Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, September 30, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/179/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113238503
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4113238503.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: I. Y., bytom U. XXX/XX, G., zastúpený: Advokátska
kancelária JUDr. Alexander Farkašovský & JUDr. Ladislav Zátorský, Združenie advokátov, so sídlom
Nerudova 6, Košice, proti odporcovi: M. Y., bytom Na C. č. XX, D., zastúpený Mgr. Zuzanou
Jóžovou Boreckou, advokátkou, so sídlom Sládkovičova 7, Nitra, o návrhu navrhovateľa na zvýšenie
výživného, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 22. októbra 2014 č.k.

10C/299/2013-187, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa na zvýšenie výživného,
odporcovi náhradu trov konania nepriznal a o trovách štátu rozhodol tak, že tieto znáša štát. V danej
veci sa navrhovateľ návrhom domáhal zvýšenia výživného na sumu 300 eur mesačne dôvodiac, že

v čase poslednej úpravy výživného mal 16 rokov, navštevoval prvý ročník gymnázia, v súčasnosti
študuje na vysokej škole, na Právnickej fakulte O. univerzity v N.. Jeho mesačné náklady predstavujú
približne 600 eur, ubytovanie platí 102 eur mesačne, stravu v Brne 100 eur, stravu v Košiciach 150 eur,
cestovné v Brne a v Košiciach 20 eur mesačne, cestovné vlakom z Košíc do Brna 50 eur mesačne,
zakúpenie študijnej literatúry asi 120 eur, mobilný telefón 20 eur, oblečenie 50 eur mesačne, hygienické
potreby a kozmetika 30 eur mesačne, v rámci voľného času minie navrhovateľ 50 eur. Odporca má

určené výživné vo výške 115 eur, čo nepokryje ani polovicu mesačných výdajov navrhovateľa. Matka
navrhovateľa je zamestnaná s príjmom 570 eur mesačne, prevádzkuje e- shop na živnosť, kde je jej
príjem od 200-300 eur mesačne. Okrem toho má matka ešte vyživovaciu povinnosti voči W. Y., ktorá
je mentálne postihnutá a je študentkou 2. ročníka Praktickej školy na Špeciálnej škole v G. a voči mal.
O., nar. XX. XX. XXXX, ktorého má matka so súčasným partnerom a ktorý navštevuje 1. ročník ZŠ. Po
právnej stránke napadnutý rozsudok zdôvodnil ustanoveniami § 62 ods. 1, ods. 2, § 65 ods. 3, § 75 ods.

1, § 78 os. 1, ods. 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o
rodine“) dôvodiac, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti došlo k podstatnej zmene pomerov,
ktorá spočíva predovšetkým na strane navrhovateľa, ktorý v čase poslednej úpravy bol žiakom strednej
školy, v súčasnosti študuje na vysokej škole v Brne, z ktorého dôvodu vzrástli podstatným spôsobom
jeho náklady. Ďalej konštatoval, že na strane odporu nedošlo k zmene pomerov čo do jeho príjmu,
ktorý je rovnaký ako pri poslednej úprave. Odporca býva v podnájme, kde platí náklady na bývanie

vrátane energií vo výške 245 eur mesačne a má ďalšiu vyživovaciu povinnosť na maloletú W. v sume 90
eur mesačne. Na druhej strane sa zvýšil príjem matky navrhovateľa, ktorý v čase poslednej úpravy bol
558,32 eura na súčasný príjem v sume 653,50 eura zo zamestnania a z internetového obchodu v sume
200-300 eur mesačne. Z uvedených zistení dospel k záveru, že u odporcu neboli dané podmienky na
zvýšenie výživného na navrhovateľa, hoci navrhovateľ čiastočne preukázal podstatnú zmenu pomerov
na jeho strane, neboli však splnené podmienky na strane odporcu, nakoľko jeho príjmové pomery sa

nezmenili a jeho náklady na bývanie sa zvýšili. Súd nezistil, že by mal otec okrem príjmu vyplácané aj
diéty, ktorá skutočnosť vyplynula z výpovede svedka. Nezistil, že odporca vlastnou vinou nedosahovalvyšší príjem. K návrhu navrhovateľa na zvýšenie výživného dodal, že aj sám navrhovateľ, ak zvažoval
štúdium vysokej školy rovnakého zamerania, aká sa nachádza aj v mieste jeho bydliska, mal zvážiť,
či na štúdium z hľadiska jeho nákladov má splnené podmienky, nakoľko náklady na štúdium v N. sú

podstatne vyššie, ako na štúdium v mieste bydliska. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané,
že navrhovateľ rozhodnutie študovať v N. konzultoval iba s matkou, s otcom o tom nehovoril. O trovách
konaniarozhodolvsúladesustanovením§142ods.1Občianskehosúdnehoporiadku(zákonč.99/1963
Zb. v znení neskorších predpisov, ďalej len „OSP“) a úspešnému odporcovi náhradu trov konania
nepriznal, nakoľko si ich neuplatnil. O trovách štátu, vyplatené svedočné matke navrhovateľa vo výške

40 eur, rozhodol podľa § 148 ods. 1 OSP tak, že ich znáša štát, nakoľko odporca bol v konaní úspešný
a u navrhovateľa, ktorý je študentom denného štúdia vysokej školy, sú dané podmienky na oslobodenie
od platenia súdnych poplatkov.

Rozsudok súdu prvého stupňa napadol v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľ poukazujúc na
skutočnosť, že k poslednej úprave výživného došlo v roku 2009 a odvtedy uplynulo viac ako päť rokov,

navrhovateľ študuje na vysokej škole v N. dennou formou, s ktorým štúdiom sú spojené zvýšené výdavky
navrhovateľa na život. Ide o podstatnú zmenu pomerov na jeho strane, ktorú skutočnosť konštatoval i
súd prvého stupňa. Nestotožnil sa s názorom súdu prvého stupňa, že na zmenu rozhodnutia o výživnom,
že u odporcu neboli dané podmienky na zvýšenie výživného, keď konštatoval, že príjem odporcu
u terajšieho zamestnávateľa sa od vzniku pracovného pomeru nezmenil, čo je dosť neštandardné,

pričom ohľadom vyplácania diét si osvojil iba tvrdenie zamestnávateľa o nevyplácaní týchto náhrad.
Za irelevantné považoval tvrdenie, že navrhovateľ nekonzultoval výber vysokej školy s odporcom a to
predovšetkým z dôvodu, že odporca už dlhodobo nekomunikuje, neprejavuje záujem o navrhovateľa, ani
sa s ním nestretáva. Táto povinnosť mu nevyplýva zo žiadnej úpravy. Potvrdil, že je pravdou, že matke
navrhovateľa sa zvýšil príjem, má ďalšie vyživovacie povinnosti, a to dcéru a ďalšie dieťa, ktoré má s

novým partnerom. Zároveň sa však matke zvýšili aj výdavky. Odporcovi bola v roku 2013 zo strany matky
navrhovateľavyplatenásumavovýške26.000eurtitulomvyporiadaniabezpodielovéhospoluvlastníctva
manželov, pričom odporca si do dnešného dňa nebol schopný zabezpečiť vlastné bývanie. Z tohto
dôvodu preto nie je možné akceptovať záver súdu o nutnosti riešenia bytovej otázky odporcom. Navrhuje
preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil, resp. zrušil a vec vrátil súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odporca k odvolaniu navrhovateľa v písomnom vyjadrení poukázal na to, že ak chce navrhovateľ žiť
vyšším štandardom ako jeho otec, môže ako plnoletý popri štúdiu brigádovať. Namieta, že navrhovateľ
nepreukázal potrebu zvýšenia výživného, vyčíslil nadštandardné náklady, tieto však ničím nepreukázal

a ani nepreukázal ich účelnosť. Je nesporné, že každý má právo vybrať si školu kdekoľvek na svete, ale
pokiaľ nie je sám schopný to financovať, a ani nie je schopný získať štipendium, mal by sa prispôsobiť
možnostiamsvojichrodičov. NamietavýdavkysúvisiacesbývanímvBrne,keďževýdavkynaubytovanie
v internáte sú podstatne nižšie, ako je prenájom privátu, ďalej namieta výdavky na stravu navrhovateľa
v sume 250 eur mesačne, čo je nadštandardné, nakoľko ak je denným študentom v Brne, teda 22 dní je

v Brne a 8 dní v Košiciach, vyčíslená suma na stravu v Brne 100 eur a v Košiciach 150 eur je účelová.
Príjem odporcu je 630 eur v hrubom, nemá riadne jazykové znalosti, jeho príjem je primeraný jeho
vzdelaniu, schopnostiam, veku aj profesii, ktorú vykonáva. Namieta, že odporcovi bol vyplatený podiel
z BSM, o túto sumu sa majetok odporcu nezvýšil. Suma nájomného za garsónku je primeraná, do 30.
11. 2013 býval u priateľky, odkiaľ sa musel odsťahovať a zabezpečiť si bývanie. Príjem mu nepostačuje

na krytie výdavkov, preto si musel vypomáhať z týchto peňazí. Zároveň poukázal, že je vedené súdne
konanie aj sestrou navrhovateľa na zvýšenie výživného. Navrhuje rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť
a priznať náhradu trov konania.

KrajskýsúdvNitreakosúdodvolací(§10ods.1OSP),popreskúmaníodvolania,napadnutéhorozsudku

a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 OSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
214 ods. 2 OSP) dospel k záveru, že v danej veci nie sú dané podmienky na potvrdenie napadnutého
rozsudku (§ 219 OSP) a ani na jeho zmenu (§ 220 OSP), preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/ OSP.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery, je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti, súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa§78ods.1Zákonaorodine,dohodyasúdnerozhodnutiaovýživnommožnozmeniť,aksazmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona a nie až na základe rozhodnutia
súdu. Prispievať na výživu svojich detí je zákonnou povinnosťou obidvoch rodičov, ktorá trvá až do

doby, kým dieťa nenadobudne schopnosť samostatne sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa
živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov, uspokojovať všetky relevantné životné
náklady. Vyžaduje sa, aby táto schopnosť napĺňala požiadavku trvalosti tohto stavu, príjem náhodného
charakteru nemožno považovať za nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť. Ako okolnosť, počas
ktorej trvá vyživovacia povinnosť rodičov (odôvodnená úlohou rodiča viesť dieťa k získaniu vzdelania, a

tým potrebných predpokladov na sebarealizáciu), sa akceptuje štúdium. Pre nadobudnutie schopnosti
samostatne sa živiť sú dané podmienky ukončením jedného štúdia toho istého stupňa (pojem „sústavná
príprava na povolanie“) a z tohto hľadiska sa nepovažuje za relevantné napríklad ďalšie štúdium
na vysokej škole, ktoré nie je riadnym pokračovaním v štúdiu. Vychádza sa z definitívnosti získania
predpokladov na výkon povolania. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom nezaniká po dobu štúdia,

pokiaľ v ňom dieťa riadne pokračuje a to až do jeho dokončenia. Na tom nič nemení napríklad
skutočnosť, že dieťa opakuje skúšku, prípadne so súhlasom vysokej školy a v súlade s príslušnými
predpismi prerušilo štúdium, v ktorom však neskôr riadne pokračuje, či už na tej istej škole, resp. na
inej škole, ale v rovnakom, resp. príbuzenskom odbore. Treba však vždy vychádzať z konkrétnych
okolností prípadu. Na jednej strane je potrebné brať do úvahy záujem dieťaťa vo vzťahu k jeho

schopnostiam a danostiam, aby získalo vhodné predpoklady na svoje lepšie uplatnenie, na druhej
strane je oprávnená požiadavka včasnej realizácie uvedených daností, aby nedochádzalo k zneužívaniu
rodičovskej vyživovacej povinnosti len z dôvodu negatívneho postoja k práci. Z tohto dôvodu je potrebné
v prípade, ak dieťa preruší štúdium na jednej vysokej škole, v tomto riadne nepokračuje a začne štúdium
na ďalšej vysokej škole, skúmať, či nedochádza k svojvoľnému predlžovaniu okamihu nadobudnutia

schopnosti dieťaťa samé sa živiť, resp. k zneužívaniu rodičovskej vyživovacej povinnosti.

Kritériaminaurčenierozsahuvyživovacejpovinnostisúschopnosti,možnostiamajetkovépomeryoboch
rodičov, odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa pri rešpektovaní zásady, že na dosiahnutej životnej
úrovni svojich rodičov má právo podieľať sa aj dieťa a to v pozitívnom i negatívnom zmysle. Výživné

určené dieťaťu slúži na uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný
vývoj dieťaťa. Zahrnuté v tom je aj uspokojovanie potrieb bývania dieťaťa. Pri hodnotení majetkových
potrieb rodičov treba zohľadniť a posudzovať nielen tieto pomery podľa vykazovaného príjmu, ktorý bývaniekedy neúplný alebo skreslený, ale aj podľa celkovej hodnoty majetku, ktorého prejavom môže byť
napr. i nákladný spôsob života.

Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo,
odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav veci, nakoľko nevykonal
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Keďže v danom prípade ide o nesporové
konanie (určenie výživného na plnoleté dieťa), v ktorom sa uplatňuje vyšetrovacia zásada, súd vykonáva
aj dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli alebo neoznačili. V zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine

súd pri určovaní výšky výživného prihliada na jednej strane na odôvodnené potreby oprávneného a
na druhej strane na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pre náležité zhodnotenie
schopností, možností a majetkových pomerov na strane povinného, resp. povinných (obaja rodičia
majú vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom) je potrebné zistiť predovšetkým okruh osôb, ktoré
sú povinné poskytovať oprávnenému výživné, faktické príjmy oboch rodičov, ktoré dosahujú v čase
súdneho konania, resp. ich potencionálne príjmy, majetkové pomery rodičov vo všeobecnosti (každého

osobitne), s prihliadnutím na ich životný štandard, počet, druh, výšku a dôvodnosť iných vyživovacích
povinností každého povinného a tiež ich zárobkové možnosti podľa príjmov z obdobia aj pred prípadnou
zmenou zamestnania. V konaní je nevyhnutne potrebné zisťovať výdavky, predovšetkým pravidelné,
ako aj nepravidelné náklady spojené s bývaním (nájomné, prevádzka bytu, domu), stravou, ošatením,
zdravotným stavom, starostlivosťou o dieťa, domácnosťou, inými vyživovacími povinnosťami, poistnými

plneniami, sporením, pôžičkami, splátkovými platbami, daňovými plneniami, výdavkami na výkon
povolania. Pre komplexnosť posúdenia majetkových pomerov povinného sú predmetom dokazovania aj
pasíva (rôzne formy úverov, pôžičiek, náhrady škody). Aj tu však treba vychádzať z priority vyživovacej
povinnosti a posudzovať ich z hľadiska potencionality. Na zadĺženie povinného rodiča z dôvodov, ktoré
nie sú nevyhnutné, resp. súvisia so zaobstaraním predmetov nadštandardnej hodnoty, súd pri ustálení

majetkových pomerov nebude prihliadať. Tieto kritériá na strane rodičov sa posudzujú vo vzájomnej
súvislosti s odôvodnenými potrebami na strane oprávneného dieťaťa. Ide o osobné právo každého
dieťaťa, preto súd vymedzuje vyživovaciu povinnosť voči každému dieťaťu osobitne na základe jeho
individuálnych potrieb. Výdavky, ktoré povinná osoba je nútená vynakladať na zabezpečenie svojich
základných životných potrieb, ako aj odôvodnené potreby na strane oprávneného dieťaťa, však musia

byť v konaní preukázané.

V danej veci súd prvého stupňa nepostupoval v zmysle vyššie uvedených zákonných postupov,
nevykonal dostatočné dokazovanie na zistenie majetkových pomerov oboch rodičov navrhovateľa. Na
jednej strane sa dostatočným spôsobom vyporiadal so zmenou pomerov a to na strane navrhovateľa,

u ktorého je nepochybné, že k podstatnej zmene pomerov došlo. Vzhľadom na vek navrhovateľa je
však potrebné zaoberať sa tiež i skutočnosťou, či štúdium trvá, či študuje riadne v dennej forme, či
bezdôvodne neopakuje ročník a pod. Na druhej strane sa však nezaoberal dostatočným spôsobom
zisťovaním pomerov tak majetkových, ako aj príjmových na strane oboch rodičov navrhovateľa. Je
nesporné, že povinným z vyživovacej povinnosti voči navrhovateľovi je odporca, ktorého vyživovacia

povinnosť voči navrhovateľovi bezpochyby trvá. Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku iba
skonštatoval, že u odporcu nedošlo k zmene pomerov čo do jeho príjmu, býva v podnájme, za ktorý
platí 245 eur mesačne, výživné na maloletú W. platí v sume 90 eur mesačne, výživné na navrhovateľa
je 115 eur mesačne a jeho príjem je 502,45 eura mesačne. Za situácie, že iba tieto vyčíslené
výdavky predstavujú sumu cca 450 eur mesačne a príjem odporcu je 502,45 eura mesačne, je

otázne, z čoho odporca uspokojuje svoje základné životné potreby. Súd prvého stupňa sa uspokojil s
tvrdením zamestnávateľa o nevyplácaní náhrady mzdy pri cestách (tzv. diéty), avšak žiadne doklady
o cestách, ktoré odporca pre zamestnávateľa vykonával v rokoch 2013, 2014 a 2015, si nevyžiadal
na preukázanie tvrdenia zástupcu zamestnávateľa odporcu, že náklady súvisiace s bývaním a stravou
hradí objednávateľ cesty. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje iba na povinnosť zamestnávateľa,

