Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 31, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/975/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4406217457
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4406217457.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.

Sidónie Sládečkovej a JUDr. Eriky Madarászovej v právnej veci žalobcov: 1/ N. R., bytom D. XXXX, C.,
Q. republika, t. č. H. XXX, C., Q. republika, 2/ I. R., bytom B. XXX, C., Q. republika, 3/ R. Y., bytom
G. XXX, R. Y., Q. republika, X/: Y. H., bytom W. XXXX, C., Q. republika, 5/ N. Y., bytom Y. XXX, Q.
republika, 6/ I. Y., bytom W. 7, G. XXX/X, Q. republika, 7/ R. W., bytom D., H. XX, Q. republika, 8/ V.. Z.
R., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, C., Q. republika, 9/ I.. I. R., bytom H. XXX, C., Q. republika, XX/
Z. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, C., Q. republika, t. č. I. XX, H., Q. republika, XX/ D. G., nar.
XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX, C., Q. republika, XX/ Z. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, W. M., XX/

M. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, W. M., XX/ F. I., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XX/
D. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX, C., Q. republika, XX/ N. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX,
XX/ Z. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, zastúpená N.. C. W., advokátom so sídlom G. partizánov
XXXX/XX, XXX XX C. H., XX/ F. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, R. Y., Q. republika, XX/ G.
Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/Xa, G., Q. republiky, XX/ R. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX,
Q. republika, XX/ S. F., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/XX, C. H., proti žalovaným: 1/ Z.
I., a.s., I. XXX, S., XXX XX C., V.: XX XXX XXX, zastúpenému Advokátskou kanceláriou H.I.F., spol. s

r.o., Na vŕšku 2, 811 01 Bratislava, IČO: 47 237 830, 2/ SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK,
š. p., Radničné námestie 8, 969 01 Banská Štiavnica, odštepný závod Bratislava, Karlovská 2, 811 01
Bratislava, IČO: 36 022 047, 3/ S. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. hrádzi 4, XXX XX T. F., a 4/ Y. G.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, XXX XX T. F., o určenie neplatnosti zmlúv, určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam a o určenie nesplnenia podmienok oprávnenej držby, o odvolaní žalobcov 1/ a 17/
proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 9C/239/2006-827 zo dňa 09.12.2014 a o odvolaní
žalobkyne 17/ proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. 9C/239/2006-878 zo dňa 09.04.2015

takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Odvolací súd odvolanie žalobcu 1/ o d m i e t a .

III. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom podanú žalobu zamietol v celom rozsahu. Svoje
rozhodnutie odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 1 ods. 1 - 7 nariadenia č. 104/1945 Sb.n.SNR o

konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov ako aj zradcov a
nepriateľov slovenského národa (ďalej len „nariadenie“) v znení účinnom od 07.09.1945 do 27.05.1946,
§ 1 ods. 10 nariadenia v znení účinnom od 28.05.1946, § 72 ods. 2, § 68 ods. 3 nariadenia č. 8/1928
Sb., § 132 ods. 1, § 116 ods. 1, § 145 ods. 1, § 566 ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb.a § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“).

2. Súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobcovia podali žalobu s viacerými samostatnými nárokmi:

3. V 1. bode žaloby sa žalobcovia domáhali určenia neplatnosti zmluvy o prevode práva a oprávnenej
držby zo dňa 01.07.1996, zavkladovanej pod č. V1899/96 dňa 11.11.1996, uzatvorenej medzi právnym
predchodcom žalovaných 3/, 4/ - N. R. ako prevádzajúcim a spoločnosťou AGROCONTRACT Ltd., spol.

s r.o., ako nadobúdateľom, ktorej predmetom bol prevod nehnuteľností, a to parcely č. XXXX/X trvalý
trávny porast o výmere 15 304 m2, parcely č. XXXX/X orná pôda o výmere 101 445 m2, parcely č. XXX/
XX orná pôda o výmere 29 986 m2, parcely č. XXXX/X orná pôda o výmere 101 214 m2, parcely č. XXX/
X orná pôda o výmere 30 060 m2, parcely č. XXXX/X orná pôda o výmere 101 441 m2, parcely č. XXX/
X orná pôda o výmere 29 943 m2, ktoré sú teraz zapísané ako vlastníctvo žalovaného 1/ na LV (liste
vlastníctva) č. XXX katastrálneho územia Dubník,

4. V 2. bode žaloby sa žalobcovia domáhali určenia neplatnosti zmluvy o prevode práva oprávnenej
držby zo dňa 21.10.1997, zavkladovanej pod č. D dňa 29.10.1997, uzatvorenej medzi spoločnosťou
AGROCONTRACT Ltd., spol. s r.o., ako prevádzajúcim a žalovaným 1/ ako nadobúdateľom, ktorej
predmetom bol prevod nehnuteľností, a to parcely č. 1401/4 trvalý trávny porast o výmere 15 304 m2,

parcely č. XXXX/X orná pôda o výmere 101 445 m2, parcely č. XXX/XX orná pôda o výmere 29 986
m2, parcely č. XXXX/X orná pôda o výmere 101 214 m2, parcely č. XXX/X orná pôda o výmere 30 060
m2, parcely č. XXXX/X orná pôda o výmere 101 441 m2, parcely č. XXX/X orná pôda o výmere 29 943
m2, ktoré sú teraz zapísané ako vlastníctvo žalovaného 1/ na LV č. XXX k. ú. S..

5. V 3. bode žaloby sa žalobcovia domáhali určenia neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 24.09.1997,
zavkladovanejpodč.VXXXX/XXdňa10.11.1997,uzatvorenejmedziprávnympredchodcomžalovaných
3/,4/ - N. R. ako predávajúcim a žalovaným 2/ ako kupujúcim, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľnosti
- parcely č. XXXX/X trvalý trávny porast o výmere 20 000 m2, ktorá bola zapísaná na LV č. XXXX pre
k. ú. S. ako vlastníctvo žalovaného 2/.

6. V 4. bode žaloby žalobcovia požadovali určenie, že prídelca I. Y. - Y., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel
dňa XX.XX.XXXX, bol ku dňu svojej smrti výlučným vlastníkom nehnuteľností - parcely č. XXXX/X orná
pôda o výmere 101 214 m2 a parcely č. XXX/X orná pôda o výmere 30 060 m2, zapísaných na LV č.
XXX pre k. ú. S., v celosti.

7. V 5. bode žaloby žalobcovia žiadali určiť že prídelcovia M. R., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel dňa
XX.XX.XXXX, a manželka H. R., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, ktorá zomrela XX.XX.XXXX, boli ku dňu
svojej smrti podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti parcely č. XXXX/X orná pôda o výmere 101 441
m2, parcela č. XXX/X orná pôda o výmere 29 943 m2, každý v 1-ici zapísaných na LV č. XXX pre k. ú. S..

8. Napokon v 6. bode žaloby sa žalobcovia 1/ až 13/ a 18/ až 20/ domáhali určenia, že právni predchodca
žalovaných 3/, 4/, nebohý N. R., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom S. XXX, zomrelý XX.XX.XXXX
nespĺňal podmienky oprávnenej držby a nebol oprávneným držiteľom nehnuteľností, ktoré nadobudol na
základe osvedčenia vyhlásenia o vydržaní v zmysle § 2 zákona č. 293/1992 Zb. uvedenom v notárskej

zápisnici pod č. N447/94 Nz118/95 napísanej dňa 06.04.1995 a pod č. N691/94 Nz131/95 napísanej
dňa 28.04.1995, spísané v notárskej kancelária JUDr. Marty Botkovej v Nových Zámkoch.

9. Súd po vykonanom dokazovaní konštatoval, že žalovaní 1/, 2/ sú obchodné spoločnosti, zapísané
v príslušných obchodných registroch. Podľa LV č. XXX k. ú. S. je žalovaný 1/ výlučným vlastníkom

nehnuteľnosti v celosti, ktoré sú na LV č. XXX označené ako parcely registra „E“, evidované na mape
určeného operátu ako parcela č. XXX/X, orná pôda o výmere 29 943 m2, parcela č. XXX/X orná pôda o
výmere 30 060 m2, parcela č. XXX/XX orná pôda o výmere 29 986 m2, parcela č. XXXX/X trvalé trávne
porasty o výmere 15 304 m2, parcela č. XXXX/XX orná pôda o výmere 13 166 m2, parcela č. XXXX/X
orná pôda o výmere 101 441 m2, parcela č. XXXX/X orná pôda o výmere 101 214 m2, parcela č. XXXX/

X orná pôda o výmere 101 445 m2. Žalovaný 2/ je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti v celosti, ktoré
sú vedené na LV č. XXXX, parcely registra „E“, evidované na mape určeného operátu, ako parcela č.
XXXX/X trvalé trávne porasty o výmere 20 000 m2.10. Ďalej súd konštatoval, že podľa prvého výmeru o vlastníctve pôdy č. XXXX/XX-XX/B zo dňa
11.04.1948, vydaného Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy boli prídelcom N. Y.-Y.
a manželke Márii, rodenej D., pridelená v k. ú. Čúz (Dubník) pridelené poľnohospodárske nehnuteľnosti

bývalého vlastníka M. R. o celkovej výmere 16.99 91 ha, ktoré boli v prídelovom pláne označené
nasledovne: vložka č. 9 parcela č. XXX záhrada o výmere 0,0888 ha, vložka č. 9 parcela č. XXX dom o
výmere 0,0223 ha, vložka č. 537 parcela č. XXXX/X pastva o výmere 1,5304 ha, vložka č. XXX parcela
č. XXXX/X pastva o výmere 2,0000 ha, vložka č. 9 parcela č. XXXX/X roľa o výmere 10,1445 ha, vložka
č. 9, parcela č. XXX/XX roľa o výmere 2,9986 ha, vložka č. 9 parcela č. XXX o výmere 0,2145 ha.

