Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 15, 2016

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 12C/388/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715211485
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Zelený

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2016:8715211485.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad samosudcom Františkom Zeleným v právnej veci žalobcu K. Q., T. K.: X. Ú. S., H.

Z. X, S., proti žalovanému Z.. Z. T., H.. XX.X.XXXX, C. E., S. X, štátne občianstvo Slovenská republika,
právne zastúpená A.. Z. U., B., D. XX, Q., v konaní o vydanie dedičstva s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalovaný má právo na náhradu trov v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 28.9.2015 domáhal, aby určil, že žalovaná je povinná
vydať žalobcovi dedičstvo po poručiteľoch Q. E. a O. E. a to nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX
E.. Ú.. E. ,na LV č. XXXX B. P.. N. E.. Ú.. K.. S. , na LV č. XXX B. P.., E.. Ú.. Z. a pohľadávku voči

Slovenskému pozemkovému fondu podľa rozhodnutí Okresného úradu Prešov. Na základe podania
žalobcu zo dňa 22.3.2016 súd pripustil rozšírenie žaloby na určenie, že dedičstvo po poručiteľoch -RV.
E. B. O. E. pripadá Slovenskej republiky ako odúmrť. Žalobu odôvodnil tým, že poručiteľ Q. E. zomrel
dňa 3.3.1980 bez zanechania závetu. Dedičské konanie bolo súdom zastavené, pretože nezanechal
žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok. Poručiteľka O. E., H.. XX.X.XXXX, posledne bytom E., V..
O. X, T. M. XX.XX.XXXX bez zanechania závetu a rovnako dedičské konanie po nej bolo zastavené
pre nemajetnosť. Na základe podnetu Notárskeho úradu A.. P. Č. došlo k dodatočnému prejednaniu

dedičstva po menovaných osobách a súdnou komisárkou bolo dňa 19.2.2015 vydané osvedčenie o
dedičstve žalovanej, ktorá týmto nadobudla nehnuteľný majetok poručiteľky a to nehnuteľnosti zapísané
na LV č. XXXX N. E.. Ú.. E. v celkovej cene 11.520,- eur. Na základe podnetu bližšie neurčenej osoby
bolo Notárskym úradom A.. P. Č. dodatočne prejednané dedičstvo a vydané osvedčenie o dedičstve
žalovanej, na základe ktorého nadobudla nehnuteľný majetok poručiteľa v k. Ú.. K. S. B. Z. v celkovej
cene 13.000,- eur a pohľadávky voči Slovenskému pozemkovému fondu vo výške 63.165,- eur a
9.872,- eur. Na výzvu Slovenského pozemkového fondu žalovaná predložila listinné dôkazy, ktoré mali

preukázaťsplneniepodmienokstanovenýchzákonov,žeakoosobaspolužijúcamalanároknadedičstvo
po poručiteľke. Predložené listinné dôkazy nepreukazujú splnenie zákonných podmienok na dedenie.
Žalovaná nijako nepreukázala spoločné hospodárenie s poručiteľkou v jednej domácnosti. Úhrada
pohrebných nákladov a poplatok za obnovu hrobového miesta spoločné hospodárenie nepreukazujú.
Poplatok navyše žalovaná uhradila až dňa 10.9.2014 viac ako 20 rokov od smrti poručiteľky a cca 2
mesiace pred nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutí Okresného úradu Prešov o vyplatení náhrad za
vyvlastnené pozemky. Úhradu preto pokladá za účelovú. Žalovaná je prihlásená na trvalý pobyt na ul. S.

Č..XN.E..Mimonejnadanejadresenemátrvalýpobytžiadnaďalšiaosoba.Žalovanápretoviedlasvoju
samostatnú domácnosť na adrese, na ktorej má trvalý pobyt. Podľa platných predpisov je vylúčené, aby
jedna a tá istá osoba bola zároveň príslušníkom dvoch domácností. Samotná starostlivosť o poručiteľku
v čase, keď žila vo svojej vlastnej domácnosti ešte nenapĺňa definíciu spoločnej domácnosti. Žalovanáv čase smrti poručiteľa neprichádzala do úvahy ako zákonná dedička. V prípade neexistujúceho
zákonnéhodedičabyporučiteľovmajetokpripadolžalobcoviakoodúmrť. Nastranežalovanejneexistuje
právny nárok ako dediča ani ako právneho nástupcu poručiteľky pre vznik subjektívneho dedičského

