Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 14, 2016

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 5C/507/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8215207313
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladislav Puškáš

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2016:8215207313.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Sudca Okresného súdu Bardejov JUDr. Vladislav Puškáš v právnej veci žalobcu Wüstenrot poisťovňa,

a.s., Karadžičova 17, 825 22 Bratislava 26, IČO: 31 383 408, zastúpený Mgr. Miroslavom Vilímom,
advokátom, Michalská 9, 811 01 Bratislava proti žalovanému B. K., nar. XX.X.XXXX, Ť. XX, XXX XX A.,
o zaplatenie 37,54 Eur s prísl., dňa 14.12.2016 takto

r o z h o d o l :

Konanie v časti o zaplatenie 37,54 Eur z a s t a v u j e .

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy
37,54 Eur od 21.8.2013 do 20.7.2016, v lehote 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

Žalobcovi p r i z n á v avoči žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podanou žalobou žiadal žalovanému uložiť povinnosť zaplatiť žalobcovi 37,54 Eur spolu s
úrokomzomeškaniavovýške5,75%ročnezosumy37,54Eur od21.8.2013dozaplatenia.

2. Žalobu odôvodňoval tým, že žalovaný podpísal návrh na uzavretie poistnej zmluvy, ktorý bol
akceptovaný žalobcom vydaním poistky číslo XXX/XXXXXX-X so začiatkom poistenia 1.5.2012.
Doručením poistky žalovanému bola platne uzatvorená poistná zmluva. Poistné obdobie, ako aj výška

poistného boli dohodnuté v poistnej zmluve.

3. Vzhľadom na to, že žalovaný dlžné poistné v zákonom stanovenej lehote nezaplatil, poistná zmluva
v zmysle § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka dňa 20.8.2013 zanikla. Podľa ustanovenia § 803 ods.
1 Občianskeho zákonníka poistiteľ má právo na poistné za dobu do zániku poistenia. Žalobca v tomto
konaní žiada zaplatenie poistného za obdobie od 1.2.2013 do 20.8.2013.

4. Oznámením o zániku poistenia žalobca upozornil žalovaného na zánik poistnej zmluvy a opätovne
ho vyzval na úhradu dlžného poistného za obdobie trvania poistnej zmluvy.

5. Pohľadávka žalobcu ku dňu vypracovania žaloby predstavuje 37,54 Eur.

6. Žalovaný napriek výzve súdu a doručeniu žaloby žalobcu, sa k jej obsahu nevyjadril.

7. Konanie vo veci začalo dňa 23.11.2015 doručením žaloby žalobcom súdu za účinnosti zákona číslo
99/1963 Zb., ktorý ale dňom 30.6.2016 stratil účinnosť. Dňom 1.7.2016 sa stal účinným nový procesný
predpis upravený zákonom číslo 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej iba „C.s.p.“).8. Podľa § 470 ods. 1, 2 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté

predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o
predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,
ak by boli v neprospech strany.

9. V súlade s citovaným zákonným ustanovením je tak na konanie po 1.7.2016 treba použiť tento nový

procesný poriadok.

10. Podľa § 297 C.s.p. súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak
a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa,
b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a

hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

11. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal právneho zástupcu žalobcu a
žalovaného. Právny zástupca žalobcu predvolanie na pojednávanie prevzal dňa 5.12.2016 a žalovaný
dňa 21.11.2016.

12. Právny zástupca žalobcu a ani žalovaný sa na pojednávanie nedostavili. Právny zástupca žalobcu
písomným podaním doručeným súdu dňa 12.12.2016 ospravedlnil svoju neprítomnosť i neprítomnosť
žalobcu a navrhol, aby súd vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti. Žalovaný svoju neúčasť na
pojednávaní neospravedlnil.

13. Právnemu zástupcovi žalobcu a prostredníctvom neho aj žalobcovi (§ 110 C.s.p.) predvolanie na
pojednávanie bolo riadne a včas doručené (§ 178 ods. 2 C.s.p.) a rovnako tak aj žalovanému. Žiaden
z nich nepožiadal o odročenie pojednávania, preto súd podľa § 180 C.s.p. konštatoval, že sú splnené
podmienky pre pojednávanie v ich neprítomnosti a preto pojednávanie otvoril.

14. Podľa § 788 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v
dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo
právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
Poistná zmluva obsahuje najmä

a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy,
b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné,
c) poistnú dobu,
d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na
výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom,

e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu,
f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení
poistenia.
Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré
sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s

poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené. V poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť
len v prípadoch v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na prospech
poisteného.

