Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 20, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14C/21/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113202532
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8113202532.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: F. A., Z.. XX.X.XXXX,

bytom V. XX, X. - Z. Š., právne zastúpeného: JUDr. Michal Feciľák, advokát, so sídlom Jesenná 8,
Prešov, proti žalovanému: Prešovský samosprávny kraj, so sídlom Námestie mieru 2, Prešov, IČO:
37870475, zastúpený: Správa a údržba ciest Prešovského samosprávneho kraja, so sídlom Jesenná
14, Prešov, IČO: 37 936 859, o zaplatenie 8.543,60 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. žalobu z a m i e t a ,

II. p r i z n á v a žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobu doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.1.2013 domáha zaplatenia sumy 8.543,60 EUR,

spolu s 8,75%-tným ročným úrokom z omeškania od 28.1.2013 do zaplatenia z titulu bezdôvodného
obohatenia za užívanie nehnuteľnosti za obdobie od 29.1.2011 do 28.1.2013. V žalobe poukázal na to,
že je výlučným vlastníkom pozemku zapísaného na LV č. XXXX, kat. úz. Ľ., parc. A.-M. Č.. XXX/XXX
- trvalý trávny porast o výmere 389 m2, ktorú nadobudol do vlastníctva na základe notárskej zápisnice
(kúpnej zmluvy) uzatvorenej dňa 29.9.2005, vklad vlastníckeho práva povolený dňa 24.10.2005 pod č. V.
XXXX/XXXX, pričom na tomto pozemku na nachádza cesta III. triedy vo vlastníctve žalovaného. Žalobca
listom zo dňa 28.6.2010 vyzval žalovaného o náhradu za užívanie nehnuteľnosti a žiadal ho o nájomné

za roky 2008 a 2009, pričom žalovaný mu listom zo dňa 25.8.2010 oznámil, že dňa 1.7.2009 nadobudol
účinnosť zákon č. 66/2009 Z.z. a podľa § 4 ods. 1 vzniklo k pozemku pod stavbou v prospech vlastníka
stavby vecné bremeno, pokiaľ stavba bola postavená podľa platných právnych predpisov. Podľa žalobcu
sa však jedná o neoprávnenú stavbu postavenú na pozemku právneho predchodcu žalobcu bez jeho
súhlasu. Na základe znaleckého posudku vyčíslil žalobca výšku bezdôvodného obohatenia za užívanie
pozemku parc. A.-M. Č.. XXX/XXX - trvalý trávny porast o výmere 389 m2 za obdobie od 29.1.2011
vrátane do 28.1.2013 vrátane, na sumu 8.543,60 Eur.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Vo svojom vyjadrení
k žalobe poukázal na to, že pozemok parc. A.-M. Č.. XXX/XXX - trvalý trávny porast o výmere 389
m2 zapísaný na LV č. XXXX, kat. úz. Ľubotice bol v 70-tych rokoch v súlade s príslušnými predpismi
zastavaný v rámci výstavby pozemnej komunikácie III/068 015. Vlastníkom cesty III/068 015 sa stal
Prešovský samosprávny kraj ex lege zákonom č. 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností
z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky na základe „Delimitačného protokolu

o odovzdaní a prevzatí nehnuteľného majetku - cestný majetok, spísaný v súlade s § 24b ods. 6
zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v platnom znení a podľa Dohody
o prechode majetku s ním súvisiacich práv a povinností z vlastníctva štátu v správe Slovenskej správy
ciest na Prešovský samosprávny kraj“ zo dňa 9.3.2007. Poukázal na to, že žalobca vo svojom návrhuuvádza, že sa jedná o neoprávnenú stavbu, avšak toto tvrdenie nie je podložené žiadnym relevantným
dôkazom. Ďalej uviedol, že sa žiadnym spôsobom neusiloval o tento prevod vlastníckeho práva,
ale to bolo na neho prevedené zákonom. Žiadnym spôsobom sa na ceste III/068 015 neobohacuje,

práve naopak, napríklad vykonal rekonštrukciu asfaltového krytu vo výške 356 000 eur. Uviedol, že
neužíva nehnuteľnosť, ani komunikáciu postavenú na jej časti na súkromné ani vnútroorganizačné
účely. Táto cesta bola postavená za účelom potrieb a záujmov širokej verejnosti. Ďalej uviedol, že
právny predchodca žalovaného sa dopustil obmedzenia vlastníckeho práva v rozpore so zákonom, ak
nehnuteľnosti, na ktorých zriadil komunikácie, pred výstavbou nevyvlastnil alebo neodkúpil za náhradu.

