Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 13, 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 15T/62/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116011482
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Szabó

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2116011482.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudcom JUDr. Dušanom Szabó v trestnej veci proti obž. G.. G. G., nar.

XX.XX.XXXX pre prečin ublíženia na zdraví v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 k § 156 ods. 1, ods.
2 písm. a), ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) a § 138 písm. h)
Trestného zákona a iné na hlavnom pojednávaní konanom na Okresnom súde Trnava dňa 13. decembra
2017, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: G.. G. G., nar.: XX.XX.XXXX v H., trvale bytom N. Q. č. XXX

sa podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku (zák. č. 301/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov, ďalej
len Tr. por.)

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Trnava č. 4 Pv 121/13/2207-87 zo dňa 11.08.2016
pre prečin ublíženia na zdraví v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 k § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods.
3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) a § 138 písm. h) Trestného zákona
v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného
zákona s poukazom na § 138 písm. d), písm. h) Trestného zákona, ktorých sa mal dopustiť tak,

ž e

v presne nezistenom čase začiatkom mesiaca január 2013 najneskôr do 10. januára 2013 v
Reedukačnom centre na Ulici Zámok 1/2267 v Hlohovci ako vychovávateľ tohto zariadenia v rozpore s

ustanovením § 3 písm. r) zákona NR SR č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní v znení neskorších
predpisov, ktorým sa zakazuje používať všetky formy telesných trestov, vošiel počas vyučovania do
triedy, v ktorej sedel mladistvý chovanec reedukačného centra A. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
R. - D., G. ulica XXXX/X, tohto vyvolal z triedy na chodbu kde vytiahol prútený praker, s ktorým A.
M. niekoľkokrát udrel po chrbte, pričom A. M. kričal a prosil vychovávateľa, aby ho nebil, následne
chovanca A. Lešinského vrátil späť do triedy v dôsledku čoho mu spôsobil zranenie plošné začervenanie
kože chrbta vpravo v oblasti medzi chrbticou a pravou lopatkou a pod pravou lopatkou o rozmere asi

15x15 cm, pomliaždenie mäkkých tkanív chrbta, výraznejšie pruhovité začervenanie asi 8-9 cm dole,prebiehajúce šikmo nahor k chrbtici a dva bledšie pásovité pruhy nachádzajúce sa v oblasti strednej
časti pravej lopatky s dobou liečenia do 1 týždňa,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku súd poškodeného A. M., nar.: XX.XX.XXXX v R., trvale bytom

R. - D., G. č. XXXX/X, prechodne bytom A., D.?fy Sándor 2, Maďarská republika, t.č. v Ústave na výkon
trestu odňatia slobody Leopoldov s jeho nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Na Okresný súd Trnava bola dňa 12.08.2016 na osobu obžalovaného podaná obžaloba Okresnej
prokuratúry Trnava sp.zn. 4 Pv 121/13/2207-87 zo dňa 11.08.2016 na skutkovom základe uvedenom
vo výroku tohto rozsudku.

Súd vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní konanom v dňoch 10.11.2016, 26.01.2017,
20.04.2017, 02.05.2017, 05.06.2017, 10.10.2017 a 13.12.2017, na ktorom vykonal dokazovanie
výsluchom obžalovaného, výsluchom poškodeného, výsluchom svedkov, čítaním zápisníc o výsluchoch
svedkov, výsluchom znalca, čítaním záverov znaleckých posudkov, oboznámením fotografií so

zraneniami poškodeného a čítaním listinných dôkazov.

Po prednesení obžaloby a poučení podľa § 257 Trestného poriadku obžalovaný po porade so svojim
obhajcom urobil vyhlásenie, že zo spáchania skutku, ktorý sa mu v obžalobe kladie za vinu sa cíti byť
nevinný.

Poškodený na hlavnom pojednávaní uviedol, že si uplatňuje nárok na náhradu škody vo výške 2.000,-
Eur, ktorá suma pozostáva zo sumy 800-900,- Eur, ktorú mal dostať od štátu za to, že bol umiestnený
v reedukačnom centre a tiež z náhrady ujmy na jeho zdraví.

Obžalovaný Mgr. Marian Mrazík, nar. 17.05.1967 na hlavnom pojednávaní dňa 10.11.2016 vypovedal,
že poškodený bol umiestnený do kolektívu v Reedukačnom zariadení dňa 07.01.2013 v poobedňajších
hodinách. Obžalovaný v daný deň poškodeného ubytoval, určil mu kde bude spať, ktorá skriňa bude
jeho, poučil ho o vnútornom poriadku reedukačného centra a dal mu možnosť na vybalenie osobných
vecíahygienu.Následnespolusozverencamiabsolvovalivečeruasamoštúdium.Obžalovanýnásledne

prišiel do práce až dňa 09.01.2013 okolo 13.00 hod., pričom ako vždy skontroloval jemu zverené
priestory a zistil, že poškodený nespal na svojej posteli a ani vo svojej izbe, ale spal na inej izbe,
kde boli dve postele zrazené ku sebe. Obžalovaný tiež skontroloval priestory, ktoré boli poškodenému
pridelené a zistil, že tieto priestory poškodený neupratal. Keďže išlo o nového chovanca a obžalovaný
ho zatiaľ nepoznal, nepoznal ani jeho osobný spis a nevedel, čo sa mohlo stať, bezodkladne išiel

do triedy, kde mal poškodený výuku, kde zaklopal a požiadal majstra odborného výcviku pána Búša
o uvoľnenie poškodeného z triedy. Na chodbe sa potom poškodeného pýtal, čo sa stalo, prečo
nespal na svojej izbe a prečo neupratal zverené priestory, pričom mal podozrenie, že mohlo dôjsť
k šikane poškodeného. Na to poškodený dostal amok, začal kolo seba kopať a vulgárne nadávať a
vykrikovať, že on v polepšovni nikoho poslúchať nebude, že jemu nikto nebude rozkazovať, že on v

polepšovni nebude a kričal, aby ho nebili. Obžalovaný sa poškodeného spýtal, kto bo bije a v tom
vyšiel na chodbu psychológ PhDr. L., ktorý mal svoju kanceláriu hneď vedľa a ktorému obžalovaný
vysvetlil situáciu a následne PhDr. L. poškodeného ukľudňoval. PhDr. L. poškodenému povedal, že
s ním poobede absolvuje pohovor a do triedy späť poškodeného vrátil PhDr. L. a nie obžalovaný.
Poškodený absolvoval poobede pohovor so psychológom, na ktorom obžalovaný prítomný nebol a po

jeho absolvovaní prišiel v sprievode psychológa na byt, kde mal obžalovaný zverencov a kde sa mu
poškodený v prítomnosti psychológa ospravedlnil za svoje správanie. Na druhý deň, t.j. 10.01.2013 bol
poškodený u zdravotnej sestry p. D., kde sa sťažoval na kašeľ a prechladnutie a kde sa rozplakal a
povedal, že na polepšovni nechce byť. Obžalovaný v ten deň v práci nebol. Zdravotná sestra poskytla
poškodenému možnosť ísť na vyšetrenie do mesta, čo poškodený odmietol. Následne poškodený dňa

11.01.2013 s chovancom V. v skorých ranných hodinách z reedukačného zariadenia ušli. Obžalovanémudňa 15.01.2013 telefonovala matka poškodeného, ktorá mu vynadala do rasistov s odôvodnením, že
poškodený je Róm, čo však obžalovaný vôbec netušil. Obžalovaný následne zistil, že poškodený už
aj predtým opakovane ušiel z reedukačného zariadenia v Senci, a to na podnet svojej matky, ktorá sa

sťažovalanato,žespoškodenýmjezlezaobchádzanéavyvolalasúdnepojednávaniescieľomzrušenia
pobytu poškodeného v Senci, pričom súd na základe predchádzajúceho správania sa poškodeného
rozhodol tak, že nariadil jeho premiestnenie do reedukačného centra v Hlohovci. Poškodený je podľa
názoru obžalovaného patologický klamár, ktorý citovo vydiera svoju matku a účelovo pracuje na tom,
aby sa dostal von z každého zariadenia, v ktorom je umiestnený. Obžalovaný ďalej uviedol, že v

reedukačnom centre sa vyskytli prípady šikany, avšak išlo o šikanu medzi chovancami, nakoľko išlo o
narušených chovancov. (čl. 470-472)

Poškodený A. M., nar. XX.XX.XXXX na hlavnom pojednávaní dňa 10.11.2016 vypovedal, že keď bol
na praxi v triede s ostatnými chovancami, vošiel dovnútra obžalovaný a zavolal si ho von z triedy. Ako
poškodený vychádzal s triedy von, videl po pravej strane o stenu opretý praker a ako vyšiel z triedy

von a dvere sa zatvorili, začal dostávať údery s prakerom do chrbta. Počas bitky poškodený kričal na
obžalovaného, prečo ho bije a nech ho nechá tak, pričom v tom vyšiel na chodbu psychológ a ten videl,
ako obžalovaný poškodeného bije, nič nepovedal, len sa pozrel a išiel naspäť do svojej miestnosti a
zavrel dvere. Obžalovaný ako dôvod bitky poškodenému uviedol, že je to preto, že nechal rozhádzanú
posteľ. Po bitke obžalovaný vrátil poškodeného do triedy, kde poškodený prišiel s plačom a ostatní

chovanci sa poškodeného pýtali, čo sa stalo a poškodený im povedal, že ho obžalovaný zbil s prakerom.
Na druhý deň poškodený utiekol z reedukačného centra aj s M. V., ktorého požiadal o pomoc pri úteku.
Spolu s M. V. išli do Maduníc, kde streli na zastávke sesternicu poškodeného, ktorá išla do práce a ktorá
ich poslala za jej mamou - tetou poškodeného, ktorá následne zavolala matke poškodeného. O incidente
s obžalovaným poškodený sesternici povedal už na zastávke a táto videla, aký je bledý a vystrašený.

