Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 1, 2018

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10Csp/71/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717205199
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2018:5717205199.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin pred sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia,

s.r.o., so sídlom Bratislava - mestská časť Staré Mesto, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného
JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 37 927 795, proti žalovanému:
W. R., S.. X.XX.XXXX, M. X., L.. Q. XXX/XX, v konaní o zaplatenie 5.872,67 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je žalobcovi povinný zaplatiť 729,95 € spolu s 8% úrokom z omeškania ročne z tejto sumy
od 16.2.2017 do zaplatenia, všetko do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku.

II. Konanie o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 711,15 € spolu s 8 % úrokom z omeškania ročne z

tejto sumy od 16.2.2017 do zaplatenia, sa zastavuje.

III. Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba zamieta.

IV. Žalovanému sa proti žalobcovi náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 27.3.2017 pôvodný žalobca W. Ú. M., L..V.., V. V. W. M.,
E.: XX XXX XXX, sa proti žalovanému domáhala zaplatenia sumy 5.872,67 € spolu s 8 % úrokmi z
omeškania ročne od 16.2.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobca žalobu odôvodnil tou

skutočnosťou, že ako veriteľ 25.11.2005 uzavrel so žalovaným zmluvu o vydaní a používaní kreditnej
platobnej karty W., na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej
viedol účet č. XXXXXXXX. Žalovanému bol poskytnutý úverový limit s dohodnutým úrokom vo výške
18 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške
3.000 € a bol žalobcovi povinný platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 100 €. V zmysle zmluvne
dohodnutých podmienok banka po skončení príslušného mesiaca vystavovala a odosielala žalovanému
informáciu z informačného systému banky, inak výpis z bankovej knihy, pričom žalovaný ako klient

banky automaticky potvrdzoval informáciu o obratoch, ak do 15 dní odo dňa vystavenia nedoručil banke
písomnú reklamáciu. Žalovaný si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a neplatil štandardné
mesačné splátky. Pred odstúpením svojej pohľadávky na vymáhanie preto banka vystavila ku 5.2.2017
nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31.1.2017, ktorý obsahoval súhrn debetných
položiek a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané
úhrady, pričom celková pohľadávka žalovaného z tohto titulu predstavovala sumu 5.872,67 €. Keďže
žalovaný nesplnil svoju povinnosť uhradiť svoj záväzok v lehote splatnosti, ktorú mu banka určila vo

výpise z bankovej knihy, ktorý bol vyhotovený k 31.1.2017, čiže dlh nezaplatil do 15.2.2017, vznikol
žalobcovi aj nárok na úroky z omeškania.2. K svojej žalobe žalobca pripojil žiadosť o aktiváciu karty T-mobile, obchodné podmienky pre vydanie
a používanie kreditných platobných kariet, návratky zo dňa 4.12.2006, 24.3.2009, 17.5.2010, 8.7.2008,
24.7.2007, ktoré svedčia o tej skutočnosti, že žalovaný súhlasil s navrhnutým novým úverovým rámcom

a tam uvedenou štandardnou mesačnou splátkou a nakoniec aj výpis z úverového účtu od 16.12.2005
do 31.1.2017.

3.Vpriebehukonaniapôvodnýžalobcazmenilprávnehozástupcuatentonovozvolenýprávnyzástupca,
ktorý sa stal súčasne právnym zástupcom obchodnej spoločnosti uvedenej v záhlaví tohto rozsudku

podaním z 22.6.2017 navrhol súdu, pripustiť zmenu v osobách strán na strane žalobcu podľa ust. § 80
ods. 1 C.s.p.. V tomto podaní totiž uviedol, že pohľadávka banky uplatnená žalobou bola na základe
zmluvy uzavretej medzi obchodnou spoločnosťou uvedenou v záhlaví tohto rozsudku, teda obchodnou
spoločnosťou Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, IČO: 35 831 154, postúpená bankou na túto
obchodnú spoločnosť a žalovanému bola táto skutočnosť oznámená pôvodným veriteľom a žalobcom
listom zo dňa 25.4.2017. K tomuto podaniu bola pripojená rámcová zmluva o postúpení pohľadávok

a jej prílohy a oznámenie pôvodného postupcu, teda banky, žalovanému, čiže dlžníkovi, o postúpení
pohľadávky. Rovnako bol pripojený poštový podací hárok svedčiaci o odoslaní tohto listu žalovanému.

