Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Nitra

Judgement was issued by JUDr. Vladimír Pribula

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/18/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117231545
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4117231545.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa
Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka, v právnej veci žalobcu: T. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. č. d. XXX,
zastúpený: JUDr. Ivana Starzyková, advokátka so sídlom Šurany, M. R. Štefánika 14, proti žalovanému:
S. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. č. d. XXX, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní
žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 28. decembra 2017 č. k. 16C/157/2017-36, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (súd prvej inštancie v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok, ďalej len „CSP“) uznesením zo dňa 28. decembra 2017 č. k. 16C/157/2017-36 zamietol návrh

na nariadenie neodkladného opatrenia.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d/, §
326 ods. 1, 2, § 329 ods. 1, 2, § 333, § 334, § 336 ods. 1, 3 CSP.

3.V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia,

ktorým by súd žalovanému uložil zákaz nakladať s nehnuteľnosťami v katastrálnom území obce I. Návrh
odôvodnil tým, že so žalovaným (bývalá manželka), doposiaľ nemajú vyporiadané bezpodielového
spoluvlastníctvo manželov (ďalej len "BSM"). Do BSM patrí aj rodinný dom, prístupová cesta a záhrada,
vo vzťahu ku ktorým žiada nariadiť neodkladné opatrenie, hoci žalovaný je na liste vlastníctva uvedený
ako výlučný vlastník rodinného domu, táto nehnuteľnosť bola nadobudnutá počas manželstva. K
uvedenej situácii došlo z dôvodu, že žalovaný v čase, kedy sa žalobca pracovne zdržiaval v zahraničí,

sám podával žiadosť o vydanie stavebného povolenia, čo bolo výlučne z dôvodov urýchlenia a uľahčenia
celého procesu vybavovania staveného povolenia. Žalobca sa na základe vypočutého rozhovoru medzi
žalovaným a starším synom domnieval, že žalovaný plánuje začiatkom januára 2018 (po vyplatení
zostatku dlhu na úvere voči Slovenskej sporiteľni, a.s., v prospech ktorej je zriadené záložné právo)
previesť darovacou zmluvou vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na syna, aby sa tak vyhol povinnosti
vyplatiť žalobcu ako bývalého manžela z týchto nehnuteľností v rámci vyporiadania ich zaniknutého

BSM. Zbavením sa majetku znemožní vymožiteľnosť jeho pohľadávky z titulu vyporiadania BSM,
nakoľko žalovaný nebude mať žiadny majetok na postihnutie exekúciou, keďže okrem predmetných
nehnuteľností nevlastní žiadny iný majetok a jeho príjem z pracovnej činnosti je minimálny. Hoci do
BSM patrí iba stavba - rodinný dom, pre potreby ochrany práv žalobcu a dosiahnutie sledovaného
účelu je nevyhnutné, aby sa neodkladné opatrenie týkalo aj nehnuteľností - pozemkov zapísaných ako
výlučné vlastníctvo žalovaného, ktoré tvoria pozemok zastavaný rodinným domom a priľahlé pozemky.

Pokiaľ by sa neodkladné opatrenie nevzťahovalo aj na tie pozemky, žalovaný by mal možnosť prevodu
týchto pozemkov na syna, čím by znemožnil možný predaj spoločných nehnuteľností - prístupovej cestyk rodinnému domu a priľahlej záhrady a spoločného rodinného domu. V tomto štádiu mimosúdneho
konania o vyporiadanie BSM, kedy ešte účastníci nie sú dohodnutí na spôsobe vyporiadania a
výške konečnej odplaty, nie je možné postupovať podľa § 343 CSP. Navrhovaným neodkladným

opatrenímmožnoobjektívnezabezpečiťžalobcoviochranupredkonanímžalovanejdočasuuzatvorenia
mimosúdnej dohody o vyporiadaní BSM, alternatívne do rozhodnutia súdu o vyporiadaní BSM. K návrhu
predložil rozsudok č. k. 24P/283/2016-73 zo dňa 27.6.2017, návrh na mimosúdne vyporiadanie BSM,
výpis z LV č. XXXX, LV č. XXXX, žiadosť o vydanie staveného povolenia, zápisnica o pojednávaní zo dňa
31.1.2017. Predložil potvrdenie obce I., e-mail žalovaného, ktorým požiadal o čas na premyslenie

si mimosúdnej dohody o vyporiadaní BSM.

