Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, March 20, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/41/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7718200139
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7718200139.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a
členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Imricha Volkaia vo veci starostlivosti súdu o maloletú
I. T. nar. XX.X.XXXX trvale bytom v E. na Š. ul. č. XX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce dieťaťa matky nebohej Ľ. U. rod. J. nar. XX.X.XXXX zomr.
XX.XX.XXXX a otca E. T. nar. XX.X.XXXX bývajúceho vo M. č. XX zastúpeného JUDr. Ing. Adriánom

Cupákom advokátom so sídlom vo Svidníku na ul. Dr. Goldbergera č. 243/1 za účasti D. J.Č. nar.
XX.X.XXXX trvale bytom v T. H. č. XX prechodne XX B. S. U. U.X XJ. R. T. zastúpenej Advokátskou
kanceláriou JUDr. Peter Sárszoi s.r.o. so sídlom v Michalovciach na Štefánikovej ul. č. 8 na návrh otca
na nariadenie neodkladného opatrenia o odvolaní D. J. proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce z
18.1.2018 č.k. 2P 4/2018-37 takto

r o z h o d o l :

M e n í napadnuté uznesenie tak, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením nariadil neodkladné opatrenie, ktorým upravil styk otca s
maloletou každú stredu v mesiaci v čase od 15.00 hod. do 19.00 hod. a každý nepárny víkend v mesiaci
v sobotu od 9.00 hod. do 17.00 hod. s tým, že D. J. je povinná maloleté dieťa v čase určenom pre
začiatok styku odovzdať otcovi na adrese T. H. XX a otec je povinný maloleté dieťa v čase určenom pre
koniec styku odovzdať D. J. na rovnakom mieste.

2. Rozhodol tak na základe návrhu otca, ktorým sa domáhal úpravy styku s mal. I., nakoľko po smrti
matky maloletej bola maloletá dočasne zverená do náhradnej osobnej starostlivosti D. J., ktorá mu
neumožňuje riadne stýkať sa s dcérou aj napriek tomu, že ako rodič má podľa § 45 ods. 6 Zákona o
rodine právo stýkať sa s dieťaťom, pokiaľ bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.

3. Konajúci súd poukázal na to, že uznesením z 3.1.2018 sp.zn. 18P 53/2017 nariadil neodkladné
opatrenie, ktorým dočasne zveril mal. I. do náhradnej osobnej starostlivosti D. J.. Ďalším uznesením
z 5.1.2018 sp.zn. 18PPom 1/2018 zamietol návrh otca na odovzdanie maloletej do jeho osobnej
starostlivosti. Obidve uznesenia o neodkladnom opatrení boli vydané aj na základe šetrenia vykonaného
kolíznym opatrovníkom v bydlisku D. J., u ktorej sa nachádzala aj mal. I. po smrti svojej matky Ľ. U., ktorá
zomrela XX.XX.XXXX. Z uvedenej správy vyplynulo, že v čase hospitalizácie nebohej matky maloletej

bola maloletá s rodinou D. J. alebo u starých rodičov zo strany otca vo M.. Otec pracoval a stále pracuje
ako kamionista a svoju rodičovskú rolu si uplatňoval len v rámci telefonických kontaktov, ktoré mali skôr
kontrolný a prikazujúci charakter. Keď otec prejavil záujem o styk s dcérou, nebohá matka mu v tom
nebránila. Maloletá I. uviedla, že keď otec prišiel za ňou, boli len u nej doma v E.. Keď ju niekam vzal,
tak len k starým rodičom do M.. Zo strany otca udržiava kontakt len so starými rodičmi a nevlastným
bratom E.. Stále viac sa stretávala s príbuznými zo strany matky, s jej rodičmi, ktorí sú už obaja nebohí.