Poškodený tiež uviedol, že on volal svojej matke a povedal jej, čo sa stalo. Matka poškodeného prišla
asi za hodinu alebo dve a zobrala poškodeného do Bratislavy. Počas toho, ako matka poškodeného
viezla do Bratislavy jej poškodený povedal, čo sa stalo a v Bratislave jej ukázal chrbát, kde mal na pravej
strane chrbta odtlačený praker a matku požiadal, aby to odfotila, pričom matka poškodeného uviedla, že
podá trestné oznámenie na obžalovaného. Poškodený uviedol, že do reedukačného centra v Hlohovci

ho premiestnili z reedukačného centra v Senci, v Hlohovci bol asi mesiac a potom utiekol. Počas pobytu
poškodeného v Hlohovci tento prichádzal do styku s obžalovaným skoro každý deň. Obžalovaný sa k
poškodenému správal odporne, čo ho len podporilo v jeho rozhodnutí z reedukačného centra utiecť.
Počas útoku obžalovaného mal poškodený na sebe oblečenú modrú károvanú košeľu, pod košeľou
mal tričko a tiež mal oblečenú aj montérkovú bundu. Poškodený opísal praker tak, že tento bol vysoký

ako od zeme po ohrádku pre svedka v pojednávacej miestnosti a mal na vrchu tri oká, teda že bol ako
„klasický dedinský praker“ a bol vyhotovený z prútov ako korbáče. Poškodený nevedel uviesť, v ktorej
ruke obžalovaný držal praker a k počtu úderov uviedol, že presne nevie, ale určite mu obžalovaný dal
okolo 5 rán, a to do oblasti lopatiek a stredu hornej časti chrbta. Poškodený o útoku obžalovaného M.
V. povedal v ten deň večer, keď dostal bitku, pričom sa dohodli, že utečú ráno počas toho, ako pôjdu

na prax. S M. V. bol poškodený aj v reedukačnom centre v Senci a aj z toho reedukačného centra
v Senci poškodený utiekol s M. V.. Poškodený uviedol, že zranenia, ktoré mu spôsobil obžalovaný
údermi prakerom v reedukačnom centre neukazoval nikomu a zranenia ukazoval svojej matke doma,
kde ich videl aj M. V. a ten ich aj mobilom odfotil, lebo matka poškodeného nevedela s mobilom fotiť.
Na lekárskom ošetrení poškodený so svojimi zraneniami nebol, pretože bol v celoštátnom pátraní a bál

sa, že ho policajti chytia a znova umiestnia do reedukačného centra. Poškodený nevedel o prípade, že
by obžalovaný napadol aj niektorého iného chovanca. O obžalovanom vie toľko, že niektorí chovanci o
ňom hovorili, že je prísny a niektorí ho naopak chválili. Poškodený poprel, že by mal po bitke pohovor
so psychológom, s týmto sa nerozprával a nemal ho rád a k návšteve ošetrovne uviedol, že tam bol len
raz pri nástupe do reedukačného centra. (čl. 473-478)

Znalec MUDr. G. D., nar. XX.XX.XXXX na hlavnom pojednávaní dňa 26.01.2017 vypovedal, že sa
pridržiavazáverovsvojhoznaleckéhoposudkuč.069/16zodňa16.06.2016anatentoznaleckýposudok
sa odvoláva.

Postupom podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku boli preto prečítané závery Znaleckého posudku č.
069/16 zo dňa 16.06.2016, kde znalec uviedol, že poškodený utrpel nasledovné zranenia:a) plošné začervenania kože chrbta vpravo v oblasti medzi chrbticou a pravou lopatkou a pod pravou
lopatkou o rozmere asi 15 x 15 cm, čo môže svedčať o pomliaždení mäkkých tkanív chrbta,
b) výraznejšie pruhovité začervenanie asi 8-9 cm dlhé, prebiehajúce šikmo nahor k chrbtici v úrovni

dolnej časti pravej lopatky čo môže svedčať o pásovom výraznejšom pomliaždení chrbta,
c) dva bledšie červené pásové pruhy nachádzajúce sa v oblasti strednej časti pravej lopatky, priečne
uložené - horný asi 8 cm dlhý a pod ním asi 3-4 cm nižšie dolný, menej výrazný asi 5 cm dlhý, čo môže
svedčať o pásovom menej výraznom pomliaždení chrbta,
pričom sa jedná (pozn. súdu, znalec uviedol na hlavnom pojednávaní, že vo vzťahu k zraneniam

pod písmenami a/ až c/) o známky „čerstvého“ zranenia, ktoré mohlo vzniknúť v deň vyhotovenia
fotodokumentácie resp. deň pred vyhotovením dokumentácie dňa 10.01.2013,
d) pri dolnom vnútornom okraji dolného pólu pravej lopatky sa nachádza krátky, asi 4 cm dlhý pruh
bledohnedého sfarbenia, ktorý môže svedčať o pásovom pomliaždení chrbta v štádiu rezorbovania
krvného výronu, t.j. staršieho dáta vzniku.

Plošné začervenanie na chrbte vzniká priamym kontaktom chrbta s tvrdým, tupým plošným predmetom
napr. stenou, zemou a pod. a k takýmto pomliaždeniam dochádza nárazom chrbta na daný predmet
napr. sotením, hrknutím a podobne, prípadne pádom chrbta na tvrdý tupý plošný predmet, napr.
zem. Pruhovité začervenania chrbta mohli vzniknúť priamym kontaktom chrbta s tvrdým, tupým, tupo-
hranatým prípadne oblým predmetom, pričom sa mohlo jednať o predmet typu palice. Znalec nevylúčil,

že to nemohol byť napr. aj praker, i keď tvar pomliaždenín na chrbte poškodeného takémuto predmetu
nezodpovedá a najpravdepodobnejšie sa jednalo o úder, prípadne údery predmetu typu palice vedené
do oblasti chrbta poškodeného. Pád a náraz chrbta na tvrdý tupý predmet pri vzniku výraznejších
pruhovitýchzačervenaníjemenejpravdepodobný,ajkeďzmedicínskehohľadiskasanedájednoznačne
vylúčiť. Zranenia, ktoré utrpel poškodený nespôsobili poruchu jeho zdravia, jednalo sa len o povrchové

zranenie kože a podkožného tkaniva. Zranenie poškodeného - plošné začervenanie svedčí o kontakte
- náraze na tvrdý, tupý plošný predmet, ako je stena, zem a pod.. Pruhovité začervenanie svedčí
o kontakte s tvrdým tupým predmetom typu palice a o údere takýmto predmetom po chrbte. Z
medicínskeho hľadiska nie je možné vylúčiť vznik zranenia údermi pakerom, i keď tvar pomliaždenín
nezodpovedá tvaru prakera, pričom znalec by po údere prakerom čakal pomliaždenie a odtlačok -

začervenanie na koži v tvare predmetu, ktorý na chrbát dopadol. Krvné výrony a pomliaždenia na chrbte
by mali mať nie rovný pruhový tvar, ale oblúkový, pretože aj sám poškodený uviedol, že praker mal na
konci tri očká o priemere asi 10 cm. Tomuto tvaru nezodpovedajú svojim tvarom krvné výrony na chrbte,
skôrzodpovedajúdopadomnapr.rúčkyprakeraresp.palicenaoblasťchrbta.Zraneniesivyžadujeliečbu
približne 1 týždeň, nie však práceneschopnosť. Trvalé následky po zraneniach znalec nepredpokladá,

pričom bodové ohodnotenie zranenia na základe zákona č. 437/2004 Z. z. predstavuje 5 bodov, čo
pri hodnote jedného bodu 15,72 Eur predstavuje sumu 78,60 Eur. Znalec vychádzal pri spracovaní
znaleckého posudku len zo spisového materiálu a fotodokumentácie zranení poškodeného (čl. 431-434)

Znalec na hlavnom pojednávaní uviedol, že je málo pravdepodobné, že by si poškodený všetky zranenia

spôsobil sám. Mohol by si spôsobiť pomliaždenie o rozmeroch 15 x 15 cm nezavineným pádom na zem,
avšak je málo pravdepodobné, že by sa na zemi nachádzali predmety typu palice, ktoré by pri jednom
páde spôsobili ostatné zranenia - pásové pomliaždeniny. S najväčšou pravdepodobnosťou každé z
týchto pásových pomliaždení vzniklo po samostatnom údere. Znalec uviedol, že ak by obžalovaný držal
praker opačne, t.j. tesne pod troma oblúkmi, tak by vytvoril palicu a a rúčkou od tohto prakera by bolo

možné vytvoriť pásovité pomliaždenia aké mal poškodený. Zranenia uvedené pod písmenami a) až c) v
Znaleckom posudku svedčia o čerstvých zraneniach a zranenie popisované v Znaleckom posudku pod
písmenom d) svedčalo pre zranenie vzniknuté skôr ako v ten deň alebo deň predtým. Znalec uviedol,
že ak by ku všetkým zraneniam poškodeného malo dôjsť pri jednom útoku, potom by prejavy všetkých
zranení mali byť rovnaké a mali by sa hojiť rovnako. Ak by útočník držal praker v ľavej ruke, potom

by tvar zranení nevznikol taký, aký je uvedený na fotodokumentácii. Znalcovi bola prečítaná výpoveď
poškodeného z hlavného pojednávania zo dňa 10.11.2016, kde poškodený vypovedal, čo mal oblečené
pri útoku, pričom znalec uviedol, že pri toľkých vrstvách by nepredpokladal také výrazné začervenanie.
Charakter zranení poškodeného svedčí o tom, ako keby údery dopadali ak už nie na holú pokožku, tak
na telo, na ktorom bola jedna vrstva oblečenia napr. tielko. (čl. 484-486)