15. Podľa § 790 Občianskeho zákonníka poistiť možno najmä

a) majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty, odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom
vzniknú (poistenie majetku);
b) fyzickú osobu pre prípad jej telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad
inej poistnej udalosti (poistenie osôb);
c) zodpovednosť za škodu vzniknutú na živote a zdraví alebo na veci, prípadne zodpovednosť za inú

majetkovú škodu (poistenie zodpovednosti za škodu).

16. Podľa § 791 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka pre právne úkony týkajúce sa poistenia je potrebná
písomná forma, ak nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak. Poistiteľ vydátomu, kto s ním poistnú zmluvu uzavrel, poistku ako písomné potvrdenie o uzavretí poistnej zmluvy.
Ak dôjde ku strate alebo k zničeniu poistky, vydá poistiteľ tomu, kto s ním poistnú zmluvu uzavrel, na
jeho žiadosť a náklady druhopis poistky. Pokiaľ treba podľa poistných podmienok poistku predložiť na

uplatnenie práva na poistné plnenie, môže poistiteľ požadovať, aby sa poistka pred vydaním druhopisu
umorila.

17. Podľa § 792 Občianskeho zákonníka na uzavretie poistnej zmluvy je potrebné, aby bol návrh prijatý
v lehote, ktorú určil navrhovateľ, a ak ju neurčil, do jedného mesiaca odo dňa, keď druhý účastník

návrh dostal. Poistná zmluva je uzavretá okamihom, keď navrhovateľ dostane oznámenie o prijatí svojho
návrhu. Návrh poistiteľa možno prijať tiež zaplatením poistného vo výške uvedenej v návrhu, ak sa
tak stane v lehote podľa odseku 1; poistná zmluva je v takom prípade uzavretá, len čo bolo poistné
zaplatené.

18. Na dôkaz uzavretia zmluvy žalobca súdu predložil písomný návrh žalovaného zo

dňa 26.4.2012 a poistku č. XXX/XXXXXX-X vystavenú žalobcom dňa 1.5.2012 ako prijatie návrhu na
uzavretie poistnej zmluvy.

19. Žalovaný na výzvu súdu potvrdil, že so žalobcom uzavrel poistnú zmluvu o obsahu ako tvrdí žalobca.

20. Podľa § 795 Občianskeho zákonníka povinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na poistné vznikne prvým
dňom po uzavretí poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už uzavretím poistnej
zmluvy alebo neskôr. V poistení týkajúcom sa medzinárodnej dopravy tovaru možno dohodnúť, že sa
poistenie vzťahuje aj na dobu pred uzavretím poistnej zmluvy. Poistiteľ však nie je povinný poskytnúť
poistné plnenie, pokiaľ ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, v čase uzavretia poistnej zmluvy

vedel alebo musel vedieť, že poistná udalosť už nastala.

21. Podľa § 796 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, je
povinný platiť poistné, a to za dohodnuté poistné obdobia (bežné poistné); možno tiež dohodnúť, že
poistné bude zaplatené naraz za celú dobu, na ktorú bolo poistenie dojednané (jednorazové poistné). Ak

nebolo dohodnuté inak, je bežné poistné splatné prvého dňa poistného obdobia a jednorazové poistné
dňom začiatku poistenia.

22. Podľa článku 9 Všeobecných poistných podmienok poistník je povinný platiť dohodnuté minimálne
poistné, a to za dohodnuté poistné obdobia. Platby zaplatené poisťovni pred uzavretím poistnej zmluvy

sa považujú za preddavok na dohodnuté minimálne poistné. Poistník má právo kedykoľvek zaplatiť
aj vyššiu platbu poistného ako je dohodnuté minimálne poistné. V prípade, ak dohodnuté minimálne
poistné za dané poistné obdobie nie je zaplatené v plnej výške, prípadný kladný rozdiel medzi súčtom
zaplateného poistného a súčtom dohodnutého minimálneho poistného za všetky predchádzajúce
poistné obdobia sa taktiež považuje za platbu dohodnutého minimálneho poistného za dané poistné

obdobie. Poistné sa považuje za zaplatené a bude poisťovňou investované, ak je v dohodnutej výške
a pod správnym variabilným symbolom pripísané na bankový účet poisťovne uvedený v poistnej
zmluve. Ak dohodnuté minimálne poistné nebolo zaplatené včas alebo v správnej výške, má poisťovňa
právo na úroky z omeškania a na náhradu škody spôsobenú omeškaním poistníka, vrátane nákladov
spojených s upomínaním a vymáhaním. Poisťovňa má právo na dohodnuté minimálne poistné za dobu

do zániku poistenia, minimálne však na sumu vo výške neuhradených rizikových príspevkov, poplatkov
a počiatočných nákladov za dobu do zániku poistenia.