Prevzal tak nehnuteľnosti bez právneho dôvodu, čo tvorí právny základ pre vydanie bezdôvodného
obohatenia. Vecne aktívne legitimovaným pre uplatnenie nároku je osoba, ktorej vlastníctvo bolo odňaté.
Pasívne legitimovaným je ten, kto sa takéhoto protiprávneho konania dopustil. K protiprávnemu odňatiu
nehnuteľnosti došlo vo vzťahu k pôvodným vlastníkom, preto vydanie bezdôvodného obohatenia je
možnéžiadaťlenodsubjektu,ktorémuzákonukladalpovinnosťvyplatiťprotihodnotunehnuteľnosti,čiuž
ztituluvyvlastneniaalebokúpy.Kodňatiunehnuteľnostinavýstavbukomunikáciedošlov70-týchrokoch

príslušnýmištátnymiorgánmi,tedalenvovzťahukštátumohlodôjsťkbezdôvodnémuobohateniu,výška
ktorého predstavuje nevyplatenú sumu - náhradu za vyvlastnenie alebo kúpu zastavaných nehnuteľností
(uznesenie Ústavného súdu SR, I. ÚS 369/2011-22 zo dňa 28.9.2011).

3. Žalobca vo vyjadrení k tvrdeniam žalovaného uviedol, že podľa odôvodnenia rozsudku Krajského

súdu v Prešove sp.zn. 6Co/75/2012 zo dňa 11.12.2012 „Len samotný fakt, že ide o využívanie pozemku
„pre všetkých“, teda na verejnoprospešný účel, nemôže vlastníka ukrátiť (porov. rozsudok NS SR vo
veci 4 Cdo/52/2009, nález ÚSSR vo veci III. ÚS 237/09)“. Ďalej uviedol, že aktívnu právnu legitimáciu
nemožnoobmedziťibanapredchádzajúcichvlastníkovpozemku.PoukázalnarozsudokKrajskéhosúdu
v Prešove sp.zn. 6Co/75/2012, že „V prípade bezdôvodného obohatenia vzniknutého z protiprávneho

stavu sa nejedná o jednorazové právo, ale právo, ktoré vzniká v súvislosti s protiprávnym stavom
(okupácia pozemku) a ten bol pretrvávajúci.“ K námietke žalovaného o pasívnej legitimácii a jeho
odkaz, že je ním štát, krajský súd uviedol „Aj táto námietka je nedôvodná, pretože relevantným je stav
zabratia pozemku bez súhlasu jeho vlastníka a existencia protiprávneho stavu (objektívne). V spornom
období porušovateľom práva bol žalovaný a nie štát. Nerozhoduje pritom právny dôvod nástupníctva po

pôvodnom porušovateľovi práva, ktorý bol naozaj, ako správe konštatuje žalované mesto štát.“ Žalobca
poukázal na zjednocujúce stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu
v Prešove zo dňa 10.1.2013 podľa ktorého: „Bezdôvodné obohatenie vzniká nielen v prípade, ak sa
protiprávne rozmnoží majetok obohateného, ale aj vtedy, ak sa doterajší majetok nezmenšil, hoci by mu
k tomu došlo, keby bol obohatený plnil svoje povinnosti (porov. R 25/1986). Niet dôvodu nevzťahovať

uvedené pravidlo aj na stav, ak obohatený vrátane verejnoprávneho subjektu využíva pozemok bez
právneho dôvodu na účely komunikácie (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33
Odo 1405/2005 zo dňa 25. 10. 2006, podľa ktorého „povinnosť poskytovať náhradu vlastníkovi pozemku,
naktoromstojístavbaplatíprevlastníkastavbybezohľadunato,akýmspôsobomsvojevlastníckeprávo
využíva. Podstatné nie je ani to, či užívanie stavby prináša zisk“). Primeranú náhradu za bezdôvodné

obohatenie v prípade sporu určí súd podľa okolností konkrétneho prípadu. Medzi okolnosti, ktoré
môžu determinovať výšku náhrady, patrí aj odplata za užívanie porovnateľného pozemku v odplatných
zmluvných vzťahoch. Zákonom č. 66/2009 Z. z., o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom
usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, došlo s účinnosťou od 01. 03. 2009 (správne malo byť

uvedené 1.7.2009) k zriadeniu vecného bremena na pozemky zastavané komunikáciami a užívanie
pozemkov zastavaných komunikáciami, nie je od účinnosti tohto zákona bez právneho dôvodu. Uvedený
zákon explicitne neupravuje otázku náhrady za zriadenie vecného bremena. Niet však žiadnej zákonnej
prekážky na to, aby sa vlastníkovi trpiaceho pozemku zastavaného pozemnou komunikáciou priznala
primeraná náhrada podľa všeobecných zásad upravujúcich inštitút vecného bremena, a to do času, kým

sa vlastníkovi neposkytne podľa tohto zákona náhradný pozemok, alebo kým sa neskonči konanie o
pozemkových úpravách.“

4. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu okrem iného uviedol, že ak by súd považoval návrh na začatie konania
ako uplatnenie si náhrady za zriadenie vecného bremena, vznáša námietku premlčania, pričom žaloba

bola podaná po márnom uplynutí trojročnej všeobecnej premlčacej lehoty.