práva po poručiteľovi. Po poručiteľoch neexistujú ani žiadni zákonní dedičia. V návrhu na pripustenie
rozšírenia žaloby žalobca definoval svoju aktívnu legitimáciu s poukazom na ust. § 485 OZ a § 5 ods.5
Zákona o správe majetku štátu. Spochybnil tvrdenie žalovanej, že ak štát nebol účastníkom dedičského
konania po poručiteľoch, nemohol a ani nemôže byť účastníkom konania o novoobjavenom majetku
po týchto osobách. Aj pre konanie o novoobjavenom majetku sú rozhodujúce platné hmotnoprávne

normy a procesné normy, ktoré musia rešpektovať stav v okamihu vydania každého dedičského
rozhodnutia. Na preukázanie svojich tvrdení predložil listinné dôkazy ako osvedčenia o dedičstve, výzvu
Slovenskému pozemkovému fondu, potvrdenia Technických služieb, s.r.o., faktúry danej organizácie,
čestné prehlásenia, potvrdenie o bydlisku žalovanej a žiadal pripojiť príslušné dedičské rozhodnutia.
Zároveň žiadal vypočuť svedkov X. E. B. B. U..

2.Žalovaná v písomnom vyjadrení žiadala žalobu zamietnuť a uplatnila si náhradu trov konania.
Poukázala na to, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby na vydanie dedičstva.
Štát v zmysle zákona nie je dedičom či už zo zákona alebo zo závetu. Vecnú legitimáciu má iba dedič,
preto ak po poručiteľoch existoval dedič, čoho dôkazom sú právoplatné osvedčenia o dedičstve, nemôže
žalobca žiadať ani vydanie majetku ako odúmrte. Odúmrť neexistuje v prípade ani jedného z poručiteľov.

Rovnako spochybnil vecnú legitimáciu Okresného úradu Poprad zastupovať štát. Príslušný Okresný
úrad môže spravovať iba taký majetok, ktorý je majetkom štátu. Majetok, ktorý je predmetom žaloby
však nie je majetkom štátu, ale stále majetkom žalovanej, ktorá ho nadobudla na základe právoplatných
osvedčení o dedičstve. Okresný úrad preto prekročil svoje kompetencie, čo je v rozpore s článkom
2 ods.2 Ústavy SR. Žalovaná nadobudla majetok v súlade so zákonom. Ani žalobca ani Slovenský

pozemkový fond nie sú oprávnení skúmať podmienky podľa § 475 ods.1 OZ. Nadobúdanie dedičstva
je upravené zákonom a rozhodovanie o povolaní dediť patrí výlučne súdom a súdmi povereným
komisárom. Úkony notára sa považujú za úkony súdu. Právoplatným osvedčením o dedičstve je
viazaný aj v tejto veci konajúci súd. Keďže sa nejedná o odúmrť a žalobca by nikdy nemohol
dediť po poručiteľoch, ktorí mali zákonných dedičov, preskúmavanie splnenia podmienok dedenia je

neprípustné pre prekážku rozsúdenej veci. Tvrdenia žalobcu spočívajúce v tom, že žalovaná nemohla
byť spolužijúcou osobou žalobca nepreukázal. Trvalý pobyt nemá žiadny vzťah k tomu, kde osoba má
alebo nemá domácnosť podľa § 115 OZ. Jedná sa iba o evidenčnú záležitosť. Skutočnosť, že žalovaná
mala vlastný byt na ul. Petržalskej v Kežmarku neznamená a nie je dôkazom o tom, že nežila viac
ako rok pred smrťou s poručiteľkou. Žalovaná sa starala o poručiteľku a to viac ako jeden rok pred

jej smrťou a s touto žila v spoločnej domácnosti. Dôvodom takejto starostlivosti bol príbuzenský vzťah,
pretožeporučiteľkabolasesternicoumatkyžalovanej.Prispievalanachoddomácnostiporučiteľkynielen
starostlivosťou o domácnosť, upratovaním, varením, praním, žehlením, nakupovaním, ale sa aj finančne
podieľala na nákladoch na vedenie domácnosti, o čom svedčí čestné vyhlásenie svedka X. E. B. B.
U.. Žalovaná uhradila poplatok za hrobové miesto po 10 rokoch, avšak vzhľadom na odstup času

