Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, April 27, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/39/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111203768
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7111203768.3

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu
JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu: R. L., A. XX, V. - U., IČO:
41 003 373, zastúpeného JUDr. Andrejom Adamom, advokátom, Bracovce 132, proti žalovaným: 1/
Y. C. nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, V. - T., zastúpenému JUDr. Adrianou Dudášovou, advokátkou,
Kukučínova 19, Košice, 2/ Y. F. nar. XX.X.lXXX, trvale bytom V., O. XXXX/X, 3/ Y. R. nar. X.X.XXXX,

bytom F. XX, V., zastúpenej JUDr. Martou Šuvadovou, advokátkou, Floriánska 16, Košice, o zaplatenie
14.737,31 eur s prísl., o odvolaní žalovaných v 1/ a 3/ rade proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k.
27Cb/52/2011-385 zo dňa 3.11.2015 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaných v 1/, 2/ a 3/ rade spoločne a

nerozdielne zaplatiť žalobcovi 14.737,31 eur s 8% ročným úrokom od 18.4.2008 do zaplatenia a nahradiť
trovy konania vedeného pod sp.zn. 33Rob/243/2008 Okresného súdu Košice II 884,00 eur, do 3 dní
odo dňa právoplatnosti rozsudku. Zároveň žalovaným v 1/, 2/ a 3/ rade uložil povinnosť nahradiť
spoločne a nerozdielne trovy konania 4.518,55 eur na účet právneho zástupcu žalobcu, do 3 dní odo
dňa právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku sú prvej inštancie uviedol, že žalobca podanou žalobou zo
dňa 9.2.2011 žiadal zaviazať žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť mu sumu 14.737,31 eur s
príslušenstvom, keď tvrdil, že žalovaní ako konatelia spoločnosti si nesplnili svoju povinnosť a nepodali
návrh na vyhlásenie konkurzu obchodnej spoločnosti REM-PLAST s.r.o. a zodpovedajú žalobcovi
za škodu vo výške jeho pohľadávky s príslušenstvom. V žalobe uviedol, že na základe objednávky
obchodnej spoločnosti REM-PLAST s.r.o. so sídlom Košice, IČO: 36 568 589, ktorej konateľom v čase

prijatia objednávky bol žalovaný v 1/ rade, vykonal žalobca odborné elektromontážne práce a to vo
viacerých etapách na objekte žalovaného v 1/ rade na ul. Južná trieda č. 82. Poslednú etapu žalobca
vykonal začiatkom roka 2008, vykonané práce prevzal žalovaný v 1/ rade 2.4.2008, čo podľa tvrdenia
žalobcu potvrdil žalovaný v 1/ rade na súpise vykonaných prác a prevzal aj faktúru č. 2008/4 na
sumu 443.976,00 Sk splatnú 17.4.2008. Keďže spoločnosť REM-PLAST s.r.o. faktúru neuhradila,
žalobca podal žalobu na Okresný súd Košice, ktorý platobným rozkazom uložil spoločnosti REM-PLAST

s.r.o. zaplatiť žalobcovi 14.737,31 eur. Spoločnosť REM-PLAST s.r.o. si svoju povinnosť nesplnila,
a to ani na základe vykonateľného platobného rozkazu, preto žalobca podal návrh na vykonanie
exekúcie Exekútorskému úradu Košice I, ktorý na základe poverenia Okresného súdu Košice II začal
proti povinnému REM-PLAST s.r.o. exekúciu. Exekútorský úrad v Košiciach oznámil oprávnenému,
že povinný nevlastní majetok, ani finančné prostriedky, ktoré by mohli byť predmetom exekúcie. Z
uvedeného žalobca vyvodil, že spoločnosť REM-PLAST s.r.o. je v zmysle zák.č. 7/2005 Z.z. v úpadku.

Keďže konatelia spoločnosti žalovaní v 1/ až 3/ rade si nesplnili svoju povinnosť a nepodali návrh na
vyhlásenie konkurzu na spoločnosť REM-PLAST s.r.o., zodpovedajú žalobcovi za škodu vo výške jehopohľadávky s príslušenstvom.V priebehu konania (podaním zo dňa 25.3.2013) žalobca žiadal, aby súd
pri rozhodovaní o žalobe bral v úvahu ust. § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého
nároky spoločnosti na náhradu škody voči konateľom môže uplatniť vo svojom mene a na vlastný účet

veriteľ spoločnosti, ak nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti, nakoľko pohľadávka
žalobcu nebola uspokojená z majetku spoločnosti.

3. Súd prvej inštancie poukázal na stanovisko žalovaného v 1/ rade, ktorý žiadal žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť, keď okrem iného uviedol, že konateľom obchodnej spoločnosti REM-PLAST s.r.o. bol v

období od 7.2.2003 do 7.1.2009, kedy ukončil funkciu konateľa spoločnosti. Poukazujúc na ust. § 11 ods.
4 zák.č. 7/2005 Z.z. zastával názor, že podmienkou vzniku tejto zodpovednosti štatutárneho orgánu za
škodu je, že bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu alebo že tento návrh bol podaný oneskorene,
že v uvedenom ustanovení je upravená vyvrátiteľná právna domnienka o výške tejto škody a táto
domnienka predpokladá, že škodou je suma pohľadávok, ktorá po zrušení konkurzu alebo zastavení
konkurzného konania pre nedostatok majetku, zostala neuspokojená.. Domnienku o výške škody možno

uplatniť až potom, čo došlo k zrušeniu konkurzu alebo zataveniu konkurzného konania pre nedostatok
majetku.Keďževdanomprípadenávrhnavyhláseniekonkurzunamajetokspoločnostinebolpodanýani
dlžníkom a ani veriteľom, nemožno hovoriť o vzniku zodpovednosti konateľa spoločnosti REM-PLAST
s.r.o. za škodu, v dôsledku oneskoreného podania návrhu na konkurz. Zdôraznil, že v období, keď
bol konateľom spoločnosti REM-PLAST s.r.o., táto nebola ani v úpadku, ani v predĺžení. Pohľadávka

žalobcu voči spoločnosti REM-PLAST s.r.o. nebola uhradená z dôvodu, že spoločnosť REM-PLAST
s.r.o. pohľadávku neuznávala, považovala ju za nedôvodnú, žalobca vyfakturoval spoločnosti cenu
vyššiu, než akú v skutočnosti mala hodnota prác a dodávok, bola neprimerane vysoká a nezodpovedala
všeobecnej cene za takéto práce v danom mieste a čase, a preto faktúra vystavená žalobcom č. 2008/4
vo výške 443.976,00 Sk bola žalobcovi vrátená ako nedôvodná a neoprávnená. Poukázal na to, že

žalobca neuvádza v žalobe, že žalobcovi spoločnosť REM-PLAST s.r.o. uhradila za vykonané práce
cenu prác, avšak medzi zmluvnými stranami nebola uzatvorená zmluva písomne a nebola písomne
dohodnutá ani cena za práce. Pokiaľ žalobca pripojil k žalobe list (správu súdneho exekútora) z nej
vyplýva len to, že súdny exekútor nezistil žiaden majetok spoločnosti REM-PLAST s.r.o., ktorý by mohol
byť predmetom exekúcie, čo však neznamená, že spoločnosť žiadny majetok nemá resp. nemala v

čase, keď bol konateľom spoločnosti t.j. do 7.1.2009, a len z tohto dôkazu žalobca vyvodzuje záver, že
spoločnosť bola a je v úpadku.

4. K následnému podaniu žalobcu, ktorým svoj nárok modifikoval s poukazom na ust. § 135a
ods. 5 Obchodného zákonníka žalovaný v 1/rade uviedol, že aktívne legitimovaným na uplatnenie

zodpovednosti voči konateľovi je samotná spoločnosť a za splnenia podmienok uvedených v ods. 5
§ 135a Obchodného zákonníka aj veriteľ spoločnosti. Vždy však ide o nárok na náhradu škody, ktorá
vznikla spoločnosti konaním jej konateľa. Veriteľ je síce aktívne legitimovaným v spore o náhradu
škody voči konateľovi spoločnosti, avšak v konaní si uplatňuje škodu, ktorá vznikla spoločnosti a nie
jemu. Opakovane poukázal na spornosť samotnej existencie pohľadávky veriteľa, ktorú spoločnosť

neuhradila z dôvodu, že žalovaný v 1/ rade ako konateľ spoločnosti REM-PLAST s.r.o. neodsúhlasil
žalobcovi vykonané práce, podpis na súpise vykonaných prác nie je podpisom žalovaného v 1/ rade,
navyše je podpísaná len prvá strana súpisu, ostatné strany nie sú podpísané. Zastával názor, že
ako konateľ spoločnosti REM-PLAST s.r.o. konal s odbornou starostlivosťou, keď faktúru žalobcovi,
ktorá bola nedôvodná, v mene spoločnosti neuhradil. Rovnako zastával názor, že žalobca nepreukázal,

že existuje konkrétny nárok a to nárok spoločnosti voči žalovanému v 1/ rade ako konateľovi, teda
že žalobca nepreukázal predpoklady zodpovednosti za škodu ako vznik škody na strane spoločnosti
REM-PLAST s.r.o., porušenie povinnosti konateľa vykonávať svoju funkciu s odbornou starostlivosťou
a príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti zo strany konateľa spoločnosti a vznikom škody
na strane spoločnosti REM-PLAST s.r.o.. Rovnako nepreukázal, že by žalovaný v 1/ rade, ako

konateľ spoločnosti REM-PLAST s.r.o. nekonal s odbornou starostlivosťou a ani vznik škody na strane
spoločnosti REM-PLAST s.r.o.. Zdôraznil, že spoločnosť bola jednoosobovou spoločnosťou, a teda
konateľ pri svojom konaní fakticky vykonával rozhodnutia jediného spoločníka spoločnosti, a teda v
tomto prípade zodpovednosť konateľa (jediného konateľa spoločnosti) voči spoločnosti (sebe samému)
ani nepripadá do úvahy.

5. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalovaný v 2/ rade, ktorému súd ustanovil opatrovníka, sa
k žalobe nevyjadril a žalovaná v 3/ rade žiadala taktiež žalobu zamietnuť, keď okrem iného uviedla,
že spoločníčkou a konateľkou spoločnosti sa stala v marci 2009, keď chcela rozbehnúť svoju vlastnúpodnikateľskú činnosť, že z finančného hľadiska sa vstup do existujúcej obchodnej spoločnosti zdal
menej finančne nákladný, než si zakladať novú spoločnosť. Žalovaným v 2/ rade bola ubezpečená,
že spoločnosť má splnené všetky svoje povinnosti voči všetkým subjektom a inštitúciám, že na

spoločnosti neviaznu žiadne ťarchy a bola ubezpečená, že spoločnosť pod vedením žalovaného v 2/
rade nevykonávala žiadnu činnosť, čo bol aj dôvod prevodu jeho obchodného podielu. Napriek prísľubu
žalovaného v 2/ rade, neodovzdal jej po zápise ako spoločníčke a konateľke spoločnosti REM-PLAST
s.r.o. do obchodného registra, účtovnú dokumentáciu ani listiny spoločnosti, týmito nedisponuje napriek
mnohým osobným telefonickým aj písomným urgenciám. Zdôraznila, že v čase, keď sa stala konateľkou

a spoločníčkou spoločnosti, nemala žiadnu vedomosť o tom, že spoločnosť je v predĺžení, inak by do
takejto spoločnosti určite nevstupovala, nemala a nemá žiadnu kvalifikovanú vedomosť o pohľadávke
žalobcu a už vôbec nie o akýchkoľvek iných pohľadávkach iných veriteľov voči spoločnosti, ktorých
existenciu by pre začatie konkurzného konania bolo nutné preukázať a právne relevantným spôsob
osvedčiť úpadok spoločnosti. Zastávala názor, že spoločnosť, vychádzajúc z obsahu samotnej žaloby,
mohla byť v úpadku už v čase, kedy obchodovala so žalobcom, že zákon dáva právo aj veriteľovi,

aby tento na dlžníka, ak má za to, že je v predĺžení, podal návrh na vyhlásenie konkurzu, že ak by
žalobca disponoval vedomosťou o ďalších dvoch veriteľoch spoločnosti, bol by návrh na vyhlásenie
konkurzu podal aj sám. Skutočnosť, že sa tak nestalo, svedčí o tom, že sám žalobca dôkazy o úpadku
spoločnosti nemal a nemá. Mala za to, že je vylúčená solidárna zodpovednosť viacerých osôb, tak ako
sa žalobou domáha žalobca, že zodpovednosť za škodu za oneskorené podanie návrhu na vyhlásenie

konkurzu nie je objektívnou zodpovednosťou. Za dôležité považovala aj to, že škoda, ktorá veriteľom
prípadne vznikne v dôsledku oneskoreného podania návrhu na vyhlásenie konkurzu možno pomerne
ťažko, ak vôbec vyčísliť, pričom zákon predpokladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že sa jedná o sumu
pohľadávok, ktorá po zrušení alebo zastavení konkurzu ostala neuspokojená. Domnienku o výške
škody možno uplatniť až potom, čo došlo k zrušeniu alebo k zastaveniu konkurzného konania pre

nedostatok majetku. V prípade, ak konkurzné konanie nebolo ani zrušené ani zastavené, návrh nebol
ani podaný, táto vyvrátiteľná právna domnienka nemôže byť vôbec aplikovaná, keďže nemá oporu v
zákonnej úprave.

7. Pokiaľ žalobca v priebehu konania „upravil nárok vo vzťahu k žalovaným“ uviedla, že dôkazné

bremeno v spore o zodpovednosti žalovanej konateľky za vznik škody spoločnosti prislúcha žalobcovi
a ak nárok spoločnosti na náhradu škody voči konateľom uplatňuje vo svojom mene a na vlastný
účet veriteľ spoločnosti v zmysle § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka, rovnako dôkazné bremeno
o porušení povinnosti konateľa pri výkone jeho pôsobnosti prislúcha žalobcovi, ktorý odvodzuje svoju
pohľadávku voči žalovanej konateľke porušením jej povinnosti konateľa spoločnosti. Tvrdenie, že

konateľspoločnostiporušilsvojepovinnostiprivýkonesvojejpôsobnosti,prichádzadoúvahyzasplnenia
predpokladov, ak je overené vykonaním dôkazov, že veriteľ nemôže svoju pohľadávku uspokojiť z
majetku spoločnosti a sú overené predpoklady zodpovednosti konateľov za škodu v zmysle § 135a a
§ 373 a nasl. Obchodného zákonníka (vznik škody, porušenie povinnosti konateľov vykonávať svoju
pôsobnosť s odbornou starostlivosťou, príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody).

V ďalšej časti svojho vyjadrenia poukázala na výklad ustanovenia § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka.
Zdôraznila, že základným predpokladom pre uplatnenie nároku veriteľa je, že nemôže uspokojiť svoju
pohľadávku z majetku spoločnosti, že vznik škody a jej výška musí byť preukázaná vo vzťahu k
spoločnosti REM-PLAST s.r.o. (predstavuje škodu spoločnosti) a nemožno ju zamieňať so škodou na
strane žalobcu ako veriteľa. Zastávala názor, že žalobca mylne preukazuje škodu vo výške judikovanej

pohľadávkyžalobcuanieškodu,ktorámalavzniknúťspoločnostiREM-PLASTs.r.o.,žežalobcasamôže
ako veriteľ domáhať voči konateľovi náhrady škody, ktorá vznikla spoločnosti nie veriteľovi. Uplatnenie
náhrady škody, ktorá vznikla spoločnosti lebo žalovaná v 3/ rade ako konateľka nekonala s odbornou
starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti, je nepochybne iným nárokom, ako
zaplatenie pohľadávky priznanej právoplatným platobným rozkazom, ktorú si žalobca uplatňuje voči

žalovanej v 3/ rade. Nárok spoločnosti na náhradu škody voči jej konateľom sa v prípade uplatnenia
takéhoto nároku veriteľom spoločnosti vo svojom mene a na vlastný účet modifikuje len v tom, že
takýto záväzok môže zaniknúť z dôvodov predpokladaných zákonom, teda plnením buď spoločnosti
ako poškodenému alebo plnením veriteľovi spoločnosti dlžníka. Za neexistencie škody na strane
spoločnosti REM-PLAST s.r.o. by úhrada judikovanej pohľadávky žalobcu sama o sebe nemala dosah

na zánik škody voči spoločnosti. Z uvedeného vyvodila, že žalobca nepreukázal výšku škody, ktorá mala
vzniknúť spoločnosti REM-PLAST s.r.o. Existujúca pohľadávka žalobcu nemôže byť pretransformovaná
do výšky škody spoločnosti. Pohľadávka žalobcu nepredstavuje škodu spoločnosti REM-PLAST a
tvrdila, že medzi majetkové hodnoty (§ 6 ods. 1 Obchodného zákonníka) patria aj pohľadávky, z čohovyvodila, že majetok žalobcu sa nezmenil (neznížil o uvedenú hodnotu), pretože táto pohľadávka vo
výške 14.737,31 eur je naďalej súčasťou jeho obchodného majetku. Z tohto dôvodu nebola preukázaná
ani existencia škody. Žalobca neosvedčil existenciu konkrétneho nároku na náhradu škody, ktorý má

spoločnosť REM-PLAST s.r.o. proti žalovanej v 3/ rade, neosvedčil ani existenciu takéhoto právneho
vzťahu medzi ním a žalovanou v 3/ rade v zmysle § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka, neuviedol, že
došlo k určitému skutku, z ktorého je vyvodzovaná zodpovednosť žalovaného konateľa za protiprávny
úkon, že by určitý skutok mal byť tým protiprávnym úkonom žalovanej v 3/ rade, ktorým spoločnosti
REM-PLAST škodu spôsobila, netvrdí a neosvedčuje kedy, akým konaním, či opomenutím spôsobila

žalovaná v 3/ rade ako konateľka spoločnosti tejto spoločnosti škodu a v akej výške, a preto žiadala
žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

8. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní (oboznámením listinných dôkazov vrátane faktúry č.
2008/04zodňa2.4.2008,návrhunavydanieplatobnéhorozkazuvrátaneplatobnéhorozkazuOSKošice
II sp.zn. 33Rob/243/2008 zo dňa 22.1.2009, návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 10.7.2009, správy

Exekútorského úradu Košice - JUDr. Andreja Dembického, výpisu z obchodného registra spoločnosti
REM-PLAST s.r.o., výsluchom účastníkov) vyvodil, že žalobca nárok na náhradu škody uplatňuje z
dôvodu porušenia povinnosti konateľov, ktoré povinnosti žalovaným vyplývali z ust. § 135a ods. 5
Obchodného zákonníka, podľa ktorého mali žalovaní povinnosť uhradiť faktúru za vykonané práce a
dodaný materiál, čo porušili tým, že faktúru neuhradili. Citujúc ust. § 135a ods. 1, 2, 3 a 5 Obchodného

zákonníka uzavrel, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalovaný v 1/ rade bol
konateľom a jediným spoločníkom spoločnosti REM-PLAST s.r.o. od 7.2.2003 od 4.2.2009, že so
žalobcom ako konateľ spoločnosti REM-PLAST s.r.o. uzavrel ústnu zmluvu na výkon elektroinštalačných
prác v objekte Južná trieda 82, Košice. Práce boli vykonávané žalobcom a spoločnosťou REM-PLAST
aj uhrádzané. Posledná faktúra č. 2008/04 vystavená 2.4.2008 na sumu 14.737,31 eur (443.976,00

Sk) uhradená nebola. Platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Košice II č.k. 33Rob/243/2008 dňa
22.1.2008, ktorým bola zaviazaná spoločnosť REM-PLAST s.r.o. zaplatiť žalobcovi 14.737,31 eur a
nahradiť trovy konania 1.504,16 eur bol spoločnosti doručovaný 22.1.2009. Konštatoval súd prvej
inštancie, že zásielka sa vrátila ako nedoručená 27.1.2009 a podľa záznamu súdneho doručovateľa
z dôvodu, že adresát REM-PLAST s.r.o., Južná trieda 82, Košice už nesídli na uvedenej adrese, ale

na adrese Rožňavská 15, Moldava nad Bodvou. V zmysle výpisu z obchodného registra firma na
adrese Južná trieda 82, Košice mala sídliť v čase od 14.10.2003 do 4.2.2009. Firma REM-PLAST s.r.o.
na adrese Rožňavská 15, Moldava nad Bodvou platobný rozkaz doručovaný 4.3.2009 v čase, keď
konateľom bol žalovaný v 2/ rade neprevzala. Platobný rozkaz prevzala 15.6.2009 na adrese Košice,
Pod Hrebienkom 8, Košice, kedy konateľkou bola žalovaná v 3/ rade. Platobný rozkaz, voči ktorému

nebol podaný odpor, nadobudol právoplatnosť 1.7.2009, stal sa exekučným titulom. Konštatoval súd,
že týmto platobným rozkazom je preukázaná existencia pohľadávky žalobcu voči spoločnosti REM-
PLAST s.r.o. V zmysle správy exekútora spoločnosť nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok,
nedisponuje žiadnymi cennými papiermi a toto exekučné konanie je nevymožiteľné. Skutočnosť, aby
spoločnosť REM-PLAST s.r.o. mala nejaký majetok, netvrdil ani jeden zo žalovaných.

9. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností súd mal nesporne preukázané, že uspokojenie
právoplatne priznaného nároku žalobcu z majetku spoločnosti, keďže spoločnosť REM-PLAST s.r.o.
nevlastní žiaden majetok, nie je možné.

10. Súd prvej inštancie poukázal na to, že pre vznik zodpovednosti konateľov za škodu, teda aby súd
moholžalobevyhovieťvzmysleust.§135aObchodnéhozákonníka,musiabyťsplnenépredpoklady -a/
vznikškody, b/porušeniepovinnostiprivýkonefunkciekonateľa,najmäporušeniepovinnostivykonávať
funkciu s odbornou starostlivosťou - povinnosti konateľa sú určené jednak v zákone a v spoločenskej
zmluve. Porušenia povinnosti sa môžu konatelia dopustiť úmyselným ako i nedbanlivostným konaním,

respektíve nekonaním, hoci boli povinní konať. Porušenie povinnosti konať s odbornou starostlivosťou
pri výkone funkcie konateľa sa podľa zákona predpokladá a nie je potrebné ho preukazovať, c/
príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody - konateľ zodpovedá za škodu, len ak
bola zistená príčinná súvislosť medzi jeho konaním alebo nekonaním pri výkone funkcie s odbornou
starostlivosťou a vzniknutou škodou.

