Rozsudok Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Rožňava

Judgement was issued by JUDr. Marian Tengely

Judgement form – Rozsudok

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 10Csp/123/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7817210064
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Tengely

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2018:7817210064.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudca JUDr. Marian Tengely, v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION,

a.s., IČO: 47 967 692, Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr.
Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., IČO: 50 361 368, Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, proti žalovanej:
R. H., W. XX.X.XXXX, F. M., S. XXX/X, v konaní o zaplatenie 914,30 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Z a v ä z u j e žalovanú uhradiť žalobcovi 712,40 Eur istiny s 5,15 % ročným úrokom z omeškania od
8.6.2017 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. P r i z n á v a žalobcovi právo na náhradu trov konania vo výške 56 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú uhradiť
914,30 Eur istiny, 115,31 Eur úrokov, 716,29 Eur úrokov, 25,5 % ročné úroky z úveru zo sumy 914,30
Eur od 8.6.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 914,30 Eur od
8.6.2017 do zaplatenia, poplatky vo výške 39,28 Eur a náhradu trov konania. Žalobca poukázal na to, že
jeho právny predchodca Poštová banka, a.s. dňa 30.7.2013 uzatvorila so žalovanou Zmluvu o úvere č.
1338448657.ŽalobcanadobudolpohľadávkuvočižalovanejnazákladeZmluvyopostúpenípohľadávok

zo dňa 13.6.2017. Na základe zmluvy o úvere bol žalovanej poskytnutý úver 1000 Eur, pričom žalovaná
mala splácať dohodnuté splátky, v rámci ktorých bolo aj poistenie schopnosti splácať úver. Keďže sa
jednalo o dobrovoľné poistenie, toto sa nezapočítavalo do celkových nákladov úveru v súlade s § 2
písm. g) zákona 129/2010 Z.z. Právnym titulom uplatnenej pohľadávky je zmluva o úvere podľa § 497 a
nasledujúcich Obchodného zákonníka. Keďže došlo k podstatným porušeniam zmluvných povinností zo
strany žalovanej, pôvodný veriteľ vyhlásil úver za predčasne splatný ku dňu 10.11.2014, pričom bola jej
poskytnutá desaťdňová lehota na úhradu celého zostatku úveru. Žalovaná napriek tomu dlh neuhradila a

preto si žalobca uplatňoval aj úroky z úveru vo výške 25,5 % ročne, nakoľko žalovanej vznikla povinnosť
v súlade s obchodnými podmienkami platiť dohodnutý úrok až do splatenia úveru. Zároveň si uplatňoval
aj úrok z omeškania v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko sa žalovaná
dostala do omeškania so splácaním dlžnej sumy. Žalovaná celkovo uhradila sumu 287,60 Eur. Žalovaná
mala úver splácať v mesačných splátkach po 28,00 Eur, úver bol bez poistenia. K zosplatneniu úveru
došlo 10.11.2014, pričom žalovanej bola poskytnutá lehota na úhradu dlžnej sumy do 10 dní. Žalobca
ďalej zdôraznil, že ustanovenie § 52 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. nie je možné aplikovať na vzťahy,

ktoré vznikli pred 1.4.2015 v spojení so zákonom č. 102/2014 Z.z.

2. Žalovaná sa k podanej žalobe a prílohám napriek výzve súdu a procesným poučeniam nevyjadrila.3. Podľa ust. § 177 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku pojednávanie nie je
potrebné nariaďovať, ak: a) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia
strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 Eur, b) strany s rozhodnutím

vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo c) to ustanovuje tento zákon.

4. Podľa § 297 Civilného sporového poriadku súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie.
Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ak: a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v
prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia

strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000,00 Eur.

5. Keďže v danom prípade sa jedná o pohľadávku vo výške 914,30 Eur a spotrebiteľský spor, súd
prejednal vec bez nariadenia pojednávania.

6. Súd sa v konaní oboznámil s listinnými dôkazmi a zistil nasledovné:

7. Zo Zmluvy o úvere zo dňa 26.7.2013, resp. 30.7.2013 vyplýva, že bola uzavretá medzi Poštovou
bankou a.s. a žalovanou, pričom žalovaná požiadala o úver vo výške 4000,00 Eur bez poistenia. Žiadosť
o poskytnutie úveru je uvedená v bode 2 zmluvy. V bode 3 zmluvy sú uvedené podmienky úveru, podľa
ktorých bola výška úveru 1000 Eur, výška mesačnej splátky 28,00 Eur, výška úrokovej sadzby 25,50 %,

RPMN 30,31 %, priemerná RPMN 26,38 %, celková výška nákladov 922,93 Eur, dátum prvej splátky
20.8.2013 vždy k 20. dňu v mesiaci a počet splátok 72.

8. Z aktuálneho stavu úveru k 7.6.2017 vyplýva, že výška čerpania úveru bola 1000 Eur a uhradená
suma žalovanou bola vo výške 287,60 Eur.

9. Z Výzvy na úhradu dlžnej sumy zo dňa 10.11.2014, ktorú žalovaná neprevzala, nakoľko na adrese
C., X. X bola k 13.11.2014 neznáma (podľa lustrácie v registri obyvateľov má žalovaná trvalý pobyt od
20.11.2002 v M.), vyplýva, že predchodca žalobcu vyzval žalovanú na úhradu celkového dlhu do desať
dní od prevzatia výzvy.

10. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok III/2017 zo dňa 13.6.2017 vyplýva, že Poštová banka a.s.
Bratislava postúpila pohľadávku voči žalovanej na žalobcu.

11. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je čiastočne dôvodná

tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku a preto jej v tejto časti bolo vyhovené. V prevyšujúcej časti
ohľadom žalovanej istiny, úrokov a poplatkov bolo potrebné žalobu zamietnuť.

12. Nárok žalobcu sa opiera o Zmluvu o úvere zo dňa 26.7.2013 vrátane obchodných podmienok,
ustanovenia § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z.z. Žalobca preukázal,

že žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 1000 Eur, pričom žalovaná uhradila do rozhodnutia súdu len
sumu 287,60 Eur. Rozdiel medzi poskytnutým úverom a splatenou sumou predstavuje 712,40 Eur.

13. Súd priznal žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 712,40 Eur od 8.6.2017
do zaplatenia v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia

vlády č. 87/1995 Z.z.

14. Výrok o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti ohľadom istiny, úrokov a poplatkov sa opiera o
ustanovenie § 11 ods. 1 písm. b) a d) zákona č. 129/2010 Z.z. v platnom znení ku dňu uzavretia zmluvy
o úvere. V preskúmavanej zmluve totiž nebola uvedená výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov

a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Zároveň v
zmluve o úvere bola uvedená nesprávna výška RPMN v neprospech žalovanej ako spotrebiteľky.

15. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) a k) zákona č. 129/2010 Z.z., v platnom znení v čase uzavretia

zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka
musí obsahovať tieto náležitosti: j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom
úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

16. Z vyššie uvedeného zákonného ustanovenia teda jednoznačne vyplýva, že v čase uzatvárania
zmluvy bol predchodca žalobcu povinný uviesť správnu RPMN v zmluve. V zmluve je uvedená RPMN vo
výške 30,31 %, pričom správny údaj má byť 30,24 %. Ďalej je v zmluve uvedená celková výška nákladov
vo výške 922,93 Eur, pričom 28,00 Eur splátka násobená 72 splátkami predstavuje sumu 2016,00 Eur,

čo po odrátaní sumy 1000,00 Eur poskytnutého úveru predstavuje navýšenie 1016,00 Eur. Ani tento údaj
teda nebol správny. Predchodca žalobcu totiž v zmluve neuviedol rozpis splátky v súlade s § 9 ods. 2
písm. k) citovaného zákona a žalovaná ako spotrebiteľka nemala možnosť z jednej určenej splátky zistiť,
koľkosapoužijenazaplatenieistiny,koľkonazaplatenieúrokovapoplatkov,prípadnenapoistenie.Tým,
že predchodca žalobcu neuviedol osobitne koľko predstavuje splátka úveru vrátane úrokov a poplatkov,
mal vypočítať RPMN z tých údajov, ktoré uviedol v zmluve a tým by poskytol žalovanej reálne údaje o

celkových nákladoch spojených s úverom. Tým, že predchodca žalobcu neuviedol v úverovej zmluve
všetky náležitosti v súlade s § 9 ods. 2 písm. j) a písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b) a d). Zároveň je možné konštatovať,
že predchodca žalobcu využíval nekalú praktiku pri uzatváraní zmlúv, keď neuvádzal skutočné celkové
náklady, o ktoré sa navýšil poskytnutý úver a preto bolo potrebné žalobcovi priznať len rozdiel medzi

poskytnutým úverom a vrátenou sumou bez akéhokoľvek navýšenia o úroky a poplatky. Z aktuálneho
stavu úveru ku dňu 7.6.2017 vyplýva, že okrem dohodnutej splátky vo výške 28,00 Eur žalovaná platila
aj poplatok mesačne vo výške 0,76 Eur, ako to vyplýva z uhradených splátok od 20.8.2013 do 16.5.2014.
V zmluve nie je uvedený ani tento poplatok. Podľa výpočtovej kalkulačky RPMN pri zadaní výšky úveru
1000 Eur, mesačnej splátke 28,76 Eur, 72 splátkach, je RPMN 31,79 % a celková výška nákladov je

1070,72 Eur. Preto údaje, ktoré uviedol predchodca žalobcu, boli ohľadom RPMN nesprávne.

17. Zo zmluvy jednoznačne vyplýva, že žalovaná požiadala o úver vo výške 4000 Eur a zmluvu
podpísala dňa 26.7.2013. Bod 3 bol vyplnený len dodatočne potom, ako predchodca žalobcu rozhodol o
schválení úveru, o čom svedčí aj podpis zo dňa 30.7.2013. Žalovaná teda v čase podpisu zmluvy nemala

vedomosť o tom, akú výšku úveru jej poskytovateľ schváli a aké budú podmienky ohľadom úroku, RPMN
a celkovej výšky nákladov. Takýto spôsob uzatvárania úverovej zmluvy opäť svedčí o nekalej praktike
predchodcu žalobcu a preto v prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá.

18. Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 255 ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1,2 Civilného

sporovéhoporiadku.Žalobcasipôvodneuplatnilnárokvovýške914,30Eur,pričomsúdpriznalžalobcovi
712,40 Eur. Žalobca bol úspešný na cca 78 % a žalovaná bola úspešná na cca 22 %. Súd preto priznal
žalobcovi pomernú časť trov konania vo výške 56 %, čo predstavuje pomerný úspech medzi priznanou
sumou a sumou, ktorú súd zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozsudku, ktoré sa podáva
na Okresný súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.

Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku
odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancievychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na

rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 125 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej
podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez

autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie

urobil.

Ak strana sporu ( žalobca alebo žalovaný ) nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
oprávnená strana podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.