Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 15, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/264/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4415212468
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4415212468.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej PhD. a členov

senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Borisa Minksa, v právnej veci žalobcov: 1. JUDr. J. A., nar.
XX.XX.XXXX, bytom G. J., L. C. XXXX/X, 2. M. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. J., L. C. XXXX/X, 3.
T.. M.. C. C. C., nar. 28.XX.XXXX, bytom G. J., A. XXXX/X, 4. LUPA NZ s.r.o., so sídlom L. Kassáka 8,
Nové Zámky, IČO: 47 189 401, zastúpení: Mgr. Henrieta Slavkovská, advokátka, Ľ. Štúra č. 9, Levice
proti žalovaným: 1. Mesto Nové Zámky, so sídlom Hlavné námestie 10, Nové Zámky, IČO: 00 309
150, 2. PREPAMA s.r.o., so sídlom Kmeťova 46, Nové Zámky, IČO: 35 939 419, o určenie neplatnosti
právneho úkonu, o odvolaní žalobcov v 1.-4.rade proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k.

16C/412/2015-198zodňa26.septembra2016vspojenísdopĺňacímrozsudkomč.k.16C/412/2015-223
zo dňa 09. novembra 2016 a opravným uznesením č. k. 16C/412/2015- 262 zo dňa 17. augusta 2017
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaným v 1. a 2. rade p r i z n á v a proti žalobcom v 1. až 4. rade nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorého rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkomvspojenísdopĺňacímrozsudkomaopravnýmuznesenímsúdprvejinštancie
zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia v 1. až 4. rade, ako podieloví spoluvlastníci parc. č. XX/X -
zastavaná plocha, evidovaná na LV č. XXXXX, s polyfunkčným domom bezprostredne susediacim
s parc.č. XX/X vedenou na LV č. 1, ktorá je vlastníctvom žalovaného v 1.rade, domáhali určenia
neplatnosti nájomnej zmluvy zo dňa 28. 04. 2015, uzavretej medzi žalovanými v 1. rade a 2. rade podľa
§ 39 Občianskeho zákonníka. Žalovanému v 1. rade priznal nárok podľa § 255 ods. 1 CSP na náhradu
trov konania v plnom rozsahu a žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko

ich náhradu nežiadal.

1.2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil ust. § 137 písm. c), d) CSP a § 9b ods. 1, 2 zákona
č. 138/1991 Zb. o majetku obcí.

1.3. Konštatoval, že aktívne legitimovaní na podanie žaloby boli len žalobcovia v 1. až 3. rade, ako
fyzické osoby, nie aj žalobca v 4. rade, ktorý je právnickou osobou. Ďalej súd uviedol, že právo domáhať

sa určenia neplatnosti právneho úkonu žalobcami v 1 . až 3.rade by prichádzalo do úvahy len ak by
išlo o prevod nehnuteľnosti, nie nájomnej zmluvy, ako vyplýva zo špeciálneho predpisu. K tvrdeniu
žalobcov, že si uplatňujú právo i s poukazom na čl. 46 Ústavy SR, v zmysle ktorého účastníci môžu
realizovaťprocesnépráva,vktorommôžunazákladezákonaavsúladesnímvyužívaťprípustnéprávneprostriedky a inštitúty ochrany práva a oprávnených záujmov, keď jedným z typických prostriedkov
realizácie práva na súdnu ochranu je podanie žaloby na začatie konania súd uviedol, že žalobcovia v
zmysle OSP platného v čase podania žaloby podľa § 80 písm. c) OSP nepreukázali naliehavý právny

záujem na určení neplatnosti nájomnej zmluvy, pretože rozhodnutím súdu by sa ich právne postavenie
nezmenilo. Z ničoho nevyplýva že žalovaný v 1. rade by mal povinnosť uzatvoriť nájomnú zmluvu so
žalobcami v 1. až 4. rade. Súd poukázal na ustanovenie § 137 CSP, v zmysle ktorého záujmom
zákonodarcu bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti, resp. platnosti
právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby

určovacej. Záverom poznamenal, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný v 2.
rade prejavoval aktívny záujem o spornú nehnuteľnosť od r. 2008 tak, ako to vyplýva z predložených
žiadostí o prenájom alebo predaj nehnuteľností uvedených na (č. l. 179 spolu s odpoveďami až č.l.
186). Sporná nájomná zmluva bola uzatvorená na základe žiadosti o prenájom nehnuteľnosti zo dňa
22. 04. 2015 v súlade so zásadami hospodárenia s majetkom Mesta Nové Zámky zo dňa 18. 11. 2009
podľa čl. IX v časti primátor písm. d) platných v čase uzatvorenia nájomnej zmluvy. Žalobcovia vo svojich

výpovediach potvrdili, že užívali spornú nehnuteľnosť bez akéhokoľvek písomného dokladu, čo v danom
prípade vo vzťahu k nehnuteľnosti s poukazom na hospodárenie s majetkom mesta žalovaného v 1.rade
v žiadnom prípade do úvahy neprichádza a je nepochybné, že žalobcovia užívali spornú nehnuteľnosť
bez akéhokoľvek právneho dôvodu. Nie je zanedbateľná skutočnosť, že žiadosť o uzatvorenie nájomnej
zmluvy adresovali žalovanému v 1. rade až po uzatvorení spornej nájomnej zmluvy. Tvrdenia žalobcov,

že zásady hospodárenia s majetkom Mesta Nové Zámky zo dňa 18.11.2009, na základe ktorých
bola uzatvorená sporná nájomná zmluva sú v rozpore so zákonom o majetku obcí, súd považoval
za irelevantné vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti. Dodal, že ak bude kladne rozhodnuté o
proteste prokurátora, bude povinnosťou žalovaného v 1.rade zosúladiť daný stav so zákonom. Návrhy
žalobcovnavykonaniedokazovaniavýsluchom svedkovkzveľadeniuspornejnehnuteľnostiaobhliadky

zamietol, pretože ich považoval za nedôvodné a navršujúce trovy konania.

2. Rozsudok napadli v zákonnej lehote odvolaním žalobcovia domáhajúci sa zmeny rozsudku a
vyhovenia žalobe. Poukázali na svoje doterajšie vyjadrenia a uviedli, že uzatvorením spornej nájomnej
zmluvy bol porušený zákon, preto je podľa § 39 OZ zmluva neplatná. Nájomná zmluva bola uzatvorená

28. 04. 2015, žalovaný v 1. rade ju uzatvoril podľa § 633 a nasl. OZ v spojení s § 9a ods. 9 zák.č.
138/1991 Zb. a Zásad hospodárenia s majetkom mesta Nové Zámky, ktoré boli schválené uznesením
MsZ z 28. 08. 2007 a 18. 11. 2009. Poukázali na to, že Zásady sú v rozpore so zákonom č. 138/1991
Zb. O majetku obcí a to v časti IX písm. d), podľa ktorej primátor uzatvára nájomné zmluvy na
prenájom nehnuteľného majetku, vrátane pozemkov na dobu neurčitú alebo dobu určitú do 2 rokov. O

uzatvorení spornej zmluvy rozhodol primátor v rozpore s cit. zákonom, pretože v zmysle ods. 9a cit.
ust. bolo potrebné aj pri prenechaní majetku obce do nájmu postupovať na základe obchodnej verejnej
súťaže, dobrovoľnou dražbou alebo priamym predajom, zverejnením na úradnej tabuli, internetovej
stránke obce, v regionálnej tlači, podmienky zverejniť minimálne 15 dní pred uzávierkou na podávanie
návrhov do súťaže, stanovením ceny vo výške všeobecnej hodnoty majetku podľa osobitného predpisu

a zverejnením lehoty na doručenie ponúk. Zákon nekonkretizuje prípady hodné osobitného zreteľa,
pri ktorých obec nie je povinná postupovať podľa zákona alebo ak by tým vznikli neprimerane vysoké
náklady. Mali za to, že prípadom hodným osobitného zreteľa je ich prípad, kedže len cez ich pozemok
je možné dostať sa k prenajatej parcele, preto mal žalovaný v 1.rade prenajať predmet spornej
nájomnej zmluvy im s poukazom na to, že sa oň dlhodobo starali a zveľaďovali ho, čím plnili jeho

