Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 22, 2018

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 17Csp/50/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716211248
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Bohuš Hruška

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2018:6716211248.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudcom Mgr. Bohušom Hruškom, v právnej veci žalobcu Platiť sa

oplatí, s.r.o. so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 45 684 618, zast. Jakubčák, advokátska
kancelária, s.r.o. so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706, proti žalovanému D. A.,
nar. XX. 5. XXXX, trvale bytom č.d. XXX, XXX XX P. o zaplatenie sumy XX,XX Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie z a s t a v u j ev časti o zaplatenie istiny 34,77 € s príslušenstvom.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 44,94 € s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy
14,98 € od 19. 9. 2013 do zaplatenia, zo sumy 14,98 € od 21. 10. 2013 do zaplatenia a zo sumy 14,98

€ od 19. 11. 2013 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Súd žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 12,76%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou zo dňa 19. 9. 2016 pôvodne domáhal zaplatenia sumy 79,71 Eur s prísl.
na tom základe, že žalobca nadobudol pohľadávku od pôvodného veriteľa, spoločnosti Slovak Telekom,
a.s. a to na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27. 8. 2015 a odosielacieho
protokolu o postúpení pohľadávok zo dňa 3. 9. 2015. Postúpenie pohľadávky z právneho predchodcu
žalobcu na súčasného žalobcu bolo žalovanému oznámené listom zo dňa 4. 9. 2015.

2. Právny predchodca žalobcu a žalovaného na základe Zmluvy o poskytovaní verejných služieb, resp.
Zmluvy o pripojení a ich prípadných dodatkov sa dohodli na tom, že právny predchodca žalobcu bude
žalovanému poskytovať u nich vymedzené služby a žalovaný bude uhrádzať odplatu za poskytované
služby. Na základe týchto zmlúv potom právny predchodca žalobcu, žalovanému poskytoval dohodnuté
služby, ktoré si následne vyúčtoval faktúrami, avšak žalovaný za tieto nezaplatil riadne a včas. Domáhal
sa teda zaplatenia faktúr č. 5754579277 v sume 39,77 Eur, splatnú dňa 18. 9. 2013, faktúru č.

7755550750, splatnú 20. 10. 2013 v sume 19,97 Eur a faktúru č. 8756462145, splatnú dňa 18. 11. 2013
vo výške 19,97 Eur.

3. V priebehu konania svojím podaním, došlým na tunajší súd dňa 21. 2. 2018 právny zástupca žalobcu
zobral žalobu čiastočne späť a ďalej sa domáhal zaplatenia len sumy 14,98 Eur u každej z troch faktúr.
Ďalej sa teda domáhal len zaplatenia sumy 44,94 Eur s príslušenstvom.

4. Žalovaný sa k predmetu veci nevyjadril.5. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 4.9. 2015 vyplýva, že Slovak Telekom oznámil
žalovanému, že postúpil svoje pohľadávky, vyúčtované jednotlivými faktúrami medzi ktorými sú aj
žalované faktúry na spoločnosť žalobcu.

6. Z faktúry č. 5754579277 vyplýva, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s. si vyúčtovala voči žalovanému
za služby Magio sumu 10,82 Eur bez DPH, za Magio box bez HDD nájmu 1,66 Eur bez DPH, k tomu
DPH a jednorazové poplatky v celkovej výške 39,77 Eur.

7. Súd z faktúry č. 7755550750 zistil, že touto si spoločnosť Slovak Telekom, a.s. uplatnia voči
žalovanému sumu 12,48 Eur bez DPH, k tomu DPH a ďalej jednorazové poplatky v celkovej výške 19,97
Eur so splatnosťou 30. 9. 2013.

8. Z faktúry č. 87564621415 súd zistil, že touto si spoločnosť Slovak Telekom, a.s. uplatnila voči
žalovanému sumu 12,48 Eur za službu Magio bez DPH, k tomu DPH a ďalej jednorazové poplatky v

celkovej výške 19,97 Eur so splatnosťou 18. 11. 2013.

9. Z odstúpenia zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 12. 3. 2015 vyplýva, že spoločnosť
Slovak Telekom, a.s. oznámila žalovanému, že z dôvodu nezaplatenia ceny za poskytované služby
odstupujú od uvedenej zmluvy.

10. Súd zo Špecifikácie pre služby Magio Internet Security zistil, že túto uzatvorila spoločnosť Slovak
Telekom, a.s. so žalovaným dňa 15. 12. 2011

11. Súd z dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb zistil, že túto uzatvorila spoločnosť Slovak

Telekom, a.s. so žalovaným dňa 16. 1. 2012.

12. Súd zo Zmluvy o pridelení a užívaní zákazníckeho identifikátora klienta ID zistil, že túto uzatvorila
spoločnosť Slovak Telekom, a.s. so žalovaným dňa 15. 12. 2011.

