Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 24, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/230/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1507207404
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1507207404.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu

JUDr. Blanky Malichovej a JUDr. Romana Huszára, v právnej veci navrhovateľa: RS INVESTMENT
LTD, Egmont street, Kingstown, Saint Vincent, reg. č. 15959, IBC 2007, zast. Mgr. Zuzanou Valúchovou,
advokátkou v Bratislave, Podbrezovská 39, Advokátskou kanceláriou Kovár a partneri, s.r.o. so sídlom
v Bratislave, Vajnorská 8/A, a Advokátskou kanceláriou Kucek, Havlík & Partners, s.r.o. so sídlom
v Bratislave, Šoltésovej 12, proti odporcovi Slovenská republika - Ministerstvo financií Slovenskej
republiky, Bratislava, Štefanovičova 5, o náhradu škody, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava V v Bratislave zo dňa 17. januára 2013 č.k. 16C/38/2007-393 a uzneseniu rovnakého

súdu zo dňa 14. februára 2013 č.k. 16C/38/2007-400 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, týkajúce sa náhrady trov mení tak, že odporca je povinný
zaplatiť náhradu trov konania navrhovateľa, predstavujúcu náhradu súdneho poplatku vo výške 99,58
euro a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 229.325,09 euro, všetko do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku Advokátskej kancelárii Kucek, Havlík & Partners, s.r.o.
Navrhovateľovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi

4.473.112,35 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % od 13.3.2007 až do zaplatenia a to do
3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Návrhom zo dňa 13.3.2007 sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi náhrady škody vo výške
137.288.994,60 Sk (4.557.159,74 €) s prísl. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že došlo k vzniku
škody v dôsledku nezákonného rozhodnutia, vydaného v súvislosti s registráciou obchodnej spoločnosti
IMMO.SK, s.r.o., Stará Vajnorská 19, Bratislava 832 45, IČO : 35 846 950, zapísanej v OR OS Bratislava
1 vo vložke č. 27697/B, Oddiel s.r.o. (ďalej IMMO SK) za platiteľa dane z pridanej hodnoty (ďalej DPH),

nesprávnym úradným postupom v kombinácii s vydaním nezákonných rozhodnutí Daňovým úradom
Bratislava I (ďalej DÚ BA I), čím následne došlo k porušeniu práv a právom chránených záujmov IMMO
SK, ktoré viedli k majetkovej ujme IMMO SK a teda vzniku škody na strane právneho predchodcu
súčasného navrhovateľa, na ktorého prešli nároky z náhrady škody.
IMMO SK Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 14.4.2006 postúpila pohľadávku, ktorá je predmetom
konania na Ing. Miloslava Durca, vtedajšieho spoločníka spoločnosti IMMO SK. Navrhovateľ - RS
INVESTMENT LTD svoju aktívnu legitimáciu v konaní preukázal Zmluvou o postúpení predmetnej

pohľadávky, uzavretou dňa 27.4.2009 s Ing. Miloslavom Durcom.
Súd prvého stupňa vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 18.2.2009 č.k. 16C/38/2007-184, ktorým
prvostupňový súd návrhu navrhovateľa v rozsahu náhrady škody vo výške 4.473.112,35 eur spolu
s príslušenstvom vyhovel a návrh v časti zaplatenia sumy 84.047,39 eur zamietol. Súd rovnakozamietol aj návrh voči DÚ BA 1 a Slovenskej republike - Daňovému riaditeľstvu SR Banská Bystrica.
Krajský súd v Bratislave predmetný rozsudok potvrdil svojim rozhodnutím zo dňa 30. júna 2009, č.k.
5Co/190/2009-210. Odporca podal vo veci dovolanie, ktoré bolo uznesením Najvyšieho súdu Slovenskej

republiky pod. sp. zn. 3 Cdo 323/2009 dňa 15.3.2012 odmietnuté. V predmetnej veci podal Generálny
prokurátor Slovenskej republiky mimoriadne dovolanie, na základe ktorého Najvyšší súd Slovenskej
republiky uznesením zo dňa 20.03.2012 rozsudok Okresného súdu Bratislava V a Krajského súdu
Bratislava zrušil v časti výrokov o povinnosti odporcu na náhradu škody vo výške 4.473.112,35 eur s
príslušenstvom a v časti náhrady trov konania. Najvyšší súd v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal

na to, že oba súdy sa nedostatočne vysporiadali s otázkou, či príčinou škody je nesprávny úradný
postup alebo nezákonné rozhodnutie a v nadväznosti na to posúdenie námietky premlčania. Otázkou
náhrady škody a jej výšky sa Najvyšší súd Slovenskej republiky nezaoberal. V intenciach odôvodnenia
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa riadil prvostupňový súd, ktorý
- 3 - 5Co/230/2013-432
5Co/231/2013

v ďalšom konaní konal už len s odporcom Slovenská republika - Ministerstvo financií Slovenskej
republiky a vec opätovne prejednel v naznačenom smere.

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa s obsahom spisového
materiálu, znaleckým posudkom znalca doc. Ing. Anny Harumovej, PhD., rozhodnutím KS BA č.k.

1S 11/2005, Žiadosťou o prerokovanie nároku na náhradu škody, Oznámením o prešetrení sťažnosti
Daňovým riaditeľstvom SR z 25.8.2004, Rozhodnutiami Ministerstva financií SR z 17.10.2005,
rozhodnutiami Daň. riaditeľstva SR o vyhovení protestu prokurátora a zrušení rozhodnutia Daň.
úradu BA 1, faktúrami, Zmluvami o postúpení pohľadávky, žiadosťami o registráciu DPH IMMO SK,
rozhodnutím DU BA 1 o zamietnutí registrácií, Platobným výmerom na DPH, Dohodami o vzájomnom

vysporiadaní, Leasingovou zmluvou, Zmluvou o prevode obchodného podielu, odvolaním a dovolaním
odporcu, mimoriadným dovolaním, rozhodnutiami Krajského súdu Bratislava, Najvyššieho súdu SR a
ďalším spisovým materiálom a zistil nasledovné :
Spoločnosť IMMO SK podala dňa 15.01.2003, 28.02.2003 a 29.05.2003 žiadosti, kde deklarovala, že
splnila všetky zákonné podmienky, ktoré musí osoba podliehajúca dani splniť podľa ustanovenia § 4

odsek 1 vtedy platného Zákona o dani z pridanej hodnoty č. 289/1995 Z.z. (ďalej zákon). V zmysle
vyššie uvedeného ustanovenia, žiadosť o registráciu je povinná podať osoba podliehajúca dani, ktorá
za najbližšie najviac tri predchádzajúce po sebe idúce kalendárne mesiace dosiahne obrat 750.000,-
Sk, a to najneskôr do 20. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom dosiahne
tento obrat. Žiadosť o registráciu sa podáva na osobitnom tlačive vydanom Ministerstvom financií

Slovenskejrepubliky(ďalejlen"ministerstvo").Osobapodliehajúcadanijeplatiteľomododňaregistrácie.
O registrácii platiteľa vydá daňový úrad osvedčenie o registrácii.
Podľa § 4 ods. 4 zákona, platiteľmi môžu byť aj osoby podliehajúce dani, ktorým nevznikla povinnosť
registrácie podľa odsekov 1 až 3, ak daňový úrad uzná oprávnenosť žiadosti o registráciu a vydá
osvedčenie o registrácii; tieto osoby sú platiteľmi dňom uvedeným v osvedčení o registrácii.

Právom a/alebo povinnosťou osoby podliehajúcej dani je stať sa platiteľom dane z pridanej hodnoty.
Platiteľom dane sa stane osoba podliehajúca dani tým, že ju správca dane zaregistruje a vydá jej
osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty. Základným právom platiteľa je potom právo
odpočítať si daň (§ 20 a nasledujúce zákona) ktorú zaplatil inému platiteľovi (právo na odpočet dane) a
povinnosťou je platiť daň (§ 14 a nasledujúce zákona) pri zdaniteľných plneniach, ktoré urobil.

- 4 -
Správca dane vydal dňa 31.1.2003 Rozhodnutie č. 600/3100/9845/03, dňa 25.03.2003 Rozhodnutie č.
600/420/30391/03 a dňa 16.07.2003 Rozhodnutie č. 600/420/95723/03 (ďalej registračné rozhodnutia),
v ktorých konštatoval, že nevyhovel žiadostiam spol. IMMO SK o registráciu za platiteľa DPH a to v
zmysle ustanovenia § 4 odseku 4 vyššie cit. zákona, teda nie v zmysle podaných žiadostí spol. IMMO

SK o registráciu za platcu DPH podľa § 4 ods. 1 zákona.
Až na základe štvrtej žiadosti IMMO SK zo dňa 20.08.2003, v ktorej znovu deklarovala opätovné
splnenie zákonných podmienok, ktoré musí osoba podliehajúca dani splniť podľa ustanovenia § 4
odsek 1 zákona, správca dane už túto žiadosť rešpektoval a vykonal registráciu IMMO SK a vydal
IMMO SK osvedčenie o registrácii za platiteľa DPH. Následne spol. IMMO SK podala za obdobie

prvého zdaňovacieho obdobia - október 2003 daňové priznanie, v ktorom si uplatnila svoje právo na
odpočet dane ako keby bola registrovaným platiteľom DPH od 01.02.2003. Správca dane odmietol právo
IMMO SK na odpočet - vykonal daňovú kontrolu a rozhodnutím č. 600/342/47550/04 Zech. Vlk. zo
dňa 08.03.2004 konštatoval neexistenciu registrácie za obdobie od 01.02.2003 do 30.09.2003, neuznalvykonaný nadmerný odpočet dane vo výške 19.734.770,- Sk a uznal nadmerný odpočet dane len vo
výške 2.499.038,- Sk. Zároveň platobným výmerom zo dňa 09.03.2004, č. 600/342/47551/04/Vlk, Zech.
uložil IMMO SK zvýšenie dane vo výške 1.973.477,- Sk.

