Rozsudok Judgement was issued on Friday, November 14, 2014

Súd: Špecializovaný trestný súd
Spisová značka: 4T/36/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 9513100113
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Zdenka Cabanová

ECLI: ECLI:SK:SSPK:2014:9513100113.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Špecializovaný trestný súd Pezinok, pracovisko Banská Bystrica, samosudkyňou Zdenkou Cabanovou,

v trestnej veci Bc. T. J., obžalovaného z prečinu nepriamej korupcie podľa § 336 ods. 1 Trestného zákona
a N. H., obžalovaného z prečinu nepriamej korupcie podľa § 336 ods. 2 Trestného zákona, na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 14. 11. 2014 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní:

1. Bc. T. J., nar. XX.XX.XXXX v Nitre, trvale bytom E.
2. N. H. , nar. XX.XX.XXXX v Bojniciach, trvale bytom R., ul. J.

A.. XXX/XX,

s ú v i n n í , ž e

obžalovaný Bc. T. J.

ako kontrolór Daňového úradu Nitra I na presne nezistenom mieste a v presne nezistenom čase
najneskôr do dňa 21.06.2010 si dal sľúbiť od N. H. úplatok za to, že bude pôsobiť na ďalších pracovníkov
Daňového úradu Nitra I, oprávnených rozhodovať o vyplatení nadmerného odpočtu DPH pre spoločnosť
PAA, s.r.o. so sídlom Nitra, Coboriho 2, IČO: 44 808 836, aby títo po podaní daňového priznania k DPH
za zdaňovacie obdobie máj 2010 rozhodli o vyplatení nadmerného odpočtu vo výške 963 929.18 € bez
vykonania daňovej kontroly resp. preverovania oprávnenosti uplatnenia nadmerného odpočtu DPH a
následne najneskôr do dňa 26.06.2010 T. J. v mieste svojho trvalého bydliska sľúbený úplatok vo výške

50 000,-€ prostredníctvom H. O. prijal;

obžalovaný N. H.

v presne nezistenom čase najneskôr do dňa 21.06.2010 na nezistenom mieste prisľúbil kontrolórovi
Daňového úradu Nitra I T. J. úplatok za to, že tento bude pôsobiť na ďalších pracovníkov Daňového

úradu Nitra I, oprávnených rozhodovať o vyplatení nadmerného odpočtu DPH pre spoločnosť PAA,
s.r.o. so sídlom Nitra, Coboriho 2, IČO: 44 808 836, aby títo po podaní daňového priznania k DPH
za zdaňovacie obdobie máj 2010 rozhodli o vyplatení nadmerného odpočtu vo výške 963 929.18 €
bez vykonania daňovej kontroly resp. preverovania oprávnenosti uplatnenia nadmerného odpočtu DPH,
následne najneskôr do dňa 26.06.2010 N. H. prostredníctvom H. O. T. J. sľúbený úplatok vo výške 50
000.-€ v mieste trvalého bydliska T. J. odovzdal,

t e d aobžalovaný Bc. T. J.

priamo si dal sľúbiť a cez sprostredkovateľa pre seba prijal úplatok za to, že bude svojim vplyvom pôsobiť

na výkon právomoci osoby uvedenej v § 329 Trestného zákona;

obžalovaný N. H.

priamo sľúbil a cez sprostredkovateľa priamo poskytol úplatok inému za to, že bude svojim vplyvom

pôsobiť na výkon právomoci osoby uvedenej v § 333 Trestného zákona,

č í m s p á c h a l i

obžalovaný Bc. T. J.

prečin nepriamej korupcie podľa § 336 ods. 1 Trestného zákona;

obžalovaný N. H.

prečin nepriamej korupcie podľa § 336 ods. 2 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j ú :

Obžalovaný Bc. T. J.

podľa § 336 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j) Trestného zákona
na trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 56 ods. 1 Trestného zákona ukladá peňažný trest vo výške 5 000,- € (slovom: päťtisíc eur).

Podľa § 57 ods. 2 Trestného zákona zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu.

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený, ukladá náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Obžalovaný N. H.

podľa § 336 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j) Trestného zákona
na trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 56 ods. 1 Trestného zákona ukladá peňažný trest vo výmere 5 000.-€ (slovom: päťtisíc eur).

Podľa § 57 ods. 2 Trestného zákona zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu.

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne

zmarený, ukladá náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov o d ô v o d n e n i e :

ProkurátorÚradušpeciálnejprokuratúryGPSRBratislavapodalnaŠpecializovanýtrestnýsúdobžalobu
na obvinených Bc. T. J. a N. H. a to na Bc. T. J. za prečin nepriamej korupcie podľa § 336 ods. 1

Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že ako kontrolór Daňového úradu
Nitra I na presne nezistenom mieste a v presne nezistenom čase najneskôr do 21. 06. 2010 si dal sľúbil
od N. H. úplatok za to, že bude pôsobiť na ďalších pracovníkov Daňového úradu Nitra I, oprávnených
rozhodovať o vyplatení nadmerného odpočtu DPH pre spoločnosť PAA, s.r.o. so sídlom Nitra, Coboriho
2, IČO: 44 808 836, aby títo po podaní daňového priznania k DPH za zdaňovacie obdobie máj 2010
rozhodli o vyplatení nadmerného odpočtu vo výške 963 929.18 € bez vykonania daňovej kontroly,

resp. preverovania oprávnenosti uplatnenia nadmerného odpočtu DPH a následne najneskôr do dňa
26.06.2010T.J.vmiestesvojhotrvaléhobydliskasľúbenýúplatokvovýške50000.-€prijal.NaN.H.bola
obžaloba podaná takisto za prečin nepriamej korupcie, ale podľa § 336 ods. 2 Trestného zákona, ktorého
sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že v presne nezistenom čase najneskôr do 21.06.2010 na
nezistenom mieste prisľúbil kontrolórovi Daňového úradu Nitra I T. J. úplatok za to, že tento bude pôsobiť

na ďalších pracovníkov Daňového úradu Nitra I, oprávnených rozhodovať o vyplatení nadmerného
odpočtu DPH pre spoločnosť PAA, s.r.o. so sídlom Nitra, Coboriho 2, IČO: 44 808 836, aby títo po podaní
daňového priznania k DPH za zdaňovacie obdobie máj 2010 rozhodli o vyplatení nadmerného odpočtu
vo výške 963 929.18 € bez vykonania daňovej kontroly, resp. preverovania oprávnenosti uplatnenia
nadmerného odpočtu DPH, následne najneskôr do dňa 26.06.2010 N. H. prostredníctvom H. O. T. J.

sľúbený úplatok vo výške 50 000.- € v mieste trvalého bydliska T. J. odovzdal.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaných, výsluchom svedkov J. Y.,
Ing.J.T.,H.O.,Ing.E.T.,Ing.H.R.,Ing.U.X.,H.F.,A.A.,T.U.,sosúhlasomprokurátoraaobžalovaného
bola prečítaná výpoveď svedka J. W., u ktorého súd nepovažoval jeho osobný výsluch za potrebný, na

technickom zariadení boli prehraté zvukové záznamy získané na základe príkazu sudcu pre prípravné
konania a boli prečítané listinné dôkazy, v ďalšej časti tohto rozsudku uvedené.

Obžalovaný Bc. T. J. v prípravnom konaní vypovedal, že nevie, kto je osoba menom N. H.. V spoločnosti
PAA, s.r.o. bol na kontrole nadmerného odpočtu za jeden mesiac, nevie za ktorý, kontrolu vykonal

na základe rozhodnutia vedúcej kontrolného oddelenia Ing. U. X.. Spoločnosť podala opravné daňové
priznanie za kontrolovaný mesiac. Ako kontrolór nebol oprávnený rozhodovať o vyplatení nadmerného
odpočtu, na to bol oprávnený vedúci oddelenia správy Ing. H. R., ktorý zastupoval riaditeľa daňového
úradu, po predchádzajúcom súhlase vedúcej kontrolného oddelenia. Na žiadneho pracovníka daňového
úradu nepôsobil. Vypovedal, že je pravda, že mu prostredníctvom H. O. bola ponúknutá suma v určite

výške, avšak si nepamätá sumu peňazí, ktorá mu bola ponúknutá. Peniaze boli v zalepenej obálke, ktorú
obratompopárdňochH.O.osobnevrátil.Stalosatounehodomavbyte.H.O.hopožiadaloodovzdanie
tejtoobálkynemenovanejosobe,ktorábyvedelazabezpečiť,abynebolavykonanákontrolauplatneného
nadmerného odpočtu DPH u daňového subjektu PAA, s.r.o. Nitra. Obsah obálky nekontroloval, lebo
nebola určená pre neho. Nikoho v tejto súvislosti na daňovom úrade nekontaktoval. H. O. vedel, kde

pracuje. Na otázku vyšetrovateľa, či bol niekto iný prítomný pri tom, keď mu obálku H. O. odovzdal,
uviedol, že pravdepodobne nikto iný tam nebol. Nebolo mu známe, od koho H. O. mal obálku. H. O.
pred ním nemenoval žiadnu konkrétnu osobu, len on sám predpokladal, že H. O. mal na mysli nejakého
pracovníka z Daňového úradu Nitra I. Obálku prevzal preto, lebo ho o to H. O. požiadal. Obálku neskôr
H. O. vrátil, lebo nemal možnosť zrealizovať to, o čo ho H. O. požiadal v súvislosti s jej odovzdaním.

V rámci konfrontácie so svedkom H. O. v prípravnom konaní po tom, ako svedok zotrval na svojej
výpovedi, obžalovaný vypovedal, že H. O. keď mu doniesol obálku, povedal mu, že ide do Talianska, že
sú v nej peniaze z nejakej obchodnej transakcie, že si ju zabudol doma vyložiť a že sa nechcel vrátiť
domov s obálkou, lebo je poverčivý. Poprel, že by sa bol so spoluobžalovaným N. H. stretol v kancelárii
vo Vrábľoch u H. O. tak, ako pri konfrontácii tvrdil svedok O., ktorý uviedol, že ich stretnutie bolo krátke,

vôbec ich vzájomne nepredstavoval a ani nesledoval dôvod, prečo sa u neho stretli.
Obžalovaný Bc. T. J. bol konfrontovaný aj so spoluobžalovaným N. H.. Obaja popreli, že by sa boli
vzájomne poznali. Obžalovaný N. H. pri konfrontácii uviedol, že keď žiadal v kancelárii u H. O. vrátiť
sumu 50 000.-€, požiadal o to H. O., lebo on si od jeho kamaráta J. Y. požičal tieto peniaze. Vtedy v
kancelárii bol ešte jeden muž, bol starší, bol mu predstavený ako pán J., ale to nebol obžalovaný T. J.,

tvrdiac, že ho vidí prvýkrát.Na hlavnom pojednávaní obžalovaný Bc. T. J. vypovedal, že na svojich výpovediach z prípravného
konania trvá, nič na nich nemení, avšak poukázal na to, že zapisovateľ nestačil zapisovať presne to, čo
mu on diktoval a poukázal na to, že v prvej vete svojej výpovede mu chýba výraz „čo som odmietol“.

Správne veta mala znieť: „Je pravda, pričom neviem, či to bolo s PAA, s.r.o. Nitra, že mi prostredníctvom
H. O. bola ponúknutá suma v určitej výške, avšak si nepamätám jej čiastku, či to bolo 50 000.-€, čo som
odmietol.“ Ďalej uviedol, že pokiaľ sa začína veta: „Bolo to v zalepenej obálke...“ - pred slovkom „bolo“,
malo byť ešte uvedené slovo „raz“ alebo „jedenkrát“ a za slovom „obálke“, malo byť uvedené „keď išiel
do zahraničia“. Po slove „priniesol“, chýba slovo „uschovať“.

Na otázku prokurátora uviedol, že vyšetrovateľ mu dal prečítať zápisnicu o jeho výsluchu, podpísal ju,
ale jej obsah nenamietal a ani samotnú protokoláciu zápisnice nenamietal.
K predmetu obžaloby obžalovaný Bc. T. J. vypovedal, že doposiaľ nebolo jediným dôkazom preukázané,
že by bol býval pýtal úplatok. Nie je pravda, že mal údajne v mieste svojho bydliska prevziať úplatok
prostredníctvom H. O.. Fyzicky od neho úplatok neprevzal a ani sa s ním nikdy o spoločnosti PAA,
s.r.o. nerozprával. Neboli preukázané žiadne také skutočnosti, ktoré by preukazovali tvrdenie obžaloby.

Spoluobžalovaného N. H. nepoznal, prvýkrát sa s ním stretol pri konfrontácii pred vyšetrovateľom.
Nedal si od neho sľúbiť úplatok a ani od neho, a ani prostredníctvom inej osoby, úplatok neprevzal.
Preto nemohol pôsobiť ani na svojich kolegov z daňového úradu, aby bol vyplatený nadmerný odpočet
v prospech nejakej spoločnosti PAA, s.r.o., ktorá si za máj 2010 uplatnila nadmerný odpočet, a to
bez vykonania kontroly, resp. preverovania oprávnenosti uplatneného nadmerného odpočtu tak, ako

to tvrdí obžaloba. Celá obžaloba je postavená na výpovedi jedného svedka a to H. O., ktorý v rámci
telefonických rozhovorov, ktoré boli odpočúvané, sa chválil, že ho pozná. H. O., vediac o tom, že je
sledovaný, prišiel k nemu na návštevu, aby to vyzeralo, že s ním jednal o nejakých „ťahoch“, ktoré boli
v rozpore so zákonom.
Ďalej vypovedal, že o spoločnosti PAA, s.r.o. sa dozvedel len vtedy, keď šiel so svojim kolegom Ing. D.

J. do spoločnosti na kontrolu. Bola to jeho prvá kontrola na nadmerný odpočet. Bol vedúcim kontrolnej
skupiny.Predmetomkontrolybolododatočnédaňovépriznanie,ktorýmsispoločnosťuplatnilanadmerný
odpočet okolo 100.-€, „nadmerák“ bol potvrdený, pochybenie zo strany spoločnosti nezistili. O tom, kto
bude vedúcim kontroly a ktorí kontrolóri budú vykonávať kontrolu u konkrétneho daňového subjektu,
rozhodovala vedúca oddelenia kontroly Ing. U. X.. K osobe H. O. vypovedal, že ho pozná cez jeho

otca, viackrát ho s otcom navštívili. Dňa 25.06.2010 mal promócie. Jeho otec bol pozvaný na oslavu
na deň 26.06.2010. V deň promócií mu H. O. telefonoval, či sa môže u neho zastaviť s tým, že načo
sa bude naháňať, že mu privezie upečené prasiatko z Neveríc, ktoré už mal vyplatené a objednané na
deň promócií. Nakoniec sa H. O. u neho 25.06.2010 aj zastavil spolu s otcom, obaja za ním prišli do
reštaurácie Divadla Andreja Bagara, kde mal posedenie so svojou rodinou.

Vypovedal, že si pamätá, ako raz H. O. mu domov priniesol zalepenú obálku, povedal mu, že ide do
Talianska a keďže je poverčivý, nechcel sa vrátiť a preto túto obálku si nechal u neho. Nepovedal mu, čo
je v obálke. Niečo hovoril o tržbe, ale nevenoval tomu pozornosť. Preto otvoril barovú skrinku, vytiahol
šuflík a do šuflíka sám H. O. vložil obálku, pre neho s neznámym obsahom, a skrinku zamkol. Nevedel,
aká finančné čiastka mala byť v predmetnej obálke a pokiaľ v prípravnom konaní spomínal čiastku 50

000,-€, hovoril o tejto čiastke preto, lebo o tejto čiastke sa dozvedel z uznesenia o vznesení obvinenia.
Fyzicky sa obálky nedotkol.
Taktoobžalovanývypovedalpotom,akobolvyzvanýnaodstránenierozporovvosvojichvýpovediachpo
tom, ako bola na návrh prokurátora prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania v zmysle ustanovenia
§ 258 ods. 4 Trestného poriadku.

Vypovedal, že pokiaľ je v jeho výpovedi uvedené, že H. O. ho požiadal, aby obálku odovzdal s jej
obsahom nemenovanej osobe, ktorá by vedela zabezpečiť nekontrolovanie nadmerného odpočtu DPH
asi u subjektu PAA, s.r.o. Nitra, tak je to pravda, s tým, že požiadal ho o to H. O., ale nie v ten deň,
kedy doniesol spomínanú zalepenú obálku. Požiadal ho o to ešte pred jeho promóciami. V ten deň, keď
doniesolknemuzalepenúobálku,hovorilmuH.O.túverziu,oktorejvypovedalnahlavnompojednávaní.

Dodal, že obálky sa ani nedotkol a keď obálku H. O. vracal, udialo sa to tak, že on otvoril barovú
skrinku, on vytiahol šuflík a H. O. si sám obálku zobral. Na otázku prokurátora vypovedal, že konečné
rozhodnutie o vrátení DPH podpisoval riaditeľ, podkladom k takémuto rozhodnutiu mu bol protokol o
vykonaní kontroly, na základe ktorého pracovníčka vymeriavacieho oddelenia dávala riaditeľovi podklad
na vyplatenie nadmerného odpočtu.

K stretnutiu v kancelárii vo Vrábľoch u H. O. vypovedal, že v tejto kancelárii nikdy nebol, hoci ho H. O.
viackrát k nemu do kancelárie aj pozýval. Vo Vrábľoch bol len jedenkrát, keď bol navštíviť svojho syna
J., ktorý u H. O. pracoval ako špeditér a účtovník. Syn mal samostatnú kanceláriu.Po výsluchu svedkyne Ing. E. T. na hlavnom pojednávaní obžalovaný vypovedal, že pokiaľ táto
svedkyňa na hlavnom pojednávaní tvrdila, že dňa 02.07.2010 prostredníctvom e-mailu podala podnet
na vykonanie kontroly u spoločnosti PAA, s.r.o. vedúcej kontrolného oddelenia Ing. U. X., tento e-mail

mu bol preposlaný až dňa 06.07.2010 Ing. E. T.. V tento deň si nemohol prevziať daňové priznanie
za zdaňovacie obdobie máj 2010 spomenutého daňového subjektu, pretože do 13.07.2010 sa spisový
materiál spoločnosti PAA, s.r.o. nachádzal na Daňovom úrade Bratislava VI. Upovedomenie o daňovej
kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu bolo zo dňa 02.08.2010, t.
j. až po vrátení spisu z Daňového úradu Bratislava VI.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní navrhol ako svedka vypočuť T. U., výsluchu ktorého sa domáhal
ešte pred začatím hlavného pojednávania samostatným podaním s tým, že tento svedok by sa vedel
vyjadriť k odovzdávaniu obálky H. O..