Svedok D. R., nar. XX.XX.XXXX na hlavnom pojednávaní dňa 26.01.2017 vypovedal, že to bolo asi
desať minút pre 14.-tou hodinou, kedy obžalovaný prišiel a pýtal sa, či si môže poškodeného zobrať, že
si s ním potrebuje niečo vybaviť. Poškodený sa vrátil asi za 5-10 minút, pričom ostatní sa okolo nehozhŕkli a vypytovali sa ho, čo od neho obžalovaný chcel. Svedok nevedel uviesť, čo mal poškodený na
sebe oblečené, zdá sa mu však, že poškodený bol už z pracovného oblečenia prezlečený do civilného
oblečenia. Svedok žiadne zvuky z chodby nepočul a nepočul ani to, čo poškodený hovoril ostatným

po svojom návrate. Poškodený sa po návrate svedkovi zdal ľútostivý, ako keby sa niečím previnil a
potom na chodbe hovoril, že ho vychovávateľ zbil, o čom však svedok pochybuje. Svedok nevidel na
poškodenom slzy. Svedok uviedol, že je bežné, ak si vychovávatelia chovancov z praxe pýtajú, najmä ak
potrebujú niečo dofasovať alebo ak chovanec neurobí rajóny tak ho zavolajú, aby ich dokončil. Svedok
nevidel, že by poškodený ostatným ukazoval nejaké zranenia. Svedok nebol nikdy svedkom toho, že

by obžalovaný alebo iný zamestnanec ktoréhokoľvek chovanca fyzicky napadol, skôr sa chovanci pobili
medzi sebou. (čl. 486-488)

Svedok PhDr. C. L., nar. XX.XX.XXXX na hlavnom pojednávaní dňa 26.01.2017 vypovedal, že v danom
čase bol vo svojej pracovni a počul krik na chodbe a keďže tento krik neustával vyšiel na chodbu, aby
zistili čo sa tam deje. Na chodbe videl pobehovať poškodeného, ktorý rozhadzoval rukami a dookola

opakoval, že „ja tu nebudem, budem si robiť čo chcem , mne nebude nikto rozkazovať, pustite ma
domov“. Keďže poškodený na slovné podnety obžalovaného nereagoval, svedok si poškodeného zobral
do svojej pracovne, kde však poškodený na otázky svedka nereagoval a opakoval to čo na chodbe.
Po chvíli ho teda svedok zobral späť do triedy. Svedok sa následne pozrel do podkladov na osobu
poškodeného kde sa dočítal, že poškodený aj v minulosti na pojednávaniach, ktoré mal opakovane

uvádzal, že „ja tu nebudem, budem si robiť čo chcem, mne nebude nikto rozkazovať, pustite ma domov“.
Svedokuviedol,žepoškodenýmalvčaseincidentukošeľuananejkrátkymontérkovýplášť.Obžalovaný
sa pri incidente správal kľudne, len stál a usmerňoval poškodeného, ten však pobehoval po chodbe a
na podnety obžalovaného nereagoval. Obžalovaný nemal nič v rukách v čase incidentu a svedok na
chodbe žiadny praker nevidel. Svedkovi poškodený neukazoval žiadne zranenia a ani sa mu v ten deň

a ani neskôr nesťažoval na fyzické ataky zo strany obžalovaného. Svedok nepočul o tom, že by sa v
reedukačnom centre aplikovali na chovancov fyzické tresty. Svedok sa ďalej vyjadril, že u poškodeného
išlo o hysterický záchvat, pretože má sociálnu poruchu osobnosti, chýba mu schopnosť vcítiť sa do
prežívania iného, jeho prejavy sú egoistické a vidí len sám seba. Svedok o tomto vie preto, že každému
dieťaťu v reedukačnom centre sa robí diagnostika, ktorej výsledky sa dostávajú k nemu a aj sám si robí

vlastné vyšetrenia. (čl. 488-490)

Svedok H. G., nar. XX.XX.XXXX na hlavnom pojednávaní dňa 20.04.2017 vypovedal, že nebol svedkom
ničoho a o udalosti, kde by mal obžalovaný napadnúť poškodeného v reedukačnom centri v Hlohovci
nepočul. Svedok nemá vedomosť o tom, že by boli chovanci v reedukačnom centre v Hlohovci bití.

Svedok z tohto reedukačného centra aj ušiel a nikto ho za to nebil. Svedok s obžalovaným žiadnu
negatívnu skúsenosť nemá a v reedukačnom centre praker nevidel. (čl. 538-539)

Svedok G. L., nar. XX.XX.XXXX na hlavnom pojednávaní dňa 20.04.2017 vypovedal, že bol s
obžalovaným na oddieli dva roky. Obžalovaný zavolal poškodeného na chodbu, potom tam bolo počuť

buchot, poškodený začal revať, prišiel dovnútra a tvrdil, že ho obžalovaný zbil prakerom. Poškodený
svedkovi ukazoval aj zranenia na chrbte, kde mal pásiky trocha do červena, pričom týchto mohlo byť
asi päť a boli to pásy a aj kruhy. Poškodený ukazoval zranenia aj iným chovancom, ktorých bolo asi
sedem. Svedok nevie o tom, že by obžalovaný niekoho fyzicky trestal, svedok mal s obžalovaným
dobrý vzťah. Svedok si myslí, že si poškodený útok obžalovaného vymyslel. Svedok poškodenom

povedal, že bol problémový, stále utekal o zariadenia a vyvolával konflikty tým, že do každého vyrýval.
Poškodený svedkovi povedal, že ho obžalovaný ho potrestal za neupratanú posteľ. Svedok potvrdil, že
v reedukačnom centre videl praker, ktorým prášili koberce, tento bol plastový a biely, bola to dlhá tyč a
na konci ktorej bolo niečo zatočené. Svedok praker u obžalovaného nevidel. Svedok ďalej uviedol, že
poškodený mal v čase incidentu oblečené asi iba tričko a montérky. Buchot, ktorý svedok počul si nevie

vysvetliť inak ako tým, že obžalovaný mal poškodeného prakerom buchnúť. (čl. 539-540)

Na návrh prokurátorky bola čítaná zápisnica o výsluchu svedka z prípravného konania zo dňa
10.09.2015 na čl. 65-66 za účelom odstránenia rozporu v tom, že svedok v prípravnom konaní
neuvádzal,žebysipoškodenýmalútokobžalovanéholenvymyslieť,čosvedoknahlavnompojednávaní

vysvetlil tak, že to, že si útok mal vymyslieť poškodený, mu povedal pred pojednávaním obžalovaný
na chodbe súdu. Svedok súčasne dodal, že si to myslí aj on sám, a to preto, že poškodený sa vždy
na niečo hral alebo si niečo domýšľal a mal vždy nejaké problémy, hlavne psychické. Svedok si aj privýsluchu v prípravnom konaní myslel, že si poškodený útok obžalovaného vymyslel, len to pri svojom
výsluchu neuviedol.

Svedok F. H., nar. XX.XX.XXXX na hlavnom pojednávaní dňa 20.04.2017 vypovedal, že bol v šatni v
čase, keď pre poškodeného prišiel obžalovaný, pričom vonku sa poškodený zdržal len pár minút. Svedok
počul z chodby rozhovor a najprv uviedol, že nepočul krik. V ďalšej časti výsluchu svedok uviedol, že z
chodby počul aj kričať poškodeného, ale nevie, čo poškodený kričal. Keď sa poškodený vrátil do šatne,
bol smutný, ako keby sa mu niečo fakt stalo. Svedok nevedel uviesť, či poškodený po návrate plakal,

alebo či niečo ostatným ukazoval. O tom, že mal obžalovaný poškodeného zbiť vie svedok len od iných.
Svedok nevie o tom, že by obžalovaný niekoho v reedukačnom centre fyzicky trestal a obžalovaný
svedka fyzicky netrestal. Svedok uviedol, že praker sa v reedukačnom cente nachádzal, on ho nevidel,
ale vedľa šatne bola miestnosť pre upratovačky a tam byť mohol. Svedok sa k tomu, čo mal poškodený
oblečené v čase incidentu vyjadriť nevedel. Svedok potvrdil, že on sám v reedukačnom centre neprášil
nič a že na oddieloch a v triedach koberce určite nemali. Svedok nevie o tom, že by vychovávatelia v

reedukačnom centre niekoho fyzicky trestali. (čl. 540-542)

Na návrh prokurátorky bola prečítaná časť zápisnice o výsluchu svedka z prípravného konania zo dňa
03.11.2015 na čl. 76-79, a to posledná otázka vyšetrovateľa na čl. 78 a odpoveď svedka na túto otázku
na čl. 79, kde svedok na otázku, či mu poškodený ukazoval svoje zranenia, ktoré mu mal spôsobiť

obžalovaný odpovedal, že poškodený mu ich ukazoval ešte v ten deň, nakoľko bývali na oddieloch, ktoré
mali dvere oproti sebe a poškodený mal na chrbte červené až fialové otlačky od prakeru a hovoril, že
ho to dosť štípe, čo svedok vysvetli odstupom času a takto vysvetlil rozpor v jeho výpovedi na hlavnom
pojednávaní v tom, keď uviedol, že nevie, či poškodený niečo ostatným po návrate do triedy niečo
ukazoval.

