Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Friday, January 20, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11Csp/53/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116216928
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8116216928.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v právnej veci žalobkyne: K. S., C.. XX.X.XXXX,

S. M., L. B. X, zastúpená: JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom vo Svidníku, Sovietskych hrdinov
163/66, p r o t i žalovanému: Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok,
IČO: 35923130, zastúpený: Beňo & partners Advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Poprad, Námestie
sv. Egídia 93, o vydanie bezdôvodného obohatenia takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalobkyňa n e m á právo na náhradu trov konania a žalovanému súd tento nárok n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou zo dňa 22.8.2016 sa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia vo výške

214,60 Eur s úrokmi z omeškania 5% ročne od druhého dňa po doručení žaloby. Nárok odôvodnila tým,
že dňa 20.9.2013 uzavrela so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere s ročnou úrokovou sadzbou
32%. Zmluva neobsahovala podľa nej povinný údaj v zmysle § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010
Z.z. - členenie splátky na istinu, úrok a poplatky a neobsahovala ani náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm.
f/ citovaného zákona, keďže nebola v nej uvedená doba trvania zmluvy a nedostatočne bol určený aj
termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Zároveň ročnú úrokovú sadzbu 32% považovala za
neprimeranú a neplatnú podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi. Doložila

štatistický údaj o priemernej úrokovej miere z úverov poskytnutých rezidentom eurozóny, podľa ktorého
pri obdobnom úvere je uvedená úroková sadzba 11,04% p.a. Podľa jej názoru žalovaný sa bezdôvodne
obohatil, keď pri úvere 1000Eur prijal od nej sumu 1214,60 Eur, teda bezdôvodné obohatenie činí 214,60
Eur.

2. Až v rámci záverečného prednesu právny zástupca žalobkyne poukázal aj na ustanovenie § 11
ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. z dôvodu, že žalovaný nedostatočne zisťoval bonitu žalobkyne, keď

vychádzajúc z výpovede žalobkyne, zaujímal sa len o jej príjem a nie o výdavky.

3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil s tým, že zo zákona nevyplýva, že by splátka mala byť rozlíšená na
istinu, úrok a poplatky. Toto rozlíšenie nemá reálny a praktický význam. Poukázal na bod 6.2 zmluvných
podmienok, v ktorých je stanovený termín splatnosti splátky - 20.deň v kalendárnom mesiaci a tiež
bod 6.3, podľa ktorého prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy. V zmluve je
jasne uvedený počet splátok - 24 a z toho možno vyvodiť záver o termíne konečnej splatnosti úveru.

Spomínané údaje napokon vyplývajú aj zo splátkového kalendára, ktorý však nepredložil. Zdôraznil, že
súčasťou zmluvy sú aj zmluvné podmienky a VOP, ktoré boli žalobkyni odovzdané ešte pred podpisom
zmluvy.4. Žalovaný nesúhlasil ani s námietkou neplatnosti dohody o úroku pre rozpor s dobrými mravmi. V
tejto súvislosti poukázal na § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka a zdôraznil, že sa má v zmysle tohto
ustanovenia skúmať výška odplaty a nie len úrok, pričom za odplatu je potrebné považovať celkové

náklady spotrebiteľa spojené s úverom, ktorých úrok je len jednou zložkou ako to vyplýva z § 2 písm. g/
zákona o spotrebiteľských úveroch. Preto by sa mal porovnávať údaj o RPMN a zohľadniť by sa mala tá
skutočnosť, že žalovaný je nebankový subjekt a u takýchto subjektov je výška odplaty (RPMN) podstatne
vyššia ako u bánk. V zmysle zákona (§ 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka) sa však vyžaduje podstatné
navýšenie obvyklej odplaty, čo by podľa jeho názoru bolo v prípade niekoľkonásobného navýšenia, čo

pri odplate 32% ročne nemožno vyhodnotiť ako dojednanie v rozpore s dobrými mravmi.