Predložený koncept výmeru obsahuje aj podpis povereníka, pričom pečiatka tu absentuje.

11. Podľa druhého výmeru o vlastníctve pôdy č. XXXX/XX-XX/B. zo dňa 11.04.1948 vydaného
Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy boli prídelcovi I. Y.-Y. (syn N.) v k. ú. Čúz
(Dubník)pridelenépoľnohospodárskenehnuteľnostibývaléhovlastníkaM.R.ocelkovejvýmere13,5021
ha, ktoré boli v prídelovom pláne označené nasledovne: vložka č. 9 parcela č. XXXX/X roľa o výmere

10,1214 ha, vložka č. 9 parcela č. XXX/X roľa o výmere 3,0060 ha, vložka č. 9 parcela č. XXX o
výmere 0,3747 ha. Predložený koncept výmeru obsahuje aj podpis povereníka, pričom pečiatka tu tiež
absentuje.

12. Podľa tretieho výmeru o vlastníctve pôdy č. XXXX/XX-XX/B zo dňa 11.04.1948 vydaného

Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy boli prídelcom M. R. a manželke H., rodenej
Y., pridelené v katastrálnom území Čúz (Dubník) poľnohospodárske nehnuteľnosti bývalého vlastníka
M. R. o celkovej výmere 13,5486, ktoré boli v prídelovom pláne označené nasledovne: vložka č. 537
parcela č. XXXX/X roľa o výmere 10,1441 ha, vložka č. 9 parcela č. XXX/X roľa o výmere 2,9943 ha,
vložka č. 9 parcela č. XXX/X o výmere 0,4102 ha. Na rozdiel od predchádzajúcich dvoch výmerov tento

výmer neobsahuje ani podpis povereníka a ani pečiatku povereníka.

13. Identifikáciu parciel uvedených vo výmeroch o vlastníctve pôdy s aktuálne vedenými parcelami na
LV č. XXX a č. XXXX mal súd za preukázané bývalou Správou katastra Nové Zámky, ktorá listom zo
dňa 17.03.2010 potvrdila zaslanie identifikácie aj parciel č. A./XX, XXXX/X, XXXX/X, XXX/X, XXX, XXX/

X, XXX/X s tým, že medzi parcelami č. XXXX/X orná pôda o výmere 101 214 m2, parcelou č. XXX/X orná
pôda o výmere 30 060 m2, parcelou č. XXXX/X orná pôda o výmere 101 441 m2, parcelou č. XXX/X
orná pôda o výmere 29 943 m2, a identifikovanými parcelami č. XXXX/X, XXX/X, XXXX/X, XXX/X je taká
súvislosť, že ide o tie isté pozemky - prídelové parcely, ktoré sú v súčasnosti evidované na LV č. XXX vo
vlastníctve žalovaného 1/, ktorý ich nadobudol v r. 1997 (D Označené prídelové parcely XXXX/X, XXXX/

X, XXX/X, XXX/X a prídelové parcely č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXX/XX boli vpísané do operátu
KN, t. j. do registra parciel EKN a do LV č. XXX v r. 1995 v prospech N. R., nar. XX.XX.XXXX, v celosti
na základe Osvedčenia vyhlásenia o vydržaní podľa § 2 zákona č. 293/1992 Zb. spísaného formou
notárskej zápisnice N447/97, predmetom ktorej boli aj prídelové parcely č. XXXX/X, XXX/X, XXXX/
X, XXXX/X, XXXX/X, XXX/XX, a Osvedčenia vyhlásenia o vydržaní podľa § 2 zákona č. XXX/XXXX

Zb. spísaného formou notárskej zápisnice N691/94, predmetom ktorej boli prídelové parcely č. XXXX/
X, XXX/X. Správa katastra Nové Zámky uviedla aj to, že dňa 08.10.1998 boli bývalému Okresnému
úradu Nové Zámky katastrálnemu odboru doručené do operátu katastra KN ďalšie právne listiny -
Rozhodnutie o dedičstve D 2764/92-33 po nebohej I. Y., zomr. XX.XX.XXXX, a Rozhodnutie o dedičstve
D3763/92-122ponebohomN.Y.,zomr.XX.XX.XXXX,predmetomktorýchbolivyššiecitovanéparcelyč.

XXX/XX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a prídelové parcely č. XXX,XXX,XXX. Prídelové parcely č. XXX/XX,
XXXX/X,XXXX/X, XXXX/X neboli vpísané do operátu KN, pretože už k nim bolo v operáte KN v tom čase
evidované vlastnícke právo v prospech iného vlastníka - spoločnosti AGROCONTRACT Mikuláš, a.s., t.j.
žalovaného 1/. Na parcely EKN č. XXX, XXX, XXX, XXX/XX, XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X katastrálneho
územia Dubník bola vyznačená plomba na základe rozsudku Okresného súdu v Považskej Bystrici

6C/184/1999-371, právoplatného dňa 29.11.2009.

14. Súd mal k dispozícii aj Konečný prídelový plán s rozvrhom prídelových cien a splátkovým plánom zo
skonfiškovaných pôdohospodárskych majetkov Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy
číslo IX - 613-1952 zo dňa 12.12. 1952, ktorý obsahuje okrem iného údaj, že po bývalom vlastníkovi

Richardovi Hammersteinovi sú prídelcami osoby pri bežných číslach 1. až 25., pričom N. Y.-Y. a
manželka I. rodená D., I. Y.-Y., M. R. a manželka H. rodená Y., medzi týmito prídelcami nefigurujú.
Podľa zápisnice napísanej dňa 06.11.1952 na MNV Dubník za účasti zástupcov ONV Nové Zámky, MNV
Dubník, MO KSS v Dubníku a JRD Dubník došlo k vyúčtovaniu s prídelcami, ktorí sa vzdali svojichprídelov pochádzajúcich zo skonfiškovaných majetkov bývalých vlastníkov, vrátane M. R. v k. ú. Dubník.
Podľa zápisnice v obci Dubník boli skonfiškované podľa nariadenia č. 104/1945 Sb.n.SNR Konfiškačnou
komisiou v Nových Zámkoch pôdohospodárske majetky bývalých vlastníkov, vrátane M. R., a majetky

boli rozdelené medzi kolonistov a miestnych prídelcov, obyvateľov obce Dubník. Po uzatvorení JRD v
roku 1950 sa však niektorí prídelci postupne zriekali pridelenej im pôdy v prospech JRD, v dôsledku
čoho bolo nutné previesť vyúčtovanie s týmito prídelcami a ustáliť užívací poplatok za dobu užívania
prídelov. Pri bývalom vlastníkovi M. R. boli uvedení prídelcovia, ktorí mali platiť užívací poplatok, pretože
neboli členmi JRD; pod poradovým číslom 17. boli uvedení aj M. R. a manželka H., rodená Y., kolonista

(odišiel na neznáme miesto) - užíval 14 ha pôdy 6 rokov, užívací poplatok 25 200 Kčs, pod por. č. 19.
bol uvedený N. Y.-Y. a manželka I., rodená D., kolonista (odišiel na neznáme miesto) - užíval 16 ha
pôdy 6 rokov, užívací poplatok 28 800 Kčs, a pod por. č. 20. bol uvedený I. Y.-Y., slobodný kolonista
(odišiel na neznáme miesto) - užíval 13 ha pôdy 6 rokov, užívací poplatok 23 400 Kčs. Napokon podľa
listu pracovnej skupiny pre pozemkovú reformu v Nových Zámkoch č. 4596/49 zo dňa 27.07.1949 po
pôvodnom vlastníkovi M. R., adresovaného miestnej roľníckej komisii v Dubníku, pracovná skupina

pre pozemkovú reformu v Nových Zámkoch zaslala zloženky na zaplatenie záloh za prídelové ceny.
Podmienkou zaknihovania prídelu bolo, aby prídelca mal zaplatenú aspoň prvú splátku prídelovej ceny.
Slovenský národný archív doručil súdu sprievodný list o zaslaní osvedčených xerokópií konfiškácie
pôdohospodárskeho majetku bývalého vlastníka M. R. katastrálne územie Čúz; išlo jednak o oznámenie
Úradu Predsedníctva Slovenskej národnej rady č. 10290/IV/1946 zo dňa 13. júna 1946 s predmetom

„konfiškácia pôdohospodárskeho majetku po M. R.“ adresovaného Povereníctvu pre pôdohospodárstvo
a pozemkovú reformu v Bratislave.
.15. Súd ďalej uviedol, že dňa 06.04.1995 bola notárkou JUDr. Martou Botkovou so sídlom v Nových
Zámkoch spísaná notárska zápisnica N447/94 Nz118/95, obsahujúca osvedčenie vyhlásenia o vydržaní
v zmysle § 2 zákona č. 293/1992 Zb. N. R., ktorý vyhlásil, že nehnuteľnosti v k.ú. Dubník parcela č.