Taktiež prázdniny a sviatky nebohá matka spolu s ňou trávila v rodine sestry T., resp. u tety D. J., ktorá je
zároveň aj jej krstnou matkou. S krstnou mamou má veľmi blízky vzťah. Otec jej len telefonoval, niekedyto bolo aj 20x denne. Bola to len kontrola, čo robí, prečo to robí a prečo nerobí niečo iné. Osobne ju
navštevoval zriedka. Posledný mesiac žije v rodine navrhovateľky (D. J.), ostala tu aj po smrti matky.
Otec je kamionista, stále mení prácu, lebo nie je nikde spokojný, nájde nejakú chybu, niečo mu prekáža.

Maloletá uviedla, že nechce ísť k otcovi, lebo by bola len u babky a u babky nechce byť. Babka má takú
povahu, že stále kričí, nadáva. Dedko keď niečo povie, babka len kričí a keď je vtedy doma aj otec, tak
sa do toho pridá a je len zvada. Dedo je úžasný, jeho má radšej ako babku. Uviedla, že tu nechce teraz
byť, všetko jej tu pripomína mamku, chce niekam odísť. Nikdy nikde nebola, otec jej len sľuboval, že
niekam ju zoberie. Chce ísť s krstnou mamou, chce si to predstaviť ako dovolenku, len aby nebola tu,

kde jej všetko pripomína mamu. V rámci šetrenia D. J. uviedla, že nebohá matka maloletej sa o svojom
ochorení a jej riešení životnej situácie otvorene rozprávala so širšou rodinou, so známymi aj susedmi.
Jej prianím bolo, aby maloletá ostala s jej rodinou. Obe sa o tom rozprávali ešte na začiatku jej liečby.
Uviedla, že jej manžel je bratom nebohej matky a obaja ani na chvíľu nezaváhali a sľúbili, že ak to bude
potrebné, o mal. I., ako aj o jej staršieho brata E. sa postarajú.

4. Konajúci súd právne posúdil vec podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm.d/, § 326 ods. 1,
§ 329 ods. 1, 2, § 330 ods. 1, § 332 ods. 1 CSP, § 45 ods. 6 Zákona o rodine a konštatoval, že z návrhu je
zrejmé, že otec má záujem stýkať sa s maloletou. Za danej situácie je v záujme maloletej bez najmenších
pochybností styk náležite upraviť, pokiaľ povahové vlastnosti otca neodôvodňujú predpoklad, že bude
na maloleté dieťa negatívne vplývať a je potrebné skúmať, že sa o maloleté dieťa počas doby styku

dokáže postarať. Osobný styk rodiča s dieťaťom je jedným z prostriedkov na zabezpečenie čiastočnej
spoluúčasti rodiča na výchove maloletého dieťaťa a na udržanie rodičovského vzťahu a upevnenie
citových väzieb. V danom prípade okrem veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, citového vzťahu k otcovi
je potrebné brať do úvahy aj vzťah dieťaťa k prostrediu, v ktorom otec žije. Súd musí vziať do úvahy
školské a mimoškolské aktivity, záujmy a krúžky dieťaťa, aby úprava styku negatívne nezasahovala

do týchto povinností alebo jeho záujmov. Akákoľvek deformácia vzťahu rodiča s dieťaťom v dôsledku
odcudzenia je aj v neskoršej dobe len ťažko napraviteľná. Je preto v záujme dieťaťa umožniť otcovi,
ktorý s dieťaťom trvale nežije pravidelný kontakt, v ktorom môže realizovať svoje výchovné pôsobenie
rešpektujúc pritom právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k osobe, ktorej bolo dočasne
zverené. Po preskúmaní návrhu otca, oboznámení sa s jeho dôvodmi, ako aj správou kolízneho

opatrovníka dospel k záveru, že v danom prípade je dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia o
úprave styku maloletej s otcom. Pri úprave styku bral do úvahy stanovisko maloletej, ktoré je uvedené v
správe kolízneho opatrovníka, v ktorej maloletá uviedla, že styk s otcom prebiehal, aj keď iba v mieste
jej bydliska v E., avšak otec ju vzal aj starým rodičom do M., z čoho je zrejmé, že bydlisko otca u
starých rodičov navštevovala, je jej známe a má dobrý vzťah so starým otcom zo strany otca a taktiež