povinnosti ustanovené v § 7 ods. 1 a 23 písm. a) až c). Zákon o majetku obcí v § 9b priznáva právo
každej fyzickej osobe, ktorá má v obci trvalý pobyt, domáhať sa neplatnosti právneho úkonu prevodu
vlastníctva z obce na tretiu osobu, ak prevod nebol na základe verejnej obchodnej súťaže, dražbou alebo
priamym predajom za cenu stanovenú znaleckým posudkom. Toto ustanovenie je podľa nich potrebné
analogicky aplikovať aj pri netransparentnom a protiprávnom prenechaní majetku obce do nájmu,

pretože prikazuje obciam postupovať pri prenechávaní majetku do prenájmu obdobne ako pri realizácii
prevodov vlastníctva a zároveň preto, lebo obyvatelia obce majú záujem na riadnom hospodárení s
majetkom obce.

3. Žalovaný v 1. rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcov navrhol rozsudok ako vecne správny

potvrdiť. Poukázal na dôvody uznesenia odvolacieho súdu č.k. 7Co/1108/2015-130, v ktorom poukázal
na totožné dôvody ako súd prvej inštancie. Podanie žaloby by bolo možné len ak by išlo o prevod
majetku obce, nie uzatvorenie nájomnej zmluvy, preto nie sú splnené zákonné predpoklady na podanie
žaloby a právne postavenie žalobcov by ani prípadným deklarovaním neplatnosti nemalo pre nich žiadnydopad. Na záver uviedol, že vo verejnom práve je možnosť použitia analógie ojedinelá, vyskytuje sa len
tam, kde ju právo predpokladá (rozh. NS SR sp. zn. 3Sžf 41/2008).

4. Žalobcovia vo vyjadrení - replike - k vyjadreniu žalovaného v 1.rade zotrvali na dôvodoch odvolania.
Svoju aktívnu legitimáciu odvodzujú z § 9b ods. 1 zák. č. 138/1991 Zb. a uviedli, že názor žalovaného
o použití analógie je prekonaný. Poukázali na to, že žalovaný v 2.rade zavádzal žalovaného v 1.rade
pri uzatváraní spornej zmluvy v tom, že on jediný má prístup k nehnuteľnosti, čo nie je pravda, prístup
k nej majú len oni, preto žalovaný v 2.rade podal žalobu o zriadenie práva vecného bremena - práva

prechodu, ktorú súd zamietol. Žalovaný v 2.rade nemá k pozemku prístup a nájomná zmluva nemôže
plniť svoj účel. Zodpovedalo by preto spravodlivému usporiadaniu veci a zákonu uzatvorenie nájomnej
zmluvy s nimi.

5. Žalovaný v 1. rade v duplike zotrval na svojich vyjadreniach. K neprípustnosti analógie poukázal na
rozhodnutie NS SR 2 Sžo 251/2009 a § 9b ods. 1 zák. č. 138/1991 Zb.

6. Žalovaný v 2. rade k vyjadreniam žalobcov a žalovaného v 2.rade uviedol, že žaloba nie je dôvodná a
opiera sa o vykonštruované tvrdenia žalobcov. Žalobcovia podľa neho nepreukázali aktívnu legitimáciu
v konaní, pričom práve žalovaný v 4.rade pozemok aktívne neoprávnene užíval a zriadil neoprávnené
stavby. Z ich strany došlo k nezákonnému uzurpovaniu - obsadeniu cudzieho pozemku, preto neobstojí,

že sa dlhodobo starali a zveľaďovali predmet nájmu a takéto konanie nemôže požívať právnu ochranu.
K údajnému zavádzaniu pri uzatváraní zmluvy uviedol, že nie je pravdivé. Žalovaný v 1.rade mal
prístup k všetkým podkladom svojho pozemku, vrátane katastra nehnuteľnosti, preto vedel zistiť, kto je
vlastníkom susediacich pozemkov. Napokon, aj žalobcovia mohli požiadať o prenájom pozemkov, čo
neurobili, pretože im vyhovovalo dlhodobé bezplatné užívanie. Žalobou, na ktorú žalobcovia poukazovali

sa domáhal prístupu na svoj vlastný pozemok, nie prenajatý, ktorý mu žalobcovia znemožnili. Konanie
nie je právoplatne skončené.

7. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v
ktorej neprospech bolo rozhodnuté, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP,362

ods.1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi
odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§
383 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.1 CSP), pretože
nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to dôležitý verejný
záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné.

8. Predmetom konania je žaloba, ktorou sa žalobcovia v 1. až 4. rade ako podieloví spoluvlastníci parc.
č. 32/3 - zast. plocha, evidovanej na LV č. 12636 pre kat. úz. Nové Zámky s polyfunkčným domom
bezprostredne susediacim s parc. č. 31/1 vo vlastníctve žalovaného v 1. rade, zapísanou na LV č.
1, domáhali určenia neplatnosti nájomnej zmluvy zo dňa 28. 04. 2015, uzavretej medzi žalovanými

v 1.rade a 2.rade podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Podľa zmluvy je žalovaný oprávnený užívať
parc. č. 31/1 o výmere 204 m2 ako záhradu, hoci k nej nemá prístup a jedinou prístupovou cestou je
prístup cez parc. č. 32/3. Žalobu odôvodnili porušením ust. § 9a) ods. 8 písm. e/ zákona č. 138/1991
Zb. O majetku obcí a to tým, že v prípade uzavretia predmetnej nájomnej zmluvy nešlo o prípad
hodný osobitného zreteľa na priamy prevod majetku obce a ani na priamy prenájom majetku obce bez

súhlasu mestského zastupiteľstva. Sporný pozemok nebol priľahlým pozemkom, ktorý žalovaný v 2.
rade dlhodobo užíval, pretože je vlastníkom nehnuteľnosti na parc. č. 33/6 a priľahlým pozemkom k parc.
č. 31/1 je parc. č. 32/3, na ktorom je umiestnená budova, v ktorej sa nachádzajú ich byty. Práve oni
by spadali pod prípad hodný osobitného zreteľa, keďže majú ako jediný prístup k spornému pozemku
cez parc. č. 32/3 v ich spoluvlastníctve, pričom tento pozemok dlhodobo udržiavali. Žalovaný v 1.rade

nepreveril aktuálny právny a skutkový stav a netransparentným spôsobom uzatvoril so žalovaným v 2.
rade nájomnú zmluvu. Taktiež nepostupoval v súlade s čl. VI bod 3 Zásad hospodárenia s majetkom
obce, v zmysle ktorého nájom nehnuteľného majetku mesta, vrátane pozemku na dobu určitú dlhšiu
ako 2 roky a každého predĺženia, podlieha schváleniu mestským zastupiteľstvom. Teda nájom mal byť
schválený Mestským zastupiteľstvom, pretože žalovaný v 1. rade bol oprávnený uzatvárať bez jeho

súhlasu len nájomné zmluvy uzatvorené na dobu kratšiu ako 2 roky. V odvolaní poukazovali na to,
že o uzatvorení spornej zmluvy rozhodol primátor v rozpore s 9a zák. O majetku obcí (bez obchodnej
verejnej súťaže a bez zverejnenia). Aktívnu legitimáciu odvodzovali z ust. § 9b ods. 1 cit. zák. a čl.46 ods. 1 Ústavy SR. Súd prvej inštancie preskúmavaným rozsudkom žalobu zamietol pre nedostatok
aktívnej vecnej legitimácie žalobcov.

9. Podľa § 9b ods. 1 zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí fyzická osoba, ktorá má v obci trvalý pobyt, sa
môže domáhať neplatnosti právneho úkonu alebo určenia vlastníctva obce k majetku, ktorý bol obcou
prevedený na tretiu osobu, ak prevod majetku obce nebol realizovaný na základe obchodnej verejnej
súťaže, dražbou alebo priamym predajom najmenej za cenu stanovenú podľa osobitného predpisu,
okrem prípadov, keď tento zákon iný spôsob prevodu pripúšťa.

