Rozsudok Judgement was issued on Monday, May 23, 2011

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 12C/92/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7709205979
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Kušnírová

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2011:7709205979.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Editou Kušnírovou, v právnej veci žalobcov v 1. rade Y.. P. V., B..

XX.XX.XXXX, X. T., Y.. T. Č.. XXXX/XX, v 2. rade T. V., B.. XX.XX.XXXX, T., Š. Č.. XX, v 3. rade T. V., B..
XX.XX.XXXX, O. B. P. Č.. XXX, žalobcovia v 2. a 3. rade zastúpení žalobcom v 1. rade, proti žalovanému
Slovenskej republike - Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava,
o náhradu škody za nesprávny úradný postup s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Predmetom konania v danej veci bola náhrada škody, z titulu zodpovednosti štátu za nesprávny úradný

postup súdu, súvisiaci s konaním v dedičskej veci sp. zn. D/575/1996, vedenej pôvodne na Okresnom
súde v Michalovciach.

Pôvodnými žalobcami v konaní bol žalobca v 1. rade - Y.. P. V. a žalobkyňa v 2. rade - jeho matka X. V.,
B.. XX.XX.XXXX, ktorá v priebehu konania dňa XX.XX.XXXX, zomrela.

Žalobou sa pôvodní žalobcovia domáhali, aby súd zaviazal žalovaného k náhrade škody v sume

13,443,50 Eur so 6 % ročným úrokom z omeškania od 24.11.2008 do zaplatenia. Žalobu odôvodnili
tým, že v dedičskej veci vedenej na Okresnom súde Michalovce, sp. zn. D/575/1996, vznikli prieťahy
v konaní, nakoľko sa konanie viedlo od roku 1997 do roku 2007. Ani v čase podania žaloby nebolo
skončené, čo bolo aj dôvodom pre podanie sťažnosti na Ústavný súd Slovenskej republiky. Nálezom
Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II. ÚS 211/07, bol Okresný súd Michalovce zaviazaný
zaplatiť žalobkyni v 2. rade finančné zadosťučinenie v sume 30.000,- Sk, z dôvodov prieťahov v konaní.
Žalobkyňa dňa 20.05.2008 odoslala žalovanému žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu

škody, avšak žiadnu odpoveď nedostala. Žalobcovia uviedli, že sa domáhajú náhrady škody od štátu za
obdobie nečinnosti a porušovania zákonných ustanovení, z ktorých vyplýva, že súd má konať plynule,
bez prieťahov.

Vec bol tunajšiemu súdu prikázaná uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. NcC/41/2009 -
28 zo dňa 14.08.2009, pretože sudcovia Okresného súdu Michalovce boli vylúčení z rozhodovania a
prejednania tejto veci.

Žalovaný sa písomne vyjadril k žalobe. Uviedol, že v prípade uplatňovanej náhrady škody podľa
príslušných ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z. musia byť súčasne splnené základné zákonné
podmienky zodpovednosti štátu. To znamená musí byť preukázaný nesprávny úradný postup, vznik avýška škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom. Náležite musí
byť preukázaný vznik škody, ktorú žalobcovia relevantným spôsobom nepreukázali Žalovaný na základe
tohto skutkového a právneho stavu navrhol žalobu zamietnuť.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, písomnými podaniami žalobcov, zapožičaným
dedičským spisom Okresného súdu Michalovce sp. zn. D/575/1996, toho času prikázaného na konanie
Okresnému súdu v Rožňave pod sp. zn. 10D/124/2010 a pripojenými listinnými dôkazmi a zistil
nasledovný skutkový stav.

V priebehu konania Y.. P. V. písomne oznámil súdu, že žalobkyňa v 2. rade X. V. dňa XX.XX.XXXX
zomrela a súčasne pripojil úmrtný list.

Okruh dedičov po X. V., bol oznámený po opakovaných výzvach súdu. Na základe univerzálnej sukcesie
súd ďalej konal právnymi nástupcami zomrelej žalobkyne v 2. rade, a to so žalobcom v 1. rade, s T.

V., nar. XX.XX.XXXX ako žalobcom v 2. rade a s T. V., B.. XX.XX.XXXX, ako žalobcom v 3. rade.

Na výzvu súdu, aby žalobcovia predložili súdu relevantné doklady svedčiace o vzniku škody, o jej
výške uplatnenej v konaní, žalobcovia písomným podaním zo dňa 17.03.2010 rozšírili uplatnený nárok
z pôvodnej uplatnenej sumy 13.443,50 Eur ( vypočítanej ako 50 násobok minimálnej mzdy

