Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 28, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/301/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7715220743
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7715220743.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek

senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti o maloletú J. U.
nar.XX.XX.XXXXzastúpenúkolíznymopatrovníkomÚradompráce,sociálnychvecíarodinyMichalovce
dieťaťa rodičov C. E. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na R. ul. č. XXX v J. v súčasnosti na Z. ul. č. XXX/
XX v J. zastúpenej advokátom JUDr. Františkom Svatuškom so sídlom Advokátskej kancelárie na Nám.
slobody č. 25 v Humennom a E. U. nar. XX.X.XXXX bývajúceho na C.Ž. ul. č. XXX v J. v súčasnosti na Š.
ul. č. XX v Humennom zastúpeného advokátom JUDr. Miroslavom Vidovencom so sídlom Advokátskej
kancelárie na ul. Sama Chalupku č. 18 v Michalovciach v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca

proti rozsudku Okresného súdu Michalovce z 1.2.2017 č.k. 15P/388/2015-95 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Michalovce z 2.8.2013
č.k. 17P/162/2013-18 tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletej J. z 50,- € na 100,- €
mesačne od 10.12.2015, ktoré zaviazal otca prispievať matke maloletej vždy do 25. dňa v mesiaci
dopredu. Dlžné výživné 700,- € za obdobie od 10.12.2015 do 31.1.2017 povolil otcovi splácať v
mesačných splátkach po 30,- € spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok s tým, že
prvásplátkajesplatná25.dňanasledujúcehomesiacaodprávoplatnostirozsudku.Otrováchúčastníkov

konania rozhodol tak, že žiaden z nich nemá právo na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec s návrhom, aby odvolací súd zmenil
napadnuté rozhodnutie tak, že zvýši výživné pre mal. J. z 50,- € na 70,- € mesačne, eventuálne,
aby napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vytkol súdu
prvej inštancie, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec
nesprávne právne posúdil a zdôraznil, že jeho pomery od poslednej súdnej úpravy sa nezmenili, jeho

príjem sa nezvýšil a pribudla mu ďalšia vyživovacia povinnosť k mal. E. nar. XX.X.XXXX, v dôsledku
čoho má v súčasnosti vyživovaciu povinnosť k 4 maloletým deťom a okrem toho sa stará aj o dieťa jeho
terajšej manželky. Napriek tomu, že má amputované tri prsty ľavej ruky a časť dlane, pracuje a snaží
sa plniť si vyživovaciu povinnosť voči všetkým oprávneným osobám. Nesúhlasil s konštatáciou súdu
prvej inštancie, že vyplácané diéty tvoria súčasť jeho čistého príjmu, pretože sú určené na jeho stravu a
nocľah počas pracovných ciest v zahraničí. Poukázal na skutočnosť, že matka maloletej sa medzičasom
zamestnala, čím sa pozitívne zmenili jej finančné pomery a jeho súčasná manželka nastúpila na

materskú dovolenku, preto už nevykonáva prácu v Rakúsku.

3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne
potvrdiť.4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav
veci a tento riadne vyhodnotil, preto o zvýšení výživného zákonne rozhodol. Zdôraznila, že súd prvej

inštancie sa vysporiadal so všetkými skutočnosťami namietanými otcom v odvolaní. Navrhla napadnuté
rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.

5. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa Zákona č.
161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

6.Podľa§395CMP,ak§396CMPneustanovujeinak,platítentozákonajnakonaniazačatépredodňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona, ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu
dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.

7. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa § 387 ods. 1, 2 a 3 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo

výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní
na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.

Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

9. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu
danom § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne

zistil skutočný stav veci, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191
CSP vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom
starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku
čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom
rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili

jeho obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie a otec ani v priebehu odvolacieho konania
neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie vo veci. Odvolací súd
na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dodáva, že vyživovacia povinnosť predstavuje
obsahovú zložku základných rodinnoprávnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie
rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb, a

to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia
povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden zo základných pilierov systému zákonnej povinnosti
poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine
osôb v spoločnosti, t.j. deťom. Povinnými subjektami sú rodičia dieťaťa, t.j. matka a otec. Plnenie
vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia

povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Pokiaľ rodičia
spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a zabezpečovaní výživy jej členov,
potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie rozhodovať. Každý z rodičov
je povinný vyživovať svoje dieťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť
prevažne poskytovaním vecných plnení, ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej

starostlivosti a pod. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na neho výživným, ktoré určí
súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože
platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Miera
životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška mesačných
nákladov rodiča, a to súhrnne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane povinného je

miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do
výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije
s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia, než životná úroveň druhého rodiča, potom
možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa,pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou
osobnej starostlivosti a uspokojovaním bytových potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba
považovať reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Pri určení konkrétnej výšky

výživného treba vychádzať z toho, aká finančná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených
potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné
za byt, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoj jeho záujmov
a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho
človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa,

jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečiť
dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.

