Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 11, 2017

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 9Csp/20/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717201134
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Minková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6717201134.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci žalobcu Prima banka

Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31575951, proti žalovanému F. Š., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom D., t.č. bytom W. XXX, XX XX S. Ž., štátny občan SR, o zaplatenie 5.901,03
€ s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 5.901,03 €, poplatky za poistenie vo výške 4,78
€, úrok vo výške 281,58 €, úrok z omeškania vo výške 2,54 €, úrok vo výške 13,9 % ročne zo sumy
5.901,03 € od 27.10.2015 do zaplatenia, maximálne do sumy 4.270,02 € a úrok z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 5.901,03 € a sumy 281,58 € od 27.10.2015 do zaplatenia, a to všetko do

3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti sa žaloba z a m i e t a.

Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 11.3.2016 bola na tunajší súd doručená žaloba žalobcu zo dňa 8.3.2016, ktorou sa žalobca
domáhal toho, aby súd zaviazal žalovaného formou platobného rozkazu zaplatiť mu sumu 5.901,03
€ z titulu nezaplatenej istiny, 4,78 € z nezaplatených poplatkov za poistenie, 281,58 € z titulu

úroku z neuhradených splátok do dátumu predčasnej splatnosti úveru, úroky z omeškania 2,54 € z
neuhradených splátok do dátumu predčasnej splatnosti úveru, úrok 13,9 % ročne z nezaplatenej istiny
vo výške 5.901,03 € od 27.10.2015 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej
istiny 5.901,03 € a nezaplatených úrokov 281,58 € od 27.10.2015 do zaplatenia, ako i nahradiť trovy
konania z titulu uhradeného súdneho poplatku.
Žalobu žalobca zdôvodnil tým, že dňa 11.5.2015 uzatvoril žalobca so žalovaným úverovú zmluvu
č.XXXXXXXX (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške

6.000,- €. Poskytnutý úver a úroky sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných anuitných
splátkach a celý úver aj s príslušenstvom bol povinný splatiť do 22.4.2024. Po vyčerpaní poskytnutého
úveru žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti a preto bol listom zo dňa 26.10.2015 vyzvaný na
predčasné splatenie poskytnutého úveru do dátumu uvedeného vo výzve. Pohľadávka žalobcu voči
žalovanému ku dňu predčasného zosplatnenia (26.10.2015) predstavovala 6.249,93 €, s tým, že táto
suma pozostáva z nárokov, ktoré si žalobca uplatňuje v tomto súdnom konaní a okrem toho ešte tam
boli zahrnuté poplatky vo výške 60,- € za upomienky (15,- € za každú) a výzvu na predčasné splatenie

úveru (30,- €) v zmysle Sadzobníka poplatkov, ktoré si ale žalobca od žalovaného v tomto súdnom
konaní neuplatňuje. Žalovaný po zosplatnení úveru do dňa podania žaloby nerealizoval žiadne úhrady. K
uplatneniu úroku z omeškania z nesplatenej istiny a obchodného úroku vyčísleného ku dňu zosplatnenia
úveru žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu Prešov zo dňa 27.3.2008, sp.zn. 4Cob/62/2007.2. Súd prostredníctvom vyššieho súdneho úradníka vyzval prípisom zo dňa 10.3.2017 žalobcu, aby
oznámili, či berú žalobu v časti späť tak, aby mohol súd bez rozhodovania o zastavení konania v tejto

časti (§ 145 ods. 3 C.s.p.) rozhodnúť o zvyšnej časti platobným rozkazom a to v časti riadneho úroku,
ako i v časti úroku z omeškania s poukazom na tam vyslovený právny názor k týmto záležitostiam.