4. Súd pripustil zmenu subjektu na strane žalobcu uznesením sp. zn. 10Csp/71/2017 zo dňa 2.10.2017.

5. Nový žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 19.12.2017 svoju
pohľadávkubližšiešpecifikoval.Vtomtopodanípoukázalnaskutočnosť,žemedzipôvodnýmveriteľoma
žalovaným vznikla zmluva o poskytnutí revolvingového úveru, ktorý žalovaný čerpal na základe vydanej
kreditnej karty. Akým spôsobom žalovaný úver čerpal a plnil, vyplýva potom z výpisu z kartového účtu.
Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 3.000 €

so zmluvným úrokom vo výške 18 % ročne a štandardnou splátkou vo výške 100 €. Právny zástupca
žalujúcejstranynásledneuviedol, žepodľačl.V.bod31psím.b/obchodnýchpodmienokpôvodnýveriteľ
listom z 3.4.2014 vyhlásil okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku, keďže žalovaný systematicky
porušoval platobnú disciplínu a opakovane neplnil povinné splátky v stanovenej výške. Vzhľadom na
uvedené nie je možné na začiatku zmluvného vzťahu určiť výšku RPMN, keďže ide o revolvingový

úver, ktorý sa čerpá podľa vôle dlžníka a následne veriteľom dopĺňa, čím sa menia údaje relevantné
pre výpočet RPMN. S uvedenou skutočnosťou počíta aj zákon o spotrebiteľských úveroch v ust. § 3
ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z., znenie ktoré bolo účinné ku dňu uzavretia úverovej zmluvy. Súčasťou
zmluvy boli aj obchodné podmienky pre vydanie a používanie platobných kariet, ktoré vydala Všeobecná
úverová banka a v týchto sa nachádza aj indikatívny výpočet RPMN podľa zákonného vzorca. O výške

úrokovejsadzby,schválenomúverovomrámciavýškeštandardnejmesačnejsplátkybolžalovanýpočas
trvania úverového vzťahu každý mesiac oboznámený vo forme mesačne zasielaných výpisov z kreditnej
karty, ktoré sú súčasťou súdneho spisu. Následne žalobca uviedol chronologicky rozpis čerpania úveru
žalovaným od 16.12.2005 až do 21.11.2013 a rovnako uviedol aj platby, ktoré žalovaný uskutočnil na
splnenie svojho záväzku voči banke od 16.1.2006 až do 6.10.2014.

6. Pokiaľ šlo o uplatnenú istinu vo výške 5.872,67 €, žalobca uviedol, že táto pozostáva zo samotnej
úverovej istiny 2.984,96 €, bankových poplatkov v sume 127,28 €, štandardného zmluvného úroku
vyčísleného na sumu 2.176,56 € a zo sankčného úroku vo výške 583,87 €. Žalobca týmto podaním
ale zobral žalobný návrh v časti zaplatenia istiny vo výške 711,15 € späť, pričom šlo o súčet sumy

poplatkov a sankčného úroku a to aj s prislúchajúcim úrokom z omeškania a navrhol, aby súd v tejto
časti konania zastavil. Následne uplatňoval len sumu 5.161,52 € spolu s 8% úrokom z omeškania ročne
16.2.2017 do zaplatenia, pričom táto suma tvorila súčet istiny a štandardného úroku tak, ako vyplynulo z
údajov žalobcu uvedených vyššie. K tomuto podaniu žalobca pripojil obchodné podmienky pre vydanie a
používanie kreditných platobných kariet, oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru a cenník W..

