Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 22, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/49/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215216947
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4215216947.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.

Sone Vackovej a JUDr. Denisy Šaligovej v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného advokátskou spoločnosťou Advocate,
s.r.o., so sídlom Pribinova 28, 811 09 Bratislava, proti žalovanej: W. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/
X, XXX XX M., o zaplatenie zmluvného úroku, úroku z omeškania, zmluvnej pokuty a ďalších nákladov,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 10C/554/2015-49 zo dňa 22.02.2017
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia
zmluvných úrokov, úrokov z omeškania, zmluvnej pokuty, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky,
trov mediačného a rozhodcovského konania a poplatku za upomienky. Svoje rozhodnutie odôvodnil
tým, že žalobca uzatvoril dňa 01.02.2012 so žalovanou Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe
ktorej jej poskytol úver 400 eur, a žalovaná sa úver zaviazala uhradiť v 12 mesačných splátkach po
66 eur počnúc dňom 20.02.2012. Podľa žalobcu žalovaná zaplatila ku dňu vyhotovenia žaloby sumu

870 eur. Zmluvný vzťah založený Zmluvou o úvere súd prvej inštancie posúdil ako právny vzťah zo
spotrebiteľskej zmluvy a aplikoval naň ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„zákon o spotrebiteľských úveroch“). Vychádzal z obsahových náležitostí, aké má mať spotrebiteľská
zmluva podľa § 9 ods. 2 tohto zákona. Vyhodnotil, že zmluva neobsahovala termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. i/) a ani priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov
(§ 9 ods. 2 písm. y/). Absencia týchto obligatórnych zmluvných náležitostí má za následok, že úver

sa považuje za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd
urobil záver, že žalovaná je preto povinná vrátiť žalobcovi len poskytnutý úver. Keďže žalovaná mu
zaplatila z uvedeného titulu sumu 870 eur, čo je o 470 eur viac, než dostala, potom žalobu podal žalobca
neopodstatnene. V tejto veci ide o úver bezúročný a bez poplatkov, a tak nárok na úrok vo výške 32
%, žalobcovi nevznikol. Žalobca podľa záveru súdu prvej inštancie neuniesol ani dôkazné bremeno
v časti uplatneného nároku na náklady spojené s uplatnením pohľadávky. Spolu so žalobou predložil
pokus o zmier zo dňa 19.01.2013, v ktorom upozornil žalovanú na neuhradenie záväzku zo zmluvy, no

nepreukázal, že by tento prípis dal na poštovú prepravu s cieľom doručenia žalovanej. Žalobca založil do
spisu oznámenie Združenia arbitráže a mediácie, zriaďovateľa Stáleho rozhodcovského súdu so sídlom
Karloveské rameno 6, Bratislava, zo dňa 17.6.2015, o zastavení rozhodcovského konania, vedeného
na vymoženie jeho pohľadávky od žalovanej, a tiež písomné vyhlásenie mediátora zo dňa 15.01.2013o skončení mediácie pre neposkytnutie súčinnosti zo strany žalovanej, no nepredložil žiadny dôkaz o
vynaložení nákladov na mediačné konanie v sume 201,55 eura a ani na rozhodcovské konanie v sume
328,92 eura. Z uvedeného dôvodu súd nemal preukázané, aké náklady žalobca vynaložil na mediáciu

a na rozhodcovské konanie. K zmluvnej podmienke ohľadom nároku žalobcu na náklady spojené s
uplatnením pohľadávky (bod. 13. VP) žalobca podľa záveru súdu nepreukázal, že obsah tohto bodu
všeobecných podmienok bol so žalovanou dojednaný individuálne a že ho ona mala možnosť ovplyvniť,
či zmeniť. Všeobecné podmienky sú pripravené žalobcom vopred pre veľký počet spotrebiteľov.

