Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 13, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/25/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116208252
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7116208252.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudcov
JUDr. Aleny Mikovej a JUDr. Ľuboša Kunaya v spore žalobcu P. C., nar. X.X.XXXX, bytom M.
XX, Košice zastúpeného JUDr. Slávkou Kováčovou, advokátkou so sídlom Štúrova 20, Košice, proti
žalovanej N. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX, O. zastúpenej JUDr. Rudolfom Bezákom, advokátom
so sídlom Krmanova 14, Košice, v konaní o zaplatenie 15 000 € s príslušenstvom o návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo
dňa 20.11.2017 č.k. 15C/104/2016-95

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

Z r u š u j e uznesenie vo výroku o náhrade trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej „súd prvej inštancie“) uznesením označeným v záhlaví rozhodnutia
zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, aby súd zakázal žalovanej a jej
manželovi Y. M. predať, darovať, zameniť, iným spôsobom zaťažiť alebo inak scudziť byt č. XX na prvom
poschodí bytového domu súpisné číslo XXX, postaveného na pozemku KN-C parc. č. XXXX, vchod XX,
s ktorým je spojený spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu vo
veľkosti 2419/100000, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XXXXX, vedenom pre kat.územie C..

Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súčasne vyslovil, že stranám sporu náhradu trov
konania nepriznáva. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca podal po začatí konania
vo veci samej o zaplatenie 15.000 € titulom vydania bezdôvodného obohatenia, ktorú sumu poskytol
vkladom na účet žalovanej na základe neplatne uzavretej písomnej zmluvy o pôžičke zo dňa 23.2.2015.
Záväzok žalovanej bol pôvodne zabezpečený záložným právom k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom
nariadenia neodkladného opatrenia, avšak v konaní pred Okresným súdom Košice I sp.zn. 22C/83/16

bolo preukázané, že podpisy záložcov - žalovanej a jej manžela na záložnej zmluve nie sú ich podpismi,
boli „sfalšované“, preto súd rozhodol, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom v prospech
žalobcu. Vzhľadom na rozhodnutie súdu o neexistencii záložného práva, žalobca žiadal nariadenie
neodkladného opatrenia dôvodiac obavou, že exekúcia bude ohrozená, „lebo sa môže stať, že žalovaná
v 1. rade by nemala ako uhradiť pohľadávku“ uplatňovanú v konaní, ak mu bude súdom priznaná.

2. Súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol vychádzajúc z ustanovení
§ 324, § 325, § 329 Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“), prihliadajúc tak na mieru osvedčenia
nároku žalobcu, ako aj mieru preukázania potreby bezodkladnej úpravy právnych pomerov sporových
strán vyplývajúcu z dôkaznej situácie v spore. Súd prvej inštancie dôvodil, že žalobca, ktorého zaťažuje
dôkazné bremeno, žiadnym spôsobom neosvedčil konanie žalovanej, ktoré by opodstatňovalo nariadiť
navrhované neodkladné opatrenie a iba subjektívne presvedčenie žalobcu nemožno bez ďalšieho

považovať za takýto dôkaz. Vo vzťahu k manželovi žalovanej návrh na nariadenie neodkladnéhoopatreniasúdzamietoltiežzdôvodu,žetentosubjektniejestranouvsporeaniejevočinemuosvedčený
ani nárok na nariadenie neodkladného opatrenia.

3. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm. f/, g/ a h/, teda, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, že skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej
obranyaleboďalšieprostriedkyprocesnéhoútoku,ktoréneboliuplatnenéatiežzdôvodu,žerozhodnutie
súduprvejinštancievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.Žalobcanavrhoval,abyodvolací

súd jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel a priznal mu náhradu trov konania. V
odvolaní uviedol, že je nepochybné, že pohľadávka vo výške 15.000 eur vo vzťahu k nemu vznikla,
lebo tieto finančné prostriedky sa nachádzali na účte žalovanej, ktorá skutočnosť odôvodňuje potrebu
zabezpečiť nehnuteľnosť, aby s ňou žalovaná nemohla nakladať. Nariadenie neodkladného opatrenia
žalovanú nijako neohrozí, a keďže žalovaná iný majetok väčšej hodnoty nemá, čo prehlásila aj v iných
konaniach, „je možné, že by sa dostal do právnej neistoty, ak by jeho pohľadávka bola nevymožiteľná“.

Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči manželovi žalovanej odôvodňoval existenciou ich
bezpodielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti.

4. Žalovaná sa vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu stotožnila s rozhodnutím súdu prvej inštancie, a
navrhla ho ako vecne správne potvrdiť. Zdôraznila, že len vôľa žalobcu mať zabezpečenú pohľadávku

neodkladným opatrením nie je dôvodom pre jeho nariadenie. Uviedla, že pohľadávka žalobcu voči nej
nikdy neexistovala ani neexistuje, a žalobca neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali jeho
obavu, že prípadná exekúcia bude ohrozená.

5. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas a oprávnenou

osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zhode s §
385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu voči výroku o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodné.

6. Podľa § 324 ods. 1 pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh

nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením

7. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa § 325 ods. 1 písm. c/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala
s určitými vecami alebo právami.
Podľa § 325 ods. 1 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo

vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

9. Podľa § 326 ods. 1,2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

10. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez

výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.

11. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia

súdu prvej inštancie.
Podľa § 329 ods. 3 CSP ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladáprávoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku
rozhodnutej veci.

12. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku,
ktorému sa poskytnúť ochrana, osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov vyplývajúce z
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy (v danom prípade osvedčenie obavy, že exekúcia bude
ohrozená) a preukázanie vzťahu navrhovaného neodkladného opatrenia k predmetu konania vo veci
samej. Účelom neodkladného opatrenia podaného do prebiehajúceho súdneho konania je potreba

úpravy právnych pomerov strán do času definitívneho vyriešenia sporu vo veci samej.

13. Všetky predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia ako zákonné podmienky vyhovenia návrhu,
musia byť splnené kumulatívne. Musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať
záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť zrejmé, že bez
poskytnutia ochrany neodkladným opatrením by bolo právo strany sporu bezprostredne ohrozené.

Nariadeným neodkladným opatrením pritom nemožno vytvoriť právny stav, ktorý bol nenapraviteľný
alebo vytvárajúci vzťah neprimeranosti, keď by zásah do práv dotknutej strany sporu bol neadekvátny
miere, v akej navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčil tvrdené porušenie práv a právom
chránených záujmov.

14. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí zohľadnil všetky zákonné predpoklady vyžadované
pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení. Odvolací súd posudzujúc tieto predpoklady z hľadísk
rozhodujúcich v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP) sa stotožnil s jeho
záverom, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nebolo možné vyhovieť, pretože žalobca
neosvedčil potrebu neodkladnej úpravy právnych pomerov. Navrhované neodkladné opatrenie nejavilo

ani úroveň primeranosti miere osvedčenia práv žalobcu. Uznesenie súdu prvej inštancie je tak vo
výroku o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vecne správne, z ktorých dôvodov
ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

15. Ako vyplýva z vyššie citovanej zákonnej úpravy i doterajšej judikatúry súdov, pred rozhodnutím

o neodkladnom opatrení súd dokazovanie nevykonáva, ale vychádza z obsahu návrhu, dôkazov
produkovaných navrhovateľom, pričom na základe miery pravdepodobnosti tvrdených skutočností,
vyvodzuje záver o zákonnosti a dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Je
na navrhovateľovi, aby preukázal potrebu okamžitej úpravy pomerov strán, ktorá je kumulatívnou
požiadavkou na nariadenie predbežného opatrenia za situácie, že základné právo, ktoré je predmetom

posudzovania vo veci samej, je možné považovať za osvedčené. Potreba bezodkladnej úpravy
právnych pomerov strán sporu sa nedá vyvodzovať len zo subjektívneho presvedčenia navrhovateľa
neodkladného opatrenia, a ani sa nedá odôvodniť abstraktnou možnosťou druhej strany sporu nakladať
s týmto predmetom sporu. Takáto hroziaca ujma musí byť reálne preukázaná (viď napr. Ústavný súd
SR III ÚS 298/08).