nebolo v silách správcu cintorína vydať potvrdenie za platbu za hrobové miesto v čase smrti poručiteľky.
Jediným dedičom po poručiteľovi bola poručiteľka, ktorej jedinou dedičkou je žalovaná ako oprávnene
povolaná k dedeniu. Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa, teda aj novoobjavený majetok. V súlade
s tým postupoval aj súdny komisár. Pretože štát nebol účastníkom dedičského konania po poručiteľoch,
nemohol byť a nemôže byť účastníkom konania o novoobjavenom majetku ani po poručiteľovi ani po

poručiteľke. Na preukázanie svojich tvrdení navrhol vypočuť svedkov Z. Q., Z. E., P. H..

3.Žalovanánapojednávaníakostranauviedla,žeO.E.spolusmanželomQ.E.,učiteľom,počasaktívnej
pracovnej činnosti žili v obci Jánovce. Samotná O. E. H. a starala sa o domácnosť. V dôchodkovom
veku sa presťahovali do E. H. V.. R. a po asanácii rodinného domu z dôvodu výstavby sídliska v byte

na ul. Garbiarskej. Spolu s nimi býval jej brat A. B., ktorý bol rehoľníkom. Po smrti manžela na ul.
Garbiarskej zostala bývať s bratom. Žalovaná od roku 1987 bývala H. V.. S. a po smrti otca sa v
roku 1988 k nej presťahovala matka. Dlhú dobu vedela o jej príbuzenskom vzťahu s O. E.. Do roku
1991 p. E. navštevovala. Po smrti A. B. N. Q. XXXX sa zdravotný stav O. E. zhoršil, čo vyplývalo
najmä z toho, že zostala sama. S.. E. začala zabezpečovať stravu, ktorú aj uhrádzala. Upratovala jej,

vetrala, večer ju uložila do postele a keď bola v zlom stave, tak u nej aj prespávala. Medzitým sa
starala tiež o matku, pričom v starostlivosti o ňu jej pomáhal brat. Nemala vedomosť o príjme O. E.,
ktorá v strachu, že ju niekto okradne svoj príjem skrývala. Debata s ňou bola možná iba o veciach
minulých. Poručiteľka bývala v štátnom byte, platby za nájom uhrádzala spočiatku sama neskôr to robilažalovaná. Peniaze jej poskytovala iba sporadicky podľa nálady. Vzhľadom k odstupu času ju nenapadlo
odkladať poštové zloženky o platbách. Drobné veci prala u poručiteľky, väčšie v mieste bydliska,
pretože poručiteľka nedispovala práčkou. Osobne bytovému podniku po smrti poručiteľky odovzdala

byt s kľúčmi. Zomrela na starobu. Po jej smrti zabezpečila pohreb, uhradila potrebné pohrebné trovy
a zúčastnila sa dedičského konania, ktoré bolo zastavené pre nemajetnosť. V neskoršom období sa
stretla so vzdialenými známymi a v rámci diskusie bola otvorená otázka, či manželia E. nedisponovali za
života nehnuteľným majetkom. Jej známy v súvislosti s vybavovaním reštitúcii zistil nehnuteľný majetok
po oboch z nich. Po ustálení rozsahu nehnuteľností podala podnet na dodatočné prejednanie dedičstva.

V rámci dedičského konania jej bolo vysvetlené, že je dedičkou, pretože zabezpečovala záležitosti do
konca života p. E.. Pozemkový fond jej poskytol následne náhradu podľa dedičských rozhodnutí a je
stále vedená ako vlastníčka nehnuteľného majetku nadobudnutého v dedičskom konaní.

