Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, January 31, 2018

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/224/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713213799
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2018:5713213799.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu CD Consulting s.r.o.,

so sídlom Politických vězňů 1272/21, 110 00 Praha 1, Nové Město, Česká republika, IČO: 264 29 705,
proti žalovanému N. V., Y.. XX. XX. XXXX, E. J. Š. Č.. XXX, P. W.Í. G. V., Y.. XX. XX. XXXX, E. J. Š.
Č.. XXX a právne zastúpeným Podhorský & Partners, s.r.o., so sídlom Zámocká 36, 811 01 Bratislava,
IČO: 46 962 000, v konaní o zaplatenie 1.200,83 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba žalobcu sa v celom rozsahu zamieta.

II. Žalovaný má proti žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde 28. 03. 2013 sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia
zmenkovej sumy vo výške 1 200,83 €, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 1 200,83
€ od 09. 03. 2010 do zaplatenia a 6 % ročného úroku z zmenkovej sumy 1 200,83 € od 14. 06. 2010
do zaplatenia, a zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy vo výške 4 €, ako aj náhrady trov
konania.

2. V žalobe žalobca uviedol, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil
žalovaný dňa 14. 10. 2009 na zmenkovú sumu 1 200,83 € pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového
úroku od 09. 03. 2010. Indosovaná zmenka je vistazmenkou, opatrenou doložkou „na platenie predložiť
v lehote štyroch rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená 14. 10. 2009 na sumu 1 200,83 €,
čo je dátum vystavenia, pričom do jej textu bol poňatý záväzok žalovaného zaplatiť za túto zmenku
pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25 % úrokom od 09. 03. 2010.

Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k
zaplateniu,pričomvystaviteľnaňunezaplatilžiadnusumu.Keďžezmenkoválistinajeopatrenádoložkou
„bez protestu“ indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.

3. Žalobca podal návrh na vzorovom tlačive „A“ návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4. ods.1
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) 861/2007/ES, ktorým sa ustanovuje Európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Ako písomné dôkazy na podporu svojej pohľadávky žalobca

uviedol a predložil originál zmenky, výpis z obchodného registra žalobcu a plnomocenstvo jeho právneho
zástupcu, vrátane osvedčenia na registráciu na daň z pridanej hodnoty. Súčasne uviedol, že nechce,
aby sa vo veci nariadilo pojednávanie.4. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca je zahraničnou právnickou osobou, právomoc súdu SR v tejto
veci je daná s poukazom na článok 2 bod 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 a keďže sa jedná o
cezhraničné konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, príslušnosť Okresného súdu Martin je daná

podľa článku 11. Preambuly, článku 4 bod 1 a článku 25 bod 1 písmeno a/ Nariadenia č.861/2007/
ES, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, pretože Slovenská
republika ako zmluvná strana Nariadenia č.861/2007/ES Komisii oznámila, že príslušnými súdmi na
vydanierozsudkovvEurópskomkonanívoveciachsnízkouhodnotousporubudúvSlovenskejrepublike
okresné súdy, pričom žalobca si príslušnosť Okresného súdu Martin vybral podľa bydliska žalovaného.

5. Dňa 22. 11. 2013 Okresný súd Martin v zmysle článku 5 odsek 2 a 3 Nariadenia č. 861/2007/ES
(ďalej len Nariadenie) doručoval žalovanému kópiu tlačiva (návrhu) na uplatnenie pohľadávky spolu s
vyplneným „C“ tlačivom na odpoveď. Žalovaný prevzal zásielku dňa 27. 11. 2013 a dňa 04. 12. 2013
doručil vyplnené tlačivo na odpoveď na Okresný súd Martin, z ktorého vyplynulo, že so žalobcom nie
je v žiadnom zmluvnom vzťahu a nikdy s ním ani nebol, a v jeho prospech nevystavil žiadnu zmenku,

preto žiada, aby mu žalobca cestou Okresného súdu Martin zaslal zmluvu, na základe ktorej bola
zmenka vystavená. V tlačive „C“ uviedol, že pohľadávku žalobcu neuznáva, pretože zmenku uvedenej
spoločnosti nevystavil a nie je s ňou v žiadnom zmluvnom vzťahu.

