Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, September 17, 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/55/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1407215644
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1407215644.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: U. - M. X..H..E.., F. X, W., zastúpeného Mgr.
Petrom Leimbergerom, advokátom so sídlom Májová 21, Bratislava, proti odporcom v 1. rade: H.
F., A.. XX.XX.XXXX, W. O. XXXX/XX, P., zastúpeného JUDr. Róbertom Pružinským, advokátom so
sídlom Prievozská 4/B, Bratislava, v 2. rade: D. P., A.. XX.XX.XXXX, W. E. XXXX/X, P., zastúpeného
Advokátskou kanceláriou MULARČÍK A PARTNERI, s.r.o., so sídlom Nám. M. Benku 15, Bratislava, o

zaplatenie XXX.XXX,- Sk (X.XXX,XX B.) s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku
Okresného X. P., Č..O.. XC XXX/XX-XX N. T. XX.XX.XXXX, U. S.

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na
ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom, Č..O.. XC XXX/XX-XX N. T. XX.XX.XXXX zamietol súd prvého stupňa návrh, ktorým sa

navrhovateľ domáhal od odporcov v 1. a 2. rade zaplatenia sumy XXX.XXX,-Sk s úrokom vo
výške 9,5 % ročne od XX.XX.XXXX do zaplatenia titulom hmotnej zodpovednosti za zverené hodnoty
s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu jeho plnenia povinnosť druhého z odporcov a
navrhovateľa zaviazal k povinnosti zaplatiť odporcovi v 1. rade trovy konania vo výške XXX,- B. a
odporcovi v 2. rade trovy konania vo výške XXX,XX B., všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vykonaným dokazovaním zistil, že odporcovia v 1. a 2. rade uzavreli s navrhovateľom na základe

pracovných zmlúv zo dňa XX.XX.XXXX Y. XX.XX.XXXX pracovný pomer ako operátori čerpacej stanice
U. P., súčasťou ktorých zmlúv bola i dohoda o hmotnej zodpovednosti, na základe ktorej odporcovia
prebrali počas výkonu práce hmotnú zodpovednosť za prevádzku Č. X. U. P., t.j. za majetok spoločnosti
podľa inventúrneho zoznamu, tovar a peňažnú hotovosť a ceniny nachádzajúce sa v trezore alebo
príručnej pokladni počas prevádzky a počas prepravy ako posol do banky, a tiež za peňažnú hotovosť v
prípade, že ju uschová na inom mieste ako je miesto prevádzky a taktiež za prípadný schodok na týchto

hodnotách, pokiaľ by nepreukázali, že tento schodok nezavinili. Vykonaným dokazovaním ďalej zistil,
že navrhovateľovi vznikol neodvedením sumy XX.XXX,-Sk za T. XX.-XX.XX.XXXX schodok v rovnakej
výške, pričom predmetnú finančnú hotovosť v sume XXX.XXX,-Sk umiestnil odporca v 1. rade v čase
okolo XX,XX M.. T. XX.XX.XXXX do trezoru na to určeného, ku ktorému mali prístup viacerí zamestnanci
navrhovateľa, ktorí ovládali k nemu aj prístupový kód. Takto zistený skutkový stav posúdil po právnej
stránke podľa § 182 ods. 1,2,3 Zákonníka práce a konštatoval, že v konaní nebolo preukázané, akým

spôsobom došlo k vzniku schodku na zverených hodnotách, keďže aj vo veci vedené trestné stíhanie
nebolo doposiaľ ukončené a ani jeden z odporcov nebol zo spáchania prečinu krádeže obvinený a
doposiaľ nebolo preukázané, kto predmetnú finančnú čiastku odcudzil, a preto sa v danej veci nejedná
o pracovno-právnu zodpovednosť odporcov v 1. a 2. rade, ale o trestno-právnu zodpovednosť doteraz
neznámeho páchateľa tohto skutku. Dôvodil, že v danej veci nepretržitá 24-hodinová pracovná zmena;
ktorá je v rozpore s ust. § 84 ods. 4 Zákonníka práce, je takým nedostatkom v pracovných podmienkach