23. Uzavretím poistnej zmluvy žalovanému ako poistencovi vznikla povinnosť platiť zmluvne dohodnuté
poistné za príslušné poistné obdobie.

24. Žalobca tvrdil, že žalovaný nezaplatil poistné za obdobie od 1.2.2013 do 20.8.2013 vo výške 37,54
Eur.

25. Žalovaný nárok žalobcu uznal čo do dôvodov a výšky a dňa 20.7.2016 dlžné poistné v sume 37,54

Eur uhradil, čo žaloba potvrdil svojim písomným podaním zo dňa 12.9.2016. Zároveň oznámil, že svoju
žalobu berie v časti o zaplatenie poistného vo výške 37,54 Eur späť a v rozsahu späťvzatia konanie žiada
zastaviť. Navrhol, aby súd žalovanému uložil už iba povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo
výške 5,75 % ročne za dobu od 21.8.2013 do 20.7.2016 zo sumy 37,54 Eur.26. Vzhľadom na dobrovoľné plnenie žalovaným, ktorým v celom rozsahu uspokojil nárok žalobcu
na zaplatenie poistného a obsah žalobcom, v priebehu konania, predložených listín, súd žalobcom

uplatňovanýnároknazaplateniepoistnéhopovažovalpodľa§151ods.2C.s.p.zanesporný,bezpotreby
sa ním bližšie zaoberať a to včítane zániku poistenia.

27. Podľa § 144 C.s.p. žalobca môže vziať žalobu späť.

28. Podľa § 145 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
(2) Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby
rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
(3) Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez
rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.

29. Podľa § 146 C.s.p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
(2) Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva
z osobitného predpisu.

30. Žalovaný s čiastočným späťvzatím žaloby žalobcom neprejavil nesúhlas, preto súd konanie v časti o
zaplatenie poistného vo výške 37,54 Eur zastavil, keďže žalobca svoju žalobu vzal v tomto rozsahu späť.

31. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,

je v omeškaní.

32. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

33. Žalovaný dlžné poistné bol povinný zaplatiť v lehote jedného mesiaca od doručenia výzvy žalobcu
podľa § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka, t. j. do 20.8.2013. Žalovaný svoju povinnosť v rozsahu
zaplatenia 37,54 Eur splnil až 20.6.2016, preto dňom 21.8.2013 sa dostal do omeškania a vznikla mu

povinnosť žalobcovi zaplatiť aj úroky z omeškania vo výške určenej vykonávacím predpisom.

34. Vykonávacím predpisom, ktorým je určená výška úrokov z omeškania je nariadenie vlády SR č.
87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

35. Podľa § 3 nariadenia vlády SR číslo 87/1995 Z.z. v znení platnom ku dňu 19.1.2014, t. j. ku dňu
počiatku omeškania žalovaného, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

36. Ku dňu počiatku žalobcom určeného a súdom akceptovaného počiatku omeškania žalovaného so
zaplatením poistného bola základná úroková sadzba ECB vo výške 0,75 % ročne, preto žalovaný je
povinný žalobcovi zaplatiť úroky z omeškania zo sumy 37,54 Eur vo výške 5,75 % ročne za dobu od
21.8.2013 do 20.7.2016.

37. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 C.s.p. Žalobca bol v konaní úspešný v celom
rozsahu, preto mu voči žalovanému patrí náhrada trov konania v plnom rozsahu (za úspech žalobcu
treba považovať aj tú časť žaloby, vo vzťahu ku ktorej bolo konanie zastavené, lebo k späťvzatiu žaloby
žalobcom v tejto časti žalobca pristúpil po tom, čo žalovaný nárok žalobcu v tomto rozsahu a po podaní
žaloby dobrovoľne uspokojil).

Poučenie:Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359
C.s.p.).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov. Odvolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.
1, 2 C.s.p.).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie
(§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným
skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76 a

odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť
výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku
závisívýrok,ktorýodvolanímnebolvýslovnedotknutý,aleboakurčitýspôsobusporiadaniavzťahumedzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak
odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo

o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého
rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak
sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa

odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstým
protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie

súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia
predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.).

V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.