Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, January 26, 2018

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 15C/449/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715214643
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Štillová
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2018:5715214643.23

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin pred sudkyňou JUDr. Miriam Štillovou v spore žalobcu: Ľ. Ž., F.. X.X.XXXX, T. P.
XXXX/X,XXXXXE.,zastúpenéhosplnomocnenouzástupkyňouJUDr.IrisFričovou(okremdoručovania
písomností), proti žalovanej: O. R., F.. XX.XX.XXXX, T. U. B. XXXX/XXXX, XXX XX R., zastúpenej JUDr.
Milanom Štúrikom, advokátom so sídlom Holubyho 51, 036 01 Martin o vyporiadanie BSM po rozvode
takto

r o z h o d o l :

Súd vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej takto:

I. Do výlučného vlastníctva prikazuje žalobcovi tieto hnuteľné veci: osobný automobil T. Š. XXXCC
v zostatkovej hodnote 800 eur, televízor LG v zostatkovej hodnote 200 eur, chladnička Whirpool v
zostatkovej hodnote 120 eur, sedacia súprava v zostatkovej hodnote 300 eur, kombinovaný sporák
Bosch v zostatkovej hodnote 200 eur, vysávač v zostatkovej hodnote 50 eur, obývacia stena v
zostatkovej hodnote 200 eur, počítač starší v zostatkovej hodnote 40 eur, bicykel v zostatkovej hodnote

250 eur, mikrovlnná rúra v zostatkovej hodnote 20 eur, manželská posteľ v zostatkovej hodnote 10 eur,
lustre v celom dome v zostatkovej hodnote 100 eur, nočné lampy 2 ks v zostatkovej hodnote 60 eur,
stolík pod televízorom v zostatkovej hodnote 30 eur, predsieňové komody v zostatkovej hodnote 30 eur.
Spolu hnuteľné veci v hodnote 2 410 eur.

Do výlučného vlastníctva žalovanej prikazuje tieto hnuteľné veci: pračka zn. Whirpool v zostatkovej

hodnote 60 eur, digestor v zostatkovej hodnote 10 eur, plynový sporák ETA v zostatkovej hodnote 10
eur, televízor LG v zostatkovej hodnote 100 eur, kuchynský mixér ETA v zostatkovej hodnote 80 eur,
koberce modrý obývačka + hnedý spálňa + vzorovaný detská izba v zostatkovej hodnote 70 eur, záclony
a závesy zo všetkých okien v zostatkovej hodnote 130 eur, garniže na okná v zostatkovej hodnote 150
eur, izbové kvetiny + kvetináče z celého bytu v zostatkovej hodnote 180 eur , jedálenský stôl + štyri
stoličky v zostatkovej hodnote 160 eur, súprava pohárov na víno v zostatkovej hodnote 10 eur, kávová
súprava v zostatkovej hodnote 10 eur, kuchynské nože v zostatkovej hodnote 50 eur, obedová súprava

tanierov v zostatkovej hodnote 40 eur, rýchlovarná kanvica v zostatkovej hodnote10 eur, hriankovač v
zostatkovejhodnote10eur,varešky,valčeky,misynacestovzostatkovejhodnote20eur,držiaknastenu
na televízor v zostatkovej hodnote 50 eur, stolík konferenčný obývačka v zostatkovej hodnote 50 eur,
vankúše + ovčie rúna v zostatkovej hodnote 20 eur, nemý sluha - vešiak v zostatkovej hodnote 40 eur,
kukučkové hodiny v zostatkovej hodnote 90 eur, kondičný steper v zostatkovej hodnote 25 eur, elektrický
masážny fitnes pás v zostatkovej hodnote 80 eur, predsieňová vešiaková stena v zostatkovej hodnote

70 eur, vstavaná skriňa v spálni v zostatkovej hodnote 110 eur, sedačka v detskej izbe v zostatkovej
hodnote 100 eur.
Spolu hnuteľné veci vo výške 1 735 eur.

II. Žalovaná preberá spotrebiteľský úver poskytnutý na základe Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského
úveru „ Flexi pôžička“ č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 7.2.2014, uzavretej medzi veriteľom VÚB banka,
a. s. a dlžníkmi žalobcom a žalovanou, ktorého zostatok ku dňu 4.11.2014 ( k zániku BSM) predstavoval

sumu 17 904,05 eur.III. Žalovaná preberá spotrebiteľský úver poskytnutý na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXXXXXXX uzavretej medzi CETELEM SLOVENSKO a. s. a dlžníkmi žalobcom a žalovanou

dňa 19.11.2012, ktorého zostatok ku dňu 4.11.2014 ( k zániku BSM) predstavoval sumu 4 255,52 eur.

IV. Žalobca preberá spotrebiteľský úver poskytnutý na základe Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského
úveru „ Flexi pôžička“ č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 12.2.2014, uzavretej medzi veriteľom VÚB, a.s.
a žalobcom, ako dlžníkom, ktorého zostatok k 4.11.2014 ( k zániku BSM) predstavoval

sumu 5502,95 eur.

V. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi na úplné vyporiadanie BSM sumu 9 212,64 eur v lehote
do šiestich mesiacov od právoplatnosti rozsudku.

VI. Žalobca je povinný zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie BSM manželov vo výške 33 eur na

účet Okresného súdu Martin, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

VII. Žalovaná je povinná zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie BSM vo výške 33 eur na účet
Okresného súdu Martin, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

VIII. Priznáva sa SLSP, a.s. so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00151653 náhrada
vecných nákladov spojených s poskytnutím informácií o úveroch vo výške 48 eur. Priznanú sumu 48 eur
sú povinné strany spory uhradiť takto:
a) žalobca je povinný zaplatiť SLSP, a. s. na jej účet č. ú.: SK XX XXXX XXXX XXXX 0930 0161, VS:
XXXXXXXXXX, sumu 12,00 eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku,

b) žalovaná je povinná zaplatiť SLSP, a. s. na jej účet č. ú.: SK XX XXXX XXXX 0413 0930 0161, VS:
XXXXXXXXXX sumu 12,00 eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku,
c) pri zostatku sumy 24,00 eur sa upravuje Okresný súd Martin - učtáreň, aby po právoplatnosti tohto
rozsudku vyplatila na účet SLSP, a.s. č. ú.: 84 0900 1010 XXXX XXXX XXXX, VS: XXXXXXXXXX, sumu
24,00 eur z preddavku uhradeného žalovanou dňa 16.11.2017 na účet Okresného súdu Martin pod

položkou registra 72/2017.

IX. Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu 28.10.2015 sa žalobca domáhal vo vzťahu k žalovanej vyporiadania

bezpodielového spoluvlastníctva manželov ( ďalej len „BSM“) z dôvodu, že manželstvo, ktoré uzavrel
so žalovanou bolo dňa 24.10.2014 rozsudkom Okresného súdu Martin č. k. 17C/1/2014 rozvedené.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 4.11.2014. Žalobca uviedol, že počas trvania manželstva
nadobudli strany sporu do spoločného majetku 3-izbový byt nachádzajúci sa na prvom poschodí
( t.j. 2 nadzemnom podlaží ) v obytnom dome na ul. I. J. v Martine, zapísanom na LV č. XXXX,

vedeného na katastrálnom úrade Martin. Zároveň nadobudli aj staršie motorové vozidlo BMV Š. E.
XXXCC, ktoré by malo mať v čase podania žaloby reálnu hodnotu cca 800 eur. Rovnako ako manželia
nadobudli do spoločného majetku aj zariadenie vyššie uvedeného bytu, ktoré si z veľkej časti odniesla
zo spoločného bytu manželka ešte pred rozvodom a bez súhlasu manžela. Finančné prostriedky na
vkladných knižkách a bankových účtoch nemali strany sporu žiadne, keďže manželka nebola schopná

hospodáriť a účelne nakladať s financiami. Nielenže manželia nemali žiadne úspory, ale neustále
uzavierali zmluvy o spotrebných úveroch a rôznych typoch pôžičiek, ktoré následne nezvládali splácať,
preto ich museli refinancovať novými úvermi a pôžičkami. To bol nakoniec aj jeden z dôvodov rozvodu
manželov. Napriek tomu, že dôvodom týchto pôžičiek boli obvykle nadštandardné nákupy manželky,
splátky všetkých platil a do dnešného dňa platí bývalý manžel, teda žalobca. Žalobca v ďalšom uviedol,

že nežili už dlhšiu dobu pred rozvodom manželstva so žalovanou v spoločnej domácnosti, a to od jej
svojvoľného odchodu zo spoločného bytu v januári 2014. Od tohto momentu všetky náklady na byt platil
výlučne žalobca zo svojich prostriedkov, napriek tomu, že manželka je spoluvlastníčkou predmetného
bytu a v zmysle nájomnej i správcovskej zmluvy s OSBD Martin je každý vlastník povinný platiť mesačné
zálohové platby za byt podľa predpisu, a to aj v čase, keď v byte prechodne nebýva. Žalobca tak od

1.1.2014 do podania návrhu na začatia konania uhradil preddavkovo zálohy na byt spolu vo výške 2 860eur aj za žalovanú, ktorá na preddavkovú sumu neprispela žiadnou čiastkou. Ďalej žalobca uhradil odo
dňa poskytnutia úveru do dňa podania návrhu na začatie konania úver v SLSP, a.s. na základe úverovej
zmluvy č. 5025420450 spolu vo výške 5 113 eur, ako aj úver vo VÚB, a.s. na základe úverovej zmluvy č.