5. Žalovaný nesúhlasil ani s dodatočnou argumentáciu žalobkyne ohľadom nedôsledného zisťovania
bonityžalobkynepriuzatváraníúverovejzmluvy.Poukázalnato,žezisťovanéboliajjejvýdavky,nakoľko
v samotnej úverovej zmluve je kolónka ohľadom celkovej výšky mesačných splátok, kde je uvedená
suma 0 Eur. Tento údaj musela uviesť žalobkyňa zrejme v snahe získania úveru.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, vyjadreniami právnych zástupcov, písomným
vyjadrením žalovaného, zmluvou o poskytnutí pôžičky zo dňa 20.9.2013, prehľadom o úhradách a zistil
tento skutkový stav:

7.Dňa20.9.2013uzavrelistranyformulárovúzmluvuoposkytnutínajľahšejpôžičkypodč.XXXXXXXXX,
ktorou žalovaný poskytol žalobkyni ako spotrebiteľke bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 1.000
Eur. Žalobkyňa sa zaviazala tento úver splatiť 24 mesačnými splátkami po 54,93 Eur. Celkovo tak mala
vrátiť 1.318,32 Eur, takže náklady spotrebiteľa boli vyčíslené na sumu 318,32 Eur. Ako termín konečnej
splatnosti je uvedený september 2015. V zmluve sa nachádza údaj o ročnej úrokovej sadzbe 32%, v tej

istej hodnote je uvedené aj RPMN a priemerná hodnota RPMN je vo výške 46,06%.

8. Na prvej strane zmluvy v časti II. sú uvedené údaje klienta o zamestnaní a finančnej situácii. Z týchto
údajov vyplýva, že žalobkyňa je starobná dôchodkyňa, je tam uvedený priemerný čistý mesačný príjem
- dôchodok vo výške 390 Eur, počet vyživovaných osôb - 0 a celková výška mesačných splátok - 0 eur.

9. Pod bodom 6 zmluvy sú konkretizované podmienky splácania. Konkrétne v bode 6.1 je uvedené, že
klient je povinný riadne a včas splácať pôžičku v pravidelných mesačných splátkach v sume a termínoch
určených splátkovým kalendárom, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy.

10. V bode 6.2 sa uvádza, že pokiaľ nie je v splátkovom kalendári alebo zmluve stanovené inak, sú
splátky splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci.

11. Pod bodom 7 Zmluvy je uvedený vzorec pre výpočet RPMN, z ktorého je zrejmé z akých
predpokladov sa vypočítava jeho výška (výška pôžičky, počet splátok, výška splátky, interval vyjadrený

v rokoch a zlomkoch roka medzi dátumom prvého čerpania a každého nasledujúceho čerpania).

12. V časti VIII Zmluvy hneď na jej prvej strane je vyhlásenie klienta o tom, že podpisom zmluvy
prehlasuje, že všetky vyššie uvedené údaje (teda aj údaje v časti II. o finančnej situácii klienta) sú úplne
a pravdivé. Aj keď kópia zmluvy predložená žalobkyni ako príloha k žalobe neobsahuje jej podpis na

zmluve, žalobkyňa jednoznačne prehlásila, že uvedenú zmluvu nepochybne podpísala.

13. Vo svojej výpovedi žalobkyňa tvrdila aj to, že pri uzatváraní predmetnej zmluvy neboli zisťované jej
výdavky, hoci v tom čase platila za byt mesačne 150 Eur a splácala aj ďalšiu pôžičku. Uviedla aj to, že
pokúšala sa pôžičku získať od banky, ale bezúspešne vzhľadom na jej vek a poukázala tiež na svoju

aktuálnu sociálnu situáciu. Jej jediným príjmom je dôchodok vo výške 408 Eur mesačne. Býva sama, za
byt uhrádza okolo 150 Eur a spláca ďalšie tri pôžičky úhrnne mesačne po 120 Eur.

14. Z prehľadu o splátkach a úhradách vyplýva, že žalobkyňa celkovo z úveru zaplatila 1214,60 Eur a
poslednú úhradu vykonala 25.8.2014 vo výške 665,30 Eur.

15. Žalobkyňa k žalobe ako prílohu pripojila štatistické údaje o priemernej úrokovej miere z úverov
poskytnutých rezidentom eurozóny, kde pri spotrebiteľskom úvere dohodnutom na obdobie od 1 do 5
rokov v septembri 2013 je uvedená úroková sadzba 11,04%.16. Žalobkyňa uplatnila nárok podľa § 451 a násl. Občianskeho zákonníka.

17. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

18. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

19. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

20.Prejudiciálnesúdmuselposúdiť,čiúverposkytnutýžalobkynizostranyžalovanéhosamápovažovať

za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. a/ prípadne § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (v danom prípade v znení účinnom
od 10.6.2013 do 30.4.2014).

