Decision was made at the court Krajský súd Košice
Judgement was issued by JUDr. Ludvika Bodnárová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zmeňujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/483/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114223945
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7114223945.1
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti S. U. nar. X.X.XXXX a C. U. nar.
XX.X.XXXX zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach deti
O.. A. U. nar. X.X.XXXX bývajúcej v P. na D. Č.. XX a E.. S. U. nar. X.X.XXXX bývajúceho v U. Č.. XXX
zastúpeného JUDr. Jolanou Fuchsovou advokátkou so sídlom advokátskej kancelárie v Košiciach na
Štúrovej ulici č. 20 v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností o nariadenie predbežného
opatrenia na návrh otca a matky o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie č.k.
9P 363/2014 - 17 zo dňa 15.10.2014 a o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Košice I č.k.
21P 156/2014-8 zo dňa 1.10.2014 takto
r o z h o d o l :
Spája na spoločné odvolacie konanie vec vedenú pod sp. zn. 7CoP 325/2014 a vec sp. zn. 8Cop
483/2014 s tým, že ďalej bude vedená pod sp. zn. 8CoP 483/2014.
Potvrdzuje uznesenie č.k. 9P 363/2014-17 Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 15.10.2014, ktorým
boli maloleté deti S. U. nar. X.X.XXXX a C. U.Š. nar. XX.X.XXXX zverené do starostlivosti matky.
Mení uznesenie Okresného súdu Košice I č.k. 21P 156/2014-8 zo dňa 1.10.2014 tak, že upravuje styk
maloletých C. S. a C. s otcom každý párny víkend v sobotu od 13:00 do 16:00 hod. s tým, že otec
maloleté deti prevezme pred bytom matky a na tom istom mieste deti v stanovený čas odovzdá. Matka
je povinná maloleté deti na styk s otcom riadne a včas pripraviť.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Košice - okolie uznesením č.k. 9P 363/2014-17 z 15.10.2014 zveril predbežným opatrením
maloleté deti S. U. nar. X.X.XXXX a C. U. nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky O.. A. U.
nar. X.X.XXXX. Pri tomto rozhodnutí právne vychádzal z ust. § 74 O.s.p. a § 76 ods. 1 písm. b/ O.s.p.
a z predložených listinných dôkazov, kedy dospel k záveru, že matka dostatočne osvedčila nariadenie
predbežného opatrenia, konajúci súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu, preto zveril
maloleté deti C. a S. do dočasnej starostlivosti matky.
Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí. Uviedol, že aj on ako
otec je toho názoru, že za súčasnej situácie v ich rodine je dôvodné upraviť nariadením predbežného
opatrenia rodičovské práva a povinnosti, preto aj on podal návrh na vydanie predbežného opatrenia,
ktorým sa domáhal nariadenia striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Zdôraznil, že návrh
podal preto, lebo s matkou maloletých detí sa nedá žiadnym spôsobom dohodnúť o úprave styku. Poprel
tvrdenie matky, že by sa choval v minulosti agresívnym spôsobom voči nej. Konštatoval, že ide o jej
absolútny výmysel napriek tomu, že 10.8.2014 došlo medzi nimi ku konfliktu, avšak táto skutočnosť
nastala v dôsledku dlhodobo neúnosných a zlých vzťahov so svokrou. V dôsledku týchto dlhodobo
zlých, priam neudržateľných rodinných vzťahov došlo za určitých okolností k závažnejšiemu konfliktu,
v dôsledku ktorého matka s maloletými deťmi opustila spoločnú domácnosť v rodinnom dome v U..
Nešlo však o konanie z jeho strany zamerané voči maloletým deťom. Naopak skutočnosť, že deti boli prikonflikte prítomné ho veľmi mrzí, pretože v konečnom dôsledku táto udalosť ovplyvnila maloleté deti vo
vzťahu k nemu. Je však predovšetkým v jeho záujme, aby došlo k obnoveniu emočnej stability detí, ale
najmä, aby bol zachovaný kontakt s deťmi, ktorý už aj z toho dôvodu, že ide o chlapcov je mimoriadne
dôležitý pre ich osobnostný vývin a je aj v ich záujme, aby na ich výchove sa otec podieľal. Keďže matka
mu neumožňuje styk s maloletými deťmi, podal návrh o zverenie do striedavej osobnej starostlivosti,
ktorú vie aj on zabezpečiť minimálne tak, ako to vie zabezpečiť matka a v prípade záporného stanoviska
navrhol, aby bol upravený aspoň styk s maloletými deťmi.
