Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmenené Judgement was issued on Tuesday, February 6, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8CoKR/17/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113220926
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:1113220926.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek
senátuJUDr.IviceČelkovejaMgr.IvanyŠlesarovejvprávnejvecižalobcu:OTPFAKTORINGSlovensko
s.r.o. so sídlom Špitálska 61, Bratislava,
IČO 45 730 008, právne zastúpeného: JUDr. Peter Grom, advokát, Cukrová 14, Bratislava, IČO 40 653
838 proti žalovanej: JUDr. Ing. Gabriela Štrbáňová, Komenského 49/673, Púchov, správca konkurznej

podstaty úpadcu TATRY Invest, s.r.o. v konkurze so sídlom Palackého 85/5, Trenčín, IČO 36 485 756,
právne zastúpenému: P.. P. E., advokát, Z., K., o určenie popretej pohľadávky o odvolaní žalovanej proti
rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 36Cbi/43/2013-611 zo dňa 27. marca 2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. písm. a), b), v časti c), písm. d), e),
ktorým určil, že žalobca je veriteľom inej, vymáhateľnej pohľadávky
v celkovej výške 2.807.612,37 Eur, prihlásenej prihláškou pohľadávky por. č. 1 zo dňa 09.04.2012 v
konkurze vyhlásenom uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 28K/13/2013 zo dňa 27.02.2013 na

majetok dlžníka TATRY Invest, s.r.o. v konkurze so sídlom Palackého 85/5, Trenčín, IČO 36 485 756,
titulom istiny úveru, úrokov a úrokov z omeškania na základe Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXX/XX/
Y. zo dňa 12.12.2007 a jej Dodatkov č. 1, 2, 3
a Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 12.05.2011, zabezpečenej a) záložným právom na základe
Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti G. zo dňa 12.12.2007 uzavretej medzi záložným
veriteľom H., a.s., IG. a záložcom TATRY Invest, s.r.o., IČO 36 485 756, Zmluvy o zriadení záložného

práva
k nehnuteľnosti G. zo dňa 12.12.2007 uzatvorenej medzi záložným veriteľom H., a.s., D. a záložcom
B., s.r.o., D., a Zmluvy o zriadení záložného práva k hnuteľnej veci
G.zodňa12.12.2007uzatvorenejmedzizáložnýmveriteľomH.,a.s.,D.azáložcomTATRYInvest,s.r.o.,
IČO 36 485 756, pričom žalobca je prednostný záložný veriteľ na prvom mieste, b) ručením na základe
Ručiteľskej listiny zo dňa 12.12.2007 vystavenej ručiteľom T. bytom K., B., Ručiteľskej listiny zo dňa
12.12.2007vystavenejručiteľomA.,bytomA.,c)uznanímzáväzkunazákladeDohodyouznanízáväzku

a ručení zo dňa 03.05.2012 medzi žalobcom ako veriteľom, dlžníkom TATRY Invest, s.r.o., IČO 36 485
756 d) uznaním záväzku na základe Dohody o splátkach číslo prípadu XXXXXXXXX uzatvorenej dňa
29.02.2012 medzi žalobcom ako veriteľom, dlžníkom TATRY Invest, s.r.o., IČO 36 485 756, e) bianko
zmenkou vystavenou dňa 12.12.2007 v spojení s Dohodou o vyplňovacom práve k bianko zmenke
č. XXXX/XX/XXX-BZ-XX zo dňa 12.12.2007 uzatvorenej medzi zmenkovým veriteľom H. B. Q., a.s., D.
XX XXX XXX a zmenkovým dlžníkom TATRY Invest, s.r.o., IČO 36 485 756, a vo výroku IV., ktorým

rozhodol o náhrade trov konania p o t v r d z u j e.

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. písm. c) v časti, ktorým určil,
že žalobca je veriteľom inej, vymáhateľnej pohľadávky v celkovej výške 2.807.612,37 Eur, prihlásenej
prihláškou pohľadávky por. č. 1 zo dňa 09.04.2012 v konkurze vyhlásenom uznesením Okresného súdu
Trenčín sp. zn. 28K/13/2013 zo dňa 27.02.2013 na majetok dlžníka TATRY Invest, s.r.o. v konkurze so
sídlom Palackého 85/5, Trenčín,

IČO 36 485 756, titulom istiny úveru, úrokov a úrokov z omeškania na základe Zmluvyo splátkovom úvere č. XXXX/XX/XXX zo dňa 12.12.2007 a jej Dodatkov č. 1, 2, 3 a Zmluvy
o postúpení pohľadávky zo dňa 12.05.2011, zabezpečenej ručením na základe Dohody
o uznaní záväzku a ručení zo dňa 03.05.2012 medzi žalobcom ako veriteľom, dlžníkom TATRY Invest,

s.r.o., IČO 36 485 756 a ručiteľom IS N., s.r.o., D. XX XXX XXX,
m e n í tak, že žalobu v tejto časti z a m i e t a.

Žalobcovi sa proti žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom vydaným za platnosti a účinnosti O.s.p. súd prvej inštancie výrokom I. určil,

že žalobca je veriteľom inej, vymáhateľnej pohľadávky v celkovej výške 2.807.612,37 Eur, prihlásenej
prihláškou pohľadávky por. č. 1 zo dňa 09.04.2012 v konkurze vyhlásenom uznesením Okresného súdu
Trenčín č.k.sp. zn. 28K/13/2013 zo dňa 27.02.2013 na majetok dlžníka TATRY Invest, s.r.o. v konkurze
so sídlom Palackého 85/5, Trenčín,
IČO 36 485 756, titulom istiny úveru, úrokov a úrokov z omeškania na základe Zmluvy

o splátkovom úvere č. XXXX/XX/XXX zo dňa 12.12.2007 a jej Dodatkov č. 1, 2, 3 a Zmluvy
o postúpení pohľadávky zo dňa 12.05.2011, zabezpečenej a) záložným právom na základe Zmluvy o
zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. XXXX/XX/XXX-ZZ-XX zo dňa 12.12.2007 uzavretej medzi
záložným veriteľom H. B. Q., a.s., D. XX XXX XXX a záložcom TATRY Invest, s.r.o., IČO 36 485 756,
Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti

č. XXXX/XX/XXX-ZZ-XX zo dňa 12.12.2007 uzatvorenej medzi záložným veriteľom H. B. Q., a.s., D. XX
XXX XXX a záložcom B. Q., s.r.o., D. XX XXX XXX, a Zmluvy o zriadení záložného práva k hnuteľnej
veci č. XXXX/XX/XXX-ZZ-XX zo dňa 12.12.2007 uzatvorenej medzi záložným veriteľom H. B. Q., a.s.,
D. XX XXX XXX a záložcom TATRY Invest, s.r.o., IČO 36 485 756, pričom žalobca je prednostný
záložný veriteľ na prvom mieste, b) ručením na základe Ručiteľskej listiny zo dňa 12.12.2007 vystavenej

ručiteľom T. J., bytom K. XXX/XX, B., Ručiteľskej listiny zo dňa 12.12.2007 vystavenej ručiteľom A. G.,
bytom A. XXX/XX, B., c) ručením a uznaním záväzku na základe Dohody o uznaní záväzku a ručení
zo dňa 03.05.2012 medzi žalobcom ako veriteľom, dlžníkom TATRY Invest, s.r.o., IČO 36 485 756 a
ručiteľomISN.,s.r.o.,D.XXXXXXXX,d)uznanímzáväzkunazákladeDohodyosplátkachčísloprípadu
XXXXXXXXXuzatvorenejdňa29.02.2012medzižalobcomakoveriteľom,dlžníkomTATRYInvest,s.r.o.,

IČO 36 485 756, e) bianko zmenkou vystavenou dňa 12.12.2007 v spojení s Dohodou o vyplňovacom
práve k bianko zmenke č. XXXX/XX/XXX-BZ-XX zo dňa 12.12.2007 uzatvorenej medzi zmenkovým
veriteľom H. B. Q., a.s., D. XX XXX XXX a zmenkovým dlžníkom TATRY Invest, s.r.o., IČO 36 485 756.
Výrokom II. v časti o určenie, že pohľadávka žalobcu v celkovej výške 2.807.612,37 Eur, prihlásená
prihláškou pohľadávky por. č. 1 zo dňa 09.04.2012 v konkurze vyhlásenom uznesením Okresného súdu

Trenčín sp.zn. 28K/13/2013 zo dňa 27.02.2013 na majetok dlžníka TATRY Invest, s.r.o. v konkurze so
sídlom Palackého 85/5, Trenčín,
IČO 36 485 756, titulom istiny úveru, úrokov a úrokov z omeškania na základe Zmluvy
o splátkovom úvere č. XXXX/XX/XXX zo dňa 12.12.2007 a jej Dodatkov č. 1, 2, 3 a Zmluvy
o postúpení pohľadávky zo dňa 12.05.2011, je zabezpečená pristúpením k záväzku na základe Dohody

o pristúpení k záväzku zo dňa 27.08.2009 uzatvorenej medzi veriteľom H. B. Q., a.s., D. XX XXX XXX
a pristupujúcim dlžníkom B. O., a.s.,
D. XX XXX XXX a záväzkom podriadenosti na základe Dohody o prednostnom uspokojení zo dňa
12.12.2007 uzatvorenej medzi H. B. Q., a.s., D. XX XXX XXX, dlžníkom TATRY Invest, s.r.o., IČO 36
485 756 a veriteľmi T. J. a A. G., žalobu zamietol. Výrokom III. súd prvej inštancie zamietol žalobu aj

v časti o určenie, že žalobca je veriteľom inej, vymáhateľnej pohľadávky v celkovej výške 52.396,48
Eur, prihlásenej prihláškou pohľadávky por. č. 1 zo dňa 09.04.2012 v konkurze vyhlásenom uznesením
Okresného súdu Trenčín sp. zn. 28K/13/2013 zo dňa 27.02.2013 na majetok dlžníka TATRY Invest,
s.r.o. v konkurze so sídlom Palackého 85/5, Trenčín, IČO 36 485 756, titulom nákladov z uplatnenia
na základe Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXX/XX/XXX zo dňa 12.12.2007 a jej Dodatkov č. 1, 2, 3

a Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 12.05.2011, zabezpečenej a) záložným právom na základe
Zmluvy o zriadení záložného práva
k nehnuteľnosti č. XXXX/XX/XXX-ZZ-XX zo dňa 12.12.2007 uzavretej medzi záložným veriteľom H.
B. Q., a.s., D. XX XXX XXX a záložcom TATRY Invest, s.r.o., IČO 36 485 756, Zmluvy o zriadení
záložného práva k nehnuteľnosti č. XXXX/XX/XXX-ZZ-XX zo dňa 12.12.2007 uzatvorenej medzi

záložným veriteľom H. B. Q., a.s.,D. XX XXX XXX a záložcom B. Q., s.r.o., D. XX XXX XXX, a Zmluvy
o zriadení záložného práva k hnuteľnej veci č. XXXX/XX/XXX-ZZ-XX zo dňa 12.12.2007 uzatvorenej
medzi záložným veriteľom H. B. Q., a.s., D. XX XXX XXX

a záložcom TATRY Invest, s.r.o., IČO 36 485 756, pričom žalobca je prednostný záložný veriteľ na prvom
mieste, b) ručením na základe Ručiteľskej listiny zo dňa 12.12.2007 vystavenej ručiteľom T. J., bytom
K. XXX/XX, B., Ručiteľskej listiny zo dňa 12.12.2007 vystavenej ručiteľom A. G., bytom A. XXX/XX, B.,
c) ručením a uznaním záväzku na základe Dohody o uznaní záväzku
a ručení zo dňa 03.05.2012 medzi žalobcom ako veriteľom, dlžníkom TATRY Invest, s.r.o., IČO 36 485

756 a ručiteľom IS N., s.r.o., D. XX XXX XXX, d) uznaním záväzku na základe Dohody o splátkach číslo
prípadu XXXXXXXXX uzatvorenej dňa 29.02.2012 medzi žalobcom ako veriteľom, dlžníkom TATRY
Invest, s.r.o., IČO 36 485 756, e) bianko zmenkou vystavenou dňa 12.12.2007 v spojení s Dohodou o
vyplňovacom práve k bianko zmenke č. XXXX/XX/XXX-BZ-XX zo dňa 12.12.2007 uzatvorenej medzi
zmenkovým veriteľom H. B. Q., a.s., D. XX XXX XXX a zmenkovým dlžníkom TATRY Invest, s.r.o., IČO
36 485 756, f) pristúpením k záväzku na základe Dohody o pristúpení k záväzku zo dňa 27.08.2009

uzatvorenej medzi veriteľom H. B. Q., a.s., D. XX XXX XXX
a pristupujúcim dlžníkom B. O., a.s., D. XX XXX XXX, g) záväzkom podriadenosti na základe Dohody o
prednostnom uspokojení zo dňa 12.12.2007 uzatvorenej medzi H. B. Q., a.s., D. XX XXX XXX, dlžníkom
TATRY Invest, s.r.o.,
IČO 36 485 756 a veriteľmi T. J. a A. G.. Výrokom IV. žiadnej zo strán sporu nepriznal právo na náhradu

trov konania. Na skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. § 32 ods. 1,2,5,9,15 zák. č. 7/2005 Z.z.,
§ 657 Obč. zák., § 497 Obch. zák.,
§ 504 Obch. zák., § 1 ods. 2 zák. č. 244/2002, § 3 ods. 1 zák. č. 244/2002, § 4 ods. 1 zák. č. 244/2002, §
29 zák. č. 244/2002, § 266 ods. 1,2,3,4 Obch. zák., § 35 ods. 2, 3 Obč. zák., § 37 ods. 1 Obč. zák., § 39
Obč. zák., § 40 ods. 1,2,3 Obč. zák., § 524 ods. 1,2 Obč. zák., § 526 ods. 1,2 prvej vety Obč. zák., § 528

ods.1Obč.zák.,§121ods.3Obč.zák.,§8zák.č.7/2005Z.z.,§151aObč.zák.,§151sObč.zák.,§323
ods. 1,3 Obch. zák., § 303 Obch. zák., § 533 ods. 1 Obč. zák., § 408a ods. 1 Obch. zák., § 3 ods. 1 Obč.
zák.,§265Obch.zák.,§15ods.1Obch.zák.,§16Obch.zák.Zvykonanéhodokazovaniamal súdprvej
inštancie za preukázané, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca si v konkurze, vyhlásenom
uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 28K/13/2013 zo dňa 27.02.2013 na majetok dlžníka TATRY