268,87 Eur ) o sumu 2.957,57 Eur, vypočítanú ako násobok minimálnej mzdy 268,87 Eur, za obdobie
od 02.07.2008 do 09.06.2009. Počiatok uvedeného obdobia odvíjali od obdobia vznesenia námietky
sudcov Okresného súdu Michalovce, v dedičskej veci D/575/1996, do podania žaloby (09.06.2009).
Uviedli, že ku škode došlo tým, že ich matka, pôvodná žalobkyňa v 2. rade, mohla mať majetok,
dedičstvo vo vlastníctve, mohla ho prenajať a inkasovať nájomné najmenej v sume minimálnej mzdy, čo

sa nestalo pre prieťahy v dedičskom konaní. Podľa názoru žalobcov došlo k pochybeniam v dedičskom
konaní okrem iných skutočností aj tým, že v dôsledku vykúpenia pozemkov na základe kúpnej zmluvy
spísanej notárkou Y.. T. W., pôvodná žalobkyňa X. V., nenadobudla podiel, ktorý jej patril, pričom na
uvedených pozemkoch bol zdroj pitnej vody, vlastníkom ktorého bol štát a teda tiež nemal záujem o
náležité preverenie daného stavu. Štát prišiel lacno k pozemkom a oklamal ostatných, predovšetkým

dedičku X. V.. Štát naďalej užíva majetok, ktorý patrí uvedenej dedičke. Tento svoj názor odvodili zo
spisu Okresného súdu v Michalovciach o prejednaní dedičstva D/575/1996 po poručiteľke X. X., rod. T.,
zomrelej XX.XX.XXXX, kde bolo založené aj písomné vyjadrenie Obce X. B. C. zo dňa 20.03.2008.

Uznesením 12C/92/2009 - 65 zo dňa 11.01.2011 súd pripustil zmenu petitu žaloby - jej rozšírenie o sumu

2.957,57 Eur za obdobie od 02.07.2008 do 09.06.2009. Pred nariadením pojednávania vo veci samej
súd opakovane uložil žalobcom predložiť relevantné doklady o spôsobe, ako dospeli k uplatnenej výške
škody, či si uplatňujú aj nemajetkovú ujmu, pretože už za prieťahy v dedičskom konaní bola priznaná
nemajetková ujma v sume 30.000,- Sk, Ústavným súdom Slovenskej republiky. Súčasne boli vyzvaný
na predloženie nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky.

Na výzvu súdu žalobcovia v 1. až 3. rade, prostredníctvom žalobcu v 1. rade, predložili Uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II. ÚS 211/07-26 zo dňa 20.11.2007 a Nálezu Ústavného
súdu SR II: ÚS/211/2007 - 42 zo dňa 21.02.2008. Súčasne pripojili aj neprávoplatné uznesenie
Okresného súdu v Michalovciach D/575/1996 zo dňa 22.09.2008.

Žalobcovia v 1. až 3. rade ospravedlnili neúčasť na vytýčenom pojednávaní dňa 07.02.2011, súhlasili
s pojednávaním bez ich prítomnosti. Poukázali na písomné stanovisko zo dňa 27.01.2011, z ktorého
vyplynulo, že postup žalovaného v prípade predbežného prerokovania nároku na náhradu škody,
považovali za nenáležitý, pretože žalovaný sa vôbec v lehote do 6 mesiacov k žiadosti nevyjadril.

Zdôraznili, že si uplatňujú len náhradu škody, nie nemajetkovú ujmu, pretože Ústavný súd rozhodol
o primeranom finančnom zadosťučinení. Nesprávnosť postupu v konaní žalobcovia odvodzovali od
postupu súdu a súdnej komisárky v dedičskom konaní, vyjadrili presvedčenie, že tým, že bolo dedičke
X. V. neuznané právo k parcele č. XXX v k.ú. X. B. C., vznikla jej ušlá škoda spôsobená bezodplatným
užívanímpozemkuvsume16.401,84Eur.Prepočettejto škody vyčísliližalobcoviazapoužitiavlastného

prepočtu podľa priemerného zárobku v národnom hospodárstve - 105,14 Eur mesačne , za rok 1 261,68
Eur za za 13 rokov konania 16.401,84 Eur.Žalovaný uviedol, že žalobca napriek opakovanej výzve súdu nedoplnil, v čom má spočívať nesprávny
úradný postup a aká škoda mu vznikla nesprávnym úradným postupom. Žalovaný po oboznámení
sa so spisom a pripojenými spismi namietal aktívnu legitimáciu žalobcov, pretože v čase, keď bola

predkladaná žiadosť o predbežné prerokovanie náhrady škody Ministerstvu spravodlivosti SR, túto
žiadosť predkladal Y.. P. V., ako splnomocnený zástupca X. V.. Žiadosť podával zástupca za svoju
matku, ale v žalobe, ktorá sa vedie na tunajšom súde, už označil aj seba ako žalobcu v 1. rade a
svoju matku ako žalobkyňu v 2. rade. Žiadosť o prerokovanie škody však znela celkom inak. Z nej
vyplynulo, že o predbežné prerokovanie škody žiadala len žalobkyňa X. V.. Z toho teda vyplýva, že nie

je možné konať o náhrade škody z titulu nesprávneho úradného postupu vo vzťahu k žalobcovi v 1.
rade, pretože ten nežiadal o predbežné prerokovanie škody. Len v prípade, že by si uplatnil aj žalobca v
1. rade nárok na predbežné prerokovanie škody vo vlastnom mene, mohol podávať po uplynutí lehoty
žalobu o náhradu škody za nesprávny úradný postup. Ďalším dôvodom, pre ktorý žalovaný navrhol
zamietnuť žalobu, bola skutočnosť, že žiadosť o predbežné prerokovanie škody obsahovala návrh na
prerokovanie náhrady škody 100.000,- Sk. V predmetnej žalobe už bol uplatnený nárok vo výrazne

