Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Tuesday, February 6, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 21CoE/260/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1410209748
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eugen Palášthy
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1410209748.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eugena Palášthyho a členov
senátu JUDr. Lýdie Noskovičovej a JUDr. Moniky Školníkovej, v exekučnej veci oprávneného:
INTEC PHARMA s.r.o., Elektrárenská 4, Bratislava, IČO: 00 683 264, zastúpeného advokátom JUDr.
Ľubomírom Schweighoferom, Šafárikovo námestie 2, Bratislava, proti povinnému: NONApharm, s.r.o.,
Galbavého 1858/2, Bratislava - mestská časť Dúbravka, IČO: 35 937 343 (spoločnosť vymazaná z

obchodného registra dňom 8.9.2017), vedenej súdnym exekútorom Mgr. Marcelou Zummerovou, so
sídlom Exekútorského úradu Kpt. Nálepku 22, Michalovce, pod sp. zn. EX 904/2010, o vymoženie
pohľadávky oprávneného vo výške 9.189,78 eura, trov konania a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV č. k. 16Er/2353/2010-28 zo dňa 10.5.2017, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV č. k.
16Er/2353/2010-28 zo dňa 10.5.2017 o d m i e t a .

II. Súd povinnému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdBratislavaIVakosúdprvejinštancie,napadnutýmuznesenímvydanýmsudcomvýrokom
I. exekúciu zastavil, výrokom II. určil povinnosť oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov
exekúcie vo výške 408,33 eura v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia a výrokom III. rozhodol, že
oprávnený a povinný nemajú právo na náhradu trov exekučného konania a to s odkazom na ustanovenia

§ 243h ods. 1, § 57 ods. 1 písm. c), § 196, § 203 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „EP“), § 14
ods. 1, § 15, § 22 ods. 1, § 25 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a
náhradách súdnych exekútorov a § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Vo vzťahu k výroku I., t.j.
vo vzťahu k zastaveniu exekúcie súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že
súdexekúciuzastavilvzmysle§57ods.1písm.c)EP,nakoľkotonavrholoprávnený.Vovzťahukvýroku

II., t.j. vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách exekúcie súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že na úhradu
trovexekúciebolvzmysle§203ods.1EPzaviazanýoprávnený,pričomsúdprvejinštancievodôvodnení
podrobne rozpísal jednotlivé položky, z ktorých priznaná náhrada trov exekúcie pozostáva. Vo vzťahu k
výrokuIII.,t.j.rozhodnutieotrováchkonaniaúčastníkovexekučnéhokonaniasúdprvejinštancieuviedol,
že o nej rozhodol v zmysle § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku s tým, že oprávnený nemá právo
na náhradu trov konania, nakoľko podaním návrhu na zastavenie exekúcie zavinil zastavenie konania

a povinný nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko mu žiadne nevznikli.
2. Proti predmetnému uzneseniu podal oprávnený odvolanie v rozsahu výroku II., t.j. odvolanie podané
proti výroku obsahujúcemu rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách exekúcie a to z dôvodu nesúhlasu
oprávneného s vyčíslením trov exekúcie v oprávneným namietanej časti priznaných trov exekúcie.
Oprávnený sa podaným odvolaním domáha, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v časti náhrady
trov exekúcie zmenil tak, že súdnej exekútorke sa priznáva náhrada trov exekúcie vo výške 53,11 eura

(paušálna odmena exekútora vrátane DPH + poštovné), alternatívne aby napadnutú časť uznesenia
podľa § 389 ods. 1 písm. d) zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.3. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok -
ďalej len „CSP“), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom
a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania sa

oboznámil s procesným postupom súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného
je potrebné odmietnuť.
4. V predmetnej veci ide o exekučné konanie začaté dňa 2.8.2010 doručením návrhu oprávneného na
vykonanie exekúcie exekútorovi, v ktorom bolo odvolaním napadnuté uznesenie vydané dňa 10.5.2017,
proti ktorému odvolanie podal oprávnený na poštovú prepravu dňa 6.7.2017, teda po účinnosti

zmeny procedurálneho prostredia nastolenou prijatím Civilného sporového poriadku. Zároveň treba
konštatovať, že k vydaniu napadnutého rozhodnutia došlo po účinnosti novely Exekučného poriadku,
vykonanou zákonom NR SR č. 299/2013 Z.z., účinnou dňom 1.11.2013, čo bolo dôvodom, ktorý odvolací
súd vyhodnotil ako prekážku prejednania predmetu odvolania voči trovám exekúcie.
5. Podľa § 9a ods. 1, ods. 3, ods. 4 EP (v znení účinnom do 31.3.2017), ak to povaha veci nevylučuje,
v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie,
námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie.

Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto

zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

Podľa § 9b ods. 5 EP (v znení účinnom do 31.3.2017) v konaní podľa tohto zákona rozhoduje súd
uznesením.

Podľa § 58 ods. 6 EP (v znení účinnom do 31.10.2013) proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí
podľa § 57 je odvolanie prípustné.

Podľa § 200 ods. 5 EP (v znení účinnom do 31.3.2017), ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne
aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa§203ods.1,ods.2EP(vzneníúčinnomdo31.3.2017),akdôjdekzastaveniuexekúciezavinením
oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich

oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto
prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

Podľa § 243b ods. 1, ods. 3 EP, text novely Exekučného poriadku vykonanej zákonom NR SR č.
299/2013 Z.z. účinnej dňom 1.11.2013, exekučné konania začaté pred 1.11.2013 sa dokončia podľa

predpisov účinných do 31.10.2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

O odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1.
novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o
odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.

Podľa § 243h ods. 1 veta prvá EP (Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. apríla 2017) ak
tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa
dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

Podľa § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované.

Podľa§355ods.2CSPprotiuzneseniusúduprvejinštanciejeprípustnéodvolanie,aktozákonpripúšťa.

Podľa § 357 CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o
a) zastavení konania,b) odmietnutí podania vo veci samej,
c) odmietnutí žaloby na obnovu konania,
d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia,

e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods.1,
f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia,
g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku,
h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie,
i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku,

j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia,
k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva,
l) zabezpečení dôkazného prostriedku,
m) nároku na náhradu trov konania,
n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164,
o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho

rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.

6. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.
7. V režime zákona NZ ČSR č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“)

nebol účastník exekučného konania vo všeobecnosti oprávnený na podanie odvolania, nakoľko toto
obmedzenie priamo vyplývalo z ustanovenia § 202 ods. 2 OSP.
8. V konkrétnom prípade, pri rozhodovaní o náhrade trov konania v súvislosti so zastavením exekúcie
podľa § 57 EP (ide o tento prípad) Exekučný poriadok predpokladal, pred jeho novelou vykonanou
zákonom č 299/2013 Z.z., v ustanovení § 58 ods. 6 EP, ale tiež pri subsidiárnom použití OSP cez § 251

ods. 4 OSP, prípustnosť odvolania. Tento právny stav sa ale spomínanou novelou Exekučného poriadku
zmenil tak, že pre tento typ rozhodnutia platí všeobecná neprípustnosť odvolania v exekučnom konaní,
predpokladaná § 202 ods. 2 OSP. Prechodné ustanovenie obsiahnuté v § 243b identifikovanej novely
tento dopad na procesnú situáciu prípadného odvolateľa spresnilo tak, že prípustnosť odvolania bude
zachovaná len za predpokladu, že takéto rozhodnutie bolo vydané sudcom pred 1.11.2013 a odvolateľ

odvolanie pred 1.11.2013 podá. Inými slovami, ak sudca o trovách exekúcie v súvislosti so zastavením
exekúcie podľa § 57 EP rozhodol po 1. novembri 2013, alebo ak aj rozhodol do 31. októbra 2013, ale
odvolateľ odvolanie podal po 1. novembri 2013, odvolanie je neprípustné.
9. V súčasnosti Civilný sporový poriadok (§ 355 ods. 2), rovnako nedáva účastníkovi konania oprávnenie
na podanie odvolania proti akémukoľvek rozhodnutiu súdu, na rozdiel od režimu Občianskeho súdneho

poriadku odvolanie voči uzneseniu vo všeobecnosti nepripúšťa. Prípustnosť odvolania proti uzneseniu
je daná len v obmedzenom, taxatívne vypočítanom rozsahu; zákon musí odvolanie proti konkrétnemu
ustanoveniu výslovne pripúšťať (ide o uznesenia taxatívne vypočítané v § 357 CSP všeobecne, alebo
konkrétne, prípustnosť odvolania sa predpokladá v konkrétnom zákonnom ustanovení, napr. v § 44 ods.
2 veta posledná, § 50 ods. 4, § 56 ods. 8, § 164 ods. 1 veta druhá EP, atď.).