Svedok G. L., nar. XX.XX.XXXX na hlavnom pojednávaní dňa 20.04.2017 vypovedal, že nevidel, že
by obžalovaný a poškodený mali medzi sebou nejaký konflikt. Svedok nebol svedkom toho, že by
si obžalovaný poškodeného vyvolal von zo šatne (poz. súdu: miestnosť, z ktorej mal obžalovaný
poškodeného vyvolať niektorí svedkovia označujú ako triedu a iní ako šatňu, a to z dôvodu, že chovanci

sa v tejto miestnosti aj prezliekali), pretože nemali spolu vyučovanie. Poškodený bol stolár a svedok
zámočník. Svedok si spomenul, že im poškodený spomínal šráfy na chrbte a aj im ich ukazoval, ale
nespomína si, že by poškodený označil niekoho, kto mu ich mal spraviť. Svedok uviedol, že praker bol
v reedukačnom centre na každom oddieli a používal sa na prášenie hocičoho, ako podušky a koberce
a bol z káblov. Svedok nevie o tom, že by obžalovaný niekoho fyzicky trestal. Na otázku, či vzhľadom

na tvar prakeru mohli byť podľa názoru svedka zranenia poškodeného spôsobené prakerom svedok
uviedol, že si to nemyslí. Poškodený stále plakal a chcel sa dostať z ústavu a možno niekoho požiadal,
aby mu to urobil alebo si to urobil sám s tým, že ak by po úteku zranenia ukázal mame, tá by sa nad
ním možno zľutovala a jeho útek polícii nehlásila. (čl. 542-543)

Svedok N. L., nar. XX.XX.XXXX na hlavnom pojednávaní dňa 02.05.2017 vypovedal, že počul od
chovancov v ústave o tom, že obžalovaný mal poškodeného napadnúť, ale svedkom toho nebol. Svedok
poškodeného poznal ako chovanca, ktorý si vymýšľal a často utekal a nevie, či si to poškodený vymyslel
preto, aby mohol utiecť. Svedok zranenia poškodeného nevidel a tento mu ich neukazoval. Svedok
potvrdil, že v reedukačnom zariadení mali praker na prášenie kobercov. Svedok nevie o tom, že by

obžalovaný niekedy fyzicky napadol nejakého chovanca a nevie ani o tom, že by sa v reedukačnom
zariadení používali fyzické tresty. (čl. 545-546)

Na návrh prokurátorky bola prečítaná časť zápisnice o výsluchu svedka v prípravnom konaní zo dňa
08.02.2016 na čl. 99-100, a to v časti, kde sa svedok vyjadroval k tomu, či si poškodený vymýšľa, kde

svedokvypovedal,žespoškodenýmnemátakúskúsenosť,žebysipoškodenývymýšľalažepoškodený
bol skôr taký tichý, pričom svedok uviedol, že pravda je to, čo vypovedal na hlavnom pojednávaní a
nevie, prečo dňa 08.02.2016 vypovedal inak.

Svedkyňa R. R., nar. XX.XX.XXXX na hlavnom pojednávaní dňa 02.05.2017 vypovedala, že jedno ráno

jej volala jej dcéra, ktorá išla do práce, že poškodený je ešte s jedným chlapcom na zastávke a veľmi
plače a že utiekol z reedukačného ústavu. Svedkyňa v ten deň strážila v byte svojej dcéry jej deti,
pričom dcéra jej v telefonickom rozhovore povedala, že tam posiela oboch, teda poškodeného a aj
toho druhého chlapca. Obaja následne prišli, boli zmoknutí, uzimení, špinaví a v zlom stave. Svedkyňasa poškodeného pýtala, čo sa stalo, na čo poškodený povedal, že v ústave nemôže ostať, že ho
nejaký vychovávateľ bije a že ho doslova trýzni. Svedkyňa poškodeného podozrievala, že si vymýšľa,
avšak ten druhý chlapec potvrdil, že poškodený hovorí pravdu a že vychovávateľ si na poškodenom

osobitne zvlášť vybíja svoju agresiu. Svedkyňa potom volala matke poškodeného a chcela, aby sa
obaja chlapci prezliekli z mokrých šiat, čo druhý chlapec urobil, ale poškodený sa nechcel prezliecť kým
neprišla jeho matka. Matka poškodeného prišla z Bratislavy na aute, mala na sebe ešte pyžamo ako
sa ponáhľala. Matka poškodeného nechcela poškodenému veriť, na čo poškodený ukázal jeho matke
chrbát a svedkyňa zahliadla červený pás na chrbte poškodeného tesne pod krkom. Svedkyňa vie o

poškodenom, že neposlúchal a robil jeho matke (pozn.: sestra svedkyne) problémy a narobil veľa zla.
Poškodený vyrastal bez otca a v Bratislave mal všelijakých kamarátov a keď bol doma, svoju matku
oklamal alebo jej v určitých situáciách pravdu nehovoril. (čl. 547-548)

Svedkyňa C. U., nar. XX.XX.XXXX na hlavnom pojednávaní dňa 02.05.2017 vypovedala, že nič v
kuchyni a v jedálni konkrétne nevidela a keby jej o udalosti nepovedala vyšetrovateľka pri výsluchu, o

ničom by nevedela. Svedkyňa poškodeného nepozná a k prakeru uviedla len toľko, že si myslí, že v
reedukačnom centre praker je, ale istá si tým nie je. (čl. 548-549)

Svedkyňa K. F., nar. XX.XX.XXXX na hlavnom pojednávaní dňa 02.05.2017 vypovedala, že v
reedukačnom centre bola a je zamestnaná v kuchyni. Svedkyňa si pamätala na nejaký krik v jedálni s

chlapcom, ktorý tam robil neporiadok a obžalovaný stál pri stole a usmerňoval ho, aby sa slušne správal,
pričom tým chlapcom bol poškodený. Svedkyňa nevie o tom, že by mal obžalovaný napadnúť niekoho z
chovancov,oskutkuvielenodvyšetrovateľky,aleonažiadnubitkuaaniničpodobnénevidela.Svedkyňa
nemá vedomosť o tom, že by sa na chovancov používali fyzické tresty a nemá vedomosť o tom, či sú
v reedukačnom centre prakery. (čl. 549-550)

Svedkyňa C. F., nar. XX.XX.XXXX na hlavnom pojednávaní dňa 02.05.2017 vypovedala, že nebola
ničoho svedkom a k veci nevie nič uviesť. O udalosti sa dopočula až po viacerých rokoch od kolegov
a na poškodeného si nepamätá. Svedkyňa nemá vedomosť o tom, že by sa na chovancov používali
fyzické tresty a nemá vedomosť o tom, či sú v reedukačnom centre prakery. (čl. 550)

Sú súhlasom strán bola postupom podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku prečítaná zápisnica o výsluchu
svedka G. R., nar. XX.XX.XXXX zo dňa 05.02.2016, ktorý vypovedal, že obžalovaného pozná ako
vychovávateľa reedukačného centra v Hlohovci, do ktorého bol umiestnený na základe rozhodnutia
sociálnej kurately vo Svidníku. S poškodeným nebol na rovnakom oddieli, ale chodil s ním na spoločné

vyučovanieaajspoločnúprax.Otom,žebyobžalovanýmalpoškodenéhonapadnúťprútenýmprakerom
vie svedok len z počutia. Svedok potvrdil, že po skončení praxe boli v triede asi šiesti a vtedy prišiel
obžalovaný, ktorý poškodeného z triedy vypýtal a svedok počul na chodbe nejaký zvuk, avšak nevie,
či to počul obžalovaného, poškodeného alebo dokonca nejakú tretiu osobu. Nebol to však ženský hlas,
pričomsvedokpočulakoniektokričí„nebitema,nebitema!“Potomsapoškodenývrátilasipo2minútach

a plakal a všetci sa ho pýtali, prečo plače, avšak on nepovedal. Svedok potom z triedy odišiel na WC.
Neskôr sa svedok od spolužiakov G. L., F. H. a N. G. dozvedel, že po jeho odchode z triedy poškodený
spolužiakom ukazoval červené fľaky na chrbte, pričom im povedal, že obžalovaný ho zbil prúteným
prakerom po chrbte. Poškodený však svedkovi žiadne zranenia neukazoval. Svedok s obžalovaným
nemal žiadne negatívne skúsenosti a nemal negatívne skúsenosti ani s inými vychovávateľmi. (čl. 92-95)

Sú súhlasom strán bola postupom podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku prečítaná zápisnica o
výsluchu svedkyne R. G., nar. XX.XX.XXXX zo dňa 12.04.2016, ktorá vypovedala, že je sesternicou
poškodeného.Vjedendeňvroku2013saponáhľaladopráce,mohlobyťtak09.30hod.,kedyodchádzal
autobus, pričom keď dobiehala na zastávku autobusu, videla oproti nej kráčať poškodeného ešte s

jedným chlapcom. Na poškodenom bolo vidno, že je vystrašený a tento svedkyni povedal, že utiekli
z reedukačného centra a povedal, že ho zbil vychovávateľ. Poškodený svedkyni povedal, že je o tam
hrozné,žeichtamstálebijúaževychovávateľhozbilpreto,lebonemalustlanúposteľ.Svedkyňaposlala
poškodeného k sebe domov, kde v tom čase bola jej matka a tejto ako aj matke poškodeného zavolala.
Keď sa svedkyňa vrátila domov, poškodený s druhým chlapcom už u nich neboli. Svedkyňa od svojej

matky vie, že poškodený bol vystrašený, že za ním prišla matka poškodeného, ktorej poškodený pred
matkou svedkyne rozprával, že ho zbil vychovávateľ a že matka poškodeného hovorila, že poškodený
je modrinový. Svedkyňa zranenia poškodeného nevidela. (čl. 110-111)Svedok M. V., nar. XX.XX.XXXX na hlavnom pojednávaní dňa 05.06.2017 vypovedal, že bol svedkom
toho, keď za ním prišiel poškodený, že má na chrbte nejaké červené fľaky a povedal mu, že mu to urobil
obžalovaný prakerom a či mu svedok nepomôže tým, že ho zoberie na útek, lebo to chce povedať svojej

mame. Svedok bol svedom toho, ako vychovávatelia dali chovancovi facku alebo po hlave, ale nebol
svedkom toho, že by obžalovaného videl používať na chovancov fyzické tresty. Poškodený svedkovi
ukazoval svoje zranenie a svedok ich aj odfotil fotoaparátom na mobile potom, ako prišli k poškodenému
domov. Poškodený mal zranenia na pravej strane chrbta a boli to červené fľaky trocha podliate krvou
o veľkosti 15-20 cm. (čl. 568-570)

Na návrh prokurátorky bola čítaná časť zápisnice o výsluchu svedka z prípravného konania zo dňa
08.07.2015 na čl. 53, kde sa svedok vyjadroval o negatívnych skúsenostiach s obžalovaným a kde
svedok vypovedal, že obžalovaný bol prísny, chlapcov šticoval, búchal ich veľkým zväzkom kľúčov,
pričom svedok nevedel vysvetliť, prečo tak vypovedal a uviedol, že pravdivá výpoveď je tá na hlavnom
pojednávaní.

