Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 8, 2018

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 5Csp/1/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8818200003
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Matúš Kalanin

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2018:8818200003.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou v spore žalobcu: Východoslovenská energetika a.s., Mlynská 31, 042

91 Košice, IČO: 44 483 767, zastúpený JUDr. Marekom Hroudom, advokátom, Krmanova 16, 040 01
Košice, IČO: 35 571 195, proti žalovanej: Š. O., D.. XX. XX. XXXX, H. N. Z. L. XXX/XX, XXX XX S. D.
H., o zaplatenie 199,09 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie zastavuje v časti o zaplatenie sumy 21,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25%
ročne zo sumy 21,- eur od 5.6.2014 do zaplatenia.

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 178,09 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50%

ročne zo sumy 6,81,- eur od 1.7.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne zo
sumy 171,28 eur od 5.6.2014 do zaplatenia a to všetko jej povoľuje uhradiť v 20,- eurových mesačných
splátkach splatných vždy každého 25-teho dňa toho, ktorého mesiaca k rukám žalobcu, začínajúc
právoplatnosťou tohto rozsudku pod následkami straty výhody splátok.

Žalobcovi priznáva proti žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 79%.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenie sumy 199,09 eur s 8,50 % úrokom
z omeškania ročne zo sumy 6,81 eur od 1.7.2013 až do zaplatenia a s 8,25 % úrokom z omeškania
ročne zo sumy 192,28 eur od 5.6.2014 až do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil
tým, že právny predchodca žalobcu - Východoslovenská energetika a.s., IČO 36 211 222 a O. O.,
D.. XX.X.XXXX (ďalej len „pôvodný odberateľ) uzavreli Zmluvu o dodávke elektriny pre domácnosti č.
523073, na základe ktorej žalovaný ako odberateľ odoberal elektrinu z distribučnej sústavy na odbernom

mieste Z. L. XXX, S. D. H.. V dôsledku rozhodnutia právneho predchodcu žalobcu o prevode časti
podniku ku dňu 1.7.2014 prešli prevodom všetky jeho práva a záväzky týkajúce sa činnosti dodávky
elektriny na súčasného žalobcu. Žalobca nedisponuje originálom zmluvy. Aj napriek opakovanému
dohľadaniuvjehoarchívochsajunepodarilonájsť.Zaúčelompreukázaniaexistenciezmluvnéhovzťahu
žalobca predkladá uhradené faktúry č. 7247055410 na sumu 63,54 eur, č. 7250089414 na sumu 5,82
eur a č. 7220107051 na sumu 96,78 eur. Uvedené faktúry nie sú predmetom žaloby. Pôvodný odberateľ
sa zaviazal za odobratú elektrinu uhrádzať odplatu vo forme mesačných preddavkových platieb a na

základe ročného periodického vyúčtovania spotreby elektriny. Pôvodný odberateľ zomrel dňa 19.3.2001.
Za obdobie od 11.5.2012 do 7.5.2013 bola vyúčtovaná spotreba elektriny na predmetnom odbernom
mieste faktúrou č. 7214114003 zo dňa 9.5.2013 na sumu 50,81 eur s lehotou splatnosti do 30.6.2013·
Žalobca z tejto faktúry žaluje iba prevyšujúcu časť sumy nedoplatku vo výške 6,81 eur. Za obdobie od8.5.2013 do 5.5.2014 bola vyúčtovaná spotreba elektriny na predmetnom odbernom mieste faktúrou
č. 7270173028 zo dňa 21.5.2014 na sumu 192,28 eur s lehotou splatnosti do 4.6.2014. Je zrejmé,
že k spotrebe elektriny dochádzalo aj po smrti pôvodného zmluvného partnera. Žalobca kontaktoval

žalovanú, ktorá v telefonickom rozhovore potvrdila, že elektrickú energiu po smrti pôvodného zmluvného
partnera spotrebovala práve ona a z toho dôvodu uznáva dlh voči žalobcovi, čo potvrdila svojim
podpisom na Dohode o uznaní dlhu dlžníčkou dňa 22.5.2017. Pohľadávka žalobcu ku dňu podania
návrhu predstavuje sumu 199,09 eur. Žalobca, resp. jeho právny predchodca vyzval žalovaného k
zaplateniupohľadávkypredžalobnouupomienkou,pohľadávkabolarovnakovymáhanáprostredníctvom

mimosúdneho inkasa, napriek tomu doposiaľ uhradená nebola.