001058011040214 spolu vo výške 3 944 eur, ako aj úver vo VÚB, a. s. číslo 002466311120314 spolu vo
výške1963eurarovnakoajúvervCETELEMSLOVENSKOa.s.zúverovejzmluvyč.42710094430001
spolu vo výške 2 200 eur. Žalovaná na žiaden z týchto úver neprispela ani minimálnou sumou, napriek
tomu, že ako bývalí manželia boli spoludlžníci všetkých úverov. Následne v rámci výrokov žalobca
uviedol, akým spôsobom žiada vyporiadať BSM, čo sa týka nehnuteľností, hnuteľných vecí a čo sa týka

povinnosti voči spoločným veriteľom, akým spôsobom žiada tieto úvery a komu priradiť. Čo sa týkalo
hnuteľných a nehnuteľných vecí, tak tieto v rámci vyporiadania BSM špecifikoval v podanej žalobe na č.
l. 4 a 5, to znamená, ktoré veci by mali patriť v rámci vyporiadania BSM žalovanej a ktoré žalobcovi, a aká
je ich zostatková hodnota. Čo sa týka úverov, tak navrhoval, aby žalovaná prevzala úver v SLSP, a. s. č.
úveru 5025420450, úver vo VÚB, a.s. číslo 001058011040214, ako aj úver v CETELEM SLOVENSKO
a. s. 42710094430001 s tým, že žalobca by prebral úver vo VÚB, a. s. číslo 002466311120314. Spolu s

podanou žalobou doručil žalobca aj listinné dôkazy preukazujúce uzavretie jednotlivých zmlúv o úvere
medzi nimi, ako bývalými manželmi a VÚB, a.s., SLSP, a.s. CETELEM SLOVENSKO a. s. , ako aj listiny
preukazujúce, že sú vlastníkmi nehnuteľnosti - 3-izbového bytu v Martine s príslušenstvom.

2. Podaním doručeným súdu 30.10.2015 žalobca podal návrh na vydanie predbežného opatrenia. O

tomto návrhu súd rozhodoval súd uznesením č. k. 15C/449/2015-88, návrh na nariadenie predbežného
opatrenia zamietol s tým, že žalobca podal odvolanie a o odvolaní rozhodoval Krajský súd v Žiline, ktorý
uznesením č. k. 8Co/26/2016 zo dňa 10.2.2016 uznesenie okresného súdu potvrdil.

3. Podaním doručeným súdu 10.6.2016 ( č. l. 156 ) žalobca upravil návrh na začatie konania, kde

špecifikoval výšku úverov a pôžičiek, ktoré spláca odo dňa právoplatnosti rozvodu manželstva až do
podania tejto úpravy návrhu na začatie konania. Svoj návrh doplnil o nové skutočnosti, spočívajúce v
tom, že našiel podklady a potvrdenie o sume 8 300 eur, ktorú strany sporu zaplatili prvému manželovi
žalovanej D. T.. Na tento účel si museli zobrať viaceré pôžičky na zoskladanie celej sumy, aby sa
vysporiadala dlžoba žalovanej voči prechádzajúcemu manželovi po vyporiadaní ich BSM. Pri tejto sume

žalobca poukázal na ust. § 150 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“ ) a mal za to, že každý z
manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a je
povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ak žalobca uvádza
v návrhu na začatie konania jediný majetok kladnej hodnoty, tak je to byt, ktorý dal k dispozícii žalovanej
listom zo dňa 26.10.2015. Týmto dňom jej odovzdal kľúče od bytu a uvoľnil byt k používaniu, aby ho

mohla žalovaná využiť, zhodnotiť a spolu sa podieľať na výdavkoch. Žalovaná však situáciu zneužila,
byt znehodnotila a poškodila ( odmontovaním svietidiel, elektrických zásuviek, predsieňových
skriniek a nábytku ), pričom povinné zálohové platby neplatila tak, že z OSBD Martin prišli upomienky.
Keďže žalobca videl, že žalovaná bez súdom uloženej povinnosti dobrovoľne ich spoločné dlhy splácať
nebude, bol nútený opakovane si znovu požičať od svojich známych a rodiny, predovšetkým od svojej

mamy, aby dlžné sumy nenarastali o poplatky a úroky. K tejto skutočnosti navrhoval aj vypočuť jeho
matku Annu Žuffovú. Keďže situácia sa stala neúnosnou, musel žalobca akceptovať návrh manželkiných
priateľov, ktorí prišli s prosbou, aby im umožnil občas byt využiť na prespatie, keďže majú v Martine
pracovnú cestu. Žalobca túto skutočnosť žalovanej oznámil v marci 2016, kedy takto prvýkrát umožnil
byt priateľom použiť. Žalobca sa teda dohodol s priateľmi, že im umožní byt dočasne užívať, ak uhradia

nútenézálohovéplatbynaOSBDMartinzaelektriku,plyn,internet,televízor,odpadatiežuhradiasplátky
úveru v SLSP, a.s. číslo 5025420450, spolu 360 eur za mesiac. Od marca 2016 do júna 2016 však musel
ešte doplatiť na náklady bytu sumu 94 eur. Čo sa týka rozdelenia hnuteľných vecí tvoriacich zariadenie
spoločného bytu medzi stranami sporu nie je spor. Každý z nich si ponechá k dispozícii tie hnuteľné
veci, ktoré do dnešného dňa používa na svoju potrebu a ich hodnota je približne rovnaká. Čo sa týka

nehnuteľnosti, a to 3-izbového bytu podľa znaleckého posudku zo dňa 5.2.2015 súdnej znalkyni O..
T. U. banka konštatovala hodnotu bytu na 45 000 eur. V úprave návrhu opätovne uviedol ako žiada
majetok tvoriaci BSM rozdeliť. To znamená, že špecifikoval, že navrhuje, aby 3-izbový byt bol prikázaný
do výlučného vlastníctva žalovanej s ďalšími hnuteľnými vecami ( č. l. 159), ako aj s tým, aby jej boli
prikázané tri úvery tak, ako to bolo uvedené v návrhu na začatie konania. Ďalej žiadal, aby žalovaná mu

vrátila 8 300 eur z titulu vrátenia sumy, ktorá zo spoločného majetku z BSM sa vynaložila na jej ostatný
majetok ( dlh po predchádzajúcom manželstve). Ďalej, že žalovaná je povinná mu vrátiť sumu 5 207 eur
z titulu vrátenia polovice uhradených preddavkov za byt a tiež sumu 47 eur z titulu vrátenia polovice
uhradených poplatkov, preddavkov za byt od marca do júna 2016. Ďalej žalovaná je povinná zaplatiťžalobcovi sumu 22 500 eur z titulu vyporiadania hodnoty nadobudnutej nehnuteľnosti. Ďalej uviedol,
ktoré veci žiada, aby boli prikázané do jeho výlučného vlastníctva, aby mu bol prikázaný aj úver tak, ako
bolo uvedené v návrhu na začatie konania.

4. Na prvom pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 20.6.2016 ( č. l. 181) žalovaná žiadala zahrnúť do súpisu
aj garáž, ktorú žalobca mal kúpiť za trvania manželstva. Podaním doručeným súdu dňa 2.9.2016 ( č. l.
204) žalobca reagoval na predmetný návrh a uviedol, že garáž v súčasnej dobe už nevlastní, musel ju
predať. K nákupu predmetnej garáže uzavrel zmluvu o úvere so spoločnosťou Quatro číslo 5540504550

dňa 25.4.2014 v celkovej výške 7 984,2 eur s tým, že poukázal na to, že odkúpil do vlastníctva garáž
na Š.. F. ul. v Martine, ktorá nehnuteľnosť bola zapísaná LV č. 2979 ako parcela registra KN-C 331/116
za 5 000 eur ( č. l. 204). Keďže zmluva o úvere so spoločnosťou Quatro bola uzavretá počas trvania
manželstva, tak žiada zahrnúť dlh z predmetného úveru aj v rámci vyporiadania, ktorý k podaniu tohto
podania má výšku 5 189,73 eur. Zároveň v rámci tohto doplnenia návrhu špecifikoval výšku splátok,
ktoré musel uhradiť na spoločné úvery a pôžičky po právoplatnosti rozvodu až do podania predmetného

doplnenia návrhu na začatie konania.

5. Podaním doručeným súdu 13.9.2016 ( č. l. 242) žalobca podal opätovne návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, keďže išlo o totožný návrh, o ktorom už bolo v konaní rozhodované, súd
konanie o tomto návrhu uznesením č. k. 15C/449/2015-289 zo dňa 11.10.2016 zastavil.

