Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 27, 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 11C/49/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114224515
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2114224515.25

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci sporu žalobcu: Mgr. Miroslav

Michalička, Vajslova 11, Trnava, správca úpadcu D.. F. G., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX,
trvale bytom F. XXX, proti žalovanej: D.. P. G., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom F.
XXX, zastúpená: JUDr. Tibor Sanák, advokát, Nám. SNP 2, Trnava, o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov úpadcu a žalovanej, takto

r o z h o d o l :

I. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov úpadcu a žalovanej s a v y p o r i a d a v a tak, že z vecí
patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa p r i k a z u j ú

a) do výlučného vlastníctva úpadcu :

- nehnuteľnosti evidované Okresným úradom K. - katastrálnym odborom na liste vlastníctva číslo XXXX
pre katastrálne územie F., ako J. súp.č. XXX postavený na parcele č. XXXX/XX, J. postavená na parcele
č. XXXX/XX a pozemky parcely registra „. parc.č. XXXX/X - I. o výmere XXX m2, parc.č. XXXX/XX - I.
o výmere XXX m2, parc.č. XXXX/XX - I. o výmere XX m2 a parc.č. XXXX/XX - I. o výmere XXX m2,
v hodnote 130.000,- eur,

b) do výlučného vlastníctva žalovanej :

- nehnuteľnosti evidované Okresným úradom K. - katastrálnym odborom na liste vlastníctva číslo XXXX
pre katastrálne územie K., ako pozemky parcely registra „. parc.č. XXXX/X - I. o výmere XXX m2 a
parc.č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, v hodnote 65.000,- eur,
- osobné motorové vozidlo značky F.-B. M C., M.: K v zostatkovej hodnote 5.000,- eur.

II. Pohľadávky veriteľov Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. zo zmluvy č. XXXXXXXXXX v zostatku vo výške
10.561,57 eura, V. fond rozvoja bývania zo zmluvy č. XXX/XXXX/XXXX v zostatku vo výške 8.825,33
eura a A. poisťovňa, a.s. V. D. U. zo zmluvy č. XXXXXXXXXX v zostatku vo výške 61,14 eura, prihlásené
v konkurznom konaní sp.zn. 23K/8/2015 vedenom na Okresnom súde Trnava, sa s t á v a j ú výlučnými
záväzkami úpadcu.

III. Úpadca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanej na vyrovnanie jej podielu sumu 96.538,17 eura do 90

dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania.

V. Štát m á voči úpadcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50% trov konania.

VI. Štát m á voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50% trov konania.VII. Znalecká organizácia m á voči úpadcovi nárok na zaplatenie znalečného v rozsahu 50% súdom
priznaného znalečného.

VIII. Znalecká organizácia m á voči žalovanej nárok na zaplatenie znalečného v rozsahu 50% súdom
priznaného znalečného.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný žalobca (úpadca) sa žalobou zo dňa 17.09.2014, doručenou súdu dňa 24.09.2014, domáhal,
aby súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej len „BSM") strán sporu.

2. Uznesením Okresného súdu Trnava č.k. 23K/8/2015-23 zo dňa 21.04.2015 bol vyhlásený konkurz
na majetok pôvodného žalobcu, pričom do funkcie správcu bol ustanovený Mgr. Miroslav Michalička.
Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 81 dňa 29.04.2015 a právoplatnosť nadobudlo
dňom 30.04.2015. Správca úpadcu podaním zo dňa 28.05.2015, doručeným súdu dňa 29.05.2015,
oznámil, že podáva návrh na pokračovanie v konaní.

3. Podľa § 47 ods. 1 a 3 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZoKaR")
(v znení účinnom ku dňu 29.04.2015), ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa
prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho
úpadcovi. Lehoty v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú.

Na účastníkov konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak ide o
nerozlučné spoločenstvo alebo o vedľajšie účastníctvo. (1) V konaniach prerušených podľa odseku
1 možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva
účastníkom konania namiesto úpadcu. (3)

4. Podľa § 53 ods. 1 a 2 ZoKaR (v znení účinnom ku dňu 29.04.2015), vyhlásením konkurzu
zaniká úpadcovo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Ak došlo vyhlásením konkurzu k zániku
bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo ak sa do vyhlásenia konkurzu už zaniknuté úpadcovo
bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nevyporiadalo, treba vykonať jeho vyporiadanie. (1) Správca
je oprávnený vykonať vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov zaniknutého vyhlásením

konkurzu namiesto úpadcu vrátane podania návrhu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov príslušným súdom. Dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov je
správca oprávnený uzavrieť len vo forme zmieru schváleného príslušným súdom. (2)

5. Podľa § 53 ods. 3 písm. b) ZoKaR (v znení účinnom ku dňu 29.04.2015), ak úpadcovo bezpodielové

spoluvlastníctvo manželov zaniklo pred vyhlásením konkurzu, ak sa už začalo konanie o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré sa doposiaľ právoplatne neskončilo, vstupuje správca
do konania namiesto úpadcu dňom vyhlásenia konkurzu.

6.Spoukazomnacitovanéustanovenia,súdpokračovalďalejvkonaníovyporiadanieBSMsosprávcom

úpadcu na strane žalobcu namiesto úpadcu, pričom nebolo potrebné vydávať o tom rozhodnutie,
nakoľko v zmysle citovaného ustanovenia § 53 ods. 3 písm. b) ZoKaR vstúpil správca do konania
namiesto úpadcu dňom vyhlásenia konkurzu zo zákona.

7. Žaloba bola odôvodnená tým, že manželstvo so žalovanou bolo rozvedené právoplatným rozsudkom

Okresného súdu Trnava sp.zn. 20P/90/2013 zo dňa 18.06.2014, pričom k mimosúdnej dohode o
vyporiadaní BSM neprišlo. Po pokračovaní v konaní so správcom úpadcu nový žalobca špecifikoval
aktíva a pasíva a návrh na vyporiadanie BSM na pojednávaní dňa 13.10.2016. Ako nehnuteľnosti označil
rodinný dom s pozemkami v F. (nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX pre k.ú. F.) v hodnote 130.000,-
eur, ktoré navrhol prikázať úpadcovi a stavebný pozemok na A. ulici v K. (nehnuteľnosti evidované na LV

č. XXXX pre k.ú. K.) v hodnote 65.000,- eur, ktorý navrhol prikázať žalovanej. Ako hnuteľné veci označil
motorové vozidlo F. B. M EČV: K v hodnote 5.000,- eur, ktoré navrhol prikázať do vlastníctva žalovanej,
ktorá ho užíva. Ako aktíva označil tiež hodnotu obchodných podielov úpadcu v spoločnostiach K. spol. s
r.o. a L. Q., s.r.o., ktoré navrhol prikázať úpadcovi a obchodné podiely úpadcu a žalovanej v spoločnosti
OD T., s.r.o. v likvidácii, ktoré navrhol prikázať žalovanej. Pokiaľ ide o obchodné podiely v ostatných

obchodných spoločnostiach (maxx realitná kancelária, s.r.o., F. G., s.r.o., F. J., s.r.o., Q., s.r.o.), mal zato, že ich hodnota je nulová, preto ich nenavrhoval zahrnúť do masy BSM. Do masy BSM navrhoval ešte
zahrnúť finančné prostriedky vo výške 90.000,- eur, ktoré boli získané predajom bytu č. XX na ul. K..
X v K., patriaceho do BSM, v decembri 2012. Ako pasíva označil pohľadávky X. stavebnej sporiteľne,

a.s. vo výške 27.833,71 eura, X. stavebnej sporiteľne, a.s. vo výške 10.561,57 eura, A. poisťovňa, a.s.
Vienna Insurance Group vo výške 61,14 eura, A. P. vo výške 5.363,27 eura, X. G. vo výške 18.600,-
eur, G. obchodnej banky, a.s. vo výške 27.092,77 eura, V. C. vo výške 15.275,99 eura, V. fondu rozvoja
bývania vo výške 8.825,33 eura, Q. Q., a.s. (pozn. od 01.08.2017 je jej právnym nástupcom v dôsledku
zlúčenia X. banka Q., a.s.) vo výške 73.221,64 eura. K prikázaniu pohľadávok žalobca uviedol, že tým,

že boli prihlásené do konkurzu a boli zistené, musia byť v konkurze aj uspokojované, preto navrhuje
prikázať ich úpadcovi.

8. Ako dôkazy žalobca predložil rozsudok OS Trnava č.k. 20P/90/2013-133 zo dňa 18.06.2014 (č.l. 6),
výzvu na mimosúdne vyriešenie veci zo dňa 02.09.2014 (č.l. 10), osvedčenie o evidencii vozidla (č.l. 12),
výpis z LV č. 1138 (č.l. 14), výpis z LV č. XXXX (č.l. 16), výpisy z obchodného registra (č.l. 17, 19, 21, 23,

25, 27, 29, 32), doklady zo V. (č.l. 34-46), faktúru č. 20120049 (č.l. 124), faktúru č. 20140004 (č.l. 125),
Zmluvuoposkytnutíspotrebnéhoúveruč.XXXXXXXX (č.l.126),Splátkovýkalendár(č.l.127,128,129),
Dohodu o prevode členských práv a povinností (č.l. 130), výpis z účtu v Tatra banka, a.s. (č.l. 152-167),
výpis z účtu v ČSOB, a.s. (č.l. 168-188), registráciu vlastníctva (č.l. 280), Prihlášku pohľadávky V. C.
(č.l. 281), Zmluvu o pôžičke zo dňa 24.06.2013 (č.l. 282), Prihlášku pohľadávky A. P. (č.l. 283), Zmluvu

o pôžičke zo dňa 10.05.2013 (č.l. 284), Súhrnnú prihlášku nezabezpečených pohľadávok PSS, a.s. (č.l.
285), Prihlášku pohľadávky X. (č.l. 287), výpis z účtu (č.l. 288), Prihlášku KOOPERATIVA poisťovňa,
a.s. Vienna Insurance Group (č.l. 289), Návrh poistnej zmluvy (č.l. 290), Výzvu na zaplatenie poistného
(č.l. 292), Výpis inkasného účtu poistnej zmluvy (č.l. 293), Výpis z LV č. XX (č.l. 294), Výpis z LV č. XXX
(č.l. 296), výpis z účtu v ČSOB, a.s. (č.l. 329-330), potvrdenie o vklade zo dňa 15.01.2013 (č.l. 331),

Žiadanka - životné poistenie zo dňa 03.04.2013 (č.l. 332). Žalobca tiež navrhol doplniť dokazovanie
dopytom na Tatra banka, a.s. (č.l. 341) a Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. (č.l. 343), ako aj vykonať
znalecké dokazovanie ohľadom hodnoty obchodných podielov.

9. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila v tom zmysle, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že suma 90.000,-

eur získaná ako kúpna cena z predaja bytu č. XX na ul. T. K. č. X v K. patrí do masy BSM. Žalovaná
uviedla, že pôvodne patril byt jej rodičom D.. T. F. a D.. P., ktorí žalovanej previedli členské práva
k družstevnému bytu dňa 31.01.2001, čo jasne vyplýva z Dohody o prevode členských práv zo dňa
31.01.2001 ako aj z nájomnej zmluvy uzatvorenej dňa 15.02.2001 medzi B., a D. G. s tým, že nájomná
zmluva nadobudla účinnosť 16.01.2001. V súvislosti so zakúpením bytu žalovaná zaplatila sumu

550.000,- Sk pôvodnej nájomkyni bytu pani F., za jej rodičov, na ktorých boli prevedené členské práva
a povinnosti k predmetnému bytu dňa 01.11.1995 a následne sa stali nájomcami predmetného bytu.
Neskôr v r. 2001 rodičia žalovanej previedli na žalovanú členské práva k predmetnému bytu tak, že jej
ich darovali a v podstate jej tento byt vrátili. Pri následnom odkúpení bytu od Bytového družstva v K. už
ale figuruje D. ako kupujúci, pretože Bytove družstvo v Trnave im byt muselo predať obom manželom

titulom spoločného nájmu bytu a spoločného členstva manželov v družstve. Následne predmetný byt
predali kúpnou zmluvou zo dňa 07.11.2012 F.i a I. V. za kúpnu cenu 84.990,- eur. Kúpna cena bola
v zmysle ich dohody zaplatená tak, že 84.990,- eur bolo vyplatených na jej účet vedený v ČSOB č.
XXXXXXXXX/XXXX, vzhľadom k tomu, že sa jednalo o byt žalovanej, čo úpadca v tom čase uznával,
a preto súhlasil aj s vyplatením kúpnej ceny na jej účet. Suma 5.000,- eur bola vyplatená na účet

úpadcu maxx realitná kancelária za sprostredkovanie predaja titulom rezervačného poplatku. Žalovaná
ďalej uviedla, že úpadca bezvýhradne uznával jej výlučné vlastníctvo k predmetnému bytu a z kúpnej
ceny časť nechal žalovanej a úpadca si zobral sumu 5.000,- eur za sprostredkovanie. Žalovaná tiež
uviedla, že z účtu vo VÚB, č. Q XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX úpadca posielal peniaze V. I., pričom
dátumy úhrad a celkovú sumu špecifikovala v podaní zo dňa 03.03.2017, pričom priložila výpisy z

účtu. Žiadala, aby v jej prospech bola priznaná polovica zo súm, ktoré úpadca poslal V. I.. K sporiacim
účtom v prospech ich detí v PSS, a.s. žalovaná uviedla, že je pravdou, že sporiace účty zakladali
spoločne ako manželia, pričom výlučne ona z jej účtu platila na sporiace účty maloletých detí formou
trvalého príkazu. Týmto vyvracia tvrdenie úpadcu, že peniaze zo sporiaceho účtu vybral z dôvodu, že
na tieto účty prestala žalovaná prispievať v mesiaci november 2013. Žalovaná tvrdí, že vzhľadom na

skutočnosť, že od 13.05.2013 boli s úpadcom v rozvodovom konaní a od 22.12.2012 nežijú v spoločnej
domácnosti, úpadca nebol oprávnený samostatne, bez jej vedomia a súhlasu, aj za existencie BSM,
samostatne disponovať so sporiacimi účtami ich detí a transformovať ich na stavebný úver (použiť ich
na vybavenie stavebného úveru vo výške cca 50.000,- eur, z ktorého následne vyčerpal cca 40.000,- eurvýlučne vo svoj prospech). Žalovaná uviedla, že úpadca vybral zostatok na účte vedenom v prospech
F. G. ku dňu zrušenia zmluvy č. XXXXXXXXXX ku dňu XX.XX.XXXX sumu 8.072,81 eura a z účtu
vedeného v prospech F. G. ku dňu zrušenia zmluvy č. XXXXXXXXXX ku dňu 09.01.2014 sumu vo výške