Invest, s.r.o., IČO 36 485 756 (úpadca), prihláškou pohľadávky por. č. 1 zo dňa 09.04.2013 prihlásil
pohľadávku v celkovej sume 2.860.008,85 Eur, ktorú žalovaná
v zmysle § 32 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov
poprela. Z oznámenia o popretí pohľadávky zo dňa 17.05.2013, vyjadrení strán sporu a výpisu žalovanej
pohľadávky zo zoznamu pohľadávok je zrejmé, že žalovaná poprela žalobcom prihlásenú pohľadávku

v zmysle § 32 ods. 2, 5 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze
a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov čo do právneho dôvodu, výšky, poradia,
zabezpečovacieho práva a jeho poradia. Ako dôvody popretia žalovanej pohľadávky žalovaná v
zozname pohľadávok a oznámení o popretí pohľadávky uviedla absolútnu neplatnosť zmluvy o
postúpení pohľadávky v zmysle § 37 ods.1, § 39 Obč. zák. pre jej neurčitosť a pri nákladoch súvisiacich

s dražbou a konaním pred rozhodcovským súdom absenciu rozhodcovskej zmluvy (doložky), pričom
zároveň poukazovala na uznesenie Okresného súdu Poprad sp. zn. 21C/431/2012 zo dňa 14.12.2012
a na to, že náklady súvisia s dražbou nehnuteľností vo vlastníctve B. Q., s.r.o. Za dôvod absolútnej
neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky v zmysle § 37 ods. 1 Obč. zák. žalovaná považovala
jej neurčitosť, v dôsledku ktorej, podľa žalovanej, zo zmluvy o postúpení pohľadávky nemožno určiť

postúpenú pohľadávku a identifikovať dlžníka postúpenej pohľadávky. Súd prvej inštancie konštatoval,
že podľa § 37 ods. 1 Obč. zák. právny úkon je nezrozumiteľný, ak je jeho obsah vyjadrený tak nejasne,
že ani pomocou výkladu podľa § 35 ods. 2, 3 Obč. zák.
a § 266 Obch. zák. nemožno ustáliť, čo sa ním chcelo vyjadriť. Neurčitý je právny úkon, ktorý je síce
zrozumiteľne vyjadrený, avšak jeho obsah je nejasný a existujúce vecné nedostatky, spočívajúce v

neurčitom vyjadrení obsahu nemožno odstrániť ani pomocou interpretačných pravidiel obsiahnutých v
§ 35 ods. 2, 3 Obč. zák. a § 266 Obch. zák. Podľa
§ 524 ods. 1 Obč. zák. veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému. Postúpenie pohľadávky (cesia) teda spočíva v tom, že na základe zmluvy uzavretej
medzi doterajším veriteľom (postupcom) a treťou osobou (postupníkom) postúpi pôvodný veriteľ svoju

pohľadávku proti dlžníkovi novému veriteľovi, a to buď za odplatu alebo bezodplatne. Výslovne sa
vyžaduje písomná forma zmluvy o postúpení (§ 40 ods. 1 Obč. zák.). Postúpená pohľadávka musí
byť v zmluve individualizovaná. Z písomného vyhotovenia zmluvy o postúpení pohľadávky mal súd
prvej inštancie za nesporné, že zmluva o postúpení pohľadávky bola uzavretá v písomnej forme, vdôsledku čoho súd nezistil neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky v zmysle § 40 ods. 1 Obč. zák.
pre nedostatok písomnej formy zmluvy. Z úvodnej časti zmluvy o postúpení pohľadávky je zrejmé, že
zmluvnými stranami zmluvy o postúpení pohľadávky boli postupca a postupník. Postupca je označený

ako H. B. Q., a.s. so sídlom V. 5, XXX XX B.,
D. XX XXX XXX a postupník ako H. G. Q. s.r.o. so sídlom K. XX, XXX XX B., D. XX XXX XXX. Zmluva
o postúpení pohľadávok je za postupcu podpísaná predsedníčkou predstavenstva D.. I. I. a členom
predstavenstva D.. J. P. a za postupníka konateľom D.. X. E., čo zodpovedá zápisom postupcu a
postupníka v obchodnom registri v časti štatutárny orgán a konanie menom spoločnosti. Vzhľadom k

tomu prvoinštančný súd nezistil v konaní dôvod neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky v zmysle
§ 40 ods. 3 Obč. zák., nakoľko zmluva je podpísaná osobami konajúcimi za zmluvné strany v súlade
s ich zápismi v obchodnom registri. Námietku žalovanej spočívajúcu v tvrdení o neplatnosti zmluvy o
postúpení pohľadávky
z dôvodu nedodržania spôsobu podpisovania konateľa postupníka na zmluve, keďže k menu konateľa
nebolo vytlačene alebo napísané obchodné meno postupníka, súd prvej inštancie považoval za

bezpredmetnú, nakoľko zo záhlavia zmluvy o postúpení pohľadávky je zrejmé kto konal v mene
postupníka, a tiež na mieste podpisu pre postupníka na zmluve je uvedené meno, priezvisko (D.. X. E.)
a funkcia (konateľ) osoby, ktorá za postupníka zmluvu podpísala, v dôsledku čoho niet pochýb o tom,
kto za postupníka zmluvu podpísal. Súd prvej inštancie v ďalšom uviedol, že postúpená pohľadávka je
definovaná v čl. I (Výklad pojmov) zmluvy o postúpení ako „pohľadávka postupcu voči dlžníkovi TATRY

Invest, s.r.o., sídlo Tatranská Lomnica 63, 059 60 Vysoké Tatry, IČO: 36 485 756 (ďalej len dlžník) spolu
s príslušenstvom (úroky, úroky z omeškania, poplatky, atď.), ktoré eviduje voči dlžníkovi. Podrobné
údaje sú uvedené v Prílohe zmluvy.“ Z uvedeného je nesporné, že dlžník je
v zmluve o postúpení pohľadávky identifikovaný riadne a nezameniteľne, a to označením obchodného
mena, sídla a IČO podľa zápisu dlžníka v obchodnom registri. Vzhľadom k tomu označenie dlžníka

postúpenej pohľadávky v zmluve o postúpení pohľadávky nie je neurčité,
a preto v konaní nebol preukázaný dôvod neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky
v zmysle § 37 ods. 1 Obč. zák. pre pochybnosti o dlžníkovi postúpenej pohľadávky
v dôsledku jeho označenia v uvedenej zmluve. Identifikáciu dlžníka obsiahnutú v čl. I zmluvy
o postúpení pohľadávky nespochybňuje ani špecifikácia pohľadávky, ktorá tvorí prílohu zmluvy o

postúpení pohľadávky a obsahuje obchodné meno dlžníka TATRY Invest, s.r.o.
a identifikačné číslo klienta XXXXXX. V zmysle § 266 ods. 3 Obch. zák. je potrebné totiž zohľadniť všetky
okolnosti zmluvného vzťahu založeného zmluvou o postúpení pohľadávky, a najmä prax, ktorú strany
medzi sebou zaviedli v súvislosti s označovaním postupovaných pohľadávok banky, kde označenie
identifikačným číslom klienta znamená označenie klienta

v internom systéme banky, ktoré rešpektuje a pozná aj klient, čoho dôkazom je použitie tohto interného
označenia klienta aj v Štatúte splatenia účtu zo dňa 02.11.2010, kde je toto číslo uvedené ako Primárny
CIF, ktorý bola ako príloha Vyhlásenia úveru za predčasne splatný zo dňa 02.11.2010 doručený dlžníkovi
dňa 11.11.2010. Z písomného vyhotovenia zmluvy
o postúpení pohľadávky je zrejmé, že postúpená pohľadávka je v tejto zmluve identifikovaná v čl. I

(Výklad pojmov), čl. III bode 1 a čl. III bode 2. Podľa čl. I zmluvy o postúpení pohľadávky Pohľadávkou je
„pohľadávka postupcu voči dlžníkovi TATRY Invest, s.r.o., sídlo Tatranská Lomnica 63, 059 60 Vysoké
Tatry, IČO: 36 485 756 (ďalej len dlžník) spolu s príslušenstvom (úroky, úroky z omeškania, poplatky,
atď.), ktoré eviduje voči dlžníkovi. Podrobné údaje sú uvedené v Prílohe zmluvy.“ Podľa čl. III bodu 1
zmluvy o postúpení pohľadávky „postupca postupuje postupníkovi Pohľadávku spolu s príslušenstvom

(najmä úroky, úroky z omeškania, poplatky, atď.) a so všetkými kolaterálmi a právami spojenými
s Pohľadávkou“. Podľa čl. III bodu 2 zmluvy o postúpení pohľadávky dňa 12.05.2011 je celková suma
Pohľadávky 2 490 288,48 Eur. Z uvedeného vyplýva, že v texte zmluvy o postúpení pohľadávky
je postúpená pohľadávka identifikovaná sumou (2.490.288,48 Eur ku dňu 12.05.2011), jej dlžníkom
(TATRY Invest, s.r.o., sídlo Tatranská Lomnica 63, 059 60 Vysoké Tatry, IČO: 36 485 756). Okrem toho

čl. I zmluvy o postúpení pohľadávky odkazuje na podrobné údaje o pohľadávke uvedené v Prílohe
zmluvy, ktorou je Špecifikácia pohľadávky. Zo Špecifikácie pohľadávky je zrejmý stav pohľadávky k
12.05.2011. Obsahuje číslo úverového účtu XXXXXXXX, identifikačné číslo klienta XXXXXX, obchodné
meno dlžníka TATRY Invest, s.r.o., typ úveru LTL/ dlhodobý úver, pôvodnú istinu 2.225.000,00 Eur,
istinu po splatnosti 2.225.000,- Eur, aktuálny bežný úrok 174.063,00 Eur, bežný úrok po splatnosti

174.063,00Eur,aktuálnysankčnýúrok91.135,82Eur,poplatky39,66Eur,deňuzavretiaúverovejzmluvy
12.12.2007, D1 10.03.2008, D2 24.03.2009 a D3 27.08.2009, konečnú splatnosť 20.11.2010, aktuálne
hodnotenie obchodu default / neplatenie, opravné položky632.275,73 Eur, postupovanú pohľadávku 2 490 288,48 Eur a odplatu za postúpenie pohľadávky
1.852.907,- Eur. Vzhľadom k označenému obsahu predmetnej zmluvy
o postúpení pohľadávky ohľadom identifikácie postúpenej pohľadávky mal prvoinštančný súd zato, že

postúpená pohľadávka je v zmluve o postúpení pohľadávky riadne individualizovaná, keďže v samotnej
zmluve je jednoznačne uvedená výška pohľadávky (čl. III bod 2 zmluvy), dátum, ku ktorému bola výška
pohľadávky vyčíslená (čl. III bod 2 zmluvy), dlžník pohľadávky (čl. I zmluvy). Okrem toho, spochybneniu
identifikácie postúpenej pohľadávky bráni i Špecifikácia pohľadávky, ktorá obsahuje ďalšie konkrétne
údaje o pohľadávke, a to právny titul - úverová zmluva, dátum jej uzavretia i jednotlivých dodatkov

k úverovej zmluve (12.12.2007, D1 10.03.2008, D2 24.03.2009 a D3 27.08.2009), špecifikáciu výšky
postupovanej pohľadávky 2.490.288,48 Eur (pôvodná istina 2.225.000,00 Eur, istina po splatnosti
2.225.000,- Eur, aktuálny bežný úrok 174.063,00 Eur, bežný úrok po splatnosti
174.063,00 Eur, aktuálny sankčný úrok 91.135,82 Eur, poplatky 39,66 Eur), typ úveru (LTL/dlhodobý
úver), číslo úverového účtu (XXXXXXXX), identifikačné číslo klienta XXXXXX
a konečnú splatnosť 20.11.2010. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie nezistil dôvod neplatnosti

zmluvy o postúpení pohľadávky v zmysle § 37 ods. 1 Obč. zák. pre neurčitosť identifikácie postúpenej
pohľadávky. Podotkol, že číslo úverového účtu XXXXXXXX je obsiahnuté aj v čl. I bode 4 zmluvy o
splátkovom úvere č. XXXX/XX/XXX zo dňa 12.12.2007,
a tiež označenie úveru ako dlhodobý investičný úver je výslovne uvedené v čl. I bode 1 zmluvy
o splátkovom úvere zo dňa 12.12.2007. Je pravdou, že konečná splatnosť úveru 20.11.2010 je v

Špecifikácii pohľadávky uvedená nesprávne, v rozpore s Vyhlásením úveru za predčasne splatný zo dňa
02.11.2010, keďže v zmysle § 122 Obč. zák. lehota určená podľa dní sa začína dňom, ktorý nasleduje
po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok
(v tomto prípade bolo Vyhlásenie doručené 11.11.2010, a teda lehota určená na zaplatenie skončila
dňom 21.10.2010), avšak s ohľadom na všetky ostatné údaje o postúpenej pohľadávke, uvedené v

zmluve o postúpení pohľadávky, nemožno tento údaj považovať za spôsobilý podstatným spôsobom
spochybniť individualizáciu postúpenej pohľadávky. Podľa názoru prvoinštančného súdu, s ohľadom
na všetky ostatné uvedené identifikačné údaje úveru nemožno ani označenie typu úveru v Špecifikácii
pohľadávky ako LTL/dlhodobý úver považovať za rozhodujúce pre identifikáciu postúpenej pohľadávky.
Súd prvej inštancie mal zato, že predmetná zmluva o postúpení pohľadávky má všetky podstatné

náležitosti v zmysle § 527 ods. 1 Obč. zák., v dôsledku čoho došlo k jej platnému uzavretiu. Je potrebné
prihliadnuť i na to, že úpadca ako dlžník v čl. I bode 1.3 Dohody o splátkach zo dňa 29.02.2012 vyhlásil,
že si je vedomý postúpenia predmetnej pohľadávky na žalobcu,
a postúpenie tejto pohľadávky bolo konštatované i v čl. I bode 2 Dohody o uznaní záväzku
a ručení zo dňa 03.05.2012, ktorej zmluvnou stranou bol aj dlžník (úpadca). V zmysle § 524 ods.