vyššej sume 13.443.50 Eur a následne v dôsledku rozšírenia petitu žaloby zvýšený o ďalšiu sumu
2.957.57 Eur. V písomnom podaní zo dňa 27.01.2011 sa javilo, že žalobcovia si uplatňujú ďalší nárok v
podobe ušlého zisku vo výške 1.261.68 Eur. Na základe toho žalovaný dospel k presvedčeniu, že nie je
možné konať v tomto konaní o takých nárokoch, pretože neboli predmetom predbežného prerokovania
nároku na náhradu škody. Žalovaný potvrdil, že Ministerstvo spravodlivosti SR prijalo žiadosť, ktorá

nemala náležitosti. Žalovaný nemá žiadnu oznamovaciu, ani poučovaciu povinnosť ako má žiadosť
vyzerať. Bolo povinnosťou žiadateľa predložiť k žiadosti potrebné doklady, na základe ktorých bolo
možné predbežné prerokovanie nároku. V danom prípade uplynula doba 6 mesiacov, nárok priznaný
nebol, pretože neboli predložené potrebné doklady. Pokiaľ žalobcovia trvajú na nároku, ktorý si uplatňujú
priebehu konaní, tieto si musia uplatniť v rámci predbežného prerokovania škody.

Odhliadnuc od týchto právnych skutočností žalovaný uviedol, že žiadateľka ani v žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku neuviedla, akým spôsobom malo ku škode dôjsť, zvlášť keď bola len jednou
dedičkou z väčšieho počtu dedičov. Za tejto situácie by sa žalovaný nevedel vyjadriť k nejakej fiktívnej
škode, vypočítanej žalobcami, zvlášť keď žalobcovia nevedeli preukázať ani výmeru nehnuteľností,

ktoré mali byť predmetom dedičského konania a s ktorými by mohla disponovať pôvodná žalobkyňa v 2.
rade,X.V..Žalobcovianepreukázalivpriebehudokazovania,žebyichmatkamalaúmyselnehnuteľnosti
predať,prenajať.Napreukázaniesvojichtvrdenížalovanýpredložilpísomnú"urgenciuvybaveniapodaní
podľa Zákona č. 514/2003 voči Okresnému súdu Michalovce a ďalšie uplatnenie náhrady škody podľa
ust. § 27 Zákona č. 514/2003, t. j. nesprávnym postupom sudcov" zo dňa 19.05.2008, doručenú

žalovanému 26.05.2008. K tejto urgencii bola pripojená plná moc na zastupovanie X. V. udelená Y.. P.
V. a jedna strana listiny č. 6 , ktorá mala byť možno časťou ústavného nálezu.

Žalobcovia v 1. až 3. rade po doručení zápisnice z pojednávania zo dňa 07.02.2011 reagovali opäť len
písomne, podaním zo dňa 28.02.2011, doručeným súdu 03.03.2011. Uviedli, že nemajú výhrady voči

tomu, aby súd konanie prípadne zastavil alebo prerušil s tým, že právne účinky s podaním návrhu by
ostali zachované a aby sa predbežne prerokoval ich nárok ohľadne sumy 13.081,68 Eur. Uviedli, že
ako dedičia po poručiteľke X. V. si neuplatňujú nijaký ušlý zisk, ani nároky na zdroj pitnej vody, čo si
žalovaný "mylne a ľstivo vysvetľoval". Žalobcovia chceli v súvislosti s konaním poukázať na to, že práve
z iniciatívy štátu sa realizoval výkup pozemkov od spoluvlastníkov pozemkov, medzi ktorými bola aj ich

matka, prostredníctvom súdnej komisárky, ktorá bola prejednávala dedičskú vec, čo vyvolalo u nich
pochybnosti. V týchto písomných podaniach žalobcovia v 1. až 3. rade súhlasili s tým, aby súd rozhodol
v ich neprítomnosti. Žalovaní v 2. až 3. rade na viac v písomnom vyjadrení poukázali na to, že právo
na užívanie majetku je klasickým vlastníckym právom a vlastnícke právo má rovnaký zákonný obsah
a ochranu. Dedenie sa zaručuje (čl. 20 ods. 1 ústavy), pričom v dedičskom konaní po X. X., sa ich

matka X. V., nevzdala svojho dedičského podielu. V dedičskej veci bolo rozhodnuté, ale rozhodnutie
bolo zrušené z dôvodov pochybení súdu a súdnej komisárky T. W.. Uviedli, že žalobca v 1. rade vstúpil
do dedičského konania ako splnomocnenec až po prvom rozhodnutí dňa 06.06.1996. Keďže žalobkyňa
v 2. rade zomrela, žalobcovia v tomto smere pociťujú krivdu, pretože ich matka sa nedožila vyporiadania
a štát užíva majetok bezodplatne. Žalobcovia trvali na priznaní náhrady škody v súvislosti s neuznaním

dedičského práva X. V. k parc. XXX v k. ú. X. B. C., a to za obdobie od roku 1996, celkom 13 rokov,
vychádzajúc z priemerného zárobku v národnom hospodárstve v období roku 1996, v sume 3.167,45
Sk (105,14 Eur). Takýmto spôsobom vypočítali ušlú náhradu za bezodplatné užívanie majetku štátom
vo výške 1261,68 Eur x 13, tzn. 16,401,84 Eur (494.121,83 Sk), pretože sa domnievali že najmenejtakáto škoda vznikla ich matke X. V. zavineným konaním štátu a táto škoda je v príčinnej súvislosti s
konaním štátu a notárky.