XXXX/X pastva o výmere 1 5304 m2, parcela č. XXXX/X pastva o výmere 2 00 00 m2, parcela č. XXXX/X
roľa o výmere 10 14 45 m2, parcela č. XXX/XX roľa o výmere 2 99 86 m2 tvoria jeho vlastníctvo, nakoľko
tieto boli v roku 1947 na základe prídelového plánu PPPR Bratislava č. 2188/48-10/B zo dňa 08.04.1948
pridelené N. Y.-Y. a manželke I., rodenej D., za majetok, ktorý im bol konfiškovaný vo Vrchteplej. Títo
sa však v roku 1953 sa z obce Dubník vysťahovali a pri odchode nehnuteľnosti darovali N. R., pričom

ich od uvedenej doby užíval dobromyseľne a nerušene dovtedy, kým neboli združené, a s vedomím, že
tvoria jeho vlastníctvo titulom vydržania podľa zákona č. 141/1950 Zb. uplynutím 10 ročnej vydržacej
lehoty. Pred menovanou notárkou ďalej N. R. vyhlásil, že nehnuteľnosti v katastrálnom území Dubník
parcela č. XXXX/X roľa o výmere 10 12 14 m2, parcela č. XXX/X roľa o výmere 3 00 60 m2 tvoria jeho
vlastníctvo, lebo tieto boli pridelené N. Y.-Y., ktorý tieto nehnuteľnosti pri presťahovaní do Ostravy v r.

1953 mal darovať bratovi C. Y.-Y., právom jeho pripadli jeho manželke, nebohej N. Y.-Y., rodenej R., a
právom nej vzhľadom na to, že deti nemala, pripadli tieto N. R. ako jej bratovi, ktorý ich na základe toho
začal užívať v roku 1953 dobromyseľne a nerušene, až pokiaľ neboli združené, s vedomím, že tvoria
jeho vlastníctvo. Vlastnícke právo mal nadobudnúť vydržaním podľa zákona č. 141/1950 Zb. Následne
bola u tej istej notárky spísaná zápisnica N691/94 Nz131/95 zo dňa 28.04.1995 obsahujúca osvedčenie

vyhlásenia o vydržaní v zmysle § 2 zákona č. 293/1992 Zb., kedy N. R. vyhlásil, že nehnuteľnosti v k.
ú. Dubník - parcela č. XXXX/X roľa o výmere 10 ha 14 41 m2, parcela č. XXX/X roľa o výmere 2 ha 99
43 m2 patria označenému N. R., lebo uvedené nehnuteľnosti podľa výmeru o vlastníctve pôdy PPPR
Bratislave č. 2188/48 - 10/B boli pridelené M. R. a manželke H., rodenej Y., dňa 11.04.1948 za prídelovú
cenu 25 200 Sk. Tieto finančné prostriedky však nemali, a preto ju mal za nich vyplatiť N. R. s tým, že

nehnuteľnosti budú patriť jemu; prídelcovia sa mali odsťahovať do Ostravy v r. 1953 a o nehnuteľnosti
neprejavovali záujem. N. R. mal označené nehnuteľnosti využívať od r. 1953 a vlastnícke právo k nim
mal nadobudnúť vydržaním podľa zákona č. 141/1950 Zb.

16. Následne v r. 1996 - dňa 01.07.1996 Jozef Hoferica, nar. 06.04.1925, bytom Dubník, zmluvne

previedol na spoločnosť AGROCONTRACT Ltd., spol. s r.o., právo oprávnenej držby k nehnuteľnostiam
v k. ú. Dubník, a to parcelu č. 1401/4 trvalý trávny porast o výmere 1 53 04 m2, parcelu č. 1564/6 orná
pôda o výmere 10 14 45 m2, parcelu č. XXX/XX. orná pôda o výmere 2 99 86 m2, parcelu č. XXXX/X
orná pôda o výmere 10 12 14 m2, parcelu č. XXX/X orná pôda o výmere 3 00 60 m2, parcelu č. XXXX/XX
orná pôda o výmere 1 31 36 m2, parcelu č. XXXX/X orná pôda o výmere 10 14 41 m2 a parcelu č. XXX/X

orná pôda o výmere 2 99 43 m2, s povolením vkladu pod č. D. dňa 11.11.1996. S odstupom roka potom
spoločnosť AGROCONTRACT Ltd., spol. s r.o., zmluvou o prevode práva oprávnenej držby uzatvorenej
dňa 21.10.1997 previedol právo oprávnenej držby na žalovaného 1/ ako nadobúdateľa nehnuteľností v
k. ú. Dubník, a to parcelu č. A. trvalý trávny porast o výmere 1 53 04 m2, parcelu č. 1564/6 orná pôda ovýmere 10 14 45 m2, parcelu č. XXX/XX orná pôda o výmere 2 99 86 m2, parcelu č. XXXX/X orná pôda
o výmere 10 12 14 m2, parcelu č. XXX/X orná pôda o výmere 3 00 60 m2, parcelu č. XXXX/XX orná pôda
o výmere 1 31 36 m2, parcelu č. XXXX/X orná pôda o výmere 10 14 41 m2 a parcelu č. XXX/X orná pôda

o výmere 2 99 43 m2 s povolením vkladu pod č. D dňa 29.10.1997. Zmluvou zo dňa 12.09.1997 N. R.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom S., predal žalovanému 2/ ako kupujúcemu nehnuteľnosť v katastrálnom území
S. vedenú na LV č. XXXX parcela č. XXXX/X o výmere 2 00 00 ha v celosti za dohodnutú kúpnu cenu
156 500 Sk s povolením vkladu dňa 10.11.1997 pod V XXXX/XX. N. R., zomrel dňa XX.XX.XXXX a jeho
právnymi nástupcami sú žalovaní 3/,4/, ktorí sa ku konaniu ich otca N. R. nevedeli vyjadriť. Žalobcovia

sú právnymi nástupcami pôvodných prídelcov, čo súd podrobne v odôvodnení rozsudku rozpísal. Títo
žalobcovia nemali bezprostredné poznatky ohľadom výmerov pre vyššie označených prídelcov, ani či
prídelcovia skutočne pridelenú pôdu obrábali, prípadne ju vniesli do družstva, v ktorom období a kedy
sa následne z S. odsťahovali, a podľa obsahu spisu nemali vedomosť ani o skutočnom obsahu toho, čo
N. R. vyhlásil do notárskej zápisnice, pričom pravdivosť obsahu vyhlásenia podanou žalobou popierali.

17. Súd po vykonanom dokazovaní urobil záver, že žaloba nie je dôvodná. V súvislosti so 6. bodom
žaloby súd konštatoval, že tak ako pri každom určovacom návrhu, aj v tomto prípade skúmal otázku
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. V tejto súvislosti poukázal na právny názor
vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 6Cdo 11/2011 zo dňa 30.04.2012, ako
aj na judikáty Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, publikované ako R 8/2000 a R 111/2000. Po

vydaní osvedčenia totiž už nie je daný naliehavý právny záujem podľa § 80 písm. c) zákona č. 99/1963
Občianskeho súdneho poriadku, účinného do 30.06.2016 (ďalej len „OSP“) na určení, že žalovaný
nespĺňal podmienky na vydanie osvedčenia o držbe nehnuteľností podľa zákona č. 293/1992 Zb., a
zároveň, že nebol ani oprávneným držiteľom, pretože v takom prípade sa možno domáhať a dosiahnuť
odstránenie spornosti vlastníckeho práva priamo žalobou o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.

Vtomtoprípadenazákladevyhláseniavoznačenýchnotárskychzápisniciachbolzavýlučnéhovlastníka
sporných nehnuteľností označený ešte v r. 1995 právny predchodca žalovaných 3/,4/ - nebohý N. R. -
čo potvrdila aj bývalá Správa katastra Nové Zámky v liste zo dňa 17.03.2010, a následne žalovaný 1/,
resp. aj žalovaný 2/. Za tejto situácie bolo potrebné v poradí 6. žalobný petit zamietnuť pre nedostatok
naliehavého právneho záujmu.