5. Z kúpno-predajnej zmluvy spísanej dňa 29.9.2005 formou notárskej zápisnice Z. XXX/XXXX,
Z. XXXXX/XXXX vyplýva, že predávajúci G. Q., Z.. XX.X.XXXX, bytom Š. XX, Ľ. odpredal žalobcovinehnuteľnosti v kat. úz. Ľ. evidované na LV Č.. XXXX, a to parcely A. XXX/X - trvalé trávne porasty o
výmere 4603 m2 a A. XXX/XXX - trvalé trávne porasty o výmere 149 m2.

6. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, kat. úz. Ľ. vyplýva, že žalobca je výlučným vlastníkom parcely č.
XXX/X o výmere 4202 m2 - trvalé trávne porasty, parcely č. XXX/XXX o výmere 429 m2 - trvalé trávne
porasty, parcely č. XXX/XXX o výmere 389 m2 - trvalé trávne porasty a parcely č. XXX/XXX o výmere
217 m2 - trvalé trávne porasty.

7. Zo znaleckého posudku znalca D.. F. D. č. X/XXXX vyplýva, že všeobecná hodnota nájmu
nehnuteľnosti - parcely č. XXX/XXX o výmere 389 m2 - trvalé trávne porasty evidovanej na LV č. XXXX,
kat. úz. Ľ. za obdobie od 29.1.2011 vrátane do 28.1.2013 vrátane predstavuje sumu 8.543,60 Eur.

8. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 454 Občianskeho zákonníka, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva
mal plniť sám.

9. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní
pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky (ďalej len zákon),
tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce
alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa

osobitných predpisov, vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný
celok so stavbou (ďalej len „pozemok pod stavbou“).
Podľa § 2 ods. 1 zákona, obec alebo vyšší územný celok, ktorý sa stal podľa osobitných predpisov1)
vlastníkom stavby prechodom z
vlastníctva štátu bez majetkovoprávneho usporiadania vlastníctva k pozemkom (ďalej len „vlastník

stavby“), môže poskytnúť zámennou zmluvou vlastníkovi pozemku pod stavbou náhradný pozemok,
ktorý je v jeho vlastníctve. Náhradný pozemok v primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu, ako
bol pôvodne pozemok pred zastavaním, poskytne vlastník stavby v tom istom katastrálnom území. Ak
územie obce tvorí viac katastrálnych území, náhradný pozemok sa poskytne v rámci územia obce.
Podľa § 2 ods. 2 zákona, ak sa neuplatní postup podľa odseku 1, usporiadanie vlastníckych vzťahov k

pozemku pod stavbou sa vykoná v konaní o nariadení pozemkových úprav podľa osobitného predpisu.
Podľa § 2 ods. 3 zákona, ak bol v katastrálnom území do účinnosti tohto zákona schválený projekt
pozemkových úprav, usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná formou
jednoduchých pozemkových úprav.
Podľa § 3 ods. 1 zákona, konanie o nariadení pozemkových úprav z dôvodu usporiadania vlastníckych

vzťahov k pozemku pod stavbou podľa tohto zákona sa začína na žiadosť vlastníka stavby. Pri
usporiadaní vlastníckych vzťahov k pozemkom podľa tohto zákona sa prihliada na potreby vlastníka
stavby.
Podľa § 3 ods. 3 zákona, usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná formou
poskytnutia náhradného pozemku v obvode pozemkových úprav v tom istom katastrálnom území, a

ak územie obce tvorí viac katastrálnych území, náhradný pozemok sa poskytne v rámci územia obce,
v primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním, alebo
formou finančnej náhrady, ak
a) v obvode pozemkových úprav nie sú pozemky na účely poskytnutia náhrady,
b) ide o pozemok pod stavbou vo výmere do 400 m2,

c) o to požiada vlastník pozemku.
Podľa§3ods.4zákona,priposkytovanínáhradnýchpozemkovsprávcaprihliadanapotrebyposkytnutia
náhrad podľa osobitného predpisu.
Podľa § 4 ods. 1 zákona, ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod
stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému

vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce
vecnému bremenu, 10) ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva
uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov,
ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie záznamu ovzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech
vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu.
Podľa § 4 ods. 2 zákona, ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod

stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom
území.