Obžalovaný N. H. v prípravnom konaní vypovedal, že T. J. stretol jeden krát v živote a to vtedy, keď
ho požiadal o vrátenie sumy 50 000.-€, ktoré aj vrátil. Vrátili sa pôvodnému majiteľovi, prostredníctvom

H. O.. Tvrdil, že peniaze si od neho pýtal požičať H. O., a to čiastku 50 000.-€ pre pána, ktorý robí na
daňovom úrade. Vtedy nevedel, že ten pán sa volá J.. H. O. si od neho chcel požičať peniaze preto,
lebo ich potreboval dať tomu pánovi za to, že pri realizácii normálneho, nie fiktívneho obchodu, bude
spoločnosti PAA, s.r.o. resp. jej konateľovi, bez problémov vrátená, či už po kontrole alebo bez kontroly,
uplatnená vratka DPH, aby nedošlo k zbytočným prieťahom pri vyplácaní nadmerného odpočtu. O tejto

situácii vedel samotný konateľ, Ing. J. T., a súhlasil s tým. Peniaze H. O. vo výške 45 000.-€ požičal J. Y..
Sumu 5 000.-€, do celkovej sumy 50 000.-€, dal W. G.. On len uvedené dve pôžičky H. O. sprostredkoval.
Peniaze boli požičané na nátlak H. O., ktorý neustále opakoval, že ten jeho kontakt to nespraví alebo
nebude to sledovať, pokiaľ nedostane sumu 50 000.-€, ktorú si mali deliť s riaditeľom Daňového úradu
Nitra I. O tom kontakte, ktorý spomínal H. O., vedel len z rozprávania H. O.. Keď sa blížil termín vrátenia

pôžičky a žiadny obchod sa nezrealizoval, volal H. O., že peniaze treba vrátiť. H. O. ho preto pozval do
svojej kancelárie vo Vrábľoch. Šiel tam s H. F., ktorý ho čakal na chodbe. Krátkymi slovami „človeku“, s
ktorým sa tam stretol, povedal, že peniaze treba vrátiť, ak ich zobral človeku, ktorému patria. Ten „človek“
mu uviedol, že s H. O. to zariadia, a bolo to vybavené. On do dňa svojho výsluchu nevedel, či ten „človek“
tie peniaze skutočne mal, lebo peniaze vracal na súkromný účet J. Y. H. O.. W. G. H. O. vracal peniaze

na pumpe v Zlatých Moravciach. Tam sa stretli on, H. F., H. O. a W. G.. On ani nevedel, či tie peniaze
vôbec išli pre toho „človeka“, o ktorom hovoril H. O., alebo či celé to nebol len výmysel samotného H. O..
Poprel, že by bol priamo alebo cez H. O. dával úplatok pre T. J. za to, aby pôsobil na spolupracovníkov
z Daňového úradu Nitra, aby títo rozhodli o vyplatení nadmerného odpočtu pre spoločnosť PAA, s.r.o.,
nakoľko toho človeka nepoznal. Aktívny v tomto smere bol len H. O.. Vzhľadom na sumu uplatneného

nároku bolo nereálne, aby nejaký pracovník daňového úradu mal zatajovať fakty alebo aby nevykonal
kontrolu u takéhoto daňového subjektu. Od tejto doby, ako sa stretol v kancelárii vo Vrábloch, s tým
„človekom“ sa nestretol. V závere svojej výpovede uviedol, že pôžička od J. Y. nebola pre nejakého pána
z daňového úradu, ale pre H. O..
Aj tento obžalovaný bol v rámci prípravného konania konfrontovaný, a to jednak so samotným

spoluobžalovaným Bc. T. J., pri ktorej konfrontácii obaja popreli, že by sa boli vzájomne poznali.
Obžalovaný N. H. tvrdil, že ten muž v kancelárii vo Vrábloch, ktorý mu bol predstavený ako p. J., bola
iná osoba, nebol to obžalovaný T. J..
Pri konfrontácii s Ing. J. T., konateľom spoločnosti PAA, s.r.o., obaja vypovedali, že sa poznajú. Svedok
zotrval na svojej svedeckej výpovedi a znovu vypovedal, že mu bol zo strany N. H. ponúknutý obchod

s televízormi prostredníctvom jeho firmy. Obžalovaný túto skutočnosť potvrdil s tým, že je to pravda, a
ponúkolmutentoobchodnazákladeponuky,ktorúdostalnalegálnyodpredajtelevízorovodspoločnosti,
ktorá sídlila vo Viedni. Svedok ďalej vypovedal, že všetky podklady k vyhotoveniu dokladov, t. j. údaje
o dodávateľovi tovaru a následne o odberateľovi, dostal od obžalovaného N. H.. Boli mu predložené
doklady, ktoré on mal zrealizovať už ako hotové. Obžalovaný N. H. na toto tvrdenie svedka reagoval

tak, že pri jednej debate bol prítomný H. O., ktorý to všetko pre spoločnosť zabezpečoval. Nevylúčil, že
spomínané podklady k obchodu podal Ing. J. T. on pri jednej z debát. Ing. J. T. ďalej uviedol, že pri prvom
stretnutí ohľadom obchodu s televízormi H. O. nebol, jednal len s obžalovaným N. H., avšak pri ďalšom
stretnutí už bol H. O. prítomný. Pri stretnutiach sa H. O. správal tak, že mal záujem na predmetom
obchode. Obaja mu doporučili, aby pred obchodom preložil sídlo spoločnosti PAA, s.r.o. do Nitry. Ing. J.

T. v závere uviedol, že pokiaľ vo svojej výpovedi uvádzal sumu 50 000.-€, ktorú niekto zobral, bola to
suma pre p. J., vtedy nevedel, o koho sa malo jednať, spomínalo sa len meno „Pišta“, on osobne sa s
ním nestretol, ten mal zabezpečiť, aby nevznikli komplikácie na daňovom úrade, čo bolo povedané pri
stretnutí na pumpe, keď povedal, že končí. Na pumpe bolo vtedy povedané, že p. J. má vrátiť uvedenúsumu tvrdiac, že na tomto stretnutí bol obžalovaný N. H. prítomný, bol tam prítomný aj H. O. a ešte
jeden čiernovlasý, na meno ktorého si nevedel spomenúť. Obžalovaný N. H. poprel, že by sa boli na
spomínanej pumpe bavili o pánovi, ktorého on nepoznal.

Obžalovaný N. H. bol konfrontovaný aj so svedkom H. O.. Obaja vypovedali, že sa poznajú. Svedok
H. O. tvrdil, že N. H. mu odovzdal v obálke určitý obnos peňazí s tým, aby túto obálku odovzdal p. J..
Preto mu ju odovzdal. Ďalej tvrdil, že N. H. sa s p. J. stretli v jeho kancelárii vo Vrábloch. K stretnutiu
medzi nimi došlo až po tom, ako boli peniaze odovzdané. Na druhej strane obvinený N. H. tvrdil, že p.
J. nepozná, v živote mu žiaden obnos peňazí neposielal, tvrdiac, že pokiaľ mu bol v kancelárii u H. O.

ten muž, s ktorým sa tam stretol, predstavený H. O. ako p. J., nebol to spoluobvinený T. J..
Svedok H. O. ďalej tvrdil, že obnos peňazí v obálke síce nevidel, ale N. H. mu bolo povedané, že je
tam 50 000.-€ a že ich má odovzdať p. J., čo aj urobil. Obálku mu za 2 dni p. J. vrátil a povedal mu, že
obchod sa neuskutoční. Na toto jeho tvrdenie obvinený N. H. vypovedal, že sa uskutočnila jedna vec, a
to tá, že H. O. potreboval požičať 50 000.-€ a požiadal ho o pôžičku. On peniaze nemal. Preto poprosil
J. Y., keďže vedel, že disponuje s peniazmi po odpredaji rodinného domu, aby H. O. peniaze požičal. H.

O. si osobne od H. Y. prevzal sumu 45 000.-€ a tieto peniaze aj H. Y. vrátil. O žiadnej prelepenej obálke,
ktorá mala ísť pre pána, ktorý mu bol prezentovaný ako pán J., nevie, nikdy ju nemal ani v ruke. Svedok
napriek výpovediam obvineného N. H. zotrval na svojom tvrdení a vypovedal, že N. H. ho požiadal, aby
odovzdal obnos v obálke s odporučením, že pán J. je s ním dohodnutý.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný N. H. vypovedal, že nie je pravda, že by bol sľúbil a dal
prostredníctvom H. O. úplatok pre obžalovaného Bc. T. J.. Bol to H. O., ktorý potreboval peniaze na
uhradenie svojich dlžôb spojených s jeho podnikaním, preto ho požiadal o poskytnutie pôžičky. On
peniaze nemal a preto mu vybavil u svojho kamaráta J. Y., aby mu pôžičku poskytol. J. Y. peniaze, a
to sumu 45 000.-€ alebo 50 000.-€ H. O. požičal, za tým účelom spísal aj zmluvu o pôžičke a keďže

J. Y. mal požiadavku, aby on vystupoval ako spoludlžník, súhlasil s tým. Preto na zmluve o pôžičke
figuruje jeho meno ako spoludlžníka. K osobe J. T. vypovedal, že to bol jeho kamarát. Ďalej vypovedal,
že konkrétny účely pôžičky H. O. nepoznal a ani nepoznal spoločnosť PAA, s.r.o.
Vzhľadom na rozpory vo výpovediach obžalovaného N. H. na návrh prokurátora bola jeho výpoveď z
prípravného konania prečítaná v súlade s ustanovením § 258 ods. 4 Trestného poriadku.

Obžalovaný vypovedal, že vedel, že Ing. J. T. je konateľom spoločnosti PAA, s.r.o., avšak nepoznal
predmet činnosti tejto spoločnosti. Uviedol, že pokiaľ v prípravnom konaní vypovedal o tom, na aký účel
mali byť požičané peniaze pre H. O., na tejto svojej výpovedi trvá, avšak v skutočnosti H. O. peniaze
použil na zaplatenie dlžôb, ktoré mal. Vypovedal, že H. O. tvrdil, že bude realizovaný jeden obchod.
K realizácii tohto plánovaného obchodu ale v skutočnosti nedošlo. H. O. sa mu až neskôr priznal, bolo

to po tom, ako boli peniaze J. Y. vrátené, že peniaze použil na zaplatenie svojich dlžôb, vlastne, že
peniaze potreboval pre seba. H. O. bol skutočný dlžník J. Y.. V tom čase, kedy sa hovorilo o realizácii
obchodu, H. O. naozaj vtedy hovoril, že tie peniaze potrebuje pre človeka na daňovom úrade tak, ako
to vypovedal aj v prípravnom konaní. Až neskôr vyšlo najavo, keďže sa mu H. O. priznal, že peniaze
vlastne potreboval pre seba na zaplatenie svojich dlžôb. H. O. mu tvrdil, že dokáže vyvážať tovar do

zahraničia a že má známeho na daňovom úrade a aby všetko účtovne sedelo, že to vie urobiť. Hovoril
mu, že to vie tak urobiť, aby to vyzeralo, že obchody realizované boli. Pokiaľ vo svojej výpovedi zo dňa
13.04.2011, neuvádzal, na aký účel v skutočnosti sa peniaze použili, urobil tak preto, lebo sa ho na to
nikto nepýtal. Ďalej tvrdil, že s požičanými peniazmi nikdy nedisponoval, ani ich nikomu nedával a ani
ich v živote nevidel. O tom, na aký účel potreboval H. O. požičať peniaze, to vedel len z rozprávania H.

O.. Faktom je, že bol to on, ktorý sprostredkoval požičanie peňazí od J. Y.. Od J. Y. sa neskôr dozvedel,
že peniaze mu boli vrátené, on sa o nič nezaujímal.
Na otázku prokurátora obžalovaný uviedol, že obchod s televízormi spoločnosť PAA, s.r.o. nerealizovala,
neuskutočnil sa preto, lebo „to bolo nereálne“.
Pokiaľ bol obžalovaný vyzvaný, aby vysvetlil, kedy W. G. vyplácal sumu 5 000.-€ H. O., keďže v

prípravnom konaní vypovedal, že túto sumu doložil W. G. k čiastke 45 000.-€, ktorú požičal J. Y.,
obžalovaný vypovedal, že W. G. požičiaval H. O. čiastku 5 000.-€ na benzínovej pumpe vo Vrábľoch,
požičiaval mu ich vtedy, keď sa J. Y. peniaze mali vrátiť. Na pumpe bol vtedy prítomný aj H. F.. Kedy
vracal H. O.iastku 5 000.-€, to nevedel.
Vypovedal, že pravdou je, že on telefonoval H. O., aby vrátil J. Y. peniaze. Dokonca za tým účelom

navštívil H. O. v jeho kancelárii vo Vrábľoch spolu s H. F.. Okrem neho aj H. O. bol v kancelárii ešte
jeden chlap, ktorý mal byť, tak ako vypovedal, pracovník daňového úradu. H. O. mu povedal, že je to
pracovník daňového úradu. Predstavil mu ho menom, ktoré sa zhoduje s menom spoluobžalovaného T.
J.. Uviedol, že je tiež pravdou, že bol to on, ktorý povedal pred H. O. a pracovníkom daňového úradu,že kto z vás zobral peniaze, ten musí peniaze aj vrátiť. Peniaze sa skutočne aj vrátili. Bol to H. O., ktorý
v kancelárii povedal, že peniaze sa vrátia.
Na otázku, či sa telefonicky alebo osobne nakontaktoval na H. O., aby mu povedal, že sa chce stretnúť s

pracovníkom daňového úradu, obžalovaný vypovedal, že áno, že mal záujem na stretnutí s pracovníkom
daňového úradu, lebo sa s ním chcel rozprávať ohľadne plánovaného obchodu s televízormi, lebo
H. O. mu tvrdil, že pracovník daňového úradu bude garantom tohto obchodu. Chcel poznať názor
pracovníka daňového obchodu na tento obchod, ktorý chcel realizovať H. O.. Nikdy sa s pracovníkom
daňového úradu ale nestretol. H. O. tvrdil, že práve preto, že pracovník daňového úradu bude pre tento

obchod garantom, bude potrebné pre neho zohnať peniaze a keď všetko bude v poriadku, on to všetko
potom vyrovná a preto si H. O. vlastne peniaze požičiaval. Tie peniaze mali byť ako garancia pre toho
daňovníka, čo mu hovoril H. O.. Ing. T. pred realizáciou plánovaného obchodu mohol dať len nejaký
ponukový list, nič viac, pretože nikdy nedisponoval s nejakými účtovnými dokladmi.
Vypovedal, že pre obžalovaného Bc. T. J. nikdy nesľúbil, neponúkal a ani nedal úplatok, a to ani
prostredníctvom H. O. tak, ako mu to obžaloba kládla za vinu, avšak o provízii z obchodu pre jeho osobu

s H. O. hovoril. Priamo H. O. hovoril o provízii, ktorú by mal dostať pracovník daňového úradu, teda nie
úplatok. Obžalovaný Bc. T. J. mal túto províziu dostať za to, aby poradil, ako „obchod má ísť“. Vyslovil
názor,žedaňovýúradníkmázatonároknaprovíziu,tvrdiac,žegarantomobchodumedzispoločnosťami
určite daňový úradník byť nemôže.

Na hlavnom pojednávaní bol ako svedok vypočutý J. Y., ktorý vypovedal, že s obžalovaným N.
H. sa poznal približne päť rokov, keď ho oslovil ohľadom pôžičky. S H. O. si tykali, spoznal ho
prostredníctvom obžalovaného N. H.. H. O. si chcel od neho požičať peniaze a to čiastku 50 000.-
€, lebo potreboval zaplatiť nejaké pohľadávky. Z dôvodu poskytnutia pôžičky sa na neho telefonicky
nakontaktoval obžalovaný N. H.. Všetci traja pred uzatvorením pôžičky sa viackrát stretli. Na čo boli v

skutočnosti požičané peniaze použité, to nevedel. Keďže bol ochotný mu peniaze požičať, dohodli si
stretnutie v Bratislave, sám vyhotovil návrh zmluvy o pôžičke. Chcel, aby v zmluve figurovalo aj meno
obžalovaného N. H., ako spoludlžníka. Chcel to tak preto, aby mal väčšiu istotu, že sa mu peniaze vrátia.
H. O. sa nepýtal, na aký účel potrebuje peniaze. U notára sa všetci traja stretli, zmluvu podpísali, jej
obsah nikto nenamietal a notár podpisy overil. V predmetnej zmluve preto figuruje ako dlžník N. H. a

ako spoludlžník H. O., lebo to tak napísal. On ale oboch bral ako dlžníkov. Po podpise zmluvy spolu s
H. O. išli do banky, z účtu vybral 45 000.-€, hoci v zmluve uviedol ako požičanú čiastku 50 000.-€. Tieto
peniaze odovzdal H. O.. V skutočnosti mu požičal preto 45 000.-€, aby mal zvyšnú sumu, t. j. 5 000.-€
ako úrok, pre prípad, že by mu požičanú čiastku v dohodnutom termíne nevrátil. S tým H. O. súhlasil. To,
že mu v skutočností odovzdá v banke len 45 000.-€, mu hovoril ešte pred podpisom zmluvy o pôžičke.

O všetkom tomto mal vedomosť aj obžalovaný N. H.. Požičané peniaze vo výške 45 000.-€ mu na účet
v stanovenej lehote H. O. aj zaslal bankovým prevodom. Peniaze mu vrátil v priebehu 2 týždňov, bolo
to určite pred dohodnutým termínom vrátenia pôžičky. Požičané peniaze H. O. odovzdal v aute.

Svedok Ing. J. T. vypovedal, že v roku 2010 bol konateľom spoločnosti PAA, s.r.o., Coboriho 2, Nitra. V

roku 2010 mala táto spoločnosť sídlo v Bratislave. Tesne predtým, ako jeho spoločnosť zmenila sídlo, sa
zoznámilsN.H..ZoznámilhosnímA.A.,ktorýmuobžalovanéhoN.H.predstavilakodobréhoznámeho.
Asi pri ich druhom stretnutí mu obžalovaný N. H. ponúkol jeden obchod. Pri tejto ponuke bol prítomný aj
ďalší muž, ktorého obžalovaný oslovoval „H.“. Tento muž do ich rozhovoru nezasahoval. V podstate mu
ponúkol, že jeho spoločnosť, teda spoločnosť PAA, s.r.o., nakúpi televízory zn. Samsung a následne ich

predá s minimálnym ziskom ďalšej spoločnosti do zahraničia. Dodávateľom televízorov mala byť nejaká
žilinská spoločnosť, ktorá mala televízory nakúpiť priamo od výrobcu. Názvy dodávateľskej spoločnosti
a a j odberateľskej spoločnosti mu dal obžalovaný N. H., od ktorého dostal potrebné doklady, t. j. vstupné
faktúry, dodacie listy a všetky ďalšie doklady, ktoré bolo potrebné na to, aby on na základe týchto
dokladov vystavil následné faktúry pre odberateľa. Obžalovaný mu predložil aj dodávateľskú zmluvu

pre spoločnosť PAA, s.r.o. Informácie ohľadom odberateľa dostal takisto od obžalovaného na papieri. V
zrealizovaní tohto obchodu videl veľkú šancu. Obžalovaný N. H. mu sľúbil, že oni zabezpečia aj dopravu
a on sám si má zabezpečiť rabat, bolo mu povedané vo výške 2,5 - 3 %. Tiež mu povedal, že ak
sa obchod ukončí, tak ešte dostane aj províziu, o výške ktorej sa vtedy nebavili. Čiže cez jeho firmu
mal tento obchod v podstate len papierovo prejsť. Malo sa jednať o kúpu a následný predaj 7 alebo 8

kamiónov s televízormi. Následne vyhotovil daňové priznanie DPH, v ktorom si uplatnil vratku DPH vo
výške okolo 900 000.-€. Jednalo sa o zdaňovacie obdobie máj 2010. Daňové priznanie podával osobne
na Daňový úrad Nitra I. Svedok vypovedal, že pri rozhovoroch o obchode nebolo hovorené konkrétnemeno osoby z daňového úradu, ktorá to mala všetko zabezpečiť, len bol uisťovaný, že všetko bude
zabezpečené a že všetko bude v poriadku.
Ďalej vypovedal, že nastal problém, pretože sídlo svojej spoločnosti ešte nemal preložené do Nitry.