2. Žalovaná uviedla, že so žalobou v celom rozsahu súhlasí, avšak vzhľadom k svojim majetkovým
pomerom žiada povoliť o možnosť uhrádzať dlh v splátkach najviac vo výške 20,- eur mesačne.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s prílohami žaloby, faktúrami č. 7247055410 zo dňa

11.5.2010, č.7250089414 zo dňa 7.5.2011, č. 7220107051 zo dňa 11.5.2012, predžalobnou upomienkou
zo dňa 9.7.2014, faktúrou č. 210519617 zo dňa 9.5.2013, faktúrou č. 2110519617 zo dňa 21.5.2014,
Dohodou o uznaní dlhu dlžníčkou zo dňa 23.5.2017, písomným podaním žalobcu z 19.2.2018 a
podkladmi k úhrade pohľadávky zo dňa 24.4.2017 a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Podľa Dohody o uznaní dlhu dlžníčkou zo dňa 23.5.2017 žalobca a O. O., D.. XX.XX.XXXX, uzatvorili
Zmluvu o dodávke elektriny pre W. Č.. XXXX-XX· Na základe uvedenej zmluvy veriteľ dodával elektrickú
energiu na adresu odberného miesta: Z. L. XXX, XXX XX S. D. H.Ľ.. O. O. zomrela dňa XX.XX.XXXX,
pričom v spotrebe elektrickej energie sa pokračovalo aj po jej smrti, pričom ju spotrebovala. Za obdobie
11.05.2012 do 07.05.2013 veriteľ vyúčtoval pôvodnému odberateľovi spotrebovanú elektrickú energiu

naodbernommieste:XXXX-XXZ.L.XXX,XXXXXS.D.H.,faktúrouč.7214114003zodňa09.05.2013s
lehotou splatnosti 30.6.2013 vo výške 50,81 eur. Na tejto faktúre zostal nedoplatok vo výške 6,81 eur. Za
obdobie 08.05.2013 do 05.05.2014 veriteľ vyúčtoval pôvodnému odberateľovi spotrebovanú elektrickú
energiu na odbernom mieste: XXXXXX Z. L. XXX, XXX XX S. D. H., faktúrou č. 7270173028 zo dňa
21.05.2014 s lehotou splatnosti 04.06.2014, vo výške 192,28 eur. Veriteľ a dlžník zhodne vyhlasujú,

že ku dňu podpisu tohto uznania zostala neuhradená pohľadávka veriteľa vo výške 199,09 eur, a to
titulom vyššie uvedených faktúr. Dlžník písomne čo do dôvodu aj výšky uznáva svoj záväzok voči
veriteľovi spočívajúci v istine 199,09 eur, pričom vyhlasuje, že spotreboval elektrickú energiu za obdobie
11.05.2012 až 05.05.2014. Dlžník sa zaväzuje vyššie uvedený záväzok veriteľovi, splniť v pravidelných
mesačných splátkach vo výške minimálne 30,00 eur mesačne, vždy najneskôr k poslednému dňu v

mesiaci, počnúc mesiacom máj 2017 až do úplného splatenia jej záväzku veriteľovi. Dlžník si je vedomý
skutočnosti, že v prípade neuhradenia čo i len jednej splátky riadne a včas bude voči nemu pohľadávka
veriteľa vymáhaná prostredníctvom príslušného súdu.

5. Faktúrou č. 7214114003 zo dňa 09.05.2013 s lehotou splatnosti 30.6.2013 za obdobie od 11.05.2012

do 07.05.2013 veriteľ vyúčtoval pôvodnému odberateľovi spotrebovanú elektrickú energiu sumu vo
výške 50,81 eur.

6.Faktúrouč.7270173028zodňa21.05.2014slehotousplatnosti04.06.2014zaobdobieod08.05.2017
do 05.05.2014 veriteľ vyúčtoval pôvodnému odberateľovi spotrebovanú elektrickú energiu sumu vo

výške 192,28 eur.

7. Predžalobnou upomienkou zo dňa 9.7.2014 žalobca vyzval pôvodného odberateľa na úhradu sumy
199,09 eur najneskôr do 20.7.2014.

8. Z písomného podania žalobcu zo dňa 19.2.2018 vyplýva, že žalobca netrvá na uplatnenom
nároku v časti poplatkov za upomienky vo výške 21,00 eur z faktúry č. 7270173028. Vzhľadom na
rozdielnu rozhodovaciu prax okresných súdov žalobca navrhuje konajúcemu súdu, aby v prípade, ak by
uplatňovaný právny nárok konajúci súd neposudzoval ako bezdôvodné obohatenie, aby ho posúdil ako
neoprávnený odber, teda odber bez uzavretia zmluvy o združenej dodávke elektriny, podľa § 46 ods.