Na písomné stanovisko žalobcov písomne reagoval žalovaný zo dňa 21.03.2011, ktorý trval na tom,
že pre vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci
je potrebné kumulatívne splnenie troch vyššie označených podmienok. V konaní o náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom môže byť úspešný len ten žalobca, ktorý preukáže
existenciu uvedených skutočností s tým, že postup orgánu verejnej moci napĺňa znaky nesprávneho

úradného postupu. Ak nie je daná príčinná súvislosti, nevzniká zodpovednosť za škodu, pričom nestačí
iba pravdepodobnosť v príčinnej súvislosti ale sa vyžaduje dôkaz o jej existencii. Žalovaný bol toho
názoru, že v danom prípade nedošlo k naplneniu ani jednej z troch zákonných podmienok. V súvislosti s
priebehom dedičského konania žalovaný poukázal na to, že žalobcovia nepreukázali, že by v dedičskom
konaní dochádzalo k neúmerným prieťahom výlučne zo strany súdnej komisárky a súdu, pretože aj
z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/07 vyplynulo, že konanie sa predlžovalo aj v dôsledku

sústavnej potreby zisťovania nového okruhu dedičov, aj v dôsledku prebiehajúceho ROEP v Obci
X. B. C. a tiež nereagovaním splnomocneného zástupcu X. V. ( Y.. P. V. ), na výzvy
súdnej komisárky. Okrem toho žalovaný poukázal aj na vyjadrenie súdnej komisárky k sťažnosti X. V.
zo dňa 29.05.2007, v ktorom je uvedený postup súdneho komisára a priebeh dedičského konania od
jeho začatia až do vyjadrenia súdnej komisárky. V prípade namietanej skutočnosti žalobcami, že súd

prejednávajúci dedičstvo neoprávnene a nezákonne nezahrnul do jeho podstaty studňu v Obci X.B.
B. C., žalovaný poukázal na to, že táto vec nie je a nemohla byť predmetom dedičského konania,
pretože podľa vlastníckeho stavu zaznamenaného na Správe katastra v T. bola sporná parc. č. XXXX/
XX zapísaná na LV č. XXXX k. ú. X. B. C. do výlučného vlastníctva Obce X. B. C.. Počas celého
vykonávanéhodokazovaniažalobcovianepreukázalivznikarozsahškody,pretožepodpojmomškodaje

chápanáujma,ktoránastalaalebosaprejavujevmajetkovejsférepoškodenéhoajemožnéjuobjektívne
vyjadriť v peniazoch. Uhrádza sa skutočná škoda alebo to, čo poškodenému ušlo - ušlý zisk. Skutočná
škoda spočíva v zmenšení majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré by musel
poškodený vynaložiť na to, aby bol dosiahnutý majetkový stav pred vznikom škody. Ušlým ziskom sa
rozumie ujma vyjadriteľná v peniazoch spočívajúca v tom, že v dôsledku škodovej udalosti nedošlo k

zväčšeniu majetkových hodnôt poškodeného, ktoré by bolo možné, ak by nedošlo ku škodovej udalosti.
V postupných úpravách žaloby, jej rozšírení, žalobcovia žiadali finančné plnenie, avšak neuviedli, z
akých dôvodov sa domáhajú náhrady, či išlo o reálnu škodu alebo nemajetkovú ujmu. V podaní zo
dňa 27.01.2011 žalobcovia uviedli, že sa domáhajú ušlej náhrady za bezodplatné užívanie dedičského
podielu štátom. Tieto svoje tvrdenia však nijakým spôsobom nezdokladovali, dokonca nepreukázali ani

rozsah dedičského podielu, ktorý by mal pripadnúť pôvodne žalobkyni v 2. rade, X. V.. Ani doposiaľ
nebolo možné ustáliť veľkosť dedičského podielu, pretože dedičské konanie nebolo ukončené.

Oboznámením sa s pôvodným spisom Okresného súdu Michalovce D/575/96 v súčasnosti po prikázaní
veci tunajšiemu súdu, vedeným pod sp. zn.: 10C/124/2010 vyplynulo, že poručiteľka X. X. G.. T.,

nar. XX.XX.XXXX zomr. dňa XX.XX.XXXX, zomrela ako bezdetná vdova, bez zanechania závetu. Do
úvahy ako zákonní dedičia po poručiteľke prichádzali jej súrodenci prípadne ich právni nástupcovia.
Majetok poručiteľky prejednávaný v dedičskom konaní tvorili nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. X.
B. C., zapísané na liste vlastníctva č. XX,XX,XX. Ich hodnota na základe potvrdenia o BPEJ vydaného
Okresným úradom v T., odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, predstavovala

výšku 27.650 Sk. V dedičskej veci doposiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté, a to aj z dôvodu zmien
na strane dedičov v dôsledku postupných úmrtí. Pred posledným neprávoplatným rozhodnutím vo veci
bolo 18 zákonných dedičov, pričom pôvodná žalobkyňa v 2. rade, X. V. G.. X., bola neterou poručiteľky.
Celková výmera nehnuteľností, ktoré boli predmetom dedičského konania, predstavovala 7267 m2. Na
X. V. v zmysle jej zákonného podielu pripadal podiel 1/12, čo predstavuje výmeru 605 m2.