21. Podľa § 9 ods. 1 vety prvej citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú

formu.

21. Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 9 ods. 2 citovaného
zákona. Medzi nimi je pod písm. f/ doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru,

k/ výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

22. Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za

bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2
písm. a/ až k/, / a y/ a § 10 ods. 1.

23. Podľa § 11 ods. 2 citovaného zákona ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods.
1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade

hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa uver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez
akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do
príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.

24. žalobkyňa zastáva názor, že príslušná zmluva neobsahuje povinnú náležitosť v zmysle § 9 ods. 2
písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z.

25. Súd však tento názor nezdieľa. Predovšetkým žiadnym spôsobom výkladu citovaného zákonného
ustanovenia (či už gramatickým, logickým, systematickým) nemožno dospieť k záveru o nutnosti

rozčlenenia splátky, ktorá bola dohodnutá v zmluve, ako celková splátka zahŕňajúca istinu, úrok,
prípadne poplatky, že by mala byť v zmluve v rámci danej náležitosti zmluvy rozčlenená na jednotlivé jej
zložky. Ak by zákonodarca mal túto snahu, nepochybne by sporné ustanovenie naformuloval tak, aby
bolo z neho zjavné, že v zmluve musí byť osobitne uvedená splátka istiny, osobitne splátka úrokov a
osobitne splátka poplatkov. Z formulácie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva to, že dohodnutá

mesačná splátka zahŕňa všetky spomínané komponenty (v danom prípade len istinu a úrok, keďže
poplatky dohodnuté neboli).

26. Rozhodujúca pre vyhodnotenie spornej otázky je však smernica Európskeho parlamentu a Rady
2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, ktorá v článku 22 upravuje úplnú

harmonizáciu a záväzný charakter, predovšetkým pokiaľ ide o náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere. Znamená, že členské štáty EÚ nie sú oprávnené vo svojej vnútroštátnej právnej úprave zahrnúť
iné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere než sú uvedené v článku 10 ods. 2 smernice. Úplnáharmonizácia v tejto oblasti je potrebná na to, aby sa všetkým spotrebiteľom v EÚ poskytla rovnocenná
úroveň ochrany ich záujmov.

27. V článku 10 ods. 2 citovanej smernice sa uvádza, čo má obsahovať zmluva o úvere. Pod písm. c/
je uvedená dĺžka trvania zmluvy o úvere,
pod písm. h/ výška, počet a frekvencia splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú
splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely
splatenia.

písm. i/ v prípade amortizácie istiny na základe zmluvy o úvere s dobou určitou právo spotrebiteľa
vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky a to bezplatne a kedykoľvek počas celej
dĺžky trvania zmluvy o úvere. Amortizačná tabuľka uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť a lehoty a
podmienky ich úhrady; táto tabuľka obsahuje rozpis každej splátky s uvedením amortizácie istiny, úrokov
vypočítaných na základe úrokovej sadzby úveru a prípadne i dodatočné náklady.

28. Ako teda vyplýva z článku 10 ods. 2 písm. h/ smernice zmluva o úvere má obsahovať výšku počet a
frekvenciu splátok spotrebiteľa. Vôbec sa v nej neuvádza splátka istiny, úrokov a poplatkov, ale je použitý
len termín „splátka“. Preto ani právny poriadok Slovenskej republiky nemôže túto zmluvnú náležitosť
modifikovať tak, aby veriteľ bol povinný do zmluvy uvádzať členenie splátky na istinu, úrok a poplatky.
Bolo by to v rozpore so spomínanou smernicou s poukazom na článok 22 ods. 1. Aj keď je potrebné

uviesť, že citovaná smernica nemá tzv. horizontálny priamy účinok a teda nemôže priamo zakladať
práva a povinnosti jednotlivcom, je potrebné z nej vychádzať práve za účelom výkladu diskutabilného
ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. tak, aby výklad bol v súlade s touto smernicou.
Preto je potrebné dospieť eurokomforným výkladom k záveru, že citovaná právna norma neupravuje
nutnosť rozpisu splátky na istinu, úrok a poplatky.