6. Podaním doručeným súdu 6.10.2016 ( č. l. 267) zaslala do konania vyjadrenie žalovaná, poukázala
na to, že viaceré hnuteľné veci, ktoré sú predmetom vyporiadania BSM, nadobudla darom, a to
kuchynský mixér, kuchynský príbor, kuchynskú váhu, rýchlovarnú kanvicu, hriankovač, posteľné prádlo,
obrusy, uteráky, barovú stoličku, skriňu v detskej izbe, stacionárny bicykel. Poukázala na to, že z

doposiaľ vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca dňa 25.4.2014 uzavrel zmluvu o pôžičke so
spoločnosťou Quatro na sumu 5000 eur, z ktorej mal zakúpiť garáž na svoje meno. Ďalej žalovaná
poukázala na to, že nie je zrejmé bez akýchkoľvek pochybností akou výškou finančných prostriedkov sa
žalobca podieľal na úhrade úverov, akou žalovaná. Žalovaná pri tejto požiadavke vychádza zo zistenia,
že nie je pravdou, že by boli za trvania manželstva so žalobcom vyplatili pánovi T. sumu 8 300 eur s tým,

že bolo jej potvrdené peňažným ústavom v SLSP, a. s, že pánovi T. bola poukázaná celkovo suma 6
100 eur. Nejedná sa však o jej osobný záväzok voči pánovi Bízikovi. Tento záväzok je nutné posudzovať
ako spoločný záväzok žalobcu a žalovanej súvisiaci s prevodom členských práv pána D. T. na žalovanú
dňa 23.11.2011 v čase, keď už boli manželmi, nakoľko manželstvo uzavrela so žalobcom dňa 31.7.2014
a následne zmluvou o prevode vlastníctva družstevného bytu dňa 18.1.2012 na žalobcu a žalovanú.

Trhová cena bytu v čase jeho nadobudnutia od OSBD nezodpovedala nadobúdacej cene 924,63 eur.
Ďalej poukázala na to, že na základe fotodokumentácie z facebookovej stránky od súčasnej manželky
žalobcu v období od IX. do XII. mesiaca 2014 byt užíval žalobca spolu s terajšou manželkou. Tvrdí, že
byt užívali do 26.10.2015, kedy jej žalobca mal odovzdať kľúče od bytu. Dovtedy žalovaná kľúče od bytu
nemala. Následne na to, od 1.11.2015 zistila, že žalobca opätovne vymenil zámky na byte. V byte sa

nachádzali cudzie osoby, ktoré boli nájomníkmi bytu. Nie je pravdou, že jeho priatelia, ktorí mu prispievali
mesačne sumou údajne 383,50 eur tak činia len od marca 2016. Žalovaná uznáva, že bola povinná platiť
mesačný zálohový predpis OSBD, avšak bez povinnosti platiť za teplo na ústredné kúrenie ( 62,40
eur ), teplú vodu ( 22,30 eur), studenú vodu ( 6,30 eur ). Predpis za ostatné skupiny bola povinná platiť
len v 50 % výške. Bola povinná teda prispievať do OSBD 19,83 eur za mesiac. Žalobca však uviedol,

že za žalovanú uhradil spolu OSBD 2860 eur, na čo však nepredložil žiaden hodnoverný doklad. V
ďalšom uviedla žalovaná, že súhlasí s návrhom, aby súd prikázal do jej výlučného vlastníctva 3-izbový
byt v hodnote 40 000 eur. Súhlasí, aby prevzala na seba zaplatenie úveru poskytnutého v SLSP, a.s. po
ustálení výšky nesplateného zostatku a zaplatenie 50 % vykonaných splátok úveru žalobcom na základe
vyčíslenia poskytovateľmi a žalobca nech na seba prevezme splatenie ostatných úverov vo VÚB, a.s.,

v Cetelem a Quatro. Zároveň žalovaná uviedla, že hnuteľné veci, ktoré boli uvedené pod položkou 3,
4, 7, 8, 12, 13, 15, 17, 20, 21 nepatria do masy BSM, nakoľko boli nadobudnuté z prvého manželstva
žalovanej a patria do jej výlučného vlastníctva. Taktiež do masy BSM nepatria ani veci uvedené pod
položkou číslo 6, 14, 16, 18, 19, 24, 27, 35, 36, nakoľko tieto získala darom. Na úplné vyporiadanie
požaduje vyplatiť sumu 932,50 eur.

7. Podaním doručeným súdu 18.10.2016 ( č. l. 393) žalobca okrem toho, že doložil listinné dôkazy,
uviedol aj ďalšie veci, ktoré žiada v rámci BSM vyporiadať. Poukázal na to, že je potrebné do
vysporiadania dlhov účastníkov konania zahrnúť aj finančné dary matky žalobcu, ktoré mu rokyposkytovala, keď nevládal splácať dlhy účastníkov konania. Podľa evidovaných záznamov matky
žalobcu spolu išlo o sumu 29 461,17 eur s tým, že žiada, aby súd zaviazal žalovanú na jej vrátenie
žalobcovi v plnej výške. Zároveň sa vyjadroval aj k trhovej cene v súvislosti s nehnuteľnosťou, a to 3-

izbovým bytom.

8. Ďalším podaním doručeným súdu 6.3.2017 ( č. l. 502) sa žalobca vyjadroval v súvislosti so záväzkom
vo vzťahu k bývalému manželovi žalovanej Jozefovi Bízikovi .

9. Ďalším podaním súdu 28.4.2017 ( č. l. 624) opätovne žalobca dal návrh na opravu petitu žaloby.
Opätovne sa vyjadroval v súvislosti so záväzkom, ktorý vznikol vo vzťahu k bývalému manželovi D. T.
a vyjadroval sa k otázke hnuteľných vecí s tým, že a zosumarizoval všetky platby, ktoré realizoval na
úvery od 4.11.2014 do 28.4.2017.

10. Podaním doručeným súdu 19.5.2017 ( č. l. 656 ) sa vyjadrovala aj žalovaná v súvislosti s

dokazovaním, ktoré bolo vykonané v rámci konania. Doložila do konania listinné dôkazy.

11. Žalobca do konania doložil ďalšie upresnenia návrhu na začatie konania doručené súdu 5.9.2017
( č. l. 733 ) a 30.11.2017 ( č. l. 776), v ktorých upresnil výšku sumy, ktorou uhradil na spoločné dlhy
za obdobie od právoplatnosti rozsudku o rozvode až do podania úpravy petitu návrhu a doložil k tomu

listinné dôkazy.

12. V priebehu konania však nastala tá skutočnosť, že došlo k predaju 3-izbového bytu, ktorý bol
predmetom vyporiadania BSM, a to na základe dohody obidvoch manželov, kde predmetný byt bol
spoločne predaný za sumu 46 000 eur. Táto suma získaná za predaj bytu bola použitá na splácanie

hypotekárneho úveru v SLSP, a.s., tiež na doplatenie meškajúcich splátok ostatných spoločných úverov
a nedoplatok na OSBD tak, ako to špecifikoval žalobca v podaní doručenom súdu 30.11.2017 ( č. l.
776 -798) a doložil súdu kópie listín: kúpnu zmluvu zo dňa 14.9.2017, rozhodnutie z katastra o prechode
vlastníckeho práva na novú majiteľku, doklad o predčasnom splatení hypotekárneho úveru SLSP, a.s.,
uhradenie dlžnej sumy nájmu v OSBD Martin, doklady o splatení omeškaných splátok úverov vo VÚB,

a. s. , CETELEM SLOVENSKO a. s. . V ďalšom poukázal na aktuálne zostatky, ktoré boli v súvislosti
s úvermi, ktoré si zobrali za trvania manželstva strany sporu a uviedol, že zaplatil ďalšie splátky úveru
vo výške 400 eur.

13. Súd vo veci vykonal viaceré pojednávania s tým, že sa oboznámil s listinnými dôkazmi, ktoré do

konania doložili strany sporu, vykonal výsluch žalovanej, výsluch svedkov: I. Ž., D. T.. Oboznámil sa so
správami, ktoré si vyžiadal od jednotlivých bankových subjektov v súvislosti s úvermi, ktoré vznikli za
trvania manželstva medzi stranami sporu a zistil tento skutkový stav:

14. Žalobca so žalovanou uzavrel manželstvo dňa 31.7.2004 na Matričnom úrade v Martine. Manželstvo

bol rozvedené rozsudkom Okresného súdu Martin č. k. 17C/1/2014-22 zo dňa 24.10.2014 a rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 4.11.2014 ( č. l. 38).

15. Podľa § 143 OZ v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom
vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných

dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu
povolania len jednému z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetkov jednému
z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec
vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
V súlade s citovaným zákonným ustanovením na základe skutkových zistení súd má za to, že do