4. Po preskúmaní spisového materiálu a skutočností známych z katastra nehnuteľnosti súd prvej
inštancie dospel k záveru, že nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodné. Z tvrdení žalobcu a
predložených dokladov nebolo možné hodnoverne vyvodiť záver, že tu existuje potreba neodkladne
upraviť pomery medzi účastníkmi právneho vzťahu. Z predložených listín mal za preukázané, že rodinný

dom zapísaný na LV č. XXXX pre kat. územie I. je zapísaný ako výlučné vlastníctvo žalovaného, a
podľa vyjadrení účastníkov by mal patriť do masy BSM (najmä s ohľadom na vyjadrenie žalovaného v
konaní 24P/283/2016 čl. 17). Súd však nemal za preukázané, že žalovaný sa snaží rodinný dom previesť
na tretiu osobu. Iba samotné tvrdenie, bez hodnoverného osvedčenia, nepostačuje na preukázanie
dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia. Súdu je zrejmé, že úmysel, ako bezprostredný vnútorný

vzťah osoby k určitému právnemu následku, je osvedčiteľný iba vo výnimočných prípadoch a s
nepomernými ťažkosťami, no okolnosti, ktoré žalobcu viedli k podozreniu, že nehnuteľnosť by mala
byť prevedená na tretiu osobu, by mali byť aspoň čiastočne osvedčené. Podľa názoru súdu, túto
skutočnosť nepreukazuje to, že žalovaný žalobcovi v predmetnej nehnuteľnosti zrušil trvalý pobyt ani
to, že sa doposiaľ nevyjadril k návrhu dohody o vyporiadaní BSM. Podľa názoru súdu, ak by sa snažil

previesť nehnuteľnosti na plnoletého syna, nebol by dôvod čakať až na vyplatenie zostatku dlhu na
úvere, keďže táto skutočnosť nebráni prevodu vlastníckeho práva. Z výpisu na predmetnom LV na
katasterportal.sk. aktuálnemu ku dňu 27.12.2017 nie je zrejmé, že by dochádzalo k zmene vlastníckeho
práva na predmetnej nehnuteľnosti. Súd dodal, že rozsah navrhovaného neodkladného opatrenia nie je
v súlade s princípom proporcionality v časti, v ktorej sa žalobca domáha, aby súd uložil zákaz nakladania

s nehnuteľnosťami, ktoré sú výlučným majetkom žalovaného. Nie je ho dôvodné obmedziť v jej výlučnom
vlastníckom práve k nehnuteľnostiam, a to ani za situácie, že je na nich postavený rodinný dom, ktorý má
byťpredmetomvyporiadaniaBSM. Žalovanéhoniejemožnénútiťkpredajunehnuteľnostivjejvýlučnom
vlastníctve a takúto možnosť nemá ani súd v rámci vyporiadania BSM. Je teda len na žalovanom, aby
s takýmto návrhom súhlasil. Vzhľadom na uvedené súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia

zamietol.

5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, žiadajúc nariadenie neodkladného
opatrenia, resp. zrušenie napadnutého rozhodnutia. Uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne právne
posúdil prejednávanú vec a nesprávne zistil skutkový stav. Žalovaný si je vedomý toho, že stavba

rodinného domu tvorí ich bezpodielové spoluvlastníctvo, a zneužíva vo svoj prospech aktuálny zápis
stavby rodinného domu ako svoje výlučné vlastníctvo. Tomuto konaniu svedčí aj konanie, keď bez
toho, aby oznámil svoje zamýšľané konanie a dôvod svojho konania, odhlásil bez súhlasu a vedomia
žalobcu z trvalého pobytu v rodinnom dome súp. č. XXX v I., čo zistil až oznámením z polície.
Žalovaný do dnešného dňa nereagoval ani na zaslaný návrh na mimosúdne vyporiadanie BSM, kde