K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka maloletých detí. Navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie
súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil. Zdôraznila predovšetkým, že maloleté deti v súčasnej
dobe neprejavujú záujem výraznejšie sa kontaktovať s otcom. Naďalej v nich pretrváva zážitok z
konfliktu, pri ktorom boli prítomné. Navrhla preto, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa ako
vecne správne potvrdil.
K odvolaniu otca sa písomne vyjadril aj kolízny opatrovník. Vo svojej správe opísal súčasné pomery
na strane matky maloletých detí a skutočnosti týkajúce sa školskej dochádzky, aktivít a správania sa
v škole. Vzhľadom k tomu, že matka neumožnila osobný kontakt kolízneho opatrovníka s maloletými
deťmi, kolízny opatrovník sa nevedel vyjadriť k otázke samotného zverenia, resp. aká je vôľa maloletých
detí.
Súd prvého stupňa uznesením č.k. 21P 156/2014-8 z 1.10.2014 zamietol návrh otca na nariadenie
predbežného opatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd nariadil striedavú osobnú starostlivosť rodičov.
V odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že inštitút striedavej osobnej starostlivosti rodičov je
najvhodnejšou formou starostlivosti o deti, avšak len za splnenia určitých podmienok, ktorých existenciu
nie je možné preukázať v rámci krátkej lehoty na nariadenie predbežného opatrenia. Ďalej konštatoval,
že maloleté deti už v súčasnej dobe sa odsťahovali s matkou z rodinného domu v obci U. a bývajú
v P. na D. K., školskú dochádzku absolvujú na Základnej škole H. I.F.K. a preto nariadením takého
predbežného opatrenia, ktorým by boli zverené do striedavej osobnej starostlivosti by došlo aj z tohto
hľadiska ku komplikáciám predovšetkým školskej dochádzky a každodenných plnení si povinností.
Zdôraznil, že účelom predbežného opatrenia nie je nahrádzať konanie vo veci samej a preto o úprave
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom v danom prípade rozhodne súd až na základe
dôsledne vykonaného dokazovania vo veci samej.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí, ktorý navrhol, aby
odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel,
resp. rozhodol o úprave styku. Zdôraznil, že bránením styku s deťmi dochádza k vážnemu zásahu do
jeho rodičovských práv a zároveň vytesňovaním jeho role ako otca zo života detí, čo môže v konečnom
dôsledku narušiť zdravý osobnostný vývoj detí. Už túto samotnú skutočnosť považuje za dôvod na
nariadenie predbežného opatrenia.
K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka maloletých detí. Konštatovala, že zverenie maloletých detí
do striedavej osobnej starostlivosti alebo dočasnú úpravu styku otca s maloletými deťmi by považovala
v súčasnej dobe za rozhodnutie v rozpore so záujmom maloletých detí. Poukázala opätovne na incident
z 10.8.2014, u ktorého boli obidve maloleté deti prítomné a pre ktoré to predstavovalo mimoriadne
výrazný traumatizujúci zážitok. Uviedla, že maloleté deti v súčasnej dobe neprejavujú žiaden záujem
stretávať sa s otcom. Navrhla preto, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. V
prípade, ak odvolací súd dospeje k inému názoru a upraví styk otca s maloletými deťmi navrhla, aby
úprava styku bola upravená tak, že otec bude oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý tretí
víkend v mesiaci v jeden deň v čase od 13:00 do 16:00 hod.. Matka maloletých detí k vyjadreniu
pripojila aj správu z psychologického vyšetrenia vypracovaného v súkromnom centre pedagogicko-
psychologického poradenstva a prevencie H.. Ľ. G., psychológom, ktorá v závere správy uviedla, že
obidve maloleté deti si želajú ostať spolu s matkou, s otcom si želajú zachovať kontakty momentálne
mimo trvalého bydliska.
Podľa § 211 ods. 2 O.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia
primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.Podľa § 112 ods. 1 O.s.p. v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci,
ktoré sa u neho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.
Súd rozhodne o spojení veci, aj keď to účastníci nenavrhli. Spojenie konaní o výchove a výžive zostáva
konaním vo veciach starostlivosti o maloleté deti so všetkými dôsledkami s tými spojenými a okruh
účastníkov sa riadi ust. § 94 O.s.p.. Rozhodujúcim kritériom pre vhodnosť spojenia veci je hospodárnosť,
ak k spojeniu sa hodia veci, ktoré buď skutkovo súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov a stačí,
ak je splnená aspoň jedna z citovaných podmienok. K spojeniu veci môže dôjsť v ktoromkoľvek štádiu
konania, ak sú splnené podmienky, je to hospodárne a výsledkom spojeného konania je spravidla aj
spojené rozhodnutie u všetkých spojených vecí. Spojenie je možné tak pred súdom prvého stupňa, ako
aj pred súdom druhého stupňa za predpokladu, že všetky spojené veci sú v štádiu rozhodovania.