BSM patria všetky hnuteľné veci tak, ako sú uvedené v rámci výroku rozsudku. Tu súd vychádzal zo
zhodných tvrdení strán sporu a rovnako zo zhodných tvrdení strán sporu mal súd ustálenú aj zostatkovú
hodnotu hnuteľných vecí ku dňu zániku BSM. V tomto smere poukazuje na to, že v konaní podával
žalobca viaceré návrhy v súvislosti s hnuteľnými vecami, avšak na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa
20.6.2016 ( č. l. 181 a nasl. súdneho spisu) si strany sporu ustálili, ktoré hnuteľné veci patria do BSM

a odsúhlasili aj zostatkovú hodnotu týchto hnuteľných vecí. V zmysle pojednávania bolo zhodne medzi
účastníkmi skonštatované, že je potrebné vylúčiť veci, pri ktorých obidvaja súhlasili, že nepatria do
BSM. Išlo o veci v žalobe pod položkou č. 14, 16, 24, 25, 27, 35, 36, 37 a 38 ( č. l. 158, 159 ), kde
boli špecifikované tieto hnuteľné veci. Takisto si ustálili aj zostatkovú hodnotu, čo sa týkalo vankúšovz ovčích rún na 20 eur. Rovnako si ustálili aj zostatkovú hodnotu motorového vozidla vo výške 800
eur, ktoré bolo predmetom vyporiadania. Išlo o motorové vozidlo BMW. Ďalej si ustálili aj zostatkovú
hodnotu chladničky zn. Whirpool 120 eur, zostatkovú hodnotu obývačkovej steny vo výške 200 eur. K

tejto skutočnosti súd poukazuje na ďalšie pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 30.1.2017 ( č. l. 489), kde
právny zástupca žalovanej uviedol, že teda v rámci svojho vyjadrenia, ktoré dával 3.10.2016, tak netrvá
na tých skutkových tvrdeniach, ktoré sa týkajú hnuteľných vecí. Žiada, aby ich súd nebral do úvahy
s tým, že došlo k ustáleniu, aké hnuteľné veci patria do BSM a k ustáleniu ich zostatkovej hodnoty
práve na pojednávaní konanom dňa 20.6.2016, a tohto sa pridržiava. Rovnako na tom pojednávaní,

ktoré sa konalo dňa 20.6.2016 a 30.1.2017 po ustálení, ktoré hnuteľné veci patria do BSM, čo sa
týka hnuteľných vecí, ich zostatkovej hodnoty bolo ustálené, aj akým spôsobom majú byť tieto veci
prikázané do výlučného vlastníctva žalobcu a žalovanej. To znamená, že v rámci hnuteľných vecí bola
medzi stranami sporu preukázaná zhoda, to znamená, že z tohto dôvodu súd nemal dôvod od toho
sa odchýliť a vyporiadal hnuteľné veci vo výroku I. rozsudku tak, ako sa strany sporu ohľadne týchto
hnuteľných vecí dohodli v rámci konania, čo bolo preukázané pojednávaniami konanými dňa 20.6.2016

a 30.1.2017. Na pojednávaní dňa 30.1.2017 zhodne strany sporu uviedli, aby garáž, ako aj predmetný
záväzok, t.j. úver Quatro číslo 5540504550 nemal byť predmetom vyporiadania BSM a súhlasili obidve
strany sporu, že predmetný záväzok, ani garáž nepatrí do masy BSM ( č. l. 492 ). Pre úplnosť súd
uvádza, že v priebehu konania, aj po tejto zhode, žalobca podával úpravy návrhu na začatie konania,
ktoré nereflektovali predmetnú zhodu, tu poukazuje súd na ust. § 186 ods. 2 Civilného sporového

poriadku ( ďalej len „CSP“) , podľa ktorého na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany
dohodli, súd neprihliada. Na základe uvedeného súd ohľadom vyporiadania hnuteľných vecí patriacich
do BSM rozhodol tak, ako je uvedené v I. výroku tohto rozsudku.

16. Predmetom vyporiadania v čase podania návrhu bola aj nehnuteľnosť, a to 3-izbový byt č. 20

na prvom poschodí vo vchode č. 31 v obytnom dome na Aurela Stodolu 31, súpisné číslo 5264,
postavenom na pozemku vedeného ako parcela registra „C“ pod parc. č. 180/85, v k.ú. Záturčie, kde
nehnuteľnosti sú vedené Okresným úradom Martin, katastrálnym odborom na LV č. 3019. V priebehu
konania však došlo k tomu, že strany sporu sa dohodli na tom, že predmetný byt predajú. Došlo k predaju
predmetného bytu, a to na základe kúpnej zmluvy zo dňa 14.9.2017 ( č. l. 753 ) s tým, že doložili do

konania aj rozhodnutie o povolení vkladu V 4505/2017. To znamená, že súd už nemôže vysporiadať
túto nehnuteľnosť - predmetný byt, ako takú, nakoľko súd musí vychádzať z tých skutočností, ktoré sú v
čase jeho rozhodovania. V čase jeho rozhodovania predmetný byt už nie je vo vlastníctve strán sporu.
Je však potrebné vyporiadať cenu, ktorú získali strany sporu za predmetný byt, kde je zrejmé z kúpnej
zmluvy, ktorá bola doložená do konania, že predali predmetný byt za kúpnu cenu 47 500 eur, a túto

vysporiadať v rámci BSM.

17. Podľa § 148 ods. 1 OZ zánikom manželstva zanikne aj bezpodielové spoluvlastníctvo.
Podľa § 140 ods. 1 OZ, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo vykoná sa vyporiadanie podľa zásad
uvedených v § 150. P

Podľa § 149 ods. 3 OZ, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh z niektorého z
manželov.
Podľa § 150 OZ pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z
manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a je
povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne

predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu a na to, ako
sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ
na starostlivosť od deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
18. Ustanovenie § 150 OZ určuje zásady, z ktorých je potrebné pri vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva podľa § 149 OZ vychádzať. Základnou zásadou pri vyporiadaní bezpodielového

spoluvlastníctva je, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Výšku podielov je však možné upraviť
podľa hľadísk, ktoré sú určené ďalej v zákone. V prejednávanej veci nevyšli najavo žiadne skutočnosti,
ktoré by opodstatňovali, aby sa súd pri vyporiadaní odchýlil od zásady rovnosti podielov účastníkov na
spoločnom majetku. Žiadna zo strán sporu sa tohto ani nedomáhala.
V ust. § 150 druhá veta OZ je zakotvený spôsob vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva v

prípade, ak počas trvania manželstva došlo k majetkovým presunom medzi oddeleným a medzi
spoločným majetkom manželov.19. Sporným medzi stranami sporu bolo určenie výšky náhrady toho, čo mal jeden z manželov vynaložiť
na spoločný majetok, ako aj určenie výšky náhrady toho, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na
výlučný majetok jedného z manželov.

Každý z manželov má pri vyporiadani BSM právo požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil
na spoločný majetok a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný
majetok.Tietonárokymožnouplatňovaťažpozániku BSM.Nároknarefundáciunákladovvynaložených
z výlučného vlastníctva jedného z manželov do spoločného majetku je možné v rámci vyporiadania
priznať iba na návrh tohto manžela. Na to, čo bolo zo spoločenského majetku vynaložené na samostatný

majetok niektorého z manželov, musí súd pri vyporiadani prihliadať aj bez návrhu. Pokiaľ je nárok na
náhradu nákladov vynaložených na individuálny majetok jedného z manželov opodstatnený do hodnoty
majetku v BSM sa zahrnutie to, čo má každý z bezpodielových spoluvlastníkov nahradiť do spoločného
majetku. Ak ide o nárok na refundáciu nákladov v prospech samostatných majetkov manželov prejaví sa
v rozhodnutí súdu spravidla tak, že manželovi povinnému k takejto náhrade je uložená povinnosť zaplatiť
druhému polovicu čiastku, ktorá bola táto vynaložená, pričom stačí, ak sa zistené vzájomné nároky

manželov započítajú. Právo každého z manželov žiadať náhradu nákladov, ktoré zo svojho vynaložil na
spoločný majetok vyplýva priamo z ust. § 150 druhá veta OZ.
20. Žalobca sa v rámci vyporiadania domáhal od žalovanej povinnosti vrátiť mu sumu 8 300 eur, ktorá
sa zo spoločného majetku v BSM mala vynaložiť na individuálny majetok žalovanej - a to na zaplatenie
dlhu žalovanej po predchádzajúcom manželstve. Žalobca uvedené zdôvodnil tým, že žalovaná mala

po rozvode s jej prvým manželom pánom T. sa dohodnúť na vypriadaní ich vzájomného BSM tak, že
pán T. ponechá byt žalovanej, a tá ho vyplatí vo výške 8 300 eur. Mali sa tak dohodnúť na Notárskom
úrade u JUDr. P. so sídlom v Martine s tým, že išlo o prevod členských práv k bytu, ktorý bol v tom
čase družstevný a išlo o to, že pán Bízik odstúpi jeho členské právo k družstevnému bytu, zanechá
byt bývalej manželke a za to žiadal odstupné 8 300 eur. Žalovaná k tejto skutočnosti uviedla, že zo

žalobcom predložených listinných dôkazov, vyplýva, že pánovi T. bola poukázaná suma 6 100 eur a nie
8 300 eur, žalovaná však trvá na tom, že sa nejedná o jej osobný záväzok voči pánovi T.. Tento záväzok
je nutné posudzovať ako spoločný záväzok žalobcu a žalovanej súvisiaci s prevodom členských práv
pána Jozefa T. F.a žalovanú dňa 23.11.2011, teda v čase, kedy už boli manželmi a následnou zmluvou
o prevode vlastníctva družstevného bytu dňa 18.1.2012 na žalobcu a žalovanú. Na pojednávaní, ktoré

sa konalo dňa 30.1.2017 žalovaná trvala na tom, že platby, ktoré boli realizované v súvislosti s bytom
pánovi T. boli realizované so súhlasom žalobcu, nakoľko by inak pán Bízik predmetný byt im neodstúpil
a trvala na tom, že išlo o spoločný záväzok, ktorý sa platil aj zo spoločných prostriedkov patriacich do
masy BSM. Žalovaná uvádzal, že pokiaľ by to bol iba jej záväzok, musel by existovať rozsudok alebo
nejaká dohoda o vyporiadaní BSM, ináč to bol záväzok oboch. Naopak žalobca trval na tom, že to nebol