bol požiadaný aj o vyjadrenie sa k spoločnej stavbe rodinného domu a jeho vyporiadaniu, v čom
vidí snahu odďaľovať vyporiadanie BSM a zrealizovať zamýšľaný úmysel previesť stavbu rodinného
domu na tretiu osobu. Ak mal žalobca čakať až do zrealizovania úmyslu žalovaného k prevodu stavby
rodinného domu a podaniu kúpnej zmluvy na kataster, už by vydaním neodkladného opatrenia nebolo
možné zabrániť takémuto prevodu, hlavne ak by sa jednalo o zrýchlené katastrálne konanie. Princíp

proporcionality by nebol porušený, t. j. nariadením neodkladného opatrenia vzťahujúceho sa aj na
pozemky vo výlučnom vlastníctve žalovaného by nebol obmedzený neprimeraným spôsobom. Poukázal
na nemožnosť vyžadovanie preukázania úmyslu konajúcej osobe.

6. Žalovaný sa k návrhu a odvolaniu žalobcu vyjadril uvádzajúc, že v žiadnom prípade nemá záujem

previesť predmetné nehnuteľnosti na syna S. C. alebo inú tretiu osobu. Je pravdou, že žalobcovi
odhlásil trvalý pobyt v rodinnom dome súp. č. XXX, avšak len z toho dôvodu, že od mesiaca január
2017 nežije v spoločnej domácnosti. Trvalý pobyt má len evidenčný charakter a nie je nijako spojený
s vlastníckym právom. Právnemu zástupcovi žalobcu JUDr. Ivane Starzykovej dňa 29.01.2018 zaslalpísomné vyjadrenie k návrhu na vyporiadanie BSM, ktorý je však v mnohých bodoch neakceptovateľný.
O „úprimnej snahe“ žalobcu vyporiadať bezpodielové spoluvlastníctvo mimosúdne dohodou svedčí
tiež fakt, že do majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva zahrnul napr. svadobné

obrúčky, svadobné dary, ale aj hnuteľné veci, ktoré si sám zakúpil syn S. C.. Takže vypracovať
písomné vyjadrenie k takémuto návrhu nebolo jednoduché, no vonkoncom nemá v úmysle odďaľovať
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva. Má záujem vyporiadať bezpodielové spoluvlastníctvo
mimosúdne dohodou, avšak spravodlivo.

7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej
len "CSP") preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie bez prejednania veci na nariadenom
odvolacom pojednávaní v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne, a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

9.1. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

9.2. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

9.3. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9.4. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,

akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.

9.5. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní

proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

9.6. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

10. Nariadiť neodkladné opatrenie podľa Civilného mimosporového a Civilného sporového poriadku, je
podľa zákonných predpokladov prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa potvrdí a osvedčí, že sú tu právne
vzťahy medzi účastníkmi, tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ktorá je potrebná a v právnych
vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí mať

právny záujem na jeho nariadení, t. j. musí osvedčiť potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov z
dôvodu, aby sa neskúmali iné záujmy na vydanie takéhoto rozhodnutia súdu.

11. Inštitút neodkladných opatrení nahradil doterajšie predbežné opatrenia aj v nesporových konaniach
a jeho zavedením sa zmenila doterajšia koncepcia právnej úpravy predbežných opatrení podľa

Občianskehosúdnehoporiadku,podľaktorejbolocieľompredbežnýchopatrenídočasneupraviťpomery
účastníkov konania a následne rozhodnúť vo veci samej. Nová právna úprava upustila od doterajšej
koncepcie rýdzej predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení
nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej.

