Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 26, 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 7T/65/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116011579
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Réves
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2116011579.1

Rozhodnutie

Okresný súd Trnava samosudcom JUDr. Ladislavom Révesom, v trestnej veci proti obvinenému E. V. ,
pre prečin zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona, na hlavnom
pojednávaní dňa 26.01.2017, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný :

E. V., nar. XX. XX. XXXX v C., trvale bytom T. XXX,
prechodne bytom N., E. XXX, na slobode,

s a u z n á v a v i n n ý m , ž e

hoci mu zo zákona o rodine vyplýva vyživovacia povinnosť voči svojej dcére G. V., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom P., G. ulica č. XXXX/X, ktorej rozsah bol stanovený rozsudkom Okresného súdu v Trnave,
č.k. 20P/30/2011-8 zo dňa 28. 03. 2011, právoplatný dňa 15. 07. 2011, na sumu 100 Eur mesačne
vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky G. E., túto povinnosť si neplnil pravidelne a v plnom rozsahu

v mieste trvalého bydliska ani na inom mieste, od mesiaca august 2013 až doposiaľ, s výnimkou
mesiacov september a október 2013, marec, apríl, august, november a december 2014, apríl, jún,
august, september, október, november a december 2015 a január 2016, v ktorých výživné zaplatil v plnej
výške, pričom počas sledovaného obdobia bol väčšinou riadne zamestnaný s dostatočným príjmom,
no výživné neplatil pravidelne a v plnej výške a v čase keď nemal dostatočný príjem preukázateľne
neprejavoval snahu zabezpečiť si dostatok finančných prostriedkov na úhradu výživného a ani iným

spôsobom sa nepodieľal na výchove a výžive svojej dcéry, čím mu vznikol dlh na výživnom voči G. E.
vo výške 1 284,51 Eur, a to aj napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II, č.k.
3T/7/2014 zo dňa 03. 02. 2014, právoplatným dňa 05. 03. 2014, bol odsúdený pre prečin zanedbanie
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zákona trestom odňatia slobody v trvaní 15
mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky,

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného, hoci bol v
predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený,

č í m s p á c h a l

prečin zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j ePodľa § 207 ods. 3 Trestného zákona § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2 Trestného zákona na
trest odňatia slobody v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon trestu zaraďuje do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúru Trnava podal na obv. E. V. dňa XX.XX.XXXX obžalobu pod sp. zn.
2Pv/768/14/2207 zo dňa 26.08.2016 pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.2, ods. 3
písm. c) Tr.zák., na tom skutkovom základe, ako je uvedené v jej výrokovej časti.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkyne G. E.,
oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to rodným listom dieťaťa, rozsudkom OS Trnava, sp. zn.
20T/30/2011 zo dňa 28.03.2011, trestným rozkazom OS Bratislava II., sp. zn. 3T/7/2014 zo dňa
03.02.2014, listinnými dokladmi do emailovej správy, výpismi z účtu, správami na obvineného ako i

aktualizovaným registrom trestov na obžalovaného a ostatným obsahom spisového materiálu.

Obžalovaný E. V. na hlavnom pojednávaní uviedol, že s dcérou sa stretáva raz za týždeň, taktiež si

volajú, idú do kina, na jarmok. Vždy keď s ňou je, tak jej kúpi nejaký darček. Dlh na výživnom mu vznikol
tak, že sa nevedel v roku 2016 normálne zamestnať, pracoval iba na 4 hodiny. Neprešiel cez lekársku
prehliadku, je čakateľom na operáciu chrbtovej platničky, z tohto dôvodu má problém sa zamestnať,
keď ide na prehliadku, dajú mu, že som nevyhovel, podklady o tom nemá, pretože je to v zdravotnej
karte. Čo sa týka roku 2013, vtedy pracoval tak, že dostával len životné minimum, pretože má nejaké

exekúcie, výživné mu má strhávať exekútor pán Y., exekútorský úrad mal v Trnave, myslí, že teraz sídlia
v Bratislave. Je ochotný zaplatiť dlh na výživnom. Teraz pracuje v Piešťanoch, firma Topas, s mesačným
príjmom 340,-Eur za mesiac. Má ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť na C. C., nar.X.X.XXXX, platí výživné
70,-Eur, pričom predložil súdu doklad o zaplatení 800,- Eur na toto výživné a to v mesiaci august 2016.
Býva u priateľky v Leopoldove. Na ÚPSVaR od roku 2013 nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie.