4.Súd v súlade s prednesmi strán oboznámením listinných dôkazov a to pripojených spisov XXD
XX/XXXX, XD XX/XXXX, z nich najmä pôvodných dedičských rozhodnutí, osvedčení o dedičstve,

čestných prehlásení, listu Slovenského pozemkového fondu, faktúry a správy technických služieb, s.r.o.,
potvrdenia o trvalom pobyte zistil nasledovný skutkový stav:

5.Pod č. D 262/80 bola vyhotovená zápisnica o predbežnom vyšetrení vo veci prejednania dedičstva
po neb. Q. E., T. M. X.X.XXXX. Podľa vyslúchanej osoby O. E. poručiteľ nezanechal žiadny majetok

a preto bolo konanie zastavené.
6.Dňa 23.3.2015 podal notársky úrad A.. P. Č. podnet na začatie konania o dedičstve po H.. Q. E. v
súvislosti s nehnuteľnosťami v k. ú. Z. K. S. a pohľadávkou poručiteľa voči Slovenskému pozemkovému
fondu súvisiacu s rozhodnutiami o vyvlastnení nehnuteľnosti za účelom výstavby diaľnice M. Z. - A..
7.Dňa 1.4.2015 vydal pod č. XD XX/XXXX súdny komisár osvedčenie o dedičstve v dedičskej veci po

neb. Q. E., podľa ktorého dedičstvo a to nehnuteľný majetok v k. ú. K. S. k. ú. Z. a pohľadávky voči
Slovenskému pozemkovému fondu nadobúda jediná dedička zo zákona a to Z.. Z. T. ako jediná dedička
zo zákona v druhej skupine právom nebohej manželky.

8.UznesenímM.Okresnýsúddňa30.6.1994 zastavildedičskékonanieponeb.O.E.,T.M.XX.XX.XXXX

pre nemajetnosť.

9.Dňa 21.1.2015 podal H. Ú. A.. Č. podnet na začatie konania o dedičstve po neb. O. E., T. M.
XX.XX.1993 vzhľadom k novoobjaveným nehnuteľnostiam v k. ú. Kežmarok.
10.Notárskym úradom A.. T. Z. bolo dňa 19.2.2015 vydané pod číslom XX M. XX/XXXX osvedčenie o

dedičstve, podľa ktorého nehnuteľnosti v k. ú. Kežmarok preberá Z.. Z. T. v celosti ako jediná dedička
po poručiteľke zo zákona v tretej dedičskej skupine ako spolužijúca osoba. V rámci dedičského konania
bolo do spisu založené čestné prehlásenie X. E. B. B. U. zo dňa 16.2.2015 o tom, že žalovaná sa starala
o svoju tetu (matkinu sesternicu) O. E., spoločne zabezpečovali chod domácnosti viac ako jeden rok
pred smrťou, spoločne hradili náklady spojené s ubytovaním, stravovaním a viedli spoločnú domácnosť

i keď mali rozdielne trvalé bydliská.
11.Listom zo dňa 23.6.2015 Slovenský pozemkový fond vyzval žalovanú na predloženie listinných
dokladov, ktoré boli doložené ako dôkazy v rámci dedičského konania, z ktorých vyplýva, že v čase
smrti poručiteľky O. E. žila s poručiteľkou po dobu najmenej jedného roka pred jej smrťou v spoločnej
domácnosti.

12.Podľa faktúry vystavenej Z. O. zo dňa 16.10.2015 žalovanej, tejto bola vyúčtovaná suma 180,-
eur za obnovu písma. Podľa faktúry technických služieb Kežmarok zo dňa 10.9. 2014 žalovaná bola
zaviazaná uhradiť dodávateľovi 190,- eur z titulu obnovy hrobového miesta rod. K. - E.. Podľa potvrdenia
uvedenej organizácie žalovaná dňa 31.12. 1993 uhradila sumu 6733,- Sk za pohreb neb. O. E.. Podľa

potvrdenia Mesta Kežmarok žalovaná je od 6.11. 1987 prihlásená na trvalý pobyt na adrese Kežmarok,
ul. Petržalská 1632/7 a jej prihlásenie trvá.

13.Svedkyňa Z. Q. uviedla, že poznala poručiteľku a pozná aj žalovanú. Nie sú v príbuzenskom vzťahu.
Ako členovia Karpatsko-nemeckého spolku spolu s manželom navštívili poručiteľku O. E. po informácii,

že táto je v zlom psychickom stave po úmrtí rodinného príslušníka. V čase návštevy v byte bola prítomná
aj žalovaná. Poručiteľka sa k žalovanej vyjadrila, že keby nebolo jej, tak si niečo urobí. Žalovaná svoju
prítomnosťodôvodnilatým,žedobytuchodí,obsluhujep.E.,zabezpečujejejstravuavbyteajprespáva.
Na pohrebe poručiteľky bola žalovaná za rakvou spolu so svojou matkou a prijímala kondolencie.14.Svedkyňa P. H. uviedla, že žalovaná je jej teta. Má vedomosť, že táto sa starala o p. E., ktorej
pomáhala už dávnejšie. Stávalo sa, že pri návštevách svojej babky, niekedy aj večer, žalovaná nebola

doma a bolo jej vysvetlené, že táto sa nachádza u pani E., kde s ňou zostáva. Jej stará mama bola
zdravotne v lepšej kondícii ako pani E.. Ak bolo potrebné, babku navštevovali jej deti.