Správca dane sa v tomto rozhodnutí (č. 600/342/47550/04) nezaoberal celou situáciou, nezaoberal sa
obdobímod01.02.2003do30.09.2003,kedyzozákonavzniklapovinnosťsprávcudaneregistrovaťspol.
IMMO SK ako plátcu DPH a kedy spol. IMMO SK vzniklo právo na registráciu a nadmerný odpočet tým,
že splnila zákonné podmienky v zmysle ustanovenia § 4 odsek 1 zákona. Správca dane nerešpektoval
zákonnú povinnosť registrovať IMMO SK a vydať jej osvedčenie o registrácii tak, ako to zo zákona

vyplýva, keď IMMO SK splnila podmienky vyžadované zákonom.
Nesplnením si povinnosti registrovať IMMO SK a nevydaním osvedčenia o jej registrácii za platiteľa dane
z pridanej hodnoty došlo k protiprávnemu stavu v spol. IMMO SK, ktorý viedol ku škode, ktorá vznikala
nemožnosťou nárokovania si odpočtu dane od momentu nevyhovenia žiadosti o prvú registráciu za
platiteľa DPH. Porušením zákona bola odňatá spol. IMMO SK zákonná možnosť vykonať odpočet v
čase, od kedy jej na toto uplatnenie vznikol právny nárok. Protiprávny stav, ktorý viedol k vzniku škody

započal dňom 01. februára 2003.

- 5 - 5Co/230/2013-433
5Co/231/2013
V zmysle § 46 zák. č. 511/1992 Zb. v platnom znení, voči uvedeným rozhodnutiam nebol prípustný

opravný prostriedok. Vzhľadom k tomu, spol. IMMO.SK, v súvislosti s postupom správcu dane -
Daňového úradu Bratislava 1 podala sťažnosť na Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, ktoré v
Oznámení o výsledku prešetrenia sťažnosti zo dňa 25.08.2004 konštatovalo, že predmetná sťažnosť
je opodstatnená, že registračné rozhodnutia správcu dane postrádajú konkrétne dôvody, prečo nebol
daňový subjekt zaregistrovaný, čím došlo k porušeniu § 30 ods. 3 zákona o správe daní, ďalej poukázal

na to, že došlo k stavu veci preukazujúceho porušenie zákona o správe daní a interných predpisov, teda
že DÚ BA 1 nepostupoval pri vydávaní rozhodnutí v súlade so zákonom.
Okresná prokuratúra Bratislava I podala voči registračným rozhodnutiam protesty prokurátora
č. Pd 3008/05, č. Pd 3009/05 a č. Pd 2063/04 všetky zo dňa 18.05.2005. Daňové
riaditeľstvo Slovenskej republiky protesty prokurátora nerešpektovalo a svojimi rozhodnutiami č.

1/222/6016-43754/2005/991031, č. 1/22/60153753/2005/991031 a č. 1/222/6014-43751/2005/991031,
všetky zo dňa 11.07.2005 protestom prokurátora nevyhovelo.
Následne sa navrhovateľ domáhal svojho práva na Ministerstve financií Slovenskej republiky,
ktoré svojimi rozhodnutiami č. MF/22299/1/2005 zo dňa 17.10.2005 a č. MF/22299/2/2005 zo
dňa 17.10.2005 a č. MF/22299/3/2005 zo dňa 17.10.2005 zrušilo vyššie uvedené rozhodnutia

Daňového riaditeľstva o nevyhovení protestu prokurátora a následne Daňové riaditeľstvo Slovenskej
republiky svojimi rozhodnutiami č. 1/222/12011-84695/2005/991031-r zo dňa 25.11.2005, č.
1/222/12010-84694/2005/991031-r zo dňa 23.11.2005 a č.1/222/12012-84693/2005/991031-r zo dňa
23.11.2005 zrušilo registračné rozhodnutia správcu dane.
Pri rozhodovaní o štvrtej registrácii postupoval DU BA I v súlade platnými predpismi (§ 4 ods. 1 zákona)

a spol. IMMO SK na základe žiadosti zo dňa 20.8.2003 vydal Osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej
hodnoty dňa 16.9.2003 a pridelil spoločnosti príslušné DIČ.
Predchodca navrhovateľa v súlade s § 9 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb. adresoval Ministerstvu financií
Slovenskej republiky dňa 21.1.2005 žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, na
ktorú Ministerstvo financií SR reagovalo negatívnou odpoveďou dňa 30.6.2005 s tým, že uvedený nárok

na náhradu škody neuspokojí. Opätovne dňa 23.3.2006 žiadal predchodca navrhovateľa o predbežné
prerokovanie nároku. Odporca listom zo dňa 5.4.2006 oznámil, že už sa touto žiadosťou zaoberal dňa
21.1.2005 a považuje ju za riadne vybavenú.
- 6 -
Zákon rozlišuje dve základné formy objektívnej zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú v súvislosti

s výkonom moci. Prvou podmienkou zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
podľa citovaného zákona je existencia rozhodnutia, ktorým v konkrétnej veci štátny orgán aplikuje
všeobecné pravidlo právnej normy na ním posudzovaný prípad a rozhoduje tak o právach a
povinnostiach individuálnych subjektov. Vzhľadom k tomu, že tento zákon neobsahuje žiaden negatívny
výpočet dotknutých rozhodnutí, vzťahuje sa na akýkoľvek akt aplikácie práva, vrátane rozhodnutí

procesného charakteru vydávaných v priebehu konania. Nárok možno uplatniť len vtedy, pokiaľ
právoplatné rozhodnutie bolo pre nezákonnosť zrušené alebo zmenené príslušným orgánom. V
súlade so zásadou prezumpcie správnosti rozhodnut ia nie je súd v konaní o zodpovednostištátu za škodu, oprávnený sám posudzovať zákonnosť rozhodnut ia vydaného v inom
konaní a podmienka nezákonnosti rozhodnut ia je splnená len vtedy, ak bolo
toto právoplatné rozhodnut ie skutočne ako nezákonné zrušené alebo zmenené príslušným
orgánom.
Druhá forma objektívnej zodpovednosti štátu podľa zákona č. 58/1969 Zb. sa spája s

nesprávnym úradným postupom, ktorým je porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami
pre konanie štátneho orgánu pri jeho činnosti, a to i pri takých úkonoch, ktoré sú
vykonávané v rámci činnosti rozhodovacej, avšak neodrazia sa bezprostredne v obsahu
vydaného rozhodnutia. Nie je pritom vylúčené, aby škoda , za ktorú štát zodpovedá, bola spôsobená
i nesprávnym úradným postupom vykonávaným v rámci činnosti rozhodovacej, je pre

túto formu zodpovednosti určujúce, že úkony tzv. úradného postupu samy o sebe
k vydaniu rozhodnutia nevedú a ak je rozhodnut ie vydané, bezprostredne sa v
jeho obsahu neodrazia. Pokiaľ orgán štátu zisťuje či posudzuje

predpoklady pre rozhodnut ie, zhromažďuje podklady (dôkazy) pre rozhodnu tie,
hodnotí zistené skutočnosti, právne ich posudzuje apod., ide o činnosť priamo smerujúcu
k vydaniu rozhodnut ia; prípadne nesprávnosti či vady tohto postupu sa potom prejavia
práve v obsahu rozhodnut ia a môžu byť zvažované jedine z hľadiska zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú nezákonným rozhodnutím.
Zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je objektívna zodpovednosť štátu (bez ohľadu na zavinenie),
ktorej sa nemožno zbaviť a ktorá je založená na súčasnom splnení troch podmienok: 1) nezákonné
rozhodnutie, 2) vznik škody a 3) príčinná súvislosť medzi vydaním nezákonného rozhodnutia a vznikom
škody. Existencia príčinnej súvislosti (vzťah príčiny a následku) medzi nezákonným rozhodnutím a

vznikom škody je jedným z nevyhnutných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu. O vzťah
príčinnej súvislosti sa jedná, ak vznikla škoda následkom nezákonného rozhodnutia, teda ak je
nezákonné rozhodnutie a škoda vo vzájomnom pomere príčiny a následku, a tiež ak je preukázané, že
nebyť nezákonného
- 7 - 5Co/230/2013-434

5Co/231/2013
rozhodnutia, ku škode by nedošlo. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za
škodu nenastáva; príčinou škody môže byť len tá skutočnosť, bez ktorej by škodový následok nevznikol.
Pritom nemusí ísť o príčinu jedinú, ale stačí, ak ide o jednu z príčin, ktoré sa podieľajú na nepriaznivom
následku, o ktorého odškodnenie ide, a to o príčinu podstatnú.

Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla
škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. Súd prvého stupňa považoval za preukázané,
že predchodcovi navrhovateľa vznikla škoda v príčinnej súvislosti s rozhodnutiami správcu dane -
DÚ BA1 zo dňa 31.01.2003, 25.03.2003 a 16.07.2003, ktoré Ministerstvo financii SR v spojení s
rozhodnutiami Daňového riaditeľstva zrušilo pre ich nezákonnosť.