3.324,14 eura bez jej súhlasu a vedomia. Žalovaná žiada polovicu z týchto súm (spolu 11.396,95 eura)
vovýške5.698,48eurazapočítaťvjejprospech.Ďalejžalovanápoukazovalanato,žeúpadcovizaplatila
sumu 25.500,- eur dňa 20.12.2011, a to priamym vkladom na účet obchodnej spoločnosti K. s.r.o., za
účelom vyplatenia zvyšku kontokorentného účtu, nakoľko obchodná spoločnosť K. s.r.o. si zobrala úver
v UniCredit Bank Slovakia a.s., ktorý bol zabezpečený zmluvou o zriadení záložného práva č. Y. zo

dňa XX.XX.XXXX na ich pozemok tvoriaci predmet BSM, nachádzajúci sa v kat. úz. K., parc.č. XXXX/
X I. o výmere XXX m2 a parc.č. XXXX/XX zast. plochy a nádvoria o výmere XX m2. Týchto 25.000,-
eur vybrala z vlastného účtu dňa 20.12.2011, na ktorom boli výlučne jej peniaze, ktoré mala ešte za
slobodna vo výške cca 4.600.000,- Sk, a ktoré sa neskôr zmiešali s peniazmi tvoriacimi ich BSM. Žiada
preto započítať túto sumu 25.000,- eur v jej prospech, nakoľko úpadca, prostredníctvom obchodnej
spoločnosti K. s.r.o. jej ich doteraz nevrátil. Ďalej žalovaná uviedla, že dňa 22.12.2003 kúpili od F. K.

parc.č. XXXX/X záhrady vo výmere XXX m2 za kúpnu cenu 316.565,86 Sk. Neskôr dodatkom zo dňa
04.08.2004 bol predmet kúpy upresnený na parc.č. XXXX/X záhrada o výmere XXX m2 a parc.č. XXXX/
XX zast. plocha (dvor) o výmere XX m2. K tejto kúpnej cene bola ešte zaplatená suma 58.125,- Sk za
inžinierskesiete.Žalovanátvrdí,žekúpnucenuvovýške316.565,86Sk,akoajsumuzainžinierskesiete
vo výške 58.125,- Sk zaplatila ona z jej peňazí, ktoré mala ešte za slobodna, pretože nemali peniaze

titulom BSM v takom objeme, aby mohli zaplatiť vyššie uvedené sumy. Žiada preto, aby po prepočítaní
na súčasné trhové hodnoty bola cena za pozemok a inžinierske siete započítaná v jej prospech. Ďalej
v r. 1997 zakúpili pozemky v kat. úz. F., na ktorých následne postavili rodinný dom súp. č. XXX T..
Išlo o parcely registra „. parc.č. XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX zapísané na LV č. XXXX, a to
za kúpnu cenu 100.000,- Sk. Aj táto suma bola zaplatená z peňazí, ktoré mala žalovaná za slobodna,

nakoľko nemali finančné prostriedky v r. 1997 v takom objeme, krátko po uzavretí manželstva patriace
do ich BSM. Žiada, aby suma 100.000,- Sk (3.319,39 eura) bola premietnutá na súčasnú trhovú cenu
a započítaná v jej prospech. Následne na predmetných nehnuteľnostiach v k.ú. F. stavba bola z časti
hradená z úveru v PSS a.s., z časti zo ŠFRB a v časti cca 500.000,- Sk bolo opäť poskytnutých z
finančných prostriedkov, ktoré mala žalovaná za slobodna. Preto žiada započítať sumu 500.000,- Sk

(16.596,96 eura), po prepočte na súčasnú trhovú hodnotu, v jej prospech. V priebehu konania žalovaná
uviedla, že uznáva dve pasívne položky ako spoločné záväzky oboch manželov, a to pohľadávku Prvej
stavebnej sporiteľne, a.s. vo výške 10.561,57 eura a pohľadávku Štátneho fondu rozvoja bývania vo
výške 8.825,33 eura

10. Ako dôkazy žalovaná predložila osvedčenie o evidencii vozidla (č.l. 12), Zmluvu o predaji
obchodného podielu (č.l. 65), Rozhodnutie spoločníka obchodnej spoločnosti H., s.r.o. (č.l. 68), Dohodu
o prevode členských práv a povinností (č.l. 70), nájomné zmluvy (č.l. 72 a 74), Zmluvu o prevode
vlastníctva družstevného bytu (č.l. 76), Kúpnu zmluvu (č.l. 81), výpis z účtu ČSOB (č.l. (86-88), Výzvu k
úhrade dlhu (č.l. 89), Predžalobnú upomienku PSS, a.s. (č.l. 90), odpoveď PSS, a.s zo dňa 25.06.2014

(č.l. 91), výpis z účtu Investičnej a rozvojovej banky, a.s. (č.l. 93), výpis z účtu UniCredit Bank Slovakia
a.s. (č.l. 94), výpis z účtu ČSOB, a.s. (č.l. 95), Kúpnu zmluvu zo dňa 22.12.2003 (č.l. 96), Dodatok č. 1 ku
kúpnej zmluve (č.l. 98), Výzvu zo dňa 01.03.2004 (č.l. 99), Faktúru č. FA0200191 (č.l. 100), potvrdenie
o vklade (č.l. 101), výpis z LV č. XXXX (č.l. 102), Kúpnu zmluvu zo dňa 20.06.1997 (č.l. 103), Zmluvu o
zriadení záložného práva (č.l. 110), Dodatok č. 1 k zmluve o zriadení záložného práva (č.l. 116), Notársku

zápisnicu č. N 6373/2006, Nz 50438/2006, NCRls 50145/2006 (č.l. 120), Upovedomenie prokurátorky
zo dňa 22.05.2015 (č.l. 199), Zápisnicu o výsluchu svedka-poškodeného (č.l. 200), Potvrdenie o vklade
zo dňa 20.12.2011 (č.l. 214), Výpisy z účtu v Investičnej a rozvojovej banke, a.s. (č.l. 426-431), výpisy
z účtu Prvej komunálnej banke, a.s. (č.l. 432-433), výpisy z účtu v ČSOB, a.s. (č.l. 434-436), výpisy z
účtu v SLSP, a.s. (č.l. 437-439), Zmluvu o pôžičke zo dňa 27.10.1995 (č.l. 440), fotokópiu cestovného

dokladu (č.l. 441), Žiadosť o možnosť odkúpenia bytu (č.l. 442), Nájomnú zmluvu zo dňa 29.11.1995
(č.l. 443), Prehlásenie zo dňa 17.01.1996 (č.l. 446), výňatok zo stanov BD (č.l. 448), Prehlásenie o
prevzatí finančnej čiastky zo dňa 30.01.2006 (č.l. 449), výpisy z účtu v Istrobanke, a.s. (č.l. 450-454 a
č.l. 460), Rozhodnutie Správy katastra K. zo dňa 22.08.2011 (č.l. 461), výpis z účtu v ČSOB, a.s. (č.l.
463-465), výpis z účtu v UniCredit Bank Slovakia, a.s. (č.l. 467), výzvu na plnenie zo dňa 04.04.2013

(č.l. 468), odpoveď na výzvu zo dňa 03.05.2013 (č.l. 469), Žiadosť o predloženie dokumentov zo dňa
27.09.2013 (č.l. 470), Vyhlásenie zo dňa 02.10.2013 (č.l. 471), Žiadosť o predloženie dokumentov zo
dňa 22.10.2013 (č.l. 472), Prijatie odvolania súhlasu manželky avalistu zo dňa 19.11.2013 (č.l. 473),
Výpis z účtu v Sberbank Slovensko, a.s. (č.l. 474-475), e-mailovú komunikáciu (č.l. 476-477), Zmenku zodňa 22.06.2012 (č.l. 478), Výpis z účtu v Istrobanke, a.s. (č.l. 479), Debetné avízo pre príkazcu (č.l. 480),
uznesenia ORPZ v Trnave ČVS: ORP-XXX/X-VYS-TT-XXXX zo dňa 11.04.2014 a 14.09.2016 (č.l. 481
a č.l. 484), odpovede PSS, a.s. zo dňa 25.06.2014 a zo dňa 26.05.2015 (č.l. 492 a č.l. 494), Oznámenie

o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 17.04.2015 (č.l. 495), tabuľku (č.l. 496), výpis z účtu vo VÚB,
a.s. (č.l. 497-526), el. komunikáciu na sociálnej sieti (č.l. 527-531), Splnomocnenie zo dňa 29.06.2011
(č.l. 532), Čiastočný výpis z LV č. 2436 (č.l. 533 a č.l. 535), Čiastočný výpis z LV č. XXXX (č.l. 534),
Poistku č. XXXXXXXXXX (č.l. 815), uznesenie OS Trnava č.k. 37P/33/2013-66 (č.l. 817), uznesenie
OOPZ Jaslovské Bohunice ČVS: H.-XXXX/JB-TT-XXXX (č.l. 822), Stanovisko k Žiadosti o vyjadrenie k

neplateniu výživného zo dňa 18.05.2016 (č.l. 824), Žiadosť o vyjadrenie sa k neplateniu výživného zo
dňa 03.05.2016 (č.l. 825), e-mailovú komunikáciu (č.l. 842-843), Zmluvu o pôžičke zo dňa 24.06.2011
(č.l. 845), Zmluvu o pôžičke zo dňa 25.06.2011 (č.l. 847), Zmluvu o pôžičke zo dňa 30.06.2011 (č.l. 849),
Zmluvu o pôžičke zo dňa 02.11.2011 (č.l. 851), Zmluvu o pôžičke zo dňa 30.06.2011 (č.l. 853), uznesenie
Okresnej prokuratúry Trnava 1Pn532/14/2207-3 (č.l. 898), výpis z účtu v PSS, a.s. (č.l. 900). Žalovaná
ďalej navrhla doplniť dokazovanie dopytom na ČSOB, a.s. (č.l. 223), SLSP, a.s. (č.l. 232) a Unicredit

Bank Czech Republic and Slovakia, a.s. (č.l. 229) a znalecké dokazovanie ohľadom hodnôt obchodných
podielov. Žalovaná tiež navrhla doplniť dokazovanie výsluchom svedkov D.. Q. F., J. F. a V. I..

11. Súd vykonal dokazovanie listinami predloženými alebo navrhnutými žalobcom a žalovanou,
Znaleckým posudkom č. X/XXXX (č.l. 584), výsluchom úpadcu, žalovanej, svedka D.. Q. F., pričom zistil

nasledovný skutkový stav:

12.ZrozsudkuOkresnéhosúduTrnavač.k.20P/90/2013-133zodňa18.06.2014vyplýva,žemanželstvo
úpadcu a žalovanej bolo rozvedené a maloleté deti pochádzajúce z manželstva boli na čas po rozvode
zverené do osobnej starostlivosti žalovanej a úpadca bol zaviazaný platiť výživné na maloleté deti.

Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 16.07.2014.

13. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. F. (č.l. 14), vyplýva, že úpadca a žalovaná
sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností - J. súp.č. XXX postavený na parc.č. XXXX/XX,
rozostavaná garáž postavená na parc.č. XXXX/XX a X. parcely registra „. parc.č. XXXX/X - I. o výmere

XXX m2, parc.č. XXXX/XX - I. o výmere XXX m2, parc.č. XXXX/XX - I. o výmere XX mX a parc.č. XXXX/
XX - I. o výmere XXX m2. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. K. (č.l. XX), vyplýva, že úpadca a
žalovaná sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností - pozemky parcely registra „. parc.č. XXXX/
X - I. o výmere XXX mX a parc.č. XXXX/XX - I. o výmere 89 m2.

14.Zvýpisovzobchodnéhoregistranainternetevyplýva,žeúpadcajevedenýakospoločníkspoločnosti
K. spol. s r.o., IČO: 35 718 935, Hlavná 3, 917 01 Trnava (č.l. 17 a č.l. 641), spoločnosti L. Q., s.r.o., IČO:
36 279 986, Hlavná 3, 917 01 Trnava (č.l. 27 a č.l. 645). Z výpisu z obchodného registra na internete
vyplýva, že úpadca a žalovaná sú vedení ako spoločníci spoločnosti H. T., s.r.o. v likvidácii, IČO: 36 257
621, Hlavná 15, 917 00 Trnava (č.l. 23 a č.l. 648).

15. Zo znaleckého posudku znaleckej organizácie X. s.r.o. č. 8/2017 (č.l. 584) vyplýva, že všeobecná
hodnota obchodného podielu úpadcu v spoločnosti A. je vo výške 153.665,17 eura, všeobecná hodnota
obchodného podielu úpadcu v spoločnosti L. Q., s.r.o., D. je vo výške 1.868,09 eura, všeobecná hodnota
obchodného podielu v spoločnosti H. je v prípade úpadcu vo výške 5.590,17 eura a v prípade žalovanej

vo výške 22.360,70 eura.

16. Podľa § 470 ods. 1 a 2 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP"), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti. (1) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto

zákona, zostávajú zachované. (2)

17. Podľa § 137 písm. b) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o nároku na
usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z
osobitného predpisu.

18. Podľa § 140 ods. 3 CSP, za zmenu žaloby sa nepovažuje úkon žalobcu, ktorým mení uplatnený
nárok, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.19. Podľa § 143 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ"), v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z
manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí,

ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov,
a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec
vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi
pôvodného vlastníka. 3)

20. Podľa § 144 OZ, veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne; spoločne
uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním.

21. Podľa § 145 ods. 1 a 2 OZ, bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z
manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný. (1)
Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a

nerozdielne. (2)

22. Podľa § 147 ods. 1 OZ, pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania
manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov.

23. Podľa § 136 ods. 2 OZ, spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové
spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

24. Podľa § 148 ods. 1 OZ, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

25. Podľa § 149 ods. 1 a 3 OZ, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa
zásad uvedených v § 150. (1) Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého
z manželov súd. (3)

26. Podľa § 150 OZ, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý
z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a
je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne
predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako
sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ

na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

27. Podľa § 44 ods. 1 ZoKaR, oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a
oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza
na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.

28. Podľa Čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu

29. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

30. Podľa článku 1 odsek 1. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.1215/2012 z 12.
decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných
veciach (ďalej len „nariadenie Rady (ES) č.1215/2012"), toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a

obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu. Neuplatňuje sa najmä na daňové,
colné a správne veci ani na zodpovednosť štátu za úkony a opomenutia pri výkone štátnej moci (acta
iure imperii).

31. Podľa článku 1 odsek 2. písm. a) nariadenia Rady (ES) č.1215/2012, toto nariadenie sa neuplatňuje

na osobný stav a právnu spôsobilosť fyzických osôb, majetkové práva vyplývajúce z manželského
zväzku alebo zo vzťahu, ktorý má podľa rozhodného práva porovnateľné účinky ako manželský zväzok.32. Podľa § 37d písm. a) zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej
„ZMPS"), právomoc slovenského súdu je výlučne daná v konaní, ktorého predmetom sú vecné práva k
nehnuteľnosti alebo nájom nehnuteľnosti, ak je nehnuteľnosť na území Slovenskej republiky.