11. Podľa názoru súdu nevyplatením právoplatne priznaného nároku žalobcovi škoda vznikla. Škoda sa
prejavuje v rôznych formách, zníženie, strata, poškodenie alebo znehodnotenie veci, ale aj náklady
vynaložené poškodenou stranou spočívajúce v činnosti, v službách, v práci, v dodaní materiálu. Tým,že žalobca práce vykonal a dodal materiál, na strane žalobcu nedošlo k predpokladanému zväčšeniu
majetku, to znamená, že márne boli vynaložené náklady, ktoré poškodený vynaložil v prospech
spoločnosti REM-PLAST s.r.o.

12. Ďalej uviedol, že v ust. § 135a ods. 2 Obchodného zákonníka je obsiahnutá úprava zodpovednosti
konateľov za škodu spôsobenú pri výkone svojej pôsobnosti. Táto úprava ma charakter špeciálnej
úpravy vo vzťahu k všeobecnej úprave zodpovednosti za škodu podľa § 373 a nasl. Obchodného
zákonníka. Ak konateľ spôsobí škodu pri výkone svojej pôsobnosti, či už porušením záväzku alebo

porušenímpovinností,jepovinnýnahradiťškodu.Zustanovenia§135aObchodnéhozákonníkavyplýva,
že konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť štatutárneho orgánu s odbornou starostlivosťou a v
súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Konatelia teda majú konať odborne a lojálne
voči spoločnosti a jej spoločníkom. Odbornosť sa vzťahuje na schopnosť rozhodovania so znalosťou
veci v celej zložitosti problematiky podnikania spoločnosti.

13. Za spôsobenú škodu zodpovedajú konatelia spoločne a nerozdielne, teda solidárne. Takto
upravená solidárna zodpovednosť konateľov podľa § 135a ods. 2 korešponduje s úpravou solidárnej
zodpovednosti podľa § 383 Obchodného zákonníka. Porušenie povinnosti konať s odbornou
starostlivosťou pri výkone funkcie konateľa sa podľa zákona predpokladá a nie je potrebné ho
preukazovať. Zodpovednosť konateľa za škodu je založená na princípe objektívnej zodpovednosti a

konateľ bude zodpovedať za spôsobenú škodu bez ohľadu na to, či ju spôsobil zavineným konaním
alebo nie. Zodpovednosti za škodu sa môže konateľ zbaviť preukázaním aspoň jedného z liberačných
dôvodov uvedených v ods. 3.

14. Náhradu škody voči konateľom si môže uplatňovať spoločnosť, ktorá je v pozícií poškodeného, ale

aj jej veriteľ.

15. Zodpovednosť konateľa za škodu, spôsobenú spoločnosti porušením povinností v súvislosti s
výkonom funkcie je podľa ustanovenia zákona konať so starostlivosťou riadneho hospodára a starať
sa o majetok spoločnosti patrí medzi jeho základné povinnosti.

16. Podľa názoru súdu žalovaný v 1/ rade ako konateľ respektíve bývalý konateľ spoločnosti
REM-PLAST s.r.o. porušil zákonnú povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 135a ods.1 Obchodného
zákonníka, pretože pri výkone svojej pôsobnosti ako konateľa spoločnosti nepostupoval s odbornou
starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti, pretože neuhradil záväzky spoločnosti.

Zodpovednosť konateľa za škodu, spôsobenú spoločnosti porušením povinností v súvislosti s výkonom
funkcie je podľa zákona konať so starostlivosťou riadneho hospodára a starať sa o majetok spoločnosti
patrí medzi jeho základné povinnosti. Napriek tomu, že práce pre spoločnosť boli vykonané nepreukázal
ani účtovne, aby spoločnosť v čase predaja mala nejaký majetok a za akú hodnotu bola odpredaná a
ako bolo nakladané s majetkom spoločnosti. Nie je možné považovať konanie žalovaného v 1/ rade

s ohľadom aj na predaj spoločnosti osobe, ktorej pobyt je neznámy a bez predloženia akéhokoľvek
dôkazu o tom, že spoločnosť mala majetok o aký majetok išlo, za konanie odborné a lojálne voči
spoločnosti. Odbornosť zahŕňa aj vytvorenie zodpovedajúcej informačnej sústavy spoločnosti v záujme
získavania všetkých informácii relevantných vo vzťahu aj k predmetu rozhodovania, aby ako aj v
danom prípade aj ďalší konateľ spoločnosti mohol získať pravdivé informácie o ekonomickej činnosti

spoločnosti. Spoločnosť vyfakturované práce po prevzatí faktúry nezaplatila a neexistuje dôkaz, aby
spoločnosť REM-PLAST s.r.o. práce vzhľadom na tvrdenie žalovaného v 1/ rade, že neboli vykonané
kvalitne, reklamovala a aby sa sporilo ohľadne nevykonania elektroinštalačných prác.

17. Vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade súd prvej inštancie vyvodil, že sa stal spoločníkom a konateľom

spoločnosti REM-PLAST s.r.o. 5.2.2009 do 9.4.2009, čo nesvedčí o tom, že postupoval s odbornou
starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a vo vzťahu k žalovanej v 3/ rade uviedol, že sa stala
spoločníčkou a konateľkou 5.2.2009 napriek tomu, že žiadna účtovná dokumentácia a iné doklady jej
neboli podľa jej tvrdenia odovzdané a spoločnosť napriek tomu prevzala, že spoločnosť nevykonáva
žiadnu podnikateľskú činnosť, a podáva iba daňová priznanie. Takéto konanie žalovanej v 3/ rade nie

je možné charakterizovať ako konanie konateľa v dobrej viere a v záujme spoločnosti.19. Žalovaní okrem tvrdenia, že spoločnosť riadili s najlepším úmyslom a že spoločnosť nie je v
predlžení, súdu nepredložili žiaden dôkaz o existencii majetku spoločnosti REM-PLAST s.r.o. Z vyššie
uvedených dôvodov súd prvej inštancie rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

21. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 142 ods. l O.s.p. a priznal žalobcovi
náhradu trov konania v celkovej výške 4518,55 eur. Trovy konania priznané žalobcovi pozostávajú zo
zaplateného súdneho poplatku 884,00 eur a z trov právneho zastúpenia 3.934,55 eur v zmysle vyhlášky
číslo 655/2004 Z.z. § 10, 15,16, 17 a spočívajú v odmene za 10 úkonov po 303,74 eur /príprava a

prevzatie, podanie žaloby, vyjadrenie zo dňa 25.3.2015, účasť na pojednávaní 9.4.2013, 22.5.2013,
11.12.2013, 12.3.2014, 16.4.2014, 25.3.2014 a 13.10.2015/, z režijného paušálu 2 x 7,41 eur, 3 x 7,81
eur, 3x 8,04 eur a 2x8,39 eur 3.116,55 eur, z cestovných nákladov v súvislosti s účasťou u procesného
súdu právneho zástupcu žalobcu Bracovce - Košice a späť 7 x 21,96 eur t.j.153,72 eur a z náhrady za
stratu času Bracovce - Košice a späť jedna cesta 4 polhodiny po 13,01 t.j. 52,04 eur x 7, 364,28 eur.

23. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v 1/ rade z dôvodov,
že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie

súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, teda z dôvodov uvedených v
ust. § 205 ods. 2 písm. a/, b/, c/, d/ a f/ O.s.p. Odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie podal aj
žalovaný v 3/ rade z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm.d/ a f/ O.s.p. t.j. že súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

24. Žalovaný v 1/ rade v odvolaní proti rozsudku uviedol, že o tom, že je voči nemu vedené toto
konanie sa dozvedel 15.3.2012, teda v čase, keď už nevykonával funkciu konateľa spoločnosti REM-
PLAST s.r.o. viac ako tri roky (funkciu konateľa spoločnosti REM-PLAST vykonával v období od 7.2.2003
do 27.1.2009). Uviedol, že nebol v žiadnom záväzkovo-právnom vzťahu k žalobcovi a v záväzkovo-

právnom vzťahu voči žalobcovi bola resp. je spoločnosť REM-PLAST s.r.o., voči ktorej má žalobca
pohľadávku na základe exekučného titulu vydaného Okresným súdom Košice II (platobný rozkaz sp.zn.
33Rob/243/2008 právoplatný dňa 1.7.2009, teda v čase keď už žalovaný v 1/ rade nebol konateľom
spoločnosti). Platobný rozkaz prevzala žalovaná v 3/ rade, ktorá bola v tom čase konateľkou spoločnosti
REM-PLAST s.r.o., voči ktorému nepodala opravný prostriedok. V ďalšej časti odvolania citoval ust.

§ 135a ods. 5 Obchodného zákonníka, poukázal na podmienky, ktoré musia byť splnené pre vznik
zodpovednosti žalovaného v 1/ rade ako konateľa spoločnosti za škodu v zmysle citovaného zákonného
ustanovenia(vznikškodynastranespoločnostiREM-PLASTs.r.o.,porušeniepovinnostižalovanéhov1/
rade ako konateľa spoločnosti pri výkone funkcie konateľa, teda v čase keď vykonával funkciu konateľa
spoločnosti a príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody) a pokiaľ vstupuje do

právneho postavenia spoločnosti veriteľ spoločnosti, tento musí preukázať, že veriteľ má pohľadávku
voči spoločnosti REM-PLAST s.r.o., ktorú nie je možné uspokojiť z majetku tejto spoločnosti. Zdôraznil,
že uvedené podmienky bol povinný v tomto súdnom konaní preukázať žalobca, ktorý nesie dôkazné
bremeno.

25. Aj keď súd žalobe vyhovel v celom rozsahu zastával názor, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku
prvostupňového súdu nie je zrejmé, predovšetkým to, akým konkrétnym konaním resp. porušením
povinnosti žalovaného v 1/ rade ako konateľa spoločnosti pri výkone jeho funkcie konateľa, kedy a v
akej výške mala vzniknúť spoločnosti REM-PLAST s.r.o. škoda. Zdôraznil, že na to, aby sa žalovaný v
1/ rade mohol vyjadriť, prípadne v zmysle § 135a ods. 3 Obchodného zákonníka „vyviniť“, že konal pri

výkone svoje pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti musí
byť zrejmé, na aké konkrétne konanie žalobca poukazuje, v dôsledku ktorého mala vzniknúť spoločnosti
škoda a v akej konkrétnej výške. Žalobca v priebehu celého konania pred súdom prvého stupňa na
takéto konanie nepoukázal, ani takéto konanie nevyšlo najavo. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní
konanom dňa 11.12.2013 uviedol, že „my nepreukazujeme, že spoločnosti vznikla škoda, ale že

veriteľovi vznikla škoda“. Už z tohto je zrejmé, že žalobca v konaní ani netvrdil, že nejakým konaním
konateľa spoločnosti REM-PLAST s.r.o. (žalovaného v 1/ rade resp. v 2/ a 3/ rade) vznikla spoločnosti
REM-PLAST s.r.o. škoda. Záver prvostupňového súdu v tom, že žalovaný v 1/ rade „nepostupoval s
odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti, pretože neuhradil záväzky spoločnosti“považoval za nedôvodný. Práve žalovaný v 1/ rade tým, že neuhradil faktúru vystavenú žalobcom,
nakoľko ju nepovažoval za odôvodnenú, postupoval s odbornou starostlivosťou, keďže takúto faktúru
nepovažoval za dôvodný záväzok spoločnosti REM-PLAST s.r.o. Aj v prípade, ak by takáto faktúra