jeho záväzok. Bol to dlh žalovanej z prechádzajúceho manželstva.
21.Vsúvislostistýmtouplatnenýmnárokomžalobcunanáhradusumy8300eur,ktorásamalavynaložiť
zo spoločného majetku na osobný individuálny záväzok žalovanej súd vykonal dokazovanie jednak
listinnými dôkazmi a výsluchom bývalého manžela žalovanej - D. T.. Z listinných dôkazov, ktoré boli
doložené do konania, súd zistil, že bývalému manželovi žalovanej - D. T.Í. bola vyplatená preukázateľne

celkovo čiastka 6 300 eur. Z listinného dôkazu nachádzajúceho sa na č.l. 172 je zrejmé, že bola
poukázaná na účet D. T. 15.10.2012 suma 3 800 eur, 18.9.2013 suma 300 eur, ďalej z listinného dôkazu
na č.l. 173 je zrejmé, že bola D. T. poukázaná dňa 9.11.2012 suma 1000 eur, dňa 10.12.2012 suma
1000 eur a z listinných dôkazov nachádzajúcich sa na č. l. 273 je zrejmé, že bola poukázaná 3.1.2014
ďalšia čiastka D. T., a to vo výške 200 eur, čiže spolu čiastka 6 300 eur, a nie 8 300 eur, prípadne 8 800

eur tak, ako tvrdil žalobca v rámci konania. Súd vychádzal z listinných dôkazov, z ktorých je preukázané
riadnym a dôveryhodným spôsobom, že tieto platby boli realizované v prospech D. T.. V súvislosti s
predmetným záväzkom sa súd oboznámil aj s ďalšími listinnými dôkazmi, a to príjmovým pokladničným
dokladom z 23.11.2011 ( č. l. 174 ), ktorý bol vystavený za osvedčenie pravosti podpisu a v poznámke
je uvedené vyhlásenie, resp. čestné prehlásenie Ivety Žuffovej vyplatiť sumu vo výške 8300 eur D. T.,

nar. XX.X.XXXX, T. E., I.. J. XX/XX na základe vysporiadania členských práv družstevného bytu na ul.
I.. J. XX/XX R. E., v lehote do. Ďalej z listinných dôkazov, ktoré boli doložené do konania, súd zistil, že
bola uzavretá dňa 23.11.2011 Dohoda rozvedených manželov o zániku spoločného členstva a správa
spoločného nájmu družstevného bytu, v ktorej sa dohodli žalovaná s D. T. o zániku spoločného členstva
a spoločného nájmu 3-izbového družstevného bytu č. 20 na A. Stodolu 31/20 Martin s tým, že členom

družstva a jediným nájomcom zostala žalovaná. V rámci tejto dohody vyplynul záväzok pre pána D. T.,
že si nebude nárokovať náhradný byt, ubytovanie a účastníci dohody sa finančne vyporiadajú vzájomne
medzi sebou ( č. l. 276). Ďalej bolo preukázané, že bola uzavretá dňa 23.11.2011 Nájomná zmluva medzi
OSBD Martin a medzi žalovanou a spoločným nájomcom - teda žalobcom, ako manželom žaloavnej(č. l. 401). Zároveň bolo preukázané, že predmetný byt bol predmetom prevodu vlastníctva na základe
Zmluvyoprevodevlastníctvadružstevnéhobytu,ktorúuzatvoriloOSBDMartinsožalovanouakočlenom
družstva a jej manželom, teda žalobcom dňa 18.1.2012 ( č. l. 402). Na pojednávaní, ktoré sa konalo

dňa 26.6.2017 ( č. l. 678) súd v konaní vypočul ako svedka D. T., ktorý uviedol, že na bytovom družstve
podpísal vlastníctvo bytu na vtedy pani Ž. s tým, že mu vyplatia 8 300 eur, to znamená, že obaja pán
Ž. I. H. Ž.. Prítomní boli obidvaja, prepísal byt na pani Ž. pod podmienkou, že mu vyplatia túto čiastku.
Podľa tohto svedka mu vyplatili len čiastku 6 300 eur. Na otázku súdu, aby sa svedok vyjadril v súvislosti
so zaplatením čiastky 6 300 eur v spojení so zrušením spoločného nájmu, i to chápal ako spoločnú

pohľadávku alebo pohľadávku len jeho bývalej manželky. Svedok uvádzal: „Chápal som to ako spoločnú
pohľadávku, ktorú sa mi zaviazali zaplatiť. Obidvaja s tým súhlasili, keď som ja podpísal, že byt bude
na moju bývalú manželku“.
22. Súd má za to, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že bývalému manželovi žalovanej
bola poukázaná čiastka 6 300 eur, a to z dôvodu zrušenia ich spoločného nájmu a prevodu členských
práv k bytu na žalovanú a následného uzatvorenia nájomnej zmluvy k tomuto bytu so žalovanou a

žalobcom ako spoločným nájomcom. Z výpovede bývalého manžela pána T. je zrejmé, že išlo o spoločný
záväzok obidvoch manželov vo vzťahu k nemu, uvedené tvrdila aj žalovaná. Žalobca taktiež potvrdil,
že vedel o vyplácaní týchto čiastokpánovi T., bolo preukázané, že bol prítomný pri uzatváraní dohôd o
prevode členských práv a zrušenia spoločného nájmu medzi pánom T. a žalovanou a vzniku spoločného
nájmu k bytu na základe nájomnej zmluvy medzi OSBD a žalobcom a žalovanou. V konaní rovnako

bolo preukázané, že strany sporu predmetný byt odkúpili do BSM za zostatkovú hodnotu na základe
zmluvy s OSBD zhruba dva mesiace po vzniku spoločného nájmu bytu. V dohode o vyporiadaní medzi
žalovanou a pánom T. je len uvedené, že sa finančne vyporiadajú. Žalobca vedel o predmetnom dlhu
alebo tomuto záväzku, ktorý tu bol vo vzťahu k bývalému manželovi. Tento záväzok vznikol v čase, keď
boli obidvaja manželmi, teda žalobca so žalovanou a z tohto dôvodu súd má za to, že nie je možné

uvedené posudzovať ako osobný záväzok žalovanej, ale ako spoločný záväzok, ktorý bol hradený zo
spoločných finančných prostriedkov v rámci BSM v rámci ktorého potom strany sporu nadobudli do BSM
byt. Z tohto dôvodu považoval tento nárok na náhradu nákladov vynaložených na individuálny majetok
jedného z manželov za neopodstatnený.
23. Žalobca poukazoval na príjmový pokladničný doklad z č. l. 430 súdneho spisu a trval na tom, že išlo

o čiastku 2000 eur, ktorá mala byť poukázaná na účet bývalému manželovi žalovanej pánovi BÍ. ešte
začiatkom roku 2012. K tomuto dokladu súd vykonal na návrh žalobcu dokazovanie na Poštovú banku,
a.s., ktorá súdu poskytla informáciu v podaní doručenom 11.7.2017 ( č. l. 685 ) a uviedla, že ide úverový
účet číslo SK 3065000158000080007893, ktorý bol založený dňa 1.2.2012 v zmysle Zmluvy o úvere č.
0246451012, ktorú uzatvorili s bankou O. R. teda žalovaná. Zároveň banka zaslala súdu aj výpis z tohto

úverového účtu ( č. l. 686). Z výpisu je zrejmé, že žalovaná čerpala úver vo výške 2000 eur s tým, že
ho splatila v celom rozsahu poukázaním čiastky 2000 eur na , čím teda bol uhradený celý tento úver. To
znamená, že tá čiastka 2000 eur z toho príjmového pokladničného dokladu ( č. l. 429 ) predstavovala
splátku, ktorou uhradila poskytnutý úver s Poštovou bankou žalovaná. To znamená, že nešlo o čiastku,
ktorá mala byť poskytnutá bývalému manželovi D. T.. V súvislosti s predmetným úverom 2000 eur a

jeho vyplatením sa vyjadrovala žalovaná na pojednávaní, kde k uvedenému uviedla, že išlo o úver, ktorý
bol uzavretý za trvania manželstva a bol aj spotrebovaný za trvania manželstva, to znamená, že si
požičala teda 2000 eur, tieto aj splatila a finančné prostriedky boli spotrebované za trvania manželstva,
to znamená, že určite nie je možné započítať to do jej osobného majetku.
24. Žalobca si pôvodne v podanej žalobe ešte aj na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 30.1.2017

uplatňoval alebo teda žiadal, aby mu žalovaná vrátila peniaze, ktoré mu mala darovať jeho matka spolu
v sume 29 461,17 eur ( č. l. 493 ) s tým, že súd v tejto veci vypočul aj samotnú matku žalobcu. Na
pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 5.5.2017 žalobca uviedol, že už z poslednej úpravy petitu neuvádzal
sumu, ktorú si vyúčtoval žalobca ako dary od svojej matky, pretože tak, ako to mala svedkyňa ozrejmiť,
táto dávala peniaze svojmu synovi na to, aby sa vyplácali konkrétne účely. Buď to bola výplata pána

T., výplata dlhov na družstve, výplata dlhov na úvery. To znamená, že išlo výlučne o žalobcove peniaze,
ktoré dostal od jeho matky na účely splácania úverov, dlžôb, ktoré zostali v súvislosti s BSM. V tejto
súvislosti súd poukazuje aj na návrh na úpravu petitu žaloby z 28.4.2017 v zmysle ktorého už teda
nežiada žalobca vo vzťahu k žalovanej vrátenia sumy, ktorú on mal dostať od jeho matky titulom daru.
25. V rámci tohto návrhu si žalobca uplatnil ďalší nárok vo vzťahu k žalovanej, a to v súvislosti s tým,