Príslušná správkyňa dane ho dotazovala, prečo podal daňové priznanie do Nitry. Preto sa informoval
na Daňovom úrade v Bratislave, či už boli doklady ohľadne jeho spoločnosti zaslané do Nitry, a vtedy
sa dozvedel, že zaslané už boli.
Bol to obžalovaný N. H., ktorý mu doporučil zmeniť sídlo spoločnosti. Od neho dostal aj kontakt na
jedného mladého človeka, bol to J. W., ktorý mu pomohol získať priestory pre sídlo spoločnosti v Nitre,

tento mladý človek ho doviedol do spoločnosti, ktorá prenajímala „sídla“. Jednalo sa však len o sídlo
s poštovou schránkou, reálne priestory nemal žiadne, čo zistil až priamo na mieste. Zrealizovala sa
aj riadna zmluva o nájme. Všetky papierové záležitosti súvisiace so zmenou sídla spoločnosti si ale
vybavoval sám.
Po tom, ako podal daňové priznanie, čakal, čo sa bude diať. Od obžalovaného N. H. sa dozvedel, že
nastali problémy. Následne sa s obžalovaným H. a ešte s dvoma mužmi, jedného z nich poznal pod

prezývkou „D.“, stretli. Na tomto stretnutí bol aj H. O.. Stretnutie sa uskutočnilo na benzínovej pumpe pri
Nitre. Keď na pumpu prišiel, oni už na pumpe boli, hádali sa medzi sebou obžalovaný N. H. s H. O.. Tam
sa dohodli, že zrušia celý obchod a že on podá opravné daňové priznanie, čo sa aj stalo. Svedok dodal,
že ako náhle dostal papiere od obžalovaného N. H., podľa všetkého mal podávať daňové priznanie DPH
na Daňový úrad do Bratislavy. Na tomto stretnutí sa dozvedel, že niekto zobral určitú čiastku, svedok sa

nevedel rozpamätať, o akú čiastku sa jednalo. Na otázku, začo mal ten „niekto“ zobrať určitú čiastku,
svedok vypovedal, že malo to byť zato, aby všetko, čo sa týka daňovej kontroly, prebehlo v poriadku, aby
neboli prieťahy. Ďalej uviedol, že na tomto stretnutí bolo povedané, že obchod, keď sa nezrealizoval,
tak tie peniaze, čo boli dané, nech sa vrátia. Kto z nich toto povedal, svedok nevedel uviesť. Spomínal
sa „R.“, ktorý mal vrátiť peniaze. O tomto „R.“ hovorili, že on na daňovom úrade mal veci zabezpečiť. Z

rozhovoru obžalovaného a H. O. vyrozumel, že „to bol človek od H. O..“ Dodal, že predmetné stretnutie
trvalo asi 15 minút. Na tomto stretnutí pred nimi povedal, že jemu je to jedno a že podá opravné daňové
priznanie, čo nasledujúci deň aj urobil. Toto opravné daňové priznanie podal osobne na Daňový úrad
Nitra I. Ďalej vypovedal, že nevedel meno osoby, ktorá bola zodpovedná za tú časť na daňovom úrade,
aby to všetko dobre na úrade dopadlo, lebo s menom „J.“ sa nikdy predtým nestretol. Spočiatku nevedel,

akúúlohupristretnutiachzohrávalH.O..Ažneskôrsadozvedel,žebolosobnýmznámymobžalovaného
Bc. T. J. a neskôr mu došlo, že bol takou sprostredkovateľskou osobou. Dodal, že po tom, ako podal
daňové priznanie, pár dní na to podal opravné daňové priznanie s tým, že to išlo veľmi rýchlo.
Následne, asi za mesiac, bola mu doručená výzva na daňovú kontrolu v sídle spoločnosti, kde pri
samotnej kontrole predložil všetky daňové doklady. Kontrola bola vykonaná v sídle spoločnosti, kde

prišiel na kontrolu obžalovaný Bc. T. J. ešte s jedným pracovníkom daňového úradu. Kontrola prebehla
veľmi rýchlo. Na mieste sa spísala zápisnica z kontroly a následne obžalovaného Bc. T. J. stretol ešte
raz, keď bol na daňovom úrade podpísať protokol o vykonaní kontroly. Po vykonaní daňovej kontroly mu
bolo H. O. naznačené, že to bol ten človek, ktorý sa mal „o to všetko postarať“.

Svedok H. O. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že oboch obžalovaných pozná, obžalovaný Bc. T. J.
je kamarát jeho otca a obžalovaný N. H. sa kamaráti s jeho bratom. Poznal aj Ing. J. T., ako konateľa
spoločnosti PAA, s.r.o. S obžalovaným N. H. sa pár krát stretli, boli to priateľské stretnutia, stretli sa
aj ohľadne tej záležitosti, ktorá sa týkala odovzdania obálky a jej vrátenia. Obálka bola celá oblepená
páskou, odovzdal mu ju obžalovaný N. H., ktorý mu povedal, že ju má odovzdať obžalovanému Bc.

T. J. z toho titulu, že obžalovaný má voči jeho osobe dôveru. Obsah obálky nevidel, ale boli v nej
peniaze. Obžalovaný N. H. mu povedal, že tam malo byť 50 000.-€. Obžalovaný J. mu hovoril, aby mu
žiadnu obálku zatiaľ nenosil, že on mu povie, kedy mu ju má doniesť a keď mu potom povedal, že už
ju môže doniesť, tak mu ju doniesol. Obžalovaného H. informoval o tom, že obálku ešte neodovzdal a
skutočnosť, že obálku odovzdal, obžalovanému H. telefonicky oznámil. Obálku mal preto u seba dlhšie,

možno tri alebo štyri dni pred tým, ako mu ju zaniesol. Obžalovaný J. mu potom obálku vrátil a on ju
následne vrátil obžalovanému N. H.. Keď mu obžalovaný Bc. T. J. vracal obálku, tak mu povedal, že ju
má zobrať späť z dôvodu nevierohodnosti toho obchodu, obálka bola u neho možno jeden alebo dva
dni. Vypovedal, že nevedel, začo mal tieto peniaze odovzdať, ale vie, že sa jednalo o nejaký obchod
s televízormi a s mincami. Tvrdil, že nevedel o tom, kto mal uskutočniť obchod, len zo všetkého toho,

čo počul, pochopil, že o obchod sa staral obžalovaný N. H. a obžalovaný Bc. J. mal nad priechodom
tohto obchodu dohliadať, tvrdiac, že on sa nezúčastňoval žiadnych rozhovorov. Len občas, na základe
telefonického rozhovoru s obžalovaným N. H. sa niečo na pokyn obžalovaného H. pýtal obžalovaného
Bc. T. J., ktorý mu na jeho otázky nikdy neodpovedal, o čom spätne informoval obžalovaného H..K osobe J. Y. vypovedal, že to meno mu niečo hovorí, je to pán z Bratislavy, od ktorého si spolu s H.
v roku 2010 zobrali, resp. obžalovaný H. si zobral obnos peňazí vo výške 45 000.-€ a on tieto peniaze
vrátil J. Y. na účet v ČSOB. Čiastku 45 000.-€ si od J. Y. požičiaval obžalovaný N. H., nie on. Tvrdil,

že si nepamätá, že by bol on volal J. Y. a žiadal ho o čiastku 45 000.-€. Obžalovaný N. H. mu viackrát
telefonoval, kedy bude v Bratislave a keď sa v Bratislave obaja stretli, išli za J. Y., ten išiel s nimi do
ČSOB, kde vybral určitý obnos peňazí a jeden z nich ho poprosil, aby išiel k notárovi podpísať „túto
záležitosť“. On bol ako svedok „tejto záležitosti“, teda že J. Y. dal peniaze obžalovanému N. H.. Bola
spísaná zmluva o pôžičke, ktorú podpísal.

Keď bola svedkovi daná k nahliadnutiu zmluva o pôžičke, svedok vypovedal, že podpis je síce jeho, ale
je prekvapený z toho, že na zmluve figuruje ako spoludlžník, lebo mal za to, že bol tejto pôžičky len
svedok. Tiež vypovedal, že je prekvapený, že na zmluve je uvedená suma 50 000.-€, lebo mal za to, že
bola požičaná suma 45 000.-€. Túto sumu dával J. Y. obžalovanému N. H., ale si už nepamätá, či mu
peniaze dával pred bankou, alebo pri podpise zmluvy u notára.
Vypovedal, že má kanceláriu vo Vrábloch, v ktorej sa raz stretli obaja obžalovaní, on ale pri ich stretnutí

priamo nebol, lebo z kancelárie vyšiel. Dodal, že v roku 2010 podnikal, mal špedičnú spoločnosť, resp.
jeho manželka a on bol oprávnený v mene tejto spoločnosti konať. V tom čase jeho manželka bola na
materskej dovolenke, manželka nemala žiadne dlhy, ktoré by nezvládali splácať. Spoločnosť nemala
straty. Spoločnosť vyvážala tovar len do zahraničia, tuzemské prepravy nerobili. Jeho manželke nikto
nezadržiaval žiaden tovar, ktorý by musel vyplatiť v období máj - júl 2010. Ak si niekto objednal špedičnú

firmu, prevážali aj televízory.
Obžalovaných vzájomne nezoznamoval, keď sa stretli v jeho kancelárii, už sa poznali, nemal dôvod
ich vzájomne v kancelárii predstavovať. Nevedel, odkiaľ vedel obžalovaný N. H., že sa pozná s
obžalovaným Bc. T. J., J. sa nikdy nepýtal, odkiaľ sa pozná s N. H.. Na otázku, či robil medzi
obžalovanými prostredníka, svedok uviedol, že urobil to iba raz, keď zobral obálku od H., dal ju J. a

potom ju od neho zobral a daj ju H.. Od obžalovaného N. H. určite obálku nepreberal v Bratislave, t. j. v
deň, keď J. Y. požičiaval peniaze, ale ju preberal niekde v Nitre alebo vo Vrábloch. Na otázku obhajcu
uviedol, že nevie povedať, či tie peniaze, ktoré obžalovaný N. H. prevzal od J. Y., súvisia s tými peniazmi,
ktoré sa nachádzali v obálke, v ktorej bolo asi 50 000.-€, ktoré odovzdal obžalovanému Bc. T. J..
Peniaze sa J. Y. vrátili tak, že obžalovaný N. H., keďže nechcel ísť sám do banky, tak mu ich odovzdal, on

si peniaze prepočítal a sám ich vložil na účet J. Y.. Obžalovaný N. H. mu zavolal, dohodli si stretnutie na
benzínovej pumpe OMV vo Vrábloch, na ktorej mu peniaze odovzdal. Číslo účtu J. Y. mu dal obžalovaný.
Bol rád, že peniaze, ktoré boli požičané, pri ktorých figurovalo jeho meno, boli vrátené. Okrem nich
dvoch nikto iný na tomto stretnutí nebol.

V prípravnom konaní svedok H. O. vypovedal, že obžalovaný Bc. T. J. bol dobrý známy jeho otca,
obžalovaného N. H. spoznal popri svojom bratovi a s Ing. J. T. sa zoznámil prostredníctvom svojho
známeho. O spoločnosti PAA, s.r.o. mu hovoril obžalovaný N. H.. Ešte predtým, ako mala spoločnosť
PAA, s.r.o. podať daňové priznanie mu obžalovaný N. H. povedal, že ako zálohu pre pracovníkov
daňového úradu je potrebné zaniesť týmto 50 000.-€. Tieto peniaze mu dal sám obžalovaný N. H. a

mal ich odovzdať obžalovanému Bc. T. J.. Tieto peniaze mali byť za to, že spoločnosti PAA, s.r.o. bude
vyplatená DPH bez toho, aby bola vykonaná daňová kontrola na zistenie oprávnenosti uplatneného
nadmerného odpočtu. Spoločnosť mala obchodovať s televízormi. Hovoril mu to obžalovaný N. H..
Obžalovaný N. H. mu ešte povedal, že je dohodnuté, že každý dostane po 200 000.-€, ale kto všetko
mal dostať tieto peniaze, to mu nehovoril. Neskôr mu obžalovaný N. H. povedal, že došlo k problémom,

pretože spoločnosť PAA, s.r.o. už podala daňové priznanie na veľkú DPH-čku do Nitry, ale jej papiere
ostalieštenapôvodnomdaňovomúradeazDaňovéhoúraduNitrapretoposlali„papiere“natenpôvodný
daňový úrad.
Po určitom čase prišiel za ním obžalovaný N. H., ktorý mu povedal, že z toho obchodu nič nebude a
má zavolať obžalovanému Bc. T. J., aby peniaze vrátil. Preto požiadal obžalovaného Bc. J. o vrátenie

peňazí, obžalovaný s tým súhlasil a peniaze mu dal. Peniaze obžalovaný Bc. J. prevzal a aj mu odovzdal
u neho v byte. Keď obžalovanému N. H. vrátil peniaze od obžalovaného Bc. J., vtedy mu obžalovaný N.
H. povedal, že jeho je len 5 000.-€, ktoré si aj zobral a k ostatným peniazom mu povedal, aby ich vložil
na účet, číslo ktorého mu dal. Účet patril J. Y..
Ďalej vypovedal, že obaja obžalovaní sa poznali, aj sa stretli v jeho kancelárii vo Vrábloch, ale rozprávali

sa bez jeho prítomnosti. K ich spoločnému stretnutiu došlo až potom, ako mu obžalovaný N. H. povedal,
že sa s obžalovaným Bc. T. J. chce stretnúť. Zároveň nevylúčil, že stretnutie inicioval druhý obžalovaný,
Bc. T. J.. Kedy sa uskutočnilo stretnutie, nevedel povedať, tvrdiac, že sa uskutočnilo až po odovzdaní
peňazí obžalovanému Bc. T. J..K sume 50 000.-€ vypovedal, že obžalovaný N. H. mu obálku s peniazmi odovzdal, bola biela, celá
opáskovaná a on ju mal odovzdať obžalovanému Bc. T. J.. Mala tam byť suma 50 000.-€, povedal mu
to obžalovaný H.. Obžalovaný Bc. T. J. mu hovoril, aby počkal, že on sa ešte s nikým zatiaľ nedohodol

a potom, mohlo to byť v jeden pondelok, peniaze mu odovzdal. Po krátkom čase bol peniaze prevziať
naspäť a odovzdal ich obžalovanému N. H.. Na otázku vyšetrovateľa, čo mal T. J. urobiť za tie peniaze,
vypovedal, že on mal na niečo dohliadať, ale nevie, kto sa mal a o čo postarať. Vypovedal, že tie peniaze,
ktoré odovzdal obžalovanému Bc. T. J., boli od J. Y., ktorý ich zobral z ČSOB a dal ich obžalovanému
N. H.. Bolo to v Bratislave, kde sa spolu s obžalovaným N. H. a J. Y. stretli. Na otázku obhajcu uviedol,

že obžalovaný N. H. mu povedal, že treba ísť do Bratislavy, že sa tam stretnú ohľadne toho p. J..
Stretnutie sa odvíjalo od dátumu, kedy povedal, že bude v Bratislave, tento dátum im oznámil, potom
išli s J. Y. do ČSOB. Potom všetci traja išli k notárovi, kde niečo podpisoval, on prevzatie peňazí od
J. Y. podpisoval ako svedok. Tá listina, ktorú podpisoval ako svedok, bola o tom, že J. Y. požičiaval
peniaze pre obžalovaného N. H.. Na ďalšiu otázku obhajcu uviedol, že on si nikdy ako fyzická osoba a
ani spoločnosť, ktorú viedol, nepožičiaval peniaze od J. Y..

Vzhľadom na podstatné rozpory vo výpovedi tohto svedka, keďže svedok sa svojou výpoveďou odchýlil
v podstatných bodoch od svojej skoršej výpovede, na návrh obhajcu, bola v súlade s ustanovením §
264 ods. 1 Trestného poriadku prečítaná výpoveď tohto svedka z prípravného konania a zároveň bol
svedok vyzvaný, aby vysvetlil rozpory vo svojej výpovedi.

Svedok vypovedal, že pokiaľ vypovedal pred vyšetrovateľom, vypovedal pravdu, vtedy si lepšie pamätal
na skutkové okolnosti. Ak pred vyšetrovateľom povedal, že obaja obvinení sa stretli v jeho kancelárii,
uviedol, že to je pravda, a pravda je aj to, že on z kancelárie odišiel. Stretli sa však za jeho prítomnosti.
Ďalej vypovedal, že pokiaľ pred vyšetrovateľom uviedol, že obžalovaný N. H. mu povedal, že jeho je
čiastka 5 000.-€, aj táto časť jeho výpovede je pravdivá, lebo on vracal na účet J. Y. len sumu 45 000.-

€. Určite mu obžalovaný N. H. povedal, že 5 000.-€ si nechal, keď tak pred vyšetrovateľom vypovedal.
Keď nehovoril pri svojej prvej výpovedi o obálke, v ktorej mali byť peniaze, uviedol, že zrejme obálku
nespomínal preto, lebo sa ho na to nikto nepýtal. V skutočnosti tam tá obálka bola. Z toho všetkého, čo
mu obžalovaný N. H. povedal, pochopil, že v nej sú peniaze, že je tam suma 50 000.-€, ale fyzicky ich
nevidel, lebo boli v tej obálke. Obžalovaný N. H. mu nevysvetlil, prečo chcel od neho, aby práve on vrátil

J. Y. 45 000.-€. Neprotirečil mu, peniaze prevzal od obžalovaného N. H. a vložil ich na účet J. Y.. Keď
vypovedal v prípravnom konaní, že mu obžalovaný N. H. povedal, že každý dostane 200 000.-€, tak to
aj tak bolo. Ďalej uviedol, že nie je pravda, že by si bol u obžalovaného Bc. T. J. nechal nejakú tržbu.
Keď odovzdával obžalovanému Bc. J. obálku, nič také mu nehovoril, že to má byť pre osobu, ktorá by
mala zabezpečiť hladký priebeh kontroly uplatnenej vratky DPH. Dodal, že syna obžalovaného Bc. T. J.

zamestnával v špedičnej firme, mal svoju vlastnú kanceláriu. Špedičná firma nemala žiadne dlžoby voči
veriteľom a ani on ako súkromná osoba nikomu nič nedlhoval.
Na otázku súdu, či povedal obžalovanému Bc. T. J., keď mu priniesol prepáskovanú obálku, že ide do
Talianska a keďže je poverčivý, že sa už nechce vracať domov a chce si u neho nechať obálku s tržbou,
svedok vypovedal, že žiadnu tržbu si u obžalovaného nenechal, lebo pokiaľ mala špeditérska spoločnosť

peniaze, tieto mala na účte a pokiaľ mala nejaké tržby, tieto boli vždy odvedené na účet spoločnosti.
Nevedel si vysvetliť, prečo obžalovaný N. H. s J. Y. tvrdia, že on si peniaze požičiaval.