10. Odvolací súd skôr, ako mohol pristúpiť k preskúmaniu správnosti napadnutého výroku o trovách
exekúcie v dôsledku podaného odvolania, zisťoval, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej
lehote, či bolo podané subjektom oprávneným na podanie takéhoto opravného prostriedku a či smeruje
proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa.
11. Rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vydané za účinnosti novej procesnej úpravy civilného

sporového konania a súčasne za účinnosti novely Exekučného poriadku vykonanej zákonom NR SR č.
125/2016 Z.z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného
mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákon č. 125/2016 Z.z.“), šlo však o exekučné konanie začaté pred dňom nadobudnutia
účinnosti CSP.

12. Zákonom č. 125/2016 Z.z. neboli do Exekučného poriadku vložené žiadne prechodné ustanovenia
k úprave účinnej od 1.7.2016, keďže však Exekučný poriadok (rovnako ako CSP) je vo všeobecnosti
normou procesnou (hoci obsahuje aj niektoré hmotnoprávne ustanovenia), je potrebné podľa
všeobecných princípov intertemporálnej aplikácie procesných právnych noriem vychádzať z okamžitej
aplikovateľnosti novelizovaného Exekučného poriadku aj vo vzťahu k exekučným konaniam, ktoré sa

začali pred novelizáciou (to ostatne zodpovedá § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého tento zákon platí aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti). Z toho plynie, že od 1.7.2016 je potrebné aj
v exekučných konaniach začatých pred týmto dňom primerane použiť ustanovenia CSP, ak to povahaveci nevylučuje. Uvedené znamená, že Civilný sporový poriadok je možné aplikovať len na tie momenty
exekučného konania, ktoré nie sú Exekučným poriadkom upravené komplexne.
13. Trovy exekúcie nie sú pojmovo stotožniteľné s trovami konania účastníkov exekučného konania,

nakoľko ide o dva samostatné procesné nároky odlišných subjektov zúčastnených na tomto konaní.
14. Trovy exekúcie sú procesným nárokom povereného súdneho exekútora (§ 200 ods. 1) a sú
identifikovanéakoodmenaexekútora,náhradahotovýchvýdavkovanáhradazastratučasuprivykonaní
exekúcie. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho
odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty (§ 196). Výšku trov exekúcie

upravuje samostatná vyhláška MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.
Exekučný poriadok tiež komplexne upravuje rozhodovanie o trovách exekúcie, ktorý postup fragmentuje
na rozhodovanie súdnym exekútorom v priebehu exekučného konania (§ 201, § 202) a súdom pri
zastavení exekúcie (§ 203). Rovnako určuje, ktorý z účastníkov exekučného konania trovy exekúcie
v tom ktorom štádiu konania platí. Upravuje tiež schému výroku rozhodnutia o trovách exekúcie pri
zastavení exekúcie (§ 200 ods. 5). Z uvedeného plynie, že úprava trov exekúcie je komplexná a v tomto

smere niet priestoru pre použitie CSP.
15. Na rozdiel od trov exekúcie, trovy účastníkov exekučného konania sú upravené len fragmentárne.
Ustanovenie § 200 ods. 1 EP predpokladá adresáta náhrady trov, kde oprávnenému priznáva nárok
na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku a povinnému nárok na náhradu trov, ktoré
mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50). Z

uvedeného je zrejmé, že na identifikáciu toho, čo pod trovami konania treba rozumieť je potrebné použiť
ustanovenie § 251 CSP, ktorý identifikuje trovy konania ako všetky preukázané, odôvodnené a účelne
vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Rovnako
Exekučný poriadok žiadnym spôsobom neupravuje rozhodovanie o trovách konania medzi účastníkmi a
z toho dôvodu je nutné použiť pre rozhodovanie o trovách účastníkov exekučného konania ustanovenia