V roku 2013 pracoval vo firme Schneleke Lozorno ako vodič vysokozdvižného vozíka, pracoval tam asi
rok s mesačným príjmom, dostával minimálnu mzdu približne 220,-Eur, ostatné mu strhával exekútor.
V roku 2014 -2015 až do mája 2016 som pracoval v IKEA Malacky ako vodič vysokozdvižného vozíka,
s mesačným príjmom. Prvý rok 2014 pracoval cez agenturu TT Kontrols Malacky a potom prešiel do
kmeňovéhostavuIKEAMalacky,odroku2014aždoposiaľmátaktiežminimálnumzdu220,-Eur.Ostatné

mu berie exekútor. Čo sa týka exekúcie, táto je vykonávaná kvôli pôžičkám od nebankoviek. .Teraz
pracujem v Topaze Piešťany, cez agentúru MAX so sídlom zrejme v Trnave. Pokiaľ ide o osobné
výdavky, tak od roku 2013 do roku 2014 žil u sestry v Gajaroch, z toho platu jej prispieval 100 Eur za
ubytovanie a nejaké stravné lístky. V súčasnosti prispieva na chod domácnosti u priateľky v Leopoldove,
u ktorej býva. Náklady na domácnosť sú 200,-Eur, pričom priateľke dáva ešte 100 Eur mesačne. Dcére

okrem spomínaných darčekov občas nakúpi i nejaké šatstvo, keď šla do školy , nakúpil jej za 150 Eur a
to nemal ešte zaplatené výživné. Ja si vedomý , že neuhradil výživné. Potvrdil, že dlh na výživnom má
ku dňu 26.01.2017 vo výške 1.284,51 Eur. V súčasnosti môže platiť maximálne po 400 Eur mesačne,
má pracovnú zmluvu na dobu neurčitú, robí 12-tky, čiže budem mať z čoho platiť. Po 300 Eur + 100
Eur klasické výživné.

Svedkyňa G. E. na hlavnom pojednávaní k veci uviedla, že celý problém prečo obžalovaný neplatí
výživné je ten, že je gembler a stávkuje, preto sa aj rozišli. Keď vyhráva, pošle peniaze a dcére niečo aj
kúpiapotomjeobdobiehluché,kedysaneozýva,neplatívýživné,nevolá. Taktojetostáledokola. Dcéra
moc nemá záujem chodiť s obžalovaným von, pretože chodí za ňou málo a nie je na neho zvyknutá.

Obžalovaný si môže brávať dcéru každý druhý týždeň, ale nie je to tak. Čo sa týka styku maloletejs obžalovaným, v styku mu nebráni. Obžalovaný jej kupuje darčeky na meniny, narodeniny, Vianoce,
ako aj ostatné sviatky. V auguste 2016 obžalovaný kupoval dcére oblečenie, ona napísala zoznam čo
potrebujem pre dcéru a nakúpili ich. Čo sa týka školských potrieb, kupovala to sama, obžalovaný mal na

mysli zrejme nákup oblečenia, nie školských potrieb. Okrem toho čo už uviedla, obžalovaný sa nijakým
iným spôsobom nepodieľa na výžive dcéry. Pokiaľ ide o stretávanie sa obžalovaného s maloletou, v
auguste 2015 bola dcéra v nemocnici, bol za ňou obžalovaný pozrieť. Keď prišli z nemocnice domov,
zavolal jej ako sa má, a potom si ju zobral až na Vianoce 2015. V tomto období jej zavolal možno 5 krát.
Taktiež si ju zobral na nový rok 2016, do mája sa nestretli, boli spolu len v telefonickom kontakte. Dcéra