Svedok D. H., nar. XX.XX.XXXX na hlavnom pojednávaní dňa 05.06.2017 vypovedal, že si na
poškodeného pamätá, ale k jeho osobe sa vyjadriť nevie. Svedok si nepamätal, či mu poškodený
hovoril o jeho napadnutí obžalovaným a zároveň uviedol, že počas jeho pobytu v reedukačnom zriadení
obžalovaný fyzické tresty nepoužíval. (čl. 570)

Svedkyňa F. N., nar. XX.XX.XXXX na hlavnom pojednávaní dňa 05.06.2017 vypovedala, že jej zavolala
jej sestra, ktorá býva v Maduniciach, aby si prišla po poškodeného. Svedkyňa bola v šoku, narýchlo si
natiahla na pyžamo oblečenie a autom išla do Maduníc. Keď tam prišla, poškodený jej povedal, že ho
obžalovaný po raňajkách zbil prakerom po chrbte, ťahal ho po chodbe a videl to aj psychológ, ktorý však

nezasiahol. Na raňajkách sa potom poškodený sťažoval M. V., aby mu pomohol s útekom, lebo M. to tam
poznal. Potom poškodený s M. išli pešo do Maduníc. Po ceste domov poškodený svedkyni povedal, že
dôvodomnapadnutiazostranyobžalovanéhoboloto,žesineustlalposteľ.Svedkyňapoškodenémuverí,
pretože tento je jedináčik a doma nezvykne upratovať a poškodený neklame. Zranenia poškodeného fotil
M. V.. Poškodený mal strašné stavy, v noci sa budil, vykrikoval zo sna a svedkyňa ho potom objednala k

psychiatričke. Svedkyňa o obžalovanom počula, že chovancom nadával do cigáňov, poškodenému však
nie. Svedkyňa zranenia poškodeného opísala tak, že boli podliate krvou, na lopatkách a na krku, ak keď
niekto niekoho ťahá. Poškodený mal dve tričká a ešte aj mikinu a napriek tomu boli tie podliatiny strašne
výrazné. Svedkyňa s poškodeným na ošetrení u lekára nebola, nakoľko poškodený sa bál, že keď ho
chytia policajti, budú ho brať. Svedkyňa popísala bitku tak, že obžalovaný poškodeného schmatol, ťahal

ho po celej chodbe, potom ho šľahal prakerom a z dverí vyšiel psychológ, ktorý nereagoval. Obžalovaný
poškodeného ťahal, poškodený spadol na zem a bitka prebiehala aj na zemi a aj počas toho, ako
obžalovaný poškodeného ťahal. (čl. 571-573)

Svedkyňa H. D., nar. XX.XX.XXXX na hlavnom pojednávaní dňa 05.06.2017 vypovedala, že v tom čase

pracovala ako zdravotná sestra v reedukačnom zariadení a pracovala tam 21 rokov, pričom počas svojej
praxe zaznamenala útoky medzi chovancami navzájom, ale nezaznamenala fyzický útok pracovníkov
reedukačného centra na chovancov. Svedkyňa uviedla, že každému chovancovi sa robila vstupná
prehliadka, kde sa zapisoval ich zdravotný stav a súčasne uviedla, že pokiaľ by došlo k napadnutiu
chovanca, robila by sa prehliadka a bol by o tom záznam a lekárske vyšetrenie by sa robilo na poliklinike.

Svedkyňa sa nevedela vyjadriť k tomu, či ju poškodený navštívil v súvislosti s nejakým zranením.
Svedkyňa si nepamätá, že by sa niekedy niekto z kolegov alebo chovancov sťažoval na správanie
obžalovaného. Svedkyňa sa nevedela vyjadriť k tomu, či bol v reedukačnom centre praker, avšak
vyslovila pochybnosť, že by tam bol, pretože v reedukačnom cente sa koberce nenachádzali. (čl.
573-574)

Svedkyňa B.. R. L., nar. XX.XX.XXXX na hlavnom pojednávaní dňa 05.06.2017 vypovedala, že v
danom čase bola riaditeľkou reedukačného centra a poškodený bol od začiatku jeho umiestnenia do
reedukačného centra plačlivý a tvrdil, že urobí všetko preto, aby v zariadení nemusel byť. Poškodený sa
krátkoposvojomumiestnenídoreedukačnéhocentraztohtonedovolenevzdialilavzápätízasvedkyňou

prišla matka poškodeného s tým, že poškodený mal byť v reedukačnom centre zbitý. Svedkyňa sa o
poškodenom vyjadrila, že bol plačlivý, odmietavý a išla z neho hyperprotektívna výchova jeho matky,
ktorá rozprávala, čo všetko pre neho urobila a kryla ho a chránila. Poškodený bol egoisticky nastavený
a zameraný len na chránenie samého seba. Svedkyňa o obžalovanom uviedla, že dodržiaval všetkyurčené predpisy a bol spravodlivý a bol zásadový, a to obyčajne deti nemajú rady. Svedkyňa si nevie
vysvetliť, prečo poškodený konflikt s obžalovaným riešil útekom a prečo to neprišiel oznámiť jej a
vyslovila predpoklad, že to vychádzalo z toho, že pri nástupe uviedol, že urobí všetko pre to, aby v

zariadení nebol. Svedkyňa uviedla, že nebol dôvod mať v reedukačnom centre praker, pretože v žiadnej
miestnosti neboli koberce. (čl. 575-576)

Svedkyňa H. T., nar. XX.XX.XXXX na hlavnom pojednávaní dňa 05.06.2017 uviedla, že nebola svedkom
ničoho, pracovala v kuchyni, kde pri výdaji stravy sú okienka umiestnené tak, že nevidí tých, ktorým

vydáva stravu. Svedkyňa sa k osobe obžalovaného vedela vyjadriť len v tom smere, že pokiaľ bol
v jedálni krik, obžalovaný zvýšil hlas s bol poriadok. Svedkyňa nepočula o tom, že by sa nejaký
vychovávateľ mal nevhodne správať k chovancom a ani nebola tohto svedkom. (čl. 576)

Svedok G.. A. D., nar. XX.XX.XXXX na hlavnom pojednávaní dňa 05.06.2017 vypovedal, že v
reedukačnom cente pracuje od roku 2007 a stále je jeho zamestnancom. Svedok mal s poškodeným

vstupný adaptačný pohovor, ale inak sa k osobe poškodeného vyjadriť nevedel a ani s ním nemal
žiaden výchovný problém. Svedok nemá žiadnu vedomosť o tom, že by obžalovaný mal voči chovancom
používať fyzické tresty, byť na nich agresívny a ani vedomosť o tom, že by sa niektorý z chovancov na
obžalovaného sťažoval. Svedok uviedol, že v kancelárii sa žiadny praker nenachádza a ani sa nemá
prečo nachádzať, pretože tam nemajú koberce. (čl. 577-578)

Svedok B.. H. H., nar. XX.XX.XXXX na hlavnom pojednávaní dňa 05.06.2017 vypovedal, že nebol
svedkom skutku, ktorý sa mal stať a v tej dobe bol zástupcom riaditeľky reedukačného centra pre
teoretické vyučovanie. Na obžalovaného zaznamenal sťažnosti len v tej miere, ako aj na iných
vychovávateľov, avšak nikdy nešlo o nič, čo by sa vymykalo bežnému normálu, napr. keď sa chovanci

sťažovali, že na nich vychovávateľ zvýšil hlas, alebo že došlo k ochladeniu vzťahu medzi chovancom a
vychovávateľom a k sprísneniu prístupu vychovávateľa, avšak nikdy nešlo o prípad fyzického kontaktu
medzi vychovávateľom a chovancom. Naopak chovanci skôr vyzdvihovali, že obžalovaný je ochotný
s nimi robiť rôzne aktivity mimo reedukačného centra, čo u iných vychovávateľov bežné nebolo, a
teda zobrať na seba aj istú možnú mieru rizika, že mimo centra dôjde k nejakým problémom. Svedok

ďalej uviedol, že reakcie chovancov na poškodeného boli negatívne, pretože sa v kolektíve nevedel
zaradiť, vytŕčal z neho a spôsoboval problémy aj iným chovancom. Svedok uviedol, že v reedukačnom
centre sa od roku 2000 upustilo od fyzického trestania chovancov, čo bolo predtým súčasťou výchovy
v reedukačnom centre. (čl. 578-579)

Svedok M. L., nar. XX.XX.XXXX na hlavnom pojednávaní dňa 10.10.2017 vypovedal, že obžalovaného
pozná z reedukačného centra a počas toho ako svedok bol v reedukačnom centre obžalovaný nikomu
neublížil, skôr sa snažil pomáhať. Svedok počas svojho dvojročného pobytu v reedukačnom centre
nevidel, že by niektorý z vychovávateľov vybuchol a chovanca udrel. Svedok si nepamätal, že by
v reedukačnom centre bol praker. Svedok ďalej uviedol, že obžalovaný ich brával na hríby, varieval

im guláš, ukazoval im veci, ktoré nevedeli, hrávali futbal a chodili na vychádzky. Na otázku, prečo
by sa niekto pokúšal hodiť na obžalovaného napadnutie chovanca svedok odpovedal, že stačí, ak
vychovávateľ chovancovi niečo nedovolí a chovanec takýmto spôsobom zareaguje a svedok sám takéto
prípady pozná. Nemá však vedomosť o tom, že by obžalovaný niečo poškodenému zakázal alebo
nedovolil. (čl. 618-619)