Jednalo sa o poľnohospodársku pôdu užívanú družstvom v Obci O., ktorá má predmetné pozemky
v nájme a uhrádza ročne za nájom vlastníkom 350,- Sk/ha prenajatej pôdy. Za predmetnú výmeru
zodpovedajúcu podielu X. V. by predstavoval ročný nájom 21,- Sk.

Ďalej súd z uvedeného spisu zistil, že Okresný súd v Michalovciach prvýkrát rozhodol vo veci
dňa 02. mája 1996, jeho rozhodnutie bolo zrušené uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa
20.12.1996, pretože odvolací súd považoval okruh dedičov za nedostatočný, nebol preskúmateľný výrok
o cene dedičstva, keďže v spise nebolo potvrdenie pozemkového úradu BPEJ, na základe ktorého sarozhodovalo o cene poľnohospodárskych nehnuteľností. Okrem toho v čase rozhodovania o prejednaní
dedičstva nadobudol účinnosť nález ÚS SR týkajúceho sa ust. § 28 ods. 3 Zákona č. 180/1995, ktorý
nebol v súlade s článkom ústavy. Dňom vyhlásenia nálezu v Zbierke zákonov SR stratilo ustanovene §

28 ods. 3 Zákona č. 180/1995 účinnosť. Bolo potrebné uviesť uvedené znenie ustanovenia do súladu
s Ústavou SR v lehote do 6 mesiacov od vyhlásenia nálezu. Z toho dôvodu nebolo možné v konaní o
dedičstve postupovať podľa Zákona č. 180/1995. Ďalšie rozhodnutie vo veci bolo uznesenie Okresného
súdu v Michalovciach sp. zn. D/575/1996 zo dňa 20.09.2008. Z uvedeného uznesenia bolo
zistené, že X. V. spolu s ďalšími tromi dedičmi nadobudla dedičstvo po poručiteľke X. X. na základe

dohody ostatných dedičov, a to podiely v nehnuteľnostiach na LV č. XX a XX k. ú. X. B. C. 71/960- ín
a na LV č. XX podiel 71/3840- ín z celku. V čase pred rozhodnutím splnomocnený zástupca, Y.. P. V.,
nesúhlasil s rozsahom prejednaného majetku poručiteľky, pretože predmetom mali byť aj nehnuteľnosti,
a to zdroj pitnej vody v Obci X. B. C. a priľahlé pozemky. Na jeho návrh bolo odročené pojednávanie s
tým, že sa podrobne vyjadrí do 25.03.2008, viac sa však k veci nevyjadril. Bol poučený , že zdroj pitnej
vody je vlastníctvom štátu a nemôže byť predmetom ded. Konania. Jednalo sa o vodný zdroj, zapísaný

na LV č. XXXX k. ú. X. B. C., parcela XXXX/XX. Uvedená parcela bola výlučným vlastníctvom Obce
X. B. C..

V dedičskom spise D 575/96 bola založená správa Katastrálneho úradu Správy katastra Katastra
T. zo dňa 31.03.2008 z ktorej vyplynulo, že v katastrálnom území X. B. C. bol schválený register

obnovenejevidenciepôvodnýchpozemkov(ROEP).ZápisomROEPbolipôvodnénehnuteľnostivedené
ešte v pozemkovej knihe zapísané do registra "E" v katastri nehnuteľnosti a kniha sa stala archívnym
dokumentom.

Zo správy od Obce X. B. C. zo dňa 20.03.2008 nachádzajúcej sa v spise D 575/96 vyplynulo, že z

dostupných listinných materiálov obecného úradu z roku 2000, Obec X. B. C. vykúpila pozemky so
zdrojom pitnej vody, pri výkupe parciel sa uvažovalo o kúpe parcely č. 374, k čomu dala predbežný
súhlas aj p. V.. Nakoniec z neznámych dôvodov k odkúpeniu pozemku nedošlo a nebola uvedená ako
predávajúca v kúpnej zmluva zo dňa 26.07.2002. Spomínaná parcela č. XXX nie je vo vlastníctve obce.
Z pripojeného uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 20.11.2007 sp. zn. II. ÚS 211/07

- 26 bolo zistené, že ústavný súd prijal sťažnosť X. V. v časti v ktorej namietala porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, podľa čl. 48 ods. 3 Ústavy SR,
postupom Okresného súdu Michalovce v konaní vedenom pod sp. zn. D/575/96, vo zvyšnej časti
sťažnosť odmietol.

Z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 211/07- 42 zo dňa 21.02.2008 vyplynulo, že základné
právo X. V. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov vo vyššie označenej dedičskej veci bolo
porušené. Okresnému súdu Michalovce bolo prikázané vo veci konať bez zbytočných prieťahov. X.
V. bolo priznané fin. zadosťučinenie 30.000,- Sk, ktoré bol povinný Okresný súd Michalovce zaplatiť
do 2 mesiacov od právoplatnosti uznesenia a rovnako aj nahradiť trovy X. V.. Z odôvodnenia nálezu