29. Napokon odpoveď na túto otázku poskytol Súdny dvor EÚ vo svojom rozsudku C-42/15 z 9.11.2016,
ktorým rozhodol o návrhu Okresného súdu Dunajská streda na prejudiciálne konanie, ktoré súviselo
s konaním vedenom na spomínanom súde vo veci spoločnosti Home Credit Slovakia a.s. proti Kláre
Bíroovej, keď na otázku spomínaného súdu, či článok 10 ods.2 písm. i/ v spojení s písm. h/ smernice

2008/48/ES sa má vykladať tak, že zmluva o úvere nemusí v čase uzavretia obsahovať presné určenie
aká časť jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky,
Súdny dvor uviedol, že daný článok sa má vykladať tak, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca
amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať
aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia podľa európskeho

súdu bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. V
odôvodnení rozhodnutia Súdny dvor uviedol, že iba na žiadosť spotrebiteľa je veriteľ povinný bezplatne
a kedykoľvek odovzdať mu výpis vo forme amortizačnej tabuľky podľa článku 10 ods. 2 písm. i/ a článku
10 ods. 3 smernice.

30. Súd len pripomína, že aj podľa slovenského právneho poriadku a to konkrétne § 9 ods. 3 a 5 zákona
č. 129/2010 Z.z. má spotrebiteľ právo vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, ktorá
uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť a lehoty a podmienky ich úhrady vrátane rozpisu každej splátky s
uvedením amortizácie istiny, úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru
a prípadne i dodatočné náklady.

31. Ohľadom ďalšieho dôvodu pre záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru tvrdením o neuvedení
termínu konečnej splatnosti úveru súd opäť poukazuje na článok 10 ods. 2 písm. c/ citovanej smernice, v
ktorej sa uvádza len dĺžka trvania zmluvy o úvere, teda nespomína sa termín konečnej splatnosti úveru.
Podľa citovanej smernice dokonca nie je potrebné uviesť v zmluve ani termín splatnosti splátok, pretože

postačuje výška, počet a frekvencia splátok spotrebiteľa (písm. h/). Navyše však v danom prípade v
zmluve bol uvedený mesiac a rok ukončenia zmluvy (9/2015) a keďže z bodu 6.2 Zmluvy vyplýva, že
splatnosť splátky je 20.dňa kalendárneho mesiaca je zrejmé, že konečná splatnosť úveru podľa zmluvy
mala nastať 20.9.2015.

32. Súd je toho názoru, že pokiaľ je známy termín konečnej splatnosti úveru tak, ako to bolo ustálené
vyššie (20.9.2015 v danom prípade), potom je nepochybne známa aj dĺžka trvania zmluvy od dátumu
jej uzavretia do spomínaného termínu konečnej splatnosti úveru. Preto tvrdenie žalobkyne o absencii
uvedenia dĺžky trvania zmluvy o úvere je neopodstatnené.33. Následne sa súd zaoberal tým, či dohoda o úroku je platná s poukazom na § 39 Občianskeho
zákonníka a § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

34. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

35.Podľa§3ods.1Občianskehozákonníka výkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnych

vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

36. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

37. Súd posúdil primeranosť výšky úrokov 32% p.a. v porovnaní s priemernou úrokovou sadzbou bánk
pri podobných úveroch na Slovensku. Z internetovej stránky NBS, kde sú zverejnené priemerné úrokové
sadzby bánk pri spotrebiteľskom úvere, súd zistil, že v septembri 2013 pri spotrebiteľskom úvere s dobou
splatnosti od 1 do 5 rokov bola priemerná úroková sadba bánk vo výške 15,39% p.a. Súd nepovažuje

za správne vychádzať pri posudzovaní výšky úrokovej sadzby zo štatistických údajov predložených
žalobkyňou, ktoré sa vzťahujú na eurozónu, pretože každá krajina má inak nastavené podmienky
finančného trhu a preto údaj predložený žalobkyňou nie je objektívny pre vyhodnotenie primeranosti
výšky úrokovej sadzby v zmluve strán uzavretej na Slovensku. Súd teda vychádzal z úrokových sadzieb
úverov na slovenskom finančnom trhu, ktorý reprezentujú banky. Nie je totiž vhodné porovnávať cenu