Listina základných práv a slobôd vo svojom čl. 38 ods. 2 stanovila, že každý má právo, aby jeho vec
bola prejednaná verejne, bez zbytočných prieťahov a v súlade so zákonom.
K znakom právneho štátu a medzi jeho základné hodnoty patrí neoddeliteľne princíp právnej
istoty, ktorého neopomenuteľným komponentom je nielen predvídateľnosť práva, ale aj legitímna
predvídateľnosť postupu orgánov verejnej moci v súlade s právom a zákonom stanovenými

požiadavkami.
Vykonanýmdokazovanímmalsúdprvéhostupňa preukázané,spoukazomnaRozhodnutieMinisterstva
financií SR č. MF/22299/1/2005 zo dňa 17.10.2005, č. MF/22299/2/2005 zo dňa 17.10.2005 a č.
MF/22299/3/2005 zo dňa 17.10.2005 a rozhodnutím Daňového riaditeľstva SR č. I/132/2024-31665/04/Maď, Sť.57/04 zo dňa 25.08.2004, že právo IMMO SK na prerokovanie veci bez zbytočného odkladu,
jeho riadne zaregistrovanie za platcu DPH a zároveň aj jeho nárok na vrátenie nadmerného odpočtu
DPH za zdaňovacie obdobie od 01.02. 2003 do 30.09.2003, bolo správcom dane porušené.

Občiansky zákonník rozlišuje škodu skutočnú, spočívajúcu v zmenšení majetku poškodeného a ušlý
zisk. Zmenšenie majetku môže spočívať v zničení určitej majetkovej hodnoty, v jej odňatí, poškodení a
pod. Oproti tomu ušlý zisk spočíva v tom, že nedošlo k rozmnoženiu majetku poškodeného, ktoré bolo
možné očakávať za normálneho chodu veci. Ide teda o to, čo poškodenému v dôsledku spôsobenej
škody ušlo.

Škodou sa rozumie ujma, ktorá nastala /prejavuje sa/ v majetkovej sfére poškodeného (spočíva v
zmenšení jeho majetkového stavu) a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, tj. peniazmi,
a je teda napraviteľná poskytnutím
- 8 -
majetkového plnenia, predovšetkým peniazmi. Škoda sa prejavuje buď ako skutočná škoda alebo ako
ušlý zisk. Obe formy škody sú v zásade rovnocenné a existencia jednej z nich nie je podľa platného

práva podmienkou vzniku a uplatnenia druhej formy škody. Ušlý zisk je v podstate ušlým majetkovým
prospechom a spočíva v zväčšení (rozmnožení) majetku poškodeného, ktoré nenastalo, ktoré by bolo
možno - keby nebolo škodnej udalosti - dôvodne očakávať s ohľadom na pravidelný beh veci. Charakter
ušlého zisku má aj majetková ujma predstavovaná stratou majetkového prínosu, ktorý mohol veriteľ
ako osoba oprávnená očakávať od svojho dlžníka - povinného v konaní o výkon rozhodnutia, a to pri

obvyklom slede udalostí, nebyť nezákonného rozhodnutia. Stanovenie ušlého zisku však nemôže byť
ľubovolné a musí byť prevedené tak, aby bola zistená pravdepodobná výška blížiaca sa podľa bežného
uvažovania istote.

Príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou je rovnako nevyhnutným predpokladom vzniku

zodpovednosti za škodu. Najprv sa teda zisťuje následok, t.j. existencia škody a potom sa zisťuje, či je
daná príčina, teda skutočnosť, za ktorú sa zodpovedá, a ďalej či medzi touto príčinou a následkom je
skutočne objektívna príčinná súvislosť. Príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody
musí byť bezpečne preukázaná, pričom dôkaznú povinnosť nesie navrhovateľ.
Judikatúra prijala záver, že aby bol splnený uvedený zákonný predpoklad, musí škoda existovať

najneskôr v čase, kedy súd o uplatnení nároku rozhoduje. Poškodený sa dozvie o škode vtedy, keď zistí
skutkové okolnosti, z ktorých možno dovodiť vznik škody a orientačne (približne) aj jej rozsah (tak, aby
bolo možné určiť približne výšku škody v peniazoch).
Zodpovednosťzaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmocivznikálenvtedy,aknezákonnérozhodnutie
alebo nesprávny úradný postup boli príčinou vzniku škody. V opačnom prípade táto zodpovednosť

nevzniká. Zodpovednosť za vznik škody spôsobenej pri výkone verejnej moci je objektívna. Ak sa jedná
o objektívnu zodpovednosť, ponúka sa otázka, či je možná prípadná liberácia, teda možnosť sa vyviniť.
Vzhľadom k tomu, že ust. § 2 zákona o náhrade škody túto možnosť opomína, ide o tzv. absolútnu
objektívnu zodpovednosť.
O vzťah príčinnej súvislosti sa všeobecne jedná, ak vznikla škoda následkom nezákonného rozhodnutia,

čo znamená, že nezákonné rozhodnutie a škoda sú vo vzájomnom pomere príčiny a následku. Ak je
preukázané, že nebyť nezákonného rozhodnutia, ku škode by nedošlo, je táto podmienka vo svojej
podstate splnená. Vychádza sa z toho, že príčinou škody môže byť len tá okolnosť, bez ktorej existencie
by škodný následok nevznikol.
- 9 - 5Co/230/2013-435

5Co/231/2013
Vzhľadom k tomu, že zákon o náhrade škody obsahujúci zvláštnu úpravu zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom bližšie
nedefinuje pojem škody ani neupravuje rozsah jej náhrady, je vždy nutné pri riešení tejto otázky
vychádzať z ustanovenia § 442 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa hradí skutočná škoda a to,

čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Porušením zákona došlo k odňatiu zákonnej možnosti vykonať uplatnenie odpočtu v čase, kedy na
toto uplatnenie predchodcovi navrhovateľa vznikol nárok v podobe odňatia možnosti odpočítať si DPH
z plnení z dodávateľských faktúr. Celkovo vznikla týmto konaním správcu dane spoločnosti IMMO
SK škoda, ktorá je presne vyčíslená a špecifikovaná v znaleckom posudku znalca doc. Ing. Anny

Harumovej, PhD. Škoda pozostáva z priamej škody a ušlého zisku. Priamu škodu znalec špecifikoval
ako škodu spol. IMMO SK v podobe sumy predstavujúcej skrátenie práva na vydanie nadmerného
odpočtu DPH vo výške 649.108,61 € (19.555.046,- Sk). Ďalej do priamej škody boli znalcom zahrnuté
aj náklady súvisiace s platobnou neschopnosťou, s platbami za dodávky prác a služieb na úhradufaktúr dodávateľom, ktoré boli platené s omeškaním a IMMO SK platila z tohto dôvodu aj úroky s
omeškania v celkovej sume 84.033,67 € (2.531.598,29 Sk). V tejto súvislosti znalec poukázal na to,
že ak by IMMO SK mala k dispozícii finančné prostriedky vo výške 720.581,79 € (21.708.247,- Sk),

tj. suma nerealizovaného odpočtu, mohla by splatiť svoje záväzky voči dodávateľom, ktoré boli vo
výške 710.114,72 € (21.392.916,- Sk). Znalec rovnako vo svojej odpovedi na otázku č. 9 uviedol, že
nerealizovaný nadmerný odpočet DPH mal priamy negatívny vplyv na finančnú situáciu IMMO SK a
výšku škody z toho vyplývajúcu vyčíslil ku dňu 22.03.2005 sumou 810.018,49 € (24.402.617,10 Sk). Do
priamej škody spadajú aj náklady na právne zastúpenia, ktoré boli vyčíslené a vydokladované v sume

22.068,28 € (664.829,08 Sk). Súd priznal náhradu škody spočívajúcu v nákladoch na právne zastúpenie
v súlade s návrhom navrhovateľa a v súlade s pripojenými faktúrami a preukázanými plneniami.
Znalec špecifikoval aj ušlý zisk, s poukazom na odpoveď č. 10 a 11, v ktorej konštatoval, že z titulu
platobnej neschopnosti uhrádzať svoje záväzky hrozil spol. IMMO SK ekonomický úpadok. Znalec
rovnako potvrdil v znaleckom posudku, že v priamej súvislosti so vznikom priamej škody sa zhoršila
finančná situácia IMMO SK, ktorá viedla k stavu úpadku IMMO SK, k situácii núteného odpredaja a ku

škode spol. IMMO SK a navrhovateľa, s tým, že dôsledky nerealizovanej dane neboli ovplyvnené inou
podnikateľskou činnosťou IMMO SK.
Podnikateľským zámerom IMMO SK bolo postaviť a prenajať dom nábytku s názvom „ ATRIUM „ s tým,
že podľa leasingovej zmluvy zo dňa 18.09.2003 boli
- 10 -

dohodnuté tržby z prenájmu domu nábytku za obdobie od 01.10.2003 do 30.09.2019 v sume
8.779.382,99 eur. Znalec vyčíslil sumu predpokladaného zisku IMMO SK po dobu zmluvne
zabezpečeného nájmu a podľa podnikateľského zámeru vo výške 4.009.945,23 € (120.803.610,- Sk)
- (bez zohľadnenia časovej hodnoty peňazí) a výšku ušlého zisku vyčíslil v sume 4.090.620,39 €
(123.234.030,- Sk) - (so zohľadnením časovej hodnoty peňazí).