3. Dňa 30.3.2017 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalobcu zo dňa 28.3.2017, v ktorom okrem
iného uviedol, že žalobca trvá na podanej žalobe v celom rozsahu, keďže má za to, že nárok na

zaplatenie úroku trvá od poskytnutia peňažných prostriedkov až po ich vrátenie, aj po predčasnom
zosplatnení. Poukázal pritom na ustanovenie § 502 ods. 1 a § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka,
ako i komentár k týmto citovaným právnym predpisom. Taktiež poukázal na ustanovenie § 16 ods. 1
zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Podľa ich názoru z toho jednoznačne vyplýva, že
tvrdenie, že po zosplatnení úveru veriteľovi už neprislúcha nárok na odplatu za poskytnuté peňažné
prostriedky nemá oporu v právnych predpisoch. Zároveň poukázal na rozsudok Krajského súdu v

Žiline č.k.11Co/12/2017-90 zo dňa 31.1.2017. V tejto súvislosti poukázal žalobca aj na znenie § 506
Obchodného zákonníka, kde je zakotvený právny inštitút určený na ochranu veriteľa a jeho využitím sa
veriteľ nemôže dostať do horšieho právneho postavenia v akom bol pred odstúpením od zmluvy, situácia
totiž nastala pre neplnenie si povinností dlžníka.

4. Súd nariadil v tejto veci pojednávanie na deň 11.9.2017, na ktoré sa nedostavil žalobca, ktorý
mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas. Svoju neúčasť na pojednávaní
ospravedlnil podaním zo dňa 17.8.2017, doručené tunajšiemu súdu dňa 22.8.2017, z dôvodu pracovnej
zaneprázdnenosti a tiež z dôvodu hospodárnosti konania s úmyslom predísť navyšovaniu trov konania
a zároveň vyjadril súhlas, aby súd rozhodol bez ich účasti. Na pojednávanie sa dostavil žalovaný, ktorý

mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas. Súd postupoval v zmysle § 180
C.s.p., vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu.

5. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného a tiež listinnými dôkazmi, ktoré
doložil do súdneho spisu v priebehu konania vo fotokópiách žalobca a to: Zmluvu o spotrebiteľskom

úvere č.XXXXXXXX z č.l.3-5 vrátane Všeobecných obchodných podmienok z č.l.6-10, druhú upomienku
zo dňa 26.8.2015 z č.l.11, výzvu na predčasné splatenie úveru zo dňa 26.10.2015 z č.l.12, Sadzobník
poplatkov z č.l.14, Všeobecné obchodné podmienky z č.l.15-19, pričom zistil tento skutkový stav.
Zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.XXXXXXXX - Pôžička zo dňa 11.5.2015, ktorej neoddeliteľnou
súčasťou mali byť Obchodné podmienky pre úvery občanom (ďalej aj „OP“) a Všeobecné obchodné

podmienky (ďalej aj „VOP“) súd okrem iného zistil, že bola uzavretá medzi žalobcom ako bankou a
žalovaným ako klientom podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka a zákona
o spotrebiteľských úveroch ako zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorej predmetom bolo poskytnutie
peňažných prostriedkov bankou klientovi formou bezúčelového úveru/splatenie záväzkov klienta za
podmienok uvedených v tejto úverovej zmluve. Výška úveru 6.000,- €, typ a výška úrokovej sadzby,

fixná do splatnosti, 13,9 % ročne, súbor poistenia A, poplatok za poskytnutie úveru 180,- €, poplatok
za poistenie schopnosti splácať úver 2,39 € mesačne, výška anuitnej splátky 97,70 €, termín splatnosti
1.anuitnej splátky 22.5.2015, počet anuitných splátok 108, periodicita a termín splatnosti anuitnej splátky
mesačne 22.deň kalendárneho mesiaca, splatnosť úveru 22.4.2024, spôsob splácania úveru inkasom
z osobného účtu banke/príkazom na úhradu v prospech tam uvedeného inkasného účtu, výška RPMN

16,04 %, priemerná RPMN ku dňu uzatvorenia tejto zmluvy 16,16 %, celková čiastka, ktorú musí klient
zaplatiť (súčet výšky úveru a celkových nákladov klienta spojených s úverom) 10.731,60 €, odplata 17,38
%, úrok z omeškania 5 % ročne, poplatok za vklad v hotovosti na úverový účet 2,50 €, poplatok za
predčasné splatenie úveru alebo jeho časti 1 %/0,5 %/0 %, poplatok za vypracovanie dodatku k zmene
zmluvných podmienok na klientovu žiadosť 40,- €, poplatok za upomienku za neuhradenie splátky 15,- €,