Podľa § 271 ods. 2 Trestného poriadku na hlavnom pojednávaní bolo pristúpené ku konfrontácii
obžalovaného N. H. so svedkom H. O. a boli postavení tvárou v tvár.

Obžalovaný N. H. tvrdil do očí svedkovi, že v kancelárii vo Vrábloch sa stretli, v kancelárii okrem H.
O. bol ešte jeden chlap, ktorý mu bol predstavený ako T. J.. Svedok mu povedal, že je to pracovník
daňového úradu. Ďalej uviedol, že je pravda, že v kancelárii povedal, že peniaze sa musia vrátiť a tie sa
aj na druhý deň vrátili. Vracali sa J. Y.. Do Vráblom prišiel spolu s H. F., ktorý ale do kancelárie nevstúpil,

čakal ho pred kanceláriou.
Svedok H. O. do očí obžalovanému N. H. tvrdil, že nebolo to tak. Uviedol, že on z tej kancelárie odišiel a
ostal tam obžalovaný sám s obžalovaným Bc. T. J.. Pre spresnenie dodal, že prvý do kancelárie prišiel
obžalovaný N. H. a až potom prišiel obžalovaný Bc. T. J., on potom z kancelárie vyšiel von a ich nechal
samých. Nepredstavoval ich, mal za to, že sa poznali. Nevedel zodpovedať otázku, prečo odtiaľ odišiel,

čitobolonapokynniektoréhoznich,tosinevedelspomenúť. Dodal,žemožno,žetotakbolodohodnuté
pred samotným stretnutím. Nevedel, prečo sa stretli obžalovaní práve u neho v kancelárii, len si myslel,
že ku stretnutiu v jeho kancelárii došlo preto, aby tam mali pokoj.Svedok H. F. vypovedal, že s obžalovaným N. H. sa pozná, zhruba štyri roky. Obžalovaného Bc. T. J.
nepozná. Aj H. O. pozná cez obžalovaného N. H.. Od J. Y. mal informáciu, že si od neho H. O. požičiaval
peniaze. Nevedel, na čo si H. O. peniaze od neho požičal, lebo J. Y. mu to nepovedal. Od J. Y. mal

informáciu, že si od neho H. O. požičal 50 000.-€ a že mu ich aj vrátil. Spolu s obžalovaným N. H. bol
vo firme H. O. vo Vrábloch, bol tam možno raz alebo dvakrát, bolo to ohľadne tej pôžičky, ktorú neskôr
H. O. vrátil. On osobne nemal žiaden záujem na tom, aby bola včas a riadne vrátená pôžička, ale keď
ho obžalovaný N. H. požiadal, aby šiel s ním do firmy H. O. vo Vrábloch, tak to urobil. Keď do firmy
prišli, obžalovaný mu povedal, aby ho počkal na chodbe. Počas doby, ako bol na chodbe, žiadna osoba

do kancelárie H. O. nevošla a ani nevyšla. Ďalej vypovedal, že pred ním nikto nespomínal spoločnosť
PAA, s.r.o. a ani jej konateľa.

Svedok A. A. vypovedal, že obžalovaného N. H. pozná od roku 2008, obžalovaného Bc. T. J. nikdy v
živote nevidel. Meno J. Y. mu je známe, poznajú sa, spolu vyrastali. H. O. párkrát videl, stretli sa, keď
prišiel obžalovaný N. H. spolu s H. O. do Bratislavy. Mal vedomosť o tom, že obžalovaný N. H. chodieval

do Bratislavy, chodieval s nejakými ľuďmi, ktorých nepoznal. Chodieval s ním taký mladý chalan, volal
sa H.. Uviedol, že pozná aj Ing. J. T., spoznal ho v čase, kedy bol riaditeľom sporiteľne. Bol to on, ktorý
obžalovaného N. H. zoznámil s J. Y.. Keď J. Y. predal dom, tak sa ho pýtal, či má požičať peniaze H. O.,
lebo že má nejaké finančné problémy, že by to bola krátkodobá pôžička, lebo že mu majú prísť nejaké
peniaze. Nakoľko H. O. nepoznal, tak mu J. Y. povedal, že keď sa „tam“ zaručí obžalovaný N. H., tak by

to malo byť v poriadku. Uviedol, že sa mu zdá, že J. Y. mu hovoril, že požičia H. O. 50 000.-€.

Na hlavnom pojednávaní bol ako svedok vypočutý T. U., ktorého navrhol vypočuť obžalovaný Bc. T. J..
Vypovedal, že asi pred rokom sa dozvedel, že bude vypočutý na súde, dozvedel sa to od obžalovaného
Bc. T. J., lebo mu povedal, že ho bude navrhovať vypočuť. Hovoril mu o voľajakom úplatku a on sa

ho nepýtal, o čom má na hlavnom pojednávaní vypovedať. Spontánne začal vypovedať, že si pamätal,
že raz bol vo Vrábloch, bolo to asi pred 4 rokmi, bol u jedného známeho, odkiaľ išiel do Klasova na
jednu kofolu. Keď pil kofolu pri barovom pulte, zbadal, že v bare sedí obžalovaný Bc. J. s nejakým
pánom a popíjali víno. Obžalovaný ho nezbadal, že je tam. Od toho barového pultu si presadol do druhej
miestnosti, sedel v ich blízkosti. Len toľko počul, ako „T. povedal, do takých vecí ma nezaťahuj, daj mi

svätý pokoj.“ On sa pri nich nepristavil a odtiaľ odišiel domov. Obžalovaný Bc. J. si ho vôbec nevšimol
ani v čase, keď odtiaľ odchádzal. Povedal, že s obžalovaným Bc. J. si tykajú.
Keď mu obžalovaný povedal, že ho navrhol za svedka, povedal mu, že má problémy s nejakým úplatkom
a že chce od neho, aby vypovedal o tom, čo počul vtedy za tými dverami. Uviedol, že stalo sa to, že bol
u neho na návšteve a prišiel k nemu jeden pán. Ako sa približoval k jeho domu, tak mu obžalovaný Bc.

J. povedal, že pozri sa, ten H. sem zase ide. Keď H. prišiel k nemu domov, on bol v druhej miestnosti.
Dvere na tej miestnosti, kde stál, neboli zatvorené, boli trochu pootvorené. Aj chcel tie dvere zavrieť
za sebou, ale kľučka sa nedala použiť, lebo nebola funkčná. Do druhej miestnosti odišiel preto, lebo
mu obžalovaný Bc. J. povedal, že si majú s H.osi vybaviť. Sám obžalovaný mu povedal, aby prešiel do
druhej miestnosti a keďže on sa do toho nechcel zastarať, poslúchol ho. Obžalovaný mu povedal, že

za chvíľu ho vybaví a pôjde preč. Spoza dverí počul, ako sa pozdravili „ahoj, ahoj“ a obžalovaný mu na
otázku, kto je doma odpovedal, že „samé baby“. H. mu hovoril, že ide do Talianska, že mal by sa vrátiť
domov s nejakou obálkou, že sa mu ale nechce s ňou vracať a že tú obálku nechá u neho. Tým pádom
tú obálku ten H. nechal u obžalovaného, ktorý sa s ním rozlúčil a to bolo všetko. Keď sa obžalovaný
Bc. J. rozprával s tým H., nevidel na nich, lebo „T. stál chrbtom“. Na otázku, či teda videl obžalovaného,

svedok vypovedal, že ho nevidel, lebo dvere boli pootvorené len na šírku asi 6 cm.
Na otázku samosudkyne, či teda videl na neho alebo nevidel, svedok vypovedal: „Jáj, to som sa pomýlil,
chrbtom stál v tom bare.“ Uviedol, že si uvedomil, že spravil chybu, keď povedal, že cez tie dvere videl,
ako T. stál chrbtom a potom, že ho videl stáť chrbtom v tom bare, lebo v tom bare vtedy vlastne sedel.
Cez tie dvere na neho nevidel, lebo boli len málo pootvorené a ukazoval prstami na šírku cca 6 cm.

Ďalej vypovedal, že keď ten pán odišiel od obžalovaného, tú obálku obžalovaný dal do nejakej skrinky
a zamkol ju. Z diaľky tú obálku videl, bola veľkosti A6, obálka bola zvrchu zalepená.
Na otázku samosudkyne, prečo na hlavnom pojednávaní začal spontánne vypovedať o stretnutí v bare
v obci Klasov, svedok uviedol, že preto, lebo to bolo pred štyrmi rokmi.
Na otázky prokurátora vypovedal, že obžalovaného Bc. T. J. pozná asi 25 rokov, pozýval ho aj na

rodinné akcie a pozval ho aj na promócie, ale oslavy sa nezúčastnil, lebo bol na dovolenke asi 9-10 dní.
Obžalovanému sa v tom bare v obci Klasov neprihovoril, lebo obžalovaný mal vypité a on v živote nepil.Keď bol u neho doma a stál za dverami, bolo to v deň, kedy majú meniny Márie (12.09.) a promócie
mal obžalovaný Bc. J. týždeň alebo dva predtým (25.06.), prišiel k nemu okolo 15.00 h až 15.30 h a
zdržal sa u neho asi hodinu.

Videl, ako obžalovaný sám dal obálku do skrinky.

Podľa § 271 ods. 2 Trestného poriadku na hlavnom pojednávaní bolo pristúpené ku konfrontácii
obžalovaného Bc. T. J. so svedkom T. U. a boli postavení tvárou v tvár.

Obžalovaný do očí svedkovi uviedol: „Pamätáš sa, povedal som, že ak je to tá obálka, o ktorej si mi
v minulosti hovoril, tak s ňou nechcem mať nič spoločné, ale H. povedal, že ide do Talianska, že v tej
obálke má peniaze, ktoré nevyplatil prepravcovi a požiadal ma, aby som mu ju u mňa uschoval, lebo
že nechce ísť domov, lebo je poverčivý a on sám tú obálku po tom, ako som ja otvoril barovú skrinku a
vytiahol vrchný šuflík, ju vložil do toho šuflíka, ja som šuflík zatisol, zavrel som dvere na barovej skrinke
a uzamkol. Ty si toto nemohol vidieť, lebo si stál za dverami.“

Svedok do očí obžalovanému uviedol: „Ja som videl, že T. tú obálku sám dal do tej skrinky. Ja už ani
neviem, či si ty dal tú obálku do skrinky, alebo ju dal on, lebo som to nevidel. Ja som videl tú obálku
v rukách, to bola tvoja ruka.“
Obžalovaný do očí svedkovi uviedol: „To nebola moja ruka, to bola ruka O. a O. tam ešte bol.“
Svedok na to reagoval slovami: „Ja keď som vyšiel z izby, už tam O. nebol. Ja som O. nevidel, keď

obálka išla do barovej skrinky.“

Obžalovaný Bc. T. J. vypovedal, že na „Máriu“ nič neoslavoval, ale v deň týchto menín prišiel pre neho
T. U. s tým, či sa nejdú pozrieť von. Vtedy ho našiel v záhrade, hneval sa, lebo v ten deň prevzal zo súdu
rozhodnutie - trestný rozkaz. Vtedy mu povedal, že ho navrhne ako svedka. Uviedol, že tohto svedka

nechcelzaťahovaťdo„tohtosporu“, nakoľkoprikonfrontáciáchdopadoltak,akodopadol,tedažeskutok
sa nepotvrdil. Preto nepokladal za dôležité tohto svedka spomínať.

Na návrh prokurátora a súhlasu obžalovaných, súd podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku prečítal
výpoveď svedka J. W., osobný výsluch ktorého súd nepovažoval za potrebný. Vypovedal, že Ing. J. T.

pozná z Bratislavy, a to je všetko. Potreboval od neho vybaviť priestory pre svoju firmu v Nitre, s čím
mu pomohol. Jednalo sa o spoločnosť PAA, s.r.o. H. O. poznal, nie sú v kontakte. Ing. J. T. dal len
kontakt na spoločnosť E-Vector, je to spoločnosť, ktorá poskytuje priestory pre ďalšie spoločnosti. Ing.
T. spoznal cez obžalovaného N. H., obžalovaný ich zoznámil, keď boli Bratislave. Obžalovaný dal Ing.
T. na neho telefonický kontakt, potom mu zavolal a požiadal ho o pomoc pri presťahovaní spoločnosti.

O uplatnenom nadmernom odpočte DPH spoločnosťou PAA, s.r.o. za zdaňovacie obdobie máj 2010
nevedel nič povedať. Na otázku vyšetrovateľa, či bol prítomný pri nejakom stretnutí, kde by sa dohodoval
obchod realizovaný spomenutou spoločnosťou, svedok vypovedal, že nikdy nebol prítomný pri takýchto
stretnutiach.

Svedkyňa Ing. U. X. vypovedala, že v roku 2010 pracovala ako vedúca kontrolného oddelenia Daňového
úradu Nitra. Nevedela si rozpamätať, či vôbec videla daňové priznanie spoločnosti PAA, s.r.o. so sídlom
Nitra za máj 2010 na sumu okolo 963 000.-€. Vyplatenie takejto sumy, bez vykonania daňovej kontroly,
bolo nereálne. Daňové priznania sa podávali do 25. nasledujúceho mesiaca osobne na podateľni alebo
poštou. Všetky sa sústreďovali na podateľni, kde ich pracovníčka skenovala. Takto skenované daňové

priznanie bolo doručené príslušnej správkyni dane. Správkyne dane nevideli všetky podané daňové
priznania, len tie, ktoré mali pridelené podľa písmen. Potom sa robila zostava nadmerných odpočtov,
ktorú robila ona, lebo mala na to špeciálny program, alebo niektorá poverená správkyňa dane, pretože
okrem svojej hlavnej agendy robili aj rôzne analýzy a iné práce, ktoré im boli pridelené. Predmetnú
zostavu mal okrem nej k dispozícii aj riaditeľ daňového úradu. Pamätala si, že na tento konkrétny

prípad bol daný podnet na vykonanie kontroly zo strany správkyne dane. Tento prípad, resp. uplatnený
nadmerný odpočet, pokiaľ ešte neprišlo dodatočné daňové priznanie, by bol určite podrobený kontrole
a to z dôvodu, že maximálne hranice uplatneného nadmerného odpočtu v pôsobnosti Daňového úradu
Nitra I sa pohybovali do výšky cca 200 000.-€, a aj to len pri ojedinelých subjektoch. Uplatnený nadmerný
odpočet spoločnosťou PAA, s.r.o. so sídlom Nitra bil do očí. Pokiaľ by aj nebola správkyňa dane dala

podnet na vykonanie kontroly u spomenutého daňového subjektu, vzhľadom na výšku uplatneného
nadmerného odpočtu a spomínanú zostavu nadmerných odpočtov, boli by dali s riaditeľom úradu pokyn
na vykonanie kontroly. V tom čase funkciu riaditeľa zastával, ako zastupujúci riaditeľ, vedúci správy daní
Ing. R. H..Bola to ona, ako vedúca kontrolného oddelenia, ktorá určovala dvojicu kontrolórov na vykonanie kontroly
ukonkrétnehodaňovéhosubjektu.Zjejstranyšlooindividuálnerozhodovanie.Viedlasizošit,doktorého
zapisovala kontrolné dvojice a názov daňového subjektu, v ktorom mali vykonať kontrolu. Pri svojej

rozhodovacej činnosti vychádzala z ich zaťaženosti. Záležalo len na nej, ako sa rozhodla, a teda určila,
kto pôjde a kde vykonať kontrolu.
Pokiaľ bol svedkyni daný k nahliadnutiu interný doklad, vypovedala, že ho vyhotovila sama a pri
dátume 06.07.2010 sa nachádza jej podpis. Keď ho vyhotovovala, nemala k dispozícii žiadne doklady,
ktoré by sa týkali spoločnosti PAA, s.r.o., okrem mailovej správy od správkyne dane, ktorým dávala

podnet na vykonanie kontroly u spomenutej spoločnosti. Interný doklad dostával kontrolór, ktorého
určila ako člena kontrolnej komisie na výkon kontroly, on si ho potom prefotil a kópiu tohto dokladu bol
povinný predložiť správkyni dane. Samotné poverenie zo dňa 09.08.2010, ktoré jej bolo takisto dané k
nahliadnutiu, vyhotovoval už samotný kontrolór, ktorý vyhotovoval aj upovedomenie o zahájení kontroly
u daňového subjektu. Poverenie podpisoval riaditeľ. Napriek tomu, že ona vyhotovovala interný doklad,
jeho fotokópiu nedoručovala správkyni dane. Bolo povinnosťou kontrolóra doručiť fotokópiu interného

dokladu správkyni dane. Len vtedy správkyňa dane si vyznačila, že u daňového subjektu bude vykonaná
kontrola. Bolo povinnosťou správkyne dane, aby sledovala lehoty a tiež sledovala, či daňový subjekt
podal daňové priznanie a aké. Na otázku, ako by sa správkyňa dane dozvedela o nariadenej kontrole,
ak by kontrolór z akýchkoľvek dôvodov jej nedoručil fotokópiu interného dokladu, svedkyňa uviedla, že
správkyňa dane sa nemala ako inak dozvedieť o nariadenej kontrole.