10. Súd v predmetnej veci rozhodol rozsudkom zo dňa 6.11.2013 tak, že žalobu zamietol s poukazom na

skutočnosť, že žalovaný neužíval parcelu vo vlastníctve žalobcu v období. Ktoré je predmetom žaloby
(28.1.2011 - 28.1.2013) bez právneho dôvodu, keďže s poukazom na ustanovenie § 4 ods. 1 zákona
č. 66/2009 Z.z. vzniklo od účinnosti tohto zákona, t.j. od 1.7.2009 zákonné vecné bremeno a teda
žalovaný sa nemohol bezdôvodne obohatiť na úkor žalobcu. Súd v rámci spomínaného rozhodnutia
taktiež poukázal na to, že aj keď sa žalobca jednoznačne vyjadril, že svoj nárok si uplatňuje z titulu
vydania bezdôvodného obohatenia, pokiaľ by aj mal súd posúdiť jeho nárok ako náhradu za zriadené

zákonné vecné bremeno, v takomto prípade sa jedná o jednorázovú náhradu, pričom táto predstavuje
majetkové právo, ktoré sa premlčuje vo všeobecnej premlčacej lehote, pričom citovaný zákon nadobudol
účinnosť 1.7.2009 a žaloba bola súdu doručená dňa 28.1.2013, teda po uplynutí všeobecnej trojročnej
premlčacej lehoty.

11. Na základe odvolania žalovaného Krajský súd v Prešove predmetný rozsudok zrušil a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie. Z odôvodnenia odvolacieho súdu okrem iného vyplýva:
Ako však správne poukázal žalobca v podanom odvolaní, k vzniku vecného bremena v prospech
vlastníka stavby došlo s účinnosťou od 1. 7. 2009 len za podmienky, že išlo o stavbu povolenú podľa
platných právnych predpisov. Či v danom prípade ide o stavbu povolenú, sa súd vo svojom rozhodnutí

výslovne nevyporiadal. Jeho názor je preto možné vyvodiť len zo záveru o vzniku práva vecného
bremena.

Zákon o niektorých opatreniach sa vzťahuje na usporiadanie vlastníckych vzťahov k všetkým pozemkom
pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce

a vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov (napr. aj zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných
komunikáciách - cestný zákon, zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, zák. č. 446/2001 Z.z. o majetku
vyšších územných celkov). Ten istý zákon sa primerane vzťahuje aj na usporiadanie vlastníckych
vzťahov k pozemkom, na ktorých je umiestnený cintorín, športový areál alebo verejná zeleň, ak tento
cintorín, športový areál alebo verejná zeleň prešli do vlastníctva obce podľa osobitného predpisu (zák. č.

138/1991Zb.).Svýnimkou§4satentozákonvzťahujeajnastavbynepovolenépodľaplatnýchprávnych
predpisov. Zákon nerozlišuje medzi stavbami oprávnenými a neoprávnenými. Preto sa má aplikovať aj
v prípade, že na pozemku bola zriadená stavby neoprávnene.

O neoprávnenú stavbu v zmysle § 135c Občianskeho zákonníka ide vtedy, ak niekto zhotoví stavbu na

cudzom pozemku, hoci na to nemal oprávnenie, resp. právny titul.
Oprávnenosť stavby sa posudzuje v prvom rade podľa stavebných predpisov, predovšetkým podľa
stavebného zák. č. 50/1976 Zb. Vzhľadom na to, že stavebný úrad pri vydávaní rozhodnutia o povolení
stavby neskúma v plnej šírke občianskoprávnu stránku veci, môže výnimočne nastať aj prípad, že
neoprávnenou stavbou v zmysle občianskoprávnych predpisov bude aj stavba, na ktorú má stavebník

stavebné povolenie. V takom prípade stavebník nemá občianskoprávny titul stavať na cudzom pozemku
bez privolenia jeho vlastníka. Oprávnenosť stavby sa musí posudzovať podľa právnej úpravy v okamihu
vzniku stavby ako veci v právnom zmysle.

V ust. § 2 až § 4 Zákona o niektorých opatreniach je upravený postup obcí alebo vyšších územných

celkov pri usporiadavaní týchto vlastníckych vzťahov. Tak po dohode s vlastníkom pozemku môže mu
byť poskytnutý zámennou zmluvou náhradný pozemok v primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu.
Ak k takejto dohode medzi vlastníkom pozemku a obcou, resp. vyšším územným celkom nedôjde, majú
sa usporiadať vlastnícke vzťahy k pozemku pod stavbou podľa zák. č. 330/1991 Zb. o pozemkových
úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o

pozemkových spoločenstvám. Konanie o nariadení pozemkových úprav podľa zák. č. 330/1991 Zb. sa
začína len na žiadosť vlastníka stavby.Právo vecného bremena podľa § 4 zákona o niektorých opatreniach vzniká dňom účinnosti tohto zákona
1.7.2009.Netýkasatovšakvšetkýchzastavenýchpozemkov,alelenpozemkovpodstavboupovolenou
podľa platných právnych predpisov, pritom z ust. § 4 ods. 2 zákona o niektorých opatreniach vyplýva len

dočasnosť vzniku takéhoto vecného bremena zo zákona, a to do času vykonania pozemkových úprav v
príslušnom katastrálnom území podľa zák. č. 330/1991 Zb.. Vznik vecného bremena podľa tohto zákona
nemá vplyv na usporiadania vlastníckych vzťahov podľa § 2 a § 3 zákona, teda ani na vyrovnanie v
peniazoch.