15.Svedok Z. E. uviedol, že so stranami ani s poručiteľku nebol v príbuzenskom vzťahu. Od detstva
sa spolu s príbuznými zúčastňoval stretnutí Karpatsko-nemeckého spolku, ktorí sa medzi sebou

navštevovali. Takto bol osobne aj na návšteve u p. E. v Kežmarku. Tu spoznal p. T.. Vyrozumel, že o
p. E. sa stará po smrti brata poručiteľky. P. E. sa vyjadrila, že bez žalovanej by nemohla plnohodnotne
viesť domácnosť a táto jej zabezpečuje stravu a prespáva u nej. Pri neskoršom stretnutí so žalovanou
sa zmienil o vybavovaní reštitúcii po príbuzných. Na základe jej žiadosti zistil majetky aj po rodine E..
Spolu navštívili notársky úrad, kde mu bolo vysvetlené, že keď sa žalovaná o poručiteľku starala, túto
aj dochovala, je dedičkou a nie je potrebné zabezpečovať podpisy iných príbuzných. Preto zabezpečili

svedectvá, potvrdenia pohrebného ústavu. V bytovom podniku sa doklady už nezachovali.

16.Svedok X. E. uviedol, že býval v rovnakom obytnom dome ako O. E.. Určitý čas v byte bývala
s manželom a bratom, neskôr zostala sama. Posledné obdobie jej života bolo dosť problematické,
pretože trpela demenciou. Bol u nej viackrát v byte vykonať opravu spotrebiča prípadne inú službu.

Nikdy mu neposkytla náhradu, o ktorú ani nežiadal. V poslednom období ju často navštevovala jej
príbuzná, ktorá u nej prespávala a vybavovala jej aj pohreb. Naposledy sa stretli bezprostredne
po pohrebe, keď zabezpečovala uvoľnenie bytu. Obedy poručiteľke boli zabezpečované príbuznou.
Vonku sa nezdržiavala. Čestné prehlásenie vyhotovil na žiadosť svojho známeho. Sám nevedel
mená pozostalých. Na údajoch, ktoré uviedol v čestnom prehlásení zo dňa 16.2.2015, zotrval. O

skutočnostiach tam uvedených vedel rovnako ako každý ďalší v obytnom dome. Mal vedomosť, že
úhrady za byt v poslednom období realizovala iná osoba ako pani E.. Penziu údajne darovala do kostola.
Pani B. U.Á. je jeho susedou a má vážne zdravotné problémy s chôdzou, psychické problémy nemá.
Sám osobne nemal konkrétnu vedomosť, či žalovaná bola neterou poručiteľky.

Podľa § 460 O.z., dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

Podľa § 462 O.z., dedičstvo, ktoré nenadobudne žiadny dedič, pripadne štátu.

Podľa § 475 O.z.

(1) Ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v tretej skupine rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci
a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a
ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.
(2) Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom
jeho deti.

Podľa § 485 O.z.
(1) Ak sa po prejednaní dedičstva zistí, že oprávneným dedičom je niekto iný, je povinný ten, kto
dedičstvo nadobudol, vydať oprávnenému dedičovi majetok, ktorý z dedičstva má, podľa zásad o
bezdôvodnom obohatení tak, aby nemal majetkový prospech na ujmu pravého dediča.
(2) Nepravý dedič má právo, aby mu oprávnený dedič nahradil náklady, ktoré na majetok z dedičstva

vynaložil; takisto mu patria úžitky z dedičstva. Ak však vedel alebo mohol vedieť, že oprávneným
dedičom je niekto iný, má právo len na náhradu nevyhnutných nákladov a je povinný oprávnenému
dedičovi okrem dedičstva vydať i jeho úžitky.
Podľa § 486 O.z., kto dobromyseľne niečo nadobudol od nepravého dediča, ktorému bolo dedičstvo
potvrdené, je chránený tak, ako keby to bol nadobudol od oprávneného dediča.