poplatok za výzvu na splatenie úveru 30,- €, poplatok za potvrdenia a súhlasy k úverom vydané bankou
na klientovu žiadosť 25,- €, poplatok za potvrdenia o zostatku úveru s budúcim dátumom vydané bankou
na klientovu žiadosť 50,- €.
Zo Všeobecných obchodných podmienok Prima banka Slovensko a.s. účinných od 1.3.2015 súd okrem
iného zistil, že v bode 9. Úvery je uvedené, že banka poskytuje spotrebiteľské a iné úvery klientom vo

všetkých segmentoch. Podmienkou poskytnutia úveru spotrebiteľovi nie je vedenie bežného účtu pre
klienta bankou. Podmienky poskytovania úverov (iných ako povolené prečerpanie) upravujú osobitné
obchodné podmienky pre úvery poskytované klientom v príslušnom segmente.Z Druhej upomienky zo dňa 26.8.2015 súd okrem iného zistil, že ju adresoval žalobca žalovanému,
ktorou vyzvali k zaplateniu omeškaných splátok úveru poskytnutého na základe úverovej zmluvy
č.XXXXXXXX zo dňa 11.5.2015, s tým, že výška omeškaných splátok ku dňu spísania tohto podania

predstavovala sumu 210,- €. Upomienka je v zmysle sadzobníka spoplatňovaná sumou 15,- € a na
základe toho požiadali o zaplatenie dlžnej sumy vo výške 225,10 € najneskôr do 31.8.2015. V opačnom
prípade budú postupovať v súlade s § 565 OZ a požiadajú ho o zaplatenie celej pohľadávky, ktorá k
tomuto dňu predstavovala čiastku 6.078,85 €.
Z výzvy na predčasné splatenie úveru zo dňa 26.10.2015 súd okrem iného zistil, že ju adresoval žalobca

žalovanému, ktorý uviedol, že ho opakovane upozornili na neplnenie podmienok predmetnej úverovej
zmluvy zo dňa 11.5.2015 a keďže neobnovil plnenie svojich povinností v zmysle zmluvy, rozhodli
o predčasnej splatnosti celého úveru, čím mu vznikla povinnosť jednorázovo uhradiť žalobcovi celú
zostávajúcu sumu úveru vo výške 6.219,93 €. S poukazom na zosplatnenie tejto výzvy vo výške 30,- €
žiadali uhradiť dlh vo výške 6.249,93 € s príslušenstvom do 5.11.2015.
Zo Sadzobníka poplatkov - I. časť účinného od 1.1.2016 súd zistil, že sú tam uvedené jednotlivé poplatky

spolu s ich výškou resp. ich percentuálne určenie pri jednotlivých produktoch.
Zvýsluchužalovanéhonapojednávanísúdzistil,žekeďsibralúvermalrobotu,vtedyhonatonahovorila
družka. Potom o robotu ale prišiel a teraz nemá to z čoho splácať, keďže neberie ani sociálku, len keď
urobí nejaké práce v rámci dediny napr. popíli drevo, pokosí a pod., tak mu niekto niečo za to dá. Aj
teraz si musel na cestu požičať, lebo býva v okrese Žiar nad Hronom v Prochoti. Nemá to teraz z čoho

vôbec platiť. Uviedol, že nemá žiadne návrhy na doplnenie dokazovania, keďže mu tá družka zomrela
a on k tomu nič nemá.

6. Podľa § 261 ods.3 písm.d) Obchodného zákonníka, sa touto časťou zákona spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy, okrem iného aj zo zmluvy o úvere.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods.1 veta prvá Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je
dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej

zákonom alebo na základe zákona.
Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Podľa § 565 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o

zaplateniecelejpohľadávkyprenesplnenieniektorejsplátky,lenaktobolodohodnutéalebovrozhodnutí
určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Podľa § 53 ods.9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá sa má vykonať v splátkach, môže
dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením
splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako l5 dní na uplatnenie tohto práva.

Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ v znení účinnom od 1.4.2015, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,

ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov v znení účinnom do 22.12.2015 (ďalej len „zákona o spotrebiteľských úveroch“),
tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe

zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru, podmienky na udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov,
podmienky na výkon činnosti veriteľa a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.Podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 9 zákona o spotrebiteľských úveroch, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok,

poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 40 ods.1 OZ, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda
účastníkov, je neplatný.
Podľa § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto
časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z okolnosti, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto

časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadza
Európskej centrálnej banky platná k l.dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

7. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru,

že žaloba je čiastočne dôvodná.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá
úverová zmluva č.XXXXXXXX zo dňa 11.5.2015 s tým, že táto zmluva je zmluvou spotrebiteľskou
(typovou, formulárovou). Jedná sa o zmluvu, ktorú uzatvára dodávateľ vo viacerých prípadoch a
voči vopred neurčitému počtu spotrebiteľov, ktorí obsah zmluvy (poskytnutie finančných prostriedkov)

podstatným spôsobom neovplyvňujú. Zmluvné podmienky sú vopred pripravené bez možnosti ich
modifikácie.Žalovanýmávdanomvzťahupostaveniespotrebiteľaažalobcamá postaveniedodávateľa,
čižesajednáotzv.spotrebiteľskýúver,aztohtouhlapohľadusúdpredmetnúzmluvuacelýprávnyvzťah
medzi žalobcom a žalovaným aj posudzoval. Súd vychádzal z toho, že medzi žalobcom a žalovaným
bola uzavretá zmluva o úvere, ktorá sa v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka

považuje za „absolútny obchod“ t.j. na právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je potrebné aplikovať
príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka. Zároveň súd ale aplikoval na tento zmluvný vzťah aj
ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) ako lex specialis a pokiaľ ide o zákonnú
úpravu spotrebiteľských zmlúv ako takých, aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, resp.

ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce právne úkony ako také.
Súd vychádzajúc z tvrdení žalobcu, ako i z dôkazov ním predložených, keď nemal nijakým spôsobom
preukázané, že by tieto skutočnosti žalovaný počas trvania zmluvného vzťahu so žalobcom, resp.
následne aj v priebehu tohto súdneho konania rozporoval (výška poskytnutého úveru, výška uhradených
splátok zo strany žalovaného atď.), považoval nárok žalobcu na zaplatenie sumy predstavujúcej istinu

úveru vo výške 5.901,03 € (dlžná suma úveru bez úrokov z úveru po započítaní časti plnenia žalovaného
na istinu) za nespornú, na základe čoho súd žalobcovi prisúdil túto sumu 5.901,03 € z titulu istiny.
Taktiež za nesporný považoval súd nárok na zaplatenie poplatku za poistenie vo výške 4,78 €.
Pokiaľ ide o riadny úrok z úveru, v tejto časti súd prisúdil žalobcovi sumu 281,58 €, čo predstavuje
vyčíslený úrok do 26.10.2015, t.j. do dňa predčasného zosplatnenia úveru a následne aj úrok vo výške

13,9 % ročne zo sumy 5.901,03 € od 27.10.2015 do zaplatenia, maximálne však do sumy 4.270,02
€, hoci žalobca žiadal v petite žalobného návrhu priznať úrok 13,9 % ročne z nezaplatenej istiny od
27.10.2015 do zaplatenia bez ďalších obmedzení. Súd sa totiž nestotožnil s názorom žalobcu, že na
tento zmluvný úrok dojednaný vo výške 13,9 % ročne by mal mať žalobca nárok po zosplatnení úveru
až do zaplatenia. Žalobca ako veriteľ využil svoje zákonné i zmluvné právo a v dôsledku omeškania

dlžníka - žalovaného s úhradou jednotlivých splátok úveru, tento vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, na
základe čoho vznikla žalovanému ako dlžníkovi povinnosť vrátiť celú dlžnú sumu spolu s úrokmi, keďže
došlo k predčasnému zosplatneniu celého úveru. Súd zastáva názor, že v rámci úverového vzťahu má
veriteľ právo, aby mu dlžník vrátil dlžnú sumu - poskytnuté peňažné prostriedky, spolu s dojednanýmiúrokmi, pritom cena úveru, ktorú tvorí popri prípadne dohodnutej odplate, výška úroku, je daná už pri
uzavretí úverovej zmluvy s tým, že následne je tento úrok rozpočítaný v závislosti od výšky poskytnutých
peňažných prostriedkov, na určitý počet splátok v konkrétnej výške. Súd má za to, že na takto dohodnuté