ktorý vyšle zamestnanca na pracovnú cestu, zabezpečiť mu ubytovanie a stravu, resp. poskytnúť mu
náhrady na tieto náklady. Súd prvého stupňa sa nezaoberal dostatočným spôsobom ani majetkovými
pomermi odporcu a tvrdením matky o vyplatení sumy 26.000 eur, či možnosťami odporcu zabezpečiť
si vyšší príjem. Taktiež v prípade matky navrhovateľa sa súd prvého stupňa dostatočným spôsobom
nezaoberal jej majetkovými pomermi, nakoľko aj matka, aj keď časť svojej vyživovacej povinnosti

nahrádza osobnou starostlivosťou, je povinná prispievať určitou mierou na zabezpečenie vyživovacej
starostlivostinavrhovateľa.Zvykonanéhodokazovaniajezrejmé,ženastranematkynavrhovateľadošlo
k zmene pomerov zvýšením jej príjmu. Na druhej strane zrejme došlo aj k zvýšeniu výdavkov, nakoľko v
podanomodvolanínavrhovateľuvádza,žematkasastaráodvespoločnédetisodporcomaďalšiedieťa,ktoré má s novým partnerom, pričom je potrebné sa vysporiadať i s týmito okolnosťami a minimálne ich
v odôvodnení napadnutého rozsudku uviesť a vyhodnotiť ich.

Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku neuviedol dostatočným spôsobom svoje úvahy, ktorými
sa riadil pri zamietnutí návrhu navrhovateľa, keď na jednej strane konštatoval, že k podstatnej zmene
pomerov na strane navrhovateľa došlo, na druhej strane jeho návrh na zvýšenie výživného zamietol,
keďže nedošlo k zmene pomerov na strane odporcu, ktorá skutočnosť zakladá nepreskúmateľnosť
napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa. Nepreskúmateľnosť rozsudku súdu prvého stupňa pre

jeho nedostatočné odôvodnenie má za následok odňatie možnosti účastníka konať pred súdom, ktorá
okolnosť zakladá dôvod na jeho zrušenie a vrátenie súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Za tejto
dôkaznej situácie je rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým zamietol návrh navrhovateľa na zvýšenie
výživného, predčasné.

V ďalšom konaní súd prvého stupňa doplní dokazovanie smerom k riadnemu zisteniu skutkového

stavu a to najmä tým, že doplní dokazovanie na zistenie príjmov, majetkových pomerov oboch
rodičov navrhovateľa, vyhodnotí príjmy a výdavky matky navrhovateľa súvisiace so zabezpečením
vedenia domácnosti a starostlivosťou o navrhovateľa, ako aj v súvislosti so starostlivosťou o ďalšie
deti. Povinnosťou súdu prvého stupňa bude v prvom rade zaoberať sa skutočným príjmom odporcu,
výdavkami na jeho živobytie, ako aj tvrdením, že žiadny iný príjem (vo forme diét, či náhrad mzdy)

nepoberá, a to zabezpečením listinných dôkazov od zamestnávateľa navrhovateľa (doklady o cestách
vykonaných odporcom, potvrdeniami o zabezpečení ubytovania, stravy zo strany objednávateľa a pod.).
Zo strany odporcu bude nevyhnutné vyjadrenie v tom smere, z akých zdrojov si zabezpečuje úhradu
nákladov na živobytie, keďže celý príjem (500 eur) minie na nájom (245 eur), výživné na deti (115 a 90
eur). Zaoberať sa bude tiež opodstatnenými a odôvodnenými výdavkami oprávnenej osoby súvisiacimi

s jeho živobytím a štúdiom, bude sa zaoberať i účelnosťou týchto výdavkov z pohľadu ich štandardnosti
a nevyhnutnosti ich vynaloženia. Tak navrhovateľ, ako aj jeho obaja rodičia sú povinní súdu riadnym
spôsobom preukázať svoje nevyhnutné výdavky súvisiace s ich živobytím, existenciou. V neposlednom
rade bude potrebné prihliadnuť aj na ďalšiu vyživovaciu povinnosť oboch rodičov a to na mal. W. a
prípadne aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť matky navrhovateľa. Až po takomto doplnení dokazovania,

súd prvého stupňa tieto dôkazy vyhodnotí tak jednotlivo, ako aj v ich súhrne, opätovne vo veci určenia
vyživovacej povinnosti rozhodne a následne svoje rozhodnutie aj podľa § 157 ods. 2 OSP riadne
odôvodní tak, aby v prípade podaného odvolania bolo odvolacím súdom preskúmateľné, pričom zároveň
výšku vyživovacej povinnosti odôvodní uvedením svojich úvah, ktorými sa pri jej určení riadil.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je
potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/ OSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.