2 Obč. zák. s postúpenou pohľadávkou prešlo aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené, v
dôsledku čoho nie je v zmluve o postúpení pohľadávky potrebné individualizovať pohľadávku vyčíslením
príslušenstva pohľadávky a jeho identifikáciou v zmysle § 121 ods. 3 Obč. zák., alebo označením
konkrétnych zabezpečovacích práv. Postúpením pohľadávky sa taktiež v zmysle § 528 ods. 1 Obč. zák.
nemení postavenie toho, kto zabezpečenie záväzku poskytol; zabezpečenie pohľadávky v súlade s §

524 ods. 2 Obč. zák. trvá naďalej. Námietku žalovanej spočívajúcu v tvrdení, že jej nebola predložená
kompletná zmluva o postúpení pohľadávky spolu s prílohou Špecifikácia pohľadávky, prvoinštančný súd
považoval vo vzťahu k výsledku tohto konania za nedôvodnú, nakoľko v konaní žalobca predložil zmluvu
o postúpení pohľadávky pevne zopnutú s uvedenou prílohou, pričom na záhybe rohu listu, ktorý
zabezpečoval pevné spojenie zmluvy s prílohou, sa nachádzal otlačok pečiatky H. B. Q., a.s.. Okrem

toho, Špecifikácia pohľadávky bola ako príloha zmluvy výslovne označená v texte zmluvy o postúpení
pohľadávky. V konaní neboli predložené Špecifikácie pohľadávky s rôznym obsahom, v dôsledku čoho
je obsah Špecifikácie pohľadávky ako prílohy zmluvy o postúpení pohľadávky nesporný. V konaní nebol
obsah Špecifikácie pohľadávky ako listiny spochybnený. Žalovaná poukazovala na to, že
Špecifikácia pohľadávky mohla byť prílohou k akejkoľvek inej zmluve o postúpení pohľadávky, resp.

prílohou k akémukoľvek inému právnemu úkonu dlžníka TATRY Invest, s.r.o.. V konaní
však toto tvrdenie žalovanej, ani iná zmluva o postúpení pohľadávky, iný úkon dlžníka (prípadne iná
pohľadávka úpadcu voči žalobcovi, resp. H. B. Q., a.s.), ktorého prílohou by mala
byť Špecifikácia pohľadávky, preukázané neboli. V konaní nebola preukázaná neplatnosť predmetnej
zmluvy o postúpení pohľadávky v zmysle § 39 ods. 1 Obč. zák., nakoľko v konaní nebolo zistené, že by

svojim obsahom alebo účelom odporovala zákonu, alebo ho obchádzala alebo že by sa priečila dobrým
mravom. Tvrdenie žalovanej o postúpení neexistujúcej pohľadávky v konaní preukázané nebolo. Z
vykonanéhodokazovaniajezrejmé,žežalovanápohľadávka,vyplývajúcazozmluvyosplátkovomúvere
vznikla a v sume 2.807.612,37 Eur bola v konaní preukázaná. Z písomného vyhotovenia predmetnejzmluvy o postúpení pohľadávky je zrejmé, že zmluva v závere obsahuje miesto pre dátum
podpisu zmluvy, a to nad miestom pre podpisy postupcu a postupníka. Nad miestom podpisu postupníka
je uvedený dátum 12.05.2011, na mieste nad podpisom postupcu dátum podpisu zmluvy

uvedený nie je. Súd prvej inštancie mal zato, že k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávky došlo
dňa 12.05.2011. Túto skutočnosť potvrdzuje výpoveď konateľa žalobcu na pojednávaní dňa 08.10.2014,
dátum ku ktorému bola postúpená pohľadávka vyčíslená v čl. III bode 2 zmluvy o postúpení pohľadávky
ako aj v Špecifikácii pohľadávky (12.05.2011). Okrem toho, postúpenie pohľadávky bolo konštatované
v Dohode o uznaní záväzku a ručení zo dňa 03.05.2012 a v čl. 1 bode 1.2 a 1.3 Dohody o splátkach zo

dňa 29.02.2012, z čoho vyplýva, že v čase podania prihlášky žalovanej pohľadávky do konkurzu bola
zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 12.05.2011 už účinná, a teda žalobca bol veriteľom žalovanej
pohľadávky. Absencia dátumu podpísania zmluvy o postúpení pohľadávky na mieste podpisu zmluvy
pre žalobcu nespôsobuje neurčitosť zmluvy, a teda ani jej neplatnosť v zmysle § 37 ods. 1 Obč. zák.,
dátum uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky nie je jej podstatnou náležitosťou, pričom
v konaní bola preukázaná jej účinnosť pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu. Medzi stranami

sporu nebolo sporné, že H. B. Q., a.s., D. XX XXX XXX ako veriteľ uzavrela dňa 12.12.2007 s úpadcom
ako dlžníkom Zmluvu o splátkovom úvere
č. XXXX/XX/XXX, ktorej predmetom bol záväzok banky poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky v sume
70.000.000,- Sk. Z písomného vyhotovenia zmluvy o splátkovom úvere je zrejmé, že obsahuje podstatné
náležitosti zmluvy o úvere v zmysle § 497 Obch. zák., a to určenie zmluvných strán, určenie

sumy (limitu), do ktorej budú peňažné prostriedky poskytnuté (čl. I bod 1 zmluvy o splátkovom úvere),
záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie finančné prostriedky (čl. I bod 1 zmluvy o
splátkovomúvere)azáväzokdlžníkavrátiťposkytnutéprostriedkyaplatiťúroky(čl.Ibod5ačl.IVzmluvy
o splátkovom úvere), v dôsledku čoho mal prvoinštančný súd zato, že H. B. Q., a.s. a úpadca uzavreli
dňa 12.12.2007 zmluvu o úvere podľa § 497 Obch. zák., ktorá má konsenzuálnu povahu, t.j. vznikla už

dohodnutím jej obsahu a úpadca mal právo po uzavretí zmluvy čerpať na jej základe dohodnutý úver.
Úpadca mohol čerpať úver za splnenia podmienok dohodnutých v čl. III bode 1 zmluvy o splátkovom
úvere, a to na základe ním podpísaných príkazov na úhradu. Žalovaná v konaní z absencie dokladu,
resp. žiadosti úpadcu
o poskytnutie úveru vyvodila záver, že zmluva o splátkovom úvere č. XXXX/XX/XXX je zmluvou o

pôžičke v zmysle § 657 a nasl. Obč. zák. Súd prvej inštancie však uzavrel, že v zmysle dohody
zmluvných strán v čl. III bode 1 zmluvy o splátkovom úvere sú v tomto prípade práve príkazy na úhradu
žiadosťami úpadcu o čerpanie úveru. Žalovaná tiež namietala neurčitosť príkazov na úhradu z dôvodu
nedostatku ich povinných náležitostí a v dôsledku toho ich neplatnosť v zmysle § 37 ods. 1 Obč. zák..
Z predložených príkazov na úhradu je zrejmé, že obsahujú označenie „príkaz na úhradu“, označenie

banky, ktorej sú adresované (obchodné meno a kód banky), číslo úverového účtu, z ktorého majú byť
peňažné prostriedky odpísané, sumu, vrátane peňažnej meny, ktorej prevod má byť vykonaný, číslo
účtu, vrátane kódu banky a názvu účtu, príjemcu, teda identifikáciu účtu na ktorý majú byť finančné
prostriedky prevedené, označenie príkazcu (úpadcu) uvedením jeho obchodného mena, sídla, IČO, DIČ
a IČ DPH, ktoré obsahuje otlačok pečiatky príkazcu a podpis konateľa úpadcu. Z uvedeného je zrejmé,

že príkazy na úhradu sú určité, a preto prvoinštančný súd nezistil dôvody ich neplatnosti v zmysle § 37
ods. 1 Obč. zák. V konaní nebol preukázaný ani rozpor príkazov na úhradu s ustanoveniami § 3 písm. a),
§ 5 ods. 1 písm. a), b) zák. č. 367/2000 Z.z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti v znení
účinnom do 31.08.2008, ktoré upravujú spôsob identifikácie fyzickej alebo právnickej osoby bankou,
pričom však nestanovujú náležitosti príkazu na úhradu. Vzhľadom k tomu, že medzi H. B. Q., a.s.

a úpadcom došlo v zmysle § 497 Obch. zák. k uzavretiu zmluvy o úvere označenej ako Zmluva o
splátkovom úvere č. XXXX/XX/XXX v znení jej dodatkov č. 1, 2, 3, uzavretím tejto zmluvy vznikol
úpadcovi záväzok vrátiť banke poskytnutý úver. Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 07.01.2014
potvrdila, že finančné prostriedky z prvej tranže úveru na základe zmluvy o splátkovom úvere boli
poukázané na účet úpadcu, pričom finančné prostriedky z ostatných troch tranží boli poukázané v

prospech tretích tam uvedených osôb.
Z výpisu z účtu č. 1/2007 je zrejmé, že z úverového účtu č. XXXXXXXX/XXXX bol čerpaný úver dňa
17.12.2007 v sume 30.770.000,- Sk na protiúčet B. Q., s.r.o., v sume 12.030.000,- Sk na protiúčet B.
F., s.r.o., v sume 1.943.000,- Sk titulom splátky istiny, v sume 5.817,13 Sk titulom splátky istiny, v sume
6.190.463,94 Sk titulom splátky istiny, v sume 18.855,12 Sk titulom splátky úrokov, dňa 19.12.2007 v

sume 5.000.0000,- Sk a v sume 41.863,81 Sk. Z výpisu z účtu č. 1/2008 je zrejmé, že z úverového účtu
č. XXXXXXXX/XXXX bol čerpaný úver dňa 18.01.2008 v sume 6.020.000,- Sk a v sume
980.000,- Sk. Z výpisu z účtu č. 6/2008 je zrejmé, že z úverového účtu č. XXXXXXXX/XXXX bol čerpaný
úver dňa 05.06.2008 v sume 7.000.000,- Sk na protiúčet L. C.. Žalobca v konaní predložil príkazy naúhradu na sumu 30.770.000,- Sk (v prospech účtu s názvom B. Q., s.r.o.), na sumu 980.000,- Sk (v
prospech účtu s názvom B. a.s.), na sumu 12.030.000,- Sk (v prospech účtu s názvom B. F., s.r.o.), na
sumu 5.000.000,- Sk (v prospech účtu s názvom B. a.s.), na sumu

7.000.000,- Sk (v prospech účtu s názvom L. C.), na sumu 41.863,81 Sk
(v prospech účtu s názvom V., a.s.), na sumu 6.020.000,- Sk (v prospech účtu s názvom B. a.s.) a
hromadný príkaz na úhradu na sumu 8.158.136,19 Sk (v prospech účtu
s názvom V., a.s.), z toho suma 1.943.000,- Sk titulom splátky istiny, suma 5.817,13 Sk titulom splátky
úrokov, suma 6.190.463,94 Sk titulom splátky istiny a suma 18.855,12 Sk titulom splátky úrokov. Žalobca

v písomnom vyjadrení zo dňa 26.11.2014 uviedol, že tranža úveru 8.200 .000,- Sk bola čerpaná na
prefinancovanie existujúcich záväzkov voči V., a.s.,
tranža úveru 7.000.000,- Sk na kúpu obchodného podielu spoločníka L. C. pre T. J.
68 % a pre A. G. 32 %, tranža úveru 12.000.000,- Sk na prefinancovanie záväzkov voči tretím osobám
(zmluvy o pôžičke), záväzky spojené
s vykonanými prácami na hoteli K., tranža úveru 30.770.000,- Sk na nákup pozemkov

v Q. Q. a tranža úveru 12.030.000,- Sk na nákup pozemkov v F. pod F.. Z čl. I zmluvy o splátkovom
úvere vyplýva, že úpadcovi mal byť poskytnutý dlhodobý investičný úver. Podľa čl. I bodu 3 zmluvy
o splátkovom úvere úver bol poskytnutý na účel: refinancovanie investičných nákladov a financovanie
kúpy pozemkov prostredníctvom pôžičky personálne prepojeným osobám. Z čl. III bodu 5 zmluvy
o splátkovom úvere je zrejmé, že 1. tranža úveru mala byť čerpaná na prefinancovanie existujúcich

záväzkov voči V., a.s. max. vo výške 8.200.000,- Sk, 2. tranža na kúpu obchodného podielu spoločníka
L. C. v max. výške 7.000.000,- Sk, 3. tranža na prefinancovanie záväzkov voči tretím osobám, pričom
sa malo jednať o záväzky spojené
s vykonanými prácami na hoteli K. v max. výške 12.000.000,- Sk (zmluvy o pôžičke)
a 4. tranža na nákup pozemkov v Q. Q. a F. pod F. v sume max. 42.800.000,- Sk.