s nevlastným bratom E.. Pred smrťou matky bola v starostlivosti rodiny zo strany otca. V danej situácii
je potrebné brať do úvahy aj psychické rozpoloženie maloletej po smrti matky a taktiež aj záujem otca
starať sa o svoju dcéru, aj prípadnú zmenu zamestnania. Je povinnosťou D. J., tety maloletej, ktorej bolo
dieťa zverené do starostlivosti, pripraviť dieťa na to, že bude čas svojho voľného času tráviť so svojím
otcom, ktorý je nositeľom rodičovských práv a povinností. Aj správanie otca je potrebné korigovať, najmä

v súvislosti s tým, že o maloletú sa má osobne starať počas styku a nie ponechať ju v starostlivosti
svojich rodičov. Je vecou osoby, ktorej bolo dieťa dočasne zverené a rodiča, otca, prekonať vzájomnú
averziu v záujme zdravého vývoja maloletej, je nevyhnutné, aby si vybudovali korektné vzťahy, ktoré
budú viesť k realizácii práva otca stýkať sa s dieťaťom. Teta maloletej nemôže otcovi brániť v styku s
dieťaťom, práve naopak, je povinná vytvárať podmienky pre hladký priebeh týchto stretnutí. Uviedol,

že doposiaľ súd nerozhodol, či maloletá bude zverená do náhradnej osobnej starostlivosti svojej tety.
V tomto konaní, ktoré začne bez návrhu alebo na návrh tety, bude vykonané rozsiahle dokazovanie
ohľadom samotného zverenia maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti a nebolo by vhodné, pokiaľ
by v tomto štádiu v starostlivosti o maloletú boli vzťahy medzi vyššie citovanými osobami vyhrotené.
Pokiaľ sa týka rozsahu styku, tento obmedzil na každú stredu v mesiaci a každý druhý párny víkend

v sobotu, ktorý považuje za dostatočný v tomto období berúc do úvahy aj názor samotnej maloletej.
Uvedený styk je zatiaľ upravený tak, aby maloletá nemusela prespávať v bydlisku otca. Vzhľadom na
to, že doposiaľ nebolo začaté konanie o zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti, neurčil
čas trvania tohto opatrenia. Napokon poukázal na ust. § 363 CMP, z ktorého vyplýva, že súd môže
kedykoľvek zrušiť neodkladné opatrenie pri zmene pomerov alebo zániku dôvodov, na základe ktorých

bolo nariadené.

5. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie D. J., ktorej bola maloletá zverená
neodkladným opatrením do náhradnej osobnej starostlivosti a navrhla, aby odvolací súd zmeniluznesenie a upravil styk otca s maloletou každý nepárny víkend v mesiaci v sobotu od 9.00 hod. do
17.00 hod., kedy si maloletú prevezme v čase určenom pre začiatok styku na adrese XX B. S. U. U. XST
R. T. a v čase určenom pre koniec styku jej dieťa odovzdá na rovnakom mieste a počas veľkonočných

sviatkov na Veľkonočnú nedeľu od 9.00 hod. do 17.00, počas vianočných sviatkov 25.12 od 9.00 hod.
do 17.00 hod. a prvé dva týždne v mesiaci august príslušného roka s tým, že maloletú odovzdá otcovi v
čase určenom pre začiatok styku na adrese T. H. č. XX. Uviedla, že tvrdenia otca v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia sú klamlivé a zavádzajúce. Rodičia maloletej totiž v spoločnej domácnosti žili
len do októbra 2006 a nie do decembra 2016, ako uvádzal. Potom už spolu nežili, čo potvrdila aj maloletá