6. Podľa článku 19 Nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, Európske konanie vo veciach

s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.
Vzhľadom na túto skutočnosť sa občianske súdne konanie riadi Občianskym súdnym poriadkom.

7. Vzhľadom na možnosť iného právneho posúdenia veci a vzhľadom na skutočnosť, že bolo potrebné
vykonať dôkaz, oboznámením sa s originálom zmenky, súd považoval za potrebné nariadiť ústne

pojednávanie, ktoré nariadil na deň 07. 02. 2014. Od žalovaného súd žiadal, aby predložil kópiu
zmluvy, na základe ktorej bola zmenka vystavená. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil a súčasne
ospravedlnil svoju neprítomnosť chorobou. Následne žalovaný zaslal súdu svoj zdravotný nález, z
ktorého vyplynulo, že je dlhodobo práceneschopný v dôsledku dlhodobého ťažkého psychického
postihnutia a liečby a preto nie je možné, aby sa zúčastňoval súdneho pojednávania ale tiež nie je možné

určiť pravdepodobný termín účasti žalovaného na pojednávaní.

8. Vzhľadom na zlý zdravotný stav žalovaného súd žalovanému podľa § 29 ods. 1 O. s. p. ustanovil
opatrovníčku pre konanie v osobe jeho matky G. V., a to uznesením sp. zn. 10C/224/2013 zo dňa 25.
09. 2014. Opatrovníčka následne žalovanému zvolila právneho zástupcu.

9. Žalobca s postupom súdu súvisiacim s nariadením niekoľkých pojednávaní v tejto veci nesúhlasil a
predovšetkým v podaní zo dňa 03. 12. 2014 sa k veci meritórne vyjadril.

10. V tomto podaní žalobca predovšetkým poukázal na nesprávny procesný postup súdu, vzhľadom

na skutočnosť, že žalobca inicioval konanie v súlade s článkom 4 Nariadenia č. 861/2007 a podľa
názoru žalobcu neboli splnené podmienky pre nariadenie ústneho pojednávania v z mysle predmetného
nariadenia. Žalobca tvrdil, že nemá vedomosť o tom, že by žalovaný popieral uplatnenú pohľadávku a
súčasne poukázal na právnu argumentáciu v uznesení Krajského súdu Prešov sp. zn. 10Co/79/2013
zo dňa 5.9.2013, ktoré bolo vydané v skutkovo a právne zhodnej veci žalobcu, a kde Krajský súd

Prešov v súvislosti s ustanovením § 17 Zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. uviedol,
že pokiaľ námietka zo strany žalovaného dlžníka nie je vznesená a preukázaná, neexistuje dôvod
na základe, ktorého by súd mohol opodstatnene vykonať dokazovanie týkajúce sa obsahu kauzálnej
zmluvy predchádzajúcej vystaveniu zmenky. Tvrdenie takýchto námietok ale aj dôkazné bremeno
na ich preukázanie je na žalovanom vystaviteľovi zmenky. Ďalej poukázal tiež na argumentáciu, že

abstraktnosť záväzku zo zmenky má za následok, že zákon neviaže vznik zmenkových nárokov na
žiadne iné okolnosti, než na splnenie formalít, ktoré predpisuje. Jedná sa teda o záväzok platobný,
ktorý nie je viazaný na iné vzťahy a teda ani na hospodárske dôvody jej vzniku. Nespornosť záväzku
zo zmenky je daná tým, že majiteľ zmenky nemusí pri predkladaní zmenky na zaplatenie ani neskôr
pri jej vymáhaní preukazovať nič iného, než že je vlastníkom zmenky. Je výlučne na dlžníkovi zo

zmenky, aby tento v rámci prípadného súdneho konania vzniesol svoje námietky a tieto v súdnom
konaní aj preukázal, pokiaľ podanie týchto námietok nevylučuje § 17 Zákona zmenkového a šekového.
V prípade vystavenia zabezpečovacej zmenky existujú vedľa seba dva záväzky a to jednak pôvodný,
všeobecnoprávnej povahy a popri ňom záväzok zmenkový. Aj zabezpečovacia zmenka má abstraktnúa nespornú povahu. Zásada abstraktnosti zmenkových záväzkov sa zvyšuje v prípade, keď remitent
ako prvý majiteľ zmenky indosamentom (rubopisom) prevedie zmenku na nového majiteľa indosatára.
Tento získava všetky práva zo zmenky, a to nie ako právny nástupca predchádzajúceho majiteľa, ale ako