Pre vysvetlenie uviedla, že boli také daňové subjekty, ktoré keď podali daňové priznanie, tak v zákonnej
lehote sa im musel vyplatiť nadmerný odpočet. Potom boli ďalšie daňové subjekty, kde sa čakalo
na podanie ďalšieho, teda nasledujúceho daňového priznania a podľa toho, či si uplatnil nadmerný
odpočet alebo priznal vlastnú daňovú povinnosť, sa rozhodlo o termíne zahájenia vykonania daňovej
kontroly. Musela sa dodržať zákonom stanovená 30 dňová lehota, lebo ak by sa táto lehota nedodržala,

správca dane, ktorý bol informovaný o zahájení daňovej kontroly spôsobom, ako to bolo prv uvedené,
by automaticky vyhotovoval platobný poukaz pre učtáreň, pretože by nevedel, že u daňového subjektu
má byť vykonaná daňová kontrola. Aj v konkrétnom prípade u daňového subjektu museli čakať na
podanie daňového priznania v nasledujúcom mesiaci. Bol totiž rozdiel, či daňová kontrola sa začala
upovedomením alebo oznámením. Upovedomením sa začala vtedy, keď bola kontrola nadmerného

odpočtu a oznámením, keď bol celý nadmerný odpočet započítaný, lebo subjekt priznal v nasledujúcom
mesiaci daňovú povinnosť, ktorá bola vyššia ako uplatnený nadmerný odpočet.
Riaditeľstvom daňového úradu boli stanovené kritéria na vykonanie daňovej kontroly. Jeden z dôvodov
na vykonanie kontroly u daňového subjektu bola aj tá skutočnosť, že sa jednalo o predelimitovanú
spoločnosť, alebo sa jednalo o novovzniknutú spoločnosť, alebo že spoločnosť si uplatnila vysoký

nadmerný odpočet. U každej predelimitovanej spoločnosti bola nariaďovaná kontrola.
Jednou z povinností správcu dane bolo, ak bolo daňové priznanie podané na nepríslušnom daňovom
úrade, toto daňové priznanie ihneď zaslať na príslušný daňový úrad.
Svedkyňa ďalej vypovedala, že správca dane sa mohol aj telefonicky informovať na Daňový úrad
Bratislava IV., či daňový subjekt, spoločnosť PAA, s.r.o. spadá pod Daňový úrad Nitra I. a preto prišla

správkyňa dane s podnetom na vykonanie kontroly. Ona pri vyhotovovaní interného dokladu vychádzala
len z e-mailového podnetu správkyne dane. Takto svedkyňa vypovedala po tom, ako jej bol na návrh
prokurátora predložený list zo dňa 07.07.2010, ktorým Daňový úrad Bratislava VI. odstúpil z dôvodu
príslušnosti daňové priznanie za mesiac máj 2010 spoločnosti PAA, s.r.o. Nitra na Daňový úrad Nitra I,
ktorý Daňový úrad Nitra prevzal podľa prezenčnej pečiatky 13.07.2010.

Svedkyňa ďalej uviedla, že v konkrétnom prípade zmenu sídla mohla mať spoločnosť vyznačenú už
v obchodnom registri, avšak nemusela byť nahlásená zmena sídla spoločnosti na Daňovom úrade v
Bratislave IV., pod ktorý daňový úrad daňový subjekt pôvodne spadal. Keď bolo doručené daňové
priznanie na Daňový úrad Nitra I a spoločnosť nebola ešte evidovaná na Daňovom úrade Nitra I, na
podateľni, keď pracovníčka vkladala daňové priznanie do skenera, jej nemohlo toto daňové priznanie

skenerom prejsť. Potom bolo povinnosťou správkyne dane, že toto daňové priznanie postúpila na
Daňový úrad Bratislava VI, takže správkyňa dane v konkrétnom prípade postupovala správne. Tzv. bar
kód sa dostal na daňové priznanie za máj 2010 len po tom, ako Daňový úrad Bratislava VI. odstúpil
daňové priznanie späť na Daňový úrad Nitra I.
V konkrétnom prípade sa kontrolór o vykonaní kontroly u daňového subjektu dozvedel buď v ten deň, t.j.

06.07.2010, kedy vydala interný doklad, alebo nasledujúci deň ráno. Pokiaľ stanovila kontrolnú skupinu,
a v tomto prípade dala na prvé miesto obžalovaného Bc. T. J., on mal byť vedúcim kontrolnej skupiny.
Niekedy sa stalo, že si tento post vedúceho kontrolnej skupiny kontrolóri medzi sebou vymenili. Ten, ktobol vedúci kontrolnej skupiny, ten pripravoval všetky poverenia, upovedomenia, oznámenia, vyhotovoval
zápisnice a vyhotovoval dožiadania. Každý protokol o vykonanej kontrole jej bol doručený.
Kontrolór nemal možnosť ovplyvniť, kto pôjde vykonať kontrolu a kde, pretože kontrolóri nevedeli, ktoré

subjekty boli vybrané na daňovú kontrolu. Vylúčila, aby kontrolóri ňou určení interným dokladom vedeli
dopredu, koho určí na výkon kontroly a kde. Obžalovaný Bc. J. T. nebol za ňou s tým, aby ju požiadal,
že chce vykonať kontrolu v spoločnosti PAA, s.r.o. Pokiaľ táto spoločnosť doručila dodatočné daňové
priznanie, predmetom kontroly bolo toto dodatočné daňové priznanie a nie pôvodné daňové priznanie.

SvedkyňaIng.E.T.vypovedala,ževroku2010pracovalanaDaňovomúradeNitraIakosprávkyňadane.
Jej pracovnou náplňou o. i. bolo spracovávanie predložených daňových priznaní, v prípade pochybností
v daňovom priznaní vydávala výzvy na ich odstránenie, v prípade, ak daňový subjekt nezaplatil včas
priznanú daň, boli mu vyrubované sankcie. Predmetné sankcie vyrubovala ona, to znamená, že
vyhotovila rozhodnutie o vyrubení sankcie, ktoré rozhodnutie podpisoval jej priamy nadriadený. Aj keď
bolo daňové priznanie podané po zákonom stanovenej lehote, aj vtedy sa vyhotovilo rozhodnutie o

vyrubení sankcie, ktoré rozhodnutie podpisoval jej nadriadený.
Pamätala si, že spoločnosť PAA, s.r.o. podala daňové priznanie za zdaňovacie obdobie máj 2010.
Toto daňové priznanie bolo podané na podateľni daňového úradu dňa 23.06.2010. Daňový subjekt
si uplatnil vrátenie nadmerného odpočtu DPH vo výške 963 929.18 €. Jej povinnosťou bolo po
formálnej stránke skontrolovať daňové priznanie a v prípade, ak si daňový subjekt uplatnil nadmerný

odpočet, pokiaľ daňový subjekt nebol predmetom kontroly, vystavovala platobný poukaz na vyplatenie
nadmerného odpočtu. Vo všeobecnosti v r. 2010 platilo, že daňovému subjektu v prípade nevykonania
daňovej kontroly bol nadmerný odpočet vyplatený do 30 dní od podania daňového priznania za
nasledujúci mesiac. Bola to zákonom stanovená lehota. Platobný poukaz spolu s daňovým priznaním
predkladala svojmu nadriadenému na podpis. Zároveň zisťovala, v rámci kontroly, či daňový subjekt

nemal nedoplatky. Pokiaľ by bola zistila, že daňový subjekt nemá uhradenú daňovú povinnosť, bolo jej
povinnosťou preúčtovať nadmerný odpočet na neuhradené daňové povinnosti. Vyslovila domnienku, že
zrejme sa daňový subjekt pomýlil, keď daňové priznanie za mesiac máj 2010 podal na Daňový úrad
Nitra I, keď v tom čase pod tento úrad ešte nespadal.
Nakoľko daňový subjekt nebol v tom čase v evidencii Daňového úradu Nitra I, dňa 24.06.2010 postúpila

predmetné daňové priznanie z dôvodu miestnej nepríslušnosti na Daňový úrad Bratislava VI.
Dňa 13.07.2010 bolo toto daňové priznanie vrátené, teda postúpené opäť Daňovému úradu Nitra I.,
nakoľko daňový subjekt, spoločnosť PAA, s.r.o. už patrila do pôsobnosti tohto daňového úradu.
Dňa 02.07.2010 podala podnet na vykonanie daňovej kontroly u spomenutého daňového subjektu za
zdaňovacie obdobie máj 2010, z dôvodu vysokého nadmerného odpočtu. Spoločnosť PAA, s.r.o., ako

daňový subjekt v tom čase nepoznala, keďže bol predelimitovaný z Daňového úradu Bratislava VI.
Dodala,žetieskutočnosti,žeboluplatnenývysokýnadmernýodpočetažeišloopredelimitovanýdaňový
subjekt, boli dôvodom pre jej rozhodnutie na podanie podnetu na vykonanie daňovej kontroly. Podnet
podala na e-mailovú adresu nrnr1.podnet, ktorú adresu mal zriadenú Daňový úrad Nitra I. Jej priamy
nadriadený Ing. H. R., vedúci vymeriavacieho oddelenia, nemal na túto správu resp. podnet žiaden

dosah a či vôbec mal prístup na predmetnú stránku, k tomu sa vyjadriť nevedela.
Následne, dňa 08.07.2010 podal daňový subjekt dodatočné daňové priznanie, v ktorom bolo zníženie
nadmerného odpočtu na sumu 30.68 €.
Svedkyňa vypovedala, že ešte predtým, t. j. dňa 06.07.2010 bola pridelená daňová kontrola kontrolnej
skupine v zložení obžalovaný Bc. T. J. a Ing. D. J..

Svedkynibolnahlavnompojednávanípredloženýinternýdoklad,ktorývyhotovilaIng.U.X.,ktorýmurčila
dňa 06.07.2010 kontrolnú skupinu na vykonanie daňovej kontroly u daňového subjektu - spoločnosti
PAA, s.r.o. za kontrolované zdaňovacie obdobie máj 2010.

Svedkyňa vypovedala, že tento interný doklad bol vyhotovený na oddelení daňovej kontroly dňa
06.07.2010. Doklad vyplnila vedúca oddelenia kontroly, ktorým určila vykonanie kontroly a aj stanovila
kontrolnú skupinu. Na základe tohto interného dokladu potom kontrolná skupina mohla vykonať kontrolu.
Kontrolná skupina už v ten deň, kedy bol vydaný interný doklad, si od nej prevzala daňové priznanie
daňového subjektu - spoločnosti PAA, s.r.o., o čom svedčí dátum, ktorý vyznačila na ľavom dolnom rohu

a pokiaľ sa vedľa vyznačeného dátumu nachádza podpis, je to jej podpis. Teda v ten istý deň si od nej
členovia daňovej kontrolnej skupiny prevzali daňové priznanie za zdaňovacie obdobie máj 2010.
Ďalej svedkyňa vypovedala, že pokiaľ by nebola bývala dala podnet na daňovú kontrolu a v prípade,
ak by daňový subjekt nespadal pod výberové kritéria, vyhotovené nadriadeným orgánom na vykonaniedaňovej kontroly, bola by vydala a pripravila na podpis platobný poukaz na vyplatenie uplatneného
nadmerného odpočtu.
Obžalovaný Bc. T. J. nebol za ňou s tým, aby nedávala podnet na vykonanie daňovej kontroly. Ak už

raz dala podnet na vykonanie daňovej kontroly, obžalovaný už nemohol ovplyvniť, či v danom daňovom
subjekte bude vykonaná kontrola alebo nebude vykonaná kontrola. Obžalovaný Bc. T. J., ako kontrolór,
mal prístup do počítačového systému, kde si mohol prezerať daňové priznania konkrétneho subjektu.
Dodala, že v konkrétnom prípade bol uplatnený extrémne vysoký nadmerný odpočet a aj napriek tomu,
že už bola dňa 06.07.2010 pridelená daňová kontrola kontrolnej skupine, kontrola sa vykonala, a to aj

s prihliadnutím na to, že dňa 08.07.2010 si daňový subjekt podal dodatočné daňové priznanie, ktoré
bolo diametrálne odlišné od riadneho daňového priznania. Toto bol v podstate ďalší dôvod na vykonanie
daňovej kontroly.
Vo všeobecnosti po vykonaní daňovej kontroly jej príslušní kontrolóri priniesli protokol o vykonanej
kontrole spolu s poverením, výzvy a inú korešpondenciu, na základe čoho ona ako správkyňa dane
vyhotovila rozhodnutie, a to buď platobný výmer alebo dodatočný platobný výmer, ktorý predkladala na

podpis. V prípade priznania nadmerného odpočtu po vykonanej kontrole správca dane v zákonnej lehote
bol povinný vrátiť nadmerný odpočet do 10 dní od ukončenia kontroly.

Svedok Ing. H. R. vypovedal, že v roku 2010 vykonával funkciu vedúceho vymeriavacieho oddelenia
a po určitú dobu bol vymenovaný aj na zastupovanie riaditeľa Daňového úradu Nitra I. Svedkyňa

Ing. E. T. pracovala na vymeriavacom oddelení. Všetky správkyne dane mali od neho inštrukciu v
tom zmysle, že ak príde nová spoločnosť pod správu daňového úradu, je potrebné v nej vykonať
kontrolu DPH. Pod kontrolu spadali aj novovytvorené spoločnosti, ktoré po prvý krát podávali daňové
priznanie. Mal vedomosť o tom, že Ing. E. T. podávala podnet na vykonanie kontroly u predelimitovanej
spoločnosti PAA, s.r.o. Mal vedomosť o tom, že po určitú dobu existovala e-mailová adresa nrnr1.podnet

na Daňovom úrade Nitra I. Vypovedal, že vedel o každom podnete na vykonanie kontroly, ktorý
podala správkyňa dane, pretože na jeho pokyn, ako priameho nadriadeného, mali dohodnuté, že
vždy správkyňa dane v prípade, ak chcela podať podnet na vykonanie daňovej kontroly, prišla za
ním túto skutočnosť prekonzultovať. Vo všeobecnosti platilo, že ak daňový subjekt podal daňové
priznanie DPH, u ktorého nebola nariadená daňová kontrola na zistenie oprávnenosti uplatneného

nadmerného odpočtu DPH, tak v lehote do 30 dní od podania daňového priznania za nasledujúce
zdaňovacie obdobie bol nadmerný odpočet vyplatený. Správca dane vyhotovil platobný poukaz na
vrátenie uplatneného nadmerného odpočtu DPH a tento mu predložil na podpis. Predložil mu ho nie ako
vedúcemu vymeriavacieho oddelenia, ale ako poverenému riaditeľovi Daňového úradu Nitra I.
Daňové riaditeľstvo vyhotovilo písomné kritériá, ktoré určovali, že ak daňový subjekt si uplatnil nadmerný

odpočet DPH nad stanovený limit, musela byť u takého daňového subjektu vykonaná daňová kontrola.
Výška uplatneného nadmerného odpočtu DPH bola prvoradým dôvodom na vykonanie daňovej kontroly.
Spoločnosť PAA, s.r.o. uvedené kritérium spĺňala, nie len vzhľadom na výšku uplatneného nadmerného
odpočtuDPHzamesiacmáj2010,aleajzdôvodu,žešloopredelimitovanúspoločnosťapretovkaždom
prípade by bola v tejto spoločnosti nariadená daňová kontrola, ako sa aj stalo.

Spravidla riaditeľ daňového úradu spolu s vedúcou oddelenia kontroly vyberali daňové subjekty na
vykonaniedaňovejkontroly.Dvojicukontrolórovurčovalavedúcaoddeleniakontroly.Protokolovykonaní
kontroly predkladali kontrolóri vedúcej kontrolného oddelenia na posúdenie a keď bol tento protokol
podpísaný aj daňovým subjektom, odovzdal sa na oddelenie správy daní. Správca dane na základe
výsledkov kontroly do 10 dní od prevzatia protokolu o vykonanej kontrole vydal rozhodnutie na základe

zistených výsledkov kontroly.
V závere svojej výpovede uviedol, že v žiadnom prípade kontrolór nemohol ovplyvniť, či správca dane dá
alebo nedá podnet na vykonanie kontroly. Obžalovaný Bc. T. J. nezisťoval u neho žiadne údaje týkajúce
sa spoločnosti PAA, s.r.o.

-
V zmysle ustanovenia § 270 ods. 1, 2 Trestného poriadku súd na hlavnom pojednávaní, na návrh
prokurátora, prehral na technickom zariadení záznamy telefonických hovorov, ktoré boli získané na
základe príkazu na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky sudcu pre prípravné konanie
Okresného súdu Žilina, ako aj na základe príkazu na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej

prevádzky sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko
Banská Bystrica. V súvislosti so zodpovedaním otázky, či bolo použitie záznamov o uskutočnenej
telekomunikačnej prevádzke v predmetnej trestnej veci v súlade s ustanovením § 115 ods. 7 Trestnéhoporiadku, je potrebné sa v úvode zmieniť o tom, kedy je možné zasiahnuť do práva na súkromie tak,
aby to bolo v súlade so zákonom.

Do práva na súkromie možno zasiahnuť len v odôvodnených prípadoch a na základe zásad legality,
legitimity a proporcionality.

Legálny zásah znamená, že štát môže do práva na súkromie zasiahnuť iba na základe a v medziach
zákona, pričom sa skúma, či k zásahu do súkromia došlo v súlade s platnými právnymi predpismi.

Legitimitazásahuznamená,žedoprávanasúkromiemožnozasiahnuťlenvtedy,keďjetovzáujmeštátu
z dôvodov ochrany národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, predchádzania nepokojov a zločinnosti,
ochrany zdravia a morálky, zabezpečenia hospodárskeho blahobytu krajiny a v záujme jednotlivcov z
dôvodu ochrany ich práva a slobôd. Proporcionalita zásahu znamená, že k nemu možno prikročiť len
vtedy, keď je to nevyhnutné a sledovaný cieľ nemožno dosiahnuť miernejšími prostriedkami a iba v
duchu požiadaviek kladených na demokratickú spoločnosť vyznačujúcu sa pluralizmom, toleranciou a

voľným duchom.

Aby bolo možné v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Trestného poriadku vyhodnotiť dôkaz získaný
použitím informačno-technických prostriedkov ako dôkaz získaný zákonným spôsobom v zmysle a v
intenciách judikatúry Európskych orgánov ochrany práva, Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR,

možno vo všeobecnosti zhrnúť, že je potrebné, aby boli splnené tieto základné podmienky:
- podaný návrh spĺňa náležitosti stanovené Trestným poriadkom alebo zákonom č. 166/2003 Z. z. o
ochrane pred odpočúvaním,
- príkaz alebo súhlas na použitie informačno-technických prostriedkov je riadne odôvodnený, obsahuje
všetky stanovené náležitosti a bol vydaný príslušným súdom a sudcom,

- použitie informačno-technických prostriedkov bolo vykonané v súlade s vydaným príkazom,
-dôkazzískanýpoužitíminformačno-technickýchprostriedkovjepoužiteľnývtrestnomkonanízhľadiska
kvality, obsahu a úplnosti.