V zmysle § 11 zák. č. 330/1991 Zb. za pozemky podliehajúce pozemkovým úpravám patrí vlastníkom
pozemkov vyrovnanie zodpovedajúce cene ich pozemkov a trvalých porastov, pričom vyrovnanie sa
poskytujevoformeinéhopozemkualebo,akstýmvlastníkpozemkusúhlasí,vyrovnaniesamuposkytne
v peniazoch, prípadne v cenných papieroch. Vyrovnanie v peniazoch, prípadne v cenných papieroch
sa vykoná v lehote určenej v zásadách umiestnenia nových pozemkov. Po uplynutí tejto lehoty sa na
dohodnuté vyrovnanie v peniazoch neprihliada (§ 11 ods. 6 zák. č. 330/1991 Zb.).

V súlade s § 11 ods. 2, 3 a 14 zák. č. 330/1991 Zb. sa schvaľujú Všeobecné zásady usporiadania
územia za miestnych podmienok. V týchto zásadách sa stanoví aj termín oznámenia zámerov vlastníkov
pozemku odpredať pozemok a vlastníka stavby ho odkúpiť. Tak sa isto sa v zásadách má stanoviť
termín, dokedy majú byť také dohody uzavreté. Po tomto termíne sa už ďalšie požiadavky nezohľadňujú.
Celý proces je podmienený dohodou o cene. Po vyplatení vyrovnania v peniazoch nie je možné

žiadať zmenu vyrovnania. Pozemky vo výmere do 400 m2 môže odkúpiť Slovenský pozemkový
fond za cenu zistenú podľa cenového predpisu (§ 11 ods. 13 zák. č. 330/1991 Zb.). Musia s tým
ale súhlasiť vlastníci. V tomto prípade návrh na predaj podáva vlastník pozemku, a to do termínu
ustanoveného v zásadách pre umiestnenie nových pozemkov. Ak účastníci nepodajú námietky voči
projektu pozemkových úprav, okresný súd projekt pozemkových úprav schváli (§ 13 zák. č. 330/1991

Zb.). Dňom právoplatnosti rozhodnutia o schválení vykonania projektu pozemkových úprav vzniká právo
na vyrovnanie v peniazoch, prípadne v cenných papieroch podľa rozdeľovacieho plánu (§ 14 ods. 4 zák.
č. 330/1991 Zb.).
Vychádzajúc z týchto zásad je možné konštatovať, že s účinnosťou od 1. 7. 2009 zaniklo prípadné skôr
vzniklé právo vlastníkov pozemku zastavaného stavbou vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného

celku, ktoré prešli do ich vlastníctva na základe osobitných predpisov a vlastník pozemku sa môže
domáhať nárokov upravených v Zákone o niektorých opatreniach, resp. v zákonoch naň nadväzujúcich.

Účinnosťou zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach zaniklo právo vlastníka pozemku dovolávať
sa ochrany voči povolenej, no neoprávnenej stavbe za podmienok upravených v § 135c Občianskeho

zákonníka.
V prípade, že účinnosťou zák. č. 66/2009 Z.z. nevzniklo zo zákona k pozemku právo zodpovedajúce
vecnému bremenu (u nepovolenej stavby), pretrváva oprávnenie súdu usporiadať pomery medzi
vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka, najmä zriadiť za
náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.

Pokiaľ právny predchodca žalovaného skutočne porušil právnu povinnosť a zriadil stavbu komunikácie
neoprávnene (čo doposiaľ žalobca nepreukázal), môžu si dotknuté osoby uplatňovať len právo na
náhradu škody v zmysle § 420 a násl. Občianskeho zákonníka.
V tejto súvislosti by však bolo nevyhnutné sa vyporiadať s právnymi dôsledkami vznesenej námietky

premlčania zo strany žalovaného.

Pokiaľ by vzniklo právnemu predchodcovi žalobcu, prípadne samotnému žalobcovi právo na náhradu
škody, nemôže sa úspešne domáhať zaplatenia bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 a
násl. Občianskeho zákonníka. Tak právo na náhradu škodu, ako aj právo na vydanie bezdôvodného

obohatenia sú riešením majetkových nárokov už vzniknutých v minulosti, pričom nároky na vydanie
bezdôvodného obohatenia je možné úspešne uplatňovať len za podmienky, že v minulosti nevzniklo
oprávnenému vlastníkovi pozemku vo vzťahu k vlastníkovi stavby iné majetkové právo.