10. K odvolacím námietkam otca odvolací súd dodáva, že naposledy bolo určené výživné v roku
2013. Je nesporné, že od tejto poslednej úpravy odôvodnené potreby maloletej vzrástli v takej miere,
ktorá odôvodňuje zvýšenie doposiaľ určeného výživného. Maloletá v čase posledného rozhodnutia

nenavštevovala materskú školu, ktorú v súčasnosti navštevuje, v dôsledku čoho prirodzene došlo k
zvýšeniu jej odôvodnených potrieb na stravu, hygienu a rôzne kultúrne podujatia, ktoré v rámci výučby
v materskej škole absolvuje a taktiež pribudli poplatky spojené s návštevou tejto školy. Rovnako nastala
zmena pomerov aj na strane otca, ktorý v čase poslednej súdnej úpravy výživného mal príjem 360,-
€ mesačne a v čase rozhodovania súdu prvej inštancie bol jeho príjem 943,60 € mesačne, z ktorého

560,- € mesačne tvoria cestovné náhrady. K odvolacím námietkam ohľadne vyplatených cestovných
náhrad dodáva, že súd prvej inštancie správne prihliadol pri rozhodovaní o zvýšení výživného aj na
diéty vyplácané otcovi v súvislosti s výkonom jeho práce v zahraničí, ktoré síce správne v odvolaní
otec konštatoval, netvoria súčasť mzdy, ale pri posudzovaní jeho pomerov pri rozhodovaní o rozsahu
výživného pre mal. dieťa je potrebné na ne prihliadnuť, pretože podstatným spôsobom zlepšujú

jeho majetkové pomery a práve tieto sú stimulom pre vykonávanie práce v zahraničí. Je všeobecne
známou skutočnosťou, že z týchto prostriedkov je možné ušetriť značnú časť, ktorá je následne so
mzdou používaná na úhradu aj iných potrieb pracovníka. Aj keď majú cestovné náhrady vyplácané
zamestnávateľom nahradiť zamestnancovi výdavky na stravu v zahraničí, tieto nie sú účelovo viazané v
tom zmysle, žeby ich otec nemohol použiť aj na iný účel. Otec si môže z týchto finančných prostriedkov

vytvoriť zásoby potravín na zahraničnú cestu a nemusí ich použiť na kúpu drahších potravín v
zahraničí, resp. na stravovanie v reštaurácii. Z ustálenej súdnej praxe nepochybne vyplýva, že cestovné
náhrady vyplácané zamestnancovi síce nie sú súčasťou mzdy, ale významným spôsobom zlepšujú jeho
majetkové pomery a kúpu a ako už bolo vyššie uvedené sú jedným z hlavných stimulov pre vykonávanie
práce vodiča diaľkovej kamiónovej dopravy. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť,

že otcom preukázané výdavky sú vyššie ako ním preukázaný príjem bez cestovných náhrad, pričom
len na splátku pôžičky mesačne vynakladá 285,- €, ktorá suma tvorí približne 74 % jeho príjmu bez
započítania cestovných náhrad. V dôsledku týchto skutočností odvolacie námietky ohľadom využitia
cestovných náhrad výlučne na stravu a nocľah počas zahraničných ciest neobstoja. Určené výživné
predstavuje približne 10,5 % z celkového mesačného príjmu otca, z ktorého na 1 deň pripadne na výživu

maloletej cca 3,3 €, čo vzhľadom na jej vek a stupeň vývoja zodpovedá odôvodneným potrebám, ako
aj schopnostiam a možnostiam otca so zreteľom na jeho ostatné vyživovacie povinnosti, preto je takto
určené výživné zákonné a správne. K ďalšej odvolacej argumentácii otca ohľadom jeho zdravotného
hendikepu odvolací súd dodáva, že v konaní nebolo preukázané, žeby amputácia troch prstov a časti
dlane ľavej ruky bránila otcovi v riadnom výkone práce diaľkového šoféra, ktorá by mala za následok

dosahovanie nižšieho príjmu, ako keby k tomuto hendikepu nedošlo. Odvolací súd poukazuje aj na
to, že v prípade, ak zdravotný stav povinného rodiča mu neumožňuje pracovať v plnom rozsahu a
jeho pracovná schopnosť je znížená, má možnosť požiadať o čiastočný invalidný dôchodok a doplniť
tak zdroj svojho príjmu, ktorého pokles nastal z dôvodu zníženia jeho pracovnej schopnosti. K ďalším
odvolacím námietkam otca ohľadom zabezpečovania starostlivosti a výživy pre mal. dieťa jeho súčasnej

manželky odvolací súd konštatuje, že k tomuto dieťaťu majú vyživovaciu povinnosť jeho rodičia a nie
povinný otec. Pretože konajúci súd správne rozhodol aj o dlžnom výživnom, odvolací súd napadnuté
rozhodnutieakovecnesprávnepotvrdilpodľa§387ods.1CSPapodľa§387ods.2CSPavodôvodnení
sa obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie
správnosti rozhodnutia iba doplnil ďalšie dôvody.

11. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 Zákona č. 160/2015 Z.z).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).