celkomoriginálnynadobúdateľtýchtopráv.Vdôsledkutohopriamyzmenkovýdlžníkmôževočitakémuto
poslednému majiteľovi zmenky robiť len také námietky, ktoré sa zakladajú na ich vlastných vzťahoch,
okrem prípadu, keď majiteľ pri nadobúdaní zmenky jedná vedome na škodu dlžníka. Len v prípade, že
zmenkový dlžník takúto námietku vznesie a preukáže, má následne možnosť na svoju obranu vzniesť
aj kauzálne námietky vyplývajúce z jeho vzťahu k remitentovi, či k iným skorším majiteľom zmenky.

Žalobca tvrdil, že dokazovanie na preukázanie dôvodnosti takýchto kauzálnych námietok je možné
vykonať výlučne za predpokladu, že žalovaný v lehote 30 dní po doručení tlačiva a návrhu na uplatnenie
pohľadávky, ako aj tlačiva na odpoveď sa vyjadrí k podanému návrhu, tak, že vyplní časť II. vzorového
tlačiva C a pripojí všetky príslušné podporné doklady. Ak tak neurobí vzhľadom na ustanovenie článku
7 ods. 3 Nariadenia, v prípade pasivity žalovaného je súd povinný vydať rozsudok vo veci. Žalobca
súčasne poukázal na podobné uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013 zo

dňa 21.11.2013, ktoré bolo vydané v skutkovo a právne zhodnej veci žalobcu a potvrdzuje tieto závery
žalobcu. Opäť poukázal na argumentáciu uvedenú v tomto uznesení vyplývajúcu z ustanovenia § 17
Zákona zmenkového a šekového a tvrdení Krajského súdu, že podľa Zákona zmenkového a šekového
súd v danom prípade bol oprávnený skúmať len to, či zmenka obsahuje všetky náležitosti, ktoré sa musia
pre jej platnosť zo zákona povinne do nej uviesť, nie však podmienky jej vystavenia ani jej neprípustnosť.

11. Rovnaký názor potom žalobca vyslovil aj v podaní zo dňa 13. 01. 2015

12. Následne žalobca podaním, ktoré došlo na súd 28. 12. 2015 vo všetkých konania, ktoré podal
na Okresný súd Martin a, ktoré začali na návrhu na začatie konania, podľa nariadenia Európskeho

parlamentu a Rady (ES č. 861/2007), ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu, v ktorých si žalobca uplatnil pohľadávky so zmenky, ktorá bola indosovaná
spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. na žalobcu, zobral žalobu v časti späť, a to v tej časti, kde požadoval
zmenkový úrok vyšší ako 0,06 % denne, teda žalobca na základe späťvzatia žaloby, prestal uplatňovať
zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne so zmenkovej sumy, ale žiadal priznať k zmenkovej sume len

zmenkový úrok v rozsahu 0,60 % denne. Ostatné časti návrhu ponechal žalobca bezozmeny.

13. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom súd konanie o nároku žalobcu na zmenkový
úrok v rozsahu prevyšujúcom 0,06 % denne zo sumy 1 200,83 € od 09. 03. 2010 do zaplatenia konanie
zastavil, a to uznesením sp. zn. 10C/224/2013 z 15. 02. 2016.

14. Podaním zo dňa 03. 02. 2016 na súd došlým 09. 02. 2016 sa k žalobe vyjadril žalovaný už
prostredníctvom svojho právneho zástupcu. V tomto podaní žalovaný prostredníctvom svojho právneho
zástupcu uviedol, že terajší majiteľ zmenky pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu žalovaného.
Bol si vedomý totiž, že nadobúda zmenku od spoločnosti, ktorá poskytuje pôžičky a úvery spotrebiteľom

a zároveň, že tento pôvodný majiteľ zmenky nemôže zmenky uplatniť, keďže by tým porušil zákon a
súd by mu zmenková nárok uplatnený v tomto konaní nikdy nepriznal. Záver o tom, že žalobca konal
vedome na škodu žalovaného odôvodňujú nasledovné skutočnosti:

15. V hornom rámčeku zmenku je totiž číslo zmluvy, čo zakladá minimálne pochybnosti o dobrej

viere nadobúdateľa zmenky pri jej rubopisovaní, nakoľko si musel byť vedomý, že k tejto zmenke
patrí aj spotrebiteľská zmluva. Ďalej samotný pôvodný zmenkový veriteľ, na ktorého rad sa malo
plniť je subjektom poskytujúcim úvery a pôžičky s celoslovenskou pôsobnosťou a známy svojimi
spotrebiteľskými aktivitami. Keďže žalobca konal na škodu žalovaného pri nadobúdaní zmenky sú
prípustné kauzálne námietky a preto by súd mal rozlišovať situáciu, kedy zmenka vznikla zo vzťahu

spotrebiteľského. V prípade spotrebiteľa nemožno odhliadnuť od ich špecifických záujmov a postavenia.
Ďalej uviedol, že je potrebné odmietnuť úvahy žalobcu ohľadne výhradnej aplikácie zákona č. 191/1950
Zb. Zákon zmenkový a šekový na daný vzťah, keďže ide o vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy. S
poukazom na, vo vyjadrení uvedené, nálezy Ústavného súdu Českej republiky podotkol, že súdy
sa majú zaoberať kauzou zmenky bez ohľadu na preukázanie podmienok podľa § 17 uvedeného

zákona. Prísna formálnosť zmenky spotrebiteľských veciach nie je na mieste a je potrebné chrániť
žalovanéhopredzneužívanímprávavprospechžalobcu.Tiežvtejtosúvislostipoukázalnazjednocujúce
stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zverejnené 11. 11. 2015, a to spoločné stanovisko
Občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Obchodnoprávneho kolégiaNajvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. 10. 2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo vzťahu
k ochrane spotrebiteľa.

16. Vzhľadom na vyššie uvedené trvá na tom, aby sa súd zaoberal kauzálnymi vzťahmi pôvodného
zmenkového veriteľa a žalovaného. Žalovaný má za to, že žalobca sa nemôže brániť ustanovením
§ 17 zák. č. 191/1950 Zb., na tieto kauzálne vzťahy sa aplikovala legislatíva platná a účinná v čase
vystavenia zmenky, a to konkrétne § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch a o zmene
a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení

neskorších predpisov. Aj neskôr platný zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zakazuje
splniťdlhzmenkoualebošekom.Obligatórnenáležitostizmluvyospotrebiteľskomúveresúvymenované
v ust, § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z. v prípade ich absencie, a to konkrétne náležitosti uvedených v § 4
ods. 3 citovaného zákona sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaná strana je
toho názoru, že spotrebiteľovi sa musí poskytnúť ochrana pred neprijateľnými podmienkami aj v prípade,
ak sa uplatňuje právo zo zmenky a je stále potrebné aplikovať článok 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/LHS

a chrániť spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, preto pri kolízii zmenkového práva
so spotrebiteľskými právami žalovaného, musí mať prednosť ochrana práv spotrebiteľa. Na základe
uvedeného má žalovaný za to, že dohoda o vyplňovacom práve zmenky je podľa § 53 ods. 1 Obč. zák.
neprijateľnou podmienkou a preto je neplatná v zmysle § 53 ods. 5 Obč. zák.. Predmetná zmluva o
spotrebiteľskom úvere totiž nemá obligatórne náležitosti uvedené v § 4 ods. 2 zákona, čo spôsobuje,

že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, a teda spotrebiteľ mal vrátiť len sumu poskytnutého
úveru.