13. Súd zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zistil, že túto uzatvorila spoločnosť Slovak Telekom,
a.s. so žalovaným dňa 16. 1. 2012.

14. Súd z dodatku k Zmluve o pripojení zistil, že tento uzatvorila spoločnosť Slovak Telekom, a.s. so
žalovaným dňa 15. 12. 2011.

15. Súd zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zistil, že túto uzatvorila spoločnosť Slovak Telekom,
a.s. so žalovaným dňa 16. 1. 2012.

16. Súd zo Zmluvy o pripojení zistil, že túto uzatvorila spoločnosť Slovak Telekom, a.s. so žalovaným

dňa 15. 12. 2011.

17.SúdzdodatkukZmluveoposkytovaníverejnýchslužiebzistil,žetentododatokuzatvorilaspoločnosť
Slovak Telekom, a.s. so žalovaným dňa 16. 1. 2012.

18. Súd zo Zmluvy o pripojení zistil, že túto uzatvorila spoločnosť Slovak Telekom, a.s. so žalovaným
dňa 15. 12. 2011.

19. Súd z odovzdávacieho protokolu služby Magio Sat zistil, že tento uzatvorila spoločnosť Slovak
Telekom, a.s. so žalovaným dňa 12. 9. 2012.

20. Súd zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zistil, že túto uzatvorila spoločnosť Slovak Telekom,
a.s. so žalovaným dňa 10. 8. 2012.

21. Súd zo Zmluvy o pripojení zistil, že túto uzatvorila spoločnosť Slovak Telekom, a.s. so žalovaným

dňa 15. 12. 2011.

22. Súd zo Zmluvy o pridelení a využívaní zákazníckeho identifikátora klienta ID zistil, že túto uzatvorila
spoločnosť Slovak Telekom, a.s. so žalovaným dňa 16. 1. 2012.23. Súd z rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zistil, že túto uzatvorila spoločnosť Slovak Telekom,
a.s. ako postupca so žalobcom ako s postupníkom dňa 27. 8. 2015.

24. Súd z odovzdávacieho protokolu o postúpení pohľadávok, že tento uzatvorila spoločnosť Slovak
Telekom, a.s. ako postupca so žalobcom, ako s postupníkom, pričom z prílohy č. 1 k zoznamu
postupovaných pohľadávok vyplýva, že bola postúpená aj pohľadávka voči žalovanému.

25.Podľa§145ods.2CSP,akježalobavzatáspäťvčastisúdkonanievtejtočastizastaví.Očiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

26.Nakoľkovpriebehukonaniaprávnyzástupcažalobcuzobralsvojužalobučiastočnespäťozaplatenie
istiny 34,77 Eur s príslušenstvom súd konanie v tejto časti zastavil.

27.Podľa§5ods.1Zákonač.610/2003Z.z.oelektronickýchkomunikáciách„Elektronickákomunikačná
služba (ďalej len "služba") je služba obvykle poskytovaná za úhradu, ktorá spočíva úplne alebo prevažne
v prenose signálov v sieťach, vrátane telekomunikačných služieb a prenosových služieb v sieťach
používaných na rozhlasové a televízne vysielanie. Služba nie je poskytovanie obsahu ani zabezpečenie

alebo vykonávanie redakčného dohľadu nad obsahom prenášaný pomocou sietí a služieb a nezahŕňa
služby informačnej spoločnosti, 3) ktoré nespočívajú úplne alebo prevažne v prenose signálov sieťami.“

28. Podľa § 5 ods. 5 Zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách „Užívateľ je fyzická
osoba alebo právnická osoba, ktorá používa alebo požaduje poskytovanie verejne dostupnej služby. Za

užívateľa sa na účely tohto zákona považuje aj účastník a koncový užívateľ, ak sa ďalej neustanovuje
inak.“

29. Podľa § 5 ods. 6 Zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách „Koncový užívateľ
je osoba, ktorá používa alebo požaduje verejne dostupnú službu a túto službu ďalej neposkytuje a

ani prostredníctvom nej neposkytuje ďalšie služby. Koncový užívateľ je spotrebiteľ 4) a v prípade
rozhlasových a televíznych programových služieb aj poslucháč a divák.“

30. Podľa § 5 ods. 7 Zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách „Účastník je ten koncový
užívateľ, ktorý uzavrel s podnikom poskytujúcim verejné služby zmluvu o pripojení.“

31. Podľa § 43 ods. 1 Zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách „Zmluvou o pripojení sa
podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti
a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.“

32. Podľa § 42 ods. 1 písm. a) Zákona č. 610/2003 o elektronických komunikáciách „Podnik má právo
na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi
najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní
predplatených služieb.“

33. Podľa § 42 ods. 4 písm. a) Zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách „Účastník je
povinný používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými
podmienkami.“