Znalec vyčíslil výšku ušlého zisku navrhovateľa ku dňu prevodu obchodného podielu v spol. IMMO SK
na sumu 3.966.727,24 eur (119.501.625,- Sk) s prihliadnutím na predajnú cenu obchodného podielu,
ktorá bola v sume 3.732.405,- Sk.
Celková výška škody, ktorá zahŕňa priamu škodu aj ušlý zisk bola vyčíslená znalcom v sume
4.791.937,14 eur. Odporca znalecký posudok nerozporoval.

Predmetná škoda bola spôsobená v priamej súvislosti s vydaním nezákonných rozhodnutí správcom
dane - DÚ BA 1 a to Rozhodnutím č. 600/3100/9845/03 dňa 31.01.2003, Rozhodnutím č.
600/420/30391/03 dňa 25.03.2003 a Rozhodnutím č. 600/420/95723/03 dňa 16.07.2003 a to tak, že
v dôsledku ich vydania si spol. IMMO SK nemohla uplatniť odpočet dane z pridanej hodnoty, čím sa
zmenšil jej majetok.

Nezákonnosť vyššie uvedených rozhodnutí bola potvrdená a definitívne vyriešená rozhodnutiami
Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky a to rozhodnutím č. 1/222/12011-84695/2005/991031
zo dňa 25.11.2005, č. 1/222/12010-84694/2005/991031 zo dňa 03.11.2005 a č.
1/222/12012-84693/2005/991031 zo dňa 23.11.2005, ktoré zrušili všetky tri registračné rozhodnutia
Daňového úradu Bratislava I.

Porušenie práva viedlo ako z právneho hľadiska, tak aj z ekonomického pohľadu v príčinnej súvislosti
k vzniku priamej škody a vznik priamej škody viedol v príčinnej súvislosti k ušlému zisku. V konaní bolo
preukázané listinnými dôkazmi a z odborného hľadiska ustanoveným znalcom zdôvodnené, že ak by
správca dane dodržal zákon, bola by mala IMMO SK zákonný nárok od 01.02.2003 na odpočet dane za
obdobie od 01.02.2003 do 30.09.2003. Tým že správca dane porušil zákon a zaregistroval IMMO SK za

platiteľa dane až od 01.10.2003, za predchádzajúce obdobie tento nárok IMMO SK nemala.
Námietku premlčania, vznesenú odporcom, súd prvého stupňa vyhodnotil ako nedôvodnú. V tejto
súvislosti súd poukázal na ust. § 22 zákona č. 58/1969 Zb., podľa ktorého právo na náhradu škody
sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou na uplatnenie
práva na náhradu škody zrušenie rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia (oznámenia)

zrušujúceho rozhodnutia. Podľa ods. 2, najneskôr sa toto právo premlčí za desať rokov odo dňa, keď
- 11 - 5Co/230/2013-436
5Co/231/2013
poškodenému bolo doručené (oznámené) nezákonné rozhodnutie, ktorým bola spôsobená škoda; to
neplatí, ak ide o škodu na zdraví. Podľa ods. 3, vyššie cit. zákon. ust. ak je potrebné nárok predbežne

prerokovať na ústrednom orgáne (§ 9 ods. 1), premlčacia doba odo dňa podania žiadosti do skončenia
prerokovania, najdlhšie však po dobu šiestich mesiacov, neplynie.
Všetky tri nezákonné rozhodnutia DÚ BA I boli zrušené Daňovým riaditeľstvom SR dňa 23.11.2005 a dňa
25.11.2005, ktorými Daňové riaditeľstvo SR vyhovelo protestu prokurátora a zároveň zrušilo registračnérozhodnutia DÚ BA I. Uvedené rozhodnutia boli Daňovým riaditeľstvom SR vystavené dňa 23.11.2005
a dňa 25.11.2005, a teda subjektívna trojročná premlčacia doba mohla najskôr uplynúť dňa 23.11.2008
a dňa 25.11.2008. Návrh na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím bol podaný dňa

13.03.2007 a teda v zákonnej trojročnej premlčacej dobe.

Navrhovateľ podal žalobu na Krajský súd v Bratislave vo vzťahu k preskúmaniu zákonnosti rozhodnutí
Daňového riaditeľstva č. II/256/7695/2004/1031 a č. II/256/7700/1031 zo dňa 13.7.2004. Krajský súd

v konaní 1S 11/2005 pri rozhodovaní o zákonnosti rozhodnutia Daňového riaditeľstva Slovenskej
republiky neskúmal skutkový stav z pohľadu teraz uplatneného nároku na náhradu škody pre nezákonné
rozhodnutie správcu dane, ale vychádzal z platnej registrácie od 1.10. 2003, keďže neexistuje právna
úprava, ktorá by umožňovala, aby súd alebo iný orgán menil termín registrácie daňovníka spätne v
čase, preto vyššie uvedené rozhodnutia Daňového riaditeľstva ako nezákonné nezrušil. Keby správca
postupoval v súlade so zákonom a zaregistroval by spoločnosť, nebol by dôvod na nepriznanie

nadmerného odpočtu dane ani jej zvýšenia o 10 % (čo vyplýva zo znaleckého posudku - odpovede č.
18). Predmetné rozhodnutia správcu dane, ktorými zamietol registráciu IMMO SK za platcu DPH nemal
ani dôvod skúmať, lebo tieto boli Daňovým riaditeľstvom ako nezákonné zrušené dňa 23.11.2005 a dňa
25.11.2005 a teda nemohli byť predmetom preskúmania. Krajský súd skúmal skutkovú situáciu nároku
navráteniedanevobdobíod01.10.2003(deňvykonanejregistrácie)dokoncaroka2003anerozhodoval

o období od 01.02.2003 do 30.09.2003, kedy došlo k porušeniu práva IMMO SK, na základe ktorého si
navrhovateľ uplatňuje svoje nároky na náhradu škody.
Súd prvého stupňa mal preukázané, že konaním správcu dane - DÚ BA 1 došlo k porušeniu zákona
č. 289/1995 Z.z. tým, že nerešpektoval ust. § 4 ods. 1 tohto zákona a svojvoľným prekvalifikovaním
žiadosti spol. IMMO SK (§ 4 ods. 4 cit. zák.) a bezdôvodnym odmietnutím vykonať registráciu IMMO

SK za platiteľa DPH (v
- 12 -
rozpore s § 4 ods. 1 zákona) došlo v priamej príčinnej súvislosti k vzniku škody spol. IMMO SK.
Spoločnosť IMMO SK si nárok na náhradu škody uplatnila v zmysle ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č.
58/1969 Zb. na Ministerstve financií SR žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody dňa

21.1.2005 a 23.03.2006. Keďže jej žiadosti vyhovené nebolo, nárok si uplatnila v zákonnej premlčacej
lehote na súde.
Vzhľadom k vyššie uvedenému, súd prvého stupňa návrh navrhovateľa považoval za dôvodný preto mu
v zmysle vyššie cit. zák. ustanovení vyhovel v rozsahu náhrady škody vo výške 4.473.112,35 eur, spolu
s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % od 13.3.2007 až do zaplatenia, titulom náhrady škody vzniknutej

nezákonným rozhodnutím, podľa zák. č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím
orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom.
Uznesením zo dňa 14. februára 2013 č.k. 16C/38/2007-400 súd prvého stupňa uložil odporcovi
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania (podľa § 142 ods. 1 O.s.p.), pozostávajúcich zo
zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 16. 596,96 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške

229.325, 09 eur v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia.
Proti rozsudku i uzneseniu o trovách podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca.
V odvolaní proti napadnutému rozsudku odporca namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.

V prvom rade poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ až podaním zo dňa 10. januára 2013 zmenil
uplatnený nárok z titulu nesprávneho úradného postupu na nárok z titulu vydania nezákonného
rozhodnutia. Navrhovateľ ešte listom zo dňa 10. októbra 2012 potvrdil, že nárok na náhradu škody
si v celom rozsahu uplatňuje titulom nesprávneho úradného postupu tak, ako bol uplatnený v žalobe.
Súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia opätovne prelína zodpovednosť za škodu vzniknutú

nezákonným rozhodnutím so škodou vzniknutou nesprávnym úradným postupom. S poukazom na
vyššie uvedené považuje odvolateľ akýkoľvek nárok na náhradu škody za neopodstatnený, ale i
premlčaný. Sám navrhovateľ v podaní zo dňa 10. januára 2013 potvrdil, že dátum začatia plynutia
premlčacejlehotyjemožnépočítaťodnovembra2005,kedybolirozhodnutiaDaňovéhoúraduBratislava
I o nevyhovení žiadosti o registráciu rozhodnutím Daňového riaditeľstva SR zrušené. Z toho dôvodu

odporca zotrval na vznesenej námietke premlčania práva.