7. Žaloba, ale aj jej spresnenie podaním žalujúcej strany z 19.12.2017 spolu s prílohami a príslušnými
poučeniami boli doručené žalovanému. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril. Vyjadril sa k nej
až na pojednávaní 20.12.2017, kde zásadným spôsobom skutočnosti v žalobe uvedené nenamietal.
Zdôvodnil, že pokiaľ prestal dlh splácať, bolo to vzhľadom na stratu zamestnania, avšak uviedol, že

suma, ktorú žalobca žiada, sa mu zdá privysoká a namieta ju. Aká by mala byť správna výška dlhu,
však žalovaný neuviedol.8. Súd vo veci vykonal dokazovanie mimo výsluchu žalobcu aj čítaním listín pripojených do súdneho
spisu.

9. V časti, kde žalobca zobral žalobu späť, pokiaľ ide o istinu o výške 711,15 € spolu s 8 % úrokom z
omeškania ročne od 16.2.2017 do zaplatenia, súd konanie zastavil podľa ust. § 145 ods. 2 C.s.p.. Po
vykonanom dokazovaní súd dospel k presvedčeniu, že žalobe nemožno vyhovieť v celom rozsahu a
to z dôvodu, že úver, ktorý bol žalovanému poskytnutý , je nutné z pohľadu zákona o spotrebiteľských
úveroch č. 258/2001 Z.z. považovať za úver, ktorý je bezúročný a bez poplatkov.

10. Zo žiadosti o aktiváciu karty T-mobile súd zistil, že túto žiadosť spísal žalovaný s pracovníkom
pôvodného veriteľa W., L..V.., V. V. W. M., dňa 24.11.2005 v Martine. Z formulárového tlačiva „žiadosť
o aktiváciu karty T-mobile“ vyplynulo, že čl. I. tohto tlačiva obsahoval osobné údaje žalovaného, čl. II.
obsahoval zmluvné ustanovenia. Vyplynulo z nich, že žalovaný žiada o poskytnutie úverového rámca vo
výške 15.000 Sk pri štandardnej mesačnej splátke 500 Sk. Iné údaje, pokiaľ ide o požadovaný úver, v

tejto žiadosti uvedené neboli. Časť III. obsahovala údaje k používaniu karty, ako boli heslo karty, spôsob
úhrady mesačných splátok a prípadné čísla účtu, z ktorých má byť úver splácaný a čl. IV. obsahoval
vyhlásenie klienta. Medzi tieto vyhlásenia patril napr. súhlas s obchodnými podmienkami pre vydanie a
používanie kreditných platobných kariet a pod..

11. Je pravdou, že súčasťou žiadosti boli aj obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných
platobných kariet, avšak ani z týchto obchodných podmienok nevyplývala RPMN pre ten typ úveru, ktorý
žiadal žalovaný. Tieto obchodné podmienky obsahovali len tzv. indikatívny výpočet RPMN, teda vzorový
výpočet pre prípad, že by klientovi bol poskytnutý úverový rámec vo výške 30.000 Sk, nie 15.000 Sk,
ako žiadal žalovaný. Naviac žalobca pôvodne neprodukoval dôkaz, že by súčasťou zmluvy a informácií,

ktoré boli žalovanému poskytnuté dňa 24.11.2005 pri spisovaní žiadosti o aktiváciu karty T-mobile, bol
aj údaj o zročnosti splátky, o výške úrokovej sadzby a pod.. K zmluve boli pripojené aj tzv. návratky,
z ktorých vyplýva, že pravdepodobne na základe ponuky banky v priebehu nasledujúcich rokov došlo
k zvýšeniu úverového rámca a aj k zvýšeniu minimálnej mesačnej splátky. Ani z týchto návratiek nie
je zrejmé, akým úrokom v tom čase bol úver, ktorý bol žalovanému poskytnutý, úročený. Ako potom