vytvorených navrhovateľom pre jeho zamestnancov, ktorý bráni riadnemu hospodáreniu so zverenými
hodnotami, navyše pracovisko čerpacej stanice U. P. nebolo zabezpečené ani kamerovým systémom,a napriek skutočnosti, že na pracovisku vykonávali prácu vždy viacerí pracovníci, resp. mali vykonávať
prácu najmenej dvaja pracovníci, navrhovateľ neuzatvoril so svojimi pracovníkmi dohody o spoločnej
hmotnej zodpovednosti a bez zistenia miery zavinenia požadoval zaplatenie sumy XXX.XXX,- Sk od

každého z odporcov, a teda už z tohto dôvodu bolo potrebné návrh navrhovateľa zamietnuť. O trovách
konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešným odporcom v 1. a 2. rade priznal náhradu trov
konania.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ domáhajúc sa jeho

zrušenia a vrátenia súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Namietal, že zodpovednosť
zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať, je v
Zákonníku práce koncipovaná ako zodpovednosť objektívna, pri ktorej zamestnávateľ nie je povinný
preukazovať zavinenie zamestnanca, jeho povinnosťou je preukázať iba existenciu platnej dohody o
hmotnej zodpovednosti uzatvorenej s príslušným zamestnancom a existenciu schodku na zverených
hodnotách, a ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, obe tieto skutočnosti boli v konaní

preukázané, a preto rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.), keď návrh zamietol z dôvodu, že nebolo preukázané, akým
spôsobom došlo k vzniku škody, ide totiž o požiadavku nad rámec zákona, nakoľko Zákonník práce
v žiadnom svojom ustanovení neukladá zamestnávateľovi povinnosť preukazovať pri tomto druhu
zodpovednosti zamestnanca spôsob vzniku škody, pričom súd prvého stupňa navyše opomenul, že v

danej veci nejde o zodpovednosť za škodu ale ide o zodpovednosť za schodok na zverených hodnotách.
Uviedol, že používanie pojmu „škoda“ pri zodpovednosti za „schodok“ je mätúce, a preto súd prvého
stupňa pri rozhodovaní o objektívnej zodpovednosti zamestnanca za schodok nesprávne vyžaduje
od zamestnávateľa preukázanie skutočností, ktoré sú inak podstatné pri rozhodovaní o subjektívnej
zodpovednosti zamestnanca za škodu. S poukazom na rozhodnutie A. X. X., X.. N.. X I. XXX/XXXX;

podľa ktorého ak tretia osoba odcudzí zamestnancovi zverené hodnoty, ktoré je povinný vyúčtovať,
nemá zavinenie tretej osoby samo osebe za následok zánik hmotnej zodpovednosti zamestnanca a
v prípade stretu zodpovednosti páchateľa za protiprávny zásah do majetkových práv zamestnávateľa
a zodpovednosti zamestnanca za schodok na zverených hodnotách treba skúmať najmä to, či
zamestnanec konanie páchateľa neumožnil (neuľahčil) porušením svojej pracovnej povinnosti napr. tým,

že zverené hodnoty riadne nezabezpečil, či sa o ne riadne nestaral, pričom ak je porušenie povinnosti
hmotne zodpovedným zamestnancom z nedbanlivosti takého rozsahu, že bez neho by k vzniku schodku
úmyselným konaním tretej osoby vôbec nemohlo dôjsť, neprichádza do úvahy ani čiastočné zbavenie sa
zodpovednosti; považuje preto právny záver súdu prvého stupňa, že v danej veci nejde o zodpovednosť
pracovno-právnu ale ide o zodpovednosť trestno-právnu, za nesprávny. Vzhľadom na ust. §