že sa malo zo spoločného majetku patriaceho do BSM platiť dlhy žalovanej na byte, ktoré zostali po
prvom manželovi pánovi T., ktoré teda žalovaná na bytovom družstve v plnom rozsahu znala zaviazala
sa ich v plnej výške splatiť. Ešte pred manželstvom a roky manžel musel splácať dlh žalovanej ktorá
bola jej výlučným uznaným dlhom, a teda platil to jednak z majetku žalobcu pred manželstvom a jednakzo spoločného majetku na výlučný dlh žalovanej. V návrhu na úpravu petitu žaloby ( č. l. 625 ) si
žalobca teda žiadal, ako nárok na náhradu nákladov vynaložených na individuálny dlh žalovanej, a to
vo výške 1 493,83 eur. Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 5.5.2017 zástupkyňa žalobcu uviedla, že

si vlastne uplatňuje čiastku 553 eur, čo v slovenských korunách predstavuje 16 667,40 Sk od uzavretia
manželstva. V tejto súvislosti sa súd oboznámil s listinnými dôkazmi, ktoré do konania doložil žalobca
a konštatuje, že bol predložená ako listinný dôkaz vyhlásenie o uznaní dlhu a dohode v splátkach,
ktorý podpísala O. T. a na základe uznania tohto dlhu uznala, že dlží veriteľovi OSBD sumu 38 003,40
Sk, čo predstavuje nedoplatok na nájomnom a úhradách za plnenia poskytované s užívaním bytu k

30.9.2003 s tým, že sa zaväzuje splatiť tento dlh družstvu, teda veriteľovi v pravidelných mesačných
splátkach vo výške 2 000,- Sk, počnúc mesiacom október 2003 až do úplného zaplatenia dlhu, popri
úhrade bežného mesačného nájomného. Táto dohoda bola podpísaná 24.9.2003 medzi OSBD a O.
T.. Z uvedeného jej jednoznačne vyplynulo, že išlo o osobný záväzok žalovanej, teda jej dlh, ktorý jej
vznikol ešte pred uzavretím manželstva so žalobcom. Manželstvo medzi žalobcom žalovanou bolo
uzavreté dňa 31.7.2004. z listinných dôkazov, ktoré do konania doložil žalobca jednoznačne vyplýva,

že zo spoločného majetku sa hradil tento dlh. To znamená 5.8.2004 bolo poukázaných 5 000,- Sk,
26.8.2004 bolo poukázaných 5 000,- Sk, 7.10.2004 5000,- Sk, 15.11.2004 5 000,- Sk, 21.12.2004
10 000,- Sk ( č.l. 643). Ďalej dňa 17.1.2005 5000,- Sk, 7.3.2005 4 000,- Sk, 11.5.2005 5 000,- Sk,
15.6.2005 5 000,- Sk ( č. l. 643). Čo sa týka ostatných platieb, ktoré teda mala realizovať žalovaná na
tento jej osobný dlh, ktorý jej teda vznikol ešte pred uzavretím manželstva, ktorý uznala a zaviazala sa

splácať ho v splátkach na tie ostatné neprihliadal, nakoľko išlo o splátky, ktoré boli realizované pred
uzavretím manželstva so žalobcom. Spolu bolo uhradených na individuálny majetok žalovanej spolu
čiastka 49 000,-Sk, to znamená, že ak ide o nárok na refundáciu nákladov v prospech samostatných
majetkov manželov prejaví sa v rozhodnutí spravidla tak, že manželovi povinného k takejto náhrade je
uložená povinnosť zaplatiť druhému polovicu čiastky, ktorá bola takto vynaložená, čo v danom prípade

predstavuje sumu 24 500,- Sk, v prepočte na eurá 813,25 eur.
26. Žalobca v podaní doručenom súdu 28.4.2017 žiadal od žalovanej, aby mu zaplatila sumu, ktorú on
vynaložil z vlastných finančných prostriedkov na spoločné dlhy manželov, vrátane polovice uhradených
preddavkov za byt, elektrinu, plyn, internet, daň z nehnuteľnosti, a to za obdobie od 4.11.2014 do
28.4.2017. V tejto súvislosti žalobca doplnil toto podanie, a to podaním doručeným súdu 5.9.2017 ( č.

l. 733 ), kde uviedol ďalšie platby, ktoré mal realizovať ako nedoplatky na nájomnom a energiách, a tie
vyčíslil na sumu 1 126,98 eur. K týmto jednotlivým úhradám súdu doložil aj listinné dôkazy týkajúce sa
platenia tohto nájomné za predmetné obdobie. Čo sa týka predmetného bytu v konaní bolo preukázané
výpoveďou žalobcu, žalovanej, že žalovaná byt opustila od 1.1.2014. Žalobca v byte býval s terajšou
manželkou od 1.1.2014 do októbra 2015 ( č. l. 493). Následne mal byť byt prázdny od novembra do

februára 2016 a potom tento byt obývali od marca do októbra nájomníci a tí platili 360 eur mesačne.
Avšak podľa žalobcu platby na byt boli mesačne 383,50 eur a žalobca doplácal preto k tomuto
nájomnému čiastku 23,50 eur mesačne. Rovnako bolo preukázané, že žalovaná mohla byt reálne užívať
až po odovzdaní klúčov, tieto jej na vyžiadanie boli odovzdané 31.10.2016 ( č. l. 427). Súd po vykonanom
dokazovaní konštatuje, že nárok žalobcu, ktorý si uplatnil v súvislosti s tým, že žiadal, aby mu žalovaná

zaplatila to, čo on zo svojho výlučného vlastníctva, ktoré mal dostať darom od matky, použil na úhradu
preddavkov za byt, energie za obdobie od právoplatnosti rozsudku o rozvode až po súčasnosť, nie je
dôvodný za obdobie, kedy byt mohol užívať len žalobca.
Podľa § 144 OZ veci v BSM užívajú obaja manželia spoločne, spoločne uhrádzajú aj náklady vynaložené
na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním. Právo spoločného užívania veci, a tomu

zodpovedajúca povinnosť spoločného uhrádzania nákladov vyjadruje rovnaké postavenie manželov
vo veciach patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva. V bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú
spoločne a tým je vyjadrené ich právo a povinnosť veci užívať. Občiansky zákonník nemá ustanovenie
o tom, podľa akých ustanovení sa spravujú veci manželov, ktoré patria do BSM, najmä správa
tohto majetku v období, keď toto spoluvlastníctvo síce už zaniklo, avšak ešte nebolo vykonané jeho

vyporiadanie. Preto v zmysle ust. § 853 OZ treba vychádzať z ust. OZ, ktoré upravujú vzťahy svojim
obsahom la účelom im najbližšie. Súd vychádza z toho, že takýmito najbližšími ust. sú § 144 až 149 OZ
a z týchto ustanovení je potrebné aj analogicky vychádzať.
Zásada, že aj po zániku tohto majetkového spoločenstva, až do jeho vyporiadania zostáva každý z
manželov vlastníkom vecí, ktorý je obmedzený rovnakým vlastníckym právom druhého, zdôrazňuje,

že manžel, ktorý za týchto okolností vec sám užíva, sám tiež znáša náklady spojené s jej užívaním a
udržiavaním a zodpovedá za to, že sa v dôsledku jej užívania zmenil stav veci, najmä však za to, že
došlo k jeho znehodnoteniu, poškodeniu alebo zničeniu.Súd bol toho názoru, že žalobcovi mohol vzniknúť nárok len na to, aby mu uhradila žalobkyňa polovicu
nákladov, ktoré on vynaložil na predmetný byt za obdobie od novembra 2016 až po rozhodnutie súdu,
t. j. za obdobie, kedy reálne obidvaja mohli byt užívať. Súd, vychádzajúc z podania doručeného súdu

5.9.2017, má za to, že žalobca za toto dôvodné obdobie zaplatil za nedoplatky na nájomnom a
energiách sumu vo výške 1 126,98 eur. Uvedené bolo preukázané aj dokladmi o zaplatení ( č. l. 738, 739
a740súdnehospisu). Vkonaníbolopreukázané,žestranysporupredalibytzakúpnucenu47500eura
v rámci teda tejto kúpnej ceny žalovaní uhradili nedoplatky, čo sa týkalo dlhov súvisiacou s predmetným
bytom na OSBD vo výške 331,88 eur, čo bolo potvrdené v podaní žalobcu zo dňa 25.10.2017 ( č. l.

776). Čiže súd môže konštatovať, že čo sa týka nedoplatkov, ktoré mal uhradiť žalobca na predmetný
byt, tento si uplatnil jednak sumu 1 126,98 eur a čo sa týka nedoplatku, ktorý sa mal uhradiť za kúpnu
cenu predmetného bytu vo výške 331,88 eur, tak túto čiastku súd rozdelil na polovicu a mal teda za
to, že žalobca za priznané obdobie uhradil za byt čiastku 165,94 eur a žalovaná čiastku 165,94 eur. Z
uvedeného teda vyplýva, že žalobca uhradil na predmetný byt spolu sumu 1126,98 + 165,94 eur spolu 1
292,92 eur a žalovaná 165,94 eur. Keďže boli povinní uhradiť obidvaja tieto nedoplatky, tak súd spočítal

tieto úhrady, vydelil ich dvoma a vyšlo, že každý mal uhradiť polovicu, t.j. 729,43 eur. Žalobca uhradil o
sumu 563,49 eur viac, čo súd potom zohľadní v súvislosti s konečným vyúčtovaním v rámci vyporiadania
BSM ako čiastku, ktorá je povinná žalovaná nahradiť žalobcovi.