ústavného súdu bolo zistené, že sťažovateľka bola účastníčkou dedičského konania po poručiteľke X.
X., zomrelej dňa XX.XX.XXXX. Podľa vyjadrenia sťažovateľky vo veci nebolo konané od 19.02.1997
do 20.03.2007. Ďalej z odôvodnenia vyplynulo, že predmetom dedičského konania sú podiely v
poľnohospodárskych pozemkoch, ktoré sú rozdrobené v 27 parcelách a celková výmera podielov je
7267 m2, z toho na sťažovateľku pripadal zákonný podiel 1/12, čo predstavuje 605 m2. Jednalo

sa o poľnohospodársku pôdu užívanú Roľníckym družstvo O.. Aktuálny nájom v čase rozhodovania
ústavného súdu predstavoval 350,- Sk/ha prenajatej pôdy a výška nájomného zodpovedajúca podielu
sťažovateľky predstavovala ročne 21,- Sk. V posudzovaní otázky, či došlo v súdnom konaní k zbytočným
prieťahom, ústavný súd skúmal jednak právnu a faktickú zložitosť veci, správanie sa účastníkov v
konaní a postup súdu. Dedičské konanie vo všeobecnosti nepovažoval za právne zložité, ani za

mimoriadneskutkovozložité.Veľkýpočetdedičovaproblémysokruhomdedičovsúviselispredlžovaním
konania.Napriektomupovažovaldĺžkuposudzovanéhodedičskéhokonania,zaneprimeranú.Naťarchu
sťažovateľky konštatoval, že splnomocnenec, ktorý ju zastupoval v dedičskom konaní, neposkytoval
poverenej notárke, napriek jej opakovaným výzvam, žiadnu súčinnosť pri zisťovaní okruhu dedičov. Na
túto skutočnosť prihliadol ústavný súd pri zohľadnení výšky finančného zadosťučinenia. Sťažovateľka

totiž žiadala priznanie zadosťučinenia vo výške 200.000,- Sk, s poukazom na jej vysoký vek a zlý
zdravotný stav a tým, že subjektívne ťažko znáša dĺžku dedičského konania a to, že nemôže so
zdedeným majetkom disponovať. Ústavný súd sa nezaoberal návrhom sťažovateľky na uloženiepovinnosti okresnému súdu zaplatiť jej z dôvodu náhrady škody 100.000,- Sk, pretože o tomto nároku
rozhodujú všeobecné súdy.

Z predloženého písomného podania označeného ako " 1/ Urgencia vybavenia podania podľa Zákona
č. 514/2003 voči Okresnému súdu Michalovce zo dňa 13.03.2008 a 14.03.2008, 2/ ďalšie uplatnenie
náhrady škody podľa ust. § 27 Zákona č. 514/2003 Z. z., t. j. nesprávnym úradným postupom sudcov:
za účasti Okresný súd Michalovce, predseda súdu R. Š. vo veci II. ÚS 211/07 ústavného súdu SR v
prospech splnomocniteľky", súd vyvodil podľa obsahu, že X. V., nar. XX.XX.XXXX zastúpená Y.. P. V. na

základe plnej moci zo dňa 17.05.2008, podala žiadosť pravdepodobne o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody, ktorá jej mala vzniknúť prieťahmi v dedičskom konaní, spisová značka ktorého
nebola označená v žiadosti. Požadovala odškodnenie pre nesprávny úradný postup vo výške 100.000,-
Sk. Súčasťou žiadosti bola prefotená strana 6 pravdepodobne nálezu Ústavného súdu SR, opäť bez
označenia spisovej značky.

Súd konal v neprítomnosti žalobcov, ktorí opakovane vyjadrili súhlas s takýmto rozhodovaním, v
doručených písomných stanoviskách. Až v čase pred rozhodnutím súdu vo veci samej, požiadali súd
aby bolo vykonané pojednávanie v T., z ich sociálnych dôvodov. Súd uvedenému návrhu nevyhovel
vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania , ale aj s poukazom na skutočnosť, že ani jeden
zo žalobcov nepripojil doklady o nepriaznivých sociálnych pomeroch. Súd vykonanie takéhoto

pojednávania vyhodnotil ako neúčelné a nehospodárne, nakoľko žalobcovia mali dostatočný časový
priestor, v ktorom im bolo umožnené navrhovať dôkazy, ktoré boli aj súdom vykonávané.

Podľa ust. 4 ods. 1 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1,

koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom
súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ust. § 14 ods.1,2 uvedeného zákona, územná samospráva zodpovedá za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti

urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie o zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej
moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv,
právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.

Podľa ust. § 15 ods. 1 uvedeného zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa §

4 a 11.

Podľa ust. § 17 ods. 1 uvedeného zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že pôvodne žalobcovia v 1. a 2. rade sa domáhali
náhrady škody z titulu nesprávneho úradného postupu v dedičskej veci vedenej na OS Michalovce
sp. zn. D/575/1996. Nárok na náhradu škody na súde si uplatnili, pretože Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky na žiadosť pôvodnej žalobkyne o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody, nereagovalo a ku dňu podania žaloby neobdržali žalobcovia žiadnu odpoveď. Z týchto dôvodov

sa v tomto konaní domáhali pôvodne žalobcovia, žalobca v 1. rade Y.. P. V. a žalobkyňa v 2. rade
X. V., náhrady škody voči žalovanému vo výške 13.443,50 Eur so 6 % ročným úrokom z omeškania
od 24.11.2008. Výšku nároku vyčíslili ako 50 násobok minimálnej mzdy, ktorá v čase vzniku škody (k
31.12.2008) predstavovala 268,88 Eur. Svojimi ďalšími písomnými podaniami rozšírili petit žaloby s
tým, že navýšili uplatnenú sumu o ďalšiu sumu 2957,57 Eur. Po úmrtí žalobkyne v 2. rade vstúpili