182 ods. 3 Zákonníka práce, podľa ktorého sa zamestnanec zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti,
ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia, zaťažovalo v tomto smere
dôkazné bremeno odporcov v 1. a 2. rade, a teda bolo ich povinnosťou preukázať, že sa vo vzťahu
k zvereným a následne chýbajúcim finančným prostriedkom nesprávali nedbanlivo a tieto finančné
prostriedky zamestnávateľa primerane a s vedomím, že za ne nesú hmotnú zodpovednosť, chránili. V

konaní bolo preukázané, že odporcovia v 1. a 2. rade mali na pracovisku k dispozícií trezor, ktorý bolo
možné otvoriť kľúčom po zadaní číselného kódu, ktorý kód síce poznali všetci 8 zamestnanci, ktorí sa
na čerpacej stanici striedali, ale kľúč od trezoru bol iba jeden, a teda trezor mohol otvoriť len držiteľ
kľúča a v tomto smere je preto nepodstatné, koľkí ďalší zamestnanci poznali jeho číselný kód, keď
odporca v 1. rade uviedol, že „nevie, či bolo na otvorenie trezoru potrebné použiť kľúč alebo stačilo

poznaťibačíselnýkód“,azároveňuviedol,že„peniaze,ktorévybralvuvedenýdeňzpokladne,následne
umiestnil do trezoru a zavrel na ňom dvierka“. Z uvedeného teda vyplýva, že osoba, ktorá disponuje
kľúčom od trezoru, má vytvorené všetky podmienky pre zodpovedné uschovanie zverených finančných
prostriedkov a pokiaľ má táto osoba uzatvorenú dohodu o hmotnej zodpovednosti a napriek tomu,
vedomá si tejto zodpovednosti, trezor nevyužíva riadnym spôsobom na úschovu peňazí, nepočína si

riadne a starostlivo, ale ľahkovážne, nezodpovedne a nedbanlivo, a takáto osoba sa potom nemôže
zbaviť svojej zodpovednosti tvrdením, že vznik schodku nezavinila, najmä keď nie je jasné, čo okrem
vlastnej nedbanlivosti bránilo odporcom v 1. a 2. rade v uzamknutí trezoru s finančnou hotovosťou, a
taktiež, akú spojitosť má 24-hodinová zmena so vzniknutým schodkom, keď podľa ust. 183 Zákonníka
práce zamestnanec, ktorý uzatvoril dohodu o hmotnej zodpovednosti, môže od nej odstúpiť, ak sa

preraďuje na inú prácu, zaraďuje na iné pracovisko, prekladá, alebo ak zamestnávateľ v čase do
jedného mesiaca po tom, čo dostal jeho písomné upozornenie, neodstráni nedostatky v pracovných
podmienkach, ktoré bránia riadnemu hospodáreniu so zverenými hodnotami, pričom toto odstúpenie
sa musí oznámiť zamestnávateľovi písomne a dohoda o hmotnej zodpovednosti potom zaniká dňomskončenia pracovného pomeru alebo dňom odstúpenia od tejto dohody, pričom v danej veci žiadny z
odporcov neoznámil zamestnávateľovi ani písomne a ani ústne akékoľvek nedostatky v pracovných
podmienkach a písomne neodstúpil od uzatvorených dohôd o hmotnej zodpovednosti, a preto tvrdenia

odporcov v 1. a 2. rade považuje za účelové, v snahe vyhnúť sa svojej zodpovednosti a v snahe
zakryť svoje nedbanlivé nakladanie so zverenými hodnotami. Záverom uviedol, že Zákonník práce dáva
zamestnávateľovi možnosť a nie povinnosť uzatvoriť s viacerými zamestnancami pracujúcimi na jednom
pracovisku dohodu o spoločnej hmotnej zodpovednosti, a teda nevylučuje uzavretie samostatných
dohôd o hmotnej zodpovednosti aj pri pracovníkoch pracujúcich na jednom pracovisku, pričom v danej

veci mali odporca v 1. a 2. rade postavenie samostatných účastníkov konania, ktorých predpoklady
zodpovednosti za vzniknutý schodok bolo potrebné posudzovať samostatne, avšak nič nebránilo súdu
prvého stupňa, aby jedným rozhodnutím zaviazal odporcov na plnenie celého dlhu a v tejto súvislosti
poukázal na niektoré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR.