kolíznemu opatrovníkovi. Maloletá žila v spoločnej domácnosti len so svojou matkou, ktorá XX.XX.XXXX
zomrela. Otec sa o maloletú zaujímal iba občasnými návštevami a telefonátmi. Maloletú navštevoval
doma v E. alebo ju niekedy zobral do M., kde býva a tam sa o ňu starali starí rodičia. Nie je pravdou
ani to, že by na výživu maloletej pravidelne prispieval. Výživné neplatil vôbec alebo nepravidelne. Na
matku maloletej neustále tlačil, aby prepísala na maloletú byt a tvrdil jej, že radšej by ju videl 2 metre pod
zemou, následne sa vykrúcal, že to myslel inak. Takisto nie je pravdivé tvrdenie, že ona sa s maloletou

stretávala len minimálne a maloletá k nej nemá žiaden vzťah, nakoľko sama maloletá navrhla, aby bola
zverenádojejstarostlivosti,pretoženechcebývaťusvojhootca,keďžeknemunemávytvorenýpozitívny
vzťah.Samotnýotecpracujeakokamionista,ktoréhoprácasivyžadujejehoprítomnosťnazahraničných
cestách, v dôsledku čoho nemôže zabezpečiť plnohodnotne starostlivosť o maloletú. Napokon maloletá
nemá dobrý vzťah len s jej rodinou, ale aj so svojím bratom E. U., nar. XX.X.XXXX, ktorý taktiež býva v I..

Ďalšie nepravdivé tvrdenie otca je, že mu bránila v styku s maloletou, o čom svedčí ich SMS komunikácia
zo 6.1.2017, kde mu slušne píše, že maloletá nechce ísť k nemu domov, ale nech kľudne on príde k nim
za dcérou. To však odmietol. Otec ďalej v návrhu uvádza, že pomáhal svojej dcére a jej nebohej matke
tak, že platil hypotéku na byt, inkaso, stravu a podobne. Hypotéku neplatil už od septembra 2017, ako ani
úver, ktorý vzal, pričom na hypotekárnom úvere je nedoplatok ku koncu roka 431,17 €, na spotrebnom

úvere 384,39 €. Nájomné a obedy maloletej v škole neplatil vôbec, pretože ich počas jedného roka platila
Nadácia Markíza (Patrik Herman), čo potvrdzuje aj mailová korešpondencia medzi Patrikom Hermanom
a nebohou matkou maloletej. Rovnako aj stravné za celý rok 2017 zaplatil za mal. I. Patrik Herman.
Ďalej uviedla, že od smrti matky býva maloletá u nej s tým, že otcovi na maloletej stále niečo prekáža.
Maloletá preto odmieta ísť k otcovi, ale aj z dôvodu, že by bola u starej mamy, ktorá stále kričí a nadáva.

Rozhodnutím základnej školy J. Švermu v Michalovciach je maloletá oprávnená plniť povinnú školskú
dochádzku mimo územia SR. Tvrdenie otca, že bez jeho vedomia zobrala maloletú do Veľkej Británie
nie je pravdivé, pretože otec vedel o tom, že maloletá vycestuje do zahraničia, rozprávali sa o tom spolu.
Rozprávali sa o tom, že maloletá chce s ňou odísť, zatiaľ len zmeniť prostredie a potom sa rozhodne,
či by chcela ostať alebo sa vrátiť na Slovensko. Otec s tým súhlasil, sám povedal, že bude rešpektovať

názor maloletej. V súčasnosti je už maloletá zapísaná v škole vo Veľkej Británii, pretože sa rozhodla,
že by tam chcela chodiť do školy. Otec navštívil riaditeľku základnej školy v Michalovciach s tým ako je
možné, že on o tom nevie, že maloletá vycestovala do zahraničia a že bude navštevovať školu vo Veľkej
Británii. Maloletá k tomu uvádza, že otec jej len robí hanbu a strápňuje ju, pretože na ňu kričal pred
školou, pred riaditeľkou a kričal aj na jej triednu učiteľku. V súčasnosti mu už maloletá nechce dvíhať ani