do konania na základe univerzálnej sukcesie jej traja synovia a to Y.. P. V. ako žalobca v 1. rade,
T. V. žalobca v 2. rade a T. V. žalobca v 3. rade. Žalobcovia sa pojednávaní nezúčastňovali, reagovali
len písomnými vyjadreniami, v ktorých uvádzali, že ku škode došlo v dôsledku nesprávneho úradného
postupu súdu a súdnej komisárky v dedičskom konaní. Nesprávnosť postupu sa podľa ich názoruprejavila v " neuznaní dedičského práva X. V.", nakoľko boli vykúpené pozemky so zdrojom pitnej vody v
prospech štátu. V dôsledku toho X. V. nemohla disponovať v rozhodnom čase prebiehajúceho výkupu
s parc.č. XXX, ktorá mohla byť tiež predmetom výkupu, hoci udelila predbežný súhlas s odpredajom.

Počas konania žalobcovia menili aj rozsah uplatnenej škody aj druh škody, nakoľko sa vyjadrovali, že
si neuplatňujú ušlý zisk, tento však následne vyčísľovali. Napokon súd dospel k zisteniu, že žalobcovia
sa domáhajú náhrady škody aj vrátane ušlého zisku podľa ust. § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., nie
však nemajetkovej ujmy podľa ust. § 17 ods. 2 uvedeného zákona.

V vyššiecitovanýchustanovenívyplýva,žeštátzodpovedázapodmienokustanovenýchtýmtozákonom
za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, pri výkone verejnej moci, okrem iných dôvodov,
aj nesprávnym úradným postupom. Pasívne legitimovaným subjektom v konaní je žalovaný, pretože sa
jednalo o uplatnenie škody v občianskom súdnom konaní. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinností orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone orgánu verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní

alebo iný nezákonný zásah do práv, záujmov fyzických a právnických osôb. Právo na náhradu škody
má ten, komu bola spôsobená. Podmienkou pre uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je vopred predbežne prerokovať nárok na náhradu škody na základe
písomnej žiadosti poškodeného. V tejto súvislosti súd uvádza, že zmyslom predbežného prerokovania
nároku je využitie zákonných možností na to, aby došlo k náprave narušených vzťahov medzi občanmi

a ústredným orgánom, čím by sa mohlo predísť súdnemu konaniu. Až za predpokladu, že predbežné
prerokovanie nároku neviedlo k náprave narušených vzťahov medzi žiadateľom a orgánom, ktorému
bola žiadosť určená, možno po uplynutí zákonnej lehoty na predbežné prerokovanie, uplatniť nárok na
súde v občianskom súdnom konaní.

Z dokazovania vyplynulo, že pôvodne žalobkyňa v 2. rade X. V., zastúpená splnomocneným zástupcom
svojim synom, Y.. P. V., podávala žiadosť doručenú žalovanému dňom 26.05.2008 , ktorá z hľadiska
obsahu len nasvedčovala tomu, že by sa malo jednať pravdepodobne o žiadosť o predbežné

prerokovanie nároku na náhradu škody. Žiadnu inú žiadosť splnomocnený zástupca žalobcov ani
žalobcovia nepredložili. Z obsahu tohto podania súd vyvodil, že sa X. V. domáhala odškodnenia za
nesprávny úradný postup vo výške 100.000,- Sk. Len nepriamo sa dalo vyvodiť, že by sa malo jednať
o dedičské konanie vedené na OS Michalovce. Táto žiadosť nebola náležite doplnená ani nálezom
ústavného súdu, ktorý bol síce konštatovaný v podaní, ale k urgencii bola pripojená len jedna strana

odôvodnenia nálezu Ústavného súdu. Až porovnaním celého nálezu ústavného súdu, ktorý bol pripojený
v rámci dokazovania do spisu, súd zistil, že sa jedná o stranu 6 Nálezu Ústavného súdu II. ÚS 211/07
- 42 zo dňa 21.02.2008. Uvedená žiadosť, podľa názoru súdu nemala náležitosti žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku tak, aby bolo možné tento predbežný nárok prejednať. Argumentácia žalobcu v
1. rade, že žalovaný mal vyzvať, resp. nevyzval žiadateľku na doplnenie žiadosti, podľa názoru súdu

nie je právne relevantná, pretože v prvom rade je povinnosťou žiadateľa podať riadne žiadosť a pripojiť
k nej doklady tak, aby bolo možné o žiadosti konať. V tomto prípade nie žalovaného zaťažuje táto
povinnosť, ale povinnosť zaťažovala pôvodnú žalobkyňu v 2. rade a jej splnomocneného zástupcu.
Aj za predpokladu, že by žiadosť spĺňala náležitosti, je nutné dodať že predmetom predbežného
prerokovania nároku bola uplatnená škoda v sume 100.000,- Sk, pričom v konaní o náhradu škody z

titulu zodpovednosti za nesprávny úradný postup, bola suma uplatnená celkom v inej výške, výrazne
vyššej a odôvodnená na základe neurčitého subjektívneho výpočtu, z ktorého nebolo zrejmé, na základe
čoho a akým spôsobom sa dopracovali žalobcovia k vyčíslenej škode.

Tieto skutočnosti nasvedčujú tomu, že uplatnený nárok nebol riadne predbežne prerokovaný v čase pred

podaním žaloby tak, ako to predpokladá ust. § 15 ods.1 a ust. § 16 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z. z.,
a teda žaloba bola podaná predčasne.