1 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa § 46 ods. 2
zákona o energetike: „Pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť
skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a
spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektrinyustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i). Žalobca
má za to, že žalovaná svojím uznávacím prejavom uznala, že počas zúčtovacích období žalovaných
faktúr,spotrebovalaelektrickúenergiunaodbernommiestepráveona,čímuznalasvojdlhvočižalobcovi

čo do jeho dôvodu aj výšky. Žalobca k bodu č. 2 výzvy súdu uvádza nasledovné: Právny zástupca
žalobcu a žalovaná pred podaním žaloby (28.12.2017) opakovane spolu telefonicky komunikovali.
Žalovaná aj v telefonických rozhovoroch výslovne uznala, že záväzok plynúci z vyúčtovaných faktúr je jej
záväzkom pretože elektrickú energiu v rozhodnom zúčtovacom období žalovaných faktúr spotrebovala
práve ona. Žalovaná prejavila záujem svoj záväzok voči žalobcovi vyrovnať, avšak uviedla, že tak môže

urobiť iba prostredníctvom splátkového plnenia a splátkového kalendára, žalobca vyšiel žalovanej v
ústrety a umožnil jej splácať jej záväzok. Právny zástupca žalobcu zaslal žalovanej podklady k úhrade
pohľadávky spolu s dohodou o uznaní dlhu dňa 24.04.2017. Žalovaná zaslala podpísanú dohodu
právnemu zástupcovi žalobcu až dňa 22.05.2017, pričom mu bola doručená 23.05.2017.

9. Podľa § 46 ods. 1 písm. a) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike účinného od 1. 9. 2012,

neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny bez uzavretej zmluvy o 1. pripojení do prenosovej
sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto zmluvou, 2. dodávke alebo
združenej dodávke elektriny, 3. zúčtovaní odchýlky alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku, alebo 4.
prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii
elektriny.

10. V zmysle § 46 ods. 2 zákona o energetike účinného od 1. 9. 2012, pri neoprávnenom odbere elektriny
je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne
vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody
spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom

vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i).

11. Podľa § 39 ods. 1 písm. a) zákona č. 656/2004 Z.z. v znení účinnom do 31.8.2012, neoprávneným
odberom elektriny je odber bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou o 1. pripojení k
prenosovej sústave alebo o pripojení k distribučnej sústave, 2. dodávke elektriny, 3. zúčtovaní odchýlky

účastníka trhu, 4. prenesení zodpovednosti za odchýlku účastníka trhu na subjekt zúčtovania, alebo 5.
distribúcii elektriny.

12. V zmysle § 39 ods. 2 zákona č. 656/2004 Z.z. v znení účinnom do 31.8.2012, pri neoprávnenom
odbere je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť

skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu
škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis,
ktorý vydá ministerstvo.

13. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do

dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie
tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

14. Podľa §145 ods. 2 CSP zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“) ak
je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne

súd v rozhodnutí vo veci samej.

15. Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na
nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa
začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. ( § 146 ods. 1 CSP ).

16. Podaním doručeným súdu dňa 22.2.2018 žalobca vzal čiastočne späť v časti o zaplatenie 21 eur
spolu s 8,25% úrokom z omeškania zo sumy 21 eur od 5.6.2014 do zaplatenia. K späťvzatiu došlo pred
prvým pojednávaním vo veci, preto súd konanie v uvedenej časti zastavil.

17. Súd vychádzal z ustanovení zákonov o energetike účinných v čase vzniku neoprávneného odberu,
nakoľko sa jednalo o obdobie od 11.5.2012 až 5.5.2014, v ktorom dochádzalo k spotrebe elektriny zo
strany žalovanej.18. Predloženými faktúrami bolo preukázané, že k odberu elektrickej energie na odbernom mieste
dochádzalo aj po smrti pôvodného odberateľa, preto žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie ceny za
tento odber. Keďže pôvodný odberateľ dňom svojej smrti prestal byť účastníkom záväzkového vzťahu

so žalobcom a k odberu elektriny na danom odbernom mieste tak ďalej dochádzalo bez zmluvy, je
treba nárok žalobcu na zaplatenie ceny za tento odber posúdiť podľa ustanovení zákona o energetike
o neoprávnenom odbere elektriny.

19. Pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú

škodu.

20. Súd mal v konaní za nesporne preukázané, že žalovaná odoberala elektrickú energiu bez zmluvného
vzťahu, na odbernom mieste Z. L. XXX, S. D..H.. a za jej spotrebu dlhuje žalobcovi za obdobie od
11.5.2012 až 5.5.2014 sumu vo výške 178,09 eur.