27. V zmysle § 143 OZ predmetom bezpodielového spoluvlastníctva sú aj všetky práva ( pohľadávky),

ktoré vznikli manželom za trvania manželstva. V rámci vyporiadania BSM si žalobca v rámci konania
uplatni štyri úvery, ktoré si mali zobrať so žalovanou za trvania manželstva.
Žalobca žiadal o vyporiadanie úveru, ktorý bol poskytnutý stranám sporu na základe Zmluvy o poskytnutí
spotrebiteľského úveru „Flexi pôžička“ číslo 001058011040214 zo dňa 7.2.2014 ( č.l. 25 ). Zostatok tohto
úveru k 4.11.2014, t.j. teda k zániku BSM z dôvodu právoplatnosti rozsudku o rozvode, predstavoval

čiastku 17 904,05 eur ( č. l. 148).
Ďalej išlo o úver, ktorý bol poskytnutý stranám sporu na základe Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského
úveru „Flexi pôžička“ 002466311120314 zo dňa 12.3.2014 ( č. l. 64), ktorého zostatok k 4.11.2014
predstavoval čiastku 5 502,95 eur ( č. l. 202).
Ako aj úver, ktorý si zobrali strany sporu na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej zo

spoločnosťou CETELEM SLOVENSKO a. s. č. 42710094430 0 01 ( č. l. 71) a jeho zostatok k 4.11.2014
predstavoval čistku 4 255,52 eur ( č. l. 151).
Strany sporu uzavreli aj Zmluvu o splátkovom úvere so SLSP, a. s. číslo 5025420450 zo dňa 5.3.2012
spolu s Dodatkom zo dňa 3.7.2014 ( č.l. 75-79) a zostatok predmetného úveru k 4.11.2014 predstavoval
sumu 32 602,44 eur ( č.l. 152 ).

Žalobca navrhoval v poslednej úprave petitu návrhu na začatie konania 30.11.2017, aby žalovaná bola
povinná splatiť zostatkovú sumu úveru spoločnosti CETELEM SLOVENSKO a. s. , zostatkovú hodnotu
z úveru vo VÚB, a.s. pri úverovej zmluve číslo 002466311120314 a rovnako, aby bola povinná zaplatiť
zostatkovú hodnotu úveru vo VÚB, a.s. pri úvere číslo 001058011040214.

28. V konaní bolo preukázané, že došlo k celému splateniu úveru v SLSP, a.s. Žalobca uhradil za
obdobie od 4.11.2014 do 28.4.2017 na predmetný úver čiastku 5 273,30 eur. Čo sa týka žalovanej,
táto na predmetný úver uhradila splátku za október 2015 vo výške 224,26 eur ( č. l. 274 ). Ďalej 5 x
po 224,26 eur za obdobie od 24.11.2016 do 31.3.2017 ( č. l. 657 ) a 3x čiastku 224,26 eur za obdobie
apríl, máj, jún 2017 ( č. l. 668). Spolu teda uhradila na predmetný úver čiastku 2 018,34 eur. Čo sa týka

jednotlivých platieb, ktoré mal zaplatiť žalobca na úver v SLSP, a.s. do 28.4.2017 súd poukazuje na to,
že bolo preukázané výpismi z účtu žalobcu, že za rok 2014 na úver v SLSP, a.s. splatil 2x čiastku 253,09
eur ( č. l. 161), za rok 2015 2x čiastku 253,09 eur ( č. l. 161, 162), za rok 2015 čiastku 9x 224,26 eur ( č.
l. 161,162), za rok 2016 čiastku 10x 224,26 eur ( č. l. 518), čo spolu predstavuje 5 273,30 eur.. Žalovaná
uhradila na predmetný úver až do jeho vyplatenia čiastku 2 018,34 eur. Rovnako bolo preukázané, že

z kúpnej ceny za predmetný byt bol splatený úver v SLSP, a.s. v celom rozsahu s tým, že bol zaplatený
nedoplatok na tomto úvere vo výške 28 515,39 eur ( č. l. 786, 787). Súd túto čiastku delil dvoma a mal za
to, že na predmetný úver, okrem vyššie uvedených čiastok, žalobca zaplatil čiastku 14 257,695, rovnako
aj žalovaná. Čiže po súhrne je potrebné konštatovať, že žalobca zaplatil na predmetný úver čiastku 14
257,695 eur + 5 273,30 eur, spolu 19 530,995 eur a žalovaná čiastku 14 257,695 eur + 2 018,34 eur,

spolu 16 276,035 eur. Spolu teda na predmetný úver mala byť uhradená čiastka vo výške 35 807,03
eur : 2 predstavuje čiastku 17 903,515 eur. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobca uhradil o čiastku 1
627,48 eur viac a túto je povinná žalovaná v rámci vyporiadania mu ju nahradiť.29. Čo sa týka úveru, ktorý si zobrali strany vo VÚB, a.s. na sumu 18 500 eur, išlo o úver číslo
001058011040214 zo dňa 7.2.2014, bolo v konaní preukázané, že žalobca uhradil na predmetný úver
za rok 2014 2x po 262,94 eur. Za rok 2015 4x po 262,94 eur, 1x po 262,95 eur, 1x po 270,69 eur. Za rok

2016 7x 270,49 eur, 1x 271,08 eur. Za rok 2017 1x 271,51 eur, 1x 271,53 eur. Na upomienkach čiastku
49,50 eur. Uvedené žalobca preukázal výpismi z účtu ( č. l. 507 až 508, 509, 510 ). Následne realizoval
ďalšie platby, čo sa týka úveru vo VÚB, a.s. na sumu 18 500 eur. Spolu teda uhradil žalobca až do apríla
2017 na predmetný úver čiastku 5273,30 eur. Za obdobie od júna 2017 do augusta 2017, tak bola tá
čiastka 1 350 eur ( č. l. 741), za + za november uhradil na predmetný úver 200 eur ( č. l. 782), december

2017 a január 2018 spolu 200 eur. Spolu uhradil čiastku 7023,30 eur. Čo sa týka žalovanej, tak táto na
predmetný úver uhradila obdobie september 2016 čiastku 274,49 eur ( č.l . 270), za november čiastku
270,50 eur ( č. l. 668), čiže spolu ona uhradila čiastku 540,99 eur. Zároveň bolo preukázané, že na
predmetný úver z vyplatenej kúpnej ceny išla čiastka 15 435,65 eur, a teda spravodlivo z tejto čiastky je
potrebné zarátať žalobcovi, že zaplatil na úver ešte čiastku 7 717,825 eur a žalovaná rovnakú čiastku
7 717,825 eur. Čiže po sumáre žalobca zaplatil na predmetný úver čiastku 14 741,125 eur a žalovaná

čiastku 8 258,815 eur. Čiže spolu na predmetný úver bolo zaplatených 22 999,94 eur : 2, každý teda
mal uhradiť 11 499,97 eur. Vzhľadom k tomu koľko uhradil žalobca, žalovaná je ešte povinná doplatiť
žalobcovi čiastku 3 241,15 eur.

30. Čo sa týka ďalšieho úveru vo VÚB, a.s., ide o úver číslo 002466311120314 a požičaná čiastka bola

6 000 eur. Bolo preukázané, že žalobca k 28.4.2017 uhradil čiastku 3 297,53 eur na predmetný úver, kde
za rok 2014 uhradil 2x po 140,26 eur, za rok 2015 4x po 140,26 eur, 1 x po 140,27 eur, 1x po 161,19 eur,
za rok 2016 3x 161,02 eur, za rok 2016 1x 161,42 eur, 1x 161,95 eur, 2x 162,34 eur, 2x 162,29 eur, za rok
2017 1x 162,32 eur, 1x 162,35 eur, upomienky 41,50 eur ( č. l. 512 až 516 ). Následne uhradil žalobca do
28.4.2017 ďalšie platby na predmetný úver. Spolu teda do 28.4.2017 uhradil na predmetný úver čiastku

3 297,53 eur ( č. l. 630-631). Ďalej žalobca uhradil od júna 2017 do augusta 2017 na predmetný úver
čiastku 3x po 200 eur ( č. l. 741 ). Následne uhradil žalobca za obdobie do novembra 2017 na predmetný
úver čiastku 200 eur ( č. l. 782 ) a rovnako uhradil aj za december 2017 a január 2018 na predmetný úver
200 eur. Spolu teda uhradil na predmetný úver čiastku 4 497,53 eur. Čo sa týka žalovanej na predmetný
úver neuhradila žiadnu čiastku. Keďže súd vychádzal z toho, že z kúpnej ceny na predmetný byt bola

použitá celkovo čiastka 858,54 eur, tak mal za to, že polovicu z tejto čiastky, t. j. sumu 429,27 eur súd
dal, že zaplatil žalobca na predmetný úver a druhú polovicu v rovnakej výške žalovaná. Žalovaná teda
uhradila na predmetný úver 429,27 eur a žalobca čiastku 4 926,80 eur. Spolu teda na predmetný úver
uhradili čiastku 5 356,07 eur, ktorú keď vydelíme 2, vyjde suma 2 678,035 eur a z toho teda vyplýva, že
žalobca uhradil viac na predmetný úver a žalovaná je povinná doplatiť žalobcovi čiastku 2 148,77 eur.