Z uvedeného mal súd prvej inštancie za preukázané, že úpadca ako úverový dlžník riadne čerpal
úver a peňažné prostriedky z úveru boli prevedené v súlade s účelom úveru a v prospech zmluvne
dohodnutých osôb. Úver čerpal úpadca, keďže finančné prostriedky z úverového účtu boli prevedené
na účty tretích osôb na základe príkazov na úhradu vystavených úpadcom, pričom svedok L. C., ktorý
bol v predmetnom čase konateľom úpadcu, svoje podpisy na príkazoch na úhradu nepoprel. Vzhľadom

k tomu, že predmetný úver vyčerpal úpadca na základe jeho príkazov, v ktorých
zároveň určil na aký účel (označením účtu príjemcu) budú finančné prostriedky použité, prvoinštančný
súd považoval námietku žalovanej ohľadne nedodržania podmienok čerpania úveru v zmysle čl. III
bodu 5 za bezpredmetnú. Zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 12.12.2007 je zrejmé, že túto za
H. B. Q., a.s. podpísali D.. J. B., riaditeľka korporátneho centra X. a D.. P. F., úverový poradca pre

corporate J. korporátneho centra X.. Dodatok č. 1 zo dňa 10.03.2008 k zmluve o splátkovom za H.
B. Q., a.s. podpísali D.. J. B., riaditeľka Regionálneho korporátneho centra X.. Z poverenia H. B. Q.,
a.s. č. 118/4-SP/07 zo dňa 11.04.2007 mal súd prvej inštancie za preukázané oprávnenie D.. J. B. a
D.. P. F. na podpísanie a uzavretie zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 12.12.2007 a jej dodatku č. 1.
Dodatok č. 2 zo dňa 24.03.2009 k zmluve o splátkovom úvere podpísali za H. B. Q., a.s. D.. L. V.,

riaditeľka pobočky X. a D.. P. F., poverený zamestnanec pobočka X.. Podľa bodu 4.9.10 Prílohy č. 2-4.
divízia Podpisového a kompetenčného poriadku H. B. Q., a.s. zmenu podmienok schválených úverových
obchodov podpisoval úverové zmluvy riaditeľ pobočky, resp. riaditeľ regionálneho centra a poverený
zamestnanec pobočky, zmenu schválených úverových obchodov podľa bodu 4.9.11.1 označeného
poriadkuschvaľovalpoverenýzamestnanecoddeleniaposudzovaniaaanalýzúverov.Podľapísomného

vyjadrenia H. B. Q., a.s. zo dňa 20.11.2014 D.. L. V. bola ku dňu 24.03.2009 zamestnankyňou banky a
pôsobila vo funkcii riaditeľky pobočky X.. Dodatok č. 3 zo dňa 27.08.2009 k zmluve o splátkovom úvere
za H. B. Q., a.s. podpísali
P.. V. E., riaditeľ odbor právny a work out a D.. F. F., poverený zamestnanec odbor právny a work out.
Podľa bodu 4.9.10 Prílohy č. 2-4. divízia Podpisového a kompetenčného poriadku H. B. Q., a.s. zmenu

podmienok schválených úverových obchodov podpisoval úverové zmluvy riaditeľ pobočky, resp. riaditeľ
regionálneho centra a poverený zamestnanec pobočky, zmenu schválených úverových obchodov
podľa bodu 4.9.11.1 označeného poriadku schvaľoval poverený zamestnanecoddelenia posudzovania
a analýz úverov. Podľa písomného vyjadrenia H. B. Q., a.s. zo dňa 20.11.2014 P.. V. E. bol ku dňu
27.08.2009 zamestnancom banky a pôsobil vo funkcii riaditeľa odboru právneho a work out a D.. F. F.

pôsobil vo funkcii povereného zamestnanca odboru právneho a work out. Z uvedených skutočností mal
prvoinštančný súd v zmysle § 15 ods. 1 Obch. zák. za preukázané oprávnenie osôb, ktorí podpísali
za H. B. Q., a.s. zmluvu o splátkovom úvere a jej dodatky č. 1, 2, 3, konať a podpisovať v mene H. B.
Q., a.s. pri uzatváraní úverových zmlúv a ich zmien. V konaní bol predložený Dodatok č. 3 k zmluve osplátkovom úvere podpísaný za H. B. Q., a.s. P.. V. E. a D.. F. F.. Vzhľadom k tomu súd prvej inštancie
nezistil dôvody neplatnosti zmluvy o splátkovom úvere a jej dodatkov z dôvodu žalovanou namietaných
nedostatkov v ich podpise bankou. Je potrebné prihliadnuť i na to, že zmluvu o splátkovom úvere a

jej dodatky podpísali zamestnanci H. B. Q., a.s., pričom v konaní nebolo preukázané, že by si úpadca
overoval ich oprávnenie konať za banku v čase uzatvárania predmetnej zmluvy, a teda banku by v
zmysle § 16 Obch. zák. zaväzovalo konanie uvedených zamestnancov i v prípade, ak by na to nemali
oprávnenie (ktoré však v konaní preukázané bolo). Žalovaná v konaní tiež namietala neplatnosť dodatku
č. 3 k zmluve o splátkovom úvere v zmysle § 39 Obč. zák. z dôvodu, že dodatok č. 3 nebol za banku

podpísaný oprávnenými osobami, nakoľko chýba podpis
P.. V. E.. Podľa čl. I bodu 3 dodatku č. 3 k zmluve o splátkovom úvere zmluvné strany sa týmto dohodli,
že nezaplatené príslušenstvo a poplatky banky podľa čl. I bodu 2 písm. b) tohto dodatku v celkovej výške
44.201,35 Eur sa kapitalizuje, t.j. sa pripočítava k zostatku istiny úveru uvedenej v čl. I bod 2 písm. a)
tohto dodatku. Na základe kapitalizácie v zmysle predchádzajúcej vety predstavuje nový zostatok istiny
úveru sumu

2.225.000,- Eur, t.j. 67.030.350,- Sk. Podľa čl. I bodu 6 dodatku č. 3 k zmluve o splátkovom úvere ak
je klient v omeškaní so splatením úveru alebo akejkoľvek splátky úveru podľa tohto Dodatku, banka je
oprávnenáodnasledujúcehodňa podnisplatnostiaždodňaskutočnéhozaplateniasplatnejpohľadávky
účtovať zo splatnej, ale nesplatenej sumy úveru okrem úroku podľa čl. I bod 2 zmluvy o splátkovom
úvere v znení neskorších dodatkov aj úrok

z omeškania vo výške 8% ročne. Z uvedeného súd prvej inštancie nezistil rozpor dohody
o tzv. kapitalizácii úrokov, obsiahnutej v čl. I bode 3 Dodatku č. 3 k zmluve o splátkovom úvere so
zásadami poctivého obchodného styku v zmysle § 265 Obch. zák., ani s dobrými mravmi v zmysle § 3
ods. 1 Obč. zák., a teda ani dôvod neplatnosti čl. I bodu 3 Dodatku č. 3 k zmluve o splátkovom úvere v
zmysle § 39 Obč. zák.. Zmluva o splátkovom úvere a jej Dodatky boli uzavreté medzi podnikateľmi pri

ich podnikateľskej činnosti. Okrem toho, zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom v zmysle § 261
ods. 6 písm. d) Obch. zák. Zmluvné strany si tak v rámci princípu zmluvnej voľnosti v súlade s § 263
Obch. zák. môžu dohodnúť obsah práv a povinností odchýlne od ustanovení Obch. zák. Na základe
týchto skutočností súd prvej inštancie uzavrel, že na základe zmluvy o splátkovom úvere
č. XXXX/XX/XXX vznikla úpadcovi v zmysle § 504 Obch. zák. povinnosť vrátiť poskytnutý úver

2.225.000,- Eur spolu so zmluvne dohodnutými úrokmi 174.063,- Eur a úrokmi
z omeškania v sume 408.549,37 Eur. Preto súd prvej inštancie v zmysle § 32 ods. 9, 15 zák.
č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov určil, že žalobca je
veriteľom inej, vymáhateľnej pohľadávky ktorú špecifikoval vo výroku I. rozsudku. Súd prvej inštancie v
odôvodnení ďalej uviedol, že zabezpečená pohľadávka je v zmysle § 8 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze

a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov taká, ktorej svedčí niektoré zabezpečovacie právo.
Medzi zabezpečovacie právo patrí záložné právo, zádržné právo, zabezpečovací prevod práva a
zabezpečovací prevod pohľadávky. Za zabezpečovacie práva sa považujú aj iné práva, ktoré majú
podobný obsah a účinky. Podstatou zabezpečovacieho práva teda spočíva v tom, že ak dlžník nesplní
svoj záväzok, môže si veriteľ uplatniť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka (úpadcu) alebo

tretej osoby. Žalobca sa v žalobe domáhal určenia, že žalovaná pohľadávka je zabezpečená pristúpením
k záväzku na základe Dohody o pristúpení k záväzku zo dňa 27.08.2009 uzatvorenej medzi veriteľom
H. B. Q., a.s., D. XX XXX XXX a pristupujúcim dlžníkom B. O., a.s., D. XX XXX XXX a záväzkom
podriadenosti na základe Dohody
o prednostnom uspokojení zo dňa 12.12.2007 uzatvorenej medzi H. B. Q., a.s., D. XX XXX XXX,

dlžníkom TATRY Invest, s.r.o., IČO 36 485 756 a veriteľmi T. J.
a A. G.. Vzhľadom k tomu, že pristúpenie k záväzku v zmysle § 533 Obč. zák.
a záväzok podriadenosti v zmysle § 408a Obch. zák. nie sú zabezpečovacími právami, ani nemajú
podobný obsah a účinky, prvoinštančný súd v zmysle § 8 a § 32 ods. 9, 15 zák. č. 7/2005 Z.z. o
konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov výrokom II. žalobu v tejto časti zamietol.

Súd prvej inštancie výrokom III. zamietol žalobu aj v časti o určenie, že žalobca je veriteľom inej,
vymáhateľnej pohľadávky v celkovej výške 52.396,48 Eur, prihlásenej prihláškou pohľadávky por. č. 1
zo dňa 09.04.2012 v konkurze vyhlásenom na majetok dlžníka TATRY Invest, s.r.o. v konkurze titulom
nákladov z uplatnenia na základe Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXX/XX/XXX zo dňa 12.12.2007
a jej Dodatkov č. 1, 2, 3 nakoľko v konaní nebol preukázaný vznik a existencia žalovanej pohľadávky

žalobcu proti žalovanej vo výške 52.396,48 Eur, ktorá mala predstavovať náklady z uplatnenia,
a to poplatok za rozhodcovské konanie v sume 39.862,80 Eur, trovy právneho zastúpenia
v sume 2.238,34 Eur a náklady súvisiace s dražbou majetku B. Q., s.r.o.v sume 10 590,04 Eur znížené o sumu 294,70 Eur uhradenú dlžníkom dňa 25.09.2012. Z čl. VII bodu 6
zmluvy o splátkovom úvere č. XXXX/XX/XXX v znení jej dodatku 3 mal prvoinštančný súd za preukázanú
rozhodcovskú zmluvu vo forme rozhodcovskej doložky

v zmysle § 3 ods. 1, § 4 ods. 1 zák. č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov
pre spory vzniknuté zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXX/XX/XXX. Voči úpadcovi však rozhodcovské
konanie vedené Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie v Bratislave od sp. zn.
II/2012-3533, ktorého trovy si žalobca uplatnil prihláškou pohľadávky v sume 41.101,14 Eur (súdny
poplatok 39.862,80 Eur a trovy právneho zastúpenia 2.238,34 Eur), do rozhodnutia súdu prvej inštancie

právoplatne skočené nebolo,
v dôsledku čoho žalobcovi doteraz nevznikla pohľadávka titulom náhrady trov označeného
rozhodcovského konania v sume 41.101,14 Eur. Žalobca tiež v konaní túto pohľadávku
v časti uplatnenej náhrady trov právneho zastúpenia riadne nešpecifikoval a nepreukázal, keďže
neuviedoljednotlivéúkonyprávnejslužby,anikonkrétnuodmenuzajednotlivéúkony.Taktiežjepotrebné
prihliadnuťnato,ževoznačenomrozhodcovskomkonanínastranežalovanej vystupovalo5účastníkov,

pričom rozhodcovským rozsudkom sp. zn. II/2012-3533 zo dňa 13.05.2014 bol žalovaná 2/ B. O. a.s.,
okrem iného, zaviazaný aj na náhradu trov rozhodcovského konania žalobcovi, a to v sume 33.194,-
Eur + 20 % DPH titulom náhrady poplatku za rozhodcovské konanie a v sume 25,- Eur + 20 % DPH
titulom paušálneho poplatku za krytie správnych nákladov. Nie je zrejmé, akým spôsobom zohľadnil toto
rozhodnutie o trovách konania žalobca pri náhrade trov rozhodcovského konania uplatnenej prihláškou

pohľadávky, príp. či mu priznané trovy boli uhradené. Žalobca si prihláškou pohľadávky uplatnil náklady
z uplatnenia aj titulom nákladov súvisiacich
s dražbou majetku B. Q., s.r.o., D. XX XXX XXX . v sume 10.590,04 Eur. Na preukázanie vynaloženia
nákladov v sume 10.590,04 Eur žalobca predložil uhradené faktúry č. 120100922 na sumu 2.334,35
Eur, č. OF 00122013 na sumu 2.981,84 Eur,

č. OF00182012 na sumu 1.020,- Eur a č. OF00172012 na sumu 5.436,- Eur, teda spolu
vsume 11.772,19Eur.Faktúrač.120100922bolavystavenánazákladeZmluvyospolupráci zo
dňa 18.06.2012 a faktúry č. OF00122013, č. OF00182012, č. OF00172012 na základe Rámcovej zmluvy
o vykonaní dražby uzatvorenej medzi žalobcom a dražobnou spoločnosťou T. s.r.o. a individuálnej
zmluvy k danému prípadu. Označené zmluvy však v konaní predložené neboli, v dôsledku čoho

neboli preukázané zmluvné podmienky ohľadom úhrady nákladov dražby. Faktúrou č. 120100922 bolo
vyfakturované vypracovanie odborných stanovísk na základe Zmluvy o spolupráci. V konaní nebolo
preukázané, aké konkrétne odborné stanoviská boli touto faktúrou vyfakturované, ich vyhotovenie,
súvislosť
s vykonanou dražbou, efektívnosť, a tiež opodstatnenosť výšky fakturovanej ceny. Tieto

skutočnosti nevyplývajú ani z k faktúre predložených príloh. Faktúrou č. OF00122013 boli vyfakturované
náklady T. s.r.o. ma vypracovanie znaleckých posudkov, poštovné, regionálny inzercia, cestovné a
notárske poplatky. Z faktúry však nie je zrejmé, ani preukázané, aké konkrétne znalecké posudky,
resp. iné označené náklady boli fakturované, ich súvislosť s vykonanou dražbou, efektívnosť, a tiež
opodstatnenosť výšky fakturovanej ceny. Taktiež pri faktúrach č. OF00182012 a č. OF 00172012 nebolo

v konaní preukázané, aké znalecké posudky boli nimi fakturované, ich súvislosť s vykonanou dražbou,
nevyhnutnosť, a tiež opodstatnenosť výšky fakturovanej ceny. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam
mal prvoinštančný súd zato, že žalobca v konaní nepreukázal výšku nákladov súvisiacich s dražbou
majetku B. Q., s.r.o., D. XX XXX XXX, vyčíslených
v sume 10.590,04 Eur. Podľa čl. III bodu 5 písm. c) Všeobecných úverových podmienok H. B. Q.,

a.s. účinných od 01.01.2007 úpadcovi TATRY Invest, s.r.o.
v konkurze vznikla povinnosť uhradiť náklady banky súvisiace s realizáciou zabezpečenia poskytnutého
na zabezpečenie pohľadávok banky zo zmluvy o splátkovom úvere. Z čl. II bodu 1 písm.
b) zmluvy o splátkovom úvere č. XXXX/XX/XXXX a zo Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXXX/XX/
XXX-ZZ-XX je zrejmé, že žalovaná pohľadávka bola zabezpečená záložným právom na nehnuteľnosti