2. Rovnako súd zamietol žalobu v časti zmluvnej pokuty v sume 312 eur, pretože žalobca nepreukázal
existenciu písomnej dohody zmluvných strán o zmluvnej pokute v súlade s ustanovením § 544
Občianskeho zákonníka a § 300 až 302 Obchodného zákonníka. Tento právny nárok si žalobca
uplatňovalvzmyslebodu5.Všeobecnýchpodmienok,tedanazákladeštandardnéhoformulárasvopred
určenými podmienkami pre veľký počet spotrebných úverov a s obsahom, ktorý žalovaná ako spotrebiteľ
nemala možnosť ovplyvniť. Táto zmluvná podmienka s ňou nebola individuálne dojednaná, preto je

neplatná.Takátozmluvnápokutapoškodzujespotrebiteľatým,ževôbecnezohľadňujedĺžkuobdobia,po
ktorú spotrebiteľ riadne plnil svoje povinnosti zo zmluvy. Žalobca nerozlišuje, či spotrebiteľ porušil svoju
povinnosť riadne splácať úver krátko pred ukončením zmluvy alebo hneď na začiatku plnenia. V oboch
prípadoch je spotrebiteľ viazaný rovnakou výškou zmluvnej pokuty, čo súd považoval za neprijateľné.
Uplatnený úrok z omeškania vo výške 8 % z dlžných splátok za obdobie od 26.05.2012 do 13.05.2015 v

sume 128,77 eura súd považoval za neopodstatnený, pretože žalovaná na úvere zaplatila o 470 eur viac
nežmala,čímplneuspokojilapohľadávkužalobcu,vrátaneprípadnéhoúrokuzomeškania.Rozhodnutie
vo veci samej súd odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 3, § 39, § 52, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, § 54 ods.
1, 2, § 517 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a § 1 ods. 2, § 2, § 9 ods. 2, 9, §
11 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. O trovách konania súd rozhodol tak,

že úspešnej žalovanej ich náhradu nepriznal, pretože jej žiadne trovy nevznikli, a tento výrok súd oprel
o ustanovenie § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok
zmeniť a žalobe vyhovieť. Odvolanie zdôvodnil tým, že zmluvné strany sa dohodli v zmysle § 262

ods. 2 Obchodného zákonníka, že ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom.
ZmluvajetedauzatvorenápodľaObchodnéhozákonníkaakonepomenovanázmluva,ktorámázákonné
náležitosti, a to označenie subjektov a predmet zmluvy. Iné náležitosti sa považujú za fakultatívne, a
preto v dôsledku ich absencie nie je možné zmluvu označiť za bezúročnú a bez poplatkov. Nemožno
hovoriť o absencii doby trvania zmluvy o úvere a termíne konečnej splatnosti, keď sa dlžník zaviazal

k úhrade 12 splátok vo výške 66 eur počnúc dňom 20.02.2012, teda do 20.02.2013. V zmluve je
uvedená aj výška RPMN 309,86 %, ktorá je vypočítaná správne. Zákon v čase uzatvorenia zmluvy
o úvere nestanovil maximálne možnú prípustnú výšku odplaty. Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1.
júnom 2014, odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi sa riadi podľa predpisov
účinných do 31. mája 2014. Znamená to, že ak bola spotrebiteľovi poskytnutá pôžička alebo úver na

základe zmluvy uzavretej do 31.05.2014, obmedzenie výšky odplaty sa tu nebude aplikovať. Regulácia
odplaty sa riadi ustanovením § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ak predmetom
spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať
odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Výška
úrokov nie je podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere. Podstatnou náležitosťou je len záväzok dlžníka

popri istine zaplatiť úroky (bez uvedenia ich výšky). Údaj o priemernej ročnej percentuálnej miere
nákladov (RPMN) je obsiahnutý v prílohe k zmluve o úvere č. 400700991 Štandardné informácie o
spotrebiteľskom úvere, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere č. 400700991. Zmluva obsahuje
súdom vytýkané nedostatky, údaj o dobe trvania zmluvy, o termíne konečnej splatnosti a priemernej
hodnote spotrebiteľského úveru, preto je nesprávny názor súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti

úveru. Všeobecné podmienky poskytnutia úveru predstavujú neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere
a nenachádzajú sa na osobitnej listine, s ktorou by sa žalobca neoboznámil. Nachádzajú sa na
rovnakej listine, ako aj zmluva o úvere, a preto sa s nimi žalovaný dostatočne oboznámil, keď podpísal
zmluvu bez výhrad a bol si vedomý sankcií v prípade neplatenia splátok. Zmluvná pokuta nie je
obligatórnou náležitosťou zmluvy o úvere a nemusela byť priamo v zmluve o úvere uvedená; je

na dohode veriteľa a dlžníka, ako si ju dojednali. Čo sa týka zamietnuia žaloby v časti nákladov v
mediačnom a rozhodcovskom konaní, žalobca poukázal na povinnosť, ktorá vyplýva mediátorovi pri
výkonemediácie,atiežnaprípustnosťrozhodcovskéhokonania,čovyplývaajzprávnejúpravytýkajúcej
sa spotrebiteľských úverov. Poukázal na rozhodnutia iných súdov o zamietnutí žaloby o zrušenierozhodcovského rozsudku práve z dôvodu, že strany sa dohodli na riešení sporov pred rozhodcovským
súdom. Až k tomuto odvolaniu žalobca doložil návrhy na začatie rozhodcovského konania, mediačného
konania a písomné vyhlásenie mediátora o ukončení mediácie.

4. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

5. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi
(§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal

vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219
ods. 3 CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Preto
tento rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a zároveň aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP,
podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa

stotožnil s výrokom rozhodnutia súdu prvej inštancie a na dôvažok dodáva nasledovné:

6. Podľa obsahu spisu si žalobca uplatňoval nároky zo zmluvy o poskytnutí úveru, ktorá bola uzavretá
ako úverová zmluvu upravená Obchodným zákonníkom (tzv. absolútny obchod), pričom však zároveň
ide o zmluvu spotrebiteľskú. Základ právnej úpravy je v Obchodnom zákonníku, no na daný vzťah sa

aplikujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa. Zmluva o poskytnutí
úveru je spotrebiteľskou zmluvou, pretože zmluvnými stranami sú na jednej strane veriteľ ako dodávateľ,
ktorého predmetom činnosti je poskytovanie pôžičiek a úverov z vlastných zdrojov a ktorý konal v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti, a na strane druhej subjekt, t.j. dlžník, ktorý pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej

činnosti. Tým sa pri rozhodovaní o žalobe otvoril priestor pre aplikáciu § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, ktoré predstavujú základný právny rámec ochrany spotrebiteľa, a tiež priestor na aplikáciu
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov,
účinného v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), ktorý upravuje práva
a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom

úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a
ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. V ustanovení § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch sú
upravené náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zákon tiež v ustanovení § 11 ods. 1 stanovuje, pri
absencii ktorých náležitostí zmluvy sa úver pokladá za bezúročný a bez poplatkov. Súd prvej inštancie

konštatoval absenciu doby trvania zmluvy, termín konečnej splatnosti zmluvy a neuvedenie priemernej
hodnoty RPMN, a tak posúdil úver ako bezúročný a bez poplatkov. Odvolací súd sa s týmto záverom
stotožnil, lebo v zmluve skutočne chýba nielen údaj o priemernej RPMN, ale chýba v nej aj údaj o
úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, ktorých absencia spôsobuje podľa § 11 ods. 1 tohto zákona
účinného v čase uzatvorenia zmluvy, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Názor žalobcu,