33. Podľa § 37e ods. 1 veta posledná ZMPS, dohoda o právomoci je vylúčená v prípadoch uvedených
v § 37d.

34. V predmetnom spore nedošlo medzi stranami k uzavretiu zmieru vo veci vyporiadania BSM úpadcu

a žalovanej (§ 53 ods. 2 ZoKaR), preto v súlade s ustanovením § 149 ods. 3 OZ bolo potrebné, aby
o jeho vyporiadaní rozhodol súd. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu
nemá len povinnosť tvrdenia, ale aj dôkaznú povinnosť. Následky spojené s nesplnením povinnosti
tvrdenia alebo dôkaznej povinnosti v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu,
ktorá tieto povinnosti nesplnila. Dôkazné bremeno ako procesná zodpovednosť strany za to, že v konaní
neboli preukázané jeho tvrdenia, leží na tej strane sporu, ktorá z existencie ním tvrdených skutočností

vyvodzuje pre seba priaznivé právne následky.

35. Predmetom vyporiadania BSM je všetko, čo patrilo do tohto spoluvlastníctva a čo existovalo v čase
jeho zániku, t.j. spravidla v deň právoplatnosti rozsudku o rozvode. Dispozíciu strán sporu konania o
vyporiadanie BSM treba rešpektovať v tom zmysle, že súd vyporiada len tie veci resp. majetok patriaci

do BSM, ktorý strany sporu urobili predmetom konania. Prekročiť ich návrhy v takomto konaní môže
súd podľa § 216 ods. 2 CSP (predtým § 153 ods. 2 OSP) len pokiaľ ide o výšku zostatkovej hodnoty
vecí, a o to, ako ich vyporiada z kvalitatívneho hľadiska, teda ako veci rozdelí. Vyporiadanie teda nemá
len kvalitatívnu stránku, t.j. usporiadanie vlastníctva k jednotlivým veciam, ale aj kvantitatívnu stránku,
pri ktorej ide o hodnotové podiely. Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa na návrh

vykonáva aj ako vyporiadanie v tzv. širšom zmysle, to znamená, že do úvahy sa berú a vyporiadavajú
aj pohľadávky a dlhy vzniknuté za trvania manželstva účastníkov a ich spoločného hospodárenia.

36. V konaní bolo nesporné, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov úpadcu a žalovanej zaniklo
právoplatnosťou rozsudku o rozvode dňa 16.07.2014. Nakoľko bol v priebehu konania tunajším súdom

vyhlásený na majetok pôvodného žalobcu konkurz, v konaní bolo potrebné pokračovať so správcom
ako žalobcom.

37. Strany sa na pojednávaní dňa 13.10.2016 zhodli, že do masy BSM patria nehnuteľnosti evidované
na LV č. XXXX pre k.ú. F., a to J. súp.č. XXX postavený na parc.č. XXXX/XX, J. postavená na parc.č. Y.

parcely registra „. parc.č. XXXX/X - I. o výmere XXX m2, parc.č. XXXX/XX - I. o výmere XXX m2, parc.č.
XXXX/XX - I. o výmere XX m2 a parc.č. XXXX/XX - I. o výmere XXX mX a nehnuteľnosti evidované na
LV č. XXXX pre k.ú. K., a to pozemky parcely registra „. parc.č. XXXX/X - I. o výmere XXX m2 a parc.č.
XXXX/XX - I. o výmere XX m2. Pokiaľ ide o hodnotu nehnuteľností patriacich do BSM, strany sa na
uvedenom pojednávaní zhodli aj na hodnote nehnuteľností, a to v prípade nehnuteľností evidovaných

na LV č. XXXX pre k.ú. F. vo výške 130.000,- eur a v prípade nehnuteľností evidovaných na LV č.
XXXX pre k.ú. K. na hodnote 65.000,- eur. Keďže strany zhodne ustálili hodnotu nehnuteľností, súd v
zmysle § 186 ods. 2 CSP vychádzal zo zhodných tvrdení strán sporu. Ak aj žalovaná neskôr spochybnila
hodnotu nehnuteľností (v podaní zo dňa 10.10.2017 na č.l. 834), súd na to neprihliadal, pretože v
zmysle § 186 ods. 2 CSP, na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli,

súd neprihliada. Okrem toho, žalovaná na preukázanie ňou tvrdenej vyššej hodnoty nehnuteľností
nepredložila žiaden dôkaz, ani nenavrhla jeho vykonanie, keď zároveň s vyššie uvedenými hodnotami
súhlasila na pojednávaní dňa 13.10.2016, pričom za uplynutý rok k významnej zmene v hodnotách prísť
nemohlo.

38. Ďalej sa strany zhodli, že do BSM patrí osobné motorové vozidlo F.-B. M C., rok výroby XXXX, M.:
K ktoré užíva žalovaná. Hoci v Osvedčení o evidencii vozidla (č.l. 64) je ako vlastník vozidla uvedená
spoločnosťH..s.r.o.,žalovanávovyjadreníkžalobeuviedla,žemotorovévozidloodkúpilaodfirmyvroku
2013, ktoré skutkové tvrdenie žalobca nepoprel, keď sám uvedené vozidlo zahrnul do masy BSM. Súd
potom vychádzal zo zhodných tvrdení strán sporu, keď osvedčenie o evidencii vozidla nie je dôkazom o

vlastníckom práve k vozidlu. Pokiaľ ide o zostatkovú hodnotu motorového vozidla, strany zhodne uviedli
sumu 5.000,- eur.39. Strany ďalej zhodne navrhli vyporiadať hodnotu obchodných podielov úpadcu v spoločnostiach A. a
E., a hodnotu obchodných podielov úpadcu a žalovanej v spoločnosti H.. Znaleckým dokazovaním bola
určená všeobecná hodnota obchodného podielu úpadcu v spoločnosti A. vo výške 153.665,17 eura,

všeobecná hodnota obchodného podielu úpadcu v spoločnosti E. vo výške 1.868,09 eura, všeobecná
hodnota obchodného podielu úpadcu v spoločnosti H.., s.r.o. v likvidácii vo výške 5.590,17 eura a
všeobecná hodnota obchodného podielu žalovanej v spoločnosti H. vo výške 22.360,70 eura. Strany
sporu súhlasili s hodnotami obchodných podielov zistenými znaleckým dokazovaním (č.l. 873 a č.l.
793). Pri obchodných spoločnostiach G.., sa strany zhodli, že vzhľadom na nulovú hodnotu obchodných

podielov v týchto spoločnostiach nie je potrebné ich vyporiadavať.

40. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo to, čo zo svojho oddeleného majetku
vynaložil na spoločný majetok, a je povinný uhradiť to, čo sa zo spoločného majetku manželov vynaložilo
na jeho oddelený (samostatný) majetok (§ 150 OZ). Zároveň je potrebné v rámci vyporiadania v širšom
zmysle prihliadnuť na to, či niektorý z manželov nepoužil finančné prostriedky patriace inak do BSM

pre svoju výlučnú potrebu, t.j. nie pre spoločné potreby manželov, z ktorého dôvodu sa potom tomuto
z manželov zníži jeho vyporiadací podiel. Súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.zn.
10Co/833/2015 zo dňa 12.04.2017, v ktorého odôvodnení odvolací súd uviedol, že „predmety inak na
vyporiadanie súce (čoho podmienkou je preukázanie ich spolupatričnosti k BSM), v čase rozhodovania
však už neexistujúce, pritom z vyporiadania v širšom zmysle slova vylúčenými nie sú, vyporiadať

však možno len hodnoty takýchto už masu BSM opustivších predmetov a to spravidla pripísaním ich
hodnoty na vrub toho z bývalých manželov, ktorý sa o ich „vyvedenie" z „množiny" majetku určeného na
vyporiadanie postaral (čo obvykle vedie k tomu, že strane takto si počínajúcej sa zníži suma pripadajúca
na jej vyporiadací podiel, ak je tým, komu má na základe vyporiadania v širšom zmysle slova na
vyrovnanie niečo zaplatiť druhá strana, alebo sa naopak suma majúca byť vyplatená na vyrovnanie

v príslušnom rozsahu zvýši - to vtedy, ak tu diskutovaná okolnosť nastane na strane toho, kto má
vyporiadaním nadobudnúť majetok vo vyššej hodnote a z takéhoto dôvodu doplatiť na vyrovnanie niečo
strane nadobúdajúcej menej)." Pokiaľ ide o otázku dôkazného bremena, súd odkazuje napr. na rozsudok
Krajského súdu v Trnave sp.zn. 11CoP/40/2017-521 zo dňa 31.01.2018, v ktorom odvolací súd uviedol,
že „ak v predmetnom konaní žalovaný preukázateľne za trvania manželstva vybral zo spoločného účtu

peňažné prostriedky, ktoré boli predmetom bezpodielového vlastníctva manželov, nesie on dôkazné
bremeno o tom, že ich použil v súlade s § 144 OZ teda najmä na bežnú spotrebu manželov alebo na
náklady spojené s užívaním a udržiavaním majetku v bezpodielovom vlastníctve. Dôkazným bremenom
v prípade výberu peňazí urobeného len jedným z manželov bez vedomia druhého nemožno zaťažiť
toho, kto výber neurobil, keďže tento manžel nie je o použití vybratých peňazí nijako informovaný, a teda

pokiaľ ide o ich použitie, spravidla nemôže nič tvrdiť a dokazovať. Naopak ten, kto peniaze vybral, vie,
ako ich použil a jeho teda zaťažuje dôkazné bremeno pokiaľ ide o ich použitie."

X1. Medzi stranami bolo sporným, či finančné prostriedky vo výške 89.990,- získané v novembri 2012
akokúpnacenazpredajabytuč.XXnaul.K..,patrilidoBSMalebobolivýlučnýmvlastníctvomžalovanej.

Nakoľko v konaní nebolo preukázané, že by uvedené finančné prostriedky existovali ku dňu zániku BSM
na niektorom z účtov, resp. uvedené ani nebolo tvrdené, nebolo preto možné považovať tieto peňažné
prostriedky za aktívum BSM, ale bolo potrebné prihliadnuť na ich použitie na výlučné potreby žalovanej
v rámci vyporiadania BSM v širšom zmysle.

42. Z výpisu z účtu žalovanej v ČSOB, a.s. za mesiac 11/2012 (č.l. 329) vyplýva, že dňa 08.11.2012
boli na jej účet pripísané sumy 25.309,69 eura a 59.680,31 eura, t.j. spolu finančné prostriedky vo
výške 84.990,- eur. V konaní nebolo sporným a vyplýva to aj z Kúpnej zmluvy zo dňa 07.11.2012 (č.l.
81), že kúpna cena za predaj bytu č. XX na ul. K. bola vo výške 89.990,- eur, z ktorej časť 84.990,-
eur bola zaslaná na účet žalovanej a zvyšná časť (t.j. 5.000,- eur) bola poukázaná realitnej kancelárii

za sprostredkovanie predaja. Z výpisu z účtu žalovanej v ČSOB, a.s. za mesiac 1/2013 (č.l. 330)
vyplýva, že dňa 15.01.2013 bol z účtu realizovaný výber sumy 90.000,- eur v hotovosti. Z potvrdenia
o vklade z Tatra banka, a.s. zo dňa 15.01.2013 (č.l. 331) vyplýva, že žalovaná dňa 15.01.2013 sumu
90.000,- eur vložila v hotovosti na účet Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. č.ú. 2622106781. Z odpovede
Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. zo dňa 03.11.2016 (č.l. 343) vyplýva, že suma 90.000,- eur bola

uhradená ako jednorazové poistné dňa 15.01.2013 na poistnú zmluvu, kde poistníkom a poisteným je
žalovaná. Z uvedenej poistnej zmluvy bol zrealizovaný čiastočný odkup vo výške 78.000,- eur, ktorá
platba bola poukázaná na účet č. Q dňa 12.04.2013, čo preukazuje aj Žiadanka - životné poistenie zo
dňa 03.04.2013 (č.l. 332).43. Hoci bola na účet žalovanej poukázaná časť kúpnej ceny bytu 84.990,- eur, v konaní bolo
preukázané, že žalovaná pre svoje vlastné potreby použila celkom sumu 90.000,- eur. Keďže žalovaná

netvrdila a nepreukázala, že by na účte v ČSOB, a.s. boli finančné prostriedky v jej výlučnom vlastníctve
(s výnimkou tvrdenia to o sume 84.990,- eur), bolo potrebné prihliadnuť na jej nakladanie so sumou v
celkovej výške 90.000,- eur, nakoľko žalobca namietal voči použitiu celej sumy 90.000,- eur, ktorá celá
podľa neho patrila do BSM. V zásade ide o použitie finančných prostriedkov majúcich patriť do BSM
nie na spoločné potreby manželov, obdobne, ako je uvedené v odseku 51., 52., 53. a 57. rozsudku

v opačnom garde, a preto súd posudzoval nakladanie s celou sumou 90.000,- eur, nielen so sumou
84.990,- eur.

44. Žalovaná nakladanie so sumou 90.000,- eur odôvodňovala svojim výlučným vlastníckym právom
k bytu č. XX na ul. K. Svoje výlučné vlastnícke právo k predmetnému bytu odôvodňovala žalovaná
nasledovne. Uviedla, že požičala svojej matke D.. T. F. milión korún, pričom zmluva bola uzavretá dňa

22.10.1995. Z týchto peňazí bolo 550.000,- Sk poskytnutých priamo žalovanou na vyplatenie pôvodnej
nájomkyne pani F. E., na základe čoho táto previedla členské práva k družstevnému bytu na matku D.. T.
F. dňa 22.11.1995. Neskôr v roku 2001 previedli rodičia na žalovanú členské práva k predmetnému bytu
bezodplatne, lebo pôžička nebola splácaná a splatená, tak D. T. F. si považovala za povinnosť darovať
svojej dcére členské práva k družstevnému bytu. V tom čase už bola žalovaná vydatá a podľa stanov

bytového družstva sa zapisoval nielen ten, kto nadobúda byt, ale aj jeho partner, preto bol automaticky
zapísaný úpadca a syn. Nebolo to však darované jemu, výlučne to bolo darované žalovanej. Žalovaná
rodičom žiadnu protihodnotu za byt neplatila, žiadnu protihodnotu nevyplatil ani úpadca. V čase, kedy
jej rodičia boli členmi družstva, dlžili žalovanej v tom čase sumu 550.000,- Sk, a vrátením tohto bytu
sa dlh vyrovnal.

45. V zmysle Dohody o prevode členských práv a povinností zo dňa 11.12.2000 (č.l. 70), členské práva
k predmetnému bytu boli z rodičov žalovanej ako prevodcov prevedené na žalovanú a úpadcu, čím
im vzniklo členstvo manželov v bytovom družstve a stali sa spoločnými nájomcami bytu. Zmluvou o
prevode vlastníctva družstevného bytu zo dňa 02.07.2003 (č.l. 76) úpadca a žalovaná spoločne odkúpili

predmetný byt od bytového družstva, čím sa stali bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu. Ak potom byt
následne predali Kúpnou zmluvou zo dňa 07.11.2012 (č.l. 81), kúpna cena za predmetný byt rovnako
patrila do BSM, nakoľko došlo len k transformácii nehnuteľnej veci na inú majetkovú hodnotu, a to
peniaze, rovnako patriace do BSM.

46. Súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/42/2011 zo dňa 27.02.2012, z ktorého
odôvodnenia vyplýva ten záver, že dokonca aj v prípade, ak by bola kúpna cena bytu zaplatená z
výlučných prostriedkov jedného z manželov, ale kupujúcimi by boli obidvaja manželia a pri uzavretí
kúpnej zmluvy by prejavili vôľu nadobudnúť kupovaný byt do bezpodielového spoluvlastníctva, by takto
nadobudnutý byt tvoril vec patriacu do bezpodielového spoluvlastníctva. Obdobne uviedol Najvyšší súd

ČR v rozsudku sp.zn. 22Cdo/1659/2000 zo dňa 17.10.2001, a síce, že „Najvyšší súd v rozhodnutí zo dňa
19. apríla 2000, sp. zn. 22 Cdo 1658/98, publikovanom v Právních rozhledech č. 8, ročník 2000, str. 357,
ktoré je použiteľné aj na daný prípad, vyslovil právny názor, že v prípade, keď kúpna cena nehnuteľnosti
bola celkom zaplatená z výlučných prostriedkov jedného z manželov, ale kupujúcimi boli obaja manželia,
ktorí obaja jasne prejavili vôľu nadobudnúť túto nehnuteľnosť do bezpodielového spoluvlastníctva, je

práve táto vôľa rozhodujúca z hľadiska určenia, či nehnuteľnosť patrí či nepatrí do ich bezpodielového
spoluvlastníctva. Ak v danej veci účastníci ako manželia písomnou a registrovanou kúpnou zmluvou
z 10.3.1976 ako kupujúci nesporne prejavili zhodnú vôľu nadobudnúť označené nehnuteľnosti do
bezpodielového spoluvlastníctva, potom bez ohľadu na to, že kúpna cena bola zaplatená z finančných
prostriedkov rodičov žalovaného (teda rodičmi žalovaného za oboch účastníkov), nemožno urobiť iný

záver, než že označené nehnuteľnosti sa stali predmetom bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov.
Nič nebránilo tomu, aby kúpnu zmluvu ako kupujúci uzavrel sám žalovaný alebo jeho rodičia a
nehnuteľnosti tak nadobudol do výlučného vlastníctva buď žalovaný alebo jeho rodičia."

47. V tu prejednávanej veci bola prejavená vôľa manželov nadobudnúť kupovaný byt do BSM, čo vyplýva

jednak výslovne z čl. VI. ods. 2. Zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu (č.l. 77), ako aj z toho,
že pri nadobúdaní bytu nedošlo k zúženiu zákonom určeného rozsahu BSM v zmysle § 143a ods. 1
OZ. Zároveň nebolo v konaní preukázané (a ani len tvrdené), že by kúpna cena 12.941,80 Sk za byt
bola uhradená z iných ako peňažných prostriedkov patriacich do BSM. Bez významu pre posúdenie, čipredmetný byt patril alebo nepatril do BSM úpadcu a žalovanej pritom sú žalovanou tvrdené okolnosti
finančných vzťahov medzi ňou a jej rodičmi. Rodičia žalovanej prejavili svoju vôľu previesť členské práva
k bytu nielen na žalovanú ale aj úpadcu, čo následne viedlo k tomu, že títo sa po odkúpení bytu od

bytového družstva stali bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu. Nie je možné prihliadať na poukazovanie
žalovanej na to, že iná možnosť vtedy nebola, pretože rodičia žalovanej neboli nútení členské práva
previesť, mohli byt odkúpiť a následne ho darovať žalovanej, čím by sa bola stala nepochybne výlučnou
vlastníčkou predmetného bytu. Zámer byt odkúpiť D.. T. F. pritom aj vyplýva zo Žiadosti o možnosť
odkúpenia bytu zo dňa 21.08.1997 (č.l. 442).

48. Skutočnosť, že väčšia časť kúpnej ceny za predaj bytu bola vyplatená na účet vedený na meno
žalovanej nemôže znamenať uznanie výlučného vlastníctva žalovanej k predmetnému bytu, keď
uvedené úpadca poprel a zároveň režim vlastníckeho práva je daný skutočnosťami uvedenými vyššie.
Okrem toho, z čl. VI. ods. 1 písm. a) Kúpnej zmluvy (č.l. 82) je zrejmé, že suma 5.000,- eur bola zaplatená
ako rezervačný poplatok na účet realitnej kancelárie a suma 84.990,- eur mala byť zaplatená na účet

predávajúcich, a teda z uvedeného nevyplýva žiadne uznanie nároku žalovanej na kúpnu cenu zo strany
úpadcu, pričom nič nebránilo tomu v zmluve tento nárok výslovne uviesť.

49.Pokiaľideopoužitiesumy90.000,-eurvybranejzúčtuvČSOB,a.s.,žalovanávkonanínepreukázala
použitie finančných prostriedkov pre spoločné potreby rodiny, keď najskôr tvrdila, že nevie kam išla

suma 90.000,- eur (na pojednávaní dňa 17.02.2015 - rub č.l. 134), neskôr tvrdila, že tieto prostriedky
použila na výživu detí a bežný život (na pojednávaní dňa 02.06.2015 - č.l. 198). Uvedené tvrdenie však
vyvracia skutočnosť výberu uvedenej sumy a jej vloženie do životného poistenia žalovanej, ako aj
skutočnosť, že išlo o vysokú sumu, ktorú len ťažko možno spotrebovať na bežnú potrebu za obdobie od
výberu do zániku BSM (od 15.01.2013 do 16.07.2014). Ďalšie tvrdenie žalovanej ohľadom použitia sumy

90.000,- eur v podaní zo dňa 10.10.2017 (č.l. 831), síce že peniaze boli použité na splatenie pôžičiek
vzniknutých počas manželstva, je novým skutkovým tvrdením uvedeným tri roky po začatí konania, ktoré
súd považoval za účelové, a nebolo možné na neho prihliadať ako na hodnoverné.

50. Nie je možné súhlasiť s argumentáciou žalovanej, že pokiaľ by tieto prostriedky formálne patrili

do BSM, bolo by v rozpore s dobrými mravmi, aby mal žalobca nárok na akúkoľvek časť z peňazí,
keď dôvod tvrdeného rozporu s dobrými mravmi žalovaná ani nekonkretizovala. Ako už súd uviedol,
nadobudnutiepredmetnéhobytubolomožnériešiťinýmspôsobom,ktorýbyjednoznačnezaručilvýlučné
vlastnícke právo žalovanej k bytu, ak tak urobené nebolo, nie je možné to spätne prehodnocovať a
účelovo interpretovať vôľu konajúcich osôb. Z vyššie uvedeného dôvodu má žalobca nárok na polovicu

z uvedenej sumy 90.000,- eur.

51.NadruhejstranežalovanážiadalaprivyporiadaníBSMprihliadnuťnato,žepočastrvaniamanželstva
úpadca z účtu vo VÚB, č. Q XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX posielal finančné prostriedky V. I.,
pričom v podaní zo dňa 03.03.2017 uviedla, že išlo celkom o sumu 7.220,- eur. Zároveň špecifikovala

jednotlivé úhrady, a to 10.02.2011 suma 500,- eur, 24.02.2011 suma 500,- eur, 07.03.2011 suma 100,-
eur, 18.03.2011 suma 200,- eur, 01.04.2011 suma 500,- eur, 08.04.2011 suma 200,- eur, 21.04.2011
suma 500,- eur, 26.04.2011 suma 200,- eur, 16.05.2011 suma 150,- eur, 03.08.2011 suma 500,- eur,
08.08.2011 suma 200,- eur, 06.09.2011 suma 300,- eur, 28.09.2011 suma 500,- eur, 29.09.2011 suma
300,-eur,10.10.2011suma300,-eur,24.10.2011suma500,-eur,10.11.2011suma200,-eur,14.11.2011

suma 150,- eur, 21.11.2011 suma 250,- eur, 22.11.2011 suma 100,- eur, 27.12.2011 suma 320,- eur,
24.02.2012 suma 500,- eur, 14.03.2012 suma 200,- eur, 14.05.2012 suma 50,- eur. Žalovaná žiadala,
aby v jej prospech bola priznaná polovica z uvedených súm. Ak žalovaná neskôr uviedla, že malo
ísť celkom o sumu 7.370,- eur (v podaní zo dňa 10.10.2017 na č.l. 833), odkazovala pritom na svoje
skoršie podanie zo dňa 03.03.2017 a jeho prílohy, pričom dôvodnosť navýšenia o sumu 150,- eur ničím

nepreukázala, preto súd vychádzal zo sumy 7.220,- eur. Z výpisov z účtu predložených žalovanou (č.l.
497-525) mal súd za preukázané, že z účtu úpadcu boli na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX s poznámkou
Vlasta Zónová zasielané finančné prostriedky uvedené vyššie v celkovej sume 7.220,- eur. Žalobca
zaslanie finančných prostriedkov v celkovej sume 7.220,- eur V. I. nepoprel, úpadca uvedené vysvetľoval
tým, že V. I. bola riaditeľka v realitnej kancelárii, a že peniaze boli určené na nejaké firemné režijné

náklady, keď nemal čas, prípadne z dôvodu, že sa kupoval darček staršiemu synovi, ktorý ona zakúpila,
aby ho nevypredali. Uvedené žalovaná poprela, pričom žalobca zaslanie finančných prostriedkov
úpadcom V. I. z uvedených dôvodov ničím nepreukázal. Nie je zároveň uveriteľné vysvetlenie úpadcu,
že išlo o finančné prostriedky týkajúce sa podnikania realitnej kancelárie, nakoľko tieto by boli zasielanéz účtu realitnej kancelárie, a nie z účtu súkromného. Zároveň, v konaní nebolo sporným, že úpadca mal
s V. I. mimomanželský pomer od 11.09.2001, pričom sú partnermi aj v súčasnosti. Súd potom dospel
k záveru, že išlo o nakladanie so spoločnými finančnými prostriedkami pre potrebu úpadcu na svoj

mimomanželský pomer, a teda nie pre spoločné potreby rodiny. Z uvedeného dôvodu má žalovaná nárok
na polovicu z uvedenej sumy 7.220,- eur.

52. Okrem uvedeného, žalovaná žiadala v rámci vyporiadania BSM v širšom zmysle prihliadnuť na to, že
počas trvania manželstva úpadca z účtu vo VÚB, č. Q XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX posielal finančné

prostriedkyP. G.,pričomvpodanízodňa03.03.2017uviedla,žeišlocelkomosumu3.000,-eur.Zároveň
špecifikovala jednotlivé úhrady (č.l. 496), a to 14.03.2011 suma 1.000,- eur, 29.12.2011 suma 1.000,- eur
a 14.03.2012 suma 1.000,- eur. Žalovaná žiadala, aby v jej prospech bola priznaná polovica z uvedených
súm. Z výpisov z účtu predložených žalovanou (č.l. 497-525) mal súd za preukázané, že z účtu úpadcu
boli na účet č. M. v V. s poznámkou P. C. zaslané finančné prostriedky uvedené vyššie v celkovej sume
3.000,- eur. Žalobca zaslanie finančných prostriedkov v celkovej sume 3.000,- eur Jánovi Čunderlíkovi

nepoprel, úpadca uvedené vysvetľoval tým, že k nemu chodievali opekať, že žalovaná si asi nespomína,
je to jej alkoholický kamarát, posielali mu peniaze, ktoré užívali v lete aj so svojimi kamarátmi a rodinou.
Žalovaná uviedla, že má za to, že uvedená osoba úpadcovi peniaze odkladala na utajený účet v V.
alebo V.. Súd mal za to, že žalobca nepreukázal, že finančné prostriedky v sume 3.000,- eur boli použité
pre potreby manželov alebo rodiny. Vysvetlenie úpadcu o účele prevodu nie je hodnoverné, pretože

niet dôvodu, aby si manželia finančné prostriedky za účelom ich spotrebovania v V. posielali na cudzí
účet, keď si potrebnú sumu mohli vybrať priamo v V., resp. platiť bezhotovostne. Súd potom dospel k
záveru, že išlo o nakladanie so spoločnými finančnými prostriedkami pre výlučné potrebu úpadcu, a nie
pre spoločné potreby rodiny. Z uvedeného dôvodu má žalovaná nárok na polovicu z uvedenej sumy
3.000,- eur.

53. Žalovaná tiež žiadala pri vyporiadaní BSM prihliadnuť na to, že zo sporiacich účtov v prospech ich
detí v PSS, a.s. úpadca vybral zostatok na účte vedenom v prospech F. G. ku dňu zrušenia zmluvy
č. XXXXXXXXXX dňa XX.XX.XXXX sumu 8.072,81 eura a z účtu vedeného v prospech F. ku dňu
zrušenia zmluvy č. XXXXXXXXXX dňa 09.01.2014 sumu vo výške 3.324,14 eura bez jej súhlasu a

vedomia. Vzhľadom na to, že od 13.05.2013 boli s úpadcom v rozvodovom konaní a od 22.12.2012
nežili v spoločnej domácnosti, úpadca nebol oprávnený bez jej vedomia a súhlasu za existencie BSM
samostatne disponovať so sporiacimi účtami ich detí a transformovať ich na stavebný úver, použiť ich
na vybavenie stavebného úveru vo výške cca 50.000,- eur, z ktorého následne vyčerpal cca 40.000,-
eur výlučne vo svoj prospech. Žalovaná žiadala polovicu z týchto súm započítať v jej prospech.

54. Žalobca sa k uvedenému vyjadril, že je pravdou, že tieto finančné prostriedky vybral úpadca, avšak
toto bolo viac ako rok pred rozvodom manželstva. Úpadca k výberom uviedol, že peniaze sa deťom
nezobrali, sporenie detí previedol na svoj osobný účet, pretože ako rodič má na to právo aj podľa zákona,
čerpal stavebný úver, použil peniaze ako pôžičku, peniaze detí zostali na účtoch ako 20% istina. Má za

to, že išlo o peniaze patriace do BSM a tieto zostali v rámci sporiaceho účtu. Na uvedenú dispozíciu
nemal súhlas žalovanej. Zároveň uviedol, že založil nové sporiace účty detí, kde v tom čase pravidelne
prispieval po 50,- eur niečo vyše pol roka. Peniaze z tohto úveru boli použité na splatenie kontokorentu,
ktoré bol povinný vrátiť za ich spoločnú firmu K. s.r.o z dôvodu vypovedania ručenia t.č. ešte manželky.

55. Medzi stranami nebolo sporné, že finančné prostriedky zo sporiacich účtov v PSS, a.s. patrili do
BSM, keďže tieto účty zakladali žalovaná a úpadca ako manželia spolu a na tieto boli vkladané finančné
prostriedky pochádzajúce z BSM, resp. vkladanie finančných prostriedkov vo výlučnom vlastníctve len
jedného z nich tvrdené ani preukázané nebolo. V konaní nebolo preukázané, že by finančné prostriedky
pochádzajúce zo sporenia ku dňu zániku BSM existovali, a preto nebolo možné považovať tieto peňažné

prostriedky za aktívum BSM, ale bolo potrebné prihliadnuť na ich použitie na výlučné potreby úpadcu
v rámci vyporiadania BSM v širšom zmysle.

56. Žalobca v konaní nepreukázal, že by suma spolu 11.396,95 eura (8.072,81 eura + 3.324,14 eura)
bola použitá na spoločné potreby manželov a rodiny. Žalobca v konaní poukazoval na to, že tieto

finančné prostriedky boli vybrané viac ako rok pred rozvodom manželstva, uvedené však nie je dôkazom
o spôsobe použitia finančných prostriedkov, keď zároveň podľa nepopretého tvrdenia žalovanej nežili
s úpadcom od 22.12.2012 v spoločnej domácnosti a od 13.05.2013 boli v rozvodovom konaní, preto jevylúčené použitie sumy 11.396,95 eura pre spoločné potreby rodiny. Z uvedených dôvodov má žalovaná
nárok na polovicu z uvedenej sumy 11.396,95 eura.

57. Ďalej žalovaná žiadala v rámci vyporiadania BSM prihliadnuť na to, že úpadca počas trvania
manželstva mal poskytnúť bez jej vedomia a súhlasu pôžičky F. a X. Q. v celkovej výške 1.500.000,-
Sk (49.790,88 eura), ktoré pôžičky majú vyplývať z Notárskej zápisnice sp.zn. N 6373/2006 (č.l. 120).
Žalovaná poprela, že by bola prítomná pri uzatváraní zmlúv o pôžičke a dohody o urovnaní, že by o
nich vedela, resp. že by s nimi súhlasila, pričom uviedla, že dlžníkov nepozná, pričom listiny našla v

trezore, keď vypratávala firmu, s tým, že určite by chcela, aby bola uvedená v notárskej zápisnici (č.l.
312). Žalovaná na pojednávaní dňa 14.12.2017 (č.l. 893) spochybnila uvedené pôžičky, označila ich
za údajné, poukazovala na časovú zhodu pôžičiek s kúpou bytu V. I. (LV č. XXXX na č.l. 534). Hoci
úpadca popieral použitie sumy pôžičiek na kúpu bytu, v konaní nebolo preukázané (pričom dôkazné
bremeno niesol žalobca), že by skutočne žalovaná participovala na pôžičkách, resp. že k pôžičkám
skutočne došlo. K sume 1,5 mil. Sk úpadca uviedol, že suma 500.000,- Sk bola požičaná od ich právnika,

čo však nič nemení na použití spoločných finančných prostriedkov v celej sume 1,5 mil. Sk, nakoľko
suma pôžičky 500.000,- Sk musela byť vrátená, pričom žalobca netvrdil, že by bola vrátená z výlučných
finančných prostriedkov úpadcu, a teda bola vrátená zasa len zo spoločných finančných prostriedkov.
Súd má za to, že keďže išlo o spoločné finančné prostriedky a zároveň žalovaná mala o uvedených
pôžičkách (podľa tvrdenia úpadcu) vedieť, je nepochopiteľné, že nebola uvedená v notárskej zápisnici

zo dňa 04.12.2006 (č.l. 120) a v Zmluve o zriadení záložného práva zo dňa 21.12.2005 (č.l. 110).
Zároveň súd poukazuje na to, že úpadca sa ešte ako žalobca na pojednávaní dňa 17.02.2015 (č.l. 133)
vyjadril, že pohľadávku voči X. a F. je ochotný postúpiť na žalovanú za 1,- euro, z čoho je zrejmé, že
ju považuje za nevymožiteľnú. Z vyjadrení úpadcu na pojednávaní dňa 24.03.2016 (č.l. 300) mal súd
za preukázané, že úpadca sa plnenia od dlžníkov skutočne nedomáhal (zamietnutý návrh na vklad

záložného práva a ďalej nekonanie; nezačatie exekučného konania). Z uvedeného mal súd za to, že v
prípade sumy 49.790,88 eura (1.500.000,- Sk) bolo spochybnené jej poskytnutie ako pôžičky na základe
dohody manželov, a celkovo bolo spochybnené poskytnutie pôžičiek vôbec, keď žalovaná tvrdila, že
suma bola použitá iným spôsobom, a síce na kúpu bytu pre V. I.. Hoci úpadca tvrdil, že tento byt bol
zakúpenýzprostriedkovúveru,uvedenévkonanípreukázanénebolo.Žalobcapritomnenavrholvykonať

na preukázanie skutočnosti poskytnutia súm pôžičiek žiaden dôkaz, či už výpis z účtu alebo výsluch
dlžníkov ako svedkov. Súd potom dospel k záveru, že poskytnutie pôžičiek nebolo v konaní preukázané,
alevprípadesumy1,5mil.Sk(49.790,88eura)išloonakladaniesospoločnýmifinančnýmiprostriedkami
pre výlučné potrebu úpadcu, a nie pre spoločné potreby rodiny, z ktorého dôvodu má žalovaná nárok
na polovicu z uvedenej sumy.

58. Žalovaná si ďalej v rámci vyporiadania v širšom zmysle uplatnila nárok na sumu 316.565,86 Sk
(10.508,06 eura) vynaloženú ako kúpnu cenu za pozemky parc.č. XXXX/X a parc.č. XXXX/XX v k.ú. K.,
na sumu 58.125,- Sk (1.929,40 eura) vynaloženú na inžinierske siete, na sumu 100.000,- Sk (3.319,39
eura) vynaloženú ako kúpnu cenu za pozemky parc.č. XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX v k.ú.

F., a na sumu 500.000,- Sk (16.596,96 eura), vynaloženú na výstavbu rodinného domu v F., t.j. spolu
32.353,81 eura, s tým, že uvedené sumy zaplatila žalovaná z finančných prostriedkov, ktoré mala ešte
za slobodna, pretože nemali peniaze titulom BSM v takom objeme, aby mohli zaplatiť vyššie uvedené
sumy. Žalovaná tvrdila, že do manželstva vstupovala s finančným obnosom cca 7.000.000,- Sk, ktorý
získala počas niekoľkoročného samostatného podnikania ako fyzická osoba, pričom predložila výpisy

z účtov, z ktorých vyplýva, že ku dňu 04.01.1996 bol na jej účte v Investičnej a rozvojovej banky, a.s.
zostatok 4.605.971,61 Sk, ku dňu 01.09.1995 bol na jej účte v Prvej komunálne banky, a.s. zostatok
395.538,41 Sk, ku dňu 02.02.1996 bol na jej účte v Slovenskej sporiteľne, a.s. zostatok 273.453,50 Sk.
Uvedené skutkové tvrdenia žalovanej o vynaložení finančných prostriedkov v jej výlučnom vlastníctve na
kúpu predmetných pozemkov a na inžinierske siete žalobca žiadnym spôsobom nepoprel, preto neboli

v konaní sporné.

59. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo to, čo zo svojho oddeleného majetku
vynaložil na spoločný majetok, a je povinný uhradiť to, čo sa zo spoločného majetku manželov vynaložilo
na jeho oddelený (samostatný) majetok (§ 150 OZ). Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že investície

z oddeleného majetku bezpodielového spoluvlastníka (manžela) do spoločného majetku (BSM) sa
hradia vo výške (hodnote), v akej boli vynaložené. Táto investícia sa nevracia vo vyššej sume, než
ako bola vynaložená; zhodnotenie oddeleného vlastníctva manžela (tým, že stromy narástli a začali
prinášať plody) nemá vplyv na výšku podielov na vyporiadaní BSM (viď. rozhodnutie NS SR sp.zn.3Cdo/330/2006 zo dňa 31.03.2008). V prípade investícií z výlučného majetku manžela do spoločného
majetku oboch manželov sú prostriedkami, ktoré je potrebné z BSM nahradiť, prostriedky skutočne
vynaložené na tieto investície. Pri ich zisťovaní sa vychádza z ceny vecí a prác vložených do spoločného

majetku v čase, kedy boli vynaložené, a nie z východiskovej hodnoty (znaleckého odhadu hodnoty, za
ktorú by bolo možné hodnotenú stavbu nadobudnúť formou výstavby v čase ohodnotenia na úrovni
bez dane z pridanej hodnoty) alebo všeobecnej hodnoty zhotovenej veci (výslednej objektivizovanej
hodnoty nehnuteľností a stavieb, ktorá je znaleckým odhadom ich najpravdepodobnejšej ceny ku dňu
ohodnotenia, ktorú by tieto mali dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji,

keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že
cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou) v spoločnom majetku manželov (porovnaj rozhodnutie
NS SR sp.zn. 6 M Cdo 10/2011 zo dňa 26.06.2012).

60.PrivyporiadanímajetkupatriacehodoBSMbolospoukazomnavyššieuvedenépotrebnéprihliadnuť
na to, že žalovaná má nárok, aby jej bolo v rámci širšieho vyporiadania nahradené to, čo zo svojho

majetku vložila do spoločného majetku, t.j. celkom suma 32.353,81 eura.

61. Žalovaná v rámci vyporiadania BSM navrhovala prihliadnuť na skutočnosť, že dňa 20.12.2011
zaplatila priamym vkladom na účet obchodnej spoločnosti TORZO s.r.o. sumu 25.500,- eur, a to za
účelom vyplatenia zvyšku kontokorentného účtu, nakoľko obchodná spoločnosť K. s.r.o. si zobrala úver

v UniCredit Bank Slovakia a.s., ktorý bol zabezpečený zmluvou o zriadení záložného práva č. Y. zo
dňa XX.XX.XXXX na ich pozemky v K. parc.č. XXXX/X a parc.č. XXXX/XX tvoriaci predmet BSM, aby
uchránila pozemky pred exekúciou. Ohľadom sumy 25.000,- eur v podaní zo dňa 13.11.2014 (č.l. 60)
žalovaná uviedla, že ju vybrala zo svojho účtu dňa 20.12.2011, na ktorom boli výlučne jej peniaze, ktoré
mala ešte za slobodna vo výške cca 4.600.000,- Sk, a ktoré sa neskôr zmiešali s peniazmi tvoriacimi

ich BSM. Neskôr žalovaná v podaní zo dňa 10.10.2017 (č.l. 832) a na pojednávaní dňa 26.10.2017 (č.l.
879) tvrdila, že sumu 25.500,- eur mala požičanú od súrodencov. Žalovaná žiadala započítať túto sumu
25.000,- eur v jej prospech, nakoľko úpadca jej prostredníctvom obchodnej spoločnosti K. s.r.o. peňažné
prostriedky doteraz nevrátil.

62. Žalobca sa k uvedenému vyjadril v tom zmysle, že na uvedenú sumu 25.500,- eur nie je možné
prihliadať, pretože týmto došlo k výmazu záložného práva na spoločnom majetku, čím došlo k
odstráneniu ťarchy, a tým k zvýšeniu hodnoty majetku, pričom v hodnote pozemku je v súčasnosti aj
zahrnutá táto úhrada. Úpadca uviedol, že žalovaná klame, pokiaľ ide o tvrdenie o pôžičke na sumu
25.500,- eur od príbuzných, pričom poukazoval na výpis z ČSOB, a.s., ktorým preukazoval, že dňa

20.12.2011 bolo vybratých v hotovosti 25.500,- eur. K tvrdeným pôžičkám úpadca uviedol, že sú to
účelové pôžičky, sú to všetko osoby veľmi blízke žalovanej, myslí si, že si nepožičala a ani nevrátila.

63. Súd mal z výpisu z účtu žalovanej v ČSOB, a.s. zo dňa 21.05.2012 (č.l. 95, č.l. 465) za preukázané,
že dňa 20.12.2011 bol z účtu uskutočnený výber hotovosti v sume 25.500,- eur. Uvedený výpis z účtu

predložila žalovaná ako dôkaz k jej tvrdeniu o uhradení sumy 25.500,- eur (č.l. 60, č.l. 419), pričom
zároveň dôvodila, že finančné prostriedky mala ešte z čias za slobodna. Z výpisu z účtu spoločnosti
K. spol. s r.o. v UniCredit Bank Slovakia a.s. zo dňa 30.12.2011 (č.l. 94) vyplýva, že žalovaná vložila
v hotovosti sumu 25.500,- eur na účet uvedenej spoločnosti dňa 20.12.2011. Z uvedeného mal súd
za preukázané, že suma 25.500,- eur bola na účet spoločnosti K. spol. s r.o. uhradená z finančných

prostriedkov z účtu vedeného na meno žalovanej v G., a.s..

64. Ak potom žalovaná v podaní zo dňa 10.10.2017 (č.l. 832), t.j. takmer tri roky po jej vyjadrení k žalobe
zo dňa 13.11.2014, tvrdila, že sumu 25.500,- mala požičanú od príbuzných, nie je možné vyhodnotiť
toto jej neskoršie tvrdenie inak, ako účelové a nehodnoverné. Za nehodnoverné a účelové treba potom

považovať aj písomné Zmluvy o pôžičkách (č.l. 845-854) medzi žalovanou ako dlžníkom a veriteľmi: F.
I., P.. Q., J. F. a D.. Q. F., na sumy v celkovej výške spolu 80.000,- eur, ktoré zmluvy žalovaná predložila
v konaní až dňa 10.10.2017 (č.l. 832), t.j. tri roky po začatí konania. Zároveň e-mail zo dňa 26.06.2012
nie je dôkazom o dlhu úpadcu voči žalovanej v sume 80.000,- eur, keď úpadca existenciu takéhoto
dlhu poprel. Nie je pritom ani zrejmé, ako vôbec mal dlh úpadcu voči žalovanej vo výške 80.000,- eur

vzniknúť, keďže pôžičky medzi manželmi z ich spoločného majetku možné nie sú. Zároveň, žalovaná si
z nepochopiteľného dôvodu uplatňuje v rámci vyporiadania BSM nárok iba na sumu 25.500,- eur, a nie
na sumu 80.000,- eur, hoci tvrdí dlh úpadcu voči nej práve v takejto výške.65.Pokiaľideopôvodnétvrdeniežalovanej,žesuma25.500,-eurpochádzaeštezvýlučnýchfinančných
prostriedkov žalovanej, súd poukazuje na to, že k uhradeniu sumy došlo až po 14 rokoch od uzavretia
manželstva (15.03.1997). Vzhľadom k tomu, že z výlučných finančných prostriedkov žalovanej bola

uhradená kúpna cena za pozemky v F. a K., boli zaplatené inžinierske siete a bola financovaná výstavba
rodinného domu s garážou v F., a zároveň BSM v tom čase (20.12.2011) trvalo už viac ako 14 rokov,
je vylúčené, aby v prípade finančných prostriedkov na účte v ČSOB, a.s. išlo o finančné prostriedky vo
výlučnom vlastníctve žalovanej, ale išlo o finančné prostriedky spadajúce do BSM. Uvedené preukazuje
aj vyjadrenie žalovanej v podaní zo dňa 03.03.2017 (č.l. 419), kde sama žalovaná uviedla, že všetky

investície boli v rokoch 1997-2004, čím sa jej peniaze spred manželstva minuli. Súd preto dospel k
záveru, že žalovaná nepreukázala, že suma 25.000,- eur za výmaz ťarchy na pozemkoch v K. bola
uhradená z jej výlučných finančných prostriedkov, a preto nie je možné na ňu prihliadať v rámci širšieho
vyporiadania BSM.

66. Žalobca označil ako pasíva majúce byť vysporiadané v rámci tohto konania pohľadávku Prvej

stavebnej sporiteľne, a.s. vo výške 27.833,71 eura, pohľadávku Prvej stavebnej sporiteľne, a.s. vo výške
10.561,57 eura, pohľadávku KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group vo výške 61,14
eura, pohľadávku A. vo výške 5.363,27 eura, pohľadávku X. G. vo výške 18.600,- eur, pohľadávku
Československej obchodnej banky, a.s. vo výške 27.092,77 eura, pohľadávku V. C. vo výške 15.275,99
eura, pohľadávku Štátneho fondu rozvoja bývania vo výške 8.825,33 eura, pohľadávku Sberbank

Slovensko, a.s. (pozn. od 01.08.2017 je jej právnym nástupcom v dôsledku zlúčenia Prima banka
Slovensko, a.s.) vo výške 73.221,64 eura. Žalobca poukazoval na to, že všetky pohľadávky vznikli za
trvania BSM, preto má za to, že majú byť zahrnuté do sumy BSM, pričom skutočnosť, že niektoré
pohľadávky budú uspokojované z majetku konkurzných podstát spoločností K. spol. s r.o. a H., s.r.o.
v likvidácii nemá vplyv na to, aby sa nezahrnuli do masy BSM, pretože ide o pohľadávky z ručenia

a účastníkom tu vzniká regresný nárok voči týmto spoločnostiam. K prikázaniu pohľadávok žalobca
uviedol, že tým, že boli prihlásené do konkurzu a boli zistené, musia byť v konkurze aj uspokojované,
preto navrhuje prikázať ich úpadcovi.

67. Žalovaná zo žalobcom uvedených pasív uznala iba dve pasívne položky ako spoločné záväzky

oboch manželov, a to pohľadávku Prvej stavebnej sporiteľne, a.s. vo výške 10.561,57 eura a pohľadávku
Štátneho fondu rozvoja bývania vo výške 8.825,33 eura. K pohľadávke Prvej stavebnej sporiteľne,
a.s. vo výške 27.833,71 eura žalovaná uviedla, že uvedený dlh vznikol poskytnutím pôžičky úpadcovi
na základe informácií, ktoré poskytol PSS, a.s., že je rozvedený a pôžičku vo výške 40.240,- eur
berie výlučne na svoju osobu. Manželstvo bolo právoplatne rozvedené dňa 04.08.2014. PSS, a.s. na

základe porušenia všeobecných podmienok zo strany úpadcu - nepredloženie pravdivých údajov a
neuhrádzanie mesačných splátok, pristúpila k okamžitému odstúpeniu od úverovej zmluvy. Úpadca
vystupuje voči PSS, a.s. ako samostatne stojaci dlžník, pričom poskytnuté financie použil výhradne
na osobné účely, nie je pravda, že vyplatil kontokorent v banke Sberbank Slovensko, a.s., nakoľko si
táto spoločnosť sumu prihlásila v konkurznom konaní. K pohľadávke KOOPERATIVA poisťovňa, a.s.

Vienna Insurance Group vo výške 61,14 eura žalovaná uviedla, že o nej nemá vedomosť, dom je
poistený v UNIQUE, úpadca poistenie ako povinný nezrušil, napriek informácii, že žalovaná uzavrela
novu poistku v spoločnosti UNIQA, oveľa komplexnejšiu a výhodnejšiu. K pohľadávke Československej
obchodnej banky, a.s. vo výške 27.092,77 eura žalovaná uviedla, že ide o kontokorent spoločnosti H.,
s.r.o., za ktorú podpísala bianco zmenku, táto pohľadávka je v riešení správcu konkurznej podstaty

u H., s.r.o., išlo o poskytnutie kontokorentného úveru právnickej osobe, je to obchodný vzťah medzi
dvomi právnickými osobami a pohľadávka bude riešená v konkurznom konaní, ktoré stále prebieha.
K pohľadávke Sberbank Slovensko, a.s. (t.č. Prima banka Slovensko, a.s.) vo výške 73.221,64 eura
žalovaná uviedla, že pohľadávka vznikla v roku 2012 ako kontokorent poskytnutý spoločnosti K., spol.
s r.o., v ktorej bol úpadca v tom čase jediným majiteľom i konateľom. V obchodnej zmluve úpadca

vystupuje ako avalista, vyplývajúci z Blankozmenky vrátane Zmluvy o použití zmenky. Žalovaná v
tomto obchodnom vzťahu vystupuje ako manželka avalistu, ktorá na základe informácií úpadcu i banky
dala dňa 11.09.2012 formálny súhlas no právny úkon úpadcu k podpisu Zmluvy, ktorej súčasťou bola
blankozmenka. Sberbank Slovensko, a.s. dňa 09.11.2013 písomne potvrdila prijatie odvolania súhlasu
žalovanej so záväzkom úpadcu ako avalistu a majiteľa spoločnosti K. spol. s r.o.. Týmto vzala na

vedomie, že žalovaná nesuhlasí s poskytnutým úverom a odmieta ho kryť spoločným majetkom. Týmto
vyjadrením banka potvrdila úpadcu ako avalistu - samostatne vystupujúceho dlžníka v obchodnom
vzťahu Sberbank Slovensko a.s. - K., spol. s r.o.. Uvedená pohľadávka sa týka obchodnej spoločnosti
K. spol. s r.o. na základe obchodnej zmluvy o financovaní medzi obchodnými subjektami - bankou aobchodnou spoločnosťou a bude riešená v konkurznom konaní, ktoré stále prebieha. K pohľadávkam A.
P. vo výške 5.363,27 eura, X. G. vo výške 18.600,- eur a V. vo výške 15.275,99 eura žalovaná uviedla,
že podľa dokladov vznikli v roku 2013, keď žili s úpadcom odlúčene, neboli použité do rodiny, ani na

deti, v tom čase na neho podala trestné oznámenie za neplatenie výživného, keby mal tieto peniaze k
dispozícii, nebol by problém zaplatiť výživné na deti. O pohľadávkach sa dozvedela až v konaní, podľa
jej názoru úpadca použil peniaze pre vlastnú potrebu.

68. V Občianskom zákonníku nie sú ustanovenia výslovne upravujúce spôsob vyporiadania spoločných

dlhov a pohľadávok manželov, ktoré vznikli za trvania bezpodielového spoluvlastníctva v súvislosti so
spotrebným a majetkovým spoločenstvom oboch manželov. Súdna prax však zastáva stanovisko, že v
rámci komplexného riešenia majetkových vzťahov medzi manželmi sa zásadne vyporiadavajú aj ďalšie
spoločné majetkové práva a povinnosti, vrátane spoločných pohľadávok a dlhov. Je pritom potrebné
analogicky použiť ustanovenia, ktoré upravujú vzťahy im obsahom a účelom najbližšie, konkrétne
ustanovenia § 149 a § 150 OZ (§ 853 ods. 1 OZ). Manželia by sa pritom mali podieľať na spoločných

dlhoch v rovnakom pomere, v akom sa podieľajú na spoločnom majetku. V prejednávanej veci však
bolo potrebné odlíšiť spoločné záväzky manželov a individuálne záväzky jedného z manželov, pretože
predmetom vyporiadania boli urobené nielen spoločné dlhy, ale aj záväzky prevzaté výlučne jedným z
manželov. O spoločný úver by šlo iba v prípade, ak by zmluvy o úvere uzavreli a podpísali obidvaja
manželia (úpadca a žalovaná), pričom za spoločný záväzok manželov nie je možné považovať dlh z

úveru zmluvne prevzatým výlučne jedným z nich (porovnaj napr. uznesenie Krajského súdu v Trnave
sp.zn. 10Co/714/2015 zo dňa 22.12.2016).

69. Ak teda vznikol za trvania manželstva dlh, z ktorého bol zaviazaný len jeden z manželov, nejedná sa
o spoločný dlh, pretože podľa súdnej praxe sa za právne úkony týkajúce sa spoločných vecí nepovažujú

napr. zmluva o pôžičke uzavretá len jedným z manželov (rozsudok Najvyššieho súdu ČSR z 21.
decembra 1973 sp. zn. 3 Cz 57/73 publikovaný v Zborníku stanovísk správ o rozhodovaní súdov a
súdnych rozhodnutí najvyšších súdov ČSSR, ČSR a SSR, vydanom Najvyšším súdom ČSSR, SEVT
Praha 1986), ručiteľský záväzok jedného z manželov (R 61/1973) alebo zmluva o výpožičke uzavretá
len jedným z manželov (R 71/1994). Ak však takto získané finančné prostriedky použije na nadobudnutie

určitej hodnoty (napr. na kúpu určitej veci), patrí aj táto hodnota za splnenia podmienok uvedených v §
143 OZ do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

70. S poukazom na vyššie uvedené, dospel súd k záveru, že v rámci vyporiadania BSM je potrebné
vyporiadať pohľadávku Prvej stavebnej sporiteľne, a.s. zo zmluvy č. XXXXXXXXXX vo výške 10.561,57

eura, pohľadávku Štátneho fondu rozvoja bývania zo zmluvy č. XXX/XXXX/XXXX. vo výške 8.825,33
eura a pohľadávku KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group zo zmluvy č. XXXXXXXXXX
zo dňa 30.11.2011 vo výške 61,14 eura. V prípade prvých dvoch pohľadávok žalovaná ich súvislosť s
majetkovým spoločenstvom oboch manželov nepopierala, a teda ani skutočnosť, že sa má v polovici
podieľať na ich splatení. V prípade tretej pohľadávky mal súd za to, že z dôvodu, že ide o pohľadávku

vzniknutú za trvania BSM a súvisiacu s majetkovým spoločenstvom oboch manželov, nakoľko ide o
poistenie rodinného domu v ich BSM, rovnako ide o spoločnú pohľadávku voči obom manželom. Z
uvedeného vyplýva, že na splatení uvedených pohľadávok sa má každý z bývalých manželov podieľať
v polovici.

71. V prípade ostatných pohľadávok uvedených v odseku 66. rozsudku mal súd za to, že nešlo o
právne úkony, ktoré by sa týkali spoločných vecí, nevznikol nimi spoločný záväzok manželov (úpadcu
a žalovanej), nešlo o vybavovanie záležitostí týkajúcich sa spoločných vecí manželov a rodiny, a
preto nie je dôvod ich vyporiadavať v tomto konaní, ani uvádzať ich vo výroku rozsudku. V prípade
pohľadávky Prvej stavebnej sporiteľne, a.s. vo výške 27.833,71 eura vznikol dlh poskytnutím úveru

výlučne úpadcovi (ktorý uviedol, že je rozvedený, hoci v tom čase nebol), bez súhlasu žalovanej,
pričom žalobca v konaní nepreukázal, pričom dôkazné bremeno bolo na jeho strane, že by úpadca
finančné prostriedky použil pre potreby rodiny, a preto ide o výlučný dlh úpadcu. V prípade pohľadávky
Československej obchodnej banky, a.s. vo výške 27.092,77 eura a pohľadávky Sberbank Slovensko,
a.s. (t.č. Prima banka Slovensko, a.s.) vo výške 73.221,64 eura, v oboch prípadoch ide o obchodno-

právny vzťah medzi bankou a obchodnou spoločnosťou (., uvedené úvery sa nijako netýkali spotrebného
a majetkového spoločenstva manželov, ale výlučne podnikateľskej činnosti obchodných spoločností.
Nakoľko sa uvedené záväzkové vzťahy netýkali potrieb rodiny, nie je možné považovať uvedené
pohľadávky za spoločné pohľadávky oboch manželov. V prípade pohľadávok A. P. vo výške X.XXX,XXeura, X. G. vo výške 18.600,- eur a V. C. vo výške 15.275,99 eura, tieto vznikli v roku 2013 (č.l. 281-282,
č.l. 283-284, č.l. 287-288), v ktorom období už manželia žili oddelene (skutkové tvrdenie žalovanej, že
manželia nežili v spoločnej domácnosti od 22.12.2012 popreté nebolo), žalobca nepreukázal, že by boli

finančné prostriedky použité úpadcom pre potreby rodiny, a preto ide o výlučné záväzky úpadcu, ktoré
sa v rámci tohto konania nevyporiadavajú. Hoci všetky vyššie uvedené pohľadávky voči úpadcovi neboli
popreté v rámci konkurzného konania, a preto sa pre účely konkurzného konania považujú za zistené
(§ 32 ods. 16 ZoKaR), uvedené neznamená, že je možné ich považovať za spoločné záväzky manželov
úpadcu a žalovanej. Nakoľko nebolo preukázané, že by išlo o spoločné záväzky oboch manželov, niet

dôvodu vyporiadavať uvedené záväzky v tomto konaní.

72. Pri vyporiadaní BSM by mali byť medzi strany sporu rozdelené veci v pomere zodpovedajúcom
veľkosti ich podielov, pričom základnou zásadou je, že podiely oboch manželov sú rovnaké (tzv. princíp
parity). Súdna prax odklon o princípu rovnosti podielov (tzv. disparitu podielov) označuje za postup
výnimočný, a preto je nutné vychádzať z toho, že parita podielov predstavuje zásadu (východisko) a

disparita výnimku (odklon od východiska) parity podielov. Posudzovanie výšky podielu manželov podľa
toho, ako sa zaslúžili o nadobudnutie a udržanie majetku získaného za trvania manželstva, sa v súdnom
konaní uplatňuje teda výnimočne, a to spravidla iba v tých prípadoch, keď jeden z manželov za trvania
manželstva buď vôbec nepracoval, pretože sa vyhýbal práci, počínal si nezodpovedne voči rodine,
nestaral sa o jej potreby, spôsobil škodu, ktorá musela byť za trvania manželstva uhradená a druhý

manžel na jej spôsobení nemal žiadnu vinu, alebo ak sa zistilo, že manžel sa o nadobudnutí spoločných
vecí zaslúžil skutočne len v podstatne menšej miere. Prihliadnutie na mieru pričinenia manželov o
nadobudnutie a udržanie spoločných vecí nemožno brať paušálne podľa výšky príjmov toho-ktorého
manžela a mechanicky v takom smere, v akom prispievali na potrebu rodiny a spoločnej domácnosti. V
konaní nebolo možné priznať niektorému z manželov väčší podiel pri vyporiadaní BSM z dôvodu väčších

zásluhnavytvorenímajetku,alesúdvyhodnotilpodielyobochstránsporunamajetkupatriacehodoBSM
ako rovnaké, keď zároveň každý z nich aj výslovne žiadal polovičný podiel na majetku. Ako žalovaná,
tak úpadca, sa pričinili o dosiahnutie vysokej hodnoty masy BSM, z toho úpadca napr. v prípade hodnoty
obchodného podielu spoločnosti K. spol. s r.o.. Hoci žalovaná poukazovala na mimomanželský pomer
úpadcu a v súvislosti s tým užívanie majetku patriaceho do BSM pre vlastnú potrebu (platby pre V. I.

a P. G., výber z PSS, a.s.), na použitie tohto majetku bolo prihliadnuté v ods. 51., 52. a 56. rozsudku,
a nie je možné zohľadniť túto skutočnosť dvakrát. Obdobne to platí aj v prípade pôžičiek v odseku
57. rozsudku. V prípade pohľadávok voči úpadcovi, ktoré sú jeho výlučnými záväzkami, tieto neboli
záväzkami týkajúcimi sa spoločného života manželov, budú uspokojené z majetku úpadcu prikázaného
do podstaty a teda neovplyvnili spoločný majetok manželov. Na druhej strane, v súvislosti s konkurzom

na majetok manžela súd dodáva, že ani v takom prípade sa pri vyporiadaní BSM nerezignuje na princíp
rovnosti podielov manželov na spoločnom majetku (viď napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn.
22Cdo/2111/2010 zo dňa 18.04.2012).