vo vlastníctve B. Q., s.r.o., zapísané na LV č. XXX, k.ú. Q. Q.. Z poznámky na LV č. XXX,
k.ú. Q. Q., č. XXX, k.ú. K. E., oznámenia o upustení od dobrovoľnej dražby č. XXX/XXXX-X mal súd
za preukázané, že žalobca, prostredníctvom dražobníka T. s.r.o., začal s výkonom záložného práva
zriadeného Zmluvami o zriadení záložného práva č. XXXX/XX/XXX-ZZ-XX a č. XXXX/XX/XXX-
ZZ-XX. Z uvedeného je zrejmé, že žalobcovi v zmysle čl. III bodu 5 písm. c) Všeobecných úverových

podmienok H. B. Q., a.s. účinných od 01.01.2007 vzniklo voči úpadcovi právo na úhradu nákladov
vynaložených v súvislosti s realizáciou predmetných záložných práv, avšak vzhľadom k tomu, že
žalobca v konaní nepreukázal účelnosť, efektívnosť a súvislosť vynaložených nákladov, fakturovanýchoznačenými faktúrami, s realizáciou zabezpečenia žalovanej pohľadávky, v konaní nebola preukázaná
pohľadávka žalobcu v sume 10.590,04 Eur titulom úhrady náhrady nákladov vynaložených
v súvislosti s realizáciu predmetných záložných práv. Námietku žalovanej o porušení koncentračnej

zásadyvkonanívzmysle§118aods.1,2,3O.s.p.súdprvejinštanciepovažovalzanedôvodnú,nakoľko
všetky námietky žalovanej a vykonané dôkazy mali základ v písomnom vyjadrení žalovanej zo dňa
07.01.2014.Obestranysporu malivovecičiastočnýúspech,pretosúdprvejinštancierozhodolotrovách
konania podľa § 142 ods. 2 O.s.p. platného v čase jeho rozhodovania tak, že vyslovil, že žiadny z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podala za platnosti a účinnosti O.s.p. odvolanie žalovaná proti výrokom I.
a IV. Odvolaciemu súdu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť tak, že vo
výroku I. žalobu zamietne a vo výroku IV. tak že žalovanej prizná náhradu trov prvoinštančného a
odvolacieho konania. Napadnutý rozsudok považovala v napadnutých častiach za nesprávny z dôvodu,
že prvoinštančný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Pokiaľ ide o zmluvu o postúpení
pohľadávky, ktorá mala byť uzavretá medzi H. B. Q., a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom
dňa 12.05.2011, podľa žalovanej ide o absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 37 Obč.zák ako
aj v zmysle § 39 Obč.zák. a to z dôvodov, ktoré žalovaná tvrdila v priebehu konania pred súdom
prvej inštancie. Prvým dôvodom spôsobujúcim neplatnosť tejto zmluvy je absencia dátumu (času)

podpisu tejto zmluvy za postupcu. V zmysle ust. § 40 ods. 1 Obč.zák. v spojení s § 524 ods. 1 Obč.
zák. je podmienkou platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky z hľadiska formy tohto právneho úkonu
písomná forma. Dátum uzatvorenia zmluvy časovo identifikuje okamih jej uzavretia a preukazuje, že
bola uzatvorená v určitom časovom okamžiku. Ten je určujúci pre posúdenie všetkých náležitostí vzniku
platnej zmluvy tak z hľadiska účastníkov zmluvy ako aj z hľadiska predmetu zmluvy. Poukázal na článok

IX bod 1 v ktorom bolo dojednané, že zmluva nadobúda platnosť je podpísaním zmluvnými stranami.
Toto dojednanie má vplyv na článok III bod 3 zmluvy v zmysle ktorého malo byť dňom podpisu vlastnícke
právo k postupovanej pohľadávke prevedené na postupníka. Neexistenciu dátumu uzavretiu zmluvy v
jej písomnom vyhotovení nemožno odstrániť výkladom podľa
§ 35 Obč. zák. a § 266 Obch. zák.. Preto absencia zákonnej náležitosti v písomnom vyhotovení zmluvy

má za následok jej absolútnu neplatnosť z dôvodu neurčitosti a nie je relevantný záver súdu prvej
inštancie, že bola preukázaná jej účinnosť pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu a že bola
účinná aj v čase podania prihlášky žalovanej do konkurzu. Druhým dôvodom spôsobujúcim neplatnosť
posudzovanej zmluvy o postúpení pohľadávky je nedostatok jej podpisu za postupníka, ktorý nebol
vykonaný spôsobom zapísaným v obchodnom registri. V zmysle § 2 ods. 1 písm. e/ zák. č. 530/2003

Z.z. bol spôsob konania štatutárneho orgánu povinne zapisovaným údajom do obchodného registra
a zároveň obligatórnou náležitosťou spoločenskej zmluvy. Nedodržanie spôsobu konania v mene
spoločnosti má za následok, že vôľa právnickej osoby voči tretím osobám nebola prejavená zákonom
prepísaným a predpokladaným spôsobom. Z výpisu obchodného registra platného ku dňu 12.5. 2011
vyplývalo, že konateľ koná v mene spoločnosti samostatne, pričom podpisuje v mene spoločnosti, tak že

k vytlačenému alebo napísanému obchodnému menu spoločnosti pripojí svoj podpis. Na posudzovanej
zmluve o postúpení je však uvedené, že ju podpisuje D.. X. E. konateľ a nič viac a nad týmto textom
je podpis menovaného ohrozil vytlačené, či napísané obchodné meno spoločnosti. Preto nedošlo k
prejavu vôle právnickej osoby zákonom predpísaným spôsobom a v súlade s spoločenskou zmluvou. Na
tomto nemení nič ani skutočnosť, že v záhlaví zmluvy je spoločnosť riadne označená. Takto podpísaná

zmluva nemohla vzniknúť platne a teda ani vyvolať predpokladané právne následky. Tretím dôvodom
spôsobujúci neplatnosť tejto zmluvy je nedostatok špecifikácie predmetu zmluvy, teda pohľadávky, ktorá
mala byť touto zmluvou postúpená z postupcu na postupníka, ktorý dôvod súvisí aj s nemožnosťou
zistenia časového okamihu jej vzniku. Identifikácia postupovanej pohľadávky musí označovať riadne
označenie dlžníka postupcu, opis pohľadávky čo do jej výšky a skutočností na ktorých sa zakladá táto

musí byť identifikovaná dostatočne určito tak, aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou a aby medzi
zmluvnými stranami nevznikali pochybnosti aká pohľadávka ako, kedy bola postúpená. Podľa žalovanej
posudzovaná zmluva o postúpení pohľadávky tieto zákonné požiadavky nespĺňa. Žalovaná poukázala
načl.I.,III.bod1zmluvy.Zdôraznila,že súčasťoupredloženejzmluvyopostúpení pohľadávky vprílohe
prihlášky nemala žiadnu prílohu a ani predložená zmluva nebola s prílohou spojená takým technickým

spôsobom,abytvorilajejneoddeliteľnúsúčasťanevyvolávala takpochybnostiohodnovernostitakéhoto
dôkazného prostriedku. Za absolútne neplatný právny úkon v zmysle ust. § 39 Obč. zák. považovala
žalovaná aj zmluvu o splátkovom úvere, ktorá mala byť uzatvorená medzi H. B. Q., a.s. ako veriteľom
a úpadcom ako dlžníkom dňa 12.12.2007 v znení jej dodatkov č. 1, 2a 3. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že podstatná časť úveru bola bez splnenia podmienok
čerpania úveru bankou vyplatená na účty tretích osôb a nie dlžníka ( úpadcu) bez splnenia podmienok
dohodnutých v zmluve, na splnenie ktorých bolo čerpanie jednotlivých častí úveru viazané a tiež v

rozpore s účelom úveru dohodnutým v zmluve a zároveň na základe nedostatočne vyplnených príkazov
na úhradu, z ktorých nebolo možné zistiť, či boli vôbec zadané dlžníkom a či ich tak možno považovať
za úkony dlžníka smerujúce voči veriteľovi a obsahujúce požiadavky dlžníka na poskytnutie peňažných
prostriedkov v jeho prospech v zmysle uzatvorenej zmluvy o splátkovom úvere. Preto nemohol v takto
vyplatenom rozsahu úverových prostriedkov vzniknúť dlžníkovi záväzok voči banke a ich vrátenie v

zmysle úverovej zmluvy. Žalovaná poukázala na ust. § 501 ods. 1, 2 Obch. zák. Podľa čl. I Predmet
zmluvy bod 1 Zmluvy o splátkovom úvere na základe žiadosti klienta sa banka zaväzuje za podmienok
dohodnutých v zmluve poskytnúť v prospech klienta dlhodobý investičný úver v sume 70.000.000,- Sk.
Podľa čl. III Čerpanie úveru bod 1 Zmluvy
o splátkovom úvere po splnení podmienok uvedených v čl. II, v tomto článku a zaplatení poplatkov
v zmysle čl. V bod 1 a/ tejto zmluvy môže klient čerpať úver bezhotovostnou formou na dohodnutý

účel uvedený v tejto zmluve, na základe ním podpísaných príkazov banke a predloženia príslušných
dokladov preukazujúcich účel použitia úveru (napr. faktúry obsahujúce všetky náležitosti daňového
dokladu a príslušných účtovných dokumentov). Skutočnosťami, či došlo k poskytnutiu peňažných
prostriedkov z úveru v súlade s dojednaným účelom úveru a či boli pred ich poskytnutím splnené presne
dohodnuté podmienky na čerpanie jednotlivých tranží úveru sa súd prvej inštancie nezaoberal a k týmto

skutočnostiam pri hodnotení veci veci neprihliadol. Žalovaná v odvolaní namietala, že jednotlivé príkazy
na úhradu, na základe ktorých banka vyplatila finančné prostriedky z jednotlivých tranží boli vyplnené
neúplne, absentovali v nich napr. dátum a miesto vystavenia, pečiatka banky potvrdzujúca prevzatie
príkazu, dátum splatnosti, pri podpise príkazcu absentovalo číslo a druh preukazu tejto osoby, resp. bol
pri ňom nesprávne označený akademický titul. Prvoinštančný súd sa týmito skutočnosťami rovnako

nezaoberal a obmedzil sa len na konštatovanie, že tieto zadal konateľ úpadcu L. C. a tieto považoval za
dostačujúce na preukázanie tohto, že dlžník požiadal banku o poskytnutie úveru. Skutočnosti, že sa tak
stalo bez splnenia podmienok na čerpanie úveru a rozpore s dohodnutým účelom úveru pri 2., 3. a 4.
tranží úveru nepripísal žiaden právny význam a s touto skutočnosťou sa v odôvodení nevysporiadal.
Žalovaná zastávala názor, že za tejto situácie nešlo o poskytnutie úveru dlžníkovi ale tretím osobám

a preto dlžníkovi nemohla vzniknúť povinnosť na vrátenie takto poskytnutých peňažných prostriedkov
z úveru. Žalovaná v ďalšom namietala neplatnosť dodatku č. 3 k uzatvorenej úverovej zmluve, ktorý
nebol podpísaný osobami oprávnenými konať za banku a jednak pre neplatnosť v časti dojednania
obsiahnutého v čl. I. bod 3 tohto dodatku o kapitalizácii nezaplateného príslušenstva pohľadávky a
poplatkov banky v celkovej výške 1.331.609,80 Sk a ich pripočítaním k zostatku istiny úveru, ktorý je

neplatný pre rozpor so zásadami poctivého obchodného styku v zmysle § 265 Obch. zák. ako aj pre
rozpor s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Obč. zák.. V tejto časti žalovaná nepovažovala názor súdu
prvej inštancie za správny. Zároveň dala do pozornosti súdu prvej inštancie, že spoločnosť IS N., s.r.o.
D.: XX XXX XXX uvedená vo výroku I. písm. c) zanikla ku dňu 05.06.2014 výmazom z obchodného
registra v dôsledku jej zrušenia bez likvidácie. Aj z tohto dôvodu nie je preto výrok I. napadnutého

rozsudku správny.

3. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom právneho zástupcu a uviedol,
že napadnutým rozsudkom bol určený právny dôvod, poradie, výška, vymáhateľnosť, zabezpečovacie
právo a poradie zabezpečovacieho práva prihlásenej pohľadávky žalobcu v konkurze vyhlásenom

na majetok úpadcu TATRY Invest, s.r.o., Palackého 85/5, Trenčín, IČO: 36485 756, a to v rozsahu,
ktorý vyplýva z jeho znenia. Uviedol, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil celkovo na
49 stranách, pričom jasne zrozumiteľne a s najvyššou možnou mierou podrobnosti ozrejmil obsah
dôkazných prostriedkov, z ktorých vychádzal, priebeh a výsledky vykonaného dokazovania, spôsob
abstrahovania rozhodujúcich skutkových a právnych záverov a ich subsumovanie pod príslušné

normatívne ustanovenia. Ďalej uviedol, že prvoinštančný súd sa v celom rozsahu detailne vysporiadal s
procesnou obranou žalovanej, pričom v odôvodnení odpovedal na všetky výhrady, ktorá žalovaná počas
konania predniesla, resp. ktorých sa domáhala. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je tak v celom rozsahu
argumentačne udržateľné, správne a zákonné, pričom jeho závery sa zhodujú s ustálenou judikatúrou a
právnou doktrínou. Žalovaná svojím odvolaním napadla výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie o určení

pohľadávky žalobcu (ako aj súvisiaci výrok o trovách konania) a v odvolacom konaní sa domáhala
zmeny napadnutej časti rozhodnutia tak, aby odvolací súd incidenčnú žalobu v celom rozsahu zamietol.
V odvolaní žalovaná opätovne uviedla skutkové okolnosti, ktoré boli súdom prvej inštancie podrobne
preskúmané, analyzované a vyhodnotené ako nedôvodné. Tieto okolnosti možno zhrnúť nasledovne:a) žalovaná namietala, že zmluva o postúpení pohľadávky uzatvorená dňa 12.05.2011 medzi žalobcom
ako postupníkom, a obchodnou spoločnosťou H. B. Q., a.s., V. 5, B.,
D.: XX XXX XXX, ako postupcom, je absolútne neplatným právnym úkonom. V dôsledku toho žalobca,

podľa názoru žalovanej, nie je veriteľom úpadcu. Absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky
žalovaná odvodzovala z: absencie dátumu pri podpise postupcu (H. B. Q., a.s.), absencie obchodného
menapripodpisepostupníka(OTPFaktoringSlovensko,s.r.o.adomnelejneurčitostizmluvyopostúpení
pohľadávky;
b) žalovaná namietala, že časť prihlásenej pohľadávky, nie je pohľadávkou voči dlžníkovi (úpadcovi).