18. V prípade tretieho uplatneného nároku naliehavý právny záujem na požadovanom určení podľa
záveru súdu tiež nie je daný. Ak by totiž žalobe v tejto časti vyhovel navrhovaným spôsobom, došlo by
k obnoveniu predošlého vlastníckeho vzťahu podľa § 34 ods. 2 katastrálneho zákona, čo znamená, že
príslušnom LV č. 1128 pre k. ú. Dubník by bol ako výlučný vlastník parcely č. 1402/1 uvedený už nebohý

N. R.. Je evidentné, že navrhovaný spôsob pri treťom petite nerieši spornosť vzťahu medzi účastníkmi
definitívne, ale len priebežne, čo je neprípustné. V odôvodnení súd jednoznačne ozrejmil, že naliehavý
právny záujem na požadovanom určení nie je daný, ak by navrhovaný spôsob rozhodnutia mal slúžiť
len ako podklad pre prípadné ďalšie súdne konanie.

19. Naliehavý právny záujem pri prvom a druhom žalobnom petite súd hodnotil tak, že v prípadoch,
kedy požadované určenie existencie či neexistencie práva alebo právneho vzťahu medzi účastníkmi
malo charakter len prejudiciálnej otázky k inému sporu medzi účastníkmi, naliehavý právny záujem
na takomto určení nebude daný. Prejudiciálnou otázkou vo vzťahu vlastníckeho práva žalobcu môže
byť v určitých prípadoch platnosť, či neplatnosť zmluvy, ktorou sa prevádza vlastnícke právo. V

takýchto prípadoch naliehavý právny záujem na samostatnom určení platnosti, či neplatnosti zmluvy
daný nebude. Predmetom navrhovaného určenia neplatnosti právnych úkonov vymedzených v prvom
a druhom bode žaloby boli aj nehnuteľnosti v k. ú. Dubník, vedené na LV č. XXX, a to parcely č.
XXXX/X, XXX/X, XXXX/X, XXX/X. Ide o parcely, pri ktorých sa žalobcovia domáhali zároveň aj určenia
vlastníckeho práva v 4. bode žaloby (parcela č. XXXX/X a parcela č. XXX/X.) a v 5. bode žaloby (parcela

č. XXXX/X a parcela č. XXX/X). Vzhľadom na to naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právnych
úkonov vymedzených v prvom a druhom bode žaloby vo vzťahu k parcelám č. XXXX/X., XXX/X, XXXX/
X, XXX/X nie je daný, a z toho dôvodu súd žalobu pri prvých dvoch uplatnených nárokoch ohľadom
označených parciel zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení
zamietol. Čo sa týka parciel č. XXXX/X, XXXX/X, XXX/XX, vychádzajúc z oznámenia bývalej Správy

katastra Nové Zámky zo dňa 17.03.2010 tieto boli predmetom dedičstva po nebohej I. Y. (rozhodnutie o
dedičstve D2764/92-33) a po nebohom N. Y. (rozhodnutie o dedičstve D3763/92-122) a dedičmi sú H.
R., N. Y., V. Y. a I. B., v spoluvlastníckom podiele v 4/20-inách, ako aj I. C., N. C., N. C., H. H. - všetciv spoluvlastníckom podiele po 1/20-ine. Ide o dedičov, ktorí boli alebo sú účastníkmi tohto sporového
konania na strane žalobcov, resp. ktorých právni nástupcovia sú účastníkmi tohto sporového konania.

20. Po prehodnotení naliehavého právneho záujmu a pri uvedených záveroch sa súd v ďalšom priebehu
konania vysporiadal pri nárokoch, pri ktorých je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení
na základe výmerov o vlastníctve pôdy: 1/ č. 2188/48-10/B zo dňa 08.04.1948, 2/ č. 2188/48-10/B zo dňa
08.04.1948 a 3/ č. 2188/48-10/B zo dňa 08.04.1948. Všetky tri výmery boli súdu predložené vo fotokópii
s poznámkou „koncept“, pričom ani jeden z nich neobsahoval pečiatku Povereníctva pôdohospodárstva

a pozemkovej reformy. Samotná skutočnosť, že výmery majú poznámku „koncept“ a že žiaden z
nich neobsahuje pečiatku Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy ešte samo o sebe
neznamená, že by nemali charakter verejnej listiny, a teda že by nevyvolávali následky uvedené v § 1
ods. 2 nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR. V tomto smere súd poukázal na stanovisko Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky prezentované v rozsudku sp. zn. 5Cdo 201/2012 zo dňa 11.02.2014, a zároveň
uviedol, že výmer musí obsahovať podpis povereníka ako podstatnú náležitosť podľa § 68 ods. 3

vládneho nariadenia č. 8/1928 Sb. o konaniach vo veciach patriacich do pôsobnosti politických úradov.
Požiadavku podpisov výmery o vlastníctve pôdy zo dňa 08.04.1948 pre prídelcov N. Y.-Y. a manželku I.
rod. D., ako aj pre prídelcu I. Y.-Y. spĺňajú; naproti tomu výmer o vlastníctve pôdy v prospech prídelcov M.
R. a manželky H., rod. Y., požiadavku podpisu povereníka nespĺňa, preto súd v poradí posledný výmer
o vlastníctve pôdy nepovažoval za verejnú listinu, čo znamená, že tento výmer nebol nijako spôsobilý

vyvolať následky uvedené v § 1 ods. 2 nariadenia č. 104/1945 Sb.n.SNR. Prídelcovia nehnuteľnosti
označené vo výmere začali užívať od roku 1948, čo v konaní nebolo sporné, ale nikto sa nedokázal
jednoznačne vyjadriť, dokedy nehnuteľnosti reálne užívali; isté však je, že sa v bližšie neurčenom čase z
Dubníka skutočne odsťahovali. Opustenie pozemkov a odsťahovanie sa z Dubníka potvrdzuje aj vyššie
citovaná zápisnica napísaná dňa 06.11.1952 na MNV Dubník, podľa ktorej M. R. a manželka H., rod. Y.,

odišli na neznáme miesto, a teda sa už ku dňu 06.11.1952 nachádzali na neznámom mieste. Také isté
konštatovanie obsahuje zápisnica aj v prípade prídelcov N. Y.-Y. a manželky I., rod. D., ako aj prídelcu
I. Y.-Y..

21. Súd neuznal za právne významné konštatovanie v uvedenej zápisnici o vzdaní sa výmeru

o vlastníctve pôdy v prípade všetkých označených prídelcov. Na účinné vzdanie sa prídelu
poľnohospodárskej pôdy sa totiž vyžadoval jednostranný právny úkon tak v období do 31.12.1950
podľa § 444 Všeobecného občianskeho zákonníka, ako aj v období od 01.01.1951 podľa § 132
ods. 1 tzv. stredného Občianskeho zákonníka, pričom sa vyžadovala písomná forma pod hrozbou
neplatnosti právneho úkonu. V konaní vôbec neboli získané poznatky o účinnom vzdaní sa prídelu

poľnohospodárskej pôdy zo strany prídelcov. Okrem toho, ak by prídelcovia nehospodárili so
starostlivosťou riadneho hospodára, mohlo im Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy
do 10 rokov odo dňa ujatia sa držby pridelený majetok odňať, o čom však tiež v konaní neboli žiadne
poznatky a ani to nikto neuvádzal. Z tohto pohľadu by sa mohlo javiť, že v prípade prídelcov N. Y.-
Y. a manželky I., rod. D. (parcely č. XXXX/X, XXXX/X, XXX/XX, XXXX/X), a v prípade prídelcu I. Y.-Y.

(parcela č. XXXX/X, XXX/X) ide o výmery o vlastníctve pôdy, ktoré majú charakter verejnej listiny. Na
druhej strane sa však súd - okrem skutočností týkajúcich sa výmerov o vlastníctve pôdy - zaoberal aj
ďalšími podstatnými skutočnosťami, za ktoré považuje zistenie, že konfiškačný proces nebol zavŕšený
rozhodnutím orgánu, ktorý mal na to právomoc. V období od 07.09.1945 do 27.05.1946 o tom, ktoré
osoby bolo treba považovať za osoby nemeckej či maďarskej národnosti alebo za zradcov a nepriateľov

slovenského národa, rozhodovalo Predsedníctvo Slovenskej národnej rady na návrh Povereníctva pre
pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu, podaného po dohode s Povereníctvom pre veci vnútorné,
pričom dňa 18.04.1946 rozhodlo, že baróna M. R., nar. 1859, obyvateľa v Čúzi, treba podľa § 1 ods.
1 písm. b) Nariadenia č. 104/1945 Sb.n.SNR považovať za osobu národnosti maďarskej. Z oznámenia
Obce Dubník vyplýva, že pôvodný vlastník barón M. R. v skutočnosti zomrel v r. 1945 pri úteku do

Pešti, a teda pôvodný vlastník zomrel skôr, ako bol konfiškačný proces zavŕšený vydaním rozhodnutia
Predsedníctva Slovenskej národnej rady zo dňa 18.04.1946, čo podľa súdu znamená, že rozhodnutie
mu nemohlo byť platne ani účinne doručené, nemohlo nadobudnúť právoplatnosť a ani vykonateľnosť.
Keďže nebol dodržaný zákonný postup voči pôvodnému vlastníkovi, nemohlo prísť ku konfiškácii jeho
majetku, takže štát sa ani nemohol stať vlastníkom pozemkov a nemohol ich následne prideliť do

vlastníctva výmerom o vlastníctve pôdy.