podmienky zmluvy o úvere nemá vplyv fakt, že dlžník sa dostane do omeškania so splatením úveru,
resp. jeho časti, ale v takomto prípade nastupuje sankcia za porušenie zmluvnej povinnosti, t.j. veriteľovi
vznikne nárok na úrok z omeškania. Tento názor potvrdzuje aj samotné znenie § 506 Obchodného
zákonníka, v zmysle ktorého je veriteľ v prípade omeškania dlžníka oprávnený od zmluvy odstúpiť
a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi, a tiež to korešponduje so zákonnou úpravou,

zmluvnými ustanoveniami upravujúcimi vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, t.j. ak veriteľ využije
právo odstúpiť od zmluvy o úvere resp. vyhlási mimoriadnu splatnosť úveru, vzniká mu nárok vrátiť celú
dlžnú sumu okamžite bez ohľadu na pôvodne dojednanú splatnosť a zároveň nárok na vrátenie úroku v
celkovej dohodnutej sume až do pôvodne dojednanej doby splatnosti úveru, inak povedané, veriteľ má
v takomto prípade nárok na to, aby mu dlžník ihneď uhradil všetky splátky úveru v pôvodne dohodnutej
výške.

Pre prípad, že by žalobca následne začal odvodzovať svoj nárok na zaplatenie riadneho zmluvného
úroku z úveru bez časového obmedzenia až do zaplatenia istiny od nejakého zmluvného ustanovenia,
súd poukazuje na to, že z dôkazov, ktoré žalobca predložil súdu do vyhlásenia rozsudku súd nezistil,
že by tak samotná úverová zmluva resp. Všeobecné obchodné podmienky, ktoré boli predložené,
takéto dojednanie obsahovali, s tým, že žiadne ďalšie obchodné podmienky neboli súdu ako listinný

dôkaz predložené, v dôsledku čoho súd dospel k záveru, že s poukazom na aktuálne znenie Civilného
sporového poriadku, žalobca neuniesol v tomto smere tak bremeno tvrdenia, ako i bremeno dôkazu.
Vzhľadom k vyššie uvedenému, súd prisúdil žalobcovi z titulu riadneho úroku sumu 281,58 € spolu s
úrokom vo výške 13,9 % ročne z nezaplatenej istiny 5.901,03 € od 27.10.2015 do zaplatenia, maximálne
však do sumy 4.270,02 €, čo predstavuje rozdiel medzi sumou 4.551,60 € (výška splátky 97,70 € x počet

splátok 108 = 10.551,60 € - 6.000,- € istina) výška pôvodne dojednaného úroku a sumou 281,58 € - suma
zosplatneného úroku ku dňu 26.10.2015, t.j. ku dňu predčasného zosplatnenia úveru. V prevyšujúcej
časti riadneho úroku súd žalobu zamietol.
Pokiaľ ide o uplatnený nárok na úrok z omeškania, súd tento žalobcovi priznal vo výške 2,54 €, ktorá
predstavuje úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z neuhradených splátok do dátumu predčasnej

splatnosti úveru a zároveň súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
istiny a vyčísleného riadneho úroku odo dňa 27.10.2015, t.j. deň nasledujúci po zosplatnení úveru až do
zaplatenia, keďže súd vychádzal z toho, že žalovaný je v omeškaní s úhradou prisúdenej sumy, pričom
výšku úroku z omeškania si žalobca uplatnil vo výške dojednanej v predmetnej úverovej zmluve, s tým,
že táto výška nepresiahla zákonom stanovený limit, resp. bol uplatnený tento úrok z omeškania ešte v

nižšej než zákonnej výške, keďže základná úroková sadzba ECB bola od 10.9.2014 do 15.3.2016 vo
výške 0,05 %.

8. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
O trovách konania rozhodol súd analogicky v zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného sporového

poriadku. Súd síce žalobu v časti zamietol, konkrétne v časti riadneho úroku, nakoľko však bola žaloba
zamietnutá iba nepatrnej časti, resp. v prípade, že žalovaný uhradí žalovanú sumu do určitého dátumu, v
konečnom dôsledku bude žalobca v podstate úspešný v celom uplatnenom nároku, na základe toho súd
prisúdil žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu, čiže v rozsahu 100
%, s tým, že o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 veta
prvá CSP).V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon

na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom
konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa

nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 CSP prostriedky procesného
útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie,
možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
1. sa týkajú procesných podmienok,

2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.