Prezentované výhrady žalovanej nemajú žiadnu právnu relevanciu, pričom judikatúra a právna doktrína,
na ktorú žalobca v ďalšom poukazuje, sa definitívne s námietkami obdobného druhu už vysporiadali.
Žalobca zdôraznil, že v čl. II ods. 1 Dohody o uznaní záväzku a ručení zo dňa 03.05.2012 dlžník
TATRY Invest, s.r.o. osobitne vyhlásil, že postúpenie pohľadávky na neho bolo dlžníkovi oznámené
a preukázané a dlžník voči postúpeniu nemal výhrady. Dlžník bol teda riadne v zmysle § 526 ods.
2 Obč. zák. oboznámený a informovaný o tom, kto je jeho novým veriteľom. Relevantné oznámenie

o postúpení pohľadávky pritom bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka (žalobcu) na
vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu
otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení
(R 119/2003). Otázku, či pohľadávka bola skutočne postúpená a či postúpenie bolo platné, možno
riešiť len vo vzťahu medzi postupcom a postupníkom (FEKETE, I.: Občiansky zákonník. Veľký

komentár. EURO KODEX, Bratislava 2011, s. 1511). Navyše, ak postupca oznámil dlžníkovi, že
postúpil pohľadávku postupníkovi, potom dlžník nemá voči postupníkovi k dispozícii obranu založenú
na námietke neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky /R (ČR) 61/2010 civ./. Ak dlžníkovi, ktorému
postupca oznámil postúpenie pohľadávky, neprislúcha voči postupníkovi bez ďalšieho námietka
neplatnosti zmluvy o postúpení, potom nemôže s touto obranou v spore o pravosť a určenie pohľadávky

uspieť ani popierajúci správca konkurznej podstaty /R (ČR) 95/2008 civ./. Z uvedeného vyplýva, že
súd prvej inštancie mohol procesnú obranu žalovanej spochybniť už len na základe prezentovanej
judikatúry ktorá sa týka postúpenia pohľadávok. Nebol pritom vôbec povinný skúmať jednotlivé tvrdenia
žalovanej o údajnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 12.05.2011. Súd prvej inštancie
sa však aj napriek tomu dôvodmi údajnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky podrobne

zaoberal, pričom konštatoval, že predmetná zmluva je riadnym a platným právnym úkonom. Hoci ďalšie
posudzovanie platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky nie je v odvolacom konaní vzhľadom na citovanú
judikatúru (R 119/2003) nevyhnutné, žalobca považoval za dôležité vyjadriť sa k jednotlivým
tvrdeným „nedostatkom“ zmluvy o postúpení pohľadávky, ktoré podľa žalovanej majú za následok jej
domnelú neplatnosť (absencia dátumu pri podpise postupcu, absencia obchodného mena pri podpise

postupníka a domnelá neurčitosť predmetu zmluvy o postúpení pohľadávky). Žalovaná vo svojom
odvolaní ad absurdum tvrdila, že absencia dátumu pri podpise postupcu je takou vadou, ktorá spôsobuje
neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. Uvedený záver však z objektívneho práva nevyplýva a nebol
preukázaný ani vykonaným dokazovaním pred súdom prvej inštancie. Žalobca podotýkal, že v zmysle
§ 524 ods. 1 Obč. zák. musí mať zmluva o postúpení pohľadávky obligatórne písomnú formu. Podľa

§ 40 ods. 3 OZ písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou. Písomná forma
právneho úkonu predpokladá existenciu dvoch náležitostí, a to písomnosť, kde obsah právneho úkonu je
zachytený v texte listiny a samotný podpis konajúcej osoby. Obe náležitosti musia byť splnené súčasne.
Iné okolnosti, ktoré sa týkajú dátumu a miesta podpisu, nemajú vplyv na platnosť právneho úkonu a
žiadna právna norma ich pre platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky ani nevyžaduje. Ďalej podotýkal,

že Občiansky zákonník vyžaduje uvedenie dátumu ako podmienku platnosti právneho úkonu iba v
prípade závetu (§ 476 ods. 2 Obč. zák.). Skutočnosť, že zo zmluvy priamo nevyplynulo, kedy ju účastník
podpísal, nerobí túto zmluvu pre neurčitosť, či nezrozumiteľnosť neplatnou (rozsudok Mestského súdu
v Prahe zo dňa 22.03.199, sp. zn. 33Cs 76/1998). Keďže dátum nie je obligatórnou náležitosťou
právneho úkonu, neuvedenie dátumu nemá za následok neplatnosť tohto právneho úkonu (FEKETE,

I.: Občiansky zákonník. Veľký komentár. Eurokodex, Bratislava 2011, s. 288). Pri absencii dátumu sa
moment uzatvorenia zmluvy skúma a preukazuje dôkaznými prostriedkami. Najčastejšie ide o výsluch
svedkov, posudzovanie faktického konania zmluvných strán po uzatvorení zmluvy, či iných podkladov
alebo listín, na základe ktorých možno ustáliť dátum uzatvorenia zmluvy. V prejednávanom prípade
bol časový moment uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok (12.05.2011) verifikovaný výsluchom

konateľa žalobcu na pojednávaní zo dňa 08.10.2014, vyčíslením postupovanej pohľadávky vykonaným
ku dňu 12.05.2011, konštatáciou o postúpení pohľadávky v nadväzujúcej dohode o splátkach a dohode
o uznaní záväzku dlžníkom a v neposlednom rade aj zaplatením odmeny za postúpenie pohľadávky
zo strany postupníka a následným faktickým správaním sa zmluvných strán po postúpení pohľadávky.Moment uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky nebol medzi postupcom, postupníkom a dlžníkom
nikdy sporný. V tomto smere iba žalovaná, ako nezúčastnená osoba, ex post namieta dátum uzatvorenia
zmluvy, hoci tento nebol nikdy kontrahentmi spochybnený, pričom v konaní bol riadne preukázaný a

vyplýva zo všetkých okolností posudzovaného prípadu. Keďže žalovaná nepredložila ani neoznačila
žiadny dôkazný prostriedok, ktorým by preukázala svoje tvrdenia, neuniesla v otázke údajnej neplatnosti
zmluvy pre absenciu dátumu pri podpise postupcu svoje dôkazné bremeno. Žalovaná v odvolaní ďalej
spochybňujeplatnosťzmluvyopostúpenípohľadávkyprechýbajúceobchodnémenopostupníkaprijeho
podpise v zmluve. Poukazuje pritom na zápis údajov o postupníkovi v Obchodnom registri, podľa ktorého

za postupníka podpisuje konať tak, že k napísanému alebo vytlačenému obchodnému menu postupníka,
svojmu menu, priezvisku a funkcii pripojí konateľ svoj podpis. Žalovaná sa mylne domnievala, že pri
nedodržaní spôsobu podpisovania, ktorý je uvedený v Obchodnom registri, nevznikajú platné písomné
právne úkony obchodnej spoločnosti. Žalobca zdôraznil, že právna prax akceptuje rôzne postupy
pri podpisovaní za obchodnú spoločnosť, a to aj také, ktoré nezodpovedajú zápisu uvedenému v
Obchodnom registri. Jedinou požiadavkou je, aby z celkového kontextu písomnosti bolo dostatočne

zrejmé, že zmluva je uzatváraná v mene obchodnej spoločnosti, pričom na zmluve sa nachádza podpis
osoby oprávnenej konať v jej mene (totožne rozsudok Vrchního soudu v Prahe zo dňa 08.12.1994,
sp. z. 5Cmo/252/1994; rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 30.09.2009, sp. zn. 29Cdo/494/2008).
Zo spornej zmluvy o postúpení pohľadávky (identifikácie zmluvných strán) nepochybne vyplýva, že
zmluvu uzatvoril postupník (žalobca) vo vlastnom mene, a to prostredníctvom svojho konateľa, ktorý

zároveň ako konateľ pripojil na konci zmluvy svoj podpis. Zo zmluvy je tak možné bez ďalšieho zistiť,
kto je účastníkom zmluvy, kto bol oprávnený za účastníka zmluvy v čase jej podpisu konať a kto
reálne aj konal (zmluvu podpísal). Pre neuvedenie obchodného mena postupníka priamo pri podpise
jeho konateľa nie je preto zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 12.05.2011 neplatná. Tento záver,
ku ktorému dospel aj súd prvej inštancie, podporujú nasledujúce rozhodnutia a komentár k Obch.

zák.: R 33/2001: „Samotná skutočnosť, že ručiteľská listina je za ručiteľa nečitateľne podpísaná bez
uvedenia mien a funkcií podpisujúcich, čo nezodpovedá zapísanému spôsobu v obchodnom registri,
podľa ktorého sa podpisovanie vykoná tak, že k vytlačenému alebo napísanému názvu spoločnosti a
funkcie v spoločnosti podpisujúci pripoja svoj podpis, bez ďalšieho nespôsobuje neplatnosť ručiteľskej
listiny. Pokiaľ zo záhlavia ručiteľskej listiny je zrejmé, kto je ručiteľom, mená a funkcie konajúcich za

ručiteľa, pravosť podpisov, ktorých ručiteľ v konaní nespochybnil, niet pochýb o tom, ktoré osoby za
vytlačeným názvom spoločnosti ručiteľskú listinu podpísali a v akej funkcii“ Rozsudok Najvyššieho súdu
ČR zo dňa 03.031998, sp. zn. 1 Odon 53/1997: „Písomná forma právneho úkonu je dodržaná aj vtedy,
ak konajúca osoba nepripojí ku svojmu podpisu označenie funkcie, hoci táto požiadavka je uvedená v
obchodnom registri“. FEKETE, I: Občiansky zákonník. Veľký komentár. Eurokodex, Bratislava 2011, s.

295):
„V nadväznosti na doterajšiu prax možno podpis právnickej osoby uznať za pravý aj v prípadoch, keď
a) obchodné meno právnickej osoby sa uvedie v rubrike písomnosti s doplňujúcimi údajmi o sídle,
identifikačnom čísle, spolu s údajom o subjekte, ktorý za právnickú osobu koná; b) obchodné meno
právnickej osoby je uvedené v záhlaví...“ Žalovaná v odvolaní uvádza, že zo zmluvy o postúpení

pohľadávky zo dňa 12.05.2011 nie je zrejmé akú pohľadávku postupca (H. B. Q.) postúpil na postupníka
(žalobca). Žalovaná zároveň namieta, že dodatok ku zmluve o postúpení pohľadávky nebol súčasťou
prihlášky pohľadávky žalobcu a žalobca tento dodatok predložil súdu až dodatočne v incidenčnom
konaní, pričom tento dodatok nebol podpísaný postupcom ani postupníkom. Súd prvej inštancie vo
vzťahu k prezentovaným výhradám žalovanej konštatoval, že predmet zmluvy o postúpení pohľadávky,

t. j. identifikácia postupovanej pohľadávky, je dostatočne určitý, keďže inter alia vyplýva z: čl. I zmluvy
o postúpení pohľadávky, čl. III bod 1 zmluvy o postúpení pohľadávky, čl. III bod 2 zmluvy o postúpení
pohľadávky, prílohy k zmluve o postúpení pohľadávky, na ktorú odkazuje čl. I. zmluvy o postúpení
pohľadávky, z výšky a štruktúry pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe, čísla úverového účtu,
ktoré je uvedené aj v úverovej zmluve, vyhlásenia dlžníka o vedomosti a informovanosti o postúpení

pohľadávky na žalobcu. Odhliadnuc od toho, že postupovaná pohľadávka bola v zmluve dostatočne
individualizovaná a určitá žalobca uvádza, že žalovaná nijakým spôsobom nepreukázala, že by medzi
postupcom a dlžníkom existovala iná pohľadávka, pri ktorej by existovalo nebezpečenstvo zámeny
s postupovanou pohľadávkou (a teda tvrdená neurčitosť zmluvy). Súd prvej inštancie preto správne
konštatoval, že predmet zmluvy o postúpení pohľadávky je dostatočne určitý a zmluva je platným

právnym úkonom. Žalobca uviedol, že závery súdu prvej inštancie o dostatočnej určitosti predmetu
zmluvy sú v celom rozsahu v súlade s ustálenou judikatúrou, na ktorú týmto poukazoval. Podľa Nálezu
Ústavného súdu SR I. ÚS 640/2014: „Predmetom zmluvy o postúpení pohľadávok sú pohľadávky, ktoré
musia byť individualizované takým spôsobom, ktorý ich dostatočne identifikuje a súčasne vylučuje ichzámenu s inými pohľadávkami, ktorých veriteľom síce rovnako môže byť postupca, avšak tieto nemajú
byť zmluvou postúpené na postupníka. Racionálne uvažovanie nemôže viesť k záveru, že za situácie,
keď postupca, postupník a dlžník nemajú žiadnu pochybnosť o tom, aké pohľadávky, z akého právneho

dôvodu a v akej výške boli predmetom zmluvy o postúpení pohľadávok, do týchto právnych vzťahov
vstúpi súd, ktorý prednesie svoju vlastnú predstavu o tom, či je zmluva v jej predmete dostatočne
určitá.“ Podľa Rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33 Odo 118/2003 (C 3617): „ Zmluva o postúpení
pohľadávky nie je neplatná, ak v nej nie je vyjadrený právny dôvod postupovanej pohľadávky“. Rozsudok
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. NS ČR 29 Odo 775/2004 (C 4530) uvádza : „Ak nemá postupca voči

dlžníkovi v dobe postúpenia inú pohľadávku alebo iné pohľadávky s predmetom plnenia rovnakého
druhu ako u postupovanej pohľadávky, tak platí, že postupovaná pohľadávka je v zmluve o postúpení
pohľadávky dostatočne určito identifikovaná aj vtedy, ak ju vymedzuje len údaj o osobe dlžníka a
predmete plnenia“. Rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. NS ČR 32 Odo 1433/2006 (Právni rozhledy
8/2008, s. 299): „Zmluva o postúpení viacerých pohľadávok je určitá aj v prípade, že neobsahuje
výpočet všetkých prevádzaných pohľadávok, pokiaľ je z účastníkmi zvolených identifikačných znakov

nepochybné, ktoré pohľadávky (nezameniteľné s inými) sú predmetom cesie“. Rozsudok Najvyššieho
súdu ČR zo dňa 10.11.2011 sp. zn. 30 Cdo 204/2011: „O podstatnú vadu právneho úkonu smerujúcu k
jeho neurčitosti sa nejedná vtedy, ak je predmet právneho úkonu zistiteľný podľa ďalších identifikačných
znakov alebo aj z celého obsahu právneho úkonu, príp. objasnením skutkových okolností za ktorých
bol právny úkon uskutočnený“. Rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 06.05.2013 sp. zn. 29 Odo