Na viac súd konštatuje, že aj za predpokladu, že by súd mal preukázané , že žiadosť o predbežné
prerokovanie škody bola podaná a prerokovaná, aspoň do sumy 100.000,- Sk, je potrebné uviesť, že aj

v prípade objektívnej zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, musia byť
splnené tri základné podmienky, a to musí byť preukázaná existencia nesprávneho úradného postupu,
vznik škody, príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. K nesprávnemu
úradnému postupu v danom prípade mohlo dôjsť tým, že v dedičskom konaní skutočne vznikli prieťahy,čo bolo konštatované aj nálezom ústavného súdu. Ďalším predpokladom bolo to, aby bolo preukázané,
že týmto nesprávnym úradným postupom vznikla konkrétna škoda.

Keďže zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nedefinuje skutočnú škodu,
v tomto prípade súd postupoval v zmysle ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čo sa týka
vymedzenia pojmu skutočnej škody a ušlého zisku. Skutočnou škodou sa rozumie ujma, ktorá
znamená zmenšenie majetkového stavu v porovnaní so stavom pred škodovou udalosťou a znamená
hodnoty, ktoré treba vynaložiť, aby bola vec uložená do predošlého stavu. V prípade nesprávneho

postupu by sa škoda mohla definovať ako škoda spočívajúca v poskytnutí finančných prostriedkov na
úkony štátneho orgánu, alebo na náhradu trov konania, ktoré boli v dôsledku nesprávneho postupu
zbytočne vynaložené. Ušlý zisk predstavuje zmarený majetkový prospech, ktorý bolo možné očakávať
s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu a ktorý nebol dosiahnutý v dôsledku škodovej udalosti.

Žalobcovia boli vyzvaní súdom opakovane na upresnenie, čoho konkrétne sa domáhajú a na

preukázanie výšky škody , pretože zo samotnej žaloby vyplynulo, že si uplatňujú náhradu škody za
obdobie nečinnosti orgánu a porušovania zákona v dôsledku prieťahov v konaní. K tomu súd uvádza,
že v priebehu dedičského konania, ktoré doposiaľ nie je právoplatne skončené, neboli zistené žiadne
konkrétne trovy, ktoré by musela vynaložiť v tom čase účastníčka dedičského konania X. V. a teda z tohto
hľadiska jej nevznikla žiadna škoda, ani nebola takáto škoda žalobcami konštatovaná, ani dôkaznými

listinami doložená. Z obsahu ďalších stanovísk žalobcov je možné vyvodiť, že sa domáhali skôr ušlého
zisku, pretože tvrdili, že prieťahmi v dedičskom konaní bolo znemožnené pôvodnej žalobkyni X. V.
užívať jej dedičský podiel ako vlastníčke. K tomu súd uvádza, že doposiaľ nebolo dedičské konanie
právoplatne skončené, a teda z hľadiska veľkosti podielu X. V., možno vychádzať výlučne zo zákonného
dedičského podielu v rozsahu 1/12-iny. Nemožno brať do úvahy nejaké hypotetické podiely, ktoré

by mohla nadobudnúť, ale zatiaľ nenadobudla. Vzhľadom na výšku zákonného dedičského podielu,
vychádzajúc z majetku, ktorý je predmetom prejednania dedičstva, s poukazom na uvedený podiel X.
V., pripadla na podiel výmera z nehnuteľností v rozsahu 605 m2 a prípadný úžitok z nájmu nehnuteľností
vo výške 21,- Sk ( 0,70 Eur ), čo vo vzťahu k uplatnenej výške škody aj ušlého zisku je absolútne
neprimerané. Žalobcovia počas konania nepreukázali, že by ich matka reálne mala možnosť svoj

získaný podiel z majetku poručiteľky X. X. predať, a to ani v prípade parc.č. XXX, pretože aj tá tvorila
predmet prejednania dedičstva, čo vyplynulo z LV č. XX k.ú. X.B. B. C. ( založený v dedičskom spise
10D 124/2010 ).

Z daného teda vyplýva, že výťažok získaný nadobudnutím dedičského podielu z majetku poručiteľky,

v čase kedy malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu, rozhodne nemohol znamenať významné
rozšírenie majetku matky žalobcov. Práve naopak, vzhľadom na výšku poskytovaného nájomného
užívateľom - nájomcom pozemkov, Roľníckym družstvom v O., v sume 21,- Sk ročne ( 0,70Eur ), by
bol výnos zanedbateľný.

Zhodnotením uvedeného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobcovia nesplnili zákonné podmienky
podľa ust. § 15 ods. 1 a 16 ods. zákona č. 514/2003 Z.z., a tiež nepreukázali ani vznik škody, čo je
jedna zo základných podmienok pre uplatnenie zodpovednosti štátu a za takéhoto stavu súd konštatuje,
že žaloba bola nedôvodná a preto ju v celom rozsahu zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O. s. p., v zmysle ktorého účastníkovi,
ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo
bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V danej veci mal úspech žalovaný, ktorý
však vyslovene uviedol, že si neuplatňuje náhradu trov konania, z toho dôvodu súd rozhodol tak, ako

je uvedené vo výroku rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, v lehote do15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský
súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu.Podľa ust. § 205 ods. 1,2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.