Prvostupňový súd sa na hlavnom pojednávaní, bez účasti verejnosti na hlavnom pojednávaní v zmysle

ustanovenia § 249 ods. 3 Trestného poriadku (verejnosť bola na časť hlavného pojednávania vylúčená),
za účasti strán v konaní, v súlade s ustanovením § 247 ods. 6 Trestného poriadku, oboznámil s
utajovanou časťou spisu v trestnej veci obžalovaných č. p. BB-ŠTS-V-7/2014 a konštatoval, že záznamy
z telekomunikačnej činnosti boli vykonané na základe rozhodnutia príslušných súdov a sudcov pre
prípravné konanie spôsobom, ktorý bol v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku a

Zákona o ochrane pred odpočúvaním a rešpektujú vyššie spomenuté princípy. Tieto záznamy je preto
potrebné považovať za dôkazy získané zákonným spôsobom.

V ustanovení § 115 ods. 7 Trestného poriadku sa uvádza, že v inej trestnej veci, ako je tá, v ktorej
sa odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky vykonal, možno záznam použiť ako dôkaz len

vtedy, ak sa súčasne aj v tejto veci vedie trestné konanie pre trestný čin uvedený v odseku 1 § 115
Trestného poriadku.

V ods. 7 § 115 Trestného poriadku sú teda upravené podmienky na použitie tohto inštitútu ako dôkazu
v inej trestnej veci.

Slovko „súčasne“ je potrebné správne vzťahovať k okamihu použitia výsledkov odposluchu a nie k
okamihu vykonávania odposluchu. Bolo by nelogické, aby zákonným spôsobom vyhotovený záznam vo
veci, v ktorej bol nariadený, mohol byť vykonávaný aj pred
začatím trestného stíhania (§ 115 ods. 2, veta prvá), no vo veci, v ktorej by mohol byť použitý ako dôkaz,

bysatotoobmedzilolennaprípad,žeužvdobevyhotovovaniaodposluchuazáznamutelekomunikačnej
prevádzky by bolo vedené trestné stíhanie. Takýto výklad by viedol k záveru, ktorý nemá racionálny
zmysel a znamenal by vylúčenie použiteľnosti tohto ustanovenia pre rozhodujúcu väčšinu prípadov
v praxi, keď priamo na záznamoch, ktoré boli vyhotovené v súlade s Trestným poriadkom, dôjde k
zachyteniu protiprávneho konania v zmysle ustanovenia § 115 ods. 1 Trestného poriadku.

Je potrebné uviesť, že z utajovanej časti spisu bolo zistiteľné, že uznesením vyšetrovateľa PPZ Úradu
boja proti korupcii Stred Banská Bystrica bolo dňa 13.01.2010 začaté trestné stíhanie vo veci pre
zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 2 písm. a, ods. 4 Trestného zákona. Vpredmetnej veci, na návrh prokurátora, sudca pre prípravné konanie Okresného súdu Žilina vydal príkaz
na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky mobilnej účastníckej stanice, ktorej užívateľom
bol jeden zo spoluobžalovaných v predmetnej trestnej veci. Po uplynutí určenej doby odpočúvania a

záznamu telekomunikačných činností bol vydaný príkaz na predĺženie času odpočúvania a záznamu
telekomunikačnej činnosti z dôvodov uvedených v spomenutom rozhodnutí. Na základe získaných
poznatkov vo veci, v ktorej bol vydaný príkaz na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky,
vyšetrovateľ v prejednávanej trestnej veci vydal 21.06.2010 uznesenie a ďalšie 24.06.2010 o začatí
trestného stíhania vo veci pre prečin podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona

v bode 1) a pre zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona v bode 2) na tom
skutkovom základe, ako je to uvedené v uznesení vyšetrovateľa a následne na návrh prokurátora bol
sudcom pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica
vydaný príkaz na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky mobilnej účastníckej stanice,
ktorú užívala záujmová osoba, voči ktorej vyšetrovateľ vo veci činný, na základe predchádzajúceho
súhlasu prokurátora, dočasne odložil vznesenie obvinenia. Z obsahu utajovanej časti spisu ďalej bolo

zistiteľné, že sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko B. Bystrica
vydal aj príkaz na sledovanie osoby s využitím fototechnických a optických prostriedkov podľa § 10 ods.
21 Trestného poriadku na jedného zo spoluobžalovaných, ako aj ďalší príkaz na sledovanie osoby s
využitím tých istých prostriedkov na osobu, voči ktorej vyšetrovateľ dočasne odložil vznesenie obvinenia.

Na základe vyššie uvedeného dospel súd k záveru, že použitie záznamov z odposluchov
telekomunikačnej prevádzky v posudzovanej trestnej veci boli ako dôkazy použité v súlade so zákonom.
-
Po vykonanom dokazovaní súd hodnotil zákonným spôsobom získané dôkazy podľa svojho vnútorného
presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo ako aj v ich

súhrne, berúc v úvahu obsah telefonických rozhovorov obžalovaného N. H. so svedkami H. O. a J. Y.,
Ing. J. T., ako aj obžalovaného Bc. T. J. so svedkom H. O.. Takisto súd pri svojom rozhodovaní bral v
úvahu listinné dôkazy, ktoré na hlavnom pojednávaní oboznámil ich prečítaním. Na základe vykonaného
dokazovania dospel k záveru, že v prejednávanej veci došlo k spáchaniu skutkov tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Trestného činu nepriama korupcia podľa § 336 ods. 1 Trestného zákona sa dopustí ten, kto priamo alebo
cez sprostredkovateľa pre seba alebo pre inú osobu prijme, žiada alebo dá si sľúbiť úplatok za to, že
bude svojim vplyvom pôsobiť na výkon právomoci osoby uvedenej v § 328, §329, § 330 alebo § 331,
alebo za to, že tak už urobil. Podľa ods. 2 tohto trestného činu sa dopustí ten, kto priamo alebo cez

sprostredkovateľa inému sľúbi, ponúkne alebo poskytne úplatok za to, že bude svojim vplyvom pôsobiť
na výkon právomoci osoby uvedenej v § 332, 333, 334 alebo § 335, alebo za to, že tak už urobil, alebo
z tohto dôvodu poskytne, ponúkne alebo sľúbi úplatok inej osobe.

-

Na svoju obhajobu obaja obžalovaní v podstate uviedli, že sa vzájomne nepoznali. Obžalovaný N. H.
vypovedal, že nemal dôvod ponúkať obžalovanému Bc. T. J. peniaze za to, aby vybavil u pracovníkov
daňového úradu, ktorí boli oprávnení rozhodovať o vyplatení nadmerného odpočtu DPH po podaní
daňového priznania k DPH za zdaňovacie obdobie máj 2010 spoločnosťou PAA, s.r.o. so sídlom Nitra,
Coboriho 2, aby títo rozhodli o vyplatení nadmerného odpočtu vo výške 963 929.18 € bez vykonania

daňovej kontroly, resp. preverovania oprávnenosti uplatnenia nadmerného odpočtu DPH s tým, že
úplatok vo výške 50 000.- € obžalovanému Bc. T. J. nikdy nesľúbil a ani cez sprostredkovateľa, svedka
H. O. mu nedal.
Na druhej strane obžalovaný Bc. T. J. tvrdil, že nikdy si nedal sľúbiť od obžalovaného N. H. úplatok za
to, že bude pôsobiť na ďalších pracovníkov daňového úradu z dôvodu, ako to bolo prv uvedené a ani

nikdy prostredníctvom svedka H. O. v mieste svojho bydliska úplatok vo výške 50 000,-€ neprijal.
Vpodstateobajaobžalovanívypovedali,žeceláobžalobajepostavenánavýpovedijedinéhosvedkaato
H. O., ktorý tak v prípravnom konaní, ako na hlavnom pojednávaní klamal. Obžalovaný N. H. vypovedal,
že bol to H. O., ktorý zháňal peniaze, a nie on na ten účel, ako sa mu to kladie za vinu. Pokiaľ pomohol
H. O. zohnať peniaze od J. Y., účelom tejto pôžičky malo byť splatenie dlhov, ktoré mal H. O..

Súd sa zaoberal vierohodnosťou výpovede obžalovaného Bc. T. J., ktorý najprv tvrdil, že doma od
H. O. prevzal peniaze v zalepenej obálke a že ho H. O. požiadal o odovzdanie obálky pracovníkovi
daňového úradu, pričom osobu nekonkretizoval a neskôr tvrdil, že v zalepenej obálke boli peniaze, ktorépatrili H. O., ktoré si nechal u neho v úschove. Keď bol obžalovaný vyzvaný, aby odstránil rozpory vo
svojej výpovedi, vypovedal, že H. O. ho síce požiadal o doručenie obálky nemenovanému pracovníkovi
daňového úradu, avšak ho o to požiadal nie v ten deň, kedy H. O. doniesol k nemu domov zalepenú

obálku. Obžalovaný tvrdil, že v podstate ani nevedel, koľko peňazí sa nachádza v zalepenej obálke,
a pokiaľ spomínal čiastku 50 000.-€ v prípravnom konaní, hovoril o tejto čiastke preto, lebo sa o nej
dozvedel z uznesenia o vznesení obvinenia. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní detailne vypovedal o
tom, akým spôsobom bola obálka uložená do barovej skrinky s tým, že „ani sa jej nedotkol“.

PovýsluchusvedkaH.O.súdnepovažovalvýpoveďobžalovanéhoBc.T.J.,ktorúpredniesolnahlavnom
pojednávaní, za vierohodnú, vzhľadom na výpoveď tohto svedka, ktorý od počiatku tvrdil, že čiastku
50 000.-€ prevzal v prepáskovanej obálke od obžalovaného N. H. a na pokyn obžalovaného N. H. ju
obžalovanému Bc. T. J. aj odovzdal. Svedok v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní
tvrdil, že to bol samotný obžalovaný Bc. T. J., ktorý mu dal „avízo“, kedy mu má obálku s peniazmi
doniesť. Svedok H. O. jednoznačne poprel tvrdenie obžalovaného Bc. T. J., že by si bol u neho dal

do úschovy tržbu, prípadne iné svoje peniaze. Tento svedok ďalej vyvrátil tvrdenie obžalovaného Bc.
T. J., ktorý tvrdil, že sa prvýkrát uvidel so spoluobžalovaným len pri konfrontácii pred vyšetrovateľom.
Podľa výpovede svedka H. O. obaja obžalovaní sa stretli v jeho kancelárii vo Vrábloch. Toto stretnutie sa
uskutočnilo v tom v čase, kedy už boli obžalovanému Bc. J. peniaze v obálke ním odovzdané. Svedok vo
svojej výpovedi podrobne uviedol, za akých okolností sa stretnutie medzi obžalovanými uskutočnilo. V

konečnom dôsledku ani samotný obžalovaný N. H. nevyvrátil, že sa takéhoto stretnutia zúčastnil, tvrdiac,
že svedkom H. O. mu bol pracovník daňového úradu predstavený menom „T. J.“, avšak na hlavnom
pojednávaní tvrdil, že sa nejedná o jednu a tú istú osobu. V tomto smere takéto tvrdenie obžalovaného
N. H. vyvrátil svojou výpoveďou svedok H. O., ktorý od počiatku vyšetrovania tvrdil, že obžalovaných
nezoznamoval, lebo sa poznali a rozhovor medzi nimi prebehol bez jeho prítomnosti. Na tomto mieste

sa javí za potrebné zdôrazniť, že súd tvrdeniu obžalovaného N. H., že osoba, s ktorou sa stretol v
kancelárii svedka H. O., mu bola týmto svedkom predstavená ako “T. J.“, neuveril, vzhľadom na výpoveď
samotného svedka H. O., ktorý aj pri konfrontácii so samotným obžalovaným N. H. do očí zopakoval
svoje tvrdenia ohľadom stretnutia oboch obžalovaných v jeho kancelárii.

Výpoveď obžalovaného Bc. T. J. z hlavného pojednávania považoval súd za nevierohodnú aj z ďalšieho
dôvodu. Obžalovaný totiž len v konaní pred súdom tvrdil, že svedkom odovzdávania opáskovanej
obálky bol T. U., výsluchu ktorého sa domáhal na hlavnom pojednávaní. T. U. v prípravnom konaní
vypočutý nebol, pretože obžalovaný na otázku vyšetrovateľa, či bol niekto prítomný pri odovzdávaní
peňazí, vypovedal, že prítomný nebol nikto. Ani zo záznamu o preštudovaní vyšetrovacieho spisu zo dňa

05.06.2012 nevyplýva, že by sa bol obžalovaný domáhal výsluchu tohto svedka. Pokiaľ bol na hlavnom
pojednávaní vypočutý ako svedok T. U., tento svojou výpoveďou nepotvrdil výpoveď obžalovaného Bc.
T. J. a v konečnom dôsledku súd jeho výpoveď nepovažoval za vierohodnú. Svedok o. i. tvrdil, že
keď „H.“ odišiel od obžalovaného, videl, ako obžalovaný sám dal obálku do nejakej skrinky a zamkol
ju. Tvrdil, že keď stál v inej izbe za pootvorenými dverami, videl na obžalovaného, tento stál k nemu

otočený chrbtom a „H.“ mu hovoril, že ide do Talianska a že sa nechce vracať s obálkou domov a že tú
obálku nechá u obžalovaného. Vzápätí tvrdil, že na obžalovaného a na „H.“ nevidel, lebo dvere boli len
pootvorené na 6 cm. Keď bol vyzvaný, aby odstránil rozpor vo svojej výpovedi, svedok uviedol: „Jáj, to
som sa pomýlil, chrbtom stál v bare. Uvedomil som si, že som spravil chybu, keď som tak vypovedal, že
som ich cez tie dvere videl, lebo som ich nevidel.“ Vzhľadom na výpoveď obžalovaného a svedka T. U.,

súd pristúpil k ich konfrontácii, v rámci ktorej svedok do očí obžalovaného tvrdil, že videl, ako obžalovaný
obálku sám dal do skrinky a v tom čase už tam H. O. nebol. Aj napriek tomu, že obžalovaný vypovedal,
že ak videl ruku, že to nebola jeho ale H. O., svedok uviedol: „Ja som videl tú obálku v rukách, to bola
tvoja ruka.“ Súd výpoveď tohto svedka nepovažoval za vierohodnú aj vzhľadom k tomu, že tvrdil, že
udalosti, o ktorých vypovedal, sa stali v deň, kedy majú meniny „J.“, t. j. 12.09., teda niekoľko mesiacov

po spáchaní zažalovaného skutku. Sám obžalovaný Bc. T. J. vypovedal, že v tento deň ho síce svedok
navštívil, avšak udalosť, o ktorej svedok vypovedal, sa nestala v deň 12.09. Navštívil ho 12.09., ale z
toho dôvodu, že ho prišiel zavolať von, on bol vtedy nahnevaný, bol v záhrade, lebo práve v tento deň,
t. j. 12.09.2013 prevzal trestný rozkaz Špecializovaného trestného súdu, ktorým bol za prejednávaný
skutok uznaný vinným. Nemôže ostať bez povšimnutia ani tá skutočnosť, že svedok bez vyzvania súdu

začal hovoriť o svojej návšteve baru v obci Klasov tak, ako to bolo vyššie uvedené, a na otázku súdu,
prečo začal spontánne vypovedať o stretnutí v bare v obci Klasov, svedok uviedol, že preto, lebo sa to
stalo pred štyrmi rokmi.Súd sa zaoberal aj vierohodnosťou výpovede obžalovaného N. H.. Tvrdenia tohto obžalovaného súd
považoval za tendenčné a zavádzajúce, prezentované snahou vyhnúť sa trestnej zodpovednosti za
zažalovanýskutok.JehovýpoveďbolavyvrátenásvedeckouvýpoveďousvedkaH.O.,akoajvýpoveďou

svedka Ing. J. T., konteľa spoločnosti PAA, s.r.o., Coboriho 2, Nitra. Zároveň sa prvostupňový súd
zaoberal otázkou, akým spôsobom a za akým účelom bola získaná suma peňazí uvádzaná v skutkovej
vete tohto rozhodnutia. Z výpovede svedka Ing. J. T. bolo možné vyvodiť záver o tom, že bol to práve
obžalovaný N. H., s ktorým ho zoznámil svedok A. A., ktorý s ním prišiel do jednania s cieľom realizovať
prostredníctvom jeho spoločnosti obchod s televízormi. Svedok Ing. J. T. jednoznačne vypovedal, že

sa mal zrealizovať tzv. papierový obchod, uviedol, kto mal záujem na fiktívnom obchode s televízormi,
kto mu doklady týkajúce sa dodávateľa aj odberateľa doručil. Bol to obžalovaný N. H., ktorý mu
doručil vstupné faktúry, dodacie listy a všetky ďalšie doklady, ktoré boli potrebné na to, aby on na
základe predložených dokladov vystavil následné faktúry pre odberateľa. Obžalovaný N. H. mu dokonca
predložil aj dodávateľskú zmluvu pre spoločnosť PAA, s.r.o. Písomné podklady pre odberateľskú firmu
dostal takisto od obžalovaného H.. Svedok svojou výpoveďou potvrdil, že pri rozhovoroch, ktoré s

obžalovaným viedol, nebolo konkrétne spomínané meno obžalovaného Bc. T. J., bola ale spomínaná
osoba z daňového úradu, ktorá „to mala všetko zabezpečiť“. Až neskôr sa od H. O. dozvedel, že
obžalovaný Bc. T. J., ktorý u neho vykonal daňovú kontrolu po tom, ako podal opravné daňové priznanie
za mesiac máj 2010, bol „ten človek, ktorý sa mal o to všetko postarať“. Bol to opäť obžalovaný N. H.,
ktorý svedkovi doporučil aj zmenu sídla spoločnosti. Bol to opäť obžalovaný N. H., ktorý ho upozornil,

že na Daňovom úrade Nitra “nastali problémy“. Svedok svojou výpoveďou potvrdil aj tú skutočnosť, že
po tom, ako obžalovaný avizoval „problémy“ spojené s daňovým úradom, bol to opäť obžalovaný N. H.,
ktorý vyvolal stretnutie na benzínovej pumpe pri Nitre, ktorého stretnutia sa o. i. zúčastnil aj svedok H.
O.. Na tomto stretnutí bolo povedané, že ten, kto peniaze zobral, nech ich vráti. Peniaze boli poskytnuté
zato, aby všetko čo sa týkalo daňovej kontroly v spoločnosti PAA, s.r.o., prebehlo „v poriadku“. Svedok

potvrdil, že na mieste sa spomínalo meno „R.“, ako osoba, ktorá má vrátiť peniaze. Práve o tomto „R.“
sa na mieste hovorilo, že on na daňovom úrade mal „veci zabezpečiť.“