12. Napriek tomu, že vo veci ide o vydanie neodkladného opatrenia, súd musí postupovať obozretne a
dostatočne zistiť skutkový stav ako podklad rozhodnutia, i keď rozhodnúť o takomto návrhu je urgentné.
Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení musí súd brať do úvahy aj právnu úpravu nároku, ktorého sa
má neodkladné opatrenie týkať.13. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má navrhovateľ uviesť, z akých skutočností
vyvodzuje svoj nárok na nariadenie neodkladného opatrenia. Tento procesný nárok na nariadenie

neodkladného opatrenia sa opiera o spravdepodobnenie nároku vo veci samej, o jeho osvedčenie,
ktoré znamená, že podľa tvrdení navrhovateľa jeho nárok vo veci samej obstojí. Pri rozhodovaní o
neodkladnom opatrení sa teda nedokazuje, ale vychádza len z osvedčenia práva a z osvedčenia
ohrozenia práva. Nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí
a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami, tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu,

táto dočasná úprava je potrebná, v právnych vzťahoch medzi stranami nevytvorí nenávratný stav a
neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi stranami.

14. Z dočasného charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd
dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre vydanie
rozhodnutia vo veci samej. To však neznamená, že súd môže vydať neodkladné opatrenie len na

základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať
záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana a bez osvedčenia
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Súd pri nariadení tohto neodkladného opatrenia musí
navyše skúmať, aby jeho nariadením nedošlo k zásahu do vlastníckeho práva odporcu nad nevyhnutnú
mieru, k obmedzeniu podnikania, zásahu do súkromia.

15. Z hľadiska skutkového vymedzenia nároku, ktorému sa mala poskytnúť ochrana v podobe
neodkladného opatrenia žalobca uviedol, že predmetná domová nehnuteľnosť patrí do BSM žalobcu a
žalovaného, hoci v katastri je zapísaný ako výlučný vlastník, pretože v čase zápisu vlastníckeho práva
v katastri pre urýchlenie celej veci vybavoval všetko žalovaný. Obava žalobcu pramenila zo skutočnosti

rozhovoru žalovaného so starším synom, ohľadne plánov na prevedenie domu na neho a tiež zo
skutočností, že v prípade prevodu domu nebude mať žalovaný žiaden iný majetok na účely prípadného
uspokojenia žalobcu z dôvodu vyporiadania BSM. Z dôvodu potreby ochrany práv a dosiahnutie účelu
neodkladného opatrenia návrh smeroval aj vo vzťahu k priľahlým pozemkom a pozemkom, na ktorých
je domová nehnuteľnosť postavená z dôvodu, že neskorší predaj nehnuteľnosti môže byť prevedením

priľahlých a zastavaných pozemkov zmarený.

16. Odvolací súd je so súdom prvej inštancie v zhode s právnym názorom, podľa ktorého potreba
dočasnej úpravy nevyplynula zo skutočností uvedených v návrhu. Z obsahu spisu nebolo možné
konštatovať z tvrdených a osvedčovaných skutočností jednotlivo alebo vo svojom súhrne, že existuje

stav potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami. Pokiaľ išlo tvrdenú skutočnosť ohľadne
rozhovoru žalovanej so synom o darovaní nehnuteľností je potrebné konštatovať, že z vyjadrenia
žalovanej k odvolaniu žalobcu vyplýva, že nemá v úmysle predmetnú nehnuteľnosť (nehnuteľnosti)
previesť na syna alebo tretiu osobu a trvalý pobyt žalobcu zrušila len z dôvodu, že viacej strany
tohto konania spolu nebývajú v spoločnej domácnosti. V prípade, ak sa žalobca domnieva, že

žalovaný odďaľuje mimosúdne vyporiadanie BSM a vidí v tom úmysel ho poškodiť, nič mu nebráni
zabezpečiť iniciovanie vyporiadania prostriedkami súdneho vyporiadania a s tým spojenú možnosť
administratívnoprávnymi prostriedkami publikovať existenciu skutočnosti prebiehajúceho súdneho
konania v katastri nehnuteľnosti.

17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods.
1CSPtak,žeprocesneúspešnémužalovanémuvodvolacomkonanínároknanáhradutrovodvolacieho
konania nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli a ani si žiadne neuplatnil.

18. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 posledná veta zák. č.

757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.