Na základe súhlasu strán bola postupom podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku prečítaná zápisnica o
výsluchu svedka B. I., nar. XX.XX.XXXX z prípravného konania zo dňa 06.11.2015, kde tento svedok
vypovedal, že v reedukačnom centre v Hlohovci bol asi dva roky a z toho bol asi jeden a pol rok ana
úteku,pričomnaútekubolajvčase,keďbolvreedukačnomcentreajpoškodený.Svedoknevedelotom,

že niekto niekoho napadol, nikto mu o tom nič nehovoril. Svedok nebol s poškodeným na izbe a svedok
poškodeného vôbec nevidel. Svedok nemá negatívne skúsenosti so správaním sa vychovávateľov k
chovancom v reedukačnom centre. (čl. 81-85)

Svedok G. T., nar. XX.XX.XXXX na hlavnom pojednávaní dňa XX.XX.XXXX vypovedal, že bol svedkom

toho, ako sa poškodený vrátil zhora z bytov, ktoré sú o poschodie vyššie ako trieda, z ktorej obžalovaný
poškodeného zobral, pričom toto mu povedal poškodený a keď sa vrátil bol zbitý, pretože mal otlačky od
prakera a keď sa v šatni prezliekal, tak to videl každý. Otlačky neboli staršieho dáta a vyzerali ako keď
niekto niekoho švihne a je to začervenané. Poškodený mal otlačky po celom tele a mal ich od lopatieksmerom dole. Po poškodeného si prišiel obžalovaný a poškodený bol preč pol hodinu. Svedok žiadne
zvuky zvonka nepočul, pričom keď sa poškodený vrátil hovoril, že ho zbil obžalovaný. Svedok uviedol, že
v reedukačnom centre bol praker a občas sa stalo, že chlapci dostali, ale zaslúžili si to. Svedok potvrdil,

že poškodený bol uplakaný a potvrdil aj to, že chovanci sa medzi sebou bili, ale či bol poškodený zbitý
inými chovancami si svedok nepamätal. Svedok nemá vedomosť o tom, že by obžalovaný bil chovancov
a ani nepočul o tom, že by obžalovaný chovancov fyzicky trestal.

Na návrh prokurátorky bola čítaná časť zápisnice o výsluchu svedka z prípravného konania zo dňa

28.10.2015 na čl. 68-72 v časti, kde sa svedok vyjadroval k fyzickým trestom vo vzťahu k obžalovanému,
kde svedok vypovedal, že obžalovaný bol nepríjemný vychovávateľ, svedkovi pripadal ako vojak a
svedok sa mu snažil vyhýbať a že o obžalovanom bolo všeobecne známe, že používal fyzické tresty.
Svedok rozpor medzi jeho výpoveďou z prípravného konania a hlavného pojednávania vysvetlil tak, že
pravdu vypovedal aj v prípravnom konaní a aj na hlavnom pojednávaní, pretože obžalovaný používal
niekedy metódy, ktoré by sa používať nemali, pričom špecifikoval, že obžalovaný dával chovancom

pohlavky a trestal ich aj tým, že ich nútil pracovať. Svedok ďalej uviedol, že od obžalovaného dostal
kľúčmi po chrbte a aj pohlavok, avšak toto nepovažuje za fyzický trest a on nevidel, že by obžalovaný
dal nejakému chovancovi pohlavok.

Strany na hlavnom pojednávaní dňa 05.06.2017 vyslovili súhlas s čítaním Znaleckého posudku č.

62/2013 PhDr. Q. R. a Znaleckého posudku č. 30/2013 PhDr. B. O..

Zo záverov Znaleckého posudku č. 62/2013 zo dňa 02.08.2013 vypracovaného PhDr. Q. R.,
znalkyňou z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a klinická psychológia dospelých
vyplynulo, že osobnosť obžalovaného je jednoduchá, málo štruktúrovaná, primerane sebavedomá s

dobrým sebahodnotením so snahami o sociálny kontakt a prispôsobenie s dobrými schopnosťami
bezkonfliktnýchvzťahov.Zaujímasaovonkajšísvetsoschopnosťamiempatieadokážebyťdiplomatický
a zásadne sa nestavia na odpor. Jeho správanie je anicipačné, poznačené zvýšenou racionálnou
kontrolou a zvýšenou vzťahovačnosťou. Zvýšená je verbálna a nepriama agresivita - schopnosť
provokatívne sa správať a tiež iritabilita a úzkostnosť. Prítomné sú pocity viny a resentiment - pocity

pokory, poníženia a beznádeje. Znalkyňa v správaní obžalovaného nezistila sklony k impulzívnemu ani
brachiálne agresívnemu správaniu, obžalovaný má však sklony k verbálnej a nepriamej agresivite, čo
je sklon správať sa provokatívne. (čl. 319-320)

Zo Znaleckého posudku č. 30/2013 zo dňa 12.11.2013 vypracovaného PhDr. B. Obuchom, znalcom

z odboru psychológie, odvetvia klinická psychológia detí a dospelých vyplynulo, že o poškodenom
možno hovoriť ako o „málo spoľahlivom“ svedkovi, pričom v tejto súvislosti znalec poukázal na správanie
sa a prejavy poškodeného pri stretnutiach so znalcom, kde na jednej strane poškodený uvádzal, že
bol zbitý obžalovaným a je z toho traumatizovaný a má z ľudí strach a do konca života ho mať aj
bude, avšak na strane druhej sa takto v kontakte so znalcom neprejavoval, pretože sa sám snažil

určovať pravidlá stretnutia so znalcom a keď chcel stretnutie ukončiť, tak to napokon aj dosiahol a
okremtohosaanivrámcivýsledkovpsychologickéhovyšetrenianeukázaliznámky,ktorébypoukazovali
na to, že je poškodený nejakou situáciou traumatizovaný. V rámci vyšetrenia síce poškodený mal
známky úzkostnejších reakcií, ale tieto sú skôr dôsledkom jeho celkovej, výrazne emočnej lability, kde
sa emócie prejavujú intenzívne a „dramaticky“, ale sú „plochšie“ a preto aj rýchle menlivé a bez toho, aby

zanechali výraznejšie vnútorné stopy. Takýto spôsob emočného reagovania poškodeného patrí k jeho
osobnostnémuvybaveniuaniejedôsledkomtoho,čopoškodenýzažil.Znalecďalejuviedol,žepresnosť
konkrétnej výpovede poškodeného je sporná, pričom pri takomto zistení sa znalec opiera o zistené
povahové charakteristiky poškodeného ako aj o to, že u poškodeného nezistil také charakteristiky, ktoré
by poukazovali na to, že trpí strachom z ľudí, ktorý je dôsledkom traumatickej okolnosti ako aj o to, že s

poškodeným nebolo možné urobiť presnejšiu rekonštrukciu jeho výpovede.

Znalec v záveroch znaleckého posudku uviedol, že poškodený je pri spracovávaní podnetov z
vonkajšieho okolia povrchný a na pôsobiace podnety reaguje s menším vnútorným angažovaním.
Vnútorný psychický potenciál poškodeného na zvládanie životných situácií je veľmi nízky.

Determinujúcim faktorom správania poškodeného je tendencia k okamžitému uspokojovaniu vlastných
potrieb, do popredia vystupujú zvýraznené pudové tendencie a zároveň slabá schopnosť ich
adekvátneho ovládania. Poškodený sa ťažko prispôsobuje požiadavkám okolia, je výrazne orientovaný
na seba a málo kritický k svojmu správaniu. Poškodený má zvýšenú pohotovosť k agresívnemu resp.direktívnemu správaniu (presadzovaniu si svojho) pretože má málo kompenzačných mechanizmov
a je impulzívny. Celkový intelektový výkon poškodeného je v rámci pásma podpriemeru populácie
jeho vekovej skupiny s tým, že verbálna zložka je na hornej hranici podpriemeru a výkonová na

spodnej. Celkový charakter výsledku skúmania intelektových schopností poškodeného umožňuje
vysloviť podozrenie na možnosť detského organického poškodenia CNS. Poškodený je v zásade
schopný správne vnímať a interpretovať ako aj reprodukovať realitu. Na druhej strane sú ale jeho
problematické osobnostné charakteristiky, ktoré môžu negatívne vplývať na to, ako isté vnímané
okolnosti interpretuje a reprodukuje. Poškodený má pri epizodickej pamäti pomerne dobrý rozsah a je

schopný dosť presne zreprodukovať hlavné okolnosti deja ako aj základné dejové súvislosti. Znalec u
poškodeného nezistil známky, ktoré by poukazovali na známky psychického utrpenia a ani nezistil, že
by poškodený trpel syndrómom týranej osoby.

Znalec k posúdeniu vierohodnosti výpovedí poškodeného uviedol, že na základe získaných údajov sa
domnieva, že všeobecná schopnosť poškodeného podávať pravdivé výpovede je znížená v dôsledku

toho,žejehoproblematicképovahovévlastnostimôžunegatívneovplyvňovaťjehoschopnosťsprávneho
interpretovania a reprodukovania vnímaných okolností. Znalec považuje pravdivosť jeho výpovede o
okolnostiach, ktoré sa udiali dňa 10.01.2013 za spornú. (čl. 336-340)

Z posudku zamestnávateľa obžalovaného - spoločnosti Securiton Servis spol. s r.o. zo dňa 20.06.2016

vyplynulo, že obžalovaný bol v tejto spoločnosti zamestnaný od 19.02.2016 do 03.05.2016 ako
bezpečnostný pracovník v Trnave v objekte OBI, kde si pracovné povinnosti plnil zodpovedne,
zamestnávateľovi nespôsobil žiadne problémy a s jeho osobou neboli žiadne problémy ani v pracovnom
kolektíve. (čl. 443)

Z odpovede Úradu práce, sociánych vecí a rodiny Trnava zo dňa 22.06.2016 vyplynulo, že obžalovaný
nie je ku dňu odpovede regitrovaný ako uchádzač o zamestnanie a naposledy bol evidovaný od
01.11.2013 do 08.06.2014 a dávku v hmotnej núdzi nepoberal a ani nepoberá. (čl. 444)

Z správy obce Brestovany zo dňa 21.06.2016 vyplynulo, že obžalovaný nebol v obci riešený za žiadne

priestupky. (čl. 445)

Z odpisu z registra trestov obžalovaného zo dňa 04.10.2017 vyplynulo, že tento nebol doposiaľ súdne
trestaný.