Po zrušení rozsudku súdom druhej inštancie, súd prvej inštancie doplnil dokazovanie predložením

listinných dôkazov, ako aj výsluchom svedka Františka Sirotňáka (syna právneho predchodcu žalobcu),
pričom zistil nasledovné skutočnosti:12. Žalovaný v rámci písomného vyjadrenia zo dňa 3.10.2015 zvýraznil, že je rozdiel medzi
skutočnosťami preukazujúcimi povolenú stavbu a skutočnosťami preukazujúcimi oprávnenosť stavby.
Stavba sa považuje za povolenú, pokiaľ bola vystavaná v súlade s administratívnoprávnymi

rozhodnutiami a právnymi predpismi, ktoré boli platné a účinné v čase výstavby. Žalovaný poukázal na
to, že cestná komunikácia (pôvodne komunikácia MK - 2) bola vystavaná v súlade s vtedajšími predpismi
a preto je stavbou povolenou. V tejto súvislosti predložil nižšie citované listiny.

13. Z rozhodnutia o umiestnení stavby bývalého Mestského národného výboru v Prešove - odbor

výstavby zo dňa 10.7.1975 vyplýva, že tento orgán umiestňuje stavbu - mestskú komunikáciu K2 pre
obytný obvod Sekčov - Prešov na pozemky ohraničené v predloženom snímku mapy katastrálnej, ktoré
sú označené parcelnými číslami (okrem iného aj v k.ú. Prešov - Ľ., parcela č. XXX/X resp. parcela
XXX). Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že nový bytový obvod uvažuje s výstavbou 13 000
bytovýchjednotiekaprezabezpečenietakrozsiahlejbytovejvýstavbyjepotrebnévpredstihuzabezpečiť
podmieňujúce investície a to základnú komunikáciu K2 zodpovedajúcu technickým parametrom pre

možnosť dopravy aj panelov.

14. Zo stavebného povolenia bývalého Mestského národného výboru v Prešove - odbor výstavby zo
dňa 26.5.1977 vyplýva, že tento orgán povolil stavbu - mestskú komunikáciu K2, stavba č. 1 k.ú. X. -
Q., X. - Š., X. - Ľ.R..

15. Zo stavebného povolenia bývalého Mestského národného výboru v Prešove - odbor výstavby a
územnéhoplánovaniazodňa10.12.1984vyplýva,žeONV-odbordopravyPrešovpodaldňa10.11.1984
žiadosť o vydanie stavebného povolenia na stavbu „Mestská komunikácia K2, stavba č. 3, sídlisko
Sekčov - Prešov“, pre ktorú bolo dňa 10.7.1979 vydané územné rozhodnutie, pričom tento úrad uvedenú

stavbu povolil.

16. Z rozhodnutia o usporiadaní cestnej siete Ministerstva dopravy a spojov SR zo dňa 6.4.1992 vyplýva,
že tento orgán na základe žiadosti Obecného úradu Ľ. rozhodol dňom 1.5.1992 do cestnej siete úsek
miestnej komunikácie MK - 2.

17. Svedok G. Q., Z.. X.XX.XXXX v rámci výsluchu pred súdom vypovedal, že aj keď predaj pozemku
žalobcovi riešil skôr jeho brat, má vedomosť o tom, že otec žiadny súhlas na výstavbu cesty nedával,
pričom sa o tom rozprávali a otec vravel, že mu to vzali komunisti a nedostal za to žiadnu finančnú
náhradu ani náhradný pozemok. Svedok sa nevedel vyjadriť, či jeho otec bol účastníkom stavebného

konania. Svedok taktiež uviedol, že keď bol ešte chlapcom, pamätá si, že tam chodili kosiť, teda že to
užívali. Vyjadril sa, že nevie o tom, aby im niekto povedal, že ich pozemok bude zastavaný cestou a
dozvedeli sa to vlastne až vtedy, keď sa začala cesta stavať.

18. Žalobca sa v tomto konaní domáhal vydania bezdôvodného obohatenia za obdobie od 29.1.2011 do

28.1.2013 vo výške 8.543,60 Eur, z dôvodu užívania jeho pozemku žalovaným bez právneho dôvodu,
keďže na ňom bola vybudovaná cesta III. triedy, ktorej vlastníkom je žalovaný. Súd mal v konaní za
preukázané, že žalobca je výlučným vlastníkom pozemku - parcelné číslo A.-M. Č.. XXX/XXX - trvalý
trávny porast o výmere 389 m2 zapísaného na LV č. XXXX kat. úz. Ľ., na ktorom v 70-tych rokoch 20.
storočia začala budovať cesta III. triedy. Vlastníkom tejto cesty III/068 015 sa stal žalovaný na základe

zákona č. 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie
územné celky. Uvedené skutočnosti medzi účastníkmi neboli sporné.