žalobcuboladôvodná,jejneuhradenímspoločnostiREM-PLASTs.r.o.žiadnaškodanevznikla.Rovnako
za nedôvodný považoval záver súdu, že „nie je možné považovať konanie žalovaného v 1/ rade s
ohľadom aj na predaj spoločnosti osobe, ktorej pobyt je neznámy a bez predloženia akéhokoľvek dôkazu
o tom, že spoločnosť mala majetok, o aký majetok išlo, za konanie odborné a lojálne voči spoločnosti“.
Zdôraznil, že žalovaný v 1/ rade je v tomto konaní pasívne legitimovaný z titulu výkonu svojej funkcie

konateľa nie spoločníka spoločnosti REM-PLAST s.r.o., čo nemožno zamieňať. Prevod obchodného
podielu je vecou spoločníka spoločnosti, nemá vplyv na výkon funkcie konateľa spoločnosti. Navyše v
čase prevodu obchodného podielu pobyt žalovaného v 2/ rade bol známy (žalovaný 1/ rade nemohol
mať vedomosť o tom, že žalovaný v 2/ rade o niekoľko rokov neskôr sa bude zdržiavať na neznámom
mieste), žalovaný v 2/ rade uzatvoril Zmluvu o prevode obchodného podielu a následne realizoval ďalšie
úkony spoločnosti a tiež previedol obchodný podiel na žalovanú v 3/ rade. Prvostupňový súd opomenul

tú skutočnosť, že v priebehu dokazovania vyšlo najavo, že v čase prevodu obchodného podielu zo
žalovaného v 1/ rade ako spoločníka na žalovaného v 2/ rade ako nového spoločníka, spoločnosť
REM-PLAST s.r.o. mala majetok (minimálne osobné motorové vozidlá ŠKODA Fábia KE XXX FJ,
motocykel YAMAHA Neos KE XXX EA, prívesný vozík KE XXX Y). Uvedená skutočnosť vyplynula z
trestné spisu pripojeného k tomuto konaniu, na čo žalovaný v 1/ rade poukázal aj vo svojom podaní z

3.3.2014. Tieto skutočnosti vyplynuli aj z príslušného dopravného inšpektorátu - jeho stanoviska ohľadne
vlastníctva predmetných motorových vozidiel. V uvedenom trestnom konaní žalovaný v 2/ rade uviedol
pri svojom výsluchu, že spoločnosť REM-PLAST s.r.o. mala na účte aj finančné prostriedky v čase,
keď ju prebral. Žalovaný v 1/ rade zastával názor, že skutočnosť, či spoločnosť mala majetok v čase
prevodu obchodného podielu zo žalovaného v 1/ rade na žalovaného v 2/ rade je irelevantná v tomto

súdnom konaní, keďže prevodom obchodného podielu (z pôvodného spoločníka na nového spoločníka)
namajetkompostavenísamotnejspoločnostisaničnezmenilo.Predmetomdokazovaniaspoukazomna
ust. § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka mala byť v prvom rade skutočnosť, či niektorý zo žalovaných
porušením povinnosti pri výkone funkcie konateľa spôsobil spoločnosti REM-PLAST s.r.o. škodu.

26. Aj pokiaľ prvostupňový súd v odôvodnení uvádza, že žalovaný v 1/ rade ako konateľ spoločnosti
nekonalvsúlade sust.§135aObchodnéhozákonníka,vodôvodnenírozsudkuabsentujetáskutočnosť,
kedy a aká škoda (konkrétna výška škody) mala takýmto konaním žalovaného v 1/ rade spoločnosti
vzniknúť. Pokiaľ súd konštatuje, že žalobcovi nevyplatením faktúry vznikla škoda, čo je celkom iný nárok
ako ten, ktorý mal byť predmetom dokazovania v tomto konaní, keďže veriteľ spoločnosti v zmysle ust.

§ 135a ods. 5 Obchodného zákonníka vstupuje v tomto konaní v zmysle tohto ustanovenia do právneho
postavenia spoločnosti a uplatňuje náhradu škody, ktorá vznikla spoločnosti voči svojmu konateľovi, nie
škoda,ktorávzniklaveriteľovi.Konanímžalovanéhov1/rade,ktorévyvodzujesúdvzávereodôvodnenia
rozhodnutia (str. 13, 14 rozsudku) žiadna škoda spoločnosti REM-PLAST s.r.o. nevznikla.

27. Podľa názoru žalovaného v 1/ rade sa súd nedostatočne vysporiadal s námietkou žalovaného
v 1/ rade, ktorý tvrdil, že spornú faktúru, ktorou žalobca vyúčtoval spoločnosti REM-PLAST s.r.o.
elektroinštalačnépráceneuhradilzdôvodu,žejupovažovalzaneoprávnenú,navyšežalobcanepredložil
žiadny dôkaz svedčiaci o oprávnenosti svojej pohľadávky (napr. žalovaným v 1/ rade odsúhlasený
súpis vykonaných prác, odsúhlasenú cenu diela atď.). Exekučný titul nadobudol žalobca 1.7.2009,

kedy žalovaný v 1/ rade už nebol konateľom spoločnosti, a teda nemohol ovplyvniť podanie opravného
prostriedku voči platobnému rozkazu.

28. Žalovaný v 1/ rade rovnako zastával názor, že súd sa nedostatočne vysporiadal s jeho tvrdením, že
žaloba je predčasná (na predčasnosť podanej žaloby poukázal vo svojom podaní zo dňa 3.3.2014 ako aj

na pojednávaní 12.3.2014 a 16.4.2014), nakoľko exekučné konanie vedené u súdneho exekútora JUDr.
Mgr. Andreja Dembického pod sp.zn. EX 1712/2009 v exekučnej veci oprávneného R. L. voči povinnému
REM-PLAST s.r.o., v rámci ktorého je vymoženie pohľadávky žalobcu uplatnenej aj v tomto súdnom
konaní stále prebieha. Súdny exekútor dňa 30.12. spísal hnuteľný majetok, ktorý by mal podliehať
exekúcii, aj keď v odôvodnení rozsudku súd túto námietku žalovaného v 1/ rade ako aj žalovaného v

3/ rade neuvádza, teda sa s ňou ani nevysporiadal, len konštatoval, že „skutočnosť, aby spoločnosť
REM-PLAST s.r.o. mala nejaký majetok netvrdil ani jeden zo žalovaných“. Zdôraznil, že funkcia konateľa
spoločnosti mu zanikla 27.1.2009, preto sa nemôže relevantne vyjadrovať k tomu, či spoločnosť v
súčasnosti má alebo nemá majetok, pričom dôkazné bremeno tvrdenia o nemajetnosti spoločnosti je nažalobcovi. V nadväznosti na vyššie uvedené poukázal na to, že aj keď sa vedie konanie o vylúčenie veci
z exekúcie na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. 15C/12/2014, doposiaľ nie je právoplatne skončené,
navyše žalobca pred podaním žaloby resp. počas konania nepodal návrh na zastavenie prebiehajúceho

exekučného konania z dôvodu nemajetnosti povinného, a teda má záujem na pokračovaní v exekúcii
majetku povinného. S poukazom na vyššie uvedené zastával názor, že záver prvostupňového súdu, že
žalobca nesporne nemôže uspokojiť svoj nárok z majetku spoločnosti je predčasný. Žalovaný v 1/ rade
namietal tiež absenciu odôvodnenia rozsudku, na základe akých skutočností vyvodil záver o priznaní
úroku z omeškania vo výške 8% ročne od 18.4.2008 a náhradu trov konania vedeného vo veci sp.zn.

33Rob/243/2008 Okresného súdu Košice II vo výške 884,00 eur. Vzhľadom na to, že z odôvodnenia
rozsudku nie je zrejmé, na základe akej skutočnosti a právnej úpravy súd priznal žalobcovi tieto nároky,
navyše nedostatočne sa vysporiadal s argumentmi a návrhmi žalovaného v 1/ rade a opomenul zmysel
a výklad ust. § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka, na ktorý už v skorších rozhodnutia v obdobných
veciach poukázal Najvyšší súd SR (rozsudok NS SR z 16.3.2009 sp.zn. 6Obo/125/2008, uznesenie
NS SR z 27.2.2009 sp.zn. 5Obdo/3/2009), považoval žalovaný v 1/ rade odôvodnenie napadnutého

rozsudku za nedostatočné, majúce za následok nepreskúmateľnosť súdneho rozhodnutia, a preto
navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu voči žalovanému v 1/ rade zamietnuť a priznať žalovanému
v 1/ rade náhradu trov prvostupňového ako aj odvolacieho konania.

29. Žalovaná v 3/ rade v odvolaní proti rozsudku poukázala predovšetkým na tú skutočnosť, že žalobca

sa žalobou voči nej domáhal náhrady žalovanej sumy titulom „zodpovednosti za škodu voči veriteľovi“,
keďže ako konateľka spoločnosti porušila svoju povinnosť a nepodala včas návrh na vyhlásenie
konkurzuobchodnejspoločnosti,ktorejjekonateľkou,hocivedela,žespoločnosťjevúpadku.Vpriebehu
konania, a to v závere prvostupňového konania žalobca za prispenia súdu modifikoval nároky žalobcu
voči žalovaným a domáhal sa už voči žalovaným náhrady škody z dôvodu, že žalovaní mali ako konatelia

povinnosť uhradiť faktúru za vykonané práce a dodaný materiál, čo porušili tým, že faktúru neuhradili.
V tejto súvislosti zdôraznila, že návrh musí obsahovať pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností t.j.
skutočností,oktoréskutkovonavrhovateľ(žalobca)opierauplatnenýnávrh,vnávrhujepotrebnéoznačiť
dôkazy,ktorýchsa navrhovateľ(žalobca)dovoláva,vrátanelistinnýchdôkazov,ktoréjepovinnýknávrhu
pripojiť, t.zn. že návrh je nutné špecifikovať čo do dôvodu a výšky (rozsudok NS SR sp.zn. 2Cdo/114/01).

Z právneho hľadiska je preto podstatné, z akej skutočnosti si žalobca odvodzuje svoje nároky titulom
náhrady škody uplatnenej v súdnom konaní, kedy nielen z hľadiska dokazovania ale i z hľadiska
prípadného premlčania nárokov sa jedná pri náhrade škody o presnú špecifikáciu jej nárokov a najmä z
čoho sa tieto odvíjajú, v opačnom prípade pri ich modifikácii v rámci súdneho konania sa jedná vždy o
nové uplatnenie iných nových nárokov. Keďže sa „zvláštnym spôsobom zmenil titul uplatnenia“ nárokov