166/2001: „Z hľadiska určitosti predmetu plnenia zmluvy nie je vylúčené, aby predmet plnenia bol určený
iba odkazom na iný skôr uskutočnený právny úkon. To, či je takýto odkaz určitý závisí na zistení, či v
dobe uzatvorenia spornej zmluvy existovali aj iné zameniteľné právne úkony, na ktoré by mohla táto
zmluva odkazovať“. Rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 27.03.2008 sp. zn.
26 Cdo 2317/2006: „ Žiadny právny predpis neustanovuje, kde má byť na listine, zachytávajúcej písomný

prejav vôle, umiestnený podpis. Princíp, že text písaný pod podpisom nereprezentuje relevantný prejav
vôle osoby, ktorá sa podpísala, sa podľa súdnej praxe i odbornej literatúry vzťahuje bez výnimky
iba na niektoré úkony - napr. závet. Ohľadne iných súkromnoprávnych listín neprevládajú tak prísne
požiadavky, pretože je potrebné dať prednosť vážne mienenému a obsahovo bezchybnému prejavu
vôle pred bezúčelným formalizmom. Súčasťou písomne uzavretej zmluvy sa tak stávajú aj tie listiny,

ktoré sú označené v rámci zmluvných dojednaní za súčasť zmluvného textu, hoci neboli podpísané“.
Rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 21.12.2005 sp. zn. NS ČR 29 Odo 937/2003: „Ak prílohy, ktoré
tvoria súčasť písomne uzatvorenej zmluvy, na ktoré zmluva odkazuje, nie sú podpísané, nespôsobuje
sama o sebe neplatnosť zmluvy“. MACEK, J.: Konkurz, reštrukturalizácia a oddlženie. Judikatúra.
IURIS LIBRI, Bratislava 2015, s. 136, cit. rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 30.01.2003, sp.

zn. 29 Cdo 1089/2000: „V prípade ak konkurzný veriteľ vo včas podanej incidenčnej žalobe okrem
rozhodujúcich žalobe okrem rozhodujúcich skutočností, ktoré obsahovala už prihláška, uvedie aj ďalšie
potrebné tvrdenia významné podľa hmotného práva pre jeho úspech v incidenčnom konaní, nevybočuje
tým z medzí jeho žalobnej narácie“. Žalovaná okrem spochybňovania platnosti zmluvy o postúpení
pohľadávky napadla aj samotnú existenciu úverovej pohľadávky žalobcu voči dlžníkovi (úpadcovi). V

odvolaní žalovaná uviedla, že povinnosťou postupcu (H. B. Q., a.s.) pri poskytovaní účelového úveru
dlžníkovi bolo skúmať naplnenie účelu čerpania jednotlivých úverových tranží a čerpanie umožniť iba
v súlade s účelom stanoveným v úverovej zmluve. Žalovaná Ďalej uviedla a opísala rôzne skutkové
okolnosti, v zmysle ktorých nemali byť (podľa jej názoru) peňažné plnenia poskytnuté dlžníkovi, keďže
nemali byť použité na účel stanovený v úverovej zmluve. Z týchto skutočností žalovaná abstrahovala, že

postupca (H. B. Q., a.s.) porušil svoje povinnosti podľa zmluvy o úvere a peňažné prostriedky poskytoval
namiesto dlžníka tretím osobám bez toho, aby došlo k vzniku pohľadávky voči dlžníkovi. Predmetná
argumentácia žalovanej, ktorá sa týka spochybňovania postupu pôvodného veriteľa pohľadávky (H.
B. Q., a.s.) pri poskytovaní úveru dlžníkovi je v celom rozsahu scestná a popiera základné pravidlá
fungovania bankového úverovania. Podľa § 497 Obch. zák.: „ Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na

požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky“. Podľa
§ 501 ods. 2 Obch. zák.: „ Ak zmluva určuje, že úver možno použiť iba na určitý účel, môže veriteľ
obmedziť poskytnutie peňažných prostriedkov iba na plnenie záväzkov dlžníka prevzatých v súvislosti s
týmto účelom“. Základným pravidlom pri poskytovaní účelového úveru je to, že veriteľ - banka môže (nie

musí!) obmedziť poskytovanie peňažných prostriedkov iba na stanovený účel (§ 501 ods. 1 Obch. zák.).
Niejepretoúlohouanipovinnosťouveriteľa(banky)skúmaťnaplnenieúčeluúveru,alejeprávomveriteľa
odoprieť čerpanie úveru, ak sa dozvie, že peňažné prostriedky má dlžník použiť v rozpore s účelom
vyjadreným v úverovej zmluve. Veriteľ má následne v súvislosti s čerpaním úveru na iný ako stanovenýúčel možnosť odstúpiť od úverovej zmluvy v zmysle § 507 Obch. zák. Žalobca opätovne zdôrazňoval,
že banka (veriteľ) je oprávnený (a nie povinný) skúmať naplnenie účelu alebo podmienok použitia
úveru. V prípade používania peňažných prostriedkov inak ako na stanovený účel vzniká oprávnenie (a

nie povinnosť) banky. Nemožno preto nijakým spôsobom konštruovať akúkoľvek zodpovednosť banky
za skúmanie používania peňažných prostriedkov, ktoré boli dlžníkovi poskytnuté vo forme úveru na
základe jeho požiadania v zmysle § 497 Obch. zák. (KOBLIHA, I. a kol.: Obchodní zákonník. Komentář.
LINDE, Praha 2006, s. 1264; POKORNÁ, J.a kol.: Obchodní zákonník. Komentář. II. díl. Wolters Kluwer,
Praha 2009, s. 1584). Povinnosťou súdu prvej inštancie preto nebolo skúmať okolnosti poskytovania

a použitia úverových tranží na strane dlžníka (úpadcu). Súd prvej inštancie aj napriek tomu vykonal
podrobné dokazovanie, pričom konštatoval, že úverová pohľadávka žalobcu existuje, keďže k čerpaniu
úveru riadne došlo. Súd prvej inštancie zároveň dôkladne preskúmal všetky tranže úveru, tzn. či došlo
k reálnym plneniam na základe požiadaní dlžníka. Nakoľko všetky podmienky pre vznik úverového
vzťahu boli splnené a v konaní preukázané, nie je možné účelovú a absurdnú obranu žalovanej
nijakým spôsobom zohľadňovať. Žalobca pri údajnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, ako aj

údajnej neplatnosti úverovej zmluvy, resp. okolností čerpania úverových tranží akcentoval, že dôvody
neplatnosti, ktoré v odvolaní uvádza žalovaná, hraničia s účelovým formalizmom a šikanóznym výkonom
práva. V tomto smere jedinou osobou, ktorá spochybňuje okolnosti poskytnutia úveru a postúpenia
úverovej pohľadávky je žalovaná (ako na transakciách nezúčastnené osoba). Absurdnosť spôsobu,
akým sa žalovaná snaží spochybniť zjavne preukázanú pohľadávku žalobcu, vytvára vážne pochybnosti

o skutočných motívoch konania žalovanej. Žalobca podotýkal, že on je majoritným veriteľom dlžníka
(úpadcu) a pre prípad zistenia jeho pohľadávky bude disponovať dostatočným počtom hlasov pre
uplatňovanie práva hlasovať o výmene správcu (žalovanej) na schôdzi veriteľov. Žalobca považoval
za hranične neakceptovateľné, aby výkon práva správcu popierať pohľadávky konkurzných veriteľov
bol zneužívaný na posilnenie vlastnej pozície funkcie správcu v konkurze. V tomto smere domnelú

správnosť svojho postupu žalovaná nemôže zhojiť ani obhájiť poukazovaním na právne bezvýznamné
skutočnosti, z ktorých účelovo vyvodzuje fatálne následky pre účastníkov zmluvných vzťahov (proti
ich legitímne prejavenej vôli). Žalobca zdôraznil, že každý autoritatívny zásah do autonómnej sféry
súkromnoprávnych vzťahov je potrebné vnímať ako obmedzenie ľudskej slobody, a preto je nutné
ustanovenia o neplatnosti právnych úkonov aplikovať výlučne reštriktívne a nie extenzívne (nález

Ústavného súdu ČR zo dňa 06.04.2006, sp. zn. II ÚS 87/01). K porušeniu ústavne garantovaných
práv dochádza neprípustným, resp. formalistickým výkladom, ktorý odopiera autonómnemu prejavu
vôle zmluvných strán následky, ktoré strany takýmto prejavom zamýšľali. Všeobecné súdy nemôžu
v súdnom konaní posudzovať vec spôsobom, ktorý nerešpektuje vôľu strán a ich zmluvnú slobodu,
ktorá je základným pilierom súkromného práva (nález Ústavného súdu ČR, zo dňa 10.04.2012, II. ÚS

1456/2011). Právny formalizmus orgánov verejnej moci a nimi vznášané prehnané nároky na formuláciu
zmluvy nemožno z ústavnoprávneho hľadiska akceptovať, nakoľko evidentne zasahujú do zmluvnej
slobody, vyplývajúcej z princípu priority súkromnoprávnych vzťahov pred štátom (nález Ústavného
súdu ČR zo dňa 27.03.2012, sp. zn. I ÚS 770/11). Keďže následok absolútnej neplatnosti predstavuje
najradikálnejšiu súkromnoprávnu sankciu, je nevyhnutné v aplikačnej praxi dôsledne zohľadniť princíp

preferencie platnosti právnych úkonov. Právne úkony sa uskutočňujú s jednoznačným zámerom vyvolať
riadne právne účinky; čo možno vyjadriť aj tým spôsobom, že za bežných okolností nikto nerobí právny
úkon s úmyslom, aby bol tento úkon neplatný. Neplatnosť právneho úkonu je reštriktívnou výnimku, ku
ktorej možno interpretačne dospieť iba v prípade, ak konkrétny úkon za žiadnych okolností neobstojí
ako platný (nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. I ÚS 242/2007, I. ÚS 243/2007, IV. ÚS 340/2012, IV. ÚS

15/2014, I. ÚS 640/2014; uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 CDO 132/2007; nálezy Ústavného
súdu ČR sp. zn. I ÚS 625/2003, II. ÚS 2095/2014, IV. ÚS 1783/2011, III. ÚS 3900/2012). Nesprávnosť
dôvodov odvolania žalovanej je už len podporená jej neakceptovateľnou argumentáciou vo vzťahu k
napadnutému výroku o trovách konania. Žalovaná sa domáha uloženia povinnosti žalovanému nahradiť
trovy konania, pri výpočte ktorých vychádza z tarifnej hodnoty sporu vo výške popretej pohľadávky

žalobcu. Podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky z 13.12.2011, č. k. III ÚS 534/2011-8:
„Žaloba o určenie pravosti, výšky alebo poradia pohľadávky z dôvodu jej popretia je určovacou žalobou
podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku. Pri posudzovaní náhrady trov konania úspešnému
účastníkovi preto platí, že výška tarifnej odmeny jeho advokáta sa určuje podľa § 11 ods. 1 vyhlášky č.
655/2004 Z.z. ako v spore s neoceniteľnou hodnotou veci. Obdobne najvyšší súd rozhodol aj v uznesení

sp. zn. 4Obo 262/2007 z 8. apríla 2008, v odôvodnení ktorého uviedol, že konanie o tzv. incidenčnej
žalobe je z hľadiska určenia výšky súdneho poplatku zo žaloby určovacím sporom s jednotnou
výškou súdneho poplatku, bez ohľadu na výšku pohľadávky, určenie pravosti ktorej je predmetom
konania. V tomto prípade určenia neexistencie právneho dôvodu a výšky ktorej sa žalobca domáha.Podľa názoru odvolacieho súdu, preto aj z hľadiska určenia výšky tarifnej odmeny treba vychádzať z
rovnakého princípu, takže žalobcovi patrí náhrada trov konania ako v určovacom spore s neoceniteľnou
hodnotou veci.“ Totožne aj v R 63/2008 a v rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 13.05.2009, sp.

zn. 2Obo/13/2009 (FIAČAN, I. a kol.: Vyhláška o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb. Komentár. C.H.Beck, Bratislava 2015, s. 72). Vzhľadom na uvedené okolnosti je
nepochybné, že rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa 27.03.2015, sp.zn. 36Cbi/43/2013 je v
napadnutom rozsahu správny a zákonný, a preto sa žalobca domáha, aby ho Krajský súd v Trenčíne v
napadnutej časti v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a žalovanej uložil povinnosť

nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 175,03 Eur (64,54 Eur/prevzatie a prípava
zastúpenia + 64,54 Eur/vyjadrenie k odvolaniu + 2 x 8,39 Eur/režijný paušál + 29,17 Eur DPH).

4. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP),
ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p..

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom jeho účinnosti.

6. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

7.Odvolacísúd,ktorýpristúpilkrozhodovaniuvtejtovecipo01.07.2016,postupovalvodvolacomkonaní

v súlade s prechodným ustanovením § 470 ods. 1 CSP, pričom v súlade
s § 470 ods. 2 CSP posudzoval procesné podmienky podľa právneho stavu existujúceho v čase
rozhodnutia veci súdom prvej inštancie a odvolania podaného za platnosti a účinnosti O.s.p.. Odvolací
súd tak rešpektuje základné princípy CSP o spravodlivosti, ochrane porušených práv a právom
chránených záujmov a na plnenie princípu právnej istoty odvolacieho konania, ktoré začalo za platnosti

a účinnosti skoršej úpravy procesného práva (článok 2 ods. 1 a 2 CSP).