17. Dohoda o vyplňovacom práve zmenky bola uvedená vo všeobecných úverových podmienkach, teda
vo formulári, ktorý spracoval právny predchodca žalobcu a žalovaný nemal možnosť ich ovplyvniť. Táto

podmienka nebola individuálne dojednaná a nepochybne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa, práve pre nezohľadnenie práv spotrebiteľa a
umožnenie vymáhať plnenia, ktoré sú v rozpore so zákonom. Uvedená zmluvná podmienka je teda
neplatná s poukazom na § 53 ods. 5 Obč. zák.. Dohodu o vyplňovacom práve bianco zmenky a tým
aj samotnú zmenku možno považovať za neplatnú aj pre obchádzanie zákona v zmysle § 39 Obč.

zák.. O obchádzanie zákona ide vtedy, ak právny úkon síce odporuje výslovnému zneniu zákona, avšak
svojimi dôsledkami spôsobuje cieľ, aby zákon dodržaný nebol. V danom prípade vystavením zmenky sa
právny predchodca žalobcu snažil vyhnúť posudzovaniu platnosti úverovej zmluvy a aplikácie zákona
o spotrebiteľských úveroch v dôsledku čoho by žalovaný mal vrátiť veriteľovi len sumu poskytnutého
úveru pre nedodržanie obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Vzhľadom na tieto

skutočnosti žiadal žalovaný, aby súd po vykonanom dokazovaní vyhodnotil zmenku uplatnenú v konaní
ako uplatnenú v rozpore so zákonom a dobrými mravmi, keďže bola vystavená v rozpore so zákonom
a žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať žalobcu k náhrade trov konania.

18. Na pojednávaní právny zástupca žalovaného poukázal na svoje predchádzajúce vyjadrenia a

uviedol, že zmenka bola vystavená pri podpise zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzavrel žalovaná s
obchodnou spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. a postúpená bola až po splatnosti, ktorá nastala podľa toho,
čo tvrdí žalobca, dňa 09. 03. 2010. Preto bola indosovaná, dokonca potom čo bol vydaný rozhodcovský
rozsudok, ktorý je súčasťou exekučného spisu a veriteľ zo zmenky konal vedome na škodu spotrebiteľa,
teda žalovaného. S prihliadnutím na samotnú zmenku, s poukazom na skutočnosť, že istina úveru,

ktorú mohla podľa vtedy platného Zákona o spotrebiteľských úveroch zmenka zabezpečovať, mohla byť
vystavená len na zabezpečenie pohľadávky zo spotrebiteľského úveru a to len do výšky 30 % istiny
úveru, čo je podmienka, ktorú zmenka vystavená žalovaným nespĺňa. Je preto zrejmé, že obchodná
spoločnosť Pohotovosť s.r.o. porušila ustanovenia vtedy platného Zákona o spotrebiteľských úveroch a
vyplnila zmenku v rozpore so zákonom. Preto je podľa názoru žalovaného zmenka absolútne neplatná

a z toho dôvodu je nutné žalobu zamietnuť a priznať žalovanej strane náhradu trov konania.

19. Žalobca sa pojednávaní nezúčastňoval a vo svojich podaniach, ktorými súčasne ospravedlňoval
svoju neprítomnosť poukazoval na svoje predchádzajúce vyjadrenia, na skutočnosť, že podľa jeho
vedomostí žalovaný nepoprel žalovanú pohľadávku a vytýkal súdu, že procesne nepostupuje v zmysle

uvedeného Nariadenia.

20. Súdu bolo samozrejme v čase rozhodovania známe zjednocujúce stanovisko Občianskoprávneho
kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súduSlovenskej republiky zo dňa 20. 10. 2015 a z ktorého vyplýva, že ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia
uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ
použil, že pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s

nekalou povahou, či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum
nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ.

21. Už z rozhodovacej činnosti v iných obdobných sporoch rovnakého veriteľa bola súdu známa
skutočnosť, že obdobné zmenky, ako bola zmenka, ktorú vystavil žalovaný a predložil žalobca slúžili

na zabezpečenie nárokov veriteľa obchodnej spoločnosti Pohotovosť s.r.o. zo zmlúv o „de facto“
spotrebiteľských úveroch proti spotrebiteľom. Preto súd v priebehu celého konania sa zaoberal aj
obsahom úverovej zmluvy, na základe ktorej bola zmenka vystavená a vykonal ďalšie dokazovanie vo
veci, predovšetkým oboznámením sa so spisom Okresného súdu Martin 23Er/2056/2010 a odpoveďou
na dožiadanie súdu obchodnej spoločnosti Pohotovosť s.r.o.. Na pojednávaniach, ktoré súd vo veci
vykonal sa súd s týmito listinami oboznámil.

