Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, March 12, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/25/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217220752
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4217220752.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a sudkýň JUDr.
Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcu: J.. P.. V. T., nar. XX. XX. XXXX,
bytom K., Q. XX, proti žalovanej: J. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom K., Q. XX, zast. JUDr. Ondrejom
Tóthom, advokátom so sídlom Komárno, Dunajské nábr. 14, o nariadenie neodkladného opatrenia, o
odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 12. 12. 2017 č. k. 10C/80/2017-8

takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým by žalovanej bola uložená povinnosť zdržať sa prevodu vlastníckeho práva k bytu č.

1, nachádzajúceho sa na prízemí, vo vchode č. XX a k nemu prislúchajúcemu podielu na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu v K., Q. XX a spoluvlastníckeho podielu XX/XXX-ín k
pozemku, na ktorom je postavený, do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej s tým, že žalobca
je povinný podať žalobu, ktorej predmetom bude uhradenie dlhu vzniknutého na realizáciu opravy
spoločnej časti domu, nachádzajúceho sa v K., na Q. ul. č. XX, zapísaného na LV č. XXXX pre kat.
úz. K. so súp. číslom XX, postavenom na parc. č. 5994/1. Zároveň vyslovil, že žiadna zo strán nemá

nárok na náhradu trov konania.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že žalobca sa domáha nariadenia požadovaného
neodkladného opatrenia z dôvodu, že žalovaná mu neuhradila na ňu pripadajúci podiel 932,49 eura z
čiastky, ktorú žalobca vynaložil na opravu strechy ako spoločnej časti domu nachádzajúceho sa v K.
na Q. ul. č. XX, v ktorom je žalobca vlastníkom dvoch bytov na poschodí a žalovaná je vlastníčkou
jedného bytu na prízemí, kde sa nachádzajú ešte i ďalšie dva nebytové priestory. Žalobca tvrdil,

že správcom domu bola do roku 2010 Alternatíva, s.r.o., pričom žalovaná nezákonným spôsobom
zabezpečila zrušenie správcovskej činnosti a mala takto možnosť predať byt bez prílohy, podľa úpravy §
5 ods. 2 zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Žalobca v rokoch 2016 a 2017
investoval do úpravy strechy sumu 3.900 eur, ktoré požadoval uhradiť od vlastníkov bytov a nebytových
priestoroch v na nich prislúchajúcom podiele, žalovaná však na ňu pripadajúcu čiastku neuhradila a byt
a k nemu pripadajúce spoločné časti predáva. Právne svoje rozhodnutie oprel o ust. § 324 ods. 1, §

325 ods. 1, 2 a § 326 ods. 1, 2 CSP akcentujúc, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch
prípadoch a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude
ohrozená a v tomto smere poskytol i obšírny teoreticko-právny výklad inštitútu neodkladného opatrenia
a predpokladov pre jeho nariadenie. Dospel k záveru o nedôvodnosti návrhu žalobcu na nariadenie
neodkladného opatrenia, keď žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil potrebu poskytnúť mu ochranu
neodkladným opatrením, ako i potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. V tejto súvislosti konštatoval,

že z návrhu žalobcu nie je zrejmé, z akého dôvodu bola zrušená zmluva so správcom Alternatíva,
s.r.o., kto vykonáva od roku 2010 správu obytného domu, kým a akým spôsobom sú zabezpečovanéslužby spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru, či, komu a akým spôsobom sa uhrádzajú
preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv a kto vedie účet domu. Mal za to, že z návrhu žalobcu
nemožno zistiť, či a komu bola žalovaná povinná platiť preddavky do fondu opráv a či si túto svoju

povinnosť splnila. Taktiež žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že oprava strechy bola skutočne
vykonaná, nepredložil ani žiadne dôkazy preukazujúce cenu opravy, v dôsledku čoho neuniesol dôkazné
bremeno, pričom samotné tvrdenie žalobcu o nevyhnutnosti opravy, jej uskutočnení a o cene opravy nie
sú pre nariadenie neodkladného opatrenia dostatočné. Žalobcom tvrdenú pohľadávku voči žalovanej
v sume 932,49 eura nemal tak za preukázanú. Uzavrel, že žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil

ním tvrdené skutočnosti, ani potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie,
rovnako tak ani nevyhnutnosť nariadenia neodkladného opatrenia a navyše nariadenie neodkladného
opatrenia v požadovanom rozsahu by za daného skutkového stavu predstavovalo neprimeraný zásah
do vlastníckeho práva žalovanej. Návrh žalobcu preto ako nedôvodný zamietol. O nároku na náhradu
trov konania rozhodol podľa § 262 ods. 1, 2 CSP a s ohľadom na neúspech žalobcu v konaní, ako i
skutočnosť, že žalovanej v konaní žiadne trovy nevznikli, rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok

na náhradu trov konania.
3. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca odvolanie domáhajúc sa ním jeho zmeny a nariadenia
neodkladného opatrenia v navrhovanom rozsahu. Dôvodil, že postupom súdu prvej inštancie boli
porušené základné občianske práva a istoty vlastníkov bytov, keď nedostatky vytýkané súdom prvej
inštancie v jeho rozhodnutí sú predmetom dokazovania vo veci samej. Poukázal na to, že návrh

na nariadenie neodkladného opatrenia podal na základe doporučenia okresného úradu, odboru
katastrálneho, a to len na jeho dočasné nariadenie v dĺžke 30 dní, v ktorej lehote bol schopný predložiť
všetky podklady na vysporiadanie nedoplatkov dlžníčky voči vlastníkom bytov, investovaných do
spoločných častí domu a teda aj na ochranu majetkových hodnôt dlžníčky. Argumentoval, že nariadenie
neodkladného opatrenia je podmienené tým, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť iným spôsobom,

pričom vo vzťahu k predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia zákon výslovne vyžaduje, aby
navrhovateľ uviedol opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že právne pomery budú ohrozené alebo s väčšou obtiažnosťou dosiahnuteľné.
Splnenie aspoň jedného zo základných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí teda
súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa navrhovateľa

odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Konštatoval, že súd prvej inštancie vykonal dotaz na
okresný úrad, odbor katastrálny, ktorý potvrdil skutočnosti uvedené v návrhu na vydanie neodkladného
opatrenia, pričom súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal s podmienkami na vydanie
neodkladného opatrenia. Zároveň k svojmu odvolaniu priložil podklady, ktoré majú byť podkladom na
rozhodnutie i vo veci samej, a ktorých nedostatok mu vytýkal i súd prvej inštancie.

4. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť, keď prvoinštančný súd dostatočne zistil skutkový stav, vec
správne právne posúdil a jeho rozhodnutie je spravodlivé. Stotožnila sa s právnym názorom súdu
prvej inštancie, že žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil potrebu poskytnúť mu ochranu neodkladným
opatrením a ani potrebu bezodkladne upraviť pomery. Za nepravdivé označila tvrdenia žalobcu, že

správcom domu bola do roku 2010 Alternatíva, s.r.o. a že nezákonným spôsobom zabezpečila zrušenie
jej správcovskej činnosti, pretože obytný dom bol v správe Alternatívy, s.r.o. iba do 31. 01. 2007 a
vlastníci bytov a nebytových priestorov po tomto dátume neuzatvorili zmluvu o spoločenstve vlastníkov
bytov a nebytových priestorov a nemajú uzatvorenú ani zmluvu o výkone správy so žiadnym správcom,
z ktorého dôvodu nebol vytvorený ani fond opráv domu. Uviedla tiež, že žalobca žiadnym relevantným

dôkazom nepreukázal, že oprava strechy bola vykonaná, a že cena za opravu bola vyplatená, čím
neuniesol dôkazné bremeno. Navyše, ani jeden z podielových spoluvlastníkov nebol žalobcom oslovený
a vyzvaný na úhradu nákladov spojených s opravou strechy a výlučne len jej bola doručená žiadosť
žalobcu na zaplatenie sumy 932,49 eura ako alikvotnej časti ceny za opravu izolácie plochej strechy
domu. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia označila za bezpredmetný a nedôvodný už aj z

dôvodu, že rozhodnutím Okresného úradu Komárno, katastrálneho odboru zo dňa 15. 01. 2018 pod č.
V4680/2017 bol uskutočnený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech nových
podielových spoluvlastníkov k bytu, ktorý im odpredala na základe kúpnej zmluvy zo dňa 17. 10. 2017.
Záverom poznamenala, že žalobca podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sledoval
jediný cieľ a to zabrániť prevodu jej vlastníckeho práva k bytu, pretože tento nepreviedla na jeho osobu,

ale na iných skorších záujemcov.
5. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) po zistení, že odvolanie
podala v stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§359 CSP), prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP)
a dospel k záveru, že jeho odvolanie nie je dôvodné.
6. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na

návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
7. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

9. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, ako to uviedol už i súd
prvej inštancie, že neodkladné opatrenie môže súd nariadiť v dvoch prípadoch a to, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava z ohrozenia exekúcie, pričom tak môže učiť pred začatím
konania, počas konania a tiež po jeho skončení. Neodkladné opatrenie umožňuje rýchlo a pružne
riešiť situáciu, keď je potrebný urýchlený zásah súdu, aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršeniu postavenia
oprávnenej strany sporu. Vzhľadom na charakter neodkladných opatrení pri ich nariadení nemusí súd

dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie
vo veci samej. To však neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia
aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému
sa má poskytnúť ochrana a bez osvedčenia potreby neodkladne upraviť pomery. Pred nariadením
neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť

návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä
naliehavosťou jej riešenia. Naviac pojem potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu je
treba vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma.
10. Podľa § 325 ods. 2 písm. c/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami.

11. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala,
niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
12. Nakladaním rozumieme disponovanie vecami alebo právami prostredníctvom právnych úkonov,
predovšetkým dvojstranných (zmluvy o nájme, výpožičke, záložné zmluvy, kúpne zmluvy, darovacie
zmluvy, zámenné zmluvy, zriadenie vecného bremena, zabezpečovací prevod práva, atď.), ale aj

jednostranných (závet, opustenie veci). Ochrana poskytovaná predbežným opatrením v zmysle vyššie
cit. zákon. ustanovenia teda spočíva v nenakladaní s vecami alebo právami kvôli tomu, aby súd mohol
poskytnúť ochranu nielen proti nakladaniu právne aprobovanými spôsobmi, ale aj proti nakladaniu
faktickými úkonmi. Podstatným znakom tohto predbežného opatrenia je teda zákaz disponovať s určitou
vecou alebo určitými právami. V tomto smere je však potrebné rešpektovať i existenciu čl. 20 ods. 4

Ústavy Slovenskej republiky, ktorý umožňuje nútené obmedzenie vlastníckeho práva iba v nevyhnutnej
miere. Za nevyhnutnú mieru sa považuje okolnosť, že žalovaný bude obmedzený v nakladaní len vo
vzťahu k veciam alebo právam, ktoré majú súvislosť s osvedčeným nárokom na plnenie záväzku,
na vydanie veci, na určenie vlastníckeho práva a pod. a neužívaním veci žalovanému nevznikne
neprimeraná ujma.

13. V preskúmavanej veci ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania,
ktorým žalobca požadoval, aby žalovanej až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej uložil
povinnosť zdržať sa prevodu vlastníckeho práva k bytu č. 1, nachádzajúceho sa na prízemí, vo
vchode č. XX, bytového domu v K., na Q. ul. č. XX a k nemu prislúchajúceho podielu na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku. Predmetom konania

vo veci samej by podľa žalobcu malo byť uhradenie mu dlhu zo strany žalovanej ako vlastníčke bytu
z titulu realizovanej opravy strechy ako spoločnej časti domu, nachádzajúceho sa v K. na Q. ul. č.
XX, zapísaného na LV č. XXXX kat. úz. K.. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca
odôvodnil skutočnosťou, že do opravy strechy bytového domu, v ktorom bola žalobkyňa vlastníčkou
bytu investoval sumu 3.900 eur, žalovaná nie je ochotná uhradiť na ňu pripadajúci podiel vo výške

932,49 eura z tejto investície a uzavrela kúpnu zmluvu o prevode svojho vlastníckeho práva k bytu na
ďalšie osoby. Za situácie, že prebieha správne konanie, týkajúce sa vkladu vlastníckeho práva, pričom
je ohrozené jeho právo na dosiahnutie investovanej sumy do spoločných častí domu, mal za to, že je
potrebné bezodkladne upraviť pomery sporných strán neodkladným opatrením.
14. Odvolací súd posudzujúc danú vec vo svetle zhora uvedených zásad v zhode so súdom prvej

inštancie dospel k záveru, že v tomto konaní nebolo preukázané splnenie všetkých procesných a
materiálnych podmienok pre poskytnutie ochrany žalobcovi nariadením požadovaného neodkladného
opatrenia v zmysle príslušných zákonných ustanovení. I keď žalobca osvedčil (nie preukázal) existenciu
právnych vzťahov medzi účastníkmi konania vyplývajúcich v čase rozhodovania súdu prvej inštanciez ich podielového spoluvlastníctva k spoločným častiam označeného bytového domu, neosvedčil
však, že tieto právne vzťahy si vyžadujú potrebu dočasnej úpravy a ani nebezpečenstvo bezprostredne
hroziacej ujmy, na odvrátenie ktorej by bolo potrebné nariadiť neodkladné opatrenie. Z ust. § 326 ods.

1 CSP upravujúceho náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že jedným z
predpokladov pre jeho nariadenie je, aby žalobca opísal rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu
neodkladnej úpravy pomerov, to znamená, že žalobca musí osvedčiť, že bez vydania požadovaného
neodkladného opatrenia by mu mohla vzniknúť ujma značná a závažná. Žalobca nebezpečenstvo
bezprostredne hroziacej ujmy vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodňoval

nesplatením peňažného dlhu žalovanou voči nemu v súvislosti s opravou strechy na obytnom dome,
v ktorom sa nachádza i byt vo vlastníctve žalovanej a poukazoval i na zamýšľaný prevod tohto bytu
žalovanou na iné osoby. Odvolací súd v tejto súvislosti opätovne zdôrazňuje, že zákonná úprava
postupu pri nariaďovaní neodkladných opatrení vyžaduje, aby žalobca súdu osvedčil jednak sám
nárok, ako i potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, pričom obe tieto podmienky musia byť splnené
kumulatívne. V tomto smere je významné, že povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť neodpadajú

ani v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, i keď môže byť pre niekedy pre stranu sporu
zvlášť obtiažna. Treba však s týmito povinnosťami počítať v každom sporovom konaní, i keď v
konaní o nariadenie neodkladného opatrenia smerujú k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych
skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe naliehavosti,
potrebe primeranosti) nariadením neodkladného opatrenia. O takýto prípad však v súdenej veci nejde,

pretože žalobca neosvedčil, že by mu bezprostredne hrozila ujma, že ide o situáciu, ktorú by bolo
potrebnériešiťokamžitýmzásahomsúduvpodobnenariadeniapožadovanéhoneodkladnéhoopatrenia,
a ani neosvedčil existenciu obavy z ohrozenia exekúcie. Samotná prípadná existencia peňažného
dlhu žalovanej voči nemu totiž nezakladá automaticky dôvod na nariadenie žalobcom požadovaného
predbežného opatrenia zvlášť, pokiaľ žalovaná tento jeho nárok rozporuje a jeho dôvodnosť môže byť

posúdená len v konaní, v ktorom sa žalobca voči žalovanej bude domáhať jeho zaplatenia.
15. Odvolací súd tiež zvýrazňuje, že pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný
návrhom, pričom však musí starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení. Povinnosť zdržať
sa disponovania s vecami alebo právami uloží vždy len takým spôsobom, aby neprimerane nenarušil
hospodárske funkcie druhej strany, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje. Nariadenie neodkladného

opatrenia spravidla je spojené so zásahom do vlastníckeho práva, pričom podľa článku 20 ods. 4 Ústavy
SR je možné vlastnícke právo obmedziť iba v nevyhnutnej miere. Z týchto dôvodov je vždy potrebné
posúdiť, či uložením navrhovaných obmedzení nedochádza k zásahu do uvedených základných práv
nad nevyhnutnú mieru a či uloženie obmedzení sleduje legitímny cieľ. Odvolací súd zastáva názor, že
obmedzenie vlastníckeho práva žalovanej, ako vlastníčky bytu a nebytových priestorov, navrhovaným

neodkladným opatrením by však bolo neprimerane zasiahnuté do jej vlastníckych práv a malo by za
následok prekročenie hraníc ústavnosti s ohľadom i na výšku žalobcom tvrdeného nároku voči žalovanej
v porovnaní s hodnotou bytu. Navyše nie je bezvýznamná i skutočnosť, že v čase rozhodovania
odvolacieho súdu žalovaná už nie je vlastníčkou sporom dotknutého bytu a nebytových priestorov, keď v
súvislostiskúpnouzmluvouuzatvorenoudňa17.10.2017žalovanouakopredávajúcoubolrozhodnutím

Okresného úradu Komárno, katastrálny odbor zo dňa 15. 01. 2018 pod č. V4680/2017 povolený vklad
vlastníckeho práva pre nových nadobúdateľov bytu, čo dokladuje i aktuálny LV č. XXXX kat. úz. K..
16. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387
ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
17. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.

1 CSP tak, že v odvolacom konaní plne úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).