Podľa § 487 O.z., ustanovenia § 485 a 486 platia i vtedy, ak dedičstvo pripadlo štátu.

Podľa § 5 ods. 5 zákona č. 278/1993 Z.z.
Dočasný správca koná za štát v konaní o dedičstve, ktoré pripadlo štátu z dôvodu,
že ho nenadobudol žiadny dedič. Správu majetku, ktorý štát získal ako odúmrť po

poručiteľovi, ktorý má spravovať správca podľa osobitného predpisu,12aa) dočasný správca bez zbytočného odkladu
odovzdá správcovi podľa osobitného predpisu.12aa) Správcovia zodpovedajú za poručiteľove dlhy a za primerané náklady spojenés pohrebom, ktoré na štát prešli poručiteľovou smrťou, podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli,
k celému dedičstvu.

Podľa § 73 CSP, na konanie štátu pred súdom sa použijú ustanovenia osobitného predpisu o konaní
za štát.

17.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd preukázané,
že žaloba nie je dôvodnou. Aktívna legitimácia žalobcu na podanie žaloby vyplýva z ust. § 485 a

nasl. O.z. Podľa ust. § 487 O.z. má oprávnený dedič právo voči štátu domáhať sa vydania dedičstva,
ktoré mu pripadlo ako odúmrť. Dané ustanovenie rieši rovnako kolíziu medzi štátom, ktorému malo
pripadnúť dedičstvo ako odúmrť a neoprávneným dedičom, ktorému bolo potvrdené dedičstvo. Zákon
nerobí rozdiel z hľadiska dedičskej žaloby medzi nadobudnutím dedičstva alebo uplatnením nároku na
dedičstvo štátom ako dedičom a medzi pripadnutím dedičstva štátu, pretože ho nenadobudol alebo
nemohol nadobudnúť žiadny dedič./§ 462 O.Z./ /viď vysvetlivky k § 487 komentovaného O.z. vydaného

kolektívom autorov 1987/. Štát je teda aktívne legitimovaný na podanie dedičskej žaloby iba v prípade,
že dedičstvo bolo potvrdené nepravému dedičovi a nie je nikoho, kto by mohol dedičstvo nadobudnúť.
Za štát v takomto prípade koná príslušný orgán v zmysle ust. § 5 ods. 5 zákona č. 278/1993 Z.z. Nie
je preto dôvodnou námietka žalovanej na nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu so zdôvodnením, že
žiadne ustanovenie zákona ho k podaniu žaloby neoprávňuje a štát môže konať iba na základe zákona.

Uplatnenie ochrany oprávneného dediča predpokladá právoplatné skončenie konania o dedičstve, kedy
vzájomný vzťah pravého a nepravého dediča sa rieši už mimo skončeného dedičského konania buď
dohodou, alebo žalobou na súde. Preto je bez právneho významu tvrdenie žalovaného, že ukončené
dedičské konanie vydaním rozhodnutia bráni štátu žalobe podľa § 485 O.z. s odkazom na právoplatne
rozhodnutú vec v dedičskom konaní.

18.Poručiteľka zomrela M. XX.XX. XXXX ako 90 ročná s príznakmi stareckej demencie. Do roku
1991 bývala so svojim bratom A. B.. Po smrti brata sa jej zdravotný stav zhoršil, dostala sa do
psychickej nepohody a aj keď žila určitú dobu sama, nebola spôsobilou sa o seba sama plnohodnotne
postarať. Starostlivosť o ňu začala preberať žalovaná ako vzdialená príbuzná. Táto spočívala v

pravidelnom zabezpečovaní stravy, praní, vedení domácnosti, zabezpečovaní dohľadu a pri zhoršenom
zdravotnom stave poručiteľky tiež prespávanie v byte poručiteľky. Takto sa postupne zintenzívňovali
väzby vyúsťujúce do vedenia spoločnej domácnosti a trvalého spolužitia. Pri dodatočnom prerokovaní
dedičstva ju súdny komisár zahrnul do okruhu dedičov. Toto konštatovanie zodpovedá vykonanému
dokazovaniu výsluchom svedkov a predloženým listinným dôkazom. Vychádzajúc zo skutkových