telefón. Posledný rozhovor medzi ním a maloletou sa týkal toho, či maloletá mieni prísť na Slovensko.
Maloletá mu odpovedala, že áno, ale bývať chce vo Veľkej Británii, pretože jej všetko pripomína matku.
Otec sa jej pýtal, či na neho úplne zanevrela a že si to vyriešia „fyzicky“ medzi štyrmi očami. Maloletá mu
povedala, že ona ho nevymazala zo svojho života, že sa s ním bude stretávať, ale chce bývať u svojej
krstnej mamy vo Veľkej Británii. Maloletá má obavy a strach, že otec ju pri stretnutí zbije. V súčasnosti sa

už vôbec s ním stretávať nechce a nechce ho ani vidieť. Pokiaľ ide o stretávanie sa maloletej so starými
rodičmi vo M., uviedla, že maloletá tam spočiatku chodila, ale neskôr odmietala, pretože otec bol stále v
práci a nestaral sa o ňu. Starý otec jej začal hovoriť, že ich už nemá rada a pokiaľ k nim nebude chodiť,
tak na ňu neprepíšu dom. V dome starých rodičov maloletá nemala vytvorené ani vhodné podmienky na
stretávanie sa s otcom. Spala so svojím otcom na jednej posteli, nemala vlastnú izbu ani vhodný priestor

na učenie. Uviedla, že otec maloletej stále zavádza a klame, na jednej strane uvádza, že rešpektuje
názor maloletej, no na druhej strane tvrdí, že do 18. roku sa nemá čo sama rozhodovať. Po smrti matky
sa o maloletú vôbec nezaujímal, ani sa jej nespýtal, či niečo nepotrebuje, nejavil o ňu žiaden záujem, ani
za ňou osobne neprišiel, keď mama zomrela. Iba nepretržite telefonoval a keď mu nedvíhala telefón, na
ňu kričal. Na Vianoce roku 2017 bola maloletá u sestry svojej nebohej matky. Otec ju volal, aby išla na

Vianoce k nemu do M., čo výslovne odmietla, nedostala ani žiaden darček. Podotkla, že asi dva dni pred
smrťou matky si ju otec chcel vziať na manželku, aby po jej smrti mohol poberať vdovecký dôchodok
s tvrdením, že všetky peniaze, ktoré bude poberať, odloží maloletej. Vyjadrila názor, že vzhľadom k
skutočnosti, že maloletá navštevuje školu vo Veľkej Británii, je nevyhnutné upraviť styk otca s maloletouv rozsahu, ktorý bude možné reálne vykonávať s prihliadnutím tiež na vývinové potreby a citové väzby
dieťaťa k otcovi, ktoré uviedla, rovnako aj v súlade so školskými a mimoškolskými aktivitami dieťaťa a s
prihliadnutím na vôľu maloletej v súlade s § 43 ods. 1 Zákona o rodine. K odvolaniu pripojila potvrdenie

o možnosti nástupu maloletej do základnej školy vo Veľkej Británii, výpis z úveru v Slovenskej sporiteľni,
mailovú korešpondenciu medzi nebohou matkou maloletej a Patrikom Hermanom, SMS komunikáciu,
výpis z Prima banky, ako aj potvrdenie DOMSPRÁV s.r.o. Michalovce o prijatí platby za byt č. 2 na Š.
XX v E. vo výške 857,68 €, ktorú platbu poukázal Patrik Herman.

6. Kolízny opatrovník maloletej vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa prikláňa k odvolaciemu návrhu
v celom rozsahu. Uviedol, že na základe poznania životnej situácie mal. I. a posúdenia informácií
získaných z rozhovorov s maloletou, ako aj náhradným rodičom, zo šetrení v náhradnom rodinnom
prostredí a tiež z vonkajšieho pozorovania prejavov správania a celkového stavu dieťaťa sa mu javí, že
mal. I. prežíva posttraumatickú stresovú poruchu vyvolanú smrťou matky. Svojím správaním sa maloletá
snaží vyhýbať emočným kontaktom s otcom a príbuznými z jeho strany a tiež vyhýbať sa situáciám