súd zistil z prehľadu o čerpaní úveru a o jeho splácaní, ktorý jednak do spisu pripojil žalobca, ale bol
zrejmý aj z predložených výpisov z kartového účtu, žalovaný v priebehu rokov 2005 až 2013 celkovo
čerpal výbermi a platbou prostredníctvom karty sumu 9.120,09 € a na úhradu svojho dlhu zaplatil celkovo
sumu 8.390,14 €. Rozdiel medzi čerpaním a vykonanými platbami potom predstavuje sumu 729,95 €
v neprospech žalovaného.

12. Z vykonaného dokazovania ale aj z vyjadrenia žalovaného nepochybne vyplynulo, že žalovaný
nedodržiaval pravidelné splátky úveru a po roku 2014 už úver nesplácal. Pôvodný veriteľ W. Ú. M.
preto listom z 3.4.2014 oznámila žalovanému, že vzhľadom na nezaplatenie dlžných splátok napriek
zasielaným upomienkam zosplatňuje dlh, ktorý predstavuje ku 3.4.2014 celkovo sumu 3.281,45 €.

Súčasne banka žiadala uhradiť tento dlh na účet tam uvedený.

13. V čase, keď medzi W. Ú. M., L..V.., V. V. W. M. a žalovaným vznikla úverová zmluva o
poskytnutí revolvingového úveru, platil zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Medzi
základné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere patrilo podľa ust. § 4 ods. 2 písm. g/ uvedenie

ročnej percentuálnej miery nákladov, pričom ak uvedená nebola, spotrebiteľský úver sa považoval
za bezúročný a bez poplatkov. Podľa § 4 ods. 5 citovaného zákona od spotrebiteľa nemôže veriteľ
požadovať úrok, alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

14. Ak sa aj žalobca bránil tvrdením, že pri poskytnutí revolvingového úveru, ktorý sa čerpá podľa vôle

dlžníka a je neprestajne dopĺňaný veriteľom, nie je možné stanoviť RPMN, súd sa s takýmto názorom
žalobcu nestotožnil. Ako vyplynulo z vyššie uvedeného, už samotný zmluvný formulár všeobecných
obchodných podmienok banky obsahoval indikatívny výpočet RPMN v prípade úverov čerpaných na
základe kreditných kariet, avšak pri úverovom rámci 30.000 Sk. Je zrejmé, že keď žalovaný prvýkrát
požiadaloaktiváciukartyT-mobile,ktorúžiadosťbankaakceptovala,podpisomtejtožiadosti 25.11.2005

v Poprade, bol mu poskytnutý úverový rámec vo výške 15.000 Sk. Žalobca neprodukoval dôkaz, že
pri spísaní žiadosti o aktiváciu karty T-mobile dňa 24.11.2005 so žalovaným, mu boli zo strany veriteľa
poskytnuté ďalšie potrebné údaje, z ktorých by mu bolo zrejmé, s akými nákladmi peniaze veriteľa
žalovaný „nakupuje“. Podľa presvedčenia súdu banke nič nebránilo v prípade stanoveného úverovéhorámca vo výške 15.000 Sk a schválenej štandardnej mesačnej splátky vo výške 500 Sk urobiť výpočet
RPMN pri úrokoch, ktoré zrejme v tom čase boli požadované (avšak dokumenty predložené žalobcom
neobsahujú výšku úrokovej sadzby), teda vypočítať RPMN pri pravidelnom splatení poskytnutého