žalobcu vo vzťahu k náhrade škody, absentuje, ako sa súd vysporiadal a prečo neakceptoval tvrdenia
žalovanej v 3/ rade v časti jej vyjadrenia v žalobe, ktorú v odvolaní citovala. V ďalšej časti odvolania
poukázala na to, že v konaní o žalobe obsahujúcej tvrdenia, že konateľ spoločnosti porušil svoje
povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti (§ 135a ods. 2 Obchodného zákonníka) prichádza do úvahy za
splneniapredpokladov,akjeoverenévykonanímdôkazov,ževeriteľnemôžesvojupohľadávkuuspokojiť

z majetku spoločnosti (§ 135a ods. 5 veta prvá Obchodného zákonníka) a sú overené predpoklady
zodpovednosti konateľov za škodu v zmysle § 135a, § 373 a nasl. Obchodného zákonníka, t.j. vznik
škody a porušenie povinnosti konateľov vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou, keďže
zákon porušenie povinnosti predpokladá a príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom
škody. Aj keď platobný rozkaz, voči ktorému nebol podaný odpor nadobudol právoplatnosť 1.7.2009 a

stal sa exekučným titulom, čím je preukázaná existencia pohľadávky žalobcu voči spoločnosti REM-
PLAST s.r.o., nesprávne prvostupňový súd vyhodnotil predpoklad, že si veriteľ (žalobca) nemôže svoju
pohľadávku uspokojiť z majetku spoločnosti, kedy uvedenú skutočnosť odôvodňuje len s poukazom na
správu exekútora, na obsah ktorej poukázala. Zdôraznila, že dôkazné bremeno v spore o zodpovednosti
žalovanej konateľky za vznik škody spoločnosti prislúcha žalobcovi a konajúci súd nemôže prenášať

bremeno na žalovaných. Pokiaľ žalobca nemajetnosť spoločnosti preukazuje v návrhu na začatie
konania listom exekútora, v ktorom je uvedené, že povinný nevlastní majetok, prípadne finančné
prostriedky, ktoré by mohli byť predmetom exekúcie, čo vo všeobecnosti bez ďalšieho neznamená, že
spoločnosť nemá majetok, zdôraznila, že aj v prípade, ak by uvedené zistenie exekútora bolo pravdivé,
bez ďalšieho neznamená, že spoločnosť majetok nemá. Dôkazné bremeno o nedostatku majetku

spoločnosti je na veriteľoch, ktoré bremeno by mali v konaní preukazovať, či už zastavením exekučného
konania pre nemajetnosť alebo zastavením konkurzného konania pre nedostatok majetku spoločnosti,
prípadne inými zákonnými dôvodmi, že spoločnosť fakticky a právne majetok nemá. V nadväznosti na
to uviedla, že v konaní bolo poukazované na konanie vedené pred Okresným súdom Košice II sp.zn.39C/9/2014 o vylúčenie veci z exekúcie, ktoré nebolo právoplatne skončené a mohlo predstavovať
potenciálnymajetokspoločnosti,vdôsledkučohomožnomaťzato,žeužlenztohtohľadiskabolažaloba
podaná predčasne. Poukazujúc na ust. § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka uviedla, že logickým

výkladom tohto ustanovenia možno dospieť k záveru, že ide o čiastočný zákonný prechod nároku na
náhradu škody, ktorú má spoločnosť voči svojim konateľom, keď právo uplatniť náhradu škody, ktorú
má spoločnosť voči svojim konateľom, priznáva aj veriteľovi. Náhradu škody si však veriteľ uplatňuje vo
vlastnommeneanavlastnýúčet,tedaveriteľjeaktívnelegitimovanýnapodaniežalobyonáhraduškody,
bez toho, aby mu nejaká škoda vznikla a v konaní uplatňuje tú škodu, ktorá vznikla spoločnosti ako takej.

Základným predpokladom pre uplatnenie nároku veriteľov je, že nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z
majetku spoločnosti, teda vznik škody a jej výška má byť preukázaná vo vzťahu k spoločnosti REM-
PLAST s.r.o. (predstavuje škodu spoločnosti) a nemožno ju zamieňať so škodou na strane žalobcu.
Napriek skutočnosti, že žalovaná v 3/ rade po celý čas poukazovala na to, že žalobca nepreukázal vznik
škody spoločnosti REM-PLAST s.r.o., pričom nevyplatenie platobného rozkazu žalobcovi, nemôže byť
považované za škodu, ktorá vznikla spoločnosti REM-PLAST s.r.o., súd dospel k opačnému názoru a

to, že nevyplatenie právoplatne priznaného nároku žalobcovi, škoda vznikla. Prvostupňový súd si teda
vyložil ustanovenie § 135a Obchodného zákonníka inak, ako to má na mysli zákonodarca a dospel k
záveru, že žalobca preukázal zákonný predpoklad vzniku škody, ktorým má byť podľa neho „škoda“
na strane spoločnosti žalobcu (a nie škoda na strane spoločnosti REM-PLAST s.r.o. ) tak ako to má
na mysli zákonné ustanovenie § 135a Obchodného zákonníka. Tvrdenie prvostupňového súdu, že

spoločnosť žalovaného v 3/ rade sa mala de facto obohatiť (márne vynaložené náklady v prospech
spoločnosti REM-PLAST s.r.o.) logicky vylučuje záver o tom, že právoplatne priznaný platobný rozkaz
predstavuje škodu spoločnosti žalovanej v 3/ rade tak ako to má na mysli ust. § 135a Obchodného
zákonníka. Rovnako žalobca po celý čas mylne preukazuje „škodu“ vo výške judikovanej pohľadávky
žalobcu a nie škodu, ktorá mala vzniknúť spoločnosti REM-PLAST s.r.o., kedy na pojednávaní dňa

11.12.2013 sám uviedol, že on nepreukazuje, že spoločnosti vznikla škoda, ale že veriteľovi vznikla
škoda. V tejto súvislosti žalovaná v 3/ rade poukázala na ustálenú súdnu prax (rozhodnutie NS SR
sp.zn. 6Obo/125/2008 zo dňa 16.3.2009) a uviedla, že existujúca pohľadávka žalobcu nemôže byť
pretransformovaná do nároku žalobcu na náhradu škody proti žalovanej ž v 3/ rade, keďže táto
pohľadávka má svoj skutkový základ v ukončenom zmluvnom vzťahu so spoločnosťou. Navyše medzi

majetkové hodnoty v zmysle § 6 ods. 1 Obchodného zákonníka patria aj pohľadávky, z čoho vyvodil, že
majetok žalobcu sa nezmenil, pretože táto pohľadávka je naďalej súčasťou jeho obchodného podielu.
Zdôraznila, že v konaní teda nebola preukázaná výška škody, ktorá mala vzniknúť spoločnosti REM-
PLAST s.r.o., že judikovaná pohľadávka žalobcu nemôže a nie je škodou na strane spoločnosti REM-
PLAST s.r.o., predstavuje iba základný predpoklad aktívnej legitimácie žalobcu a predmetná pohľadávka

tvorí súčasť obchodného majetku žalobcu (§ 6 ods. 1 Obchodného zákonníka), čo vylučuje, aby bola
zároveň škodou na strane žalobcu. Z uvedené vyvodila záver, že nárok spoločnosti na náhradu škody
voči jej konateľom sa v prípade uplatnenia takéhoto nároku veriteľom spoločnosti vo svojom mene a
na vlastný účet modifikuje len v tom, že takýto záväzok môže zaniknúť z dôvodov predpokladaných
zákonom, teda plnením buď spoločnosti ako poškodenému alebo plnením veriteľovi spoločnosti dlžníka.

Za neexistencie škody na strane spoločnosti REM-PLAST s.r.o. by úhrada judikovanej pohľadávky
žalobcu nemala dosah na zánik škody spoločnosti. Zastávala názor, že žaloba bola podaná predčasne
a navyše žalobca neosvedčil existenciu konkrétneho nároku na náhradu škody, ktorý má spoločnosť
REM-PLAST s.r.o. proti žalovanej v 3/ rade, neosvedčil ani existenciu takéhoto právneho vzťahu medzi
ním a žalovanou v zmysle § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka, čo je dôvodom na zamietnutie žaloby.

Ďalej uviedla, že v prípade, ak spoločnosť alebo veritelia spoločnosti uplatňujú nároky na náhradu
škody proti konateľom spoločnosti, ktorí mali porušiť svoje povinnosti pri výkone ich pôsobnosti, je v
súdnom konaní úlohou žalujúcej strany preukázať, že došlo k určitému skutku, z ktorého je vyvodzovaná
zodpovednosť žalovaného konateľa za protiprávny úkon. Zdôraznila, že žalobca v žalobe, ale ani počas
celého konania neuviedol, aký určitý skutok mal byť tým protiprávnym úkonom žalovaných v 1/ až 3/

rade, ktorým spoločnosti REM-PLAST s.r.o. škodu spôsobili. Netvrdil a neosvedčoval, akým spoločným
konaním či opomenutím (v zmysle ust. § 135a ods. 1, 2 Obchodného zákonníka) spôsobili žalovaní
v 1/ až 3/ rade ako konatelia spoločnosti tejto spoločnosti škodu a v akej výške, napriek tomu, že
úlohou žalobcu ako poškodeného je preukázať, že došlo k určitému skutku, z ktorého vyvodzuje
zodpovednosť žalovaného za protiprávny úkon. Posúdenie otázky, či tvrdený skutok je protiprávnym

úkonom je už následne právnym posúdením, ktoré prislúcha súdu. Poukázala na to, že prvostupňový
súdnapriektomu,že žalobcavtomtosmereneuniesolbremenotvrdenia,súdzvlastnejiniciatívyprebral
bremeno tvrdenia za žalobcu a nad rámec svojej činnosti uviedol, že „žalovaná sa stala spoločníčkou a
konateľkou 5.2.2009, napriek tomu, že žiadna účtovná dokumentácia a iné doklady jej neboli odovzdanéa spoločnosť napriek tomu prevzala, že spoločnosť nevykonávala žiadnu podnikateľskú činnosť a
podáva iba daňové priznanie a že takéto konanie žalovanej v 3/ rade nie je možné charakterizovať ako
konanie konateľa v dobrej viere a v záujme spoločnosti“. S prihliadnutím na tieto závery zdôraznila, že

žalovaná v 3/ rade bola v dobrej viere, že jej účtovníctvo zo strany jej predchodcu odovzdané bude,
čomu však napriek písomným výzvam nikdy nedošlo a to napriek tomu, že bola ubezpečená žalovaným
v 2/ rade, že spoločnosť má splnené všetky svoje povinnosti voči všetkým subjektom a inštitúciám, že
na spoločnosti neviaznú žiadne ťarchy ani nevysporiadané veci a to voči komukoľvek a rovnako bola
ubezpečená, že spoločnosť pod vedením žalovaného v 2/ rade nevykonávala žiadnu činnosť, pričom

to je aj dôvodom jeho vystúpenia zo spoločnosti a prevodu obchodného podielu v spoločnosti z jeho
osoby na žalovanú v 3/ rade. Ďalej uviedla, že ak by sa aj opomenul fakt, že nie sú splnené hneď dve
zákonné podmienky uplatnenia žalovaného nároku (preukázanie nemajetnosti spoločnosti žalovanej
v 3/ rade a preukázanie vzniku škody spoločnosti REM-PLAST s.r.o., ktoré predpoklady majú istú
procesnú postupnosť a už ich nepreukázaním je daný dôvod na zamietnutie žaloby a teda je nadbytočné
skúmať a zaoberať sa ďalšími predpokladmi uvedenými v § 135a Obchodného zákonníka) uviedla,

že ani u jedného zo žalovaných nebolo preukázané, že by nekonal s odbornou starostlivosťou, keďže
nemožno akceptovať záver prvostupňového súdu o tom, že nezaplatenie faktúry (žalovaný v 1/ rade)
resp. poukazovanie na to, že sa žalovaný v 2/ rade stal spoločníkom a konateľom spoločnosti REM-
PLAST s.r.o. 5.2.2009 do 9.4.2009 by malo svedčiť o tom, že menovaní nepostupovali s odbornou
starostlivosťou. Zdôraznila tiež, že z odôvodnenia rozsudku nie je vôbec zrejmé, prečo sú žalovaní v 1/

až 3/ rade zaviazaní spoločne a nerozdielne, čo činí rozsudok súdu prvého stupňa nepreskúmateľným.
Vzhľadom na úpravy dôvodov nárokov na náhradu škody (čo je z právneho hľadiska považované za
novouplatnené nároky na náhradu škody) zároveň vzniesla žalovaná v 3/ rade z dôvodu právnej istoty
aj námietku premlčania. S poukazom na vyššie uvedené dôvody navrhla napadnutý rozsudok zmeniť
a to tak, že odvolaniu žalovanej v 3/ rade v celom rozsahu vyhovie odvolací súd a žalobu zamietne a

prizná žalovanej v 3/ rade náhradu trov prvostupňového ako aj odvolacieho konania.

30. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 1/ rade a žalovanej v 3/ rade navrhol rozsudok
okresného súdu, ako vecne správny potvrdiť a žalobcovi priznať náhradu trov právneho zastúpenia.
Uviedol, že pokiaľ na pojednávaní dňa 22.5.2013 žalovaný v 1/ rade tvrdil, že neuhradenú faktúru

žalobcovivrátil,čosanezakladánapravde,svojetvrdenieničímnepreukázalNaopakžalobcapreukázal,
že písomne vyzval žalovaného v 1/ rade k úhrade faktúry, na základe čoho sa žalovaný v 1/ rade
osobne stretol s právnym zástupcom žalobcu a spolu rokovali o spornej faktúre, avšak bez kladného
výsledku. Keďže žalovaný v 1/ rade spornú faktúru neuhradil, podal žalobca na Okresný súd Košice II
žalobu na vydanie platobného rozkazu. Ďalej uviedol, že konateľ obchodnej spoločnosti REM-PLAST

t.j. žalovaný v 1/ rade uzatvoril ústnu zmluvu so žalobcom, na základe ktorej podľa pokynov žalovaného
v 1/ rade žalobca vykonával odborné elektroinštalačné práce pre firmu REM-PLAST s.r.o. na budove,
ktorá je vo vlastníctve žalovaného v 1/ rade, že práce sa vykonávali bez projektovej dokumentácie a
bez rozpočtu na pokyn žalovaného v 1/ rade, že žalobca elektroinštalačné práce vykonával v niekoľkých
etapách a postupne predkladal žalovanému v 1/ rade faktúry, ktoré žalovaný v 1/ rade ako konateľ

firmy REM-PLAST s.r.o. riadne preplácal. Spornú faktúru však nepreplatil v termíne splatnosti, že
túto uhradí neskôr, nakoľko sa dostal do finančnej tiesne. Išlo o poslednú faktúru, ktorú vystavil po
dokončení rekonštrukčných elektromontážnych prác pre firmu REM-PLAST s.r.o. Zároveň uviedol, že ak
by žalovaný v 1/ rade neuhradenú faktúru vrátil, že ju odmieta uhradiť, nebol by žalobca pre žalovaného
v 1/ rade naďalej vykonával demontážne práce v súvislosti s odpojovaním strojov z elektriny a znovu

pripájanie strojov a uvedenie strojov do činnosti v prevádzke žalovaného v 1/ rade v U.. Zastával
názor, že žalovaný v 1/ rade sa úmyselne zbavoval svojho majetku - firmy REM-PLAST s.r.o., čím
sa chcel vyhnúť zodpovednosti voči svojim veriteľom a v nadväznosti na to uviedol, že v konaní bolo
preukázané, že žalovaný v 1/ rade mal viac dlhov. Uviedol tiež, že tvrdenie žalovaného v 1/ rade v
priebehu konania, že firmu odovzdal žalovanému v 2/ rade bez záväzkov je zavádzajúce s poukazom

na čl. III zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 27.1.2009, kde sa uvádza, že vzhľadom
na zohľadnenie stavu majetku spoločnosti, pohľadávok a záväzkov spoločnosti prevádza obchodný
podiel na nadobúdateľa bezodplatne. K platobnému rozkazu vydanému Okresným súdom Košice II,
ktorým súd uložil firme REM-PLAST s.r.o. zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu uviedol, že bol vydaný
22.1.2009, teda v čase kedy bol žalovaný v 1/ rade konateľom firmy REM-PLAST s.r.o., avšak na

adrese podľa obchodného registra zásielky nepreberal. Zastával názor, že v čase zbavovania sa firmy
REM-PLAST s.r.o. mal žalovaný v 1/ rade účasť vo viacerých spoločnostiach a tiež vystupoval ako
živnostník, čo mu umožňovalo prelievať kapitál zo spoločnosti REM-PLAST s.r.o. do iných spoločností
(napr. do vlastnej budovy). O tom, že žalovaný v 1/ rade sa zbavoval firmy REM-PLAST s.r.o., podľanázoru žalobcu nasvedčuje aj list žalovaného v 1/ rade pre žalovaného v 2/ rade zo dňa 9.3.2009
„Výzva na zaplatenie“, z ktorého je nesporné, že žalovaný v 1/ rade a žalovaný v 2/ rade sa poznali a
spoločne uzavreli zmluvu o poskytnutí úveru vo vysokej sume, kde bol ručiteľom žalovaný v 1/ rade,

ktorý tvrdil, že žalovaného v 2/ rade nepoznal pred predajom firmy. Keďže pohľadávka žalobcu (po
nadobudnutí právoplatnosti platobného rozkazu) nebola uhradená, podal žalobca návrh na vykonanie
exekúcie, súdny exekútor vykonal opatrenia na zabezpečenie vymoženia pohľadávky žalobcu, avšak
bezvýsledne, keďže spoločnosť už nemala žiadny majetok, a preto nebolo možné pohľadávku žalobcu
uspokojiť z majetku spoločnosti. Preto nárok uplatnil predmetnou žalobou. Pokiaľ žalovaní v 1/ a 3/

rade spochybňujú použitie ustanovenia § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka, že v konaní nebola
preukázaná výška škody, že vyjadrenie exekútora neznamená, že spoločnosť nemá žiaden majetok
a že žalobca nepreukázal, že spoločnosť majetok nemá, uviedol, že oznámenie exekútora vychádza
z písomného prehlásenia žalovanej v 3/ rade, v ktorom konateľka spoločnosti REM-PLAST s.r.o.
oznamuje, že spoločnosť REM-PLAST s.r.o. v súčasnej dobe nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť,
nemá žiadny majetok, na účtoch v bankách nie sú prostriedky, nevlastní akcie ani cenné papiere a že

spoločnosť má množstvo dlhov cca 35.000,00 eur, z čoho vyvodil, že tvrdenie zástupkyne žalovanej
v 3/ rade o nemajetnosti spoločnosti je v rozpore s tvrdením žalovanej v 3/ rade. Žalobca zastáva
názor, že žaloba proti žalovaným bola podaná dôvodne, nakoľko žalobca - veriteľ spoločnosti nemohol
uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti. V nadväznosti na uplatnený nárok uviedol, že nárok
na náhradu škody voči konateľom môže uplatňovať spoločnosť, ktorá je v pozícii poškodeného ale aj

veriteľ,ktorýuplatňujenáhraduškodyvosvojommeneanavlastnýúčetakoaktívnelegitimovaný,pričom
na uplatnenie nároku sa vyžaduje splnenie predpokladov, že veriteľ nemôže uspokojiť pohľadávku z
majetku spoločnosti a že právo na náhradu škody voči konateľom nezaniklo. Poukázal na to, že tvorca
zákona ďalej uvádza, že na pohľadávku musí byť exekučný titul a veriteľ musí preukázať, že túto
pohľadávku nemôže uspokojiť z majetku spoločnosti, najmä v prípade, ak nebol úspešný v exekučnom

konaní pri vymáhaní tejto pohľadávky. Zastával teda názor, že žalobca splnil všetky predpoklady, ktoré
vyžaduje zákon o priznaní pohľadávky žalobcu, ktorú nemohol uspokojiť z majetku spoločnosti, preto
je nesporné, že súd prvého stupňa postupoval správne, v súlade s ust. § 135a ods. 5 Obchodného
zákonníka a zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu s príslušenstvom. Pokiaľ žalovaní
poukazujú na odôvodnenie rozsudku NS SR č. 6Obo/125/2008 uviedol, že v citovanom rozsudku

je žalobcom spoločnosť nie fyzická osoba. V tomto prípade je žalobca veriteľom spoločnosti, ktorý
uplatňuje svoje právo proti spoločnosti, ktorá bola zaviazaná súdom mu plniť na základe právoplatného
rozhodnutia súdu. Mal za to, že citovaný rozsudok odôvodňuje úplne iný prípad, preto ho nie je
možné porovnávať s prípadom napadnutého rozsudku. Naopak v odôvodnení rozsudku NS SR č.
6Obo/125/2008 najvyšší súd uviedol, že ustanovenie § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka stanovuje

dve podmienky, za splnenia ktorých môže veriteľ spoločnosti uplatňovať náhradu škody proti konateľovi
a to, že žalobca nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti a že žalobca je veriteľ
spoločnosti. Zastával názor, že obdobná vec bola riešená aj vo veci 3CoKR/36/2013 zo dňa 15.10.2013,
ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny, ktorý uložil konateľovi
spoločnosti povinnosť zaplatiť žalobcovi jeho pohľadávku, ktorú mal voči spoločnosti.

31. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaných v 1/ a 3/ rade, ktoré bolo
podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné,
bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. - Civilného sporového

poriadku (ďalej len „CSP“). Vec prejednal podľa § 379 - § 385 CSP v celom rozsahu, keďže žalovaní v
1/ až 3/ rade boli zaviazaní spoločne a nerozdielne (§ 77 CSP, obdobne § 91 ods. 2 O.s.p.) a dospel
k záveru, že odvolanie žalovaných je dôvodné.

32. Toto odvolacie konanie začalo podaním odvolania v mesiaci november 2015 (dňa 13.11 a 18.11),

teda za účinnosti Zákona č. 99/1963 Zb. - Občianskeho súdneho poriadku.

33. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí Civilný sporový poriadok aj na konania
začaté predo dňom jeho účinnosti, teda pred 1.7.2016.

34. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom
nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku zostávajú zachované.35. Keďže odvolanie bolo podané ešte pred 1.7.2016, odvolací súd posúdil vec podľa právneho stavu
existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho
poriadku. Dôvodom je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivosti ochrany

porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane
naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo za účinnosti
skoršej úpravy procesného práva (článok 2 ods. 1, 2 CSP), ako aj potreba ústavne konformného i
eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (článok 3 ods. 1 CSP).

36. Žalovaný v 1/ rade v odvolaní proti rozsudku namieta odvolací dôvod podľa ust. 205 ods. 2 písm.d/
a f/ O.s.p., že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Uvedené
odvolacie dôvody namieta aj žalovaný v 3/ rade, pričom okrem týchto namieta aj odvolací dôvod podľa
ust. § 205 ods. 2 písm. a/, b/ a c/ O.s.p., že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a že súd prvého stupňa

neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností.

37. Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm.a/ je daný vtedy ak v konaní došlo k vadám uvedeným
v ust. § 221 ods. 1 písm.a/ až h/ O.s.p. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov patrí

medzi vady konania v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm.f/ O.s.p. (odňatie možnosti účastníkovi konať
pred súdom), pretože nepreskúmateľnosť rozhodnutia bráni účastníkovi konania v možnosti brániť sa
proti príslušnému rozhodnutiu. Rozhodnutie je nepreskúmateľné, ak pre jeho nezrozumiteľnosť alebo
nedostatokdôvodovvjehoodôvodneníniejemožnézistiť,akosúddospelkzáverom,nazákladektorých
založil svoje rozhodnutie a ako dospel k samotnému rozhodnutiu v danej veci.

38. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm.b/ O.s.p. odvolací súd uvádza, že inou
vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého
rozhodnutia. Vady konania postihujú chybný postup súdu pri dokazovaní, nesprávne posudzovanie
procesných otázok v priebehu konania, chybné poučovanie účastníkov a ďalšie nedostatky v jeho

činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým
odvolacím dôvodom nie sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého
porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

39. Neúplnosť zistenia skutkového stavu podľa § 205 ods. 2 písm.c/ O.s.p. je v sporovom konaní

odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinnou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že
súd prvej inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať právne významnú
skutočnosť, napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec (avšak iba samotná okolnosť, že
nevykonal navrhnutý dôkaz, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom).

40. Z povahy veci vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod musí súčasne označiť
dôkaz, ktorý hoci bol navrhovaný, nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli
tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej že
musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom. K tomuto odvolaciemu dôvodu
odvolací súd uvádza, že súd nie je povinný vykonať všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi konania.

Najmänevykonádôkazynapreukázanieskutočností,ktorézhľadiskahmotnéhoprávaniesúvýznamné,
ďalej dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré boli preukázané iným spôsobom alebo
založené na zhodnom tvrdení účastníkov.

41. Odvolací dôvod, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam (obdobne § 365 ods. 1 CSP) je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také
skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú
v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným
dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 O.s.p. (obdobne § 191 ods. 1
CSP) a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo

prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo, alebo že je
v hodnotení dôkazov alebo skutočnosti z hľadiska závažnosti, zákonnosti a pravdivosti logický rozpor.42. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav
(skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil na správne zistený
skutkovýstavnesprávnyprávnypredpisaleboaplikovalsprávnyprávnypredpisalehonesprávnevyložil,

prípadne vtedy, ak zo skutočností dostatočne preukázaných vyvodil nesprávne právne závery.

43. Odvolací súd považuje za dôvodné tvrdenia žalovaných v odvolaní, že súd prvej inštancie dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam a následne k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, pretože súd
prvej inštancie nesprávne vyložil právny predpis § 135a Obchodného zákonníka a vo veci nedostatočne

zistil skutkový stav, a preto aj nesprávne a aj predčasne vo veci rozhodol. Navyše pre nedostatok
dôvodov je rozsudok aj čiastočne nepreskúmateľný, keďže z odôvodnenia nie je možné zistiť ako súd
dospel k záverom, na ktorých založil svoje rozhodnutie.

44. Podľa § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka, konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s
odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú

povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu
rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie
tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej
spoločníkov a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých
spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.

45. Podľa § 135a ods. 2 Obchodného zákonníka, konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone
svojej pôsobnosti sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili.
Najmä sú povinní nahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikla tým, že a/poskytli plnenie spoločníkom v
rozpore s týmto konaním; b/ nadobudli majetok v rozpore s § 59a.

46. Podľa § 135a ods. 3 Obchodného zákonníka, konateľ nezodpovedá za škodu ak preukáže, že
postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme
spoločnosti. Konatelia nezodpovedajú za škodu spôsobenú spoločnosti konaním, ktorým vykonávali
uznesenia valného zhromaždenia; to neplatí, ak je uznesenie valného zhromaždenia v rozpore s

právnymi predpismi, spoločenskou zmluvou alebo stanovami. Ak má spoločnosť zriadenú dozornú radu,
konateľov nezbavuje zodpovednosti, ak ich konanie dozorná rada schválila.

47. Podľa § 135a ods. 4 Obchodného zákonníka, dohody medzi spoločnosťou a konateľom, ktoré
vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť konateľa sú zakázané; spoločenská zmluva a jej stanovy

nemôžu obmedziť alebo vylúčiť zodpovednosť konateľa. Spoločnosť sa môže vzdať nárokov na náhradu
škody voči konateľom alebo uzatvoriť s nimi dohodu o urovnaní najskôr po troch rokoch od ich vzniku,
a to len ak s tým vysloví súhlas valné zhromaždenie a ak proti takémuto rozhodnutiu na valnom
zhromaždení nevznesie do zápisnice protest spoločník alebo spoločníci, ktorých vklady dosahujú 10%
výšky základného imania.

48. Podľa § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka, nároky spoločnosti na náhradu škody voči konateľom
môže uplatniť vo svojom mene a na vlastný účet veriteľ spoločnosti, ak nemôže uspokojiť svoju
pohľadávku z majetku spoločnosti. Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa použijú primerane. Nároky veriteľov
spoločnosti voči konateľom nezanikajú, ak sa spoločnosť vzdá nárokov na náhradu škody alebo s nimi

uzatvorí dohodu o urovnaní. Ak je na majetok spoločnosti vyhlásený konkurz, uplatňuje nároky veriteľov
spoločnosti voči konateľom správca konkurznej podstaty.

49. Citované ustanovenia § 135a ods. 1, 2 sa použijú, ak náhradu škody voči konateľovi uplatňuje
samotná obchodná spoločnosť, ustanovenie § 135a ods. 5 vtedy, ak náhradu škody voči konateľovi

uplatňuje veriteľ spoločnosti. Avšak aj vtedy sa použijú ust. § 135a ods. 1, 2, 3, ktoré sú predpokladom
zodpovednosti konateľa, či už voči samotnej obchodnej spoločnosti alebo voči veriteľom obchodnej
spoločnosti, v ktorej je alebo bol konateľom.

50. S poukazom na vyššie uvedené možno teda vyvodiť záver, že pre vznik zodpovednosti konateľov

za škodu musia byť splnené a aj preukázané podmienky, a to vznik škody, pretože len ak vznikne
škoda, možno sa domáhať jej náhrady a ak by škoda nevznikla aj keď by reálne hrozila, nemožno
sa úspešne domôcť náhrady škody; porušenie povinnosti pri výkone funkcie konateľa, najmä teda
porušenie povinnosti vykonávať funkciu s odbornou starostlivosťou, ktoré povinnosti sú určené jednak vzákone, spoločenskej zmluve, prípadne v zmluve o výkone funkcie s tým, že porušenie povinnosti konať
s odbornou starostlivosťou pri výkone funkcií konateľa sa podľa zákona predpokladá a tiež príčinná
súvislosť medzi porušením povinností a vznikom škody, keďže konateľ zodpovedá za škodu, len ak

bola zistená príčinná súvislosť medzi jeho konaním alebo nekonaním pri výkone funkcie s odbornou
starostlivosťou a vzniknutou škodou.

51. Zodpovednosť konateľa za škodu spôsobenú spoločnosti je zodpovednosťou objektívnou,
pre vznik ktorej sa nevyžaduje zavinenie, spoločnosť je však povinná preukazovať konateľovi porušenie

konkrétnej povinnosti, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi škodou a porušením povinnosti aj v
prípade, že spoločnosť konateľovi porušenie jeho povinností preukáže, konateľ sa zodpovednosti zbaví,
ak preukáže liberačné dôvody v zmysle ust. § 135a ods.3 Obchodného zákonníka.

52.. Je tiež potrebné uviesť, že pokiaľ vstupuje do právneho postavenia spoločnosti veriteľ spoločnosti
(čo je daný prípad), okrem vyššie uvedených podmienok musí preukázať, že veriteľ má pohľadávku

voči spoločnosti, ktorú nie je možné uspokojiť z majetku spoločnosti. Náhradu škody si veriteľ uplatňuje
vo svojom mene a na vlastný účet, t.j. je aktívne legitimovaný na podanie žaloby o náhradu škody
bez toho, aby mu nejaká škoda vznikla a v konaní uplatňuje tú škodu, ktorá vznikla spoločnosti( v
danom prípade REM-PLAST s.r.o.) Pre uplatnenie nároku veriteľa sa okrem toho, že veriteľ nemôže
uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti, vyžaduje splnenie, že právo na náhradu škody voči

konateľom spoločnosti nezaniklo. Veriteľ musí preukázať existenciu svojej pohľadávky voči spoločnosti,
na pohľadávku by mal byť exekučný titul a musí preukázať, že túto pohľadávku si nemôže uspokojiť z
majetku spoločnosti napr., že nebol úspešný v exekučnom konaní pri vymáhaní tejto pohľadávky.

53. Aj v prípade, ak nárok spoločnosti na náhradu škody voči konateľom uplatňuje vo svojom mene a na

vlastný účet veriteľ spoločnosti v zmysle ust. § 135a ods.5 Obchodného zákonníka, dôkazné bremeno
o porušení povinností konateľa pri výkone jeho pôsobnosti prislúcha žalobcovi, ktorý odvodzuje svoju
pohľadávku voči žalovanému konateľovi, porušením jeho povinnosti konateľa spoločnosti .

54. V prejednávanej veci sa žalobca ako veriteľ obchodnej spoločnosti REM-PLAST s.r.o. pôvodne

podanou žalobou domáhal voči žalovaným (voči žalovaným v 1/ a 2/ rade ako bývalým konateľom a voči
žalovanej v 3/ rade ako konateľke spoločnosti REM-PLAST s.r.o.) zaplatenia žalovanej sumy titulom
zodpovednosti za škodu voči veriteľovi, keď ako konatelia spoločnosti mali porušiť svoju povinnosť
a nepodali návrh na vyhlásenie konkurzu obchodnej spoločnosti, ktorej boli konateľmi, hoci vedeli,
že je v úpadku, a preto zodpovedajú žalobcovi za škodu vo výške jeho pohľadávky. Následne, v

priebehu konania žalobu „upravil“ a domáhal sa už náhrady škody v zmysle ust. § 135a ods. 5
Obchodného zákonníka. Splnenie zákonných podmienok v zmysle ust. § 135a ods. 5 Obchodného
zákonníka preukazoval tým, že má pohľadávku voči spoločnosti REM-PLAST s.r.o., ktorá mu bola
priznaná platobným rozkazom vydaným Okresným súdom Košice II sp.zn. 33Rob/243/2008 zo dňa
22.1.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 1.7.2009 (stal sa exekučným titulom) a ktorým bola

zaviazaná spoločnosť REM-PLAST s.r.o. zaplatiť žalobcovi 14.737,31 eur a nahradiť trovy konania
1.504,16 eur, ktorú však nie je možné uspokojiť z majetku spoločnosti REM-PLAST s.r.o., čo preukazuje
správou exekútora, u ktorého sa vedie exekučné konanie. Zastával názor, že nevyplatením žalovanej
sumy priznanej platobným rozkazom (za neuhradenú faktúru za vykonané práce a dodaný materiál)
žalovanými ako konateľmi resp. bývalými konateľmi spoločnosti REM-PLAST s.r.o. vznikla žalobcovi

škoda.

55. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že ak nastane situácia, že obchodná
spoločnosť nemá dostatok majetku na uspokojenie splatných, prípadne aj vykonateľných pohľadávok
svojich veriteľov, neznamená to, že všetky tieto pohľadávky veriteľov je povinný uhradiť konateľ

obchodnej spoločnosti. Konateľovi vznikne takáto povinnosť na náhradu škody podľa citovaného
ustanovenia § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka len vtedy, ak sa preukáže, že nemajetnosť obchodnej
spoločnosti spôsobil porušením svojich povinností konateľa a to porušením svojich povinností
uvedených v ust. § 135a ods. 1, 2, 3 a § 135 Obchodného zákonníka o povinnostiach konateľov.

56. Súd prvej inštancie síce správne v odôvodnení napadnutého rozsudku poukazuje na zákonné
predpoklady zodpovednosti konateľov za škodu v zmysle ust. § 135a Obchodného zákonníka (jeho
citovaním), ktoré musia byť splnené pre vyhovenie žaloby, avšak tieto už následne, vychádzajúc z
doposiaľ vykonaného dokazovania, nesprávne skutkovo a právne vyhodnocuje, pokiaľ vyvodzuje záver,že podľa názoru súdu, nevyplatenie právoplatne priznaného nároku vznikla škoda žalobcovi, pretože
neuhradil záväzky spoločnosti, a teda nepostupoval s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami
spoločnosti . V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení je povinný veriteľ uplatňovať náhradu

škody, ktorá vznikla spoločnosti, teda nie jemu a zároveň je povinný preukázať aj existenciu svojej
pohľadávky voči spoločnosti.