- 13 - 5Co/230/2013-437
5Co/231/2013V ďalšom odvolateľ namietal, že účastníkom daňového konania bola len obchodná spoločnosť IMMO
SK s.r.o., pôvodný navrhovateľ Ing. Durec návrhom neuplatnil len pohľadávky, ktoré nadobudol od
obchodnej spoločnosti zmluvou o postúpení pohľadávky, ale aj ušlý zisk, ktorý bol spôsobený jemu ako

fyzickej osobe. Ušlý zisk vyčíslil ako vlastnú ujmu, ktorú by podľa vlastných prepočtov mohol získať, ak
by svoj obchodný podiel nepredal. Súd priznal navrhovateľovi nárok na náhradu škody (ušlý zisk z titulu
vydania nezákonného rozhodnutia) napriek tomu, že škoda bola vyčíslená vo forme ušlého zisku fyzickej
osoby, ktorá nebola účastníkom konania, teda nespĺňal zákonné podmienky na uplatnenie nároku na
náhraduškody.Súčasnesúdpriznalvyčíslenýušlýziskdoroku2019napriektomu,ženezákonnýpostup

bol odstránený už dňa 1. 10. 2003, odkedy bola obchodná spoločnosť registrovaná za platiteľa dane s
poukazom na ustanovenie § 4 ods. 1 zákona číslo 289/1995 Z.z. Odporca teda namietal, že navrhovateľ
Ing. Durec nebol účastníkom konania a nie je aktívne legitimovaný na podanie návrhu na náhradu ušlého
zisku vo výške 119.501.625 Sk.
Tento navrhovateľ podľa odporcu nebol aktívne legitimovaný ani na podanie návrhu na náhradu
skutočnej škody, ktorej originálnym veriteľom bola obchodná spoločnosť IMMO SK s.r.o., pretože zmluva

o postúpení pohľadávky uzatvorená medzi obchodnou spoločnosťou a navrhovateľom dňa 14. apríla
2006 je neplatná. V zmluve o postúpení pohľadávky sa neidentifikuje postúpená pohľadávka, postupuje
sa ušlý zisk a náklady s tým súvisiace bez uvedenia výšky pohľadávky, ďalej sa postupuje akákoľvek
iná suma vyplývajúca z titulu náhrady škody. Odporca teda namietol neplatnosť tejto zmluvy pre jej
neurčitosť v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Súd v priebehu celého konania skúmal príčinnú súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným
postupom. Tým, že navrhovateľ podaním zo dňa 10. januára 2013 svoj nárok spresnil tak, že sa domáha
nároku na náhradu škody z titulu vydania nezákonných rozhodnutí, súd zaviazal štát na náhradu škody,
ktorá bola vyčíslená z titulu nesprávneho úradného postupu. Zákonné podmienky na uplatnenie nároku
na náhradu škody z titulu vydania nezákonných rozhodnutí sú pritom rozdielne od uplatnenia nároku na

náhradu škody z titulu nesprávneho úradného postupu.
Ďalej odporca namietal, že obchodná spoločnosť IMMO.SK, s.r.o. bola registrovaná za platiteľa dane od
1. októbra 2003, uplatnila si právo na odpočet dane, ako keby bola registrovaným platiteľom DPH už od
1. 2. 2003 (na základe prvej žiadosti zo dňa 15. januára 2003). Správca dane odmietol právo obchodnej
spoločnosti IMMO SK s.r.o. na odpočet, vykonal daňovú kontrolu a neuznal vykonaný nadmerný odpočet

dane vo výške 19.734.770 Sk a uložil aj zvýšenie dane vo výške 1.973.477 Sk. Obchodná spoločnosť
sa obrátila na Krajský súd v Bratislave so žalobou o preskúmanie a zrušenie rozhodnutia Daňového
riaditeľstva SR, rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa
- 14 -
26. októbra 2006 pod sp. zn. 1 S 11/2005 bola žaloba obchodnej spoločnosti zamietnutá, súd

konštatoval, že správca dane ako aj Daňové riaditeľstvo SR postupovali správne, keď obchodnej
spoločnosti IMMO SK s.r.o. neuznali odpočet dane a určili obchodnej spoločnosti zvýšenie dane.
Navrhovateľ si teda uplatnil voči štátu titulom nároku na náhradu škody rovnakú čiastku (za tie isté
zdaniteľné plnenia od tých istých dodávateľov), ktorú si obchodná spoločnosť uplatnila v daňovom
priznaní za zdaňovacie obdobie október 2003 od správcu dane (príslušného daňového úradu).

Súd prvého stupňa zaviazal Slovenskú republiku na náhradu priamej škody napriek tomu, že daňový
úrad právoplatne rozhodol, že obchodná spoločnosť IMMO SK s.r.o. nemá nárok na vrátenie 14 % dane,
ktorú nemohla odpočítať z uskutočnených zdaniteľných plnení za obdobie od januára do septembra
2003. Výšku škody súd určil na základe nariadeného znaleckého dokazovania, pričom znalcovi uložil
preskúmanie správnosti právoplatného rozhodnutia správcu dane. Na preskúmanie právoplatného

rozhodnutia správcu dane pritom okresný súd oprávnený nebol.
Tvrdenie súdu, že odporca znalecký posudok nerozporoval sa nezakladá na pravde, pretože námietky
odporca predložil súdu podaním zo dňa 27. 8. 2008.
Súd prvého stupňa uznal navrhovateľovi ako priamu škodu aj sumu 22.068,28 eura, ktorá pozostáva
z nákladov za poskytnuté právne služby napriek tomu, že z predložených faktúr za mesiace august až

december 2004 nie je zrejmé, o akú právnu pomoc sa jedná. Okresný súd uznal aj faktúry za vykonané
úkony v konaní o preskúmanie rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR, pritom v konaní o preskúmanie
rozhodnutia bola obchodná spoločnosť oprávnená domáhať sa nároku na náhradu trov priamo od
odporcu - Daňového riaditeľstva SR. Ďalej boli priznané aj faktúry za právnu pomoc - vypracovanie
postúpenia pohľadávky, pripomienky k zmluve o postúpení pohľadávky, ktoré nemôžu byť v príčinnej

súvislostispostupomsprávcudanevroku2003.Pokiaľsúdpriznalnáhradunákladovzaprípravužaloby,
kompletizáciu žaloby, registráciu žaloby voči Slovenskej republike, poukázal odporca na skutočnosť, že
náhrada týchto sa odrazila v priznanej náhrade trov aktuálneho konania.Odporcaďalejpoukázalnazákonnúpovinnosťvyplývajúcouzustanovenia§9zák.č.58/1969Zb.,podľa
ktorého nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je potrebné vopred prerokovať s
ústredným orgánom. Povahu predbežného prerokovania determinuje predovšetkým jeho obligatórnosť,

predstavuje teda procesnú podmienku konania. Navrhovateľ môže uplatniť v súdnom konaní iba taký
nárok, ktorý bol predmetom predbežného prerokovania, nemôže sa domáhať návrhom pred súdom
takých nárokov, ktoré pri predbežnom prerokovaní neuplatnil. Obchodná spoločnosť IMMO SK s.r.o. v
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na
- 15 - 5Co/230/2013-438

5Co/231/2013
náhradu škody uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 22.535 848,10 Sk, pričom v návrhu si
navrhovateľ uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 137.288.994,60 Sk. Podľa odporcu teda nie sú
splnené procesné podmienky na uplatnenie nároku na náhradu škody v zmysle zák. č. 58/1969 Zb.
Nakoniec odporca namietol, že z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia nie je zrejmé, z akého
dôvodu súd vychádzal pri priznaní náhrady škody a ušlého zisku, akými konkrétnymi úvahami sa pritom

riadil. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia je pritom súčasťou základného práva na súdnu
ochranu podľa § 46 ods. 1 Ústavy SR, vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným
spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre rozhodnutie vo veci
podstatné a právne významné. Predmetné rozhodnutie pritom uvedené atribúty podľa odporcu nespĺňa.
Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odporca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu

prvého stupňa zmenil a návrh navrhovateľa zamietol.
V odvolaní proti uzneseniu o trovách konania odporca namietol priznanie trov konania pozostávajúcich
zo zaplateného súdneho poplatku za podaný návrh vo výške 16.596,96 eura, pričom v zmysle zákona
číslo 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v zmysle Položky 7a v tom čase platnom znení súdny poplatok
vovecináhradyškodyspôsobenejrozhodnutímorgánuštátualebojehonesprávnymúradnýmpostupom

bol stanovený vo výške 3.000 Sk. Aj s poukazom na rozhodnutie vo veci samej navrhol odvolaciemu
súdu, aby tento napadnuté uznesenie zmenil tak, že navrhovateľ nemá nárok na náhradu trov právneho
zastúpenia a trov pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za podaný návrh.
Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu proti napadnutému rozsudku sa podrobne
vyjadril k jednotlivým dôvodom odvolania, navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne

správny potvrdiť.
Odvolací súd prejednal vec v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., dospel pritom k záveru, že napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa je vecne správny.
Odvolateľ argumentuje, že navrhovateľ až podaním zo dňa 10. januára 2013 zmenil uplatnený nárok

z titulu nesprávneho úradného postupu na nárok z titulu vydania nezákonného rozhodnutia, keď ešte
listom zo dňa 10. októbra 2012 potvrdil, že nárok na náhradu škody si v celom rozsahu uplatňuje titulom
nesprávneho úradného postupu tak, ako bol uplatnený v žalobe. Súd prvého stupňa v odôvodnení
rozhodnutia opätovne prelína zodpovednosť za škodu vzniknutú nezákonným rozhodnutím so
- 16 -