73. K špecifikám vyporiadania BSM v prípade konkurzu na majetok jedného z manželov súd uvádza

ešte nasledovné. V súlade s ustanoveniami § 67 ods. 1 písm. a), § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 a §
91 ods. 1 ZoKaR, v konkurze na majetok úpadcu je speňažovaný všetok majetok, ktorý úpadcovi
patril v čase vyhlásenia konkurzu, t.j. aj všetok majetok, ktorý bol v bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov, úpadcu a žalovanej. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii je pritom zákonom lex specialis
vo vzťahu k Civilnému sporovému poriadku a Občianskemu zákonníku. Účelom zákona o konkurze a

reštrukturalizácii je čo najvyššie, hospodárne a efektívne uspokojenie veriteľov úpadcu. Do konkurzu
na majetok úpadcu sú veritelia oprávnení prihlásiť si všetky pohľadávky, ktoré im vznikli voči úpadcovi
a súčasne sú oprávnení byť v konkurze uspokojení zo všetkého majetku, ktorý úpadcovi patril v
čase vyhlásenia konkurzu. Žalovaná sa okamihom vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu dostala
do rovnocenného postavenia veriteľa spolu s ostatnými veriteľmi, ktorí si uplatnili svoje pohľadávky

prihláškami do konkurzu. Ak by súd v konaní o vyporiadanie BSM rozhodol tak, že by zvýhodnil
žalovanú v porovnaní s právnym postavením ostatných veriteľov, kde žalovaná by bola v jej pohľadávke
uspokojenáavoväčšompomereakobudúuspokojovanívšetciostatníveritelia,ktorísisvojepohľadávky
prihlásili v konkurze, takéto prípadne rozhodnutie by bolo v zásadnom rozpore s účelom a cieľom
zákona o konkurze a reštrukturalizácií, ktorého jediným cieľom pomerné uspokojenie všetkých veriteľov

úpadcu s tým, že pomer uspokojenia musí byť zásadne rovnaký. Podporne súd poukazuje na rozsudok
Krajského súdu v Trnave sp.zn. 11Co/407/2014 zo dňa 28.01.2015. Súd ďalej poukazuje na § 147
ods. 1 OZ, v zmysle ktorého pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania
manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená z majetku patriaceho do BSM. S poukazom nauvedené ustanovenie neexistuje žiadny dôvod pre uprednostnenie pohľadávky manželky úpadcu pred
pohľadávkami jeho ostatných veriteľov. V zmysle § 147 ods. 1 OZ je manžel úpadcu vždy povinný strpieť,
aby bol záväzok úpadcu uhradený zo spoločného majetku pariaceho do BSM. Zároveň súd poukazuje

na to, že v prípade predlženého BSM je jeho vyporiadavanie „na polovicu" nie je praktické, pretože
manžel úpadcu sa i tak neubráni prípadnej exekúcii, keďže vyhlásenie konkurzu a ani vyporiadanie BSM
nič nemení na hmotnoprávnom pravidle podľa § 147 ods. 1 OZ. V prejednávanej veci však o prípad
predlženého BSM nešlo.

74. Pokiaľ ide o vyporiadanie nehnuteľností, súd rozdelil nehnuteľnosti nadobudnuté počas manželstva
tak, že do výlučného vlastníctva úpadcu prikázal nehnuteľnosti evidované Okresným úradom K. -
katastrálnym odborom na liste vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie F., ako J. súp.č. XXX
postavený na parcele č. XXXX/XX, J. postavená na parcele č. Y. parcely registra „C" parc.č. XXXX/X -
I. o výmere XXX mX, parc.č. XXXX/XX - I. o výmere XXX m2, parc.č. XXXX/XX - I. o výmere XX m2 a
parc.č. XXXX/XX - I. o výmere XXX m2, v hodnote 130.000,- eur. Na rodinnom dome viazne záložné

právo v prospech Prvej stavebnej sporiteľne, a.s., ktorá pohľadávka je prihlásená v konkurze (ktoré
skutkovétvrdeniažalobcužalovanánepoprela,pretosapovažujúzanesporné),kdebudeuspokojovaná,
preto súd uvedené nehnuteľnosti prikázal úpadcovi, pričom tieto v konečnom dôsledku budú spadať do
konkurznej podstaty. Žalovaná v priebehu konania ani nenavrhovala prikázať uvedené nehnuteľností v F.
do svojho výlučného vlastníctva, keď zároveň žalobca na pojednávaní dňa 19.05.2016 (č.l. 311) uviedol,

že sa dohodli so žalovanou na tom, že nehnuteľnosti v F. pripadnú do konkurzu a nehnuteľnosti v K.
žalovanej. Do výlučného vlastníctva žalovanej súd potom prikázal nehnuteľnosti evidované Okresným
úradom K. - katastrálnym odborom na liste vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie K., ako
pozemky parcely registra „. parc.č. XXXX/X - I. o výmere XXX mX a parc.č. XXXX/XX - zastavané plochy
a nádvoria o výmere XX m2, v hodnote 65.000,- eur, o ktoré mala záujem žalovaná, keď žalovaná sa v

konaní vyjadrila, že má záujem bývať s deťmi v K., pričom si chce na stavebnom pozemku K. postaviť
rodinný dom.

75. V konaní sa strany nezhodli na tom, komu má byť prikázané motorové vozidlo F.-B. M C., M.: K v
zostatkovej hodnote 5.000,- eur, pričom žalobca navrhoval prikázať ho do vlastníctva žalovanej, nakoľko

ho užíva. S uvedeným spôsobom vyporiadania žalovaná nesúhlasila. V priebehu konania bola snaha
strán sporu dohodnúť sa spôsobom, že by bolo motorové vozidlo odovzdané úpadcovi, v tom čase
ešte žalobcovi, ku ktorému odovzdaniu však neprišlo. Súd preto predmetné motorové vozidlo prikázal
so zreteľom na dobu, ktorá uplynula od rozvodu manželstva, do vlastníctva žalovanej, ktorá ho má od
zániku BSM v držbe a u ktorej došlo k jeho opotrebeniu, keď nebolo možné prihliadnuť na vyjadrenie

žalovanej, že motorové vozidlo nechce. Súd pritom podporne poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu
ČR sp.zn. 22 Cdo 980/2003 zo dňa 02.12.2003, v zmysle ktorého sa v súdnej praxi v konaniach o
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva uplatňuje zásada, aby pokiaľ možno (najmä s ohľadom
na dobu, ktorá uplynula od rozvodu manželstva či na oddelené bývanie manželov) boli veci prikázané
tomu z účastníkov, ktorý ich má či naposledy mal v držbe a u ktorého došlo k ich amortizácii."

76. K vyporiadaniu obchodných podielov v obchodných spoločnostiach súd uvádza, že podľa § 143 OZ
do BSM patrí všetko to, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov počas
trvania manželstva. Predmetom vlastníctva môžu byť len veci, resp. aj majetkové práva. Vzhľadom
k tomu, že obchodný podiel nemá hmotnú povahu, nie je možné ho považovať za vec v právnom

zmysle. Obchodný podiel v zmysle § 114 ods. 1 Obchodného zákonníka predstavuje práva a povinnosti
spoločníka a im zodpovedajúcu účasť na spoločnosti. Obchodný podiel tak predstavuje nielen majetkové
práva, ale aj nemajetkové práva a povinnosti spoločníka a tomu zodpovedajúcu účasť na spoločnosti,
t.j. predstavuje podiel na riadení, rozhodovaní a kontrole činnosti obchodnej spoločnosti. Súhrn práv
a povinností spoločníka predstavuje kvalitatívnu stránku obchodného podielu, ktorá je vyjadrená v

právnom postavení v spoločnosti, t.j. účasti spoločníka na spoločnosti pri vykonávaní jeho práv a
povinností a kvantitatívna stránka obchodného podielu je vyjadrená výškou obchodného podielu a
tomu zodpovedajúcej miere účasti spoločníka na majetku spoločnosti. Obchodný podiel vecou ako
takou nie je, pričom nejde ani výlučne o majetkové právo, keď obchodný podiel predstavuje tzv. „inú
majetkovú hodnotu", ktorá má jednak majetkový, ale aj nemajetkový charakter. Súd má za to, že nie

je možné, aby do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patril obchodný podiel v spoločnosti s
ručením obmedzeným ako taký, nakoľko nie je vecou (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6 Obdo
30/2009 zo dňa 26.11.2009). Predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov vširšom zmysle však môže byť aj hodnota obchodného podielu, ak bol nadobudnutý počas trvania
manželstva zo spoločných peňažných prostriedkov.

77. Pri určení hodnoty obchodného podielu sa vychádza z jeho stavu v čase zániku BSM, avšak z jeho
ceny či cenových relácií platných v čase vyporiadania (rozsudok NS SR z 31.03.2006, R 27/2007).
Predmetom konania bolo vyporiadanie hodnôt obchodných podielov úpadcu v spoločnostiach K. spol.
s r.o. a L. Q., s.r.o., a vyporiadanie hodnôt obchodných podielov úpadcu a žalovanej v spoločnosti H..,
s.r.o. v likvidácii. Keďže všeobecná hodnota obchodného podielu úpadcu v spoločnosti K. spol. s r.o.

bola podľa jeho stavu ku dňu zániku BSM vo výške 153.665,17 eura, pričom ku dňu zániku BSM bol
úpadca spoločníkom spoločnosti, žalovaná má nárok na polovicu hodnoty obchodného podielu, t.j. na
sumu 76.832,59 eura. Obdobne, keďže všeobecná hodnota obchodného podielu úpadcu v spoločnosti
L. Q., s.r.o. bola podľa jeho stavu ku dňu zániku BSM vo výške 1.868,09 eura, pričom ku dňu zániku
BSM bol úpadca spoločníkom spoločnosti, žalovaná má nárok na polovicu hodnoty obchodného podielu,
t.j. na sumu 934,05 eura. V prípade obchodnej spoločnosti O. keďže všeobecná hodnota obchodného

podielu v uvedenej spoločnosti bola podľa jeho stavu ku dňu zániku BSM u úpadcu vo výške 5.590,17
eura a u žalovanej vo výške 22.360,70 eura, pričom spoločníkom zostáva žalovaná (§ 148 ods. 2
OBZ), preto má úpadca nárok na dorovnanie hodnoty obchodného podielu 8.385,27 eura ((5.590,17
+ 22.360,70 = 27.950,87 / 2 = 13.975,44 - 5.590,17 = 8.385,27 eura. Nakoľko obchodné podiely v
obchodných spoločnostiach maxx realitná kancelária, s.r.o., F. G., s.r.o., F.., s.r.o., Q., s.r.o. boli na

základe zhodných skutkových tvrdení strán bez hodnoty, nebolo potrebné hodnoty týchto obchodných
podielov vyporiadavať.

78. Konanie o vyporiadanie BSM sa nepochybne týka majetku, pričom z dôvodu, že v rámci žaloby bola
pôvodne predmetom vyporiadania urobená aj nehnuteľnosť nachádzajúca sa v V., v konaní bol cudzí

prvok, a preto bolo potrebné skúmať, či súd disponuje oprávnením vo veci tejto nehnuteľnosti konať a
rozhodnúť. Na pojednávaní dňa 13.10.2016 sa strany zhodli, že do masy BSM patria iba nehnuteľnosti
nachádzajúce sa na území SR, netrvali na vyporiadaní pozemku v V. a nezahrnuli ho do masy BSM.
KeďžestranyzhodnepozemokvŠpanielskudomasyBSMnezahrnuli,nebolopotrebnépripúšťaťzmenu
petitu žaloby, nakoľko v zmysle § 140 ods. 3 CSP sa za zmenu žaloby nepovažuje úkon žalobcu, ktorým

mení uplatnený nárok, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného
predpisu, čo je aj prípad konania o vyporiadanie BSM (§ 137 písm. b) CSP).

79. Nad rámec súd uvádza, že ak by pozemok v V. bol predmetom vyporiadania, nakoľko sa cudzí
prvok týka štátu patriaceho do Európskej únie, bolo by v prvom rade potrebné skúmať, či existuje platné

a účinné nariadenie, ktoré sa na daný právny vzťah uplatní. Vyššie citované ustanovenie článku 1
odsek 2. písm. a) nariadenia Rady (ES) č.1215/2012 výslovne vylučuje použitie jeho právnej úpravy na
majetkové práva vyplývajúce z manželského záväzku, teda aj BSM, bolo by preto potrebné použiť zákon
o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, keď medzi Slovenskou republikou a V. kráľovstvom
nie je uzavretá medzinárodná zmluva, ktorá by takýto právny vzťah upravovala. Keďže právomoc

slovenského súdu je v zmysle § 37d písm. a) ZMPS daná iba v prípade vecného práva k nehnuteľnosti,
ktorásanachádzanaúzemíSlovenskejrepubliky,pričomzároveňjevzmysle§37eods.1vetaposledná
ZMPS vylúčená dohoda o právomoci v tomto prípade, je potrebné konštatovať, že súdy SR nemajú
právomoc konať o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov k stavebnému pozemku V.
v X. T. o výmere XXXX m2.

80. Súd dodáva, že v konaní o vyporiadanie BSM sa vyporiadavajú len tie veci resp. majetok patriaci do
BSM, ktorý strany sporu urobili predmetom konania, povinnosťou súdu nie je z vlastnej iniciatívy zisťovať
veci, ktoré má zahrnúť do masy BSM (viď rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 22 Cdo 684/2004 zo
dňa 27.09.2004). To isté logicky platí aj pre pohľadávky každého z manželov z titulu úhrady toho, čo

zo svojho vynaložil na spoločný majetok a spoločné pohľadávky voči niektorému z nich z titulu náhrady
toho, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na jeho oddelený majetok (§ 150 druhá veta OZ) (viď
rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 22 Cdo 999/2006 zo dňa 09.11.2006). Z daného vyplýva, že
masu BSM súd ustaľuje v súčinnosti s oboma stranami sporu, pričom tieto sa na mase BSM zhodli na
pojednávaní dňa 13.10.2016.

81. Ak žalovaná v podaní zo dňa 10.10.2017 žiadala navýšiť časť aktív o zatiaľ nevyčíslenú čiastku,
ktorú úpadca uhrádzal za hypotéku za nehnuteľný majetok - pozemok v V., súd uvádza, že jednak úver
žiadnym spôsobom nešpecifikovala, keď zároveň ani neuviedla konkrétne, o akú čiastku má ísť, pričompovinnosť tvrdenia bola na jej strane. Navyše, ak hypotéka bola poskytnutá za účelom nadobudnutia
pozemku v V. patriaceho do BSM (ktorý pre nedostatok právomoci súdov SR nemohol byť vyporiadaný
v tomto konaní), išlo o spoločný záväzok manželov týkajúci ich spoločného majetku, na ktorého splácaní

sa mali podieľať obaja. Nakoľko však žalobca v konaní nežiadal ako pasíva vyporiadať aj tento úver, súd
tento úver nevyporiadaval (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 22 Cdo 999/2006 zo dňa 09.11.2006).

82.CenavšetkýchvecíahodnôtvBSMrozdelenýchmedziúpadcuažalovanúpredstavujecelkomsumu
383.484,13 eura (nehnuteľnosti prikázané do vlastníctva úpadcu v hodnote 130.000,- eur; obchodné

podiely úpadcu v hodnote 161.123,43 eura (153.665,17 eura + 1.868,09 eura + 5.590,17 eura);
nehnuteľnosti prikázané do vlastníctva žalovanej v hodnote 65.000,- eur; motorové vozidlo prikázané
do vlastníctva žalovanej v zostatkovej hodnote 5.000,- eur; obchodný podiel žalovanej v hodnote
22.360,70 eura). Úpadcovi boli prikázané nehnuteľnosti a zostali mu obchodné podiely celkom v hodnote
291.123,43 eura (130.000,- eur + 153.665,17 eura + 1.868,09 eura + 5.590,17 eura). Žalovanej boli
prikázané nehnuteľnosti, motorové vozidlo a zostal jej obchodný podiel celkom v hodnote 92.360,70

eura (65.000,- eur + 5.000,- eur + 22.360,70 eura).

83. K vloženiu sumy 32.353,81 eura z výlučného majetku žalovanej do spoločného majetku (viď odseky
58.-60.rozsudku),súduvádza,žepohľadávkatohozmanželov,ktorýzosvojhovýlučnéhomajetkuniečo
vynaložil na spoločný majetok, nesmeruje voči druhému z manželov, ale voči celej mase spoločného

majetku, ktorého hodnota je nižšia o výšku takejto investície resp. vnosu. Preto pri stanovení výšky
vyrovnacích podielov nemožno hodnotu vnosu odpočítať od čiastky, ktorú by mal účastník druhému
zaplatiť, ale je v prvom rade potrebné určiť výšku celkového majetku (hodnôt, vecí a aktív) tvoriaceho
masu BSM a výšku investície. Výška podielu každého z manželov sa určí tak, že od celkovej hodnoty
spoločného majetku manželov sa odpočíta výška investície a takto získaná hodnota je určujúca pre

základné vyčíslenie výšky podielu pre každého z manželov, pričom pri rovnosti podielov je to polovica
uvedenej čiastky. Následne, k podielu manžela, ktorý zo svojho výlučného majetku niečo vynaložil na
spoločný majetok, je potrebné pripočítať výšku jeho investície, pričom súčet musí dať celkovú hodnotu
aktív spoločného majetku manželov. Potom možno vypočítať sumu konkrétneho vyrovnacieho podielu
(viď napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 22 Cdo 4072/2010, sp.zn. 22 Cdo 4509/2011).

84. S poukazom na vyššie uvedený odsek potom súd sumu 383.484,13 eura znížil o sumu 32.353,81
eura, t.j. o čiastku, ktorú žalovaná vynaložila na tento majetok zo svojho, pričom výsledkom je suma
351.130,32 eura. Z uvedenej sumy má úpadca dostať majetok v hodnote zodpovedajúcej polovici tejto
čiastky, t.j. v hodnote 175.565,16 eura a žalovaná, ktorá čiastku 32.353,81 eura vynaložila zo svojho,

majetok v hodnote o 32.353,81 eura vyšší, teda v hodnote 207.918,97 eura. Úpadcovi boli prikázané
veci v hodnote 291.123,43 eura a žalovanej boli prikázané veci v hodnote 92.360,70 eura. Rozdiel oproti
tomu, čo má žalovaná dostať je suma 115.558,27 eura (podiel 207.918,97 eura - 92.360,70 eura), ktorá
suma predstavuje vyrovnací podiel pre žalovanú.

85. Pri vyporiadaní majetku patriaceho do BSM je ďalej potrebné prihliadnuť aj na to, čo majú úpadca a
žalovaná nahradiť do tohto majetku, ak išlo o sumu vynaloženú na ich individuálny majetok, resp. použitú
výlučne pre potrebu len jedného z nich, pričom v prípade úpadcu ide o sumu 71.407,83 eura (7.220 eur
+ 3.000 eur + 11.396,95 eura + 49.790,88 eura) a v prípade žalovanej o sumu 90.000 eur, z ktorej sumy
má každý z manželov nárok na polovicu. Úpadca by tak mal nahradiť do BSM sumu 35.703,92 eura a

žalovaná sumu 45.000,- eur, pričom po započítaní ide o sumu 9.296,08 eura v neprospech žalovanej, o
ktorú je potrebné znížiť jej vyrovnací podiel, po čom jej vyrovnací podiel predstavuje sumu 106.262,19
eura (115.558,27 eura - 9.296,08 eura).

86. Pokiaľ sú súčasťou vyporiadania aj dlhy (pasíva), na ktorých úhrade sa majú manželia podieľať

rovným dielom (uvedené v odseku 70. rozsudku), je pri výpočte potrebné zohľadniť aj výšku pasív.
Spoločné pasíva, a to záväzky voči veriteľom: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. vo výške 10.561,57 eura,
Štátny fond rozvoja bývania vo výške 8.825,33 eura, KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance
Group vo výške 61,14 eura, t.j. celkom v sume 19.448,04 eura, prikázal súd splácať úpadcovi, nakoľko
tieto boli prihlásené do konkurzu, kde budú uspokojované. Preto od sumy, ktorú by mal úpadca vyplatiť

žalovanej na vyrovnanie podielu podľa predchádzajúceho odseku (106.262,19 eura) bolo potrebné
odpočítať polovicu zo sumy 19.448,04 eura, ktorú splatí úpadca na predmetných záväzkoch (9.724,02
eura), teda vyrovnací podiel žalovanej sa znižuje na sumu 96.538,17 eura (106.262,19 eura - 9.724,02
eura). Vzhľadom na uvedené bola žalovanej vo výroku III. rozsudku priznaná voči úpadcovi pohľadávkavo výške 96.538,17 eura, ako vyrovnací podiel z vyporiadania BSM, aby podiely bývalých manželov
na spoločnom majetku boli rovnaké, pričom súd určil úpadcovi na plnenie v zmysle § 232 ods. 3 CSP
primerane dlhšiu lehotu, a to 90 dní od právoplatnosti rozsudku.

87. Špecifikom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov vykonávaného po vyhlásení
konkurzu na majetok jedného z nich je, že majetok prikázaný do vlastníctva úpadcu vlastne spadá do
konkurznej podstaty, kde bude speňažený. Vzhľadom k tomu, že pohľadávky prihlásené do konkurzného
konania úpadcu predstavujú podľa správcu (špecifikácia na pojednávaní dňa 03.09.2015 (č.l. 215)

v spojení s doplnením na pojednávaní dňa 13.10.2016 (na č.l. 335) spolu sumu 186.835,42 eura,
budú upokojené z masy BSM priznanej úpadcovi v hodnote 291.123,43 eura, čím boli pri vyporiadaní
zaniknutého BSM zohľadnené aj záujmy veriteľov úpadcu. Žalovanej bola titulom vyrovnania podielov na
majetku priznaná voči úpadcovi pohľadávka vo výške 96.538,17 eura, pričom to, či a v akom poradí bude
pohľadávka žalovanej v konkurznom konaní aj uhradená, je už vecou konkurzného konania (viď napr.
rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 1Co/197/2009 z dňa 15.04.2010). S poukazom na citované

ustanovenie§147ods.1OZneexistujedôvodpreuprednostneniepohľadávkymanželkyúpadcuvrámci
konkurzného konania, pričom je nepochybné, že úpadca a žalovaná počas trvania manželstva nevyužili
žiadnu z možností, ktoré im poskytovali ustanovenia § 143a ods. 1 OZ a § 148 ods. 2 OZ na včasné
zúženie spoločného majetku manželov.

88. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom navrhnutého svedka J. F., nakoľko k prevodu členských práv
k bytu bol vypočutý svedok D.. Q. F., pričom výsluch druhého svedka k tým istým okolnostiam by bol
nadbytočný a zároveň by ani nemohol viesť k inému rozhodnutiu súdu. Súd nevykonal výsluch svedkyne
V. I., nakoľko pre rozhodnutie vo veci nebol potrebný, keď zároveň dôkazné bremeno ohľadom súm
zasielaných menovanej niesol žalobca, ktorý vykonanie dôkazu nenavrhol.

89. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

90. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu

vo veci. (1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (2)

91. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. (2)

92. Uznesením č.k. 11C/49/2014-564 zo dňa 03.05.2017 bolo žalovanej priznané oslobodenie od
platenia súdnych poplatkov v celom rozsahu. Žalobca je od súdnych poplatkov oslobodený v zmysle

ustanovenia § 4 ods. 2 písm. o) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z
registra trestov (ďalej len „ZoSP").

93. O náhrade trov konania medzi stranami sporu rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods.
2 CSP vo výroku IV. rozsudku tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Dôvodom

bola skutočnosť, že sa rozhodovalo o rozdelení spoločného majetku bývalých manželov, pričom ich
nároky na podiely sú rovnaké, a preto aj pomer úspechu vo veci bol na oboch stranách rovnaký.

94. Pokiaľ ide o trovy konania štátu, súd uvádza nasledovné: Uznesením č.k. 11C/49/2014-254 zo dňa
07.01.2016 bola UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s. priznaná úhrada nákladov vo výške

2,45eura,ktorábolavyplatenázoštátnychrozpočtovýchprostriedkov.Uznesenímč.k.11C/49/2014-256
zo dňa 07.01.2016 bola Slovenskej sporiteľni, a.s. priznaná úhrada nákladov vo výške 2x 0,85 eura, t.j.
celkom 1,70 eura, ktorá bola vyplatená zo štátnych rozpočtových prostriedkov. Z uvedeného vyplýva, že
v priebehu tohto konania bola zo štátneho rozpočtu vyplatená celkom suma 4,15 eur (2,45 eura + 1,70
eura), čím vznikli trovy konania štátu, ktoré je potrebné nahradiť.

95. Náhradu trov konania štátu s účinnosťou do 30.06.2016 upravovalo ustanovenie § 148 ods. 1 OSP,
v zmysle ktorého mal štát podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania,
ktoré platil. Občiansky súdny poriadok bol s účinnosťou od 01.07.2016 zrušený s tým, že ho nahradilnový procesný poriadok, zákon č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý trovy štátu neupravuje.
Súd preto, rozhodujúc o náhrade trov konania štátu, rozhodol podľa čl. 4 ods. 1 CSP (analogia legis) v
spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP, keď vo výrokoch V. a VI. rozsudku priznal štátu nárok na

náhradu trov konania voči úpadcovi a žalovanej, a to podľa rozsahu ich úspechu a neúspechu v konaní,
t.j. u oboch v rozsahu 50%.

96. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania štátu aplikoval súd rovnaké východiská ako pri rozhodovaní
o náhrade trov konania strán sporu uvedené vyššie, t.j. pomer ich úspechu a neúspechu. Nebolo pritom

možné prihliadať na oslobodenie žalobcu ako správcu úpadcu od súdnych poplatkov vyplývajúce zo
zákona (§ 4 ods. 2 písm. o) ZoSP), ani na oslobodenie žalovanej od súdnych poplatkov vyplývajúce z
rozhodnutia súdu (č.l. 564), nakoľko ustanovenie § 148 ods. 1 OSP (podľa ktorého, ak boli u niektorého
účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi
znížila o rozsah, ktorý mu súd priznal) nebolo prevzaté do Civilného sporového poriadku. V súčasnosti je
možné prihliadať na oslobodenie strany od súdneho poplatku iba v prípade ukladania povinnosti strane

zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania (§ 253 ods. 2 CSP). Účelom uvedenej úpravy je, aby
strane, ktorá nemá dostatok finančných prostriedkov, nebola odňatá možnosť konať pred súdom tým,
že by nebolo vykonané znalecké dokazovanie v zmysle jej návrhu (viď § 253 ods. 3 CSP). Následne
však niet dôvodu, aby strana v prípade neúspechu neznášala okrem trov úspešnejšej strany aj vzniknuté
trovy štátu, prihliadajúc na právo štátu vlastniť majetok. Jedinou možnosťou pre nepriznanie náhrady

trov štátu voči strane je analogické použitie ustanovenia § 257 CSP, k čomu však súd nevidel dôvod na
žiadnej zo strán sporu, pričom v konaní takéto dôvody ani neboli tvrdené.

97. Podporne súd poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Nitre sp.zn. 9Co/220/2016 zo dňa
18.07.2016,vktoréhoodôvodneníodvolacísúdo.i.uviedol,že„keďžepodľa§148ods.1OSP(účinného

do 30. 06. 2016) má štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania,
ktoré platil a v napadnutom uznesení súd prvej inštancie rozhodoval aj o trovách štátu, v dôsledku
odvolania podaného v časti trov konania žalobcu a žalovaných v 1. a 2. rade, súd preskúmaval aj výrok
napadnutého uznesenia o trovách štátu, pričom vzhľadom k už uvedenému záveru odvolacieho súdu v
časti trov konania odvolací súd dospel k záveru, že aj v tejto časti je rozhodnutie súdu prvej inštancie

vecne správne, keďže kopíruje trovy konania účastníkov (R 34/1979), preto napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie aj v časti týkajúcej sa trov konania štátu ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil."

98. O výške náhrady trov konania štátu (výroky V. a VI.) bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP

po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

99. O nároku znaleckej organizácie na zaplatenie znalečného rozhodol súd podľa ustanovenia § 262
ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP, za použitia analogie legis v zmysle čl. 4 ods. 1 CSP, keď
úspech oboch strán sporu bol rovnaký, čo predstavuje výsledok konania relevantný pre rozhodnutie o

nároku znaleckej organizácie. V takom rozsahu súd potom vo výrokoch VII. a VIII. rozsudku rozhodol
o nároku na znalečné, keď priznal znaleckej organizácii nárok na zaplatenie znalečného od úpadcu a
žalovanej v rozsahu 50% súdom priznaného znalečného u každého z nich.

100. Pri rozhodovaní o nároku na znalečné pritom súd aplikoval rovnaké východiská ako pri rozhodovaní

o náhrade trov konania strán sporu uvedené vyššie, t.j. pomer ich úspechu a neúspechu. Nebolo
pritom možné prihliadať na skutočnosť, že žalobca je zo zákona oslobodený od súdnych poplatkov
a že žalovaná bola rozhodnutím súdu oslobodená od súdnych poplatkov, nakoľko od účinnosti CSP
je možné prihliadať na oslobodenie strany od súdneho poplatku iba v prípade ukladania povinnosti
strane zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania (podrobne viď odsek 96. rozsudku). Zároveň

súd nevidel dôvod na analogické použitie ustanovenia § 257 CSP (dôvody hodné osobitného zreteľa),
ktorého použitie je možné len vo výnimočných prípadoch, ktoré v konaní neboli stranami tvrdené ani
súdom zistené, pričom samotné oslobodenie od súdnych poplatkov takýmto dôvodom nie je.

101. O výške priznaného znalečného (výroky VII. a VIII.) bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP

po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).