úveru s nebankovými spoločnosťami, ktoré často ich stanovujú v spoločensky nežiaducom rozsahu.
Zároveň je potrebné zohľadniť vyššiu mieru rizika nebankovej spoločnosti pri poskytovaní úveru a preto
u takéhoto subjektu sa dajú akceptovať vyššie úroky ako v bankách, ale len v primeranom navýšení.
V tejto súvislosti možno poukázať na právny záver vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR 5Cdo
26/11 zo dňa 26.4.2012, ktorý uviedol: „Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká

výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s
prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovanými bankami pri poskytovaní úverov alebo
pôžičiek“. Súd dodáva, že v spomínanom prípade, kde Najvyšší súd dospel k záveru o výške úrokov
dohodnutej v rozpore s dobrými mravmi išlo o dve zmluvy o pôžičkách, pri ktorých úroky presahovali
takmer 4 až 5,5 násobne obvyklú úrokovú mieru v bankách.

38. V danom prípade dohodnutý úrok 32% p.a. predstavoval ani nie stopercentné navýšenie
priemerného úroku obdobného úveru v bankách. Súd preto dospel k záveru, že takýto úrok nemožno
považovať za rozporný so zásadou dobrých mravov a preto dohodu o úroku považoval za platnú.

39. Súd považuje za potrebné zdôrazniť, že náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere neposudzoval
striktne podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008, pretože aj keď
spomínaná smernica zakazuje v tomto smere členským štátom prijať právnu úpravu nad jej rozsah,
neznamená to, že pokiaľ členské štáty takúto úpravu príjmu, že súd ju nebude aplikovať. Súd už
uviedol, že si je vedomý toho, že spomínaná smernica nemá priamy účinok, ale práve pri výkladových

problémoch niektorých ustanovení § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. (ako tomu bolo aj v tomto prípade)
súd sporné ustanovenie si vyložil v súlade so spomínanou smernicou. Ide o tzv. eurokonformný výklad,
na ktorý často spotrebitelia poukazujú a sa ho dožadujú a je neprípustné, aby takýto eurokonformný
výklad sa aplikoval len vtedy, keď to vyhovuje spotrebiteľovi.

40. Právny zástupca žalobkyne až v záverečnom prednese argumentoval aj § 11 ods. 2 zákona č.
129/2010 Z.z. tvrdiac, že žalovaný nezisťoval výdavky žalobkyne, len jej príjem, ako to uviedla aj
žalobkyňa vo svojej výpovedi. Jej výpoveď však nekorešponduje s údajmi v zmluve, keďže pri údaji o
celkovej výške mesačných splátok je uvedených 0 Eur. Žalobkyňa pritom podpísala v zmluve vyhlásenie,
ktoré je hneď na prvej strane zmluvy pod údajmi o jej finančnej situácii, že podpisom potvrdzuje

pravdivosť týchto údajov. Žiadne dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia na pojednávaní neuviedla. Súd
preto dospel k záveru, že neuniesla v tomto smere dôkazné bremeno. Je potrebné si uvedomiť, že
výpoveď strany je len jedným z dôkazných prostriedkov. V tomto prípade výpoveď žalobkyne je v rozpore
s údajmi v zmluve, pričom nie je možné vylúčiť zámer žalobkyne získať pôžičku, na ktorú zrejme bolaodkázaná, keďže pokúšala sa ju neúspešne predtým získať v banke, avšak musela si byť vedomá, že
pri jej vyjadrení o výške pravidelných splátok by dosiahnutie tohto jej zámeru bolo ohrozené. Súdu teda
nebola preukázaná dôvodnosť aplikácie ustanovenia § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.

41. Výrok o nároku na náhradu trov konania vyplýva z § 262 ods. 1 CSP, pričom s poukazom na § 255
ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania vznikol úspešnému žalovanému. Súd však v tomto prípade
zohľadnil zlú sociálnu situáciu žalobkyne, ktorá je poberateľkou nízkeho dôchodku a po zohľadnení jej
pravidelných výdavkov v prípade zaviazania k náhrade trov konania by došlo k ohrozeniu jej živobytia.

Druhou stranou sporu je finančná spoločnosť, takže pri porovnaní pomerov oboch strán súd považoval
za spravodlivé zvýrazniť sociálny aspekt prípadu a úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov
konania nepriznať s použitím § 257 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdePrešovpísomnev2vyhotoveniach.Vodvolanísauvediektorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom
sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.