Z odpovede na lustráciu v registri pristupkov zo dňa 13.12.2017 vyplynulo, že obžalovaný má evidované
celkom 4 priestupky na úseku cestnej premávky, pričom všetky boli spáchané po 10.01.2013.

Z podania poškodeného zo dňa 13.07.2017 doručeného súdu dňa 14.07.2017 vyplynulo, že tento
žiada o náhradu škody za psychickú ujmu, pretože v dôsledku psychickým problémov, ktoré mu spôsobil

obžalovaný musel brať lieky na ukľudnenie. Poškodený tiež žiadal o príspevok, ktorý dostávajú chovanci
po ukončení, pretože kvôli tomu to nemohol dokončiť (pozn. súdu - zrejme ústavnú výchovu) a tiež aj
o bolestné. (čl. 595)

Zo zápisnice o výsluchu svedka-poškodeného zo dňa 09.07.2015 v časti, kde sa vyjadroval k nároku na

náhradu škody vyplynulo, že žiada o náhradu škody vo výške bolestného vo výške, ktorú určí znalec
a žiada tiež aj nahradiť sumu, ktorú by dostal, ak by absolvoval celú ústavnú výchovu do 18 rokov.
Keďže však z ušiel asi pol roka pred dovŕšením 18-tich rokov a jeho matka požiadala o zrušenie ústavnej
výchovy, tak ju neabsolvoval celú a preto mu táto čiastka vo výške asi 700-800,- Eur nebola po dovŕšení
18 rokov vyplatená. (čl. 19-23)

Z fotografií chrbta poškodeného vyplynulo, že tento má na chrbte začervenané pásy a tiež to, že pod
pravou lopatkou má pás iného sfarbenia, čo svedčí o tom, že všetky zranenia poškodeného nevznikli
v rovnaký čas, ako to uvádzal aj znalec v znaleckom posudku a tiež aj na hlavnom pojednávaní. Z
porovnania fotografií je ďalej zrejmé, že na fotografii na čl. 344 nie je vidno pás, ktorý na fotografii na čl.

345 pretína začervenaný pás v smere od stredu chrbta k pravej lopatke smerom hore. (čl. 344-345)

Ad oslobodenie spod obžaloby:Podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku Súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak nebolo
dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Podľa obžaloby mal obžalovaný poškodeného vyvolať z triedy a následne ho niekoľkokrát udrieť na
chodbeprútenýmprakeromaspôsobiťmuzraneniauvedenévobžalobe.Vykonanýmdokazovanímbolo
preukázané len to, že obžalovaný krátko pred skončením vyučovania poškodeného skutočne z triedy
vyvolal. Čo sa však dialo na chodbe je obžalovaným a poškodeným popisované odlišne, pričom súd

poukazuje na nasledovné skutočnosti, ktoré v súhrne museli viesť k záveru, že nebolo dokázané, že sa
tal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Predovšetkým obžalovaný tvrdí, že poškodeného skutočne z triedy vyvolal, avšak pre vyvolanie
poškodeného z triedy má aj logické vysvetlenie. Poškodený bol do reedukačného centra umiestnený
dňa 07.01.2013 a obžalovaný bol v práci následne až 09.01.2013, pričom po príchode do práce zistil, že

poškodený nespal v ním učenej posteli. Obžalovaný chcel preto zistiť čo sa stalo, pričom nevylučoval
ani možnosť šikany ostatnými chovancami, a preto vyvolal poškodeného z triedy. Čo sa následne dialo
na chodbe popisuje obžalovaný inak ako poškodený, pričom obžalovaný uvádza, že potom, ako sa
poškodeného opýtal, prečo nespal na svojej izbe a prečo neupratal zverené priestory, poškodený dostal
amok, začal kolo seba kopať a vulgárne nadávať a vykrikovať, že on v polepšovni nikoho poslúchať

nebude, že jemu nikto nebude rozkazovať, že on v polepšovni nebude a kričal, aby ho nebili. Obžalovaný
pritom tvrdil, že poškodeného nebil.

Poškodený rovnakú situáciu opisuje tak, že potom, ako z triedy vyšiel von, si všimol na pravej strane
steny opretý prútený praker, ktorým ho obžalovaný začal biť, pričom mu mal dať minimálne 5 úderov,

pričom toto správanie obžalovaného v ňom podnietilo rozhodnutie z reedukačného centra utiecť, čo aj
urobil s ďalším chovancom M. V..

Priamym svedkom tejto udalosti bol psychológ reedukačného centra D.. L., ktorý potvrdil, že na krik na
chodbe vyšiel zo svojej kancelárie, ktorá susedila s triedou na chodbu von a bol svedkom toho, ako na

chodbe videl pobehovať poškodeného, ktorý rozhadzoval rukami a dookola opakoval, že „ja tu nebudem,
budem si robiť čo chcem , mne nebude nikto rozkazovať, pustite ma domov“. Keďže poškodený na
slovné podnety obžalovaného nereagoval, psychológ si poškodeného zobral do svojej pracovne, kde
však poškodený na otázky svedka nereagoval a opakoval to čo na chodbe. Po chvíli ho teda D.. L.
zobral späť do triedy.

Zaiste možno mať podozrenie resp. predpokladať, že D.. L. ako kolega obžalovaného možno bude
mať záujem obžalovanému pomôcť a potvrdiť verziu obžalovaného, avšak sú tu aj ďalšie dôkazy, ktoré
verziu poškodeného spochybňujú. Týmto dôkazom je predovšetkým znalecký posudok MUDr. D. a jeho
svedecká výpoveď na hlavnom pojednávaní, kde sa znalec vyjadroval k zraneniam poškodeného a

k mechanizmu ich vzniku, pričom zo znaleckého dokazovania vyplynulo, že nie všetky zranenia sú
rovnakého dáta a aj spôsob ich vzniku je rôzny. Zranenie poškodeného - plošné začervenanie svedčí
o kontakte - náraze na tvrdý, tupý plošný predmet, ako je stena, zem a pod.. Pruhovité začervenanie
svedčí o kontakte s tvrdým tupým predmetom typu palice a o údere takýmto predmetom po chrbte. Z
medicínskeho hľadiska nie je možné vylúčiť vznik zranenia údermi pakerom, i keď tvar pomliaždenín

nezodpovedá tvaru prakera, pričom znalec by po údere prakerom čakal pomliaždenie a odtlačok -
začervenanie na koži v tvare predmetu, ktorý na chrbát dopadol. Krvné výrony a pomliaždenia na chrbte
by mali mať nie rovný pruhový tvar, ale oblúkový, pretože aj sám poškodený uviedol, že praker mal
na konci tri očká o priemere asi 10 cm. Tomuto tvaru nezodpovedajú svojim tvarom krvné výrony na
chrbte, skôr zodpovedajú dopadom napr. rúčky prakera resp. palice na oblasť chrbta. Znalec ďalej na

hlavnom pojednávaní vypovedal, že ak by obžalovaný držal praker opačne, t.j. tesne pod troma oblúkmi,
tak by vytvoril palicu a a rúčkou od tohto prakera by bolo možné vytvoriť pásovité pomliaždenia aké mal
poškodený. Tu ale súd podotýka, že ani samotný poškodený neuvádzal, že by obžalovaný držal praker
opačne, t.j. tesne pod jeho oblúkmi a dokonca sám argumentoval tým, že mal na chrbte otlačený praker.

K časovému faktoru znalec uviedol, že zranenia uvedené pod písmenami a) až c) v Znaleckom
posudku svedčia o čerstvých zraneniach, ktoré vznikli v deň vyhotovenia fotodokumentácie deň pred
jej vyhotovením a zranenie popisované v Znaleckom posudku pod písmenom d) svedčalo pre zranenie
vzniknuté skôr ako v ten deň alebo deň predtým. Znalec uviedol, že ak by ku všetkým zraneniampoškodeného malo dôjsť pri jednom útoku, potom by prejavy všetkých zranení mali byť rovnaké a mali
by sa hojiť rovnako. Na tomto mieste súd poukazuje aj na fotografie chrbta poškodeného, z porovnania
ktorých je aj laikovi zrejmé, že zranenia na oboch fotografiách nie sú úplne totožné, hoci podľa výpovede

poškodeného a jeho matky mali byť fotografie urobené v jeden deň, a to potom, ako matka poškodeného
spolu s M. V. priviezla od svojej sestry z Maduníc do Bratislavy. Na fotografii na čl. 344 nie je vidno
pás, ktorý na fotografii na čl. 345 pretína začervenaný pás v smere od stredu chrbta k pravej lopatke
smerom hore. Pokiaľ tieto závery znaleckého posudku zasadíme do časových údajov uvádzaných
obžalovaným, kedy poškodeného vyvolal z triedy dňa 09.01.2013 a teda v tento deň malo dôjsť k útoku

na poškodeného, potom ak poškodený utiekol z reedukačného centra dňa 11.01.2013, zranenia musele
byť spôsobené najneskôr dňa 10.01.2013, čo je deň po útoku na poškodeného, a teda ich obžalovaný
spôsobiť nemohol.