škodou vzniknutou nesprávnym úradným postupom. S poukazom na vyššie uvedené považuje odvolateľ
akýkoľvek nárok na náhradu škody nielen za neopodstatnený, ale i premlčaný.
Obsahové náležitosti riadneho návrhu na začatie konania určuje § 79 ods. 1 O.s.p. Patrí medzi ne okrem
iného aj požiadavka na pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, teda na takých ich opis, ktorý
umožňuje individualizáciu skutkového deja a slúži tak k vymedzeniu predmetu konania po skutkovej

stránke. Zo žiadneho ustanovenia O.s.p. však nevyplýva povinnosť navrhovateľa uviesť v návrhu
aj právnu charakteristiku opísaného skutku. Ak navrhovateľ napriek tomu uvedie v návrhu takzvaný
právny dôvod návrhu či žaloby, nie je to pre ďalší priebeh konania smerodajné, pretože súd pri svojom
právnom posúdení veci nie je viazaný právnym názorom účastníkov. Zásada spravodlivej ochrany práv
vyplývajúcich z § 1 O.s.p. vyžaduje, aby sa súd zaoberal posúdením uplatneného nároku zo všetkých

do úvahy prichádzajúcich právnych dôvodov, ak to umožňuje navrhovateľom opísaný skutok a výsledky
vykonaného dokazovania.
Navrhovateľ v návrhu podrobne uviedol skutkový stav veci, pričom rovnako konštatoval, že
zodpovednosť odporcu je daná okrem všeobecných ustanovení o náhrade škody i v zmysle ust. §
18 zák. č. 58/1969 Zb. Navrhovateľ už v návrhu poukázal na nezákonné rozhodnutia správcu dane -

Daňového úradu Bratislava I, ktoré viedli k vzniku majetkovej ujmy spoločnosti IMMO. SK, s.r.o., ktorá
už v čase podania prvej žiadosti spĺňala všetky zákonné predpoklady tzv. povinnej registrácie v zmysle
ust. § 4 ods. 1 zák. č. 289/1995 Z.z. o dani z pridanej hodnoty. Poukázal na skutočnosť, že správca
dane bez akéhokoľvek právneho dôvodu odmietol spoločnosť registrovať, napriek tomu, že zo zákonamu takáto povinnosť vyplývala, keď nebolo na správnej úvahe správcu dane, či spoločnosť registruje
a osvedčenie vydá. Správca dane bol povinný preskúmať existenciu predpokladov podľa príslušného
ustanovenia zákona a za predpokladu, že bolo preukázané splnenie všetkých podmienok, správca

bol povinný žiadosti vyhovieť. Správca dane však nepreskúmal, či sú splnené predpoklady povinnej
registrácie (charakter spoločnosti, výška obratu a podaná žiadosť) a žiadosti bez akéhokoľvek dôvodu
zamietol. Túto povinnosť registrovať spoločnosť IMMO.SK s.r.o. ako platcu DPH nerešpektoval správca
dane celkom tri krát, v dôsledku čoho spoločnosti vznikla nemožnosť nárokovať si odpočet DPH, na
ktorý by jej v prípade nepochybenia správcu dane v rámci rozhodovacej činnosti už v súvislosti s prvou

žiadosťou vznikol nárok.
Navrhovateľ aj v neskorších podaniach po podaní návrhu výslovne uvádzal, že si neuplatňuje nárok na
náhradu škody len titulom nesprávneho úradného postupu, ale aj titulom nezákonného rozhodnutia, čo
vyplýva napr. z podania z 3. 4. 2008. Súd prvého
- 17 - 5Co/230/2013-439
5Co/231/2013

stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku na viacerých miestach rovnako výslovne a jednoznačne
vyjadril,žemalzapreukázané,žeškoda,ktorávzniklanavrhovateľovibolaspôsobenávpriamejpríčinnej
súvislosti s nezákonnými rozhodnutiami správcu dane. Z odôvodnenia rozsudku je teda zrejmé, ako
súd predmetnú vec právne posúdil, odporcom namietané prelínanie zodpovednosti za škodu vzniknutú
nezákonným rozhodnutím so škodou vzniknutou nesprávnym úradným postupom ako nejednoznačnosť

v otázke právnej kvalifikácii skutku z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva.
Z vyššie uvedených dôvodov je nesprávne aj tvrdenie odporcu, že rovnako príčinná súvislosť medzi
škodou vzniknutou navrhovateľovi bola súdom skúmaná len v súvislosti s nesprávnym úradným
postupom, nie nezákonným rozhodnutím správcu dane. Príčinná súvislosť medzi nezákonnými
rozhodnutiami a vzniknutou škodou spočíva v okolnostiach, že pokiaľ by správca dane nevydal

nezákonné registračné rozhodnutia, spoločnosti IMMO.SK, s.r.o. by nevznikla škoda v súvislosti s
nepriznaním nadmerného odpočtu za obdobie, v ktorom správca spoločnosť odmietol registrovať,
so zvýšením dane, s úrokom za odklad platenia zvýšenia dane a s ďalšími nákladmi, ktoré
spoločnosti vznikli v rámci realizácie svojej podnikateľskej činnosti v súvislosti s nedostatkom finančných
prostriedkov, spôsobeným práve nerealizovaným odpočtom DPH.

V zmysle ustanovenia § 22 zák. č. 58/1969 Zb. právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou na uplatnenie práva na náhradu škody
zrušenie rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia (oznámenia) zrušujúceho rozhodnutia.
Najneskôr sa právo premlčí za desať rokov odo dňa, keď poškodenému bolo oznámené nezákonné
rozhodnutie, ktorým bola spôsobená škoda, to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. Ak je potrebné nárok

predbežne prerokovať na ústrednom orgáne, premlčacia doba odo dňa podania žiadosti do skončenia
prerokovania, najdlhšie však podobu šiestich mesiacov neplynie.
Registračné rozhodnutia správcu dane boli zrušené rozhodnutiami príslušného orgánu štátnej správy
- rozhodnutiami Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky č. 1/222/12011-84695/2005/991031-
r zo dňa 25.11.2005, č. 1/222/12010-84694/2005/991031-r zo dňa 23.11.2005 a

č.1/222/12012-84693/2005/991031-r zo dňa 23.11.2005. Hoci navrhovateľ v priebehu konania nevedel
preukázať doručenie či oznámenie týchto zrušujúcich rozhodnutí, aj v prípade, ak by premlčacia
doba začala plynúť dňom nasledujúcim po dni, keď najskôr mohlo byť navrhovateľovi oznámené prvé
zrušovacie rozhodnutie, teda dňom 24. 11. 2005, právo navrhovateľa na náhradu škody by sa najskôr
premlčalo (bez prihliadnutia na čas predbežného prerokovania nároku) uplynutím posledného dňa

subjektívnej premlčacej doby, teda dňa 24. 11. 2008. Právny
- 18 -
predchodca navrhovateľa si svoj návrh uplatnil na súde návrhom zo dňa 13. marca 2007, teda v rámci
plynutia subjektívnej premlčacej doby. Námietka premlčania, ktorú odporca v konaní uplatnil a na ktorej
zotrval je tak nedôvodná, a právne posúdenie veci súdom prvého stupňa i v tejto časti bolo vecne

správne.
Ďalej odporca namietal nedostatok aktívnej legitimácie pôvodného navrhovateľa Ing. Dureca, ktorý
nárok na súde uplatnil po postúpení pohľadávky spoločnosťou IMMO. SK, s.r.o., s tvrdením, že
tento nebol účastníkom daňového konania, z ktorého dôvodu nemôže uplatňovať náhradu škody,
ktorá predstavuje jeho ušlý zisk, v ktorej súvislosti odporca namietal i neplatnosť zmluvy o postúpení

pohľadávky zo dňa 14. apríla 2006, vzhľadom na nedostatočne identifikovanú pohľadávku.
SpoločnostiIMMO.SK,s.r.o.bolavydanímnezákonnýchregistračnýchrozhodnutíspôsobenámajetková
ujma jednak vo forme priamej škody, taktiež vo forme ušlého zisku. Priama škoda vznikla v podobe
sumy predstavujúcej skrátenie práva na vydanie nadmerného odpočtu DPH, zvýšenie dane, peňažnýchnákladov, ktoré spoločnosti IMMO. SK s.r.o. vznikli z dôvodu platobných ťažkostí s úhradou faktúr za
poskytnuté práce a služby dodávateľom, v dôsledku nepriznania nadmerného odpočtu DPH spoločnosť
nemala dostatok finančných prostriedkov na riadnu a včasnú úhradu splatných záväzkov voči svojim

veriteľom. Pohľadávky spoločnosti IMMO.SK, s.r.o. zo záväzkovo právnych vzťahov pri realizácii svojej
podnikateľskej činnosti sa tak navýšili o úroky z omeškania splatných pohľadávok a nákladov za
právne zastúpenie. Ak by spoločnosť IMMO.SK, s.r.o. mala k dispozícii peňažné prostriedky vo výške
nerealizovaného odpočtu, mohla by riadne a včas svoje záväzky voči všetkým dodávateľom splatiť.
Aj zo znaleckého posudku vyplýva záver, že nerealizovaný odpočet mal priamy negatívny vplyv na

finančnú situáciu spoločnosti a jej schopnosť uhrádzať záväzky spoločnosti z dôvodu nerealizovania
nadmerného odpočtu a s tým súvisiacou platobnou neschopnosťou hrozil spoločnosti i ekonomický
úpadok. Spoločnosti IMMO.SK, s.r.o. vznikla však i nepriama majetková ujma vo forme ušlého zisku.
Tento vznikol v dôsledku zmarenia úspešnej realizácie podnikateľského zámeru spoločnosti, ktorým bolo
realizovať a ukončiť výstavbu obchodného domu ATRIUM v Bratislave a prenajať ho s právom kúpy
prenajatej veci tretej osobe. Podstatou podnikateľského zámeru spoločnosti bolo jednak pokryť náklady

jeho realizácie a priniesť spoločnosti predpokladaný zisk. Nevrátená DPH bola projektovaná ako značná
časť krytia záväzkov spoločnosti. Nakoniec i súdna znalkyňa v znaleckom posudku uviedla, že práve
nepriznaný nadmerný odpočet DPH chýbal spoločnosti pri financovaní projektu, vzniknutá priama škoda
tak viedla k stavu insolventnosti spoločnosti, ktorý následne viedol k finančnej nezvládnuteľnosti projektu
samotnou spoločnosťou. Vydanie nezákonných rozhodnutí a nimi vzniknutá priama škoda zmarili teda