že výška úrokov nebola podstatnou náležitosťou zmluvy, nie je správny. Túto náležitosť okrem iného
vyžaduje § 9 ods. 2 pod písmenom i) zákona o spotrebiteľských úveroch, a rovnako pod písm. y)
vyžaduje aj údaj o priemernej hodnote RPMN. Žalobca poukázal na to, že údaj o priemernej RPMN je
obsiahnutý v prílohe k zmluve o úvere č. XXXXXXXXX, Štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere,
ktorá mala tvoriť neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere. Takúto listinu však v prvoinštančnom konaní ani

netvrdilaanijunadôkazvôbecnedoložil,pretooperovanieňouažvodvolacomkonaníbolobezďalšieho
neprípustné (§ 366 CSP). Odvolací súd uznal len to, že aj keď zmluva neobsahuje údaj o konečnej
splatnosti priamo, možno ho vyvodiť z údajov, ktoré sa v zmluve nachádzajú a ktorými sú počiatočná
splatnosť úveru a počet mesačných splátok; z nich je zrejmé, kedy je úver splatný, a preto absencia tejto
náležitosti nemohla spôsobiť bezúročnosť a bezodplatnoť úveru. Táto skutočnosť však nemení nič na

tom, že úver je bezúročný a bez poplatkov z ostatných vyššie uvedených dôvodov. Po prijatí takéhoto
právneho záveru súd prvej inštancie správne žalobu žalobcu v tomto smere zamietol.

7. Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t.j.
nesmú obsahovať také ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky.
Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy v ustanovení § 53 ods.
1,2,3,4 písm. a), k), ods. 5 uvádza nasledovné: „Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospechspotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne

dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má
spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, a ktoré požadujú od

spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s
nesplnením jeho záväzku. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.“
Z predložených listinných dôkazov nie je zrejmé, v akom rozsahu bola žalovaná adekvátne poučená
o následkoch porušenia svojich zmluvných povinností v podobe zmluvnej pokuty a či mala reálnu
možnosť znenie bodu 05. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru ovplyvniť. Dojednanie zmluvnej
pokuty vôbec nezodpovedalo ustanoveniu § 53 ods. 1,2,3,4 písm. a), k) Občianskeho zákonníka v znení

účinnom v tom čase. Žalobca v konaní nepreukázal, že ustanovenie o zmluvnej pokute vyhotovené
drobným, takmer nečitateľným spôsobom, bolo dojednané individuálne, preto sa v súlade s ustanovením
§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednanú nepovažuje. Navyše neboli dodržané
ani zákonné podmienky uvedené v ustanovení § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s
ustanovením § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Okrem toho pokuta v sume 320 eur je neprimerane

vysoká sankcia oproti výške samotného úveru. Odvolací súd preto zhodne so súdom prvej inštancie
konštatoval neprijateľnosť zmluvnej pokuty, ktorá - ak mala byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie - mala byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. S ohľadom na tento
záver odvolací súd posúdil odvolanie aj v tejto časti ako neopodstatnené. Žalobca tiež nepreukázal
náklady, ktoré mu mali vzniknúť v súvislosti s mediačným a rozhodcovským konaní, pričom v odvolaní

nijako nevyvrátil argumenty súdu prvej inštancie, že tieto náklady ani nepreukázal. V odvolaní sa
žalobca zaoberal povinnosťami mediátora a prípustnosťou rozhodcovského konania, čo nemá vplyv na
preukázanie dôvodnosti nákladov, ktoré mu mali v týchto konaniach vzniknúť. Ani doklady, ktoré predložil
neprípustne až spolu s odvolaním (§ 366 CSP), v skutočnosti nepreukazovali, že uplatnené náklady v
konkrétnej výške aj vynaložil.

9. Z uvedených dôvodov odvolací súd považoval námietky žalobcu vznesené v odvolaní za
neopodstatnené a nedôvodné, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správne
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

10. S ohľadom na výsledok odvolacieho konania by mala úspešná žalovaná nárok na náhradu trov
konania (§ 255 ods. 1 CSP). Keďže žalovanej v tomto štádiu konania žiadne trovy nevznikli, odvolací
súd rozhodol (§ 396 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP), že sa jej nárok na ich náhradu nepriznáva.

11. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).