Súd mal ďalej za dostatočne preukázané, že svedok H. O. vedel, kto a ako mal uskutočniť „obchod
z televízormi“. Bol pri rozhovoroch obžalovaného N. H. a svedka Ing. J. T., bol prítomný aj pri

zabezpečovaní finančných prostriedkov od svedka J. Y.. Bol to on, ktorý odovzdával peniaze v
zapáskovanej obálke obžalovanému Bc. T. J., ktorého poznal. Bol prítomný aj pri stretnutí na benzínovej
pumpe pri Nitre, kde bolo medzi prítomnými dohodnuté, že zrušia celý obchod a že svedok Ing. J. T.
podá opravné daňové priznanie. Nie je preto možné jednoznačne vylúčiť, tak, ako to povedal svedok Ing.
J. T., že svedok H. O. bol takzvanou sprostredkovateľskou osobou. Práve týmto svedkom bolo svedkovi

Ing. J. T. naznačené, že obžalovaný Bc. T. J. bol tým človekom, ktorý sa mal „o to všetko postarať.“

Výsluchmi svedkov Ing. U. X., Ing. E. T. a Ing. H. R., pracovníkov Daňového úradu Nitra I, bolo
preukázané, kedy a za akých okolností bolo podané daňové priznanie k DPH na sumu 963 929.18
€ spoločnosťou PAA, s.r.o. za zdaňovacie obdobie máj 2010, ktoré osobne podal na Daňovom úrade

Nitra I. svedok Ing. J. T. dňa 23.06.2010. Svedkovia podrobne uviedli okolnosti podania predmetného
daňového priznania, vypovedali o predelimitácii spoločnosti, o podaní dodatočného daňového priznania
s vyznačeným dátumom jeho vyhotovenia 02.07.2010, ktoré prijal Daňový úrad Nitra I. dňa 08.07.2010,
o spôsobe nariadenia kontroly, o vytvorení kontrolnej skupiny, o výsledkoch daňovej kontroly a podobne.
Ich výpovede boli v súlade s listinnými dôkazmi, ktorými sa súd na hlavnom pojednávaní oboznámil

ich prečítaním. Pritom nemôže ostať bez povšimnutia ani tá skutočnosť, že práve dňa 02.07.2010
podala svedkyňa Ing. E. T. podnet na vykonanie daňovej kontroly u spomenutého daňového subjektu
za zdaňovacie obdobie máj 2010 a to práve z dôvodu vysokého nadmerného odpočtu. Svedčí o tom
e-mailová správa z uvedeného dňa, ktorú súd na hlavnom pojednávaní takisto oboznámil ako dôkaz.
Svedkyňa Ing. E. T. potvrdila svojou výpoveďou, že interný doklad, ktorý bol vyhotovený na oddelení

daňovej kontroly dňa 06.07.2010, ktorým bola určená kontrolná skupina, a ktorý takisto bol ako dôkaz na
hlavnom pojednávaní oboznámený, obsahuje záznam, ktorý sama vyhotovila a z ktorého bolo zrejmé,
že členovia daňovej kontrolnej skupiny v ten istý deň prevzali daňové priznanie za zdaňovacie obdobie
máj 2010. Predmetnú poznámku o tejto skutočnosti vyhotovila ona sama. Z uvedeného je možné
konštatovať, že po tom, ako členovia kontrolnej skupiny prevzali daňové priznanie za máj 2010, po

dvoch dňoch bolo na Daňový úrad Nitra I svedkom Ing. J. T. doručené dodatočné daňové priznanie
za ten istý mesiac s nadmerným odpočtom vo výške 30.68 €. Aj toto dodatočné daňové priznanie,
ako aj pôvodne podané daňové priznanie s nadmerným odpočtom vyčísleným na sumu 963 929.18
€ za mesiac máj 2010 súd na hlavnom pojednávaní ako dôkazy oboznámil. Je žiaduce uviesť, žedodatočné daňové priznanie bolo pôvodne podané ako „opravné“, ktorá skutočnosť je zrejmá z kolónky
„druh priznania“ a na dolnej časti tohto daňového priznania sa nachádza dátum 13.07.2010, odtlačok
pečiatky spoločnosti PPA, s.r.o., Coboriho 2, Nitra spolu s podpisom konateľa spoločnosti, z čoho bolo

zrejmé, že dňa 13.07.2010 bolo Ing. J. T. umožnené vykonať opravu v kolónke „druh priznania“. Všetci
traja svedkovia, pracovníci daňového úradu, potvrdili svojimi výpoveďami, že v konkrétnom prípade
bol uplatnený extrémne vysoký nadmerný odpočet. O. i. svedkyňa E. T. uviedla, že pokiaľ by nebola
bývala dala podnet na daňovú kontrolu a v prípade, ak by daňový subjekt nespadal pod výberové kritériá
na vykonanie daňovej kontroly, bola by vydala a pripravila na podpis platobný poukaz na vyplatenie

uplatneného nadmerného odpočtu. S poukazom na výpoveď svedkyne Ing. E. T., ako aj na výpoveď
samotnej vedúcej kontrolného oddelenia, svedkyne Ing. U. X., nie je vylúčené, že daňové priznanie
za mesiac máj 2010 dňa 06.07.2010 prevzal samotný vedúci kontrolnej skupiny, t. j. obžalovaný Bc.
T. J.. Jeho tvrdeniu, že dňa 06.07.2010 si nemohol prevziať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie
máj 2010 spomenutého daňového subjektu, pretože do 13.07.2010 sa spisový materiál spoločnosti
PAA, s.r.o. nachádzal na Daňovom úrade Bratislava VI., súd neuveril. Svedkyňa Ing. U. X. vysvetlila, že

správkyňa dane, svedkyňa Ing. E. T. sa mohla aj telefonicky informovať na Daňový úrad Bratislava VI.,
či daňový subjekt, spoločnosť PAA, s.r.o. spadá pod Daňový úrad Nitra I. a práve preto prišla správkyňa
dane s podnetom na vykonanie kontroly. Ona samotná pri vyhotovovaní interného dokladu, ktorým
nariadila kontrolu v spoločnosti a určila členov kontrolnej skupiny, vychádzala len z e-mailového podnetu
správkyne dane. Takto svedkyňa vypovedala po tom, ako jej bol predložený list zo dňa 07.07.2010,

ktorým Daňový úrad Bratislava VI. odstúpil z dôvodu príslušnosti daňové priznanie za mesiac máj 2010
na Daňový úrad Nitra I., na ktorom liste je odtlačok prezenčnej pečiatky dňom 13.07.2010. Aj tento list
bol na hlavnom pojednávaní oboznámený jeho prečítaním. Z ďalšieho listu zo dňa 12.04.2011 Daňového
úradu Nitra I. bolo zistiteľné, že daňový subjekt PAA, s.r.o. Coboriho 2 Nitra bol zaregistrovaný na
Daňovom úrade Nitra I. dňa 26.06.2010. Pri svojej výpovedi svedkyňa Ing. E. T. vyslovila domnienku,

že zrejme sa daňový subjekt pomýlil, keď daňové priznanie za mesiac máj 2010 podal na Daňový úrad
Nitra I, keď v tom čase pod tento úrad ešte nepatril. Žiada sa zopakovať, že daňové priznanie svedkom
Ing. J. T. bolo na podateľňu Daňového úradu Nitra I podané 23.06.2010. Nemôže ostať bez povšimnutia
vyjadrenie svedkyne Ing. U. X., ktorá o. i. na otázku, ako by sa správkyňa dane dozvedela o nariadenej
kontrole, ak by kontrolór z akýchkoľvek dôvodov jej nedoručil fotokópiu interného dokladu, svedkyňa

uviedla, že správkyňa dane sa nemala ako inak dozvedieť o nariadenej kontrole. Ňou vyhotovený
interný doklad dostával od nej kontrolór, ktorého učila ako člena dvojčlennej kontrolnej komisie na výkon
kontroly, jeho povinnosťou bolo tento interný doklad prefotiť a kópiu tohto dokladu bol povinný predložiť
správkyni dane.

Na tomto mieste sa žiada spomenúť aj ďalšiu zistenú skutočnosť: Svedkovi Ing. J. T. navrhol zmenu
sídla spoločnosti obžalovaný N. H., ktorý mu dal kontakt na svedka J. W. za účelom získať priestory
pre nové sídlo spoločnosti v Nitre. Samotný svedok Ing. J. T. vypovedal, že tento mladý človek ho
doviedol do spoločnosti, ktorá len prenajímala „sídla“ pre spoločnosti. Jednalo sa však len o sídlo s
poštovou schránkou, reálne priestory jeho spoločnosť nezískala žiadne, čo zistil, ako sám vypovedal,

až priamo na mieste. Potom je otázne, kde a za akých okolností bola pracovníkmi kontrolnej skupiny
vykonanákontroladaňovéhosubjektu.Zprotokoluzkontrolynazistenieoprávnenostinárokunavrátenie
nadmerného odpočtu zo dňa 02.09.2010 č. 627/320/54619/2010/Msrs, ktorý bol takisto na hlavnom
pojednávaní oboznámený spolu so zápisnicou o ústnom pojednávaní výsledkov kontroly, bolo zistiteľné,
že kontrola bola vykonaná „v priestoroch daňového subjektu Nitra, Coboriho 2“.

Pri vyhodnotení dôkaznej situácie ohľadom pôžičky peňazí vo výške 45 000.-€ súd mal za preukázané,
že svedok J. Y. skutočne túto čiastku požičal, avšak nie pre potreby H. O. tak, ako to tvrdil obžalovaný N.
H. spolu so svedkom J. Y.. Svedok J. Y., keď mu bola na hlavnom pojednávaní položená otázka, prečo v
zmluve o pôžičke zo dňa 25.06.2010 figuruje ako dlžník nie osoba H. O., ale práve obžalovaného N. H.,

ktorý mal podľa jeho tvrdenia len vybavovať pôžičku pre H. O., uviedol, že v zmluve je to tak preto, lebo
to tak napísal. Je zaujímavé, že túto skutočnosť obžalovaný N. H. nijak nenamietal, dokonca na hlavnom
pojednávaní tvrdil, že peniaze J. Y. požičal H. O. na jeho nátlak. Podľa prvotnej výpovede obžalovaného
N. H. svedok H. O. mal neustále opakovať, že „jeho kontakt to nespraví alebo nebude to sledovať“,
pokiaľ nedostane sumu 50 000.-€, ktorú si mali deliť H. O. s riaditeľom Daňového úradu Nitra. I. Až

neskôr obžalovaný N. H. tvrdil, že postupom času prišiel na to, že svedok H. O. ho zavádzal, pretože
peniazevpodstatepotrebovalsvedokH.O.presebanasplateniesvojichdlhov,ktorúskutočnosťsvedok
jednoznačne poprel. Spôsob, akým boli peniaze svedkovi J. Y. vrátené, opísal vo svojej výpovedi svedok
H. O., ako aj samotný obžalovaný N. H.. Svedok H. O. vypovedal, že v zalepenej obálke bolo 50 000.-€,ktorú skutočnosť sa dozvedel pri preberaní zalepenej obálky od obžalovaného N. H.. Súd nemal dôvod
pochybovať o vierohodnosti tvrdenia tohto svedka, a to aj vzhľadom na okolnosti, ktoré sa týkali spôsobu
vrátenia peňazí svedkovi J. Y., o ktorých vypovedal na hlavnom pojednávaní. Keď tento svedok odovzdal

prepáskovanú obálku obžalovanému N. H., ktorú predtým na byte prevzal od obžalovaného Bc. T. J.,
svedok H. O. uviedol, že obžalovaný N. H. mu povedal, že jeho je len čiastka 5 000.-€, ktorú si aj na
mieste zobral a k ostatným peniazom mu povedal, aby ich vložil na účet, ktorý patril svedkovi J. Y. s tým,
že samotný obžalovaný mu dal číslo účtu. Preto svedok H. O. čiastku 45 000.-€ svedkovi J. Y. vrátil,
hoci mu obžalovaný nevysvetlil, prečo práve on má vracať peniaze. Naopak, obžalovaný N. H. tvrdil, že

sumu 5 000,-€ k celkovej čiastke 50 000.-€ požičal pre svedka H. O. W. G.. Keď bol obžalovaný N. H.
vyzvaný, aby vysvetlil, kedy W. G. vyplácal sumu 5 000.-€ H. O., keďže v prípravnom konaní vypovedal,
že túto sumu doložil W. G. k čiastke 45 000.-€, obžalovaný vypovedal, že W. G. požičiaval H. O.iastku 5
000.-€ na benzínovej pumpe vo Vrábľoch v čase, kedy sa svedkovi J. Y. mali vrátiť peniaze. Z časového
hľadiska takéto tvrdenie obžalovaného strácalo na vierohodnosti. V konečnom dôsledku pre zistenie a
ustálenie skutkového stavu veci súd nepovažoval za potrebné zamerať dokazovanie na skutočnosť, kto

čiastku 5 000,-€ požičal. Pre potreby tohto konania, podľa názoru súdu, nie je podstatné, či k čiastke
45 000,-€ spomenutú sumu doložil obžalovaný N. H., alebo táto čiastka bola požičaná W. G., alebo
ktoroukoľvek inou osobou.

Vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní bolo dostatočným spôsobom preukázané, že

dňa 23.06.2010 bolo na Daňový úrad Nitra I podané daňové priznanie spoločnosťou PAA, s.r.o., s
vyznačeným sídlom spoločnosti - Coboriho 2, Nitra s dátumom jeho vyhotovenia dňa 22.06.2010. Jedná
sa o daňové priznanie za mesiac máj 2010 s uplatneným nadmerným odpočtom 963 929.18 €. Následne
Daňový úrad Nitra I prípisom zo dňa 24.06.2010 predmetné daňové priznanie odstúpil Daňovému úradu
Bratislava VI, ktorý ho prevzal dňa 30.06.2010. Zároveň Daňový úrad Nitra I listom zo dňa 25.06.2010

oznámil spoločnosti PAA, s.r.o., na adresu Coboriho 2, Nitra, že ich daňové priznanie bolo z dôvodu
príslušnosti postúpené na Daňový úrad Bratislava VI, ktorý list spoločnosť prevzala 30.06.2010. V ten
istý deň, t.j. 25.06.2010 - bola spísaná zmluva o pôžičke na sumu 50 000,-€, z obsahu ktorej vyplynulo,
že J. Y. peniaze v uvedenej výške požičal obom účastníkom zmluvy, t. j. v prvom rade obžalovanému
N. H. a svedkovi H. O., ktorý bol označený v zmluve ako spoludlžník s tým, že sa obaja zaviazali, že

túto sumu mu vrátia do 31.07.2010.

Za použitia informačno-technických prostriedkov bol dňa 19.06.2010, t. j. v sobotu zachytený rozhovor,
kde telefonuje svedok H. O. obžalovanému N. H.. O. i. z rozhovoru vyplynulo, že „...musia dať dokopy
čo sa dá a na piatok to dáme....“, obžalovaný hovoril, že zavolá v pondelok „J.“ (svedkovi J. Y.), aby

im nachystal peniaze s tým, že možná im dá aj štyridsať, čomu sa svedok potešil. Obaja sa zároveň
dohodli, že pôjdu za ním obaja. Obžalovaný N. H. vysvetľoval svedkovi, že keď hovoril s „J.“ povedal
mu, že „potrebujem to ja pre seba s H.“. Zároveň svedkovi vysvetľoval, že „J.“ predal barák a má „takých
stopäťdesiat“. (hovor číslo 9693)

Z ďalšieho rozhovoru, ktorý sa uskutočnil 20.06.2010, t. j. v nedeľu bolo zistiteľné, že obžalovaný N. H.
telefonoval svedkovi J. Y. a o. i. žiadal ho požičať „medzi tridsať, štyridsať“, že do telefónu mu nebude
vysvetľovať na čo a že príde za ním s H., jedným aj druhým. Vysvetľoval mu, že peniaze potrebuje
požičať maximálne na dva týždne. (hovor č. 9765)

Dňa23.06.2010t.j.vstreduo12.06htelefonovalobžalovanýN.H.svedkoviH.O.aoznamujemu,že„už
to tam podal“, že sa „dohodli“ na piatok, (osobu, s ktorou sa dohodol, bližšie neidentifikoval), rozprávali
sa o tom, akým spôsobom dajú dokopy čiastku „päťdesiattisíc“, lebo zatiaľ „štyridsaťosemtisíc“ je,
dohadovali sa, kto z nich doloží „len dvojku.“ Svedok H. O. hovoril, že „dobre môj, lebo už dajme to. Ja
len ide o tú dôveru, že včera stopercentne potvrdil dupla montáž...“.(hovor č. 10015)

Z rozhovoru z toho istého dňa, t. j. 23.06.2010 o 12.31 h vyplynulo, že obžalovaný N. H. následne
telefonoval svedkovi J. Y. a rozprávali sa o peniazoch, ktoré mal svedok J. Y. požičať. Dohodli si aj
spoločné stretnutie. (hovor č. 10020)

Dňa 24.06.2010 o 16.03 h telefonoval svedok H. O. obžalovanému Bc. T. J. a pýta sa ho: „...zajtra na
koľkátu by vyhovovalo, keby som tú kytičku doniesol.“ (hovor č. 115)O minútu medzi nimi znovu prebehne veľmi krátky rozhovor, pri ktorom obžalovaný Bc. T. J. povedal
svedkovi H. O.: „Počúvaj ma, ja pôjdem dneská okolo, zastavím sa. Nebudeme po telefóne nič.“ Obaja
s tým súhlasili a pozdravom ukončili rozhovor. (hovor č. 117)

Následne v ten istý deň o 16.04 h telefonuje obžalovaný Bc. T. J. svedkovi H. O. a oznamuje mu, že je
pred jeho domom, svedok H. O. obžalovaného volá „hore“, ale po tom hovorí, že „idem dole“. (hovor
č. 118)

Opäť v ten istý deň, t.j. 24.06.2010 o 18.39 h telefonoval svedok H. O. obžalovanému N. H..
Oznamoval mu, že „...bol tu, všetko je na milión percent, je to podpísané....“, „....montáž je stopercentne
zabezpečená...“. Zároveň sa svedok O. obžalovanému posťažoval, že je problém, lebo: „...ja tú dvojku
neviem nejak dokopy, do kelu tam“ a že už bol aj za otcom, načo sa ho obžalovaný N. H. pýtal: „Ani
jednotku? Do utorku ju potrebujeme.“ Načo mu svedok H. O. odpovedá: „...nemám predstavu, ako to
spraviť.“Následnesidohodlinadruhýdeňt.j.25.06.2010stretnutiestým,žeránooôsmejobžalovaného

H. O. vyzdvihne v Senci s tým, že obžalovaný H. hovorí, že: „... s J. to budeme musieť dohodnúť
tam.“ (hovor č. 10123, ktorý je totožný s hovorom zaznamenaným, aj ako hovor č. 124)

Dňa 25.06.2010 o 07.26 h bol zachytený hovor, kde telefonuje svedok H. O. obžalovanému N. H. a
dohadujú si stretnutie v Avione v Bratislave. (hovor č. 10138).