CSP.
16. Podľa názoru odvolacieho súdu, z vyššie uvedených dôvodov nie je možné na rozhodnutie
o trovách exekúcie aplikovať ustanovenie § 357 písm. m) CSP a odvolanie proti týmto trovám je
potrebné považovať za neprípustné (absenciu výslovného ustanovenia výnimky zo všeobecnej zásady
neprípustnosti odvolania proti uzneseniu o trovách exekúcie nemožno interpretovať inak než v súlade

s § 355 ods. 2 CSP).
17. Napokon, pokiaľ by zákonodarca bol chcel novou procesnou úpravou (novelou vykonanou zákonom
č. 299/2013 Z.z.), pripustiť odvolanie proti rozhodnutiam súdov prvej inštancie o trovách exekúcie, ktoré
z procesnej úpravy účinnej do 30.06.2016 vylúčil, bol by tak urobil spôsobom, ktorý by nepripúšťal
pochybnosti o možnosti podania odvolania osobitne, ak v úprave Exekučného poriadku vykonanej

novelou pod č. 2/2017 Z.z. odvolanie proti trovám exekúcie rovnako nepripúšťa.
18. Keďže teda rozhodnutie o trovách exekúcie nie je rozhodnutím o trovách konania, ani (v časti
týkajúcej sa zaplatenia odmeny súdneho exekútora) rozhodnutím o náhrade a ani rozhodnutím o
nároku, nemožno naň aplikovať ustanovenie § 357 písm. m) CSP. Ide o osobitné rozhodnutie upravené
Exekučným poriadkom, proti ktorému odvolanie nie je prípustné (§ 9a ods. 1 EP v spojení s § 355

ods. 2 CSP). Preto odvolaciemu súdu nezostávalo nič iné, než odvolanie v zmysle § 386 písm. c) CSP
odmietnuť.
19. Nad rámec odvolania je potrebné uviesť, že trovy exekúcie majú vlastnú definíciu obsiahnutú
v Exekučnom poriadku, ako bolo uvedené vyššie, a preto niet priestoru pre to, aby exekučný súd
rozhodoval osobitne o nároku a osobitne o výške týchto trov, ale rozhoduje sa o tom, kto a v akej výške

trovy exekúcie platí; vo vzťahu k odmene súdneho exekútora ani nejde o rozhodovanie o náhrade trov,
ale priamo o zaplatení odmeny súdneho exekútora.
20. Podľa ustálenej judikatúry súdov SR, vrátane Ústavného súdu Slovenskej republiky, odvolací súd
v uvedených prípadoch rozhoduje bez toho, aby skúmal vecnú stránku napadnutého rozhodnutia súdu
prvej inštancie a jemu predchádzajúce konanie.

21. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v nadväznosti
na ustanovenie § 255 ods. 1 CSP, nakoľko v odvolacom konaní povinnému, ako úspešnému účastníkovi
konania, žiadne trovy nevznikli.
22. Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že dňom 8.9.2017 bol povinný
vymazaný z obchodného registra, z dôvodu zániku spoločnosti v dôsledku zlúčenia s tým, že právnym

nástupcom povinného sa stala obchodná spoločnosť TEMESH s.r.o., Magurská 37 Banská Bystrica,
IČO: 46 655 876, ktorá však bola taktiež dňom 16.1.2018 vymazaná z obchodného registra s tým,
že jej právnym nástupcom sa stala obchodná spoločnosť JT COMPANY INVEST s.r.o., Dunajská
8 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 46 201 904. Uvedené skutočnosti preukazujúhmotnoprávne nástupníctvo po povinnom, avšak v režime Exekučného poriadku nezakladajú bez
ďalšieho procesnoprávne nástupníctvo po povinnom, keďže doposiaľ nebol súdu predložený návrh na
pripustenie zmeny účastníka konania na strane povinného v zmysle § 37 ods. 3 EP (v znení účinnom

do 31.3.2017).
23. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom
dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania ( §
447 písm. d/, e/ CSP).