10. Podľa čl. 46 ods.1 Ústavy SR každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho
práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky.

11. Predmetom zákona o majetku obcí je majetkové postavenie a úprava hospodárenia s majetkom

obcí. Zákon o majetku obcí je legislatívnou úpravou problematiky majetku obcí, vzniku a formy majetku
a spôsobov nakladania s majetkom obcí, t. j. hospodárenia s týmto majetkom. Hoci obec je jednotka
územnej samosprávy samostatne si spravujúca vlastné záležitosti, existujú možnosti nezávislej kontroly
a prostriedkov nápravy pri nakladaní s majetkom obce. Kontrolu obce je vykonávaná prostredníctvom
hlavného kontrola obce, Najvyššie kontrolného úradu, prokuratúry a tiež občanmi obce, ktorí môžu

podať občianskoprávnu žalobu v zmysle § 9b ods.1 zákona č. 138/1991 Zb. Toto oprávnenie priniesla
novela zákona vykonaná zákonom č. 258/2009 Z.z. s účinnosťou od 01. 07. 2009. V cit. ustanovení
zákon kvalifikuje každú fyzickú osobu (nie právnickú osobu), ktorá má v obci trvalý pobyt (čiže aj štátny
príslušník inej krajiny), na podanie žaloby ak je názoru, že prevod majetku obce nebol vykonaný v súlade
so zákonom. V tomto konaní ide o tzv. určovaciu žalobu v zmysle ustanovenia § 80 OSP platného do

30. 06. 2016 a od 01. 07. 2016 o žalobu v zmysle ustanovenia § 137 c) CSP.

12. Podľa ustanovenia § 80 písm. c/ OSP, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo
najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

13. Podľa § 470 ods. 1,2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP"), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa
§ 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

14. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, došlo v
súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP"). Nová
právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý
znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom
účinnosti CSP. Zároveň však uvedený právny predpis v ustanovení § 470 ods. 2 stanovuje výnimky z

tohto základného pravidla. Podľa tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

15. Podľa § 137 písm. c), d CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné

preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu; určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného
predpisu a určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

16. Písmeno c) cit. ustanovenia vychádza z doterajšieho ustanovenia § 80 písm. c) OSP, no s
obmedzením, podľa ktorého naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z

osobitnéhopredpisuaakosprávnekonštatovalajsúdprvejinštancie,záujmomzákonodarcubolovylúčiť
všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti, resp. platnosti právnych úkonov a iných
právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory. Zo zákona teda priamo vyplýva, že domáhať sa
určenia neplatnosti zmluvy, t.j. určenia právnej skutočnosti je možné len ak to vyplýva z osobitného
prepisu.

17. V zmysle ustanovenia § 80 písm. c) OSP platného v čase začatia sporu bolo možné uplatniť žalobou
požiadavku na rozhodnutie súdu o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom
naliehavý právny záujem. Podľa platnej úpravy CSP je úprava obsiahnutá v § 137 písm. c), keď priurčovacej žalobe znie žalobný návrh na určenie, či tu právo je alebo nie je. Právny záujem žalobcov
na podanej žalobe musí byť kvalifikovaný - naliehavý, t.j. musí mať dostatočnú intenzitu, pričom tento
nie je daný, ak sa petit žaloby, jej skutkové tvrdenia a právne hodnotenie neviažu na odstránenie

konkrétnej spornosti žalobcom uplatneného práva (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28.09.2016 sp.
zn. 5Cdo/548/2015 publikovaný v Zbierke rozhodnutí pod R 22/2017). V tomto spore sa žalobcovia
domáhajú určenia neplatnosti nájomnej zmluvy zo dňa 28. 04. 2015, uzavretej medzi žalovanými v 1 .
rade a 2.rade. Ide o žalobu v zmysle § 137 písm. d) CSP, a to žalobu na určenie právnej skutočnosti,
ktorej prípustnosť musí vyplývať z osobitného predpisu, najmä hmotného práva. Žalobný návrh znejúci

na určenie právnej skutočnosti, ktorý z osobitného návrhu nevyplýva, je potrebné považovať za vadný.
Konkrétna spornosť v danej veci predstavuje posúdenie toho, či nájomná zmluva je platná.

18. Zákon č. 138/1991 Z.z. O majetku obcí v § 9b ods. 1 vymedzuje jednak okruh subjektov, ktorí sa
môžu neplatnosti domáhať a tiež obsah právneho úkonu, ktorý môže byť žalobou podanou na súde,
namietať. Zákon výslovne na podanie žaloby zmocňuje len fyzické osoby, ktoré majú v obci trvalý

pobyt, pričom tieto osoby môžu sa domáhať neplatnosti právneho úkonu týkajúceho sa iba prevodu
majetku obce na tretiu osobu z dôvodov v zákone bližšie konkretizovaných a na ktoré poukazujú aj
žalobcovia. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie,
že žalobca v 4. rade, ako právnická osoba, nemal aktívnu legitimáciu na podanie žaloby, keďže zákon
možnosť podať žalobu viaže len na fyzickú osobu s trvalým pobytom v obci. Ďalej súhlasí s tým, že

nakoľko predmetom sporného právneho úkonu nebol prevod nehnuteľnosti,, t. j. majetku obce tretej
osobe, ale nájom nehnuteľnosti, žalobcovia v 1. až 3. rade neboli aktívne legitimovaní na podanie žaloby
a nemali ani naliehavý právny záujem na podanej žalobe a to ani v čase začatia konania podľa § 80
písm. c) OSP a ani v čase rozhodovania súdu prvej inštancie v zmysle § 137d) CSP, pretože právo
domáhať sa neplatnosti nájomnej zmluvy pre nich nevyplývalo z osobitného predpisu, t. j. z § 9b ods.

1 zákona O majetku obcí. Ten umožňuje ( § 9b ods. 2) podať žalobu na súde do jedného roka odo
dňa prevodu vlastníckeho práva z majetku obce na nadobúdateľa, čo nie je daný prípad, keďže medzi
žalovanýmiv1.a2.radebolauzatvorenánájomnázmluva,ktorounešlokprevodumajetkužalovanéhov
1. rade na žalovaného v 2. rade. Z uvedených dôvodov nebolo pre rozhodnutie vo veci právne významné
posudzovanie žalobcami namietaných dôvodov neplatnosti nájomnej zmluvy.

19. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom žalobcov, že ich aktívna legitimácia vyplýva z čl. 46 ods.
1 Ústavy SR. Právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a
nestrannom súde má iba ten, komu zákon, t. j. hmotné právo, priznáva nároky alebo oprávnenia,
ktorýchsadomáha. Vdanejvecizákonč.138/1991Zb.žalobcomnároknaurčenieneplatnostiprávneho

úkonu - nájomnej zmluvy uzatvorenej žalovanými v 1. a 2. rade, ako bolo uvedené v ods. 17 totiž vôbec
nepriznáva, a preto ich tvrdeniu, že nájomná zmluva zasahuje do ich práv tým, že nemôžu uzatvoriť
nájomnú, príp.kúpnuzmluvu,nemožnovtomtokonaníposkytnúť právnuochranu.Anipoužitieanalógie
v danej veci nie je možné, pretože, ako bolo uvedené vyššie, zákon č. 138/1991 Zb. právo žalobcom
na podanie žaloby neupravuje, pričom z ust. § 137 písm. d) CSP vyplýva, že osobitný zákon by musel

obsahovať výslovné zmocnenie na podanie žaloby, čo ale neobsahuje.

20. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387
ods. 1 CSP potvrdil.

21. V odvolacom konaní úspešným žalovaným v zmysle ust. § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods.
1 CSP priznal proti žalobcom v 1. až 4. rade nárok na ich náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods.
2 CSP).

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na

súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).