31. Pri úvere poskytnutom spoločnosťou CETELEM SLOVENSKO a. s. číslo 4270094430001 bolo v
konaní preukázané, že žalobca uhradil od 4.11.2014 do 28.4.2017 na predmetný úver za rok 2014 2x
100 eur, za rok 2015 12x 100 eur, za rok 2016 7x 100 eur, spolu 2 100 eur ( č. l. 519, 520, 521, 522). Čo
sa týka žalovanej, táto uhradila za november 2016 čiastku 488 eur na predmetný úver ( č. l. 661) a za

máj 2017 čiastku 50 eur ( č. l. 668). Spolu teda uhradila na predmetný úver čiastku 538 eur. Zároveň bolo
v konaní preukázané, že z kúpnej ceny za predmetný byt bol uhradený aj úver spoločnosti CETELEM
SLOVENSKO a. s. vo výške 858,54 eur, kde polovicu z tejto sumy zarátal žalobcovi aj žalovanej ako
úhradu na predmetný úver. To znamená, že na základe toho žalobca uhradil spolu 2 100 eur + 429,27
eur, spolu 2 529,27 eur a žalovaná uhradila 538 eur + 429,27 eur, spolu 967,27 eur. Spolu teda uhradili

na predmetný úver čiastku 3 496,54 eur : 2 = 1 748,27 eur, čo má uhradiť každý z nich. Z toho vyplýva,
že žalovaná uhradila menej a je povinná ešte doplatiť žalobcovi čiastku 781 eur.
Keďže tri úvery neboli splatené, tak súd ich spravodlivo rozdelil, bez žiadnej kompenzácie a vo
výroku rozsudku rozhodol, že žalovaná preberá spotrebiteľský úver na základe Zmluvy o poskytnutí
spotrebiteľského úveru „Flexi pôžička“ číslo 001058011040214 zo dňa 7.2.2014, ktorého zostatok

po zarátaní všetkých platieb je zhruba 369,37 eur, ako aj úver poskytnutý na základe Zmluvy o
spotrebiteľskom úvere číslo 42710094330001 uzavretej medzi CETELEM SLOVENSKO, a.s., ktorého
zostatok po zarátaní všetkých platieb predstavuje 1740,49 eur a žalobca preberá spotrebiteľský úver
na základe Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexi pôžička“ číslo 002466311120314 zo dňa
12.3.2014, ktorého zostatok predstavuje po zarátaní všetkých platieb sumu 2069,74 eur.

32. Žalovaná na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 23.8.2017 sa vyjadrila, že počas trvania BSM
uzatvorila v poisťovni Allianz Slovenská poisťovňa, a.s. životnú poistku, na ktorú počas trvania BSM
uhrádzalapravidelnemesačnúpoistnúsumu,tútopoistkupočastrvaniaBSMvypovedalaazískalasumu750 eur. Keďže išlo o peniaze, ktoré boli súčasťou BSM, žalovaná ich výlučne použila pre svoje potreby a
z tohto dôvodu žalobca žiadal, aby mu polovicu sumy vyplatila, čo predstavuje v danom prípade čiastku
375 eur. Súd považoval tento nárok na zaplatenie čiastky 375 eur, titulom polovice sumy nadobudnutej

z vyplatenej životnej poistky poisťovne Allianz Slovenská poisťovňa, a. s. za dôvodný.

33. Spolu hodnota hnuteľných vecí predstavuje sumu 4 145 eur. Z toho podiel každej strany sporu
predstavuje sumu 2 072,50 eur. Žalobcovi boli prikázané hnuteľné veci v celkovej hodnote 2 410 eur a
žalovanej v celkovej hodnote 1 735 eur, to znamená, že žalobcovi boli prikázané hnuteľné veci v hodnote

viac o 337,50 eur, než predstavuje jeho podiel. Žalovanej teda boli prikázané hnuteľné veci vo výške
v sume 1 735 eur, t.j. o sumu 337,50 eur menej, ktorú by jej mal žalobca na vyrovnanie podielu na
veciach zaplatiť. Od tejto sumy však je potrebné odpočítať sumy, ktoré by mala žalovaná zaplatiť na
vyrovnanie jednak spoločných dlhov z úverov, jednak na vyrovnanie nákladov, ktoré vynaložil žalobca
voči žalovanej v súvislosti s jej individuálnym záväzkom vo vzťahu k OSBD, ako aj sumu, ktorú by mala
zaplatiť ona v súvislosti s platením dlhov na nájomnom a službách spojených s užívaním bytu tak, ako

to súd uvádzal v predchádzajúcich odsekoch odôvodnenia rozsudku. To znamená, že žalovaná by mala
zaplatiť na vyrovnanie spoločných dlhov z úverov z jej individuálneho záväzku vo vzťahu k OSBD sumu
813,25 eur ( odsek 25 odôvodnenia rozsudku) + sumu 563,49 eur ( odsek 26 odôvodnenia rozsudku) ,
sumu 1 627,48 eur ( odsek 28 odôvodnenia rozsudku) + 3 241,15 eur ( odsek 29 odôvodnenia rozsudku)
+ 2148,77 eur ( odsek 30 odôvodnenia rozsudku + 781 eur ( odsek 31 odôvodnenia rozsudku) + sumu

375 eur ( odsek 33 odôvodnenia rozsudku). To znamená, že žalovaná by mala odporcovi zaplatiť na
úplné vyrovnanie sumu 9 212,64 eur, ako tzv. vyporiadací podiel. Súd určil na zaplatenie tejto čiastky
dlhšiu lehotu, nakoľko išlo o vyššiu sumu a majetkové pomery žalovanej, čo bolo preukázané aj výpismi
z účtu, aj tým, ako nevládala splácať jednotlivé dlhy a pôžičky, jej neumožňujú naraz predmetnú sumu
uhradiť žalobcovi.

34. Súd vyzval SLSP, a.s., aby poskytla informácie ohľadne úveru, ktorý mal byť uzavretý medzi
žalobcom a žalovanou. SLSP, a.s. poskytla údaje o predmetnom úvere č. 5025420450 ( č. l. 152 )
a za poskytnutie tejto informácie súdu vyúčtovala faktúru číslo 2000010741 na sumu 24 eur k úhrade.
Zároveňsúd,keďžežalovanábolapovinnásúdudoručiťstavjejúčtuvedenomvSLSP,a.s.,akoajvýpisy

z tohto účtu, a tieto nepredložila, súd ich na návrh žalobcu vyžiadal od SLSP, a.s., aby poskytla tieto
informácie ohľadne účtu. Táto vyúčtovala za poskytnutie týchto informácií faktúru číslo 2000014541 ( č.
l. 760 ) na čiastku 24 eur.
Podľa § 259 CSP ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto
osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

Vzhľadom na citované ustanovenia súd priznal SLSP, a. s. za jej informačnú povinnosť sumu 48 eur.
Zároveň rozhodol, že bolo povinnosťou žalovanej predložiť jej výpisy z účtu a z tohto dôvodu má za
to, že žalovaná je povinná uhradiť celú čiastku vyfakturovanú SLSP, a.s. vo výške 24 eur faktúrou
číslo 2000014541. Keďže žalovaná na základe uznesenia č. k. 15C/449/2015-770 zložila preddavok vo
výške 24 eur, súd vo výroku určil, že sa upravuje učtáreň Okresného súdu Martin, aby sumu 24 eur

vyplatila na účet SLSP, a.s. z preddavku uhradeného žalovanou dňa 16.11.2017. Čo sa týka faktúry
číslo 2000010741 na 24 eur, keďže išlo o poskytnutie informácii ohľadne spoločného úveru na základe
žiadosti súdu, tak súd rozdelil túto povinnosť na zaplatenie tejto úhrady vo výške 24 eur pre žalobcu v
sume 12 eur a pre žalovanú v sume 12 eur na účet SLSP, a.s.

35. V súlade s ust. § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 71/1992 Z. z. o súdnych poplatkoch a poplatku
za výpis z registra trestov, ako aj podľa položky 6 písm. b) Sadzobníka poplatkov za vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa platí súdny poplatok z predmetu konania, ak sa konanie
skončilo rozsudkom 3 % a ak sa konanie skončilo súdnym zmierom 1 %, najmenej 66 eur, najviac
16 596,50 eura. Vzhľadom na uvedené hodnota aktív predstavovala sumu 2 072,50 eur, z tohto 3%

predstavujú sumu 62 eur, minimum poplatku je 66 eur, a preto súd zaviazal žalobcu zaplatiť 1 zo sumy
66 eur, t. j. 33 eur a žalovanú taktiež polovicu v sume 33 eur na účet Okresného súdu Martin podľa
pripojeného príkazu na úhradu.

36. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods.1 CSP a vyslovil, že žiadna zo strán sporu

nemá právo na náhradu trov konania. Vzhľadom na charakter konania nemožno hovoriť o úspechu alebo
neúspechu niektorej strany sporu. Vyporiadanie BSM bolo v záujme obidvoch strán sporu a každá zo
strán sporu dostala polovicu nadobudnutého majetku resp. jeho hodnoty.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorému smeruje.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

( Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.