a miestam, ktoré jej pripomínajú prežijú traumatickú udalosť, keďže môžu u nej vyvolať zosilnenie
príznakov napätia. S touto mimoriadnou životnou situáciou sa snaží vyrovnať sama zmenou svojho
sociálneho prostredia a tiež za pomoci krstnej mamy D. J. a jej rodiny. Pobyt v úplne novom prostredí
môže napomôcť maloletej vyriešiť jej terajší komplikovaný vzťah s otcom. Otec s maloletou a jej matkou
nežil dlhodobo v spoločnej domácnosti, s dcérou bol doposiaľ v kontakte formou občasných osobných

stretnutíatiežtelefonicky.Vyživovaciupovinnosťkdcéresineplnilpravidelneanivsúdomurčenejvýške.
Keďže maloletej a jej matke nebol nápomocný vo chvíľach, keď to najviac potrebovali, ich vzájomný
vzťah sa tak nejaví ako blízky, pevný, založený na vzájomnom rešpekte a dôvere. Otec maloletej
si svojím správaním nevie získať rešpekt dcéry, len si ho vyžaduje, až vynucuje. Kolízny opatrovník
konštatuje, že donucovanie v tomto prípade môže viesť k upevneniu vzťahu medzi otcom a maloletou,

ale otec si tým nebuduje skutočnú úctu zo strany dcéry. Vo vzťahu rodič - dieťa je maloletá v istej
nevýhode oproti otcovi. Otec má ustálené životné postoje a názory, kým maloletá je vo fáze vývoja.
Jej názory sa formujú, preto je dôležité, aby mal otec k jej prejavom a názorom zvýšenú toleranciu.
Mal by byť k nej ústretový a dať jej priestor a čas pre vlastné rozmýšľanie. Aby trauma zo straty matky
bola najmenšia, je potrebné, aby sa maloletá venovala veciam, ktoré jej urobia radosť. Súčasné snahy

otca - vynucovanie si osobných stretnutí s dcérou, o čom svedčia aj prebiehajúce súdne spory, môže
maloletá v tomto posttraumatickom období, ktorým prechádza, vnímať rušivo. Naopak porozumenie otca
k jej neochote sa s ním stretnúť a zaujatie adekvátneho postoja z jeho strany môže viesť k vytvoreniu
užitočného a účinného vzťahu. Ak nebude vybudovaný vzťah vzájomnej dôvery, súcitu a pochopenia,
môže to do budúcna viesť u maloletej až k strate istoty a náklonnosti k otcovi. Otec má právo na výchovu

astarostlivosťomaloletúasamozrejmemáprávonapravidelnýkontaktsdcérou,alezáujemmal.I.musí
byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch. Najdôležitejšou potrebou je zabezpečenie pocitu
istoty a dôvery k otcovi, ako aj pocitu bezpečia pri stretnutí s otcom. Možno konštatovať, že maloletá
dosiahla vek a stupeň vyspelosti, v ktorom je vhodné zohľadniť jej názor. V súlade s jej právom na názor
a právom slobodne sa vyjadrovať ku všetkým záležitostiam, ktoré sa jej týkajú, maloletá opakovane

verbalizujezáujemžiťsrodinoukrstnejmamyD.J.,bývaťvzahraničíatamajnaterazštudovať.Maloletá
svojím rozhodnutím študovať v zahraničí len napĺňa pozitívny odkaz po smrti matky. Jej styk s otcom
nie je zamedzený a perspektíva osobného stretnutia otca s maloletou do budúcna je náhradnou matkou
a mal. I. verbálne potvrdená. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o nariadenom neodkladnom opatrení
o úprave styku vníma toho času ako nerealizovateľné a pre mal. Alexandru zaťažujúce v jej reálnej