Z oboch spisov predložených na odvolacie konanie odvolací súd zistil, že uznesením č.k 21P 156/2014
Okresný súd Košice I zamietol návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadal zveriť
maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Uvedené rozhodnutie bolo vydané 1.10.2014,
predložené na rozhodnutie odvolaciemu súdu 25.11.2014 evidované pod sp. zn. 8CoP 483/2014.
Uznesením sp. zn. 9P 363/2014 Okresný súd Košice - okolie 15.10.2014 zveril maloleté deti do
starostlivosti matky. Spis bol predložený na rozhodnutie odvolaciemu súdu 27.11.2014 a zaevidovaný
pod sp. zn. 7CoP 325/2014. Z obsahu obidvoch spisov je zrejmé, že obidva návrhy sa týkajú tých
istých maloletých detí, tých istých rodičov a toho istého predmetu konania, t.j. výchovy maloletých
detí. Preto sú nepochybne dané podmienky na spojenie vecí podľa § 112 ods. 1 O.s.p. v spojení
s ust. § 211 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého na konanie pred odvolacím súdom platia primerane
ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa. Vzhľadom na to, že v oboch konaniach boli podané
návrhy na nariadenie predbežného opatrenia, o ktorých prvostupňové súdy rozhodli, pričom ide o
rozhodnutia vzájomne sa vylučujúce (vyhovením jednému z nich nie je možné vyhovieť druhému), nie
je možné v rámci odvolacieho konania rozhodnúť len o jednom z nich, prípadne samostatne, lebo by
došlo k prejudikovaniu rozhodnutia vo vzťahu k druhému. Nakoľko vec pod sp. zn. 7CoP 311/2014
bola predložená na odvolacie konanie 27.11.2014 a vec pod sp. zn. 8CoP 483/2014 bola predložená
25.11.2014, odvolací súd ich spojil na spoločné odvolacie konanie, ktoré bude naďalej vedené pod sp.
zn. 8CoP 483/2014, ktorá vec bola predložená na odvolacie konanie ako prvá.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).
Účelom predbežného opatrenia je predovšetkým rýchla i keď dočasná úprava právnych (nielen
faktických) pomerov účastníkov. Jeho nariadenie predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva
(nároku)aabynebolivážnejšie pochybnostiojehopotrebe.Posúdenie,čiakedyjetakátopotrebadaná,
je ponechané na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli
nastať pre účastníka konania nariadením predbežného opatrenia. Osvedčenie nároku ako podmienky
pre nariadenie predbežného opatrenia je treba posudzovať vždy so zreteľom na nárok uplatnený vo
veci samej. Predbežné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v občianskom súdnom
konaní slúžiacim na dočasné zabezpečenie ochrany porušených a ohrozených práv účastníkov konania,
pričom jeho použitie je namieste, ak sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Nevyhnutným predpokladom
pre vyhovenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je naliehavosť potreby predbežnej úpravy
pomerov. Práve táto naliehavosť je príčinou, že súd môže o nariadení predbežného opatrenia rozhodnúť
len na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok nepochybne
preukázaný. V konaniach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloleté deti je prioritný záujem dieťaťa.
Len v prípadoch bezprostredného ohrozenia zdravia dieťaťa či iného závažného dôvodu, je vhodné
predbežným opatrením rozhodnúť pred rozhodnutím v merite veci.
Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenia podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že boli splnené zákonné podmienky pre
nariadenie predbežného opatrenia, pretože účastníci konania podali dva odlišné návrhy na nariadenie
predbežného opatrenia o zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti, matka žiadala o zverenie
do jej osobnej starostlivosti a otec podal návrh o nariadenie striedavej osobnej starostlivosti, alternatívne
žiadalupraviťstyk.Prvostupňovýmsúdombolovdvochodlišnýchkonaniachrozhodnutétak,žemaloletédeti boli zverené do starostlivosti matke, návrh otca o nariadenie striedavej osobnej starostlivosti
obidvochrodičovbolzamietnutý.Konajúcisúdnerozhodovaloúpravestykunapriektomu,žetentonávrh
podal otec alternatívne v prípade zamietavého výroku o zverení maloletých detí do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že je v danom
prípadedôvodnédočasneupraviťpomerymaloletýchdetí,pretovsúlades§219ods.1O.s.p.akovecne
správne potvrdil uznesenie Okresného súdu Košice - okolie č.k. 9P 363/2014-17 z 15.10.2014, ktorým
boli maloleté deti zverené do starostlivosti matke. Je nesporné, že v súčasnosti zabezpečuje matka
reálne starostlivosť o obidve maloleté deti, nežijú s otcom v spoločnej domácnosti a tak ako vyplynulo zo
správy psychológa, maloleté deti si želajú naďalej zotrvať v tejto forme starostlivosti, to znamená chcú
bývať so svojou matkou a stýkať sa s otcom mimo spoločného bydliska. Uvedené skutočnosti dôkladným
šetrením pomerov verifikoval aj kolízny opatrovník. Uviedol, že maloleté deti žijú od incidentu z leta 2014
sosvojoumatkouvtrojizbovombyte,ktorýpatrístarejmatke,navštevujúZákladnúškoluvobvodesvojho
bydliska H. I. a s otcom nemajú fakticky žiaden kontakt. Odvolací súd v tomto štádiu konania nezistil
žiadne také skutočnosti, ktoré by za daných okolností odôvodňovali rozhodnúť predbežným opatrením
o nariadení striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, pretože v súčasnej dobe na to nie sú
splnené zákonné podmienky, preto uznesenie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako správne a predovšetkým
ako rozhodnutie v prospech maloletých detí potvrdil. Odvolací súd dodáva, že nariadením predbežného
opatrenia ide len o dočasnú ingerenciu súdu a nemá prejudikovať rozhodnutie vo veci samej, ktoré môže
byť až po úplnom zistení skutkového stavu a vyhodnotení vplyvu tejto dočasnej úpravy na psychický
stav maloletých detí odlišné od dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania. Základným znakom
predbežného opatrenia je jeho dočasnosť a provizórnosť. Najmä atribút provizórnosti je potrebné
mimoriadne vyzdvihnúť, lebo už zo samotného označenia predbežného opatrenia vyplýva, že nejde o
konečnúadefinitívnuúpravuvzťahovmedzisubjektmi,ženariadenímpredbežnéhoopatrenianezískava
jeden z účastníkov silnejšie postavenie, nezískava práva o ktorých sa má rozhodnúť až v budúcnosti, ale
sa ním dočasne a hlavne predbežne upravuje určitý okruh vzťahov. Predbežné opatrenie neprejudikuje
prípadný úspech, resp. neúspech v konaní o merite veci a súd, ktorý rozhoduje vo veci samej, nie je
viazaný výrokom predbežného opatrenia, resp. skutočnosťou, či predbežné opatrenie bolo alebo nebolo
nariadené.
V zmysle ust. § 154 ods. 1 O.s.p. je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia s použitím
ust. § 167 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane
ustanovenia o rozsudku. V konaniach starostlivosti súdu o maloletých, v ktorých môže súd začať
konanie aj bez návrhu v zmysle ust. § 81 ods. 1 O.s.p. s použitím ust. § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p.,
odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania. Z preskúmavaných spisov odvolací súd zistil, že otcovi
maloletých detí skutočne nebolo reálne umožnené stretávať sa s maloletými deťmi už niekoľko mesiacov
a až konečné rozhodnutie vo veci samej v oboch konaniach ako výsledok dokazovania zohľadní,
ktoré skutkové okolnosti boli dôležité a sú relevantné pre rozhodnutie vo veci samej. Odvolací súd v
závere konštatuje, že nie je možné akceptovať správanie sa matky znemožňujúce otcovi stretávať sa
s maloletými deťmi a tým zamedziť pocit spolupatričnosti maloletých detí s otcom a jeho rodinou. Z
uvedených dôvodov odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým zamietol návrh otca
na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadal o zverenie maloletých detí do striedavej osobnej
starostlivosti tak, že v rámci tohto konania upravil styk otca s maloletými deťmi, čo za daných okolností
považoval za rozhodnutie predovšetkým v prospech maloletých detí a v zachovaní práv otca. V tejto
súvislosti odvolací súd apeluje na matku detí, aby ich na styk s otcom pripravila a postupne deti
smerovala ku náprave vzťahu s otcom, obnove citových vzťahov, lebo aj otec je rodič, ktorý má právo
sa podieľať na ich výchove a formovaní ich osobnosti.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom
od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.