22. Takto vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutkový stav veci:

23. Zo zmluvy o úvere č. 609100091, ktorú uzavrel žalovaný a obchodná spoločnosť Pohotovosť s.r.o. so
sídlom v Bratislave, IČO: 35 807 598 ako veriteľ súd zistil, že na jej základe sa veriteľ zaviazal poskytnúť

žalovanému úver vo výške 800 € a dlžník, čiže žalovaný sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú
o príslušný poplatok vo výške 240 €, že celkovo zaplatiť sumu 1 040 €, a to v dvoch mesačných splátkach
po 520 €, počnúc dňom 23. 11. 2009 na účet veriteľa. Zmluva bola podpísaná 14. 10. 2009. Dlžník, čiže
žalovaný prehlásil, že finančné prostriedky sa poskytujú na výkon povolania. Neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy boli aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré obsahovali aj dohodu o zmenke, a to v

článku 14 všeobecných podmienok poskytnutia úver, ktorý bol nazvaný Dohoda o vyplnení zmenky.
Z tejto dohody vplynulo, že na zabezpečenia peňažného záväzku dlžníka, ako vystaviteľa zmenky
(ďalej aj vystaviteľ) vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi (ďalej aj ako
remitent) vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia
zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto vystavenej zmenky zaviazaný ako zmenkový ručiteľ. Zmluvné strany

a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najneskôr v deň, kedy sa v zmysle
bodu 4 týchto podmienok stane celý úver splatný okamžite, t. j. keď dlžník neuhradí včas 4 po sebe idúce
splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej
splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi,
ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum úročenia zmenkovej sumy sa vyplní na zmenke

remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.

24. Podľa článku 4 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, v prípade ak bude dlžník v omeškaní s
niektorou splátkou 7 dní a viac je povinný túto omeškanú splátku uhradiť do rúk mandatára v hotovosti
spolu so zmluvnou pokutou 15 € za každý jeden prípad omeškania, ostatné splátky je dlžník povinný

platiť podľa splátkového kalendára naďalej vkladovými lístkami alebo prevodnými príkazmi. V prípade,
že dlžník neuhradí včas 4 po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí
včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky, stáva sa celý dlh splatný okamžite. Dlžník má
možnosť uhradiť 4 po sebe idúce splátky, prípade len časti po sebe 4 idúcich splátok v oboch prípadoch
so zmluvnou pokutou vo výške 30 € do rúk mandatára v hotovosti, alebo poukázať na účet veriteľa

s možnosťou návratu platenia podľa pôvodného splátkového kalendára. Dlžník sa zaväzuje uhradiť
veriteľovi za každú zaslanú upomienku, v prípade porušenia podmienok tejto zmluvy čiastku 4 € ako
paušálnu úhradu nákladov a administratívy s tým spojenej do 15 dní od doručenia písomnej výzvy na
úhradu.

25. Na základe dohody o vyplnení zmenky obsiahnutej vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru
obchodná spoločnosť Pohotovosť s.r.o. vyplnila zmenku, ktorej originál predložil súdu žalobca a, ktorej
fotokópia sa tiež nachádza pripojená v súdnom spise. Z tejto zmenky súd zistil, že bola vystavená v
Turčianskych Tepliciach 14. 10. 2009 žalovaným s tým, že „zaplatím na túto zmenku pri predložení na
rad: Pohotovosť s.r.o. IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zapísaná v obchodnom registri

Okresného súdu Bratislava 1, oddiel: s.r.o., vložka č. 23636/B, zmenkovú sumu 1 200,83 € a zmenkový
úrok 0,25 % denne od 09. 03. 2010“ pričom na jej okraji je uvedený údaj - číslo zmluvy 609100091. Je
opatrená menom a priezviskom, ako aj adresou a číslom vystaviteľa, a opatrená podpisom vystaviteľa,
teda žalovaného. Na rube zmenky sa nachádza zápis „na miesto nás na rad CD Consulting s.r.o., Kčervenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha, Česká republika, IČO: 264 29 705 podpis Pohotovosť s.r.o.,
K. X. - konateľ“.