16. V prejednávanej veci žalobca ako navrhovateľ neodkladného opatrenia žiadnym spôsobom
neosvedčil ani v návrhu, ani v odvolaní potrebu neodkladnej úpravy právnych pomerov strán sporu a
obavuoohrozenievýkonuexekúcie.Žalobcatvrdil,„že bysamohlostať,pokiaľbysúdžalovanúzaviazal
na zaplatenie sumy, že by nevedela túto sumu z čoho uhradiť“ a v odvolaní doplnil „žalovaná nemá

majetok väčšej hodnoty, čo prehlásila v iných konaniach a je možné, že by som sa dostal do právnej
neistoty, kedy by bola moja pohľadávka nevymožiteľná“. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
je tak založený len na presvedčení žalobcu o dôvodnosti pohľadávky 15.000 eur a na jeho subjektívnej
obave vyplývajúcej z toho, že žalovaná môže voľne nakladať s nehnuteľnosťou. Pravdepodobnosť toho,
že žalovaná bude nakladať so svojím majetkom tak, aby ohrozila uspokojenie žalovanej pohľadávky nie

je žiadnym spôsobom osvedčená a nedosahuje ani úroveň pravdepodobnosti, keď naopak z výpovede
žalobcu v konaní vyplýva, že žalovaná bola podľa jeho zistení vlastníčkou viacerých nehnuteľností. Vo
vzťahu k manželovi žalovanej nie tvrdená ani osvedčená existencia žiadneho práva žalobcu, ktorého
ochrana by opodstatňovala bezodkladný zásah súdu vo forme nariadenia neodkladného opatrenia.
Dôkazná povinnosť zaťažuje toho, kto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podáva a jej

splnenie musí spočívať v relevantných, preukázateľných a objektívne overiteľných informáciách, nie v
predstavách, presvedčení a potencionálnych možnostiach protistrany.17. Na základe doposiaľ vykonaného dokazovania (výpovedí strán sporu, listinných dôkazov,
rozhodnutia Okresného súdu Košice I vo veci sp.zn. 22C/83/16 ) súd tiež prijal záver, že navrhované
neodkladné opatrenie nespĺňalo ani podmienku primeranosti. Navrhovaný zásah do práv žalovanej

nebol adekvátny miere žalobcom osvedčeného porušenia jeho práv. Niet sporu, že pred poskytnutím
finančným prostriedkov sa žalobca so žalovanou nikdy osobne nestretol ani nekontaktoval, že finančné
prostriedky vložil na účet žalovanej na základe požiadavky tretej osoby, ktorá mala oprávnenie nakladať
s finančnými prostriedkami na tomto účte, pričom sa preukázalo, že podpisy žalovanej na listine o
pôžičke a o zriadení záložného práva k bytu boli nepravé. Za takýchto okolností vychádzajúc z princípu

„bdelým patria práva“ je možné považovať za súladné so zásadou spravodlivého usporiadania právnych
pomerov, aby žalobca znášal zodpovednosť za následky svojich rozhodnutí a riziká súdneho sporu, a
bez vážneho dôvodu nezasahoval do vlastníckeho práva iných osôb k ich majetku. V tejto súvislosti
odvolací súd tiež dodáva, že neodkladné opatrenie je až subsidiárnym právnym prostriedkom na
ochranu bezprostredne ohrozených práv, keď podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi
iba za predpokladu, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Primárnym

prostriedkom ochrany práv, akej sa podľa obsahu návrhu domáhal žalobca, je zabezpečovacie opatrenie
podľa § 343 CSP, ktoré v miere adekvátnej sledovanému účelu obmedzuje dispozičné oprávnenia
vlastníka.Ajtujepotrebnézdôrazniť,žeuplatnenietohtoprocesnéhoprostriedkuochranybezprostredne
ohrozených oprávnených záujmov je odôvodnené len v prípade kumulatívneho splnenia rovnakých
predpokladov ako sú vyžadované pre nariadenie neodkladného opatrenia.

18. Osobitne sa odvolací súd vyjadruje k odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. g/, ktorý je
daný vtedy, ak účastník oprávnene uplatní nové dôkazné prostriedky v zhode s § 366 CSP (novoty v
odvolacom konaní), z ktorých vyplynie skutkový stav, ktorý je v rozpore so zisteným skutkovým stavom
tvoriacim základ napadnutého rozhodnutia, a ktoré podľa §366 písm. c/ a písm. d/ CSP majú preukázať,

žekonanídošlokvadám,ktorémohlimaťzanásledoknesprávnerozhodnutievovecialeboichodvolateľ
bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

19. Tzv. novoty v odvolacom konaní, ktoré sú ponímané ako reštriktívna výnimka z pravidla, že v
konaní pred súdom druhej inštancie nie sú prípustné prostriedky procesného útoku alebo obrany,

ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie, sú vzhľadom na tzv. zrýchlený
charakter konania o neodkladnom opatrení vylúčené priamo ustanoveniami upravujúcimi tento inštitút.
Pre neodkladné opatrenie je vždy rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§
329 ods. 2 CSP). Akékoľvek ďalšie resp. nové skutočnosti, ktoré majú vplyv na zmenu skutkového
stavu i následné právne posúdenie dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemajú

vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu. Ako upravuje § 329 ods. 3 CSP, ak po vydaní uznesenia,
ktorýmbolzamietnutýnávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenia,dôjdekzmeneskutkovýchokolností
významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci. Odhliadnuc od faktu, že so zreteľom na
§ 329 ods. 3 CSP sú nové prostriedky procesného útoku, či obrany bez právneho významu pokiaľ ide o

skutkové okolnosti a právne hodnotenie veci, žalobca žiadne „novoty“ v odvolaní neuviedol.

20. Nakoľko odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca
nepreukázal potrebu nariadenia neodkladného opatrenia pretože neosvedčil existenciu odôvodnenej
obavy,žejehoexekúciabudeohrozená,asúčasnejehonávrhneosvedčilanimieruprimeranostizásahu,

uznesenie vo výroku o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako vecne správny
potvrdil. V tomto smere nie je možné prvoinštančnému súdu vytknúť žiadne pochybenia zakladajúce
záver o naplnení niektorého z uplatnených odvolacích dôvodov.

21. Odvolanie žalobcu však súd považoval za dôvodné vo vzťahu k rozhodnutiu o náhrade trov

konania,kdesasúdprvejinštanciedopustilnesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.Právnymposúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový
stav aplikuje konkrétnu právnu normu. K nesprávnemu právnemu posúdeniu dochádza vtedy, ak súd
nepoužil správny (náležitý) právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny predpis, nesprávne ho ale
interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

22. Súd prvej inštancie rozhodoval o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2
písm. c/, d/ počas konania vo veci samej. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.Rozhodnutieoneodkladnomopatrení,oktoromsúdkonápočasprebiehajúcehosúdnehokonania,nemá
povahu rozhodnutia vo veci samej. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení má povahu rozhodnutia vo
veci samej len vtedy, ak neodkladné opatrenie konzumuje vec samu, ktorá situácia sa týka prípadov

neodkladného opatrenia podaných po skončení konania, ďalej podaných pred začatím konania, na
ktoré nenadväzuje žaloba, prípadne ak súd musel vec skončiť procesne, bez toho, aby vec prejednal
(viď napr. Najvyšší súd SR sp.zn. 8Cdo 83/2017). Takáto procesná situácia v uvedenom prípade
nenastala, z ktorých dôvodov o trovách konania neodkladného opatrenia rozhodne súd prvej inštancie
až v rozhodnutí o veci samej, v ktorom rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania v súlade s §

396 ods. 1 CSP § a 262 ods. 1 CSP.

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.
2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).