22. Na základe toho podľa názoru súdu výmery o vlastníctve pôdy neboli spôsobilé vyvolať účinky
uvedené v § 1 ods. 2 nariadenia, čo znamená, že označení prídelcovia sa v skutočnosti nestalivlastníkmi majúcich sa prideliť nehnuteľností. Nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, či už podľa
obyčajového práva v znení do 31.12.1950 alebo podľa § 116 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinnom od
01.01.1951 v prípade označených prídelcov neprichádza do úvahy, pre krátkosť času užívania pridelenej

pôdy, pretože podľa zápisnice spísanej na MNV v Dubníku dňa 06.11.1952 sa všetci prídelcovia už k
06.11.1952 nachádzali na neznámom mieste a žalobcovia v priebehu celého konania túto skutočnosť
nedokázali jednoznačne a bez akýchkoľvek pochýb vyvrátiť; mali vedomosti o tom, že ich právni
predchodcovia opustili Dubník, no nedokázali konkretizovať, v ktorom období. Súd vzhľadom na to
žalobu zamietol aj v 4. a 5. bode žaloby s konštatovaním, že právni predchodcovia žalobcov I. Y.-Y. a

M. R. s manželkou H. R., rod. Y., ku dňu svojej smrti neboli vlastníkmi, resp. spoluvlastníkmi sporných
nehnuteľností. Žalobu súd napokon zamietol aj v 1. a 2. bode žaloby vo vzťahu k parcelám č. A./X,
XXXX/X, XXX/XX, pretože prídelcovia N. Y.-Y. a manželka I., rod. D., sa z dôvodov uvedených vyššie
sa ani nikdy nestali vlastníkmi uvedených nehnuteľností a žalobcovia ako ich právni nástupcovia nie sú
aktívne legitimovaní v konaní o určenie neplatnosti právnych úkonov podľa 1. a 2. bodu žaloby.

23. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa 17/ a žiadala tento rozsudok
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Uviedla, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení
spočíva v tom, že ako jediná dedička po neb. I. Y., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, má záujem,
aby rozhodnutím súdu bol daný do súladu skutočný stav so stavom zapísaným v katastri nehnuteľností.
Jej otec sa stal na základe výmeru Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave

zo dňa 11.04.1948 výlučným vlastníkom parciel v tomto výmere uvedených, ktoré zodpovedajú parcelám
zapísaných na LV č. XXX, a to - KNE XXX/X „orná pôda“ o výmere 30 060 m2 a KNE 1564/5 „orná
pôda“ o výmere 101 214 m2, k. ú. Dubník. Zároveň zdedil podiel 1/6-iny po svojich rodičoch - prídelcoch
N. Y. a jeho manželke I.. Ide o parcely zapísané na LV č. XXX pod č. XXX/XX, XXXX/X, XXXX/X a
parcelu zapísanú na LV č. XXXX XXXX/X k. ú. S.. Ostatné parcely by sa mali nachádzať v intraviláne

a dnes sú zapísané na rôznych vlastníkov. Podľa žalobkyne 17/ rozsudok nie je riadne odôvodnený
a je nepreskúmateľný, čím došlo k odňatiu jej možnosti konať pred súdom, pretože rozhodnutie súdu
sa opiera o fakt, že M. R. zomrel v roku 1945 a konfiškácia bola teda neperfektná. Aj napriek tomu,
že jeho smrť nebola preukázaná obhliadkou mŕtveho a vystavením úmrtného listu ani iným spôsobom,
súd považoval domnienku o jeho smrti za rozhodujúcu. Pokiaľ sa súd zaoberal prípadným vydržaním

právnych predchodcov žalobcov, jeho rozhodnutie treba považovať za predčasné a na túto skutočnosť
nebolo vykonané nijaké dokazovanie. Predsedníctvo SNR rozhodlo listinou 10290/IV/1946 zo dňa
05.06.1946, že baróna M. R., nar. 1859, treba považovať za osobu národnosti maďarskej a na základe
tohto rozhodnutia sa považuje jeho majetok za skonfiškovaný, pričom rozhodnutie netreba doručovať.
M. R. bol bezdetný a vdovec a v prípade jeho smrti by ako odúmrť bol dedičom štát. Ku konfiškácii

došlo zo zákona a nebolo potrebné žiadne ďalšie rozhodnutie. Konfiškácia majetku bola právnym
titulom i spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva, išlo o originárne nadobudnutie vlastníctva, ktoré
si nevyžadovalo ani zápis do pozemkovej knihy. Smrť M. R. súdu vyplynula len z oznámenia obce S.
a prekladu publikácie Q. B. s názvom „Dubník obec kúrií a kaštieľov a šľachtická rodina X.“, no išlo o
listiny súkromné, a preto súd mal skúmať ich pravdivosť podľa § 129 OSP. Súd však nezistil ani dátum

narodenia M. R. a rozhodol predčasne, pretože nemal k dispozícii dôkazy, ktorý by vyvrátili tvrdenia
žalobcov. Žalovaná 17/ po podaní odvolania na základe výzvy súdu oznámila, že odvolanie podala proti
rozsudku, ktorým bola zamietnutá celá žaloba, t. j. vo všetkých jej bodoch.

24. Žalovaná 4/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že s ním nesúhlasí. Podľa nej v konaní

nedošlo k žiadnym vadám, rozsudok je správny a zákonný a keďže žalobkyňa 17/ neuviedla žiadne nové
skutočnosti ani dôkazy, navrhla odvolanie zamietnuť.

25. Žalovaný 1/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť, lebo toto
rozhodnutie je dostatočne odôvodnené a presvedčivé. Súd zisťoval skutkové okolnosti prejednávanej

veci a ku každej zaujal právne stanovisko s dostatočným odôvodnením. Dátum narodenia M. R. nie
je podľa neho pre právne posúdenie veci rozhodujúci. Pravosť listín, z ktorých vyplýva jeho smrť,
nebola žiadnym z účastníkov spochybnená alebo popretá. V tomto smere bolo dôkazné bremeno na
strane žalobcov, ktorí žiadne dôkazné návrhy nepredložili, a vyjadrenia žalobkyne 17/ sa nezakladajú
na pravde.

26. K odvolaniu žalobkyne 17/ sa vyjadrili žalobcovia 1/, 2/, 3/, 4/, 8/, 9/, 10/, 11/, 15/, 18/, 19/, 20/, ktorí
s odvolaním súhlasili.27. Žalovaný 2/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Podľa neho súd
prvej inštancie náležite zistil skutkový stav, dôkazy správne vyhodnotil a posúdil. Žalobcovia nedokázali
dostatočnepreukázať,žedanénehnuteľnostibolidanédoriadnehovlastníckehoaleboinéhoužívacieho

vzťahu ich právnym predchodcom. Rovnako nedokázali preukázať či ich náležite užívali, a teda či boli
spôsobilí k sporným nehnuteľnostiam nadobudnúť akékoľvek právo.

28. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie aj žalobca 1/ s odôvodnením, že ho súd prvej inštancie
nevypočul ako stranu sporu. Svoje odvolanie však bližšie neodôvodnil a neuviedol, čoho sa odvolaním

domáha, a to ani v dodatočne stanovenej lehote po výzve súdu prvej inštancie realizovanej uznesením
s tým, že žalobca 1/ bol poučený v súlade s procesným predpisom, čo má odvolanie obsahovať, a to
pod hrozbou odmietnutia odvolania.

29. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
účinného od 01.07.2016, ďalej len „CSP“) prejednal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379,

§ 380 ods. 1 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), a po
prejednaní veci bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods.
1,§219ods.3CSP)urobilzáver,ženapadnutýrozsudokjevovýrokuvecnesprávnyaakotakýhopodľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil. Pri rozhodovaní vychádzal z ustanovenia § 470 ods. 1, 2 prvej vety CSP, podľa
ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia

jeho účinnosti, a právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované. Odvolací súd odvolanie žalobcu 1/ posúdil ako odvolanie podané bez
zákonných náležitostí, ktoré nedoplnil ani v lehote stanovenej súdom prvej inštancie, a keďže pre vady
odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať, z toho dôvodu ho podľa § 386 písm. d) a § 363 CSP
odmietol. Žalovaný 1/ bol uznesením súdu prvej inštancie v súlade s procesným predpisom poučený,

čo má odvolanie obsahovať, ako ho má v určenej lehote pod hrozbou odmietnutia odvolania doplniť.

30. Podľa obsahu spisu sa žalobcovia podanou žalobou domáhali viacero určovacích samostatných
nárokov. Pri prvom nároku sa žalobcovia domáhali určenia neplatnosti zmluvy o prevode práv
a oprávnenej držby zo dňa 01.07.1996, uzatvorenej medzi predávajúcim N. R. a kupujúcim

AGROCONTRACT Ltd., spol. s r.o., ktorej predmetom bolo celkovo sedem parciel v k. ú. Dubník
vedených na LV č. XXX - č. XXXX/X, XXXX/X, XXX/XX, XXXX/X, XXX/X, XXXX/X, XXX/X. Pri druhom
nároku sa žalobcovia domáhali určenia neplatnosti zmluvy o prevode práv a oprávnenej držby zo dňa
21.10.1997 uzatvorenej medzi spoločnosťou AGROCONTRACT Ltd., spol. s.r.o., ako predávajúcim a
žalovaným 1/ ako nadobúdateľom a ktorej predmetom bol prevod nehnuteľností - celkovo sedem parciel

v k. ú. Dubník, vedených na LV č. XXX ako parcely č. XXXX/X, XXXX/X, XXX/XX, XXXX/X, XXX/X,
XXXX/X, XXX/X. Tretím nárokom sa žalobcovia domáhali určenia neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa
24.09.1997 uzatvorenej medzi predávajúcim N. R. a žalovaným 2/ ako kupujúcim, predmetom ktorej
bola nehnuteľnosť v k. ú. S., vedená na LV č. XXXX ako parcela č. XXXX/X. V poradí štvrtým petitom sa
domáhali určenia, že prídelca I. Y. - Y. je ku dňu svojej smrti v celosti výlučným vlastníkom nehnuteľností

- parcely č. XXXX/X, orná pôda o výmere 101 214 m2 a parcela č. XXX/X, orná pôda o výmere 30 060
m2, ktoré sú zapísané na LV č. XXX k. ú. S. na žalovaného 17, a zároveň sa v piatom nároku domáhali
určenia,žeprídelcoviaM.R.amanželkaH.R.,rod.Y.,súkudňusvojejsmrtipodielovýmispoluvlastníkmi
nehnuteľností,každýznichv1-icikcelku,parcelyč.1564/4,ornápôdaovýmere101441m2aparcelyč.
XXX/X, orná pôda o výmere 29 943 m2, zapísaných na LV č. XXX k. ú. S. na žalovaného 1/. V poslednom

šiestom petite sa žalobcovia uvedení v záhlaví rozsudku pod č. 1/ - 13/ a 18/ - 20/ domáhali určenia,
že právny predchodca žalovaných 3/, 4/, neb. N. R., nespĺňal podmienky oprávnenej držby a nebol
oprávneným držiteľom nehnuteľností, ktoré nadobudol na základe osvedčenia vyhlásenia o vydržaní
uvedenom v notárskej zápisnici pod č. N447/94 Nz118/95 napísanej dňa 06.04.1995 a pod č. N691/94
Nz131/95 napísanej dňa 28.04.1995, spísané v notárskej kancelárii JUDr. Marty Botkovej v Nových

Zámkoch.

31. V časti, v ktorej súd prvej inštancie posúdil nedostatok danosti naliehavého právneho záujmu
na požadovanom určení v súlade s vtom čase platným ustanovením § 80 písm. c) Občianskeho
súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, účinného v tom čase (teraz ustanovenie § 137 písm.

c/ CSP) sa odvolací súd s týmto právnym záverom stotožnil. Ustálená súdna prax zastáva názor,
že vo všeobecnosti treba vychádzať z toho, že naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je
daný vtedy, ak je tu daný aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným,
ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno inými právnymi prostriedkamiodstrániť, pričom nie je dôležité, ako táto neistota vznikla. Naliehavý právny záujem je spravidla daný,
ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho
právne postavenie neistým (R 17/1972). Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej

kvalifikácie tých pomerov, ktoré sú ohrozené neistotou, a teda predstavujú nebezpečenstvo budúceho
porušenia právnych povinností iným subjektom. Naliehavý právny záujem žalobcov na požadovanom
určení treba skúmať predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním žaloby a konečný zmysel
navrhovaného rozhodnutia. Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom
určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu

SR sp. zn. 3Cdo 241/2008). V takomto prípade je naliehavý právny záujem na určovacej žalobe daný
vtedy, ak sa ňou vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu a tým sa predíde
prípadným ďalším žalobám na plnenie, alebo ak sa žalobou na plnenie nemôže vyriešiť celý obsah
sporného právneho vzťahu. Súd prvej inštancie z tohto hľadiska správne posúdil procesnú podmienku
naliehavého právneho záujmu so správnym odkazom aj na príslušnú judikatúru. Pri treťom a šiestom
nároku rovnako nebol daný naliehavý právny záujem vyžadovaný zákonom, pretože týmto spôsobom by

sa neriešila spornosť vzťahu medzi účastníkmi sporu definitívne, ale len priebežne, čo by mohlo vyvolať
ďalšie spory. Rovnako tak by to bolo aj v prípade prvého a druhého nároku petitu žaloby. Neplatnosť
právnych úkonov v prípade žaloby o určenie vlastníctva by si súd nesporne vyriešil v rámci prejudiciálnej
otázky.

32. Čo sa týka listinných dôkazov týkajúcich sa výmerov o prídele pôdy do vlastníctva prídelcov, takéto
listiny sú vo všeobecnosti vkladuschopnou listinou, spôsobilou pre zápis vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností, ak bola vydaná oprávneným subjektom a ak obsahuje všetky podstatné náležitosti.
Takýto právny názor prezentoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd vo viacerých
rozhodnutiach (napr. sp. zn. 4Cdo/123/2003, 4Cdo/48/2008, 3Cdo/45/2008, 1NCdo/8/2009, 5Cdo

201/2012). V tejto veci boli vydané prídelové listiny subjektom oprávneným na ich vydanie, ale nie všetky
spĺňajú všetky zákonné náležitosti. Medzi zákonné náležitosti podľa súdom prvej inštancie citovaného v
tom čase platného predpisu nutne patrí údaj, kto ju vydal, označenie právneho predpisu, podľa ktorého
bola vydaná, akej veci sa týka, dátum a presné označenie nehnuteľnosti parcelným číslom a výmerou
a podpis príslušnej osoby orgánu, ktorý ju vydal. Platne vydaná prídelová listina obsahujúca všetky

náležitosti je aj v súčasnosti dokladom o vlastníctve prídelcu k prideleným nehnuteľnostiam a je vkladu
schopnou listinou pre zápis nadobudnutého vlastníctva do katastra nehnuteľností. Všeobecné súdy nie
sú oprávnené skúmať platnosť či zákonnosť prídelových listín mimo rámca správneho súdnictva, ale
zásadne len so zreteľom na to, či išlo o akty nulitné (ničotné), teda o akty, ktorých vady sú také závažné,
že sa neuplatní prezumpcia ich správnosti. Také akty nevyžadujú zvláštny proces na odstránenie vady

(alebo aktov samých), ale nikto ich nemusí rešpektovať a od začiatku sa na ne hľadí ako na akty -
neexistujúce. Musí ísť teda o akt vydaný v medziach právomoci príslušného orgánu a pri aktoch, ktoré
sú len vecne chybné alebo nezákonné, platí prezumpcia ich správnosti a musia byť považované za
bezchybné s tým, že majú právne účinky a sú pre súdy v zmysle § 194 ods. 2 CSP (predtým § 135
ods. 2 OSP) záväzné. V predmetnom spore predložené výmery neobsahovali pečiatku Povereníctva

pôdohospodárstva a boli označené s poznámkou „koncept“. Pri takýchto vadách však platí prezumpcia
správnosti výmerov a majú rovnaké právne účinky, ako keby tieto vady nemali. Čo sa však týka tretieho
predloženéhovýmeruč.2188/48-10/Bzodňa08.04.1948,súdprvejinštanciesprávnekonštatoval,žena
ňom absentuje podpis povereníka, čo v zmysle ustanovenia § 68 ods. 3 vl. nar. č. 8/1928 Sb. o konaniach
vo veciach patriacich do pôsobnosti politických úradov spôsobuje, že tento jeden výmer nemohol byť

vôbec posúdený ako verejná listina, ktorá by mohla vyvolať zamýšľané právne následky, a v tomto smere
bolo hodnotenie súdom prvej inštancie správne. To, že sa súd prvej inštancie zaoberal tým, či proces
konfiškácie bol právoplatne dokončený, odvolací súd nepovažoval za správne, a táto okolnosť bola v
odvolaní žalovanej 17/ dôvodne namietaná. Totiž vo všeobecnosti, v konaní, v ktorom žalobca svoju
žalobu opiera o relevantný výmer o prídele pôdy do vlastníctva, resp. o relevantnú prídelovú listinu, súd

proces konfiškácie neskúma a posudzuje len to, čo je pre rozhodnutie právne významné, teda či žalobca
dostatočne preukázal svoje vlastnícke právo, resp. vlastnícke právo právneho predchodcu ku konkrétnej
nehnuteľnosti, ktorá identifikáciou s označením podľa zápisu v katastri nehnuteľností zodpovedá aspoň
sčasti pôvodne pridelenej nehnuteľnosti. Ako je uvedené vyššie, relevantným dôkazom o vlastníctve
je výmer o prídele pôdy do vlastníctva vydaný príslušným orgánom v medziach jeho právomoci a

obsahujúci právnymi predpismi vyžadované náležitosti.