8.ProtirozsudkusúduprvejinštanciepodalavzákonnejlehoteodvolaniežalovanáprotivýrokuI.,ktorým
bolo žalobe v časti vyhovené a výroku IV., ktorým bolo rozhodnuté o trovách konania. Výroky II. a III.
ktorými bola žaloba v časti zamietnutá odvolaním napadnuté žiadnou zo strán sporu neboli a preto v

tejto časti nadobudol prvoinštančný rozsudok právoplatnosť uplynutím odvolacej lehoty.

9. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v
spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359
a § 262 ods. 1 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti

podľa § 363 CSP s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti
napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

10. Odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP
a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom rozsahu uvedenom

vo výroku I. rozsudku odvolacieho súdu ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť a v
napadnutom rozsahu uvedenom vo výroku II. rozsudku odvolacieho súdu je potrebné podľa § 388 CSP
zmeniť . Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP, keď v danej
veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani
dôležitý verejný záujem. Pri posudzovaní veci samej a pri rozhodnutí o nej vychádzal súd prvej inštancie

zo skutkových zistení ustálených v konaní súdom prvej inštancie (§ 383 CSP).

11. Preskúmaním obsahu spisu v napadnutej časti odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal
dokazovanie dostatočným spôsobom, dôkladne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán sporu, dôkazy
vyhodnotil správne v súlade so zásadami v § 191 CSP

(do 30.06.2016 podľa § 132 OSP) a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď
s poukazom na ním citované ustanovenia výrokom I. rozsudku súdu prvej inštancie žalobe vyhovel v
odvolacím súdom potvrdenej časti uvedenej vo výroku I rozsudku odvolacieho súdu a stranám sporu
náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie v odvolacím súdom potvrdenejčasti podrobne a presvedčivo odôvodnil v súlade s požiadavkami § 220 ods. 2 CSP (do 30.06.2016
podľa § 157 ods. 2 OSP). Odvolací súd sa v tejto časti stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku
a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP).

12. Odvolací súd posúdením vyjadrení strán sporu v odvolacom konaní ako aj v konaní pred súdom
prvej inštancie zistil, že súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými podstatnými tvrdeniami strán
prednesenými v konaní, a preto nie je dôvod na postup odvolacieho súdu podľa § 387 ods. 3 prvá
veta CSP. V tomto smere je nevyhnutné poukázať na uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS

78/2005, podľa ktorého odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na
každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam
pre rozhodnutie
o odvolaní, pokiaľ zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvoinštančného
rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.

13. Z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP nie je žiaduce, aby odvolací súd v odôvodnení svojho
rozhodnutia zopakoval tie skutkové a právne závery, ktoré sú obsiahnuté
v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie. Pri posudzovaní vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej
inštancie je nevyhnutné len zdôrazniť okolnosti podstatné a rozhodné, ktoré súvisia s odvolacími
dôvodmi. Tento postup krajského súdu ako odvolacieho je aj v súlade

s uznesením Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 08. októbra 2009, podľa ktorého
odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane,
pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05,
III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania
všetkýchrozhodnutívšeobecnýchsúdov(takprvoinštančnéhosúdu,akoajodvolaciehosúduaprípadne

aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/05, v zmysle ktorého
pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie, tak odvolací súd sa v
zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.

14. Za podstatné odvolacie námietky žalovanej považoval odvolací súd jej tvrdenia, že zmluva o
postúpení pohľadávky uzatvorená dňa 12.05.2011 medzi žalobcom ako postupníkom, a obchodnou
spoločnosťou H. B. Q., a.s., V. 5, B., D.: XX XXX XXX, ako postupcom, je absolútne neplatným
právnym úkonom. V dôsledku toho žalobca, podľa názoru žalovanej, nie je veriteľom úpadcu. Absolútnu
neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky žalovaná odvodzovala z: absencie dátumu pri podpise

postupcu(H.B.Q.,a.s.),absencieobchodnéhomenapripodpisepostupníka(OTPFaktoringSlovensko,
s.r.o.) a domnelej neurčitosti zmluvy o postúpení pohľadávky; Žalovaná v ďalšom namietala, že časť
prihlásenej pohľadávky, nie je pohľadávkou voči dlžníkovi (úpadcovi). Tieto odvolacie tvrdenia žalobcu
odvolací súd nepovažoval za dôvodné. .Odvolací súd zhodne so závermi súdu prvej inštancie ako aj
argumentáciou žalobcu uvedenou vo vyjadrení k odvolaniu dospel k záveru, že súd prvej inštancie

postupoval správne, keď dátum uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky preukazoval dôkaznými
prostriedkami ako výsluchom konateľa žalobcu ako aj ostatnými listinnými dôkazmi, na základe ktorých
dospel k záveru, že predmetná zmluva o postúpení pohľadávky bola podpísaná 12.05.2011, čo bol
dátum uvedený na zmluve pri podpise postupníka. Odvolací súd zdôrazňuje, že dátum na zmluve
o postúpení pohľadávky nie podstatnou náležitosťou tejto zmluvy, podstatnou skutočnosťou v tomto

prípade bolo, že uvedená zmluva o postúpení pohľadávky bola podpísaná pred vyhlásením konkurzu
úpadcu. Táto skutočnosť bola v konaní preukázaná tak výpoveďou konateľa žalobcu na pojednávaní
dňa 08.10.2014, ako aj listinnými dôkazmi žalobcu, dátumom ku ktorému bola postúpená pohľadávka
vyčíslená v čl. III bode 2 zmluvy o postúpení pohľadávky ako aj v Špecifikácii pohľadávky (12.05.2011).
Okrem toho, postúpenie pohľadávky bolo konštatované v Dohode o uznaní záväzku a ručení zo dňa

03.05.2012 a v čl. 1 bode 1.2 a 1.3 Dohody o splátkach zo dňa 29.02.2012, z čoho vyplýva, že v čase
podania prihlášky žalovanej pohľadávky do konkurzu bola zmluva
o postúpení pohľadávky zo dňa 12.05.2011 už účinná, a teda žalobca bol veriteľom žalovanej
pohľadávky. Uvedenie dátumu, okrem závetu, nie je obligatórnou náležitosťou právneho úkonu a nemá
za následok automaticky neplatnosť tohto právneho úkonu. Čo sa týka odvolacej námietky žalovanej

o absencii uvedenia obchodného mena pri podpise postupníka na zmluve o postúpení pohľadávky
odvolací súd odkazuje na už ustálenú judikatúru v tejto veci, z ktorých niektoré rozhodnutia citoval
aj žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu. Zo spornej zmluvy o postúpení pohľadávky (identifikácie
zmluvných strán) nepochybne vyplýva, že zmluvu uzatvoril postupník (žalobca) vo vlastnom mene, ato prostredníctvom svojho konateľa, ktorý zároveň ako konateľ pripojil na konci zmluvy svoj podpis.
Zo zmluvy je tak možné bez ďalšieho zistiť, kto je účastníkom zmluvy, kto bol oprávnený za účastníka
zmluvy v čase jej podpisu konať a kto reálne aj konal (zmluvu podpísal). Pre neuvedenie obchodného

mena postupníka priamo pri podpise jeho konateľa nie je preto zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa
12.05.2011 neplatná. Na podporu správnosti tohto záveru odvolací súd uvádza rozsudok Najvyššieho
súdu ČR zo dňa 03.031998, sp. zn. 1 Odon 53/1997: „Písomná forma právneho úkonu je dodržaná
aj vtedy, ak konajúca osoba nepripojí ku svojmu podpisu označenie funkcie, hoci táto požiadavka
je uvedená v obchodnom registri“. V nadväznosti na doterajšiu prax možno podpis právnickej osoby

uznať za pravý aj v prípadoch, keď obchodné meno právnickej osoby sa uvedie v rubrike písomnosti s
doplňujúcimi údajmi o sídle, identifikačnom čísle, spolu s údajom o subjekte, ktorý za právnickú osobu
koná; resp. obchodné meno právnickej osoby je uvedené v záhlaví.

15. Za nedôvodnú odvolaciu námietku považoval odvolací súd tvrdenia žalobcu o neurčitosti predmetu
zmluvy o postúpení pohľadávky. Súd prvej inštancie v tejto časti dostatočne podrobne a precízne

odôvodnil skutočnosť, že predmet zmluvy o postúpení pohľadávky, teda jej identifikácia je dostatočne
určitá a vyplýva tak zo samotnej zmluvy o postúpení pohľadávky ako aj z prílohy k nej patriacej,
z úverovej zmluvy a vyhlásenia dlžníka o vedomosti a informovanosti o postúpení pohľadávky na
žalobcu. Zároveň v konaní bolo nesporné o ktorú pohľadávku ide a nebola preukázaná existencia
akékoľvek inej pohľadávky, ktorá by s touto mohla byť zameniteľná. Odvolací súd sa v tejto časti plne

stotožňujesodôvodnenímsúduprvejinštancieapodrobnostiachnaňodkazuje.Ztohtodôvoduneobstojí
argumentácia žalovanej o nepripojení prílohy k zmluve o postúpení, resp. o jej technicky nesprávnom
spojení so zmluvou.

16. K odvolacej námietke žalobcu, týkajúcej sa existencie úverovej pohľadávky žalobcu ako aj

namietanej neplatnosti dodatku č. 3 z dôvodu, že tento nebol podpísaný oprávnenými osobami konať za
banku a z dôvodu jeho rozporu s poctivým obchodným stykom a dobrými mravmi odvolací súd uvádza,
že sa aj v tejto časti plne stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie a v podrobnostiach
naň odkazuje. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je dostatočne a zrozumiteľne odôvodnené s dôrazom
na podstatné skutkové a právne okolnosti, ktoré súd prvej inštancie viedli k rozhodnutiu.

17. Odvolaciu námietku žalobkyne ktorou namietala, že časť prihlásenej pohľadávky nie je pohľadávkou
voči dlžníkovi, považoval odvolací súd za nedôvodnú. Len na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu
prvej inštancie odvolací súd uvádza, že zhodne s názorom žalobcu uvedenom vo vyjadrení k odvolaniu
je toho názoru, že pôvodné zmluvné strany riadne a vzájomne dodržali svoje zmluvné záväzky, medzi

zmluvnými stranami nebolo sporné, že príkazy na úhradu sú žiadosťou dlžníka o poskytnutie úveru, tieto
považovali za dostatočne určité a konkrétne, aby na ich základe banka vyplatila tretím osobám finančné
prostriedky z úveru. Túto skutočnosť prvoinštančný súd konštatoval v napadnutom rozhodnutí preto nie
je dôvodná odvolacia námietka žalovanej, že súd sa okolnosťami ňou tvrdených nedostatkov príkazov
na úhradu nezaoberal. Len na okraj odvolací súd udáva že banka využitie finančných prostriedkom

úpadcom nenamietala, ani od zmluvy neodstúpila. Nemožno preto tvrdiť, že takto čerpané úverové
prostriedky sú záväzkom tretích osôb a nie úpadcu.

18. Pokiaľ žalovaná v odvolaní namieta, že spoločnosť D., s.r.o.
D.: XX XXX XXX bola vymazaná z obchodného registra dňa 05.06.2014, teda pred vyhlásením

napadnutého rozsudku, táto skutočnosť je síce pravdivá, nemá však vplyv na vecnú správnosť
napadnutéhorozsudkudotejmieryaby hobolopotrebné vnapadnutejčasti zrušiť.Uvedenáspoločnosť
v zmysle ust. § 68 ods. 1 Obch. zák. zanikla ku dňu jej výmazu
z obchodného registra bez právneho nástupcu a teda zanikol aj ručiteľský záväzok, ku ktorému sa táto
spoločnosť zaviazala v Dohode o uznaní záväzku a ručení zo dňa 03.05.2012. Na túto skutočnosť je

súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti v ktoromkoľvek štádiu konania a to bez potreby vykonávania
ďalšieho dokazovania alebo jeho opakovania v odvolacom konaní. Preto odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti výrokom II. rozsudku odvolacieho súdu zmenil a v tejto časti
žalobu zamietol.

19. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I., v tej časti ktorou bol výrokom I. odvolacieho
súdu potvrdený je vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu a interpretáciu
právnych noriem na základe správne zisteného skutkového stavu. Odvolací súd v tejto časti v
podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, na jeho úvahy vo vzťahu kuvšetkým odvolacím námietkam a na ich právne posúdenie. Žalovaná v odvolaní proti rozsudku súdu
prvej inštancie neuviedla žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie v konaní nezaoberal a
ktoré by neboli predmetom jeho posudzovania.

20. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o
náhrade trov konania, o ktorých rozhodol súd prvej inštancie za aplikácie § 142 ods. 2 O.s.p., platného
v čase rozhodovania, vychádzajúc zo zásady zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) a miery
úspechu.

21. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok v časti uvedenej vo výroku I.
rozsudku odvolacieho súdu ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil a vo výroku II.
rozsudku odvolacieho súdu rozsudok súdu prvej inštancie podľa
§ 388 CSP zmenil po tom, ako zistil, že v tejto časti podmienky na jeho potvrdenie podľa
§ 387 CSP ani podmienky na jeho zrušenie podľa § 389 CSP nie sú splnené.

22. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ust. § 257 CSP. Žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania
proti žalovanej v rozsahu 100 %, pretože bol v odvolacom konaní úspešný takmer v plnom rozsahu.
Na skutočnosť, pre ktorú odvolací súd v časti zmenil napadnuté rozhodnutie, teda zánik obchodnej

spoločnosti IS N., s.r.o., s jej následným výmazom z obchodného registra bez jej právneho nástupcu,
súdy prihliadajú z úradnej povinnosti a vychádzala zo skutkového a právneho stavu, ktorý žalobca
nemohol ovplyvniť. Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná len v časti výroku odvolacieho súdu,
ktorým bol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenený. V tejto časti by jej patrilo právo
na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd pri rozhodovaní o trovách konania zohľadnil tú

skutočnosť, že išlo o zmenu rozhodnutia v tak nepatrnej časti, že sa odvolaciemu súdu javila aplikácia
ust. § 257 CSP primeraná a preto v tejto časti úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal,
zohľadňujúc horeuvedené dôvody ktoré považoval za hodné osobitného zreteľa. O výške náhrady trov
konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá
vyšší súdny úradník.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).