21. Svoj dlh a to, že skutočne odberala elektrinu počas zúčtovacích období podľa predložených faktúr,
žalovaná naviac uznala dňa 23.5.2017 v Dohode o uznaní dlhu dlžníčkou.

22. Žalobca ako skutočne vzniknutú škodu uplatnil iba cenu za dodávku a distribúciu elektriny
vyplývajúcu z príslušných taríf tak ako bola účtovaná už aj pôvodnému odberateľovi, prípadne ako by

bola účtovaná aj komukoľvek inému, kto by po jeho smrti uzavrel so žalobcom zmluvu na dodávku
elektriny pre dané odberné miesto, preto je súd toho názoru, že priznaná náhrada škody žalobcovi patrí.

23. Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne
a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo

požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis - nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z.. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

24. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z.. Podľa § 10c uvedeného
nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa
predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

25. V zmysle § 3 nariadenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

26. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že nárok žalobcu je dôvodný čo do výšky 178,09
eur.Žalovanásasplnenímsvojhopeňažnéhozáväzkudostaladoomeškania,pretoju súdzaviazalajna
zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej sumy vo výške 8,50 % ročne a 8,25 % ročne v súlade s citovanými
ustanoveniami Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády, odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry
č. 2110519617, teda od 1.7.2013 a odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry č. 2110519617, teda

od 5.6.2014. Minimálne v uvedenom rozsahu žalovaná nárok žalobcu na úrok z omeškania uznala v
Dohode o uznaní dlhu dlžníčkou zo dňa 23.5.2017.

27. Keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu, výšku úroku súd priznal s poukazom na ust. § 517, ods. 2
Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/95 Z.z. Ku dňu 1.7.2013 a 5.6.2014 bola

základná úroková sadzba európskej centrálnej banky vo výške 0,50 % p.a. a 0,25 % p.a., pričom úroky
z omeškania tak predstavujú 8,50% ročne a 8,25 % ročne.

28. Podľa § 232 ods. 3 a ods. 4 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku.
Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa

a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich
splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo
splátky má za následok splatnosť celého plnenia.29. Bezprostredne vo výroku rozhodnutia je súd oprávnený určiť, že peňažné plnenie bude vykonané
v splátkach.

30. Žalovaná požiadala súd o možnosť zaplatiť dlh v mesačných splátkach po 20 eur z dôvodu, že jej
mesačný príjem predstavuje suma 520,- eur a ďalším jej príjmom je výživné vo výške 200,- eur, ide o
náhradné výživné. Býva v podnájme, spolu nájomne a energie mesačne predstavujú sumu 320,- eur.
Žalovaná je rozvedená žije sama, má tri maloleté deti vo veku 4 roky, 13 rokov a 17 rokov. Vzhľadom na
sociálnu a finančnú situáciu žalovanej, najmä na vyživovaciu povinnosť k trom maloletým deťom, súd

jej povolil uspokojiť nárok žalobcu v primeraných splátkach po 20,- eur mesačne. Jedným z ustálených
pravidiel rozhodovacej praxe súdov je pravidlo, podľa ktorého by k zaplateniu dlhu i vo forme splátok
malo prísť najneskôr do 36 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia (napríklad rozsudok Krajského súd
Trnava sp.zn. 10Co/293/2016 zo dňa 14. 06. 2017). Úhrada dlžnej istiny tak nebude presahovať dobu
36 mesiacov.

31. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

32. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

34. Ako vyplýva z § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.

35. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

36. Z pôvodne uplatnenej sumy 199,09 eur s príslušenstvom, žalobca dôvodne uplatňoval sumu 178,09
eur spolu s príslušenstvom a v sume 21,- eur procesne zavinil zastavenie konania žalobca.

37. Zavinenie zastavenia konania spočíva predovšetkým na procesnom „zavinení“ zastavenia konania,

t. j. účastník konania, ktorý podal návrh na začatie konania a bez vecného rozhodnutia súdom zobral
svoj návrh na začatie konania späť (napríklad bez udania dôvodu)(uznesenie Najvyššieho súdu SR zo
dňa 28. 10. 2010, sp. zn. 2M Obdo 4/2010).

38. Zastavenie konania v časti o zaplatenie sumy 21,- eur s príslušenstvom procesne zavinil žalobca,

nakoľko vzal žalobu čiastočne späť bez udania dôvodu.

39. Žalobcov úspech tak predstavoval 89,45 % a neúspech 10,55 %. Úspešnejšiemu žalobcovi tak po
odrátaní neúspechu žalobcu od jeho úspechu vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 79 %
(89,45 - 10,55 = 78,90 %), pričom uvedenú náhradu mu súd aj priznal. V zmysle platnej právnej úpravy

o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

40. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis
s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.