33. Žalobkyňa 17/ v podanom odvolaní namietala nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie,
pretože podľa nej odôvodnenie rozsudku malo mať náležitosti uvedené v ustanovení § 157 ods.2 CSP (teraz v ustanovení § 220 ods. 2 CSP). Odvolací súd pri hodnotení opodstatnenosti tejto
námietky vychádzal z toho, že vo všeobecnosti sa súd v odôvodnení svojho rozhodnutia vo veci samej
musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v

odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s odkazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené
rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s opísaním prijatého právneho záveru. V odôvodnení rozhodnutia
musí súd spôsobom logicky kompaktným a bez rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť, k akým
skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval.
Účelom odôvodnenia je logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody

jeho rozhodnutia. Nepreskúmateľnosť, či arbitrárnosť súdneho rozhodnutia z nedostatku dôvodov bráni
jeho vecnému preskúmaniu. Odvolací súd v tomto prípade dospel k záveru, že rozsudok nedisponuje
takou vadou, ktorá by spôsobovala jeho nepreskúmateľnosť, a aj keď sa úplne nestotožnil s právnym
názorom súdu prvej inštancie o nedostatku konfiškačného rozhodnutia a vôbec o hodnotení preukázania
zavŕšenia procesu konfiškácie ako predpokladu neskoršieho pridelenia pôdy výmerom o prídele pôdy do
vlastníctva. Prvoinštančný rozsudok je väčšieho rozsahu, v ktorom súd uviedol opis jednotlivých bodov

žalobného návrhu, stanoviská strán, vykonané dokazovanie a aj právne posúdenie v nadväznosti na
zistený skutkový stav. Jednotlivé skutočnosti a myšlienkové postupy sú logicky usporiadané do častí na
seba nadväzujúcich. S ohľadom na množstvo údajov v odôvodnení rozsudku je rozsudok veľmi zložitý a
jednotlivé konštatovania sú dané zložitosťou predmetného sporu a uplatnením viacerých, aj bezdôvodne
uplatnených nárokov žalobcov, ktoré na seba nadväzovali. Súd v rozsudku uviedol, aké dôkazy vykonal,

čo považoval za preukázané a ktoré ustanovenia právnych predpisov na vec aplikoval. Odvolací súd
teda konštatoval, že v odôvodnení napadnutého rozsudku nie sú nijaké protichodné či rozporné úvahy,
a aj myšlienkové postupy boli zrozumiteľne a jasne odôvodnené. Z týchto dôvodov považoval vznesenú
námietku nepreskúmateľnosti za neopodstatnenú.

34. Odvolací súd po uvedených konštatovaniach urobil záver, že žalobcovia by mohli mať naliehavý
právny záujem len na takom určení, že ich právni predchodcovia boli ku dňu svojej smrti vlastníkmi,
resp. spoluvlastníkmi nehnuteľností v katastrálnom území Dubník, obec Dubník, okres Nové Zámky,
na podklade dvoch relevantných výmerov o prídele pôdy do vlastníctva na základe žaloby, ktorá by
smerovala výlučne voči subjektom zapísaným na príslušnom liste vlastníctva katastra nehnuteľností,

resp. že niektorí z nich sú priamo vlastníkmi, a to v prípade nehnuteľností, u ktorých už prebehlo
dedičské konanie a v dôsledku ktorého malo prejsť na toho-ktorého žalobcu vlastnícke právo dedením.
Žalobcovia jasným formulovaním šiestich žalobných návrhov nesporne samostatne požadovali v bodoch
1.,2.,3.,6. žaloby (body 3.,4.,5.,8. vyššie uvedeného odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu) určenie
neplatnosti tých právnych úkonov, v dôsledku ktorých došlo k prevodu práva a k následnému zápisu do

katastra nehnuteľností. Prípadnú neplatnosť uvedených právnych úkonov by si však súd na podklade
vykonaného dokazovania vyriešil prejudiciálne, a z toho dôvodu na takom určení evidentne nebol daný
naliehavýprávnyzáujem.Lenvbodoch4.a5.žalobyžalobcoviapožadovalipriamourčenievlastníckeho
práva v prospech ich právnych predchodcov (pôvodných prídelcov), na čom by mohli mať naliehavý
právny záujem z dôvodu nesúladu zápisu vlastníctva v katastri nehnuteľností.

35. V kontexte uvedeného a zároveň hodnotiac aj to, kedy sa žalobcovia začali zaujímať o svoje
vlastnícke právo tak, aby mohlo byť zapísané v katastri nehnuteľností v súlade s ustanoveniami zákona
č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
(katastrálny zákon), resp. v súlade s predchádzajúcimi právnymi predpismi (zákon č. 265/1992 Zb. o

zápisochvlastníckychainýchvecnýchprávknehnuteľnostiamvznenízákonaNárodnejradySlovenskej
republikyč.60/1994Z.z.,ktorýmsameníadopĺňazákonč.92/1991Zb.opodmienkachprevodumajetku
štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov a zákon č. 265/1992 Zb. o zápisoch vlastníckych
a iných vecných práv k nehnuteľnostiam, zákon Slovenskej národnej rady č. 266/1992 Zb. o katastri
nehnuteľností v Slovenskej republike), resp. relevantným podaním žaloby na súd, a v nadväznosti na

časovú následnosť postupu strán pri tom - ktorom právnom úkone odvolací súd konštatoval, že súd
prvej inštancie zamietajúcim výrokom svojho rozsudku žalobu správne zamietol. Podľa obsahu spisu
žalobcovia podali až 10.11.2006 na súd žalobu, ku ktorej však nepripojili ani všetky listinné dôkazy,
na ktoré sa odvolávali (§ 79 ods. 1,2 Občianskeho súdneho poriadku), a ktorú viackrát menili, resp.
spresňovali. Postup súdu v prvoinštančnom konaní sa predlžoval aj v dôsledku úmrtia niekoľkých

pôvodných žalobcov a prerušením s cieľom zistenia právnych nástupcov (obdobne aj v odvolacom
konaní) a tiež v dôsledku vykonávania rozsiahleho dokazovania a právnej náročnosti veci. S ohľadom
na skutkový stav zistený súdom prvej inštancie, ktorým je odvolací súd viazaný, bolo zrejmé, že právny
predchodca žalovaných - N. R. - už v r. 1995 do notárskej zápisnice vyhlásil, že došlo zo stranypôvodných prídelcov k prevodu vlastníctva na neho, že on dané pozemky dobromyseľne užíval až do
združenia (do jednotného roľníckeho družstva), čím splnil podmienky oprávnenej držby a vydržania
vlastníctva. Od toho sa potom všetko odvíjalo, keď N. R. po zápise do katastra nehnuteľností previedol

svoje právo k niektorým parcelám zmluvne v r. 1996 na spoločnosť AGROCONTRACT Ltd., spol. s r.o.,
a táto spoločnosť potom svoje právo po riadnom katastrálnom konaní v r. 1997 previedla na spoločnosť
žalovaného 1/, AGROCONTRACT Mikuláš, a.s., (LV č. XXX k. ú. S.). Napokon N. R. previedol v r.
1997 aj svoje právo k parcele č. XXXX/X. k. ú. S. na spoločnosť žalovaného 2/. Vklad podľa uvedených
zmlúv prebehol správnym procesom v katastrálnom konaní a žalovaní 1/,2/ boli na dané listy vlastníctva

zapísaní.

36. Neb. N. R. teda relevantným spôsobom do notárskej zápisnice v r. 1995 v súlade s v tom čase
účinnými právnymi predpismi vyhlásil, že splnil podmienky vydržania vlastníckeho práva podľa § 116 tzv.
stredného Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. Žalovaní 1/,2/ vo svojich vyjadreniach poukazovali
na to, že N. R. urobil vyhlásenie o vydržaní v zmysle § 2 zákona č. 203/1992 Zb. o úprave niektorých

vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam v notárskych zápisniciach zo dňa 06.04.1995 a 28.04.1995,
ktorými sa osvedčilo jeho nadobudnutie vlastníckeho práva, pričom žalobcovia nijako nespochybnili
skutočnosť, že N. R. bol oprávneným držiteľom týchto nehnuteľností po dobu 10 rokov, čím splnil
podmienkuvydržaniavlastníckehopráva,aodtohosapotomodvíjaajvlastníckeprávožalovaných1/,2/.
Poukazovali na ustanovenie § 2 uvedeného zákona, podľa ktorého: (1) Na základe osvedčenia notára

(ďalejlen"osvedčenie")vydanéhozapodmienokuvedenýchvtomtozákonesavevidenciinehnuteľností
zapíše za vlastníka nehnuteľnosti osoba uvedená v tomto osvedčení. (2) Ak do 10 rokov odo dňa
zápisu do evidencie nehnuteľností podľa odseku 1 neuplatní na súde alebo v konaní o pozemkových
úpravách vykonávaných z dôvodu usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov vlastnícke právo k
nehnuteľnosti takto zapísanej iná osoba, stáva sa zapísaná osoba vlastníkom zapísanej nehnuteľnosti

na základe vydržania; to platí aj pre prípad, keď nehnuteľnosť v tejto lehote bola prevedená na inú
osobu, než ktorá je uvedená v osvedčení. (3) Po dobu uvedenú v odseku 2 má osoba zapísaná v
evidencii nehnuteľností alebo nadobúdateľ zapísanej nehnuteľnosti postavenie oprávneného držiteľa.
(4) Lehota uvedená v odseku 2 neskončí skôr, ako bude pre príslušné katastrálne územie schválený
projekt pozemkových úprav vykonávaných z dôvodu usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov,

ak ide o nehnuteľnosť, na ktorú sa pozemkové úpravy vzťahujú. Žalovaní teda tvrdili, že N. R. splnil
zákonné podmienky a vzhľadom na to, že v desaťročnej lehote odo dňa zápisu N. R. do katastra
nehnuteľností si tretia osoba neuplatnila na súde alebo v konaní o pozemkových úpravách vlastnícke
právo k týmto nehnuteľnostiam, žalovaní sa stali uplynutím tejto doby ich vlastníkmi. Desaťročná doba
uplynula evidentne v r. 2005, no žaloba na súd bola podaná až v r. 2006. Z podaní žalovaných vyplynulo,

že boli dobromyseľní pri nadobudnutí nehnuteľností od N. R. a v katastri nehnuteľností sú zapísaní v
súlade so zákonom.

37. Odvolací súd pri rozhodovaní v časti týkajúcej sa určenia vlastníctva k nehnuteľnostiam opierajúcim
sa o dva prvé výmery o prídele pôdy do vlastníctva so zákonnými náležitosťami konštatoval, že ak by aj

právnym predchodcom žalobcov svedčalo vlastnícke právo k daným nehnuteľnostiam, svojím nedbalým
prístupom ich právni predchodcovia a aj samotní žalobcovia umožnili, aby neb. N. R. využil platné právo,
podľa ktorého do notárskej zápisnice urobil relevantné vyhlásenie o vydržaní vlastníckeho práva (práva
oprávnenej držby), v dôsledku čoho bol následne zapísaný do katastra nehnuteľností a následne svoje
právo s určitým odstupom času zmluvne previedol na žalovaných 1/,2/, ktorí sú účinne vedení ako

vlastníci sporných nehnuteľností.

38. V uvedenom smere odvolací súd považuje za potrebné poukázať aj na právny názor vyslovený v
obdobných veciach Ústavným súdom Slovenskej republiky, ktorý bol prezentovaný napríklad v nálezoch
č.k. I.ÚS 549/2015-33 zo dňa 06.03.2016, I.ÚS 151/2016-29 zo dňa 03.05.2017 (obdobne aj rozhodnutia

Ústavného súdu Českej republiky III.ÚS 415/15 zo dňa 27.08.2015, III.ÚS 247/14 zo dňa 28.01.2016).
Ústavný súd SR uviedol, že princíp dobrej viery chrániaci účastníkov súkromnoprávnej ochrany je
jedným z kľúčových prejavov princípu právnej istoty odvíjajúceho sa od princípu právneho štátu.
Nadobúdateľovi vlastníckeho práva, pokiaľ toto právo nadobudol v dobrej viere, musí byť poskytovaná
širokáochrana,pretoževopačnomprípadebysinikdynemoholbyťistýsvojímvlastníctvom,čobybolov

rozpore s poňatím materiálneho právneho štátu. Otázkou dobrej viery nadobúdateľa sa všeobecné súdy
musia vždy riadne zaoberať pri jeho spochybňovaní treťou osobou. Ústavný súd z hľadiska poskytnutia
ústavnoprávnej ochrany musí tak postaviť na rovnakú úroveň vlastnícke právo pôvodného vlastníka a
nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom na základe jeho dobrej viery.Tým sa dostávajú do vzájomnej kolízie obidve ústavné hodnoty - princíp ochrany dobrej viery ďalšieho
nadobúdateľa (princíp dobrej viery, dôvery v akty štátu a právnej istoty v demokratickom právnom štáte)
a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka (princíp „nemo plus iuris ad alium transfere

potest quam ipse habet“, t. j. nikto nemôže previesť na iného viac práv, než koľko sám má). Pokiaľ
však nemožno zachovať maximum z obidvoch základných práv, treba prihliadnuť na princíp všeobecnej
spravodlivosti, keď je nutné zvažovať všeobecné súvislosti tohto typu kolízie základných práv, ako aj
individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu. Vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník,
než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť o tom, ako vec

opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom správnom
(katastrálnom) konaní.

39. Odvolací súd teda s ohľadom na všetko vyššie uvedené urobil záver, že žalovaní 1/,2/ boli v čase
rozhodovania súdu prvej inštancie vedení ako vlastníci nehnuteľností po absolvovaní platných právnych
úkonov urobených v dobrej viere s N. R., ktorý sa dostal do katastra nehnuteľností ako oprávnený

držiteľ a jeho právo a potom ani právo žalovaných 1/,2/ v zákonnej 10-ročnej lehote nikto právne
významnýmspôsobomnenapadol(§2zákonač.203/1992Zb.oúpraveniektorýchvlastníckychvzťahov
k nehnuteľnostiam). Podané odvolanie preto odvolací súd posúdil ako neopodstatnené a rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Odvolanie žalovaného 1/, ako je
uvedené v bode 29. odôvodnenia tohto rozsudku, podľa § 386 písm. d) a § 363 CSP odmietol, keďže

ani po obdržaní uznesenia súdu prvej inštancie s výzvou na odstránenie vád odvolania tieto vady v
stanovenej lehote neodstránil, hoci bol pod hrozbou odmietnutia odvolania poučený, ako má tieto vady
odstrániť a odvolanie doplniť.

40. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 9C/239/2006-878 zo dňa 09.04.2015 uložil žalobkyni 17/

povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie vo výške 497,50 eura s odkazom na položku č. 1 písm.
b) sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z
registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“), a to za 5 nárokov
x 99,50 eura.

41. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa 17/, ktorá ho žiadala zmeniť
tak, že bude zaviazaná zaplatiť súdny poplatok z odvolania vo výške 99,50 eura. Predmetom súdneho
konania je totiž určenie vlastníckeho práva a všetky výroky s určením vlastníctva úzko súvisia a podľa
nej ich nemožno chápať ako samostatné výroky, ktoré by mali byť samostatne spoplatnené. V danom
prípade súd síce správne vychádzal z položky č. 1 b), avšak poplatok mal byť určený iba sumou 99,50

eura; súd podľa nej nemôže hodnotiť jednotlivé výroky ako samostatné návrhy, pretože všetky sa týkajú
toho istého predmetu konania.

42. Odvolací súd prejednávajúc aj toto odvolanie zaoberal sa vecnou správnosťou napadnutého
uznesenia, pričom po prejednaní veci dospel k záveru, že poplatková povinnosť žalobkyne 17/ v

nadväznosti na záver prvoinštančného súdu, že odvolanie sa týkalo 5 žalobných petitov, bola určená
správne a správne bol daný aj odkaz na ustanovenia zákona o súdnych poplatkoch. Pri stanovení
poplatkovej povinnosti súd prvej inštancie vychádzal z toho, že žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá
a ona podala odvolanie voči zamietnutiu 5 žalobných návrhov. V každom žalobnom petite išlo o tzv.
určovací výrok navrhovaného rozsudku, na ktoré sa vzťahuje poplatková povinnosť podľa § 1 ods. 1

zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov v znení účinnom ku
dňu podania odvolania. Podľa položky 1 b) sadzobníka súdnych poplatkov zo žaloby alebo z návrhu na
začatie konania, ak nie je ustanovená osobitná sadzba a ak nemožno predmet konania oceniť peniazmi,
je súdny poplatok 99,50 eura. V sadzobníku je zároveň v poznámke k položke 1 uvedené, že ak je
predmetom konania viac nárokov, každý nárok sa spoplatňuje samostatne; to neplatí, ak ide o viac

nárokov na peňažné plnenie a sú vyjadrené jednou sumou. Súd prvej inštancie v súlade s tým správne
zhodnotil, že podaním odvolania nevznikla žalobkyni 17/ poplatková povinnosť len vo výške 99,50 eura,
ale že táto základná suma sa musí násobiť počtom samostatne uplatnených žalobných návrhov. Ak by
došlo k zaplateniu len sumy 99,50 eura, teda len za jeden žalobný návrh, súd by potom mohol konať
len o nároku, za ktorý bol súdny poplatok zaplatený (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo

122/2008). Odvolací súd z týchto dôvodov nepovažoval odvolanie žalobkyne 17/ za opodstatnené, preto
aj toto uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.43. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodol z dôvodu, že súd prvej inštancie v súlade
s v tom čase platným procesným predpisom ponechal rozhodnutie o trovách na samostatné uznesenie
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 151 ods. 3, § 224 ods. 3 OSP).

44. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na

súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).