26. Zo spisu Okresného súdu Martin sp. zn. 23Er/2056/2010 súd zistil, že dňa 13. 12. 2010 súdny
exekútor JUDr. Rudolf Krutý, exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, podal na Okresný
súd Martin žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného - Pohotovosť
s.r.o. so sídlom v Bratislave proti povinnému - žalovanému N. V.. Súčasťou tejto žiadosti bola zápisnica
spísaná pred súdnom exekútorom obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 14. 10. 2010, ďalej

fotokópia zmluvy o úvere č. 609100091 zo dňa 14. 10. 2009 uzavretá medzi obchodnou spoločnosťou
Pohotovosť s.r.o. so sídlom v Bratislave a žalovaným a rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava sp. zn. SR 07568/10.
Ako súd zistil z exekučného titulu, vyššie uvedeného rozhodcovského rozsudku, týmto rozhodcovským
rozsudkom Stály rozhodcovský súd žalovaného zaviazal k povinnosti žalobcovi zaplatiť sumu 1 200,83 €
spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne od 09. 03. 2010 do zaplatenia, zákonným úrokom

vo výške 6 % ročne zo sumy 1 200,83 € od 14. 06. 2010 do zaplatenia a k náhrade trov rozhodcovského
konania. Ako vyplynulo z odôvodnenia rozsudku, žalobca doručil rozhodcovskému súdu dňa 28. 06.
2010 písomný návrh na začatie rozhodcovského konania zo dňa 28. 06. 2010, ktorým sa dožadoval
zaviazania žalovaného na zaplatenie zmenkovej sumy a uviedol, že žalobca a žalovaný zabezpečili
svoj iný záväzkový vzťah zo zmluvy o úvere, neúplnou zmenkou, bianco zmenkou vystavenou 14. 10.

2009, kde žalovaný vystupuje ako vystaviteľ zmenky a žalobca ako remitent. Žalovaný si svoju povinnosť
vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu riadnu nesplnil, čím sa stal dlh v zmysle dohodnutých podmienok
splatný v celku 09. 03. 2010. Žalobca vyplnil 07. 06. 2010 zmenku žalovaného v zmysle dohody o
vyplnení zmenky na sumu 1 200,83 € s dátumom začiatku úročenia 09. 03. 2010 a táto bola žalovanému
predložená na zaplatenie 14. 06. 2010.

27. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku tiež vyplýva, že rozhodcovský súd má za to, že zmluvu o
úveretedahlavnýkauzálnyprávnyvzťahniejemožnéposudzovaťpodľaustanovenízákonač.129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pretože aplikácii uvedeného právneho predpisu na zistený skutkový
stav bráni skutočnosť, že hlavný kauzálny právny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským. Žalovaný pri

uzatvorení zmluvy o úvere vyhlásil, že poskytnuté peňažné prostriedky si berie na účel, ktorý vylučuje
záver o tom, že v tomto právnom vzťahu pôsobí ako spotrebiteľ. Bez existencie spotrebiteľa nemôže
existovať ani spotrebiteľský vzťah a je pri tom irelevantné, či vo forme spotrebiteľského úveru alebo
iného spotrebiteľského právneho vzťahu. Rozhodcovský súd s poukazom na prehľad práv povinností a
záväzkov žalovaného, ktorý bol predložený spolu s návrhom na začatie rozhodcovského konania mal

za to, že zmenková suma vo výške 1 200,83 € pozostáva z istiny vo výške 965 €, poplatku za zasielanie
upomienky vo výške 16 €, zmluvnej pokuty vo výške 0 € a trov mediačného konania vo výške 219,83
€, zo zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 1 200,83 € od 09. 03. 2010 do zaplatenia a
zákonného úroku vo výške 6 % ročne zo sumy 1 200,83 € od 14. 06. 2010 do zaplatenia.