19. Súd sa stotožnil s tvrdeniami žalobcu, ktoré vychádzajú z ustálenej súdnej judikatúry (napr.
rozsudok KS Prešov, sp. zn. 6Co/75/2012), že aktívnu legitimáciu na uplatnenie nároku na vydanie

bezdôvodného obohatenia nemožno obmedziť iba na predchádzajúcich vlastníkov pozemku, keďže „v
prípade bezdôvodného obohatenia vzniknutého z protiprávneho stavu sa nejedná o jednorázové právo,
ale právo, ktoré vzniká v súvislosti s protiprávnym stavom (okupácia pozemku) a ten bol pretrvajúci“.
Súd v súvislosti s námietkou žalovaného o nedostatku jeho pasívnej legitimácie opätovne poukazuje
na už citovaný rozsudok Krajského súdu v Prešove teda, že aj táto námietka je nedôvodná, pretože

relevantným je stav zabratia pozemku bez súhlasu jeho vlastníka a existencia protiprávneho stavu
(objektívne), pričom v spornom období bol porušovateľom práva žalovaný a nie štát. Nerozhoduje pritom
právny dôvod nástupníctva po pôvodnom porušovateľovi práva, ktorým bol štát, ako uvádza žalovaný.
Z uvedeného vyplýva, že vlastník pozemku, či už žalobca alebo jeho právny predchodcovia boli aktívnelegitimovaní na uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku bez
právneho dôvodu proti pasívne legitimovanému vlastníkovi komunikácie, či už žalovanému alebo jeho
právnemu predchodcovi. Uvedené však platilo iba do 1.7.2009, kedy nadobudol účinnosť čl. I zákona č.

66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré
prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa
§ 4 ods. 1 tohto zákona, totiž ku dňu účinnosti tohto zákona, ak vlastník stavby nemá k pozemku pod
stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému
vlastníkom stavby, dňom účinnosti tohto zákona, v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce

vecnému bremenu.

20. S poukazom na rozhodnutie súdu druhej inštancie súd, po doplnení dokazovania, dospel k
jednoznačnému záveru, že stavba (pozemná komunikácia), ktorá sčasti leží aj na pozemku vo
vlastníctve žalobcu je stavbou povolenou, keďže bola realizovaná na základe platného rozhodnutia o
umiestnení stavby, ako aj stavebného povolenia, t.j. na základe predpisov účinných ku dňu vydania

týchto rozhodnutí, nakoľko posúdenie skutočnosti, či bola stavba povolená je potrebné skúmať na
základe predpisov platných v okamihu vzniku stavby, tak ako to vyplýva z rozhodnutia súdu druhej
inštancie, resp. napr. aj z rozsudku KS Prešov, sp. zn. 10Co/65/2014. Tento záver vlastne nespochybnil
ani žalobca, ktorý iba tvrdil, že stavba je neoprávnená. V tejto súvislosti súd zároveň poukazuje aj
na ustanovenie § 54 zákona č. 50/1976 Zb. (Stavebný zákon) účinné ku dňu vydania stavebného

povolenia, podľa ktorého, stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať iba
podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu. Súd taktiež, tak ako to
vyplýva aj z rozhodnutia súdu druhej inštancie, konštatuje, že v tomto ohľade nie je pre posúdenie
vzniku zákonného vecného bremena právne významné, či je stavba oprávnená, resp. neoprávnená,
hoci z výsluchu svedka Q. (syna právneho predchodcu žalobcu) vyplynulo, že stavba je neoprávnená,

keďže právny predchodca nedal súhlas na výstavbu cestnej komunikácie a ďalšie dôkazy týkajúce sa
tejto skutočnosti neboli stranami produkované, hoci žalovaný naopak tvrdil, že žalobca nepreukázal
skutočnosť, že stavba je neoprávnená. V predmetnej veci je však podstatné, že na stavbu bolo riadne
vydané stavebné povolenie, stavba pozemnej komunikácie bola jednoznačne povolená, preto sa na
pozemok pod touto stavbou vzťahuje režim ustanovenia § 4 ods. 1 č. 66/2009 Z.z.

21.Žalovanýtedaodúčinnostitohtozákona,t.jod1.7.2009neužívapozemokžalobcupodkomunikáciou
bez právneho dôvodu, keďže k uvedenému pozemku zo zákona vzniklo vecné bremeno. Preto od
uvedeného dňa nedochádza na strane žalovaného k bezdôvodnému obohacovaniu sa z titulu užívania
pozemku bez právneho dôvodu, na úkor žalobcu. Žalobca si uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného

obohatenia za obdobie od 29.1.2011 do 28.1.2013, teda po vzniku zákonného vecného bremena
na pozemok zastavaný komunikáciou. Keďže súd mal za preukázané, že žalovaný ako vlastník
komunikácie na pozemku žalobcu od 1.7.2009 neužíva uvedený pozemok bez právneho dôvodu, keďže
zo zákona k nemu vzniklo vecné bremeno, súd žalobu žalobcu o vydanie bezdôvodného obohatenia
za užívanie pozemku bez právneho dôvodu za obdobie od 29.1.2011 do 28.1.2013 v celom rozsahu

zamietol.