Ďalším faktorom vyvracajúcim tvrdenia poškodeného je jeho oblečenie v čase útoku, kedy samotný
poškodený vypovedal, že počas útoku obžalovaného mal na sebe oblečenú modrú károvanú košeľu,

pod košeľou mal tričko a tiež mal oblečenú aj montérkovú bundu pričom znalec (pozn. potom, ako mu
táto časť výpovede poškodeného bola prečítaná) uviedol, že pri toľkých vrstvách by nepredpokladal
také výrazné začervenanie. Charakter zranení poškodeného svedčí o tom, ako keby údery dopadali ak
už nie na holú pokožku, tak na telo, na ktorom bola jedna vrstva oblečenia napr. tielko.

Pochybnostitiežvyvolávaopisskutkupoškodenýmaopisskutkujehomatkou,F.N.,ktorejudalosťopísal
samotný poškodený, pričom táto na hlavnom pojednávaní vypovedala, že obžalovaný poškodeného
schmatol, ťahal ho po celej chodbe, potom ho šľahal prakerom, poškodený spadol na zem a bitka
prebiehala aj na zemi a aj počas toho, ako obžalovaný poškodeného ťahal. Poškodený však bitku resp.
útok obžalovaného nepopisuje tak, že by ho obžalovaný mal ťahať po chodbe, že by mal spadnúť a že

by útok mal prebiehať aj na zemi.

K tomu všetkému pristupujú svedectvá zamestnancov, ale aj bývalých chovancov reedukačného centra,
ktorí udávajú, že neboli svedkami toho, že by nielen obžalovaný, ale aj iní vychovávatelia používali v
reedukačnom centre fyzické tresty.

Pokiaľ ide o niektoré svedecké výpovede bývalých chovancov reedukačného centra, ktoré by mohli
podporovať obžalobu, tieto súd nepovažoval za dôveryhodné, a to z nasledovných dôvodov:

Svedok G. L. vypovedal, že mu poškodený ukazoval zranenia na svojom chrbte, avšak samotný

poškodený vypovedal, že v reedukačnom centre nikomu svoje zranenia neukazoval a navyše tento
svedok vypovedal o pásoch a aj kruhoch na chrbte poškodeného, z čoho je potom s ohľadom na
výsledky znaleckého dokazovania ako aj fotografie chrbta poškodeného zrejmé, že svedok zranenia
poškodeného vidieť nemohol, pretože poškodený na chrbte žiadne zranenia v tvare kruhov nemal. Z
rovnakých dôvodov nie je vierohodná výpoveď svedka F. H. v prípravnom konaní, ktorá bola na hlavnom

pojednávaní čítaná a navyše tento svedok na hlavnom pojednávaní uviedol, že o tom, že poškodeného
mal zbiť obžalovaný vie len od druhých. Za nevierohodnú súd považoval tiež svedeckú výpoveď svedka
G.Hrončeka,ktorýnahlavnompojednávanívypovedal,žepoškodenýmalotlačkypocelomteleamalich
od lopatiek smerom dole, čo tiež svedčí o tom, že tento svedok zranenia poškodeného vidieť nemohol.

Napokon súd poukazuje na znalecké posudky k osobám obžalovaného a poškodeného, kde znalnyňa k
osobe obžalovaného uvádza, že osobnosť obžalovaného je jednoduchá, málo štruktúrovaná, primerane
sebavedomá s dobrým sebahodnotením so snahami o sociálny kontakt a prispôsobenie s dobrými
schopnosťami bezkonfliktných vzťahov, pričom znalkyňa v správaní obžalovaného nezistila sklony k
impulzívnemu ani brachiálne agresívnemu správaniu.

K osobe poškodeného znalec uviedol, že o poškodenom možno hovoriť ako o „málo spoľahlivom“
svedkovi, kde poškodnený v rámci vyšetrenia mal síce známky úzkostnejších reakcií, ale tieto sú skôr
dôsledkom jeho celkovej, výrazne emočnej lability, kde sa emócie prejavujú intenzívne a „dramaticky“,
ale sú „plochšie“ a preto aj rýchle menlivé a bez toho, aby zanechali výraznejšie vnútorné stopy.

Takýto spôsob emočného reagovania poškodeného patrí k jeho osobnostnému vybaveniu a nie je
dôsledkomtoho,čopoškodenýzažil.Znalecďalejuviedol,ževnútornýpsychickýpotenciálpoškodeného
na zvládanie životných situácií je veľmi nízky. Determinujúcim faktorom správania poškodeného je
tendencia k okamžitému uspokojovaniu vlastných potrieb, do popredia vystupujú zvýraznené pudovétendencie a zároveň slabá schopnosť ich adekvátneho ovládania. Poškodený sa ťažko prispôsobuje
požiadavkám okolia, je výrazne orientovaný na seba a málo kritický k svojmu správaniu. Poškodený má
zvýšenú pohotovosť k agresívnemu resp. direktívnemu správaniu (presadzovaniu si svojho) pretože má

málo kompenzačných mechanizmov a je impulzívny. K posúdeniu vierohodnosti výpovedí poškodeného
znalec uviedol, že na základe získaných údajov sa domnieva, že všeobecná schopnosť poškodeného
podávať pravdivé výpovede je znížená v dôsledku toho, že jeho problematické povahové vlastnosti
môžu negatívne ovplyvňovať jeho schopnosť správneho interpretovania a reprodukovania vnímaných
okolností. Znalec považuje pravdivosť jeho výpovede o okolnostiach, ktoré sa udiali dňa 10.01.2013 za

spornú.

Na tomto mieste súd poukazuje aj na to, že výpoveď poškodeného je nutné považovať za nevierohodnú,
pretože tento uviedol, že s obžalovaným prichádzal do styku skoro každý deň, hoci z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že poškodený prišiel s obžalovaným do styku len počas dvoch dní, a to pri jeho
umiestnení do reedukačného centra dňa 07.01.2013 a potom dňa 09.01.2013, kedy si ho obžalovaný

vyvolal z triedy. Poškodený navyše úmysel utiecť z reedukačného centra pojal už skôr ako pred
domnelým útokom, pretože sám na hlavnom pojednávaní povedal, že obžalovaný sa k nemu správal
odporne, „čo ho len podporilo v jeho rozhodnutí z reedukačného centra utiecť“. Súd ďalej poukazuje aj na
svedeckúvýpoveďsvedkyneR.R.,tetypoškodenéhoasestrymatkypoškodeného,ktoráopoškodenom
uviedla, že svoju matku oklamal alebo jej v určitých situáciách nehovoril pravdu, pričom poškodený

mal tejto svedkyni uviesť, že v reedukačnom ústave nemôže ostať, lebo ho tam nejaký vychovávateľ
bije a doslova ho tam trýzni, čo by si vyžadoval dlhšiu interakciu medzi obžalovaným a poškodeným,
ku ktorej však objektívne dôjsť nemohlo, pričom v tomto klamstve poškodeného podporil M. V., ktorý
s poškodeným ušiel z reedukačného centra a ktorý tete poškodeného uviedol, že vychovávateľ si na
poškodenom osobitne zvlášť vybíja svoju agresiu, čo by svedčalo o tom, že obžalovaný je agresívny aj

na ostatných chovancov, čo ale vykonaným dokazovaním preukázané nebolo. A. tak poškodený klamal
svedkyni R. G., ktorej na zastávke uviedol, že v reedukačnom centre je to hrozné a ich tam stále bijú.

Uvedené nevyhnutne vyvoláva otázku, prečo by poškodený uvádzal, že ho mal obžalovaný napadnúť,
pričom ako vysvetlenie sa ponúka reakcia samotného poškodeného, ktorú potvrdil nielen svedok D.. L.,

ale aj svedkyňa B.. L., že sa poškodený mal vyjadrovať tak, že v reedukačnom centre nebude a chce
z neho odísť a tiež preukázaný zámer poškodeného z reedukačného centra utiecť za každú cenu, ako
je uvedené v predchádzajúcom odseku (viď svedecká výpoveď svedkyne R.). Zranenia poškodeného
pritom mohli poslúžiť len ako zámienka, pričom vykonaným dokazovaním bola preukázaná len ich
existencia. Dokazovanie ale preukázalo aj to, že nie všetky zranenia poškodeného vznikli v rovnaký

čas (a pritom poškodený neuvádzal, že by už pred napadnutím obžalovaného mal na chrbte nejaké iné
zranenie) a niektoré z nich vznikli nárazom na tupý tvrdý predmet ako je napr. stena či zem. Zranenia
poškodeného tak mohli byť spôsobené niekým iným resp. kombináciou napr. pádu poškodeného a
údermi inej osoby a poškodený situáciu mohol zneužiť, aby tak odôvodnil svoj útek z reedukačného
centra. Súd si je vedomý toho, že takáto úvaha vykonaným dokazovaním tiež nebola preukázaná, avšak

s ohľadom na vykonané dokazovanie nie je ani nereálna a pochybnosti o práve takomto priebehu deja
sú dôvodné.

Zhrnúc uvedené možno konštaovať, že vykonaným dokazovaním nebolo dokázané, že sa stal skutok,
pre ktorý je obžalovaný stíhaný, pretože dôvodných pochybností o útoku obžalovaného na osobu

poškodeného je tak veľa, že súdu neumožňujú prijať záver, že sa skutok stal. Súdu preto neostávalo
rozhodnúť inak, ako obžalovaného spod obžaloby oslobodiť.

Ad výrok o náhrade škody:

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku Ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže
poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody vždy na civilný proces, prípadne na konanie pred iným
príslušným orgánom.

Keďže súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil, o nároku na náhradu škody, ktorý si poškodený
uplatnil v prípravnom konaní musel rozhodnúť tak, že poškodeného s týmto nárokom odkázal na civilný
proces.Z uvedených dôvodov súd rozhodol ak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom

podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení
tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§
309/1 Tr. por.). Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.). Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech

obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli
obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.),
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v
obžalobe (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech (§ 308/2 Tr. por.),

- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.),
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať

odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.),
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§
307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba,
odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.