Následne v tento deň o 08.02 h telefonoval svedok J. Y. obžalovanému N. H. a dohodli si stretnutie v
obchodnom centre Avion v Bratislave a svedok oznamuje obžalovanému, že o deviatej pôjdu do banky
(hovor č. 10143). O chvíľu, presne o 08.29 h, bol opäť zachytený hovor medzi nimi, v ktorom obžalovaný
N. H. oznamuje svedkovi J. Y. zmenu stretnutia s tým, že sa stretnú v Mustangu, vetou: „V Mustangu

sme, J..“ (hovor č. 10144)

Medzi týmito dvoma rozhovormi prebehne v ten istý deň, t. j. 25.06.2010 o 08.11 h rozhovor (hovor č.
130), z ktorého vyplynulo, že svedok H. O. telefonoval osobe používajúcej mobilné telefónne číslo 0918
337 343 a pri vyzváňajúcom tóne rozpráva dvom osobám, že „včera bol osobne u mňa kamarát, predstav

si dvadsať minút z futbalu pozeral spolu so mnou, prišiel povedať, servus môj, čauko, všetko v poriadku,
podpísané, oukej, tú onú, tú tridsiatku on hovorí, že to je aký problém? Že to je už tak nastavené...“
Potom pred osobami povedal, že volá „N.“. (hovor č. 130)

Dňa 25.06.2010 o 12.47 h telefonoval obžalovaný N. H. svedkovi H. O., pri ktorom rozhovore sa

obžalovaný svedka pýtal: „Dorazené?“ Svedok H. O. na túto otázku hovoril obžalovanému, že „až zajtra
o desiatej, lebo ten architekt musel odbehnúť. Zajtra o desiatej prídem a ideme spolu za ním, potom.
Aspoň tak mi teraz povedal...takže mám to zatiaľ, to zostáva u mňa, no. Ale všetko je v poriadku...všetko
sa mu ľúbi,....všetko je v poriadku, len zajtra o desiatej to bude, dobre? Svedok takto reagoval na otázku
obžalovaného N. H., ktorý sa pýtal, či „nepišťal.“ (hovor č. 10164)

Dňa 26.06.2010 bola spoločnosť PAA, s.r.o. Coboriho 2 Nitra IČO: 44 808 836 zaregistrovaná na
Daňovom úrade Nitra I.

V tento deň o 12.19 h svedok H. O. telefonoval obžalovanému N. H. a o. i. mu hovorí: „všetko odovzdané,

všetko v poriadku.“ Obžalovaný sa ho pýta: „Dopisy si dal?“ Na čo mu svedok odpovedá: „Jasné, pekne
podpísal, áno, áno. Krásny dopis, zaľúbený, pekne tak vyfarbený...“ Uistil ho, že všetko odovzdal k
maximálnej spokojnosti. (hovor č. 10211)

Keďže sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko B. Bystrica vydal dňa

23.06.2010 aj príkaz na sledovanie osoby s využitím fototechnických a optických prostriedkov podľa §
10 ods. 21 Trestného poriadku, z písomného záznamu zo dňa 25.06.2010 bolo o. i. zistiteľné, že dňa
25.06.2010 o 06.00 h svedok H. O. so svojim motorovým vozidlom Toyota Land Cruiser, čiernej farby,
EČ NR 328 EV z miesta bydliska odišiel smerom do Bratislavy, o 08.11 h pred NC AVION zastavilo pri
jeho vozidle motorové vozidlo zn. BMW 5 striebornej farby, EČ 5B54131 /CZ/, z ktorého z miesta vodiča

vystúpil obžalovaný N. H.. Obaja vošli do nákupného centra a sadli si do reštaurácie Mustang. O 8.32 h
si k nim prisadli svedok J. Y. s Ing. A. Y. a potom všetci štyria o 08.55 h odišli na parkovisko pred nákupné
centrum. Následne bol vykonaný záchyt motorových vozidiel svedkov H. O. a J. Y.. V poobedňajších
hodinách, v čase od 15.35 h bolo motorové vozidlo svedka H. O. zachytené, ako s neznámou osobousa zaviezol cez obec Klasov a Beladice do obce Neverice, kde s vozidlom zaparkoval pred rodinným
domom č. 45, vošli do rodinného domu, o 16.05 h z neho vyšli a do vozidla uložili väčší plech na pečenie
s neznámym obsahom. Z miesta potom vozidlom odišli, vozidlo následne zaparkoval na parkovisku pri

divadle A. Bagara v Nitre, s neznámou osobou vybrali z motorového vozidla plech na pečenie a spoločne
vošli do divadla vchodom pre zamestnancov.

Nasledujúceho dňa, t. j. 26.06.2010, bolo pokračované v sledovaní a o 11.51 h bolo motorové vozidlo
svedka H. O. zachytené pred rodinným domom č. 26 v obci Golianovo. Jedná sa o adresu bydliska

obžalovaného Bc. T. J.. H. O. vošiel do dvora rodinného domu, kde sa stretol s obžalovaným Bc. T. J..
Niesol mu dve 5 litrové nádoby s bielym vínom a čiernu krabicu s rozmermi asi 50x30x15 cm. Ďalšia
činnosť svedka H. O. a obžalovaného nebola zisťovaná. O 12.19 h svedok H. O. opustil dvor rodinného
domu č. 26 a po rozlúčení sa s obžalovaným Bc. T. J., nastúpil do svojho vozidla. Zo záznamov o
sledovaní bolo tiež zistiteľné, že v uvedený deň od 11.30 h pred rodinným domom obžalovaného bolo
zachytené zaparkované motorové vozidlo Megane combi, bordovej farby, EČ NR 570 CI a vo dvore

obžalovaného motorové vozidlo Škoda Felícia, červenej farby, EČ NR 572 FH. O 12.19 h sa obžalovaný
Bc. T. J. rozlúčil vo svojom dvore so svedkom H. O., ktorý následne nastúpil do svojho motorového
vozidla pokračoval v jazde smerom na obec Babindol.

Na tomto mieste sa žiada zdôrazniť, že ihneď potom, ako sa svedok H. O. rozlúčil s obžalovaným,

telefonoval obžalovanému N. H., aby ho informoval, že „všetko je odovzdané, všetko je v poriadku“. Na
otázku obžalovaného N. H., či to bolo k spokojnosti, svedok mu odpovedal: „...všetko v maximálnej...“.
Jedná sa o hovor č. 10211 - deň 26.06.2010 o 12.19 h.

Dňa 27.06.2010 o 15.47 h telefonoval obžalovaný N. H. svedkovi Ing. J. T., o. i. mu oznamuje: „Včera,

počúvaj, však včera, čo bola? Sobota? Včera o desiatej mu to už dávali.....A to už bolo šrajbnuté
predvčerom.“ (hovor č. 10262)

-
Vzhľadom na vykonané dôkazy súd mal za preukázané, že obžalovaný N. H. prisľúbil obžalovanému Bc.

T. J. úplatok za to, že tento bude pôsobiť na ďalších pracovníkov Daňového úradu Nitra I, oprávnených
rozhodovať o vyplatení nadmerného odpočtu DPH pre spoločnosť PAA, s.r.o. so sídlom Nitra, Coboriho
2, IČO: 44 808 836 za zdaňovacie obdobie máj 2010 s tým, aby k vyplateniu nadmerného odpočtu
došlo bez vykonania kontroly resp. bez preverovania oprávnenosti uplatneného nadmerného odpočtu
DPH, a za tým účelom obžalovaný N. H. prostredníctvom svedka H. O. obžalovanému Bc. T. J. sľúbený

úplatok vo výške 50 000.-€ v mieste trvalého bydliska aj odovzdal. Vykonaným dokazovaním ďalej bolo
preukázané, že obžalovaný Bc. T. J. ako kontrolór Daňového úradu Nitra I si dal sľúbiť od obžalovaného
N. H.platok a tento aj v mieste svojho trvalého bydliska z rúk svedka H. O. prijal.
Súd výpovede oboch obžalovaných považoval za nepravdivé a zavádzajúce. Obaja obžalovaní v celom
rozsahu popreli spáchanie zažalovaných skutkov, pri svojich výpovediach na hlavnom pojednávania

prejavili snahu zbaviť sa trestnej zodpovednosti tvrdiac, že sa vôbec nepoznali a prvýkrát sa videli len
pred vyšetrovateľom PZ, ktorý s nimi vykonal konfrontáciu. Obžalovaný Bc. T. J. tvrdil, že o spoločnosti
PAA, s.r.o. sa prvýkrát dozvedel len vtedy, keď šiel do tejto spoločnosti vykonať daňovú kontrolu. Poprel,
že by si bol dal od spoluobžalovaného N. H. sľúbiť a neskôr prijať prostredníctvom svedka H. O.platok
vo výške 50 000.-€ za to, aby zabezpečil na Daňovom úrade Nitra I, aby nebola vykonaná kontrola

uplatneného nadmerného odpočtu DPH u daňového subjektu PAA, s.r.o. Nitra za mesiac máj 2010.
Poprel, že by sa bol stretol v kancelárii tohto svedka so spoluobžalovaným N. H. tvrdiac, že doposiaľ
nebolo jediným dôkazom preukázané, že by sa bol skutku dopustil tak, ako to bolo uvedené v obžalobe.
Dodal, že v konkrétnom prípade išlo u neho o prvú kontrolu uplatneného nadmerného odpočtu DPH.

Takisto obžalovaný N. H. tvrdil, že so spoluobžalovaným sa nepoznali a videli sa prvýkrát pri vzájomnej
konfrontácii. Pokiaľ tento obžalovaný vypovedal o tzv. obchode s televízormi, ktorý mala realizovať
spoločnosť PAA, s.r.o., stále tvrdil, že sa malo jednať „o reálny obchod a nie fiktívny“ a že bol to svedok
H. O., ktorý si súrne potreboval požičať čiastku 50 000.- € „pre pána, ktorý robí na daňovom úrade a
ktorý dohliadne, aby bez kontroly alebo po kontrole bol bez zbytočných prieťahov vyplatený nadmerný

odpočet DPH spoločnosti PAA, s.r.o..“. Neskôr tvrdil, že v podstate ani nepoznal konkrétny účel pôžičky
svedka H. O. a ani nepoznal spoločnosť PAA, s.r.o. Poprel, že by si bol požičiaval peniaze od svedka
J. Y. a že na zmluve o pôžičke jeho meno ako dlžníka figuruje len preto, lebo si to tak želal J. Y.. Tiež
poprel, že by bol sľúbil obžalovanému Bc. T. J.platok, takisto poprel, že by bol cez svedka H. O. poskytolspoluobžalovanému úplatok. Obžalovaný N. H. nepoprel, že bol na stretnutí v kancelárii u svedka H.
O. vo Vrábloch, tvrdiac, že sa chcel stretnúť s pracovníkom daňového úradu, lebo sa s ním chcel
rozprávať ohľadom plánovaného obchodu s televízormi, chcel poznať jeho názor na plánovaný obchod,

avšak zdôraznil, že o tento obchod nemal záujem on, ale svedok H. O., ktorý mu mal tvrdiť, že uvedený
pracovník daňového úradu bude pre tento obchod garantom. Peniaze, ktoré súrne potreboval požičať
svedok H. O., mali byť, podľa tvrdenia obžalovaného N. H., použité ako provízia, nie úplatok. V závere
svojej výpovede vyslovil názor, že daňový úradník má nárok na províziu.

Vzhľadom na doposiaľ uvedené súd pri ustálení skutkového stavu veci vychádzal z výpovedí svedkov
H. O., Ing. J. T., J. Y., ktorých výpovede súd samostatne, ako aj vo vzájomnej súvislosti vyhodnotil v
predchádzajúcej časti tohto rozhodnutia. Vychádzal tiež z výsledkov použitých informačno-technických
prostriedkov a prostriedkov operatívno-pátracej činnosti, ktoré takisto v predchádzajúcej časti vyhodnotil
a dospel k záveru, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný N. H. priamo sľúbil a
cezsprostredkovateľainémuposkytolúplatokzato,žebudesvojimvplyvompôsobiťnavýkonprávomoci

osoby uvedenej v § 333 Trestného zákona. Bolo tiež preukázané, že obžalovaný Bc. T. J. priamo si dal
sľúbiť a cez sprostredkovateľa pre seba prijal úplatok za to, že bude svojím vplyvom pôsobiť na výkon
právomoci osoby uvedenej v § 329 Trestného zákona. Preto súd oboch obžalovaných uznal za vinných
tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Pracovník daňového úradu pri výkone svojich právomocí je osobou, na ktorú mal obžalovaný Bc. T. J.
vplývať, aby porušila svoje povinnosti vyplývajúce z jeho povolania, postavenia alebo funkcie, teda pri
svojom rozhodovaní obstaráva vec všeobecného záujmu. Bolo preukázané, že jediný, kto bol oprávnený
podpísať správcom dane vyhotovený platobný poukaz na vrátenie uplatneného nadmerného odpočtu,
bol svedok Ing. H. R., ktorý síce v roku 2010 vykonával funkciu vedúceho vymeriavacieho oddelenia,

avšak v čase spáchania skutku bol vymenovaný aj na zastupovanie riaditeľa Daňového úradu Nitra I.
Obžalovaný Bc. T. J. ako kontrolór daňového úradu mal možnosť pôsobiť na výkon právomoci verejného
činiteľa, teda na osobu oprávnenú rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb,
v konkrétnom prípade na vedúceho vymeriavacieho oddelenia, ktorý v tom čase bol vymenovaný na
zastupovanie riaditeľa DÚ. Nemôže ostať bez povšimnutia ani tá skutočnosť, o ktorej vypovedala

svedkyňa Ing. E. T., a to o dátume, ktorý bol vyznačený v ľavom dolnom rohu daňového priznania s
jej podpisom (06.07.2010). V tento deň totiž kontrolná skupina, vedúcim ktorej bol samotný obžalovaný
Bc. T. J., prevzala fotokópiu daňového priznania. Táto skutočnosť, podľa názoru súdu, mala vplyv aj
na stretnutie, ktoré sa uskutočnilo na benzínovej pumpe, kde došlo k zvade medzi účastníkmi tohto
stretnutia, kde sa svedok Ing. J. T. vyjadril, že nasledujúci deň podá dodatočné daňové priznanie.

Dodatočné daňové priznanie bolo podané konateľom spoločnosti PAA, s.r.o. už dňa 08.07.2010. Preto
došlo k vracaniu peňazí zo strany obžalovaného Bc. T. J. spôsobom, o ktorom vypovedal svedok H. O.
a tieto sa vrátili na účet J. Y.. A práve preto obžalovaný N. H. na stretnutí v kancelárii H. O. vo Vrábloch
povedal vetu, ako sám vypovedal, že „...kto z vás zobral peniaze, ten musí peniaze aj vrátiť.“ V tom
čase boli v kancelárii okrem neho nie len spoluobžalovaný Bc. T. J., ale aj svedok H. O.. Na tomto

mieste treba opäť upozorniť na skutočnosť, že najprv bolo podané svedkom Ing. J. T. opravné daňové
priznanie a konkrétne dňa 13.07.2010 mu bolo umožnené vykonať opravu v kolónke „druh priznania“
na dodatočné daňové priznanie. Z uvedeného je zrejmé, že v tom čase toto daňové priznanie už bolo
v rukách kontrolnej skupiny.

Výsledkami vykonaného dokazovania však nebolo preukázané, že by došlo k akejkoľvek súčinnosti
so svedkom Ing. H. R., tento nemal žiadnu vedomosť o kontaktoch medzi obžalovanými. Ohľadom
právnej kvalifikácie konania obžalovaných je potrebné uviesť, že z hľadiska objektívnej stránky trestný
čin nepriamej korupcie je dokonaný už tým, že páchateľ žiada alebo príjme úplatok za to, že svojim
vplyvom bude pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa. Nevyžaduje sa, aby u verejného činiteľa

skutočne intervenoval. Skutočnosť, že verejný činiteľ, ktorého právomoci sa úplatok týka, nie je o úplatku
informovaný, nemá vplyv na trestnosť páchateľa. Ak by páchateľ na výkon právomoci verejného činiteľa
skutočne pôsobil, došlo by k dokončeniu trestného činu.

Obžalovaný Bc. T. J. v mieste bydliska požíva dobrú povesť. Pokiaľ pracoval na Daňovom úrade

Nitra I, takisto požíval dobrú povesť. Počas trvania pracovného pomeru vykonával funkciu kontrolóra.
Počas výkonu jeho práce nebolo mu uložené žiadne disciplinárne opatrenie. V rámci svojho funkčného
zaradenia bol dostatočne aktívny a ochotný, vyvíjal vlastnú iniciatívu, zaujímal sa o problémy. K práci
pristupoval zodpovedne. Doposiaľ súdom trestný nebol.O obžalovanom N. H. nie sú známe žiadne informácie. V roku 2011 bol priestupkovo postihnutý za
priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky blokovou pokutou. V minulosti bol dvakrát

súdom odsúdený, jedná sa o odsúdenie staršieho dáta, na ktoré súd ako na priťažujúcu okolnosť
neprihliadal.

-
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd v zásade musí prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti

poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a to v odsekoch 3 a 4 ustanovenia § 38 Trestného zákona.
U oboch obžalovaný súd vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle ustanovenia § 36 písm. j)
Trestného zákona a to tú, že obaja obžalovaní viedli pred spáchaním trestného činu riadny život.
Priťažujúcu okolnosť v zmysle ustanovenia § 37 Trestného zákona súd u obžalovaných nevzhliadol.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu prvostupňový súd prihliadol u oboch obžalovaných na základné

zásadyukladaniatrestovvzmysleustanovenia§34Trestnéhozákona.Prihliadolnaichdoterajšíspôsob
života, na možnosti ich nápravy, predovšetkým na okolnosti, za akých došlo k spáchaniu trestného činu,
z ktorého boli uznaní vinnými. Súd dospel k záveru, že na nápravu oboch obžalovaných bude postačovať
uloženie trestu odňatia slobody, ktorý im vymeral v trvaní 1 rok, každému zvlášť. U oboch obžalovaných
boli splnené zákonné podmienky pre podmienečný odklad výkonu uložený trestov v zmysle ustanovenia

§ 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Vzhľadom na ich doterajší život možno dôvodne mať za to,
že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaných výkon trestu odňatia slobody nie
je nevyhnutný. Obom obžalovaným určil skúšobnú dobu v trvaní 2 roky, ktorej dĺžku považoval za
primeranú a dostatočnú. Zároveň, vzhľadom na charakter trestnej činnosti, uložil obom obžalovaným aj
peňažný trest vo výške 5 000.-€, ktorý súd obom vymeral rovnako. Pre prípad, že by výkon peňažného

trestu mohol byť úmyselne zmarený, uložil obom obžalovaným náhradný trest odňatia slobody v trvaní
6 mesiacov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje v lehote 15 dní od jeho oznámenia. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v

prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Prokurátor môže podať odvolanie pre nesprávnosť
ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo dotýka.