situácii, v akej sa toho času nachádza a nekorešpondujúce s jej názorom a záujmami, ktoré musia
byť prvoradým hľadiskom. Maloletá má právo na zabezpečenie životnej úrovne, na vzdelávanie a tiež
právo na udržiavanie styku a kontaktu s otcom. V súčasnom období si mal. I. na základe povolenia ZŠ
J. Švermu v Michalovciach plní povinnú školskú dochádzku mimo územia SR, a to vo Veľkej Británii.
Je nevyhnutné, aby sa kontakt otca s maloletou prispôsobil jej zmene nového rodinného usporiadania,

s ktorým súvisí aj zmena bydliska maloletej, jej režimu a rešpektoval životný štýl maloletej vrátane
jej terajšieho miesta pobytu, plneniu povinnej školskej dochádzky v zahraničí a jej mimoškolským a
voľnočasovým aktivitám.

7. Otec vo vyjadrení k odvolaniu navrhol uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť,

eventuálne zmeniť tak, že odvolací súd jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia z 8.1.2018 v
celom rozsahu vyhovie. Poukázal na ust. § 28 ods. 3 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že rodičovské
práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije. On ako otec maloletej sa len
chcel postarať o svoju dcéru, ale zo strany D. J. mu je rôznymi podaniami na súd bránené, aby sa moholo svoju dcéru starať a stretávať sa s ňou ako jej rodič. V odvolaní D. J. uvádza, že má zištné pohnútky, ak
sú zištné pohnútky to, že sa chce len postarať o svoju dcéru a stretávať sa s ňou, tak potom je to pravda.
V minulosti vždy pracoval a nikdy nezneužíval sociálny systém. Navrhnúť otcovi, aby sa stretával so

svojou vlastnou dcérou vo Veľkej Británii je taký veľký zásah do jeho práv, ktorý nemá obdobu. Aj to
vypovedá o charaktere D. J., ktorá zneužíva jeho dcéru, aby mohla ona využívať sociálny systém Veľkej
Británie. Jej tvrdenia uvedené v odvolaní sú lož a domnienky, a to aj s ohľadom na to, že na Slovensku
sa de facto vôbec nezdržiava a s nebohou sa stretávala minimálne.

8. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

11. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie v zmysle zásad vyplývajúcich z § 65 a § 66 CMP bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario a dospel k záveru, že v danom prípade nebola

splnená zákonná podmienka pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorou je naliehavosť úpravy
pomerov daná záujmom maloletého dieťaťa, ktorý záujem nie je možné stotožňovať so subjektívnou
predstavou rodiča o realizácii svojho výchovného pôsobenia bez zohľadnenia potrieb, životnej situácie
či prejavenej vôle maloletého dieťaťa. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že rozhodovanie o neodkladnom
opatrení je konaním o dočasnom opatrení, ktorého zmyslom a účelom je rýchla (bezodkladná) a účinná

úprava pomerov účastníkov bez toho, aby boli sporné otázky vyriešené konečným spôsobom, teda
meritórnym rozhodnutím vo veci, pričom nepredstavuje samo osebe výsledok procesu, v priebehu
ktorého by súd zvažoval, aké dôkazy vykoná a ako bude vykonané dôkazy hodnotiť a aké skutkové
zistenia z nich vyvodí, preto sú jediným relevantným podkladom pre rozhodnutie o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia údaje a informácie obsiahnuté v spise, predovšetkým v návrhu

a listinách predložených navrhovateľom, prípadne inými účastníkmi konania. Vzhľadom na rýchlosť
konania o neodkladnom opatrení vyžadovanú procesnými predpismi (CSP a CMP) nemôže byť aktivita
navrhovateľa nahradzovaná ani v rámci vyšetrovacej zásady, ktorá ovláda mimosporové konania,
aktivitou súdu.