22. Súd zároveň poukazuje na to, že v prípade, ak by nárok žalobcu posúdil, z hľadiska jeho právnej
kvalifikácie, ako náhradu za zriadenie vecného bremena (právny zástupca žalobcu sa však na otázku
súdu jednoznačne vyjadril, že žalobou uplatnený nárok si uplatňuje z titulu vydania bezdôvodného

obohatenia), tak aj v tomto prípade je namieste zamietnutie žaloby, keďže nárok z titulu náhrady za
vzniknuté zákonné vecné bremeno má nepochybne jednorazový charakter (viď napr. rozhodnutia NS
SR sp. zn. 7Cdo/26/2014, resp. 3Cdo/39/2014). Súdna prax napr. aj pri zriadení vecného bremena na
základe § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka je jednotná v tom, že za takto zriadené vecné bremeno
patrí jednorazová náhrada. Keďže takýto nárok je nepochybne majetkovým nárokom, je samozrejmé,

že v zmysle ochrany základných práv a slobôd je potrebné subjektu takéhoto oprávnenia poskytnúť
právnu ochranu, avšak v medziach zákona, pričom nie je dôvod, aby sa v danej veci vylučovalo použitie
inštitútu premlčania (viď rozsudok KS PO sp. zn. 2Co/81/2015). V danej veci vecné bremeno vzniklo
za zákona dňa 1.7.2009. Žalobca podal žalobu na súde až dňa 28.1.2013 teda po uplynutí všeobecnej
trojročnej premlčacej doby podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka a keďže žalovaný vzniesol

námietku premlčania, súd nemohol žalobcovi je nárok z dôvodu premlčania priznať.

23. Súd taktiež poukazuje na to, že z rozhodnutia súdu druhej inštancie vyplynulo aj to, že aj vlastník
pozemku sa môže domáhať nárokov vyplývajúci zo zákona č. 66/2009 Z.z., hoci podľa § 3 ods. 1 tohtozákona konanie o nariadení pozemkových úprav začína na žiadosť vlastníka stavby. Podľa názoru súdu
je však podstatné to, že na žalobcu ako vlastníka pozemku sa vzťahuje aplikácia citovaného zákona,
teda aj nároky z neho vyplývajúce.

24. Pokiaľ právna zástupkyňa žalobcu poukazovala na rozhodnutie týkajúce sa veci vedenej tunajším
súdom pod sp. zn. 11C 220/2010 tak v tomto konaní si žalobca uplatňoval nárok za obdobie od
15.10.2008 do 14.10.2010, pričom následne zobral žalobu čiastočne späť a nárok si uplatňuje iba do
30.6.2009, teda od účinnosti zákona č. 66/2009 Z.z. si už nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia

neuplatňuje, pričom v tomto konaní si žalobca uplatňuje nárok až od 28.1.2011, preto nie je možné
závery odvolacieho súdu v tejto veci aplikovať na prejednávanú vec. Obdobne čo sa týka rozhodnutia
NS SR sp. zn. 4MCdo 2/2014, tak v tomto konaní si žalobca uplatnil svoj nárok dňa 12.8.2011, teda
v rámci plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty na uplatnenie nároku za vzniknuté zákonné
vecné bremeno, pričom v tomto konaní si žalobca uplatňuje svoj nárok až po uplynutí tejto lehoty, ako
už bolo konštatované.

25. V súvislosti s argumentáciou súdu druhej inštancie ohľadom prípadnej možnosti uplatnenia nároku
na náhradu škody, súd poukazuje na to, že pokiaľ žalobcovi resp. jeho právnemu predchodcovi mohla
vzniknúť nejaká škoda, tak táto vznikla v čase zabratia predmetného pozemku, teda v 70-tych rokoch
20. storočia a keďže žalovaný vzniesol námietku premlčania, takýto prípadný nárok by bol nepochybne

premlčaný s poukazom na ustanovenie § 106 Občianskeho zákonníka.

26. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 O.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
27. O trovách konania súd rozhodol na základe § 255 ods. 1 CSP, pričom keďže žalovaný bol v konaní
úspešnývcelomrozsahu,súdmuvočižalobcovipriznalnároknanáhradutrovkonaniavrozsahu100%.
O výške náhrady trov konania súd rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP, po právoplatnosti rozhodnutia

vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozhodnutia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).