Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 31, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 18CoE/515/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415208720
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Trandžíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1415208720.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beaty Trandžíkovej a členov
senátu JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Paulíny Pacherovej, v exekučnej veci oprávneného: Poštová banka,
a.s., Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, zast. Advokátska kancelária JUDr.
Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova č. 13, 821 01 Bratislava, IČO: 50 361 368,
proti povinnému: H. C.Č., D.. XX.XX.XXXX, N. A. XX, XXX XX N., vedenej súdnym exekútorom: Mgr.

Jana Virličová, Exekútorský úrad Bratislava so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, pod sp. zn.
EX 6377/15, pre vymoženie pohľadávky oprávneného v sume Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 16Er/2426/2015-43 zo dňa 13.5.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave, uznesenie Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 16Er/2426/2015-43 zo dňa
13.5.2016, p o t v r d z u je.

Povinnému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením odvolaním súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie
zo dňa 31.3.2015, a exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu zriadený pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná a.s. sp.zn. IA-C/0314/0646 zo dňa 30.4.2014.

Súd prvej inštancie uviedol, že po preskúmaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu v zmysle ust. § 41 ods. 2 písm.
d/ v spojení s § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej
„Exekučný poriadok“) a v zmysle § 45 ods. 1, ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní
(ďalej len "ZoRK") zistil, že právny vzťah účastníkov konania vznikol na základe Zmluvy o úvere (ďalej
len "zmluva"), záväzky z ktorej si povinný riadne a včas neplnil. Predmetná zmluva bola uzatvorená s

oprávneným s tým, že súd prvej inštancie vzhľadom na zmluvné dojednania posúdil charakter zmluvy
ako zmluvu spotrebiteľskú, ktorá spĺňala charakter štandardných spotrebiteľských zmlúv, a preto súd
prvej inštancie ustálil s poukazom na ust. § 52 zákona č. 40/1964 Zb. OZ, že ide o spotrebiteľskú zmluvu
a to vzhľadom i k tomu, že úver nebol poskytnutý na účel povolania, podnikania alebo zamestnania.
Vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru v rámci bodu 10 bolo uvedené, že banka a klient
sa dohodli na rozhodcovskej doložke s tým, že spory ktoré vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých

pri poskytovaní služieb, bankových produktov alebo vykonávaní bankových obchodov, vrátane sporov
o platnosť, výklad a zánik zmluvy tak, že pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom banka, predloží
tento spor na prerokovanie a rozhodnutie rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho štatútu a rokovacieho
poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania. Zmluvu vyhodnotil ako
štandardnú spotrebiteľskú zmluvu, ktorej základnou črtou je to, že je pre spotrebiteľa vopred pripravená
a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred jej uzavretím. Súčasťou

zmluvy sú tiež všeobecné zmluvné podmienky (Zmluvné dojednania), ktoré povinný nemohol ovplyvniť,
nakoľko boli pripravované už vopred a pre veľký počet spotrebiteľov.2. Prvostupňový súd konštatoval, že rozhodcovská zmluva nie je prejavom zmluvnej autonómie
(t.j. prejavom slobodnej vôle) spotrebiteľa. Rozhodcovská zmluva, ktorá mala založiť legitimitu pre
exekučný titul spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa tým, že spotrebiteľ v čase uzavretia zmluvy o úvere nemal na výber, buď pristúpi na
rozhodcovskú zmluvu alebo nedostane úver. Nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po
vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu a o poučení spotrebiteľa o rozdiele medzi štátnym a
rozhodcovským súdnym procesnom niet ani zmienky. Súd prvého stupňa v tejto súvislosti poukázal
na judikatúru NS SR, v zmysle ktorej v spotrebiteľských veciach neplatí princíp „vigilantibus iura scripta

sunt“. Na základe zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že formulárová rozhodcovská zmluva
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, čo v zmysle
Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“) spôsobuje jej neplatnosť. Svoj právny záver podoprel aj judikatúrou
ESD vo veci C-14/83 Sabine von Colson, Elisabeth Kamann / Land Nordrhein -Westfalen, C-240/98,
C-244/98 Océano Grupo Editoraial SA, Rocio Murciano Quintero / Salvat Editores SE, C- 241/98
Jose M.Sanchéz Alcón Prades, C-242/98 José Luis Copano Badillo, C-243/98 Mohammed Berroane,

C-244/98 Emilio Vinas Feliu, C-40/08 Asturcom Telecomunicacione SL / Cristina Rodríguez Noguira.
3. Voči tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote, odvolanie oprávnený z dôvodov vymedzených §
205 ods. 2 písm. a), d), f), e) zákona NZ ČSR č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej len
„OSP“) v spojení s § 221 ods. 1 písm. d), f), h) OSP, navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie
buď zmenil tak, že poverí súdneho exekútora vykonaním exekúcie, alebo rozhodnutie zruší a vráti