úspešnú realizáciu projektu podľa vytýčeného podnikateľského zámeru
- 19 - 5Co/230/2013-440
5Co/231/2013
spoločnosti IMMO.SK, s.r.o., spoločnosti tak bola objektívne odňatá možnosť dosiahnuť v budúcnosti
z realizácie projektu očakávané výnosy a predpokladaný zisk. Vyššie uvedené skutočnosti vyplývajú

tiež zo znaleckého posudku znalkyne Ing. Harumovej č. 1/2008, ktorého závery odporujú nesprávnemu
tvrdeniu odporcu, že ušlý zisk spoločnosti IMMO.SK, s.r.o. bol v skutočnosti ušlým ziskom Ing. Miloslava
Dureca, vtedajšieho spoločníka obchodnej spoločnosti. Skutočnosť, že spoločnosť v dôsledku vydania
nezákonných rozhodnutí a vzniknutej priamej škody objektívne nebola schopná úspešne realizovať svoj
podnikateľský zámer a dosiahnuť predpokladané zisky, nespôsobila ujmu Ing. Miloslavovi Durecovi ako

spoločníkovi, ale priamo spoločnosti IMMO.SK, s.r.o. Ing. Miloslav Durec návrhom zo dňa 13. marca
2007 uplatňoval nároky výlučne z titulu postúpenia pohľadávky postupcom - poškodenou spoločnosťou
IMMO.SK, s.r.o., nie z titulu svojho originárneho veriteľstva voči odporcovi. Z toho dôvodu nemôže
obstáť námietka nedostatku aktívnej vecnej legitimácie predchodcu navrhovateľa, ktorá legitimácia
svedčala Ing. Durecovi na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 14. apríla 2006.

Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 14. apríla 2006 bola postupcom IMMO.SK, s.r.o. na postupníka
Ing. Miloslava Dureca postúpená pohľadávka v zmysle ustanovenia § 524 a nasl. Občianskeho
zákonníka, vymedzená ako právo postupcu na zaplatenie priamej škody v celkovej výške 21.708.247,80
Sk, pozostávajúcej zo sumy rovnajúcej sa skráteniu práva na vydanie odpočtu DPH vo výške
19.734.770,80 Sk a v sume rovnajúcej sa zvýšeniu dane vo výške 1.973.477 Sk, úrokov, ušlého zisku,

nákladov s tým súvisiacich a/alebo akejkoľvek inej sumy titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom dlžníka (Slovenská republika), ktoré dlžník spôsobil vydaním nezákonných
rozhodnutí tam označených alebo vydaním iných rozhodnutí alebo uskutočnením úradného postupu
v rozpore so zákonom alebo vykonaním iného aktu v rozpore so zákonom pri správe daní voči
postupníkovi.

Ustanovenie § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka určuje formálne a obsahové podmienky platnosti
právneho úkonu, teda i zmluvy o postúpení pohľadávky. Z formálneho hľadiska zmluva musí mať
písomnú formu, musí vyhovovať všeobecným podmienkam platnosti právneho úkonu. K obligatórnym
obsahovým náležitostiam zmluvy o postúpení pohľadávky patrí označenie zmluvných strán a
identifikáciapostupovanejpohľadávky.Identifikáciapohľadávkymusíbyťvzmysleustanovenia§37ods.

1 O.z. dostatočne určitá, aby ju nebolo možné zameniť s inou pohľadávkou voči tomu istému dlžníkovi
a medzi zmluvnými stranami nevznikla pochybnosť o tom, aká pohľadávka, ako a keby bola postúpená.
Spôsob určenia pohľadávok, ktoré sú predmetom postúpenia zákon neustanovuje, je na účastníkoch,
aké identifikačné kritéria pre určenie postupovaných pohľadávok zvolia. V rovine hmotnoprávnej je
možné

- 20 -
pohľadávku identifikovať rozmanitým spôsobom, najmä uvedeným právnej skutočnosti, na ktorej je
založená, výškou, splatnosťou, prípadne inými skutočnosťami, vrátane odkazu na právny titul, vždy
však tak, aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou. O dostatočné určenie pohľadávky by nešlo vprípade, keby ani na základe výkladových pravidiel prejavu vôle nebolo možné dospieť k spoľahlivému
záveru, ktorá pohľadávka mala byť zmluvou postúpená. Pre splnenie požiadavky určitosti postupovanej
pohľadávky postačí odkaz na zmluvu resp. titul, z ktorého pohľadávka vznikla s tým, že sa postupujú

všetky pohľadávky zo zmluvy, respektíve z označeného titulu, bez toho aby pohľadávka musela byť inak
identifikovaná.
Prevádzaná pohľadávka bola v zmluve zo dňa 14. apríla 2006 vymedzená predmetom plnenia ako
peňažná náhrada škody, obsahujúce právny dôvod - náhrada škody, je charakterizovaná skutkovým
základom právneho dôvodu - škoda spôsobená vydaním nezákonných rozhodnutí, obsahuje označenie

dlžníka a taktiež uvádza právne tituly - identifikáciu rozhodnutí, ktorými bola škoda spôsobená.
Predmet postúpenia je teda v zmluve dostatočne identifikovaný a určitý, spĺňa požiadavku určitosti
a nezameniteľnosti s inou pohľadávkou postupcu voči odporcovi. Na postúpenie sú spôsobilé i
pohľadávky, ktorých existencia je sporná, či pohľadávky, ktoré vzniknú až v budúcnosti, teda pohľadávky,
priktorýchvýškapeňažnéhoplneniaspravidlaniejevokamihuuzavretiazmluvyopostúpenípohľadávky
objektívne zistiteľná, nemožno preto určenie presnej výšky pohľadávky v peniazoch považovať za

podstatnú náležitosť zmluvy, ktorý by viedol k neplatnosti zmluvy pre jej neurčitosť.
Z právneho vzťahu medzi dlžníkom a veriteľom neprislúchajú dlžníkovi žiadne námietky, ktoré by sa
týkaliplatnostičineplatnostizmluvyopostúpenípohľadávky.Dlžníkjepovinnýplniťsvojdlhpostupníkovi
aj vtedy, ak by mal pochybnosti o tom, či k postúpeniu došlo. Dlžník nemôže odmietať splnenie dlhu
zodpovedajúceho postúpenej pohľadávke len preto, že považuje zmluvu o postúpení pohľadávky za

neurčitý alebo nezrozumiteľný právny úkon.
K námietke odporcu, že súd prvého stupňa zaviazal Slovenskú republiku na náhradu priamej škody
napriek tomu, že daňový úrad právoplatne rozhodol, že obchodná spoločnosť IMMO.SK, s.r.o. nemá
nárok na vrátenie 14 % dane, ktorú nemohla odpočítať z uskutočnených zdaniteľných plnení za obdobie
od januára do septembra 2003, vzhľadom na právoplatné rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo

dňa 26. októbra 2006 pod sp. zn. 1 S 11/2005, ktorým bola žaloba obchodnej spoločnosti zamietnutá,
kdesúdkonštatoval,žesprávcadaneakoajDaňovériaditeľstvoSRpostupovalisprávne,keďobchodnej
spoločnosti IMMO SK s.r.o. neuznali odpočet dane a určili obchodnej spoločnosti zvýšenie dane,
odvolací súd konštatuje, že navrhovateľ podal žalobu na Krajský súd v Bratislave len vo vzťahu k
preskúmaniu zákonnosti

- 21 - 5Co/230/2013-441
5Co/231/2013
rozhodnutí Daňového riaditeľstva č. II/256/7695/2004/1031 a č. II/256/7700/1031 zo dňa 13.7.2004.
Krajský súd pri rozhodovaní vychádzal z platnej registrácie od 1.10.2003, keďže neexistuje právna
úprava, ktorá by umožňovala, aby súd alebo iný orgán menil termín registrácie daňovníka spätne v

čase, preto vyššie uvedené rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR ako nezákonné nezrušil. Predmetné
rozhodnutie správcu dane, ktorými zamietol registráciu IMMO.SK, s.r.o. za platcu DPH nemal ani dôvod
skúmať, lebo neboli predmetom preskúmania. Krajský súd skúmal skutkovú situáciu vo vzťahu k nároku
na vrátenie dane v období od 1.10.2003 (deň vykonanej registrácie) do konca roka 2003 a nerozhodoval
o období od 1.2.2003 do 30.9.2003, kedy došlo k porušeniu práva IMMO.SK, s.r.o., na základe ktorého si

navrhovateľ uplatňuje svoje nároky na náhradu škody. Zákon č. 289/1995 Z.z. o dani z pridanej hodnoty
v ustanovení § 1 upravuje, že osoba podliehajúca dani je platiteľom odo dňa registrácie. Zákon taktiež
nepozná možnosť spätnej registrácie daňovníka za platiteľa a ani zrušenie platnej registrácie (ust. § 43
zákona č. 289/1995 Z.z.) z dôvodu predchádzajúceho porušenia zákona pri zamietnutej registrácii.
Pri posúdení daňového priznania za obdobie október 2003 postupoval správca dane v súlade s § 4 ods.