Odporca v 1. rade vo svojom vyjadrení na odvolanie navrhovateľa uviedol, že toto považuje za

nedôvodné a účelové a zdôraznil, že nemôže zodpovedať za schodok na zverených hodnotách, keďže
svojím konaním schodok na zverených hodnotách nezavinil ani on ani odporca v 2. rade, keď samotným
navrhovateľom nedošlo k vytvoreniu takých pracovných podmienok, ktoré by im vytvorili predpoklady
na vznik ich zodpovednosti. Vzhľadom na uvedené žiadal napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa
v celom rozsahu potvrdiť.

Odporca v 2. rade vo svojom vyjadrení na odvolanie navrhovateľa uviedol, že nie je daná jeho spoločná
hmotná zodpovednosť s odporcom v 1. rade, nakoľko navrhovateľ s nimi neuzatvoril dohodu o spoločnej
hmotnej zodpovednosti, aj keď pracovali na pracovisku spoločne; a napriek tomu sa domáha zaplatenia
sumy XXX.XXX,-Sk od každého z nich. Dôvodil, že hmotná zodpovednosť za zverené hodnoty v

zmysle uzavretej dohody sa vzťahuje len na počiatočný stav zverených hodnôt podľa ich inventárneho
odovzdaniaaprevzatia,apretopodľajehonázoruniejezodpovednýzahodnotypreukázateľneprevzaté
až neskôr a zároveň uviedol, že chýbajúcu finančnú hotovosť uložil do trezoru odporca v 1. rade,
ktorý trezor neuzamkol, a teda akékoľvek jeho zavinenie na vzniku schodku je tým vylúčené. Súd
prvého stupňa postupoval podľa jeho názoru správne, keď dospel k záveru, že 24-hodinový nepretržitý

pracovný čas, ktorý je v rozpore s ust. § 84 ods. 4 Zákonníka práce, je takým nedostatkom v pracovných
podmienkach vytvorených u navrhovateľa, ktorý predstavuje prekážku v riadnom hospodárení so
zverenými hodnotami. Vzhľadom na uvedené má za to, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový
stav a tento i správne právne posúdil, a preto žiadal napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa v celom
rozsahu potvrdiť.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v medziach dôvodov podaného odvolania (§ 212
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156
ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné, nakoľko súd prvého stupňa
založil svoje rozhodnutie na nesprávnom právnom posúdení veci.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou
práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo
ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval, alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

V danej veci vychádzajúc zo skutkových záverov súdu prvého stupňa je nesporným, že odporcovia v 1.
a 2. rade uzavreli s navrhovateľom pracovný pomer na základe pracovných zmlúv zo dňa XX.XX.XXXX
Y. XX.XX.XXXX, súčasťou ktorých zmlúv bola i písomná dohoda o hmotnej zodpovednosti, na základe

ktorej odporcovia prebrali hmotnú zodpovednosť za prevádzku Č. X. U. P., t.j. za majetok spoločnosti
podľa inventúrneho zoznamu, tovar a peňažnú hotovosť a ceniny nachádzajúce sa v trezore alebo
príručnej pokladni počas prevádzky a prepravy ako posol banky, za peňažnú hotovosť v prípade, že ju
uschová na inom mieste, ako je miesto prevádzky a taktiež za prípadný schodok na týchto hodnotách.
Počas pracovnej smeny odporcov v 1. a 2. rade v dňoch XX.-XX.XX.XXXX vznikol navrhovateľovi