34. Podľa § 42 ods. 4 písm. b) Zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách „účastník je

povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha
služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.“

35. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Slovak
Telekom, a.s. uzatvorila so žalovaným Zmluvy o poskytovaní verejných služieb, resp. Zmluvy o pripojení

vrátane dodatkov, na základe ktorých právny predchodca žalobcu poskytoval žalovanému dohodnuté
Magio služby, ktoré si potom vyúčtoval tromi faktúrami a to číslo 5754579277 v sume 39,77 Eur, splatné
dňa 18. 9. 2013, č. 7755550750, splatnú dňa 20. 10. 2013 v sume 19,97 Eur a č. 8756462145, splatná
18. 11. 2013 vo výške 19,97 Eur. V priebehu konania však právny zástupca žalobcu zobral svoju žalobučiastočne späť a ďalej sa domáhal len zaplatenia sumy 44,94 Eur s tým, že z každej faktúry žiadal
uhradiť len čiastku 14,90 Eur, ktorá bola vyúčtovaná za poskytované Magio služby. Nakoľko žalovaný
nepreukázal, že by bol žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi zaplatil za žalované faktúry a to

za poskytované Magio služby tak, ako to bolo dohodnuté a ani žiadnym spôsobom žalovaný nenamietal
podanú žalobu, súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 44,94 Eur, teda za každú z troch
žalovaných faktúr čiastku 14,98 Eur a to za poskytované Magio služby.

36. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas

nesplní je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od
dlžníka popri plnení úroky z omeškania ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania.
Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

37. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného

dlhu.

38. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalovaný sa dostal do omeškania so
zaplatením jednotlivých faktúr a z tohto dôvodu súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi aj úroky z
omeškania a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr až do zaplatenia tak, ako je to

uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Súd stanovil výšku úroku z omeškania na 5 % ročne tak,
ako to žiadal žalobca s tým, že tento by bol mal nárok aj na vyššie úroky z omeškania, keďže u prvých
dvoch faktúr bola ešte základná úroková sadzba ECB vo výške 0,50 % a teda úrok z omeškania v takom
prípade 5,50 % a pri poslednej z troch faktúr v uvedenom čase bola základná úroková sadzba ECB vo
výške 0,25 % a o 5 percentuálnych bodov viac predstavuje výšku 5,25 %. Keďže však žalobca žiadal

úroky z omeškania len vo výške 5 %, súd nemohol ísť nad rámec podanej žaloby a zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania len v požadovanej výške 5 %.

39. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

40. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

41. Úspech žalobcu v tomto konaní predstavuje čiastku 44,94 Eur, ktorú bol žalovaný zaviazaný zaplatiť
žalobcovi, čo k pôvodne žalovanej istine 79,71 Eur predstavuje 56,38 %. Čiastku vo výške 34,77
Eur zobral v priebehu konania žalobca späť a teda v tejto časti žalobca procesne zavinil zastavenie
konania. Čiastka 34,77 Eur k pôvodne žalovanej istine 79,71 Eur predstavuje 43,62 %. Pomer úspech a
neúspechu je teda na strane žalobcu a to vo výške 56,38 % - 43,62 %, čo predstavuje rozdiel 12,76 %.

Súd teda priznal žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 12,76 %. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd I. inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku a to
podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v 2 vyhotoveniach (§ 355 ods.1 C.s.p.
a § 362 ods.1 C.s.p.).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).
Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 C.s.p. nerozlučné spoločenstvo
podľa § 77 (§ 360 ods.1 C.s.p).

V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 C.s.p. (§
360 ods.2 C.s.p.).
Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi (§ 360 ods.3 C.s.p.).
Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
361 ods.1 C.s.p.).Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.2
C.s.p.).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa ods. 1 preto, že odvolateľ

sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje
poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie
je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia (§ 362 ods.3 C.s.p.).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa
spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak

rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania (§ 362 ods.4 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1
C.s.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods.2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods.3 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o

odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (§ 367 ods.1 C.s.p.).
Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie
týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne
vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je
napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý

odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva
z osobitného predpisu (§ 367 ods.2 C.s.p.).
Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o
trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367
ods.3 C.s.p.).

Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu,
a to až po vyhlásení rozhodnutia (§ 368 C.s.p.).
Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova (§ 369 ods.1 C.s.p.).
Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k

podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú
v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania (§ 369 ods.2 C.s.p.).
Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví (§
369 ods.3 C.s.p.).Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369
ods.4 C.s.p.).
Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia (§ 370 ods.1 C.s.p.).

Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie
žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (§ 370 ods.2
C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370
ods.3 C.s.p.).
Žalobu nie je možné v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.).
V odvolacom konaní nie je možné uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (§ 220 ods.1 C.s.p.).