5 zák. č. 289/ 1995 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, pričom ale v prípade, ak by spoločnosť IMMO.SK,
s.r.o. bola ako platiteľ DPH zaregistrovaná na základe svojej prvej žiadosti o registráciu, nebol by dôvod
na nepriznanie nadmerného odpočtu ani zvýšenia dane o 10% (odpoveď č. 18 znaleckého posudku
č.1/2008 znalca doc.Ing. Anny Harumovej, PhD. z 23. júla 2008).
Ohľadom namietanej výšky škody odvolací súd poukazuje na riadne, zreteľné a vyčerpávajúce

odôvodnenie súdu prvého stupňa v tejto časti. Pokiaľ súd prvého stupňa konštatoval, že odporca
znalecký posudok znalkyne Ing. Harumovej č. 1/2008 nerozporoval, z jeho podania z 27. augusta 2008
skutočne výslovne vyplýva, že k predmetnému znaleckému posudku sa odporca nebude vyjadrovať
z dôvodu, že otázky uložené znalkyni súdom sledovali vyčíslenie škody, resp. ušlého zisku, pritom o
nepriznaní nároku na vrátenie sumy 19.734.770 Sk, o uložení navýšenia dane vo výške 1.973.477

Sk a úroku z odkladu platenia dane vo výške 162.771 Sk bolo právoplatne rozhodnuté správcom
dane - Daňovým riaditeľstvom SR a následne Krajským súdom v Bratislave. V tejto súvislosti odvolací
súd poukazuje na dôvody uvedené v predchádzajúcom odseku odôvodnenia tohto rozsudku. Ohľadne
odporcom namietanej neurčitosti nákladov na právne služby odvolací súd poukazuje na odpoveďznalkyne číslo 19 v spojení s tabuľkou 22 znaleckého posudku č. 1/2008, podľa ktorého záveru tieto
náklady predstavovali sumu 637.380,42 Sk za faktúry vystavené do 30. 11. 2006, predmetom týchto
teda v žiadnom prípade nemohli byť náklady aktuálneho konania

- 22 -
tak, ako to namietal odporca, keď návrh na začatie konania došiel súdu prvého stupňa dňa 13. marca
2007.
Odporca ďalej v odvolaní poukázal na zákonnú povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 9 zák. č. 58/1969

Zb., podľa ktorého nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je potrebné vopred
prerokovať s ústredným orgánom. Z obsahu spisu vyplýva, že v poradí prvú žiadosť o prerokovanie
nároku na náhradu škody podal predchodca navrhovateľa Ministerstvu financií Slovenskej republiky dňa
21. januára 2005, druhú žiadosť podala obchodná spoločnosť dňa 23. marca 2006. Odpoveďou vedúcej
služobného úradu Ministerstva financií Slovenskej republiky zo dňa 30. júna 2005 v reakcii na prvú
žiadosť bolo oznámenie, že Ministerstvo financií Slovenskej republiky neuspokojí uplatňovaný nárok

na náhradu škody, nakoľko nie je splnená podmienka na uplatnenie nároku na náhradu škody podľa §
4 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb. v platnom znení. Obsahom druhej odpovede zo dňa 5. apríla 2006 bolo
len poukázanie na prerokovanie prvej žiadosti, a keďže v novej žiadosti neboli uvedené žiadne nové
skutočnosti, ministerstvo považovalo žiadosť za riadne vybavenú.
Predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej vydaním nezákonného rozhodnutia

orgánu štátu je konaním medzi poškodeným účastníkom na jednej strane a štátom zastúpeným
príslušným ústredným orgánom na strane druhej, jeho cieľom je dosiahnutie zmierneho vyriešenia veci.
Zákon č. 58/1969 Zb. neustanovuje spôsob prejednania takejto žiadosti, ide teda o konanie neformálne,
ktoré v kladnom prípade končí spravidla dohodou, podľa ktorej dochádza buď k úplnému, alebo aspoň
k čiastočnému uspokojeniu nároku, v opačnom prípade sa môže poškodený domáhať priznania nároku

alebo jeho neuspokojenej časti žalobou na súde. Poškodený sa nemôže žalobou domáha na súde
uspokojenia nového nároku, ktorý pri predbežnom prejednaní neuplatnil.
Vdanomprípadepredbežnéprerokovanienárokusatýkalovýlučnenárokunanáhraduškodyvsúvislosti
s predmetnými nezákonnými rozhodnutiami, predchodcovia navrhovateľa sa dokonca opakovane
pokúšali neformálne konanie o žiadosti o predbežnom prerokovaní nároku vyvolať, pritom niet pochýb

(vzhľadom na obsah vyrozumenia o prerokovaní), že ústredný orgán nárok prerokoval a po skončení
prerokovania poškodeného o výsledku prerokovania aj informoval. V danom prípade teda neexistovala
(procesná) prekážka uplatnenia nároku na súde a jeho prejednania súdom, otázku výšky škody (v
danom prípade ustálenej až znaleckým posudkom) pritom nemožno zamieňať s totožnosťou nároku,
ktorý bol uplatnený tak v rámci predbežného prerokovania, ako aj na súde rovnaký.

- 23 - 5Co/230/2013-442
5Co/231/2013
Napokon sa odvolací súd nemohol stotožniť s argumentáciou odporcu ohľadom údajnej
nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa. Napadnutý rozsudok poskytuje

vyčerpávajúce ozrejmenie skutkového stavu veci, súd prvého stupňa vo veci vykonal náležité
dokazovanie a správnym smerom, zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s §
132 O.s.p. dospel súd k správnym skutkovým záverom a na ich základe vyvodil vo veci samej aj
správny právny záver. V zmysle judikatúry Ústavného súdu SR do práva na spravodlivý proces nepatrí
právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi a hodnotením

dôkazov (IV.ÚS 252/04), neznamená ani právo na to, aby bolo súdom rozhodnuté v súlade s jeho
požiadavkami a právnym názorom (I.ÚS 50/04), nepatrí sem ani právo účastníka dožadovať sa ním
navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I.ÚS 97/97), resp. toho, aby sa súd riadil
výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov predkladaných účastníkom (II.ÚS 3/97). Pokiaľ ide
o obsah odôvodnenia súdneho rozhodnutia, súd nemusí v ňom dať odpoveď na všetky otázky nastolené

účastníkmi konania, ale len na tie s podstatným významom pre vec, a stačí ak dostatočne objasňuje
skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzalo do všetkých podrobností.
V odvolaní odporca neargumentuje skutočnosťami, ktoré by neboli predmetom skúmania súdom prvého
stupňa, resp. ktoré by mali za následok zmenu súdom prvého stupňa zisteného skutkového stavu a
jeho právneho vyhodnotenia a posúdenia veci, naopak jeho argumentačná logika má výrazné znaky

účelovéhozahmlievaniapostupuodporcuvrozporeskogentnýmiustanoveniamizákona.Zkonaniapred
súdom prvého stupňa a výsledkov vykonaného dokazovania iný než napadnutým rozsudkom vyslovený
právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne posúdenieveci. S poukazom na vyššie uvedené neostalo odvolaciemu súdu než napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa potvrdiť, z hľadiska jeho vecnej správnosti, podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
Ako dôvodné však vyhodnotil odvolací súd odvolanie odporcu proti napadnutému uzneseniu o trovách

konania, keď namietol priznanie náhrady trov konania navrhovateľovi pozostávajúcich zo zaplateného
súdneho poplatku za podaný návrh vo výške 16.596,96 eura, pričom v zmysle zák. č. 71/1992 Zb. o
súdnych poplatkoch v zmysle Položky 7a v čase vzniku poplatkovej povinnosti (zák. č. 621/2005 Z.z. s
účinnosťou od 1. januára 2006) súdny poplatok vo veci náhrady škody spôsobenej rozhodnutím orgánu
štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom bol stanovený vo výške 3.000 Sk. Predmetom náhrady

trov v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. môžu byť len trovy potrebné na účelné uplatňovanie práva, za ktoré
nie je možné považovať súdny poplatok zaplatený v inej (vyššej sume) ako zákonom stanovenej výške.
Z toho dôvodu
- 24 -
odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa o trovách konania zmenil podľa § 220 O.s.p.
tak, že odporcovi uložil povinnosť zaplatiť náhradu trov konania navrhovateľa, predstavujúcu náhradu

súdneho poplatku vo výške 99,58 euro a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 229.325,09 euro,
všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku Advokátskej kancelárii Kucek, Havlík & Partners, s.r.o.
(§ 149 ods. 1, 3 O.s.p.).
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s použitím § 224
ods. 1 O.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi ich náhradu nepriznal, pretože

trovy odvolacieho konania v lehote vyplývajúcej z ust. § 151 ods. 1 O.s.p. od vyhlásenia rozhodnutia
nevyčíslil, v ktorom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto
účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 151 ods. 2 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.