za uvedené dni schodok vo výške XXX.XXX,-Sk neodvedením tržby v sume XXX.XXX,-Sk, keď túto
finančnú hotovosť umiestnil odporca v 1. rade v čase okolo 16,00 hod. dňa XX.XX.XXXX do trezoru na
to určeného, ktorý však ponechal neuzamknutý. V čase medzi XX,XX M.. T. XX.XX.XXXX Y. XX,XX M..
T. XX.XX.XXXX doposiaľ neznámy páchateľ odcudzil predmetnú finančnú hotovosť, pričom vo veci bolopodané trestné oznámenie a začaté trestné stíhanie voči neznámemu páchateľovi za prečin krádeže
podľa § 12 ods. 1 a ods. 3 písm. a/ Trestného zákona, v ktorom sa však nepodarilo zistiť skutočnosti
oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe. Odporca v 2. rade s predmetnou finančnou

hotovosťou počas pracovnej doby nenakladal, keďže v čase skutku sa nenachádzal na pracovisku, keď
toto počas pracovnej zmeny svojvoľne opustil.

Podľa § 182 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej
zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty

určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách
sa môže zamestnávateľ so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku
s viacerými zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za
schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť).

Podľa § 182 ods. 2 Zákonníka práce, dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne, inak

je neplatná.

Podľa § 182 ods. 3 Zákonníka práce, zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak
preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.

Podľa § 187 ods. 1 Zákonníka práce, ak škodu spôsobil porušením povinností aj zamestnávateľ,
zamestnanec uhradí pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia.

Podľa § 187 ods. 2 Zákonníka práce, ak zodpovedá zamestnávateľovi za škodu niekoľko zamestnancov,
každý z nich uhradí pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia.

Podľa § 189 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnanec, ktorý zodpovedá za schodok alebo za stratu
predmetov, je povinný nahradiť schodok alebo stratu v plnej sume.

Podľa § 189 ods. 2 Zákonníka práce, pri spoločnej zodpovednosti za schodok sa jednotlivým

zamestnancom určí podiel náhrady podľa pomeru ich priemerných zárobkov, pričom zárobok ich
vedúceho a jeho zástupcu sa započítava v dvojnásobnej sume.

Podľa § 189 ods. 3 Zákonníka práce, podiel náhrady určený podľa odseku 2 nesmie u jednotlivých
zamestnancov s výnimkou vedúceho a jeho zástupcu presiahnuť sumu rovnajúcu sa ich priemernému

mesačnému zárobku pred vznikom škody. Ak sa takto určenými podielmi neuhradí celá škoda, zvyšok
je povinný uhradiť vedúci a jeho zástupca podľa pomeru svojich priemerných zárobkov.

Zodpovednosť zamestnanca podľa uvedených ustanovení Zákonníka práce je

osobitným druhom pracovno-právnej zodpovednosti za škodu. Predpokladom zodpovednosti
zamestnanca za schodok podľa citovaných ustanovení Zákonníka práce je:

- existencia pracovnoprávneho vzťahu medzi zamestnancom a zamestnávateľom,
- písomne uzavretá dohoda o hmotnej zodpovednosti,

- existencia škody vo forme schodku na zverených hodnotách určených na obeh alebo
obrat,
- zavinenie zamestnanca, ktoré sa predpokladá.

Ak nebola uzavretá platná dohoda o hmotnej zodpovednosti, zamestnávateľ sa môže domáhať náhrady

škody len podľa ustanovenia § 179, t.j. podľa ustanovení o všeobecnej zodpovednosti za škodu.

Zodpovednosť za schodok vzniká, ak zamestnávateľ preukáže, že so zamestnancom uzavrel
platnú dohodu o hmotnej zodpovednosti, a že na hotovosti, ceninách, tovare, zásobách
materiálu alebo na iných hodnotách, ktoré je povinný vyúčtovať (ďalej len „hodnoty“) vznikol

schodok. Hodnotami, na ktoré nie je možné uzavrieť dohodu o hmotnej zodpovednosti k
ochrane hodnôt zverených zamestnancovi k vyúčtovaniu práve pre nedostatok charakteristického
znaku, sú napr. motorové vozidlá, inventár prevádzkových miestností a kancelárií. U týchto
hodnôt pôjde vždy o všeobecnú zodpovednosť zamestnanca za škodu. Pri tejto zodpovednostizamestnávateľ nie je povinný preukazovať zavinenie zamestnanca (viď § 179 ods. 1 Zákonníka
práce ). Zavinenie zamestnanca

na vzniku schodku sa predpokladá, takže zamestnanec sa zodpovednosti za
schodok na zverených hodnotách zbaví celkom, alebo čiastočne, ak preukáže,
že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia (§ 182 ods. 3
Zákonníka práce ).