57.. V prejednávanej veci si žalobca uplatnil zaplatenie dlžnej sumy vzniknutej podľa jeho tvrdenia
nezaplatením judikovanej pohľadávky spoločnosťou REM-PLAST s.r.o., ktorá mu bola priznaná

(platobným rozkazom) a ktorá vznikla neuhradením faktúry č. 2008/04 vystavenej dňa 2.4.2008 za
vykonané práce žalobcom pre spoločnosť REM-PLAST s.r.o., na vymoženie ktorej sa vedie aj exekučné
konanie. Zákon priznáva, tak ako už bolo vyššie uvedené, právo uplatniť náhradu škody, ktorú má
spoločnosť voči konateľom aj veriteľovi, ktorý ju uplatňuje vo svojom mene na svoj účet, aj keď
mu žiadna škoda nevznikla. Preto v konaní musí preukázať, že spoločnosti vznikla škoda, za ktorú
nesie zodpovednosť konateľ, teda že vznikla v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti pri výkone

pôsobnosti konateľa. Dôkazné bremeno o týchto skutočnostiach nesie veriteľ, teda žalobca. Nie je teda
podstatnou skutočnosťou, či neuhradením faktúry (v nadväznosti na to, nároku priznaného platobným
rozkazom) žalovanými vznikla žalobcovi v tejto výške škoda, pretože žalobca sa môže ako veriteľ
domáhať voči konateľom spoločnosti náhrady škody, ktorá vznikla spoločnosti, nie veriteľovi a to za
splnenia predpokladov, že konateľ nekonal s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme

spoločnosti.

58. V nadväznosti na vyššie uvedené je potrebné prisvedčiť odvolateľom, že z odôvodnenia
napadnutého rozsudku nie je zrejmé, akým konkrétnym konaním resp. porušením povinnosti žalovaných
ako konateľov, prípadne bývalých konateľov spoločnosti REM-PLAST s.r.o. pri výkone ich funkcie

konateľa, kedy a v akej výške mala resp. vznikla spoločnosti REM-PLAST s.r.o. škoda. Žalobca v
priebehu konania pred súdom prvej inštancie na konkrétne konanie žalovaných, okrem tvrdenia, že
porušilipovinnostitým,žefaktúruneuhradili,nepoukázal.Navyšetvrdil,že„nepreukazuje,žespoločnosti
vznikla škoda, ale že veriteľovi vznikla škoda“. Napriek tomuto tvrdeniu žalobcu, sa súd v dôvodoch
rozhodnutia, a to s prihliadnutím na vyššie uvedenú právnu úpravu, žiadnym spôsobom nevysporiadal,

v dôsledku čoho nesprávne a predčasne vo veci rozhodol. Je totiž potrebné dať za pravdu odvolateľom,
že samotným neuhradením faktúry žiadna škoda spoločnosti REM-PLAST s.r.o .nevznikla. Pokiaľ súd
konštatoval (pri posudzovaní (ne)dôvodnosti nároku uplatneného žalobcom), že nevyplatením faktúry
vznikla žalobcovi škoda, čo však nemôže byť považované za škodu, ktorá vznikla spoločnosti REM-
PLAST s.r.o., nesprávne dospel k záveru, že žalobca preukázal základné predpoklady modifikovaného

návrhu spoločnosti REM- PLAST s.r.o. na náhradu škody voči žalovaným konateľom, resp. bývalým
konateľom, pretože týmto tvrdením žalobcu nepreukázal žalobca vznik škody spoločnosti REM-PLAST
s.r.o. a porušenie konkrétnej povinnosti konateľov, v priamej súvislosti so vznikom škody spoločnosti
REM-PLAST s.r.o. v zmysle ust. § 135a Obchodného zákonníka. Odvolací súd len dodáva, že samotný
fakt nepriaznivej situácie spoločnosti a nesplnenie povinnosti uhradiť cenu poskytnutého plnenia

spoločnosťou, v ktorej boli žalovaní konateľmi, ešte nie je bez ďalšieho dôvodom pre konštatovanie
porušenia základnej povinnosti konateľa spoločnosti konať s odbornou starostlivosťou, obzvlášť ak
žalovaný v 1/ rade pravidelne uhrádzal faktúry vystavené žalobcom, čo žalobca nespochybnil, pričom
spornú faktúru neuhradil pre jej nedôvodnosť. Za porušenie povinností žalovaných nemožno považovať
ani predaj ich obchodných podielov, pretože realizácia takéhoto prevodu nie je výkonom konateľského

oprávneniaaaniporušenímpovinnostikonateľa,ktorébyzakladalonárokspoločnostinanáhraduškody,
bolo to ich právo. Rovnako je potrebné uviesť, že aj dôkazné bremeno o nedostatku majetku spoločnosti
je na žalobcovi, ako veriteľovi spoločnosti. Pokiaľ súd prvej inštancie konštatoval, že uspokojenie
právoplatne priznaného nároku žalobcu z majetku spoločnosti nie je možné, keďže spoločnosť REM-
PLAST s.r.o. nevlastní žiaden majetok, odvolací súd len dodáva, že exekučné konanie, vychádzajúc

z tvrdení sporových strán, nie je ukončené( nebolo zastavené pre nedostatok majetku spoločnosti),
navyše prebieha konanie o vylúčenie veci z exekúcie, ktoré nebolo právoplatne skončené. Súd prvej
inštancienezisťovalusúdnehoexekútora,prečozaobdobievedeniaexekúcie(odroku2009)nevymohol
pohľadávku žalobcu z majetku obchodnej spoločnosti REM-PLAST s.r.o. a aký majetok vo vlastníctve
tejto obchodnej spoločnosti súdny exekútor počas vykonávania exekúcie zistil, prípadne ak tvrdí, že je

nemajetná, prečo nepodal podnet na zastavenie exekúcie pre nedostatok majetku.

59. Pokiaľ teda v odôvodnení napadnutého rozsudku absentuje tá skutočnosť, kedy a aká škoda, v akej
konkrétnej výške mala konaním žalovaných spoločnosti REM-PLAST s.r.o. vzniknúť, teda či niektorí zožalovaných porušením povinnosti pri výkone funkcie spôsobili spoločnosti REM-PLAST s.r.o. škodu, je
potrebné považovať rozsudok súdu prvej inštancie za nepreskúmateľný aj pre nedostatok dôvodov.

60. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie sa neriadil dôsledne špecifikami zodpovednosti
konateľa za škodu spôsobenú spoločnosti podľa § 135a ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka.
Zodpovednosť konateľa podľa § 757 Obchodného zákonníka sa spravuje všeobecnými ustanoveniami
o zodpovednosti za škodu podľa § 373 a nasl. Obchodného zákonníka len v rozsahu, ktorý nie
je vymedzený v § 135a Obchodného zákonníka, pretože § 135a Obchodného zákonníka sa použije

prednostne a len to čo nie je o náhrade škody v tomto ustanovení upravené, sa posúdi podľa
všeobecných ustanovením o zodpovednosti za škodu podľa § 373 a nasl. Obchodného zákonníka.

61. Podľa § 135a Obchodného zákonníka, konatelia sú povinní zabezpečiť riadne vedenie predpísanej
evidencie a účtovníctva, viesť zoznam spoločníkov a informovať spoločníkov o záležitostiach
spoločnosti. Z uvedeného vyplýva, že konateľ nebude zodpovedať za škodu iba za predpokladu, že

konal nielen s odbornou starostlivosťou ale súčasne aj v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti.
Ak sú obe podmienky - konanie s odbornou starostlivosťou a konanie v dobrej viere splnené súčasne,
zodpovednosť konateľa za škodu nevznikne. Veritelia podľa citovaného ustanovenia § 135a ods.
5 Obchodného zákonníka sú zásadne povinní uplatňovať svoje peňažné nároky a iné nároky voči
spoločnosti u spoločnosti samej. Ak však svoju pohľadávku nemôžu uspokojiť z majetku spoločnosti,

napr. preto, že spoločnosť sa nachádza v platobnej neschopnosti alebo nemá dostatok majetku na
uspokojenie pohľadávok veriteľov, majú veritelia možnosť obrátiť sa na konateľov a na účely uspokojenia
svojich pohľadávok voči spoločnosti vymáhať od nich, vo svojom mene a na svoj účet všetky nároky,
ktoré má spoločnosť dlžníka voči vlastným konateľom, avšak len vtedy, ak veriteľ preukáže, že konateľ
konal v rozpore s ustanovením § 135a ods. 1, 2, 3 a § 135 Obchodného zákonníka a pri tomto

neodbornom konaní spôsobil spoločnosti škodu, ktorá sa prejavila v znížení majetku spoločnosti, ktoré
viedlo následne k neuspokojeniu pohľadávok veriteľov.

62. Keďže podľa názoru odvolacieho súdu zisťovanie (doplňovanie) jednak skutkového stavu,
vykonávaním rozsiahleho dokazovania odvolacím súdom o opodstatnenosti nároku, ktorý len sám

vyhodnotí, vylučuje oprávnenie dotknutého účastníka sporu preskúmať správnosť hodnotenia takýchto
skutkovýchzisteníriadnymopravnýmprostriedkomaobsahovosatýmporušujezásadadvojinštančnosti
súdneho konania a v nadväznosti na to znevýhodňuje dotknutého účastníka (najmä pri zmene
rozhodnutia odvolací súdom), čo nie je možné považovať za postup v súlade s ustanovením čl. 46 ods.
1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o spravodlivom súdnom procese, neostávalo odvolaciemu súdu

iné, len napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

63. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm.b/ a c/ CSP zrušil v celom
rozsahu a vec vrátil na ďalšie konanie, pretože súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav
o zodpovednosti žalovaných ako konateľov obchodnej spoločnosti a vec nesprávne právne posúdil v

rozsahu zodpovednosti žalovaných ako konateľov za neuspokojenie pohľadávok žalobcu ako veriteľa,
nevyporiadal sa so všetkými účastníkmi konania tvrdenými okolnosťami a neprihliadol na všetky dôkazy
askutočnosti,ktorébolivkonanípredloženéalebovyšlivkonanínajavoavdôsledkutohovecnesprávne
právne posúdil.

64. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude odstrániť vytýkané pochybenia, predovšetkým
v dostatočnom rozsahu zistiť skutkový stav veci, okrem iného aj zistiť, dôvod neúspešnosti žalobcu
v exekučnom konaní pri vymáhaní jeho pohľadávky, ktorý je v prejednávanej veci sporný, či a akým
spôsobom bola ukončená exekúcia, prípadne či bola už zastavená a z akého dôvodu. Zároveň súd
umožní účastníkom konania realizovať všetky ich procesné práva priznané im platným procesným

poriadkom a vo veci samej opätovne rozhodne a rozhodnutie odôvodní v súlade s ust. § 220 ods. 2
O.s.p.austálenýmizásadamisúdnejpraxetak,abyzodôvodneniarozhodnutiabolonepochybnéprávne
posúdenie uplatneného nároku žalobcu vo vzťahu k žalovaným, ako aj právne závery, ktoré vyvodí zo
zisteného skutkového stavu a obsahom ktorého budú jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky právne
a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany.

65. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách celého konania vrátane trov
odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).66. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).