tvrdení žalobcu súd skúmal dôvodnosť žaloby o vydanie majetku a určení odúmrte spočívajúcej v
tvrdení,žededičstvopoporučiteľochnadobudlažalovanáakonepravýdedič,pretožejejnesvedčížiadny
dedičský titul. Žalovaná na základe dedičských rozhodnutí bola pojatá ako dedička po poručiteľoch
ako osoba , ktorá mala žiť s poručiteľkou O. E. najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v
spoločnej domácnosti a ktorá sa z toho dôvodu starala o spoločnú domácnosť alebo bola odkázaná

výživou na poručiteľa. Nie je sporným a žiadna zo strán to netvrdí, že žalovaná mala byť odkázaná
výživou na poručiteľa. Hľadiská uvedené v tomto ustanovení ako podmienky subjektívneho dedičského
práva nie sú plne totožné s kritériami pod pojmom spoločnej domácnosti podľa ust. § 115 O.z. Mimo
časového hľadiska musí spolužijúca osoba svojou osobnou účasťou, finančne či akýmkoľvek iným
spôsobom prispievať k udržovaniu spoločnej domácnosti, pokiaľ jej v tom nebráni prechodné zdžiavanie

sa na inom mieste z vážnych dôvodov. Spoločnou domácnosťou sa v zmysle ust. § 115 a § 474 O.z.
a nasl. podľa ustálenej judikatúry súdov považuje spolužitie dvoch alebo viacerých fyzických osôb,
ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby. Spoločná domácnosť spravidla
predpokladá spoločné bývanie v jednom alebo viacerých bytoch/ nie občasné návštevy/. Členovia
domácnosti prispievajú k úhrade a obstarávaniu spoločných potrieb / nie iba príležitostná výpomoc/.

Spolužijúca osoba sa stará o spoločnú domácnosť obstarávaním domácich prác, udržiavaní poriadku
v byte, uhrádza potreby. Osoby si nemusia byť nadmerne blízke. Prihlásenie člena domácnosti na
prechodný alebo trvalý pobyt nie je rozhodujúce a má iba evidenčný charakter. S prihliadnutím k
tomuto všeobecnému vymedzeniu súd však nemôže byť striktne formalistický bez individuálneho
posudzovania všetkých rozmanitostí, za ktorých toto spotrebné spoločenstvo vzniká. / viď rozhodnutie

KS Prešov č. 6Co/101/2013/.Ak jedna strana deklaruje všestrannú pripravenosť spoločne žiť tým, že sa
stará o domácnosť vrátane uhrádzania nákladov na domácnosť a reálne to aj robí, bolo by nespravodlivé
takéto osoby vylúčiť z ochrany deklarovanej zákonom vyplývajúcej z inštitútu spoločnej domácnosti
len z podružného dôvodu. Vychádzajúc z vykonaných dôkazov súd je toho názoru, že spolužitieporučiteľky Gabriely Krupovej, zomrelej dňa 28.12. 1993 ktorá bola jedinou zákonnou dedičkou po
svojom manželovi Rudolfovi Krupovi, ktorý ju predomrel dňa 3.3.1980, a žalovanej vykazovalo znaky
spoločnej domácnosti dvoch fyzických osôb , ktoré spolu trvale žili po dobu zákonom stanovenú a

spoločne uhrádzali náklady na svoje potreby, prevažne potreby poručiteľky. Žalovaná deklarovala
pripravenosť spoločne žiť s poručiteľkou a tejto poskytnúť potrebnú opateru. Poručiteľku doopatrovala,
vystrojila jej pohreb a stará sa o hrobové miesto rodiny krupovej. Skutočnosť, že podľa zákona o rodine
mala zákonnú a najmä morálnu povinnosť poskytovať tiež starostlivosť vlastnej matke, s ktorou spolu
so svojou rodinou dovtedy bývala a bola evidovaná na inej adrese, nemôže žalovanú vylúčiť z okruhu

dedičov. Za danej skutkovej situácie súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
19.Súd o trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 a § 262 CSP a žalovanému ako plne úspešnému
v konaní priznal náhradu trov. O výške trov rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej
samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde

vo dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený
súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
sa týkajú procesných podmienok,
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
mábyťnimipreukázané,ževkonanídošlokvadám,ktorémohlimaťzanásledoknesprávnerozhodnutie

vo veci alebo
ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.