Schodkom sa rozumie rozdiel medzi skutočným stavom zverených hodnôt a medzi údajmi účtovnej
evidencie, o ktorý je skutočný stav nižší, než účtovný stav. Schodok sa zisťuje za určité obdobie
začínajúce prevzatím zverených hodnôt a končiace vyúčtovaním, počas ktorého obdobia zverené
hodnoty podliehajú zmenám, ktoré sa musia premietnuť do konečného vyúčtovania. Hmotne
zodpovedný zamestnanec musí mať počas tohto obdobia tieto hodnoty vo svojom zverení, ktoré podľa

dokladov dosiaľ nevydal a musí kedykoľvek preukázať účtovnými dokladmi, že v čase vyúčtovania
sa u neho nenachádzajú. Hmotne zodpovedný zamestnanec musí zachovať bilančnú rovnováhu jemu
zverených hodnôt.

Zamestnanecsamôžesvojejzodpovednostizaschodokzbaviť,akpreukáže,žeschodokvznikolcelkom

alebo sčasti bez jeho zavinenia. Dôvody zbavenia sa zodpovednosti za schodok môžu byť rôzne. V praxi
najčastejším takýmto dôvodom býva skutočnosť, že zamestnávateľ nevytvoril zamestnancovi vhodné
pracovné podmienky, ktoré by mu umožňovali riadne sa starať o zverené predmety, resp. hodnoty.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na právny názor Najvyššieho súdu SR vyjadrený v jeho

rozhodnutí, sp.zn. XCdo XXX/XXXX, na ktorý poukázal aj navrhovateľ, podľa ktorého základnou
právnou charakteristikou schodku je, že chýba hodnota, ktorú je zamestnanec povinný vyúčtovať,
schodkom je i účtovný rozdiel vzniknutý tým, že chýba hodnota, o ktorej zamestnanec tvrdí, že mu
bola odcudzená, pričom zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, len ak preukáže,
že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia (§ 182 ods. 3 Zákonníka práce), dôvodom

zbavenia sa zodpovednosti bez ďalšieho ale nie je zásah inej osoby, ktorý znemožní zamestnancovi
starať sa o zverené hodnoty. Ak teda tretia osoba odcudzí zamestnancovi zverené hodnoty, ktoré je
povinný vyúčtovať, nemá zavinenie tretej osoby samo osebe za následok zánik hmotnej zodpovednosti
zamestnanca, ibaže by zamestnanec preukázal, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho
zavinenia, pričom v prípade stretu zodpovedností neznámeho páchateľa za protiprávny zásah do

majetkových práv zamestnávateľa a zodpovednosti zamestnanca za schodok na zverených hodnotách
treba skúmať najmä to, či zamestnanec konanie páchateľa neumožnil (neuľahčil) porušením svojej
pracovnej povinnosti napr. tým, že zverené hodnoty riadne nezabezpečil, či sa o ne riadne nestaral.
Zamestnanec sa nemôže zbaviť zodpovednosti, ak nesplnením svojich povinností riadne hospodáriť s
jemuzverenýmiprostriedkamiapočínaťsitak,abynedochádzalokpoškodeniumajetkuzamestnávateľa

alebo k jeho zničeniu (§ 178 ods. 1 Zákonníka práce) vznik schodku umožnil. Ak je nedbanlivostné
porušenie povinnosti hmotne zodpovedným zamestnancom takého rozsahu, že bez neho by k vzniku
schodku úmyselným konaním tretej osoby vôbec nemohlo dôjsť, potom neprichádza do úvahy ani
čiastočné zbavenie sa zodpovednosti podľa § 182 ods. 3 Zákonníka práce.
V danej veci došlo k odcudzeniu finančnej hotovosti tak, že doposiaľ neznámy páchateľ využil chvíľkovú

nepozornosť odporcu v 1. rade a neprítomnosť odporcu v 2. rade a odcudzil, bez prekonania prekážky,
finančnú hotovosť z neuzamknutého trezoru, ku ktorému mal pravdepodobne voľný prístup. Je preto
zrejmé, že odporca v 1. rade i odporca v 2. rade čiastočne porušili svoju povinnosť počínať si
tak, aby nedochádzalo k poškodeniu majetku zamestnávateľa alebo k jeho zničeniu (§ 178 ods. 1
Zákonníka práce ). Odporcovia v 1.
rade a 2. rade tak z nedbanlivosti porušili povinnosť zabrániť vzniku zavinených strát, rozdielov a úbytkov
hodnôt zverených k vyúčtovaniu a povinnosť počínať si tak, aby nedochádzalo k poškodeniu majetku
zamestnávateľa alebo k jeho zničeniu (§ 178 ods. 1 Zákonníka práce). Za tohto stavu treba prisvedčiť
odvolaniu navrhovateľa, že odporcovia v 1. rade a 2. rade neuniesli dôkazné bremeno na preukázanie

svojho tvrdenia v tom smere, že škoda bola spôsobená celkom bez ich zavinenia.

Podľa názoru odvolacieho súdu, ak sa v konaní proti hmotne zodpovednému zamestnancovi o
náhradu škody z dôvodu schodku zistí, že škoda bola spôsobená tiež spoluzavinením zamestnávateľa(24-hodinová pracovná zmena alebo nezabezpečenie čerpacej stanice kamerovým systémom)
a výsledky dokazovania tvoria spoľahlivý podklad na určenie miery jeho spoluzavinenia, je
potrebné určiť pomer tohto spoluzavinenia k objektívnym príčinám. V tomto smere však nebolo

dostatočne preukázané, že odporcovia v 1. rade a 2. rade vyvinuli všetko potrebné
úsilie, aby na takýto nedostatok v prevádzke upozornili a žiadali o jeho odstránenie, prípadne
i vo vzťahu k odstúpeniu dohody o hmotnej zodpovednosti za zverené hodnoty (§ 183 ods.
Zákonníka práce ).

Pokiaľ ide o argumenty odporcu v 2. rade obsiahnuté v jeho vyjadrení odvolací súd poznamenáva,
že ak nebola dohodnutá spoločná hmotná zodpovednosť viacerých zamestnancov, nestávajú sa
ich individuálne dohody o hmotnej zodpovednosti neplatnými a každý zo zamestnancov zodpovedá
za schodok na zverených hodnotách, ktoré bol povinný vyúčtovať a samotná dohoda o hmotnej
zodpovednosti neobmedzuje zodpovednosť zamestnanca len na tie hodnoty, ktoré sú mu zverené

uzavretím dohody o hmotnej zodpovednosti, nakoľko podpísaním dohody o hmotnej zodpovednosti
berie na seba zodpovednosť za schodok na akýchkoľvek ďalších hodnotách, ktoré mu budú zverené
kedykoľvek po uzavretí dohody, ak pôjde o predmety, ktoré môžu byť predmetom dohody o hmotnej
zodpovednosti a fakt, že hodnoty zverené zamestnancovi nie sú identifikované priamo v dohode o
hmotnej zodpovednosti, nie je na ujmu platnosti takejto dohody, pričom sa ani nevyžaduje, aby mal

zamestnanec tieto predmety sústavne u seba v osobnej opatere, stačí, ak ich má zabezpečené proti
zásahu inej osoby.

Napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa vzhľadom na uvedené tak vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, keď na daný prípad síce súd prvého stupňa aplikoval správny právny predpis,

avšak tento nesprávne interpretoval, a zo zistených skutkových záverov vyvodil nesprávne právne
závery napriek tomu, že z pripojeného spisu Okresného súdu F., X.. N. XC XXX/XXXX je zrejmé, že
počas pracovnej zmeny odporcov v 1. a 2. rade v dňoch XX.-XX.XX.XXXX vznikol navrhovateľovi
neodvedením tržby v sume XXX.XXX,-Sk za uvedené dni schodok v rovnakej výške. Nesprávne preto
súd prvého stupňa postupoval, keď v danej veci posudzoval, akým spôsobom bola škoda navrhovateľovi

spôsobená s poukazom na prebiehajúce trestné stíhanie, v ktorom nebol ani jeden z odporcov obvinený
zo spáchania prečinu krádeže, čo v danej veci nie je rozhodujúce, nakoľko navrhovateľ mal s odporcami
v 1. rade a v 2. rade platne uzavreté dohody o hmotnej zodpovednosti za zverené hodnoty. Rovnako
názor súdu prvého stupňa, že v danej veci nejde o pracovno-právnu zodpovednosť odporcov v 1. rade
a 2. rade ale o trestno-právnu zodpovednosť doteraz neznámeho páchateľa, preto nie je správny. Ak

aj súd prvého stupňa uznal argument odporcov v 1. rade a v 2. rade a dospel k záveru, že pracovné
podmienky,ktorénavrhovateľvytvorilsvojimpracovníkom,brániliodporcomv1.radea2.radevriadnom
hospodárení so zverenými hodnotami, nemožno mať za to, že schodok vznikol celkom bez ich zavinenia,
resp. že sa svojej zodpovednosti za vznik schodku celkom zbavili, keď je zrejmé, že odporca v 1. rade i
odporca v 2. rade čiastočne porušili svoju povinnosť počínať si tak, aby nedošlo k vzniku predmetného

schodku.

Rozhodnutie vo veci samej odvolacím súdom by však za tohto stavu veci v celom rozsahu nahrádzalo
prvostupňové rozhodnutie, čím by bolo účastníkom odoprené právo namietať správnosť skutkových
a právnych záverov na inštančne vyššom súde a tým aj možnosť preskúmania správnosti záverov

odvolacieho súdu, ku ktorým by dospel právnym posúdením skutkových zistení z hľadiska tých
rozhodujúcich skutočností, ktoré považoval za významné na rozdiel od prvostupňového súdu, ktorý sa
nimi buď dostatočne náležite nezaoberal alebo opomenul vôbec zaoberať. Posúdenie podstaty veci v
rámci dvojinštančného súdneho konania je však súčasťou práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces.
Požiadavke dôsledného rešpektovania ústavného princípu dvojinštančnosti konania je možné učiniť

zadosť iba kasačným rozhodnutím.

Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude, vzhľadom na vykonané dôkazy, v konaní opätovne
rozhodnúť, pričom v rozhodnutí nesmú absentovať dôvody jeho rozhodnutia, rozhodnutie musí byť
presvedčivé a preskúmateľné a musí mať všetky náležitosti v zmysle ust. § 157 O.s.p.. Prvostupňový

súd sa v rozhodnutí musí vyporiadať so všetkými námietkami, ktoré sú relevantné pre posúdenie daného
právneho vzťahu. Najmä sa musí vyporiadať s mierou zavinenia každého z odporcov na vzniku schodku
na zverených hodnotách ako aj s prípadnou mierou spoluzavinenia navrhovateľa na vzniku schodku a
zdôvodnením rozsahu náhrady škody vo vzťahu k jednotlivým hmotne zodpovedným odporcom.So zreteľom na všetky vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu
prvého stupňa spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, a preto napadnutý rozsudok súdu

prvého stupňa zrušil (§ 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.) a vrátil mu vec na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2
O.s.p.), v ktorom sa súd prvého stupňa bude dôsledne zaoberať dôvodnosťou nároku navrhovateľa
z hľadiska posudzovania zavinenia na vzniku schodku vo vyššie naznačenom smere, súc viazaný
právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.).

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224
ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.