mala v máji meniny, vtedy si ju obžalovaný 2 krát zobral. Myslí si, že cez leto styk bol realizovaný cca
2 krát. A odvtedy sa vidia raz za dva týždne. Čo sa týka styku dcéry s obžalovaným, nedržia sa úplne
výkonu rozhodnutia po úprave styku, keď sa chcú stretnúť tak sa stretnú. Čo sa týka platenia výživného,
na toto ho pravidelne upozorňovala, nakoľko potrebovala peniaze, to bolo obdobie od roku 2013 do
2015, bolo to však zbytočné, potom už rezignovala. Obžalovaný stále uvádzal, že nemá peniaze, o
splátky nežiadal.

Skutkový stav bol ďalej preukázaný aj listinnými dôkazmi, a to najmä rozsudkom Okresného súdu
Trnava, sp. zn. 20T/30/2011 zo dňa 28.03.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 15.07.2011, a
ktorým bol obžalovaný zaviazaný od 01.12.2010 na platenie výživného maloletej G. V. sumu 100,- Eur
mesačne, teda v dobe rozhodnutia aj v čase páchania tejto trestnej činnosti to bolo 100,- Eur mesačne,

pričom z výpisov z účtu, tabuľky neplatenia výživného, ako i ostatných listinných dôkazov bola zrejmá
výška zameškaného výživného, ktorá činila ku dňu rozhodnutia súdu sumu 1.284,51 Eur. Táto suma
vyplýva z toho, že obžalovaný v roku 2013 od mesiac august až do mesiaca december nezaplatil
výživné za 3 mesiace /august, november, december/- dlžná suma za rok 2013 činí 200 Eur, nakoľko v
mesiaci máj zaplatil o 100 Eur naviac. Pokiaľ ide o rok 2014, v tomto roku neplatil obžalovaný výživné

v mesiacoch január, február, máj, jún júl, september , december, pričom v mesiaci august zaplatil 200
Eur, kedy celková dlžná suma dosiahla výšku 600 Eur. V roku 2015 obžalovaný nezaplatil výživné v
mesiacoch január , február , apríl, jún september, december, pričom v mesiaci marec zaplatil sumu 300
Eur, v mesiaci júl sumu 274,37 Eur , august sumu 243,64, október 348,74, november 274,37 Eur , čo
predstavuje za rok 2015 sumu navýšenú o 341,12 Eur. V Roku 2016 zaplatil výživné iba v januári, a

to sumu 274,37 a auguste sumu 100, Eur, pričom ostatné mesiace, a to od februára do júla 2016 a
od septembra do decembra 2016 obžalovaný výživné neuhrádzal. Rovnako neuhradil výživné ani za
mesiac január 2017.

Zároveň mal súd za preukázané, že trestným rozkazom OS Bratislava II., sp. zn. 3T/7/2014 zo dňa

03.02.2014, právoplatného dňa 05.03.2014 , bol obžalovaný odsúdený pre prečin zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods. 3 Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 15 mesiacov, s
podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 3 rokov. Skúšobná doba obžalovanému plynula odo dňa
06.03.2014 do 06.03.2017.

Na základe takto zistených skutočností potom súd nemal pochýb čo do zistenia skutočného stavu a
konanie obžalovaného kvalifikoval ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3
písm. c) Tr. zák., nakoľko mal jednoznačne preukázané, a to jak zo samotnej výpovede obžalovaného,
tak i z výpovede svedkyne G. V., ako aj z ostatných vykonaných listinných dôkazov, že tento najmenej
tri mesiace v období dvoch rokov si neplnil svoju zákonnú povinnosť vyživovať iného a taký čin spáchal,

hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený.

Objektom tohto trestného činu je nárok na výživu, plynúci z § 62 a nasl. zákona o rodine č. 36/2005
Z. z. (ZoR).

Recidívou v posledných 24 mesiacoch sa rozumie odsúdenie za trestný čin zanedbania povinnej výživy
podľa § 207 pred spáchaním trestného činu, pokiaľ rozsudok nadobudol právoplatnosť.

Trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 TZ, je dokonaný naplnením jeho
zákonných znakov, t.j. okamihom, keď páchateľ tri mesiace v období dvoch rokov neplní svoju zákonnú

povinnosť vyživovať iného čo aj znedbanlivosti (§ 207 ods. 1 TZ) a okamihom spáchania trestného
činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 3 písm. c) TZ, hoci bol hoci bol v predchádzajúcich
dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený.Podmienka predchádzajúceho odsúdenia pre naplnenie kvalifikačného znaku podľa § 207 ods. 3p ísm.
c) Trestného zákona, je v prejednávanej veci splnená v dôsledku účinkov trestného rozkazu Okresného
súdu Bratislava II., sp. zn. 3T/7/2014 zo dňa 03.02.2014, právoplatného dňa 05.03.2014, ktorým bol

obžalovaný uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm.b)
Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody na 15 mesiacov, ktorého výkon bol
podmienečne odložený na skúšobnú dobu 3 rokov.

Trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 3 písm. c) Trestného zákona, je prečinom, za

ktorý Trestný zákon v osobitnej časti umožňuje súdu uložiť trest odňatia slobody na jeden až päť rokov.
Pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností súd vyhodnotil ako pomer
vyrovnaný, t.j. 1:1 (priznanie obžalovaného § 36 písm. l) Tr. zák., bol už za trestný čin odsúdený § 37
písm. m) Tr. zák.,), preto súd ukladal trest v neupravenej trestnej sadzbe odňatia slobody od jedného
roka do piatich rokov.

Pri ukladaní trestu súd prihliadal na kritéria uvedené v základných zásadách ukladania trestov (§ 34 TZ)
najmä v ustanovení odseku 3, podľa ktorého trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený
čonajmenšívplyvnajehorodinuajemublízkeosobyavustanoveníodseku4,podľaktoréhopriurčovaní
druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť

jeho nápravy.

Hodnotiac osobu obžalovaného nedá sa nespomenúť jeho 2 priestupky /porušenie pravidiel cestnej
premávky a priestupok proti občianskemu spolunažívaniu/ ako i jeho predchádzajúce 4 odsúdenia /
na dve z roku 2008 a 2012 sa na páchateľa hľadí, akoby nebol odsúdený/, pričom predchádzajúcim

trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II., sp. zn. 3T/7/2014 zo dňa 03.02.2014, právoplatného
dňa 05.03.2014, bol obžalovaný uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.
1, ods. 3 písm.b) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody na 15 mesiacov , ktorého
výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 3 rokov, ktorá mu plynula , resp. plynie až do
06.03.2017,zčohovyplýva,žepredmetnútrestnúčinnosťspáchalobžalovanývčasepredchádzajúceho

podmienečného odsúdenia.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery sa súd riadil zásadami uvedenými v ustanovení § 34 ods.
4 Trestného zákona, zohľadnil pritom spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
poľahčujúce okolnosti (§ 36 písm. l) Trestného zákona), priťažujúce okolnosti (§ 37 písm. m) Trestného

zákona), osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy a prihliadajúc na ustanovenie § 38
ods. 2, ods.3 Trestného zákona uložil obžalovanému trest spojený s odňatím slobody / prípadnému
podmienečnému odkladu bráni ustanovenie § 49 ods. 2 Tr. zák./, a to v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov,
so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože v
posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody za

úmyselný trestný čin. Takto uložený trest považuje súd za zákonný a primeraný k závažnosti spáchanej
trestnej činnosti, k možnostiam nápravy a prevýchovy obžalovaného, ako i v súlade s požiadavkami jak
generálnej, tak i individuálnej prevencie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd

Trnava . Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie
môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku,
ktorý sa ho priamo dotýka a poškodený môže odvolanie podať pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že

takýto výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní ktoré predchádzalo rozsudku aktoto porušenie mohlo spôsobiť že je výrok nesprávny, alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže
oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.