12. V tomto prejednávanom prípade sa otec domáhal návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia
dočasnej úpravy styku s mal. I., ktorá bola neodkladným opatrením po smrti matky zverená do osobnej
starostlivosti tety D. J., pričom v návrhu uvádza rozsiahle dôvody, prečo nesúhlasí so zverením dcéry
do jej starostlivosti a k návrhu na úpravu styku uviedol, že o svoju dcéru vždy prejavoval záujem,
aj prejavuje a po nariadení neodkladného opatrenia, keď sa chcel stretnúť s dcérou, mu to nebolo

umožnené, niekoľkokrát formou SMS požiadal o stretnutie (v sobotu 6.1. a v nedeľu 7.1.2018), ale
D. J. mu buď neodpovedala alebo si našla dôvod, aby mu zabránila v stretnutí s dcérou, preto sa
musí obrátiť na súd. K návrhu žiaden dôkaz o tom, že mu styk nebol umožnený, nepredložil. Naopak
z odvolania D. J., ktorej bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti vyplýva, že v styku otca s
maloletou nikdy nebránila, práve naopak maloletú nabádala, aby sa s otcom stýkala, telefonovala s

ním alebo si s ním písala, avšak maloletá v dôsledku neustáleho nátlaku otca na ňu sa s otcom stýkať
nechce, dokonca mu nechce dvíhať už ani telefón, nechce ho ani vidieť, pretože má z neho strach
a obavy. Okrem toho k odvolaniu pripojila i práve zmienenú SMS komunikáciu, na ktorú poukazoval
otec, z ktorej zjavne nevyplýva, že by mu styk s maloletou odoprela a keďže maloletá k nemu nechcela
ísť, pozvala ho k nim na návštevu. Otec v odpovedi poďakoval s tým, že sa s maloletou rozprával, že

sa má ešte učiť, poďakoval za pozvanie na návštevu, ale prísť nechcel. Vzhľadom na to, že v súlade
s § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie, nie je možné vzhľadom na vyššie uvedené dospieť k záveru, že by záujem maloletej
odôvodňoval autoritatívny zásah súdu formou neodkladného opatrenia o striktnej úprave styku otca s
dieťaťom. Odvolací súd nespochybňuje rodičovské práva otca, avšak ich výkon nemôže byť v rozpore

so záujmom maloletého dieťaťa a s jeho vôľou predovšetkým v situácii, v ktorej sa maloletá nachádza
v dôsledku nedávnej smrti jej matky, ktorá bola jej najbližšou vzťahovou osobou, čo je nesporne
pre psychiku 11-ročného dievčaťa nepochybne snáď najväčšia životná trauma, ktorú sa sama snaží
prekonať úplnou zmenou sociálneho prostredia, odpútaním sa od prostredia, kde jej všetko pripomínamatku, jej chorobu a následne smrť, a to odchodom do Veľkej Británie k svojej krstnej matke za súčasnej
absencie blízkej a pevnej citovej väzby k otcovi, s ktorým mala, ako sama popisuje, len zriedkavý
osobný kontakt bez vzájomného rešpektu a dôvery. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom kolízneho

opatrovníka maloletej, že súčasná snaha otca a vynucovanie si osobných stretnutí s dcérou je skôr
kontraproduktívna a nevedúca k vytvoreniu citovej väzby medzi dieťaťom a otcom. Nútenie maloletej
do osobných stretnutí skôr predstavuje riziko vzniku až nenávistného postoja maloletej k otcovi, preto
by mal v prvom rade otec konzultovať detského psychológia ohľadne získania praktických zručností
pri komunikácii s dieťaťom po prežitej traume zo straty matky a prípadných postupov, ako si opäť

získať, prípadne vytvoriť náklonnosť dieťaťa, či pozitívne dieťa motivovať pre spoločné aktivity. Odvolací
súd zároveň považuje za potrebné podotknúť, že argumentácia účastníkov skôr smeruje k vhodnosti
či nevhodnosti zabezpečovania náhradnej osobnej starostlivosti o maloletú jej krstnou matkou, ktoré
posúdenie však nie je predmetom tohto konania.

13. Vzhľadom na to, že odvolací súd z obsahu spisu nezistil také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali

ingerenciu súdu do pomerov účastníkov konania nariadením neodkladného opatrenia v súlade s
návrhom otca, zmenil napadnuté uznesenie a návrh otca zamietol.

14. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).