úverového rámca tam uvedeným splátkami pri dohodnutej úrokovej sadzbe. Naviac ako súd konštatoval,
žalobca neprodukoval dôkaz, že dohodol so žalovaným v novembri 2005, resp. neskôr, úrokovú sadzbe
v tej výške, v akej bola uvedená, na výpisoch z pôžičkovej karty. Naviac cenník, ktorý žalobca do spisu
v priebehu konania pripojil, bol platný až od 1.5.2009. Teda žalobca nepreukázal, že so žalovaným
platne dohodol úroky v novembri 2005, keď vznikla medzi jeho predchodcom a žalovaným zmluva

o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Súd preto konštatoval, že zmluva o poskytnutí revolvingového
spotrebiteľského úveru, ktorá vznikla na základe žiadosti o aktiváciu karty T-mobile spísanú žalovaným
a akceptáciou tejto žiadosti bankou dňa 25.11.2005, neobsahovala úroky a neobsahovala ani RPMN
poskytnutého spotrebiteľského úveru, hoci podľa presvedčenia súdu tak veriteľ urobiť mohol. V dôsledku
tejto skutočnosti žalobca nemôže od žalovaného požadovať úroky a poplatky, nakoľko podľa ust. § 4
ods. 2 písm. g/ pre absenciu RPMN je spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov. Naviac však úroky

v roku 2005 medzi bankou a žalovaným platne dohodnuté neboli. Žalobcovi preto patrí len poskytnutá
úverováistina,tedarozdielmedzisumou9.120,09€,čojesuma,ktorúžalovanýčerpalasumou8.390,14
€, čo je suma, ktorú žalovaný splatil.

15. Súd preto žalobcovi priznal len sumu 729,95 € spolu s 8 % úrokom z omeškania ročne od 16.2.2017

do zaplatenia tak, ako to žalobca, pokiaľ ide o omeškanie v žalobe, žiadal. Keďže došlo k vyhláseniu
okamžitej splatnosti úveru pre porušenie platobnej disciplíny žalovaným, je zrejmé, že k 16.2.2017 už
žalovaný v omeškaní s úhradou dlhu bol a to celého zvyšku dlhu, keďže k vyhláseniu okamžitej splatnosti
úveru došlo ešte v roku 2014. Podľa ust. § 232 ods. 3 C.s.p. súd určil žalovanému, ktorý je stále
nezamestnaný, dlhšiu lehotu na plnenie a to na tri mesiace od právoplatnosti rozsudku, čo je lehota,

ktorá má žalovanému poslúžiť k obstaraniu finančných prostriedkov na uspokojenie nároku jeho veriteľa.

16. Nárok žalobcu na zaplatenie istiny úveru nachádza právnu oporu v ust. § 497 Obch. zákonníka.

17. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

18. Nárok žalobcu na úroky z omeškania nachádza právnu oporu v ust. § 517 ods. 2 Obč. zákonníka v
spojení s ust. § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Obč. zákonníka.

19. Vo zvyšku uplatneného nároku súd žalobu zamietol ako nedôvodnú vzhľadom na vyššie uvádzanú
argumentáciu súdu.

20. O trovách konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 2 C.s.p.. Žalovaný bol vzhľadom na rozsah voči
nemu uplatneného nároku v pomere k tomu, čo nakoniec bolo žalobcovi priznané, v konaní úspešnejší.
Preto by žalovaný mal právo na náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré by boli pomerne
krátenévzávislostiodjehoúspechuaneúspechuvkonaní.Keďževšakžalovanýprotižalobcovináhradu
trov konania neuplatnil, súd rozhodol tak, že úspešnejšiemu žalovanému sa proti menej úspešnému

žalobcovi náhrada trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Písomné vyhotovenie rozsudku podľa § 221 písm. a/ C.s.p. neobsahuje odôvodnenie, pretože po
vyhlásení rozsudku na pojednávaní sa obaja účastníci konania vzdali práva na podanie odvolania voči
rozsudku.

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Martin.Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 62 ods. 1 C. m. p. odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo

neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 2 C. m. p. odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa § 63 C. m. p. v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové

dôkazné návrhy.

Podľa § 64 C. m. p. zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.