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Oprávnený súdu prvej inštancie a ním vydanému rozhodnutiu v
rozsiahlej argumentácii vytýkal, že preskúmavaním zmluvy o úvere a v nej obsiahnutej rozhodcovskej
doložky prekročil právomoci dané súdu § 44 ods. 2 zákona NR SR č. 233/1995 Z.z., o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (ďalej „EP“) a § 45 ods. 1, 2 zákona NR SR č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“). Mal za to, že tieto ustanovenia umožňujú

súdny prieskum zákonnosti len vo vzťahu k žiadosti súdneho exekútora, návrhu na vykonanie exekúcie
a exekučnému titulu, nie však vo vzťahu k listinám, na podklade ktorých bol titul vydaný. Skúmanie
listinných dôkazov z konania, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodcovského rozsudku, ako exekučného
titulu, je arbitrárnym a svojvoľným postupom v rozpore s § 45 a § 37 ZoRK. konštatoval, že právoplatný
rozhodcovský rozsudok je prekážkou res judicata a bráni opätovnému preskúmaniu veci. Poukázal na

viaceré rozhodnutia Ústavného súdu SR 2/2000, PL ÚS 21/2008, I. ÚS 17/2001, I. ÚS 390/2008, IV.
ÚS 110/2009, I. ÚS 335/2006, III. ÚS 335/06, III. 264/2005 a II. ÚS 499/2012, v ktorom ústavný súd
uviedol, že okresný i krajský súd v prejednávanej exekučnej veci prekročili svoju právomoc keď okrem
rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu preskúmavali aj obsah poistnej zmluvy vrátane VOP
a z takto vykonaného listinného dôkazu dospeli k (odchylnému) skutkovému stavu, na ktorom založili

svoj právny záver o právnej povahe rozhodcovskej doložky, ako neprijateľnej podmienky spôsobujúcej
jej neplatnosť, čím znemožnili sťažovateľovi uplatniť právo priznané mu exekučným titulom.

Ďalej poukázal na § 93b zákona NR SR č. 483/2001 Z.z. o bankách, z ktorého vyplývala povinnosť
oprávneného predložiť povinnému, ako klientovi, návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy s tým, že

povinnému bola daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. To, že ju neodmietol je
prejavom jeho osobnej a zmluvnej slobody. Namietal, že súd prvého stupňa nesprávne aplikoval § 53
ods. 4 zákona NZ ČSR č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) a, bez akýchkoľvek dôvodov
pre takýto záver, konštatovať neplatnosť rozhodcovskej doložky pre hrubú nerovnováhu v právach a
povinnostiach ku škode spotrebiteľa, bez uvedenia v čom táto nerovnováha spočíva.

Exekučný súd pri skúmaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
vykonával nové samostatné dokazovanie a dospel k odlišným právnym záverom ako rozhodcovský súd
bez toho, aby mal oprávnený možnosť sa k takto novo vykonaným dôkazom a k novo vytvorenému
skutkovému stavu vyjadriť.

Namietal, že neplatnosť rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky nemohol súd
založiť ani na Smernici Rady 93/13/ EHS, ktorá je nezáväzným sekundárnym právnym aktom, ani na
judikatúre ESD, ktorá je vo vzťahu k rozhodcovským doložkám všeobecná a nie je voči jednotlivcom,
teda ani voči účastníkom tohto konania bezprostredne záväzná. V ďalšom odvolateľ citoval rozhodnutia

okresných súdov a krajských súdov SR, ktoré svedčia v prospech argumentácie odvolateľa. Záverom
poukázal na to, že súd prvého stupňa nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym
posúdením veci odňal oprávnenému právo konať pred súdom a neprimerane zvýhodnil povinného.
Vydané rozhodnutie žiadala zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.4. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

5. Odvolanie podané v zákonnej lehote oprávnenou osobou smeruje voči rozhodnutiu vyššieho súdneho
úradníka v exekučnom konaní, voči ktorému Exekučný poriadok pripúšťa odvolanie (§ 44 ods. 2
EP). Podaním odvolania uplatneného za účinnosti zák. č. 99/1963 Zb. OSP, tak nedošlo k zrušeniu
rozhodnutia zo zákona (§ 374 ods. 4 OSP) a boli splnené podmienky funkčnej príslušnosti odvolacieho
súdu konať a rozhodovať o veci v inštančnom postupe. Tieto podmienky v zmysle § 470 ods. 2, 4 zák.

č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“), zostali zachované aj po 1.7.2016.
6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - CSP
v spojení s § 470 CSP) po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, po
oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že odvolanie oprávneného
nie je dôvodné.

Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd sa stotožňuje so správnosťou záverov súdu prvej inštancie a vecnou správnosťou
rozhodnutia.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie začalo dňa 31.3.2015 doručením návrhu
súdnemu exekútorovi. Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného pri Rozhodcovská, Arbitrážna a Mediačná a.s. Bratislava a.s. sp.zn. IA-C/0314/0646 zo dňa

30.4.2014.
Záväzkový vzťah účastníkov bol založený Zmluvou o úvere uzavretou dňa 23.3.2008 o poskytnutí
finančných prostriedkov, ktorá vzhľadom na svoj obsah a postavenie zmluvných strán má charakter
zmluvy spotrebiteľskej.
Odvolací súd poukazuje na to, že exekučný súd je pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie v

zmysle § 44 ods. 2 EP oprávnený a povinný z úradnej povinnosti skúmať, či exekučný titul nie je v
rozpore so zákonom. Citované ust. zákona sa vzťahuje na všetky zákonom aprobované exekučné tituly
vrátane rozhodcovských rozsudkov, a to aj s ohľadom na ust. § 45 ods. 1 a 2 ZoRK. Súčasťou skúmania
predpokladov vykonateľnosti exekučného titulu je aj skúmanie legitimity titulového súdu (orgánu) na
vydanie exekučného titulu. Ak takáto právomoc chýba, ide o právny akt nulitný, pri ktorom sa pre účely

exekučného konania neuplatňuje princíp jeho správnosti, ale naopak to má za následok, že takéto
rozhodnutie nie je možné vykonať (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 3 M Cdo/20/2008 z 22.4.2009, IV.
ÚS 78/2011 zo 17.3.2011).
8. Súdna prax zaujala prevažujúci názor o oprávnení exekučného súdu preskúmavať rozhodcovský
rozsudok ako aj rozhodcovskú zmluvu / doložku, ktorou je založená právomoc rozhodcovského súdu.

Ak je rozhodcovská zmluva neplatná, alebo ak neexistuje, rozhodcovský rozsudok nie je vykonateľným
exekučným titulom.
Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú odvolaciu námietku, ktorou odvolateľ súdu prvej inštancie vytýka
nesprávnosť právneho záveru o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy z hľadiska neprijateľných zmluvných
dojednaní (§ 53 ods. 4 písm. r) OZ).

Súd prvej inštancie správne vyhodnotil záväzkový vzťah účastníkov ako vzťah spotrebiteľský, na ktorý
sa vzťahujú ustanovenia § 52 a nasl. OZ. Napadnutým uznesením zamietol žiadosť o udelenie
poverenia, keď dospel k záveru o neplatnosti rozhodcovskej doložky pre neprijateľný zmluvný charakter
rozhodcovskej zmluvy, ktorá nespĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa. Poukázal na to, že rozhodcovská
zmluva núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Z

hľadiska ochrany spotrebiteľa tak nie je rozdiel medzi výhradnou rozhodcovskou zmluvou a voľbou
dodávateľa, ktorý spotrebiteľovi rozhodcovské konaní vnúti.
Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora vo veci
POHOTOVOSŤ C-76/10 (bod 51), v ktorom uviedol, že "ak vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu
na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozhodnutia, musí podľa vnútroštátnych procesných

pravidiel aj bez návrhu preskúmať rozpor rozhodcovskej doložky s vnútroštátnymi predpismi v oblasti
verejného poriadku, musí takisto preskúmať aj bez návrhu, nekalú povahu tejto doložky v súvislosti
s článkom 6 uvedenej smernice hneď po tom, ako je súd oboznámený s právnymi a skutkovými
okolnosťami potrebnými na tento účel“.9. Odvolací súd upriamuje pozornosť aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo/1/2012 zo dňa 21.03.2012,
v ktorom zaujal právny názor, že oprávneniu súdov preskúmavať v exekučnom konaní právomoc
rozhodcovského súdu v súvislosti s existenciou rozhodcovskej zmluvy, resp. s jej neplatnosťou, nebránia

ustanovenia ZoRK, napr. § 21 ods. 2, § 40 ods. 1 písm. c). Tieto ustanovenia sa týkajú všeobecne
účastníkov rozhodcovského konania, ktorými môžu byť aj iné subjekty než spotrebiteľ, pričom sa v
nich premieta klasická rímska právna zásada „vigilantibus iura scripta sund“ (právo patrí bdelým).
Tento princíp ale v spotrebiteľských veciach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv
spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ nevyužije

možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení Zákona o
rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo
platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere je konštatovať rozpor
rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu.
Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa.
(Obdobne aj uznesenie NS SR vo veci 6Cdo 143/2011, 2Cdo 245/2010, nález Ústavného súdu Českej

republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1.11.2011 a ďalšie).
Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Zmluvu
vyhodnotil ako štandardnú spotrebiteľskú zmluvu, ktorej základnou črtou je to, že je pre spotrebiteľa
vopred pripravená a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred

jej uzavretím. Súčasťou zmluvy sú tiež všeobecné zmluvné podmienky (Zmluvné dojednania), ktoré
povinný nemohol ovplyvniť, nakoľko boli pripravované už vopred a pre veľký počet spotrebiteľov.
10. Odvolací súd je toho názoru, že o neprijateľnú zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ
podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, avšak formulácia
rozhodcovskej zmluvy/doložky, jej obsah, alebo okolnosti jej dojednania sú z pohľadu právnych

predpisov ochrany spotrebiteľa neprijateľné, vyvolávajúce pochybnosti o čestnom úmysle dodávateľa
v čase uzavretia takejto zmluvy/doložky, ako aj o vyváženosti práv a povinností zmluvných strán.
Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby ju
bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS ako nekalú (Rozsudok
Súdneho dvora európskej únie C-243/08 Pannon, rozsudok C-40/08 Asturcom).Rozhodcovská zmluva

je nesporne súkromnou zmluvou, ktorou sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, ako
súkromnoprávneho orgánu ochrany práva, na prejednanie sporu medzi účastníkmi. V prejednávanej
právnej veci si rozhodcovskou zmluvou dodávateľ (oprávnený) zabezpečil prejednanie sporu so
spotrebiteľom (povinnou) v rozhodcovskom konaní.
Odvolací súd sa s poukazom na všetky osobitosti prípadu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia a v ňom vysloveným právnym názorom súdu prvej inštancie o nerovnováhe v právach
a povinnostiach zmluvných strán v rozhodcovskej zmluve účastníkov, ako aj o nedostatku jej
individuálneho dojednania. Rozhodcovská zmluva a konanie oprávneného na základe tejto zmluvy
nesporne sledovalo zabezpečenie vlastných záujmov dodávateľa, ktoré nie sú v rovnováhe s právami
a povinnosťami spotrebiteľa.

Odvolací súd zdôrazňuje, že cieľom ani účelom súdneho prieskumu v exekučnom konaní nie je
poskytnúť spotrebiteľovi neoprávnenú výhodu, umožňujúcu mu vyhnúť sa vráteniu poskytnutých
finančných prostriedkov. Cieľom súdneho prieskumu je zistiť, či právny vzťah medzi spotrebiteľom a
poskytovateľom služby alebo plnenia predstavuje vyvážené zmluvné podmienky, zaväzuje na právom
dovolené plnenie a či bolo spotrebiteľovi umožnené slobodné rozhodnutie o voľbe rozhodcovského

súdu - t.j., či rozhodcovská zmluva je skutočne prejavom slobodnej, určitej, vážnej a zrozumiteľnej vôle
spotrebiteľa, alebo či je len prejavom voľby veriteľa (silnejšej zmluvnej strany), bez možnosti výberu
a ovplyvnenia tejto skutočnosti spotrebiteľom.
Exekučný súd je v zmysle § 44 ods. 2 EP a v súlade so zásadou proporcionality práv, pri rešpektovaní
osobitostí každej z prejednávaných exekučných vecí (osobitosti kauzy), oprávnený a povinný vždy

dôsledne skúmať, či prípadný nesúlad exekučného titulu resp. rozhodcovská zmluvy alebo doložky so
zákonom, predstavuje takú kolíziou dvoch alebo viacerých subjektívnych práv (vymožiteľnosť práva
oprávneného voči právu spotrebiteľa na ochranu pred vynúteným dosiahnutím zmluvnej dohody),
aby právo tento spor riešilo spôsobom chránenia slabšieho práva s nevyhnutným obmedzením práva
silnejšieho.

11. V prejednávanej veci takáto kolízia v neprospech spotrebiteľa podľa názoru odvolacieho súdu
existuje. Súd prvej inštancie na základe zisteného skutkového stavu vec správne právne posúdil,
keď ustanovenia rozhodcovskej zmluvy o založení právomoci rozhodcovského súdu vyhodnotil ako
neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. Napadnuté rozhodnutiesúdu prvej inštancie má oporu v konštantnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, ako aj v
rozhodnutiach ústavného súdu (IV. ÚS 55/2011, obdobne II. ÚS 413/2011-19, III. ÚS 455/2013-16).
12. Odvolací súd tak po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru,

že zistený skutkový stav veci a z neho vyplývajúci právny záver súdu prvej inštancie o neprijateľnom
zmluvnom charaktere rozhodcovskej doložky je dostatočný a úplný. Vzhľadom na vyššie uvedené
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne.
13. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255
ods. 1 CSP. Úspešnému povinnému odvolací súd nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania,

nakoľko nárok na ich náhradu si neuplatnil a žiadne trovy mu ani nevznikli.
14. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 2:1 (§ 393 ods. 2 druhá veta zákona
CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom
dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania ( §
447 písm. d/, e/ CSP).