28. Ako súd zistil z uznesenia Okresného súdu Martin č. k. 23Er/2056/2010 - 11 zo dňa 16. 12. 2010,
ktoré nadobudlo právoplatnosť 19. 01. 2014, žiadosť súdneho exekútora B. R. o udelenie poverenia
bola zamietnutá. Z odôvodnenia tohto uznesenia je zrejmé, že exekučný súd sa v zmysle § 44 ods. 2
Exekučného poriadku zaoberal splnením podmienok § 45 ods. 1 písm. b/ a c/, ods. 2 zák. č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní a splnením náležitostí úverovej zmluvy v zmysle ust. § 2 a § 4 Zákona o

spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z.. Exekučný súd konštatoval, že zmluva o úvere bola uzavretá
v rozpore so zákonom, pretože neobsahuje údaje o ročnej percentuálnej miere nákladov, čo robí úver
bezúročným a bez poplatkov, ďalej zistil, že zmluvné dojednania účastníkov, najmä dohoda o výške
úrokov z omeškania 0,25 % denne, čo zodpovedá sadzbe 91,25 % ročne odporuje dobrým mravom a
je v rozpore s ust. § 52 a nasl. Obč. zák.. Súd ďalej konštatoval, že neprijateľnú zmluvnú podmienkou

je už samotné dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve, nakoľko spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

29. Následne bola exekúcia vykonávaná súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým zastavená a to
uznesením rovnakej spisovej značky zo dňa 24. 01. 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 21. 06. 2011.

30. Súd sa tiež oboznámil s odpoveďou obchodnej spoločnosti Pohotovosť s.r.o. so sídlom v Bratislave
zo dňa 14. 07. 2014 na dožiadanie súdu, z ktorej vyplynulo, že žalovaný ku 31. 05. 2014 uhradil na účetspoločnosti dňa 05. 02. 2010 sumu vo výške 25 €, dňa 10. 03. 2010 sumu vo výške 50 €, čiže spolu
sumu 75 € a iné platby od žalovaného už obchodná spoločnosť Pohotovosť s.r.o. neregistruje.

31. Súd sa vzhľadom na zlý zdravotný stav žalovaného, ktorý je ťažko zdravotne postihnutý a táto
skutočnosť je súdu známa aj z rozhodovacej činnosti v inom spore, ktorého účastníkom je žalovaný
zaoberal aj skutočnosťou, aké povolanie žalovaný vykonával v čase uzavretia zmluvy.

32. Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine zo dňa 14. 03. 2016 vyplynulo, že

žalovaný v roku 2009 a ani v súčasnosti nie je evidovaný na úrade ako uchádzač o zamestnanie, poberá
však peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov ZŤP od 01. 01. 2009 do súčasnosti.

33. Z oznámenia Sociálnej poisťovne k žiadosti súdu zo dňa 29. 03. 2016 vyplynulo, že žalovaný nie
je od 01. 04. 2005 prihlásený v evidencii poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia
Sociálnej poisťovne ako platiteľ poistného v zmysle § 128 ods. 1 až § 3, § 8 až § 11 zák. č. 461/2003 Z. z.

o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Dávky sociálneho poistenia vyplácané zo Sociálnej
poisťovne, pobočka Martin menovaný v roku 2009 nepoberal.

34. V zmysle § 128 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, poistné
na nemocenské, starobné a invalidné poistenie platí zamestnanec, zamestnávateľ, povinne poistená

samostatne zárobkovo činná osoba alebo dobrovoľne nemocensky poistná, alebo dobrovoľne poistená
osoba.

35. Podľa § 128 ods. 8 až ods. 11, poistné na úrazové poistenie, na garančné poistenie, do rezervného
fondu solidarity a na poistenie nezamestnanosti platí zamestnávateľ (v prípade úrazového a garančného

poistenia) ale aj zamestnanec, ak osobitný predpis neustanovuje inak, prípadne dobrovoľne poistená
osoba v nezamestnanosti (v prípade poistenia v nezamestnanosti) a v prípade poistného do rezervného
fondu solidarity ho platí zamestnávateľ, povinné dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná
osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba a štát.

36. Vzhľadom na konštatovanie žalovaného a jeho obranu, že v prípade uzavretia zmluvy z obchodnou
spoločnosťou Pohotovosť išlo o vzťah vyplývajúci zo spotrebiteľského úveru a on sám je spotrebiteľom,
a vzhľadom na skutočnosť, že z vykonaného dokazovania vyplývalo, a to vzhľadom na lekárske nálezy
žalovaného ale aj vzhľadom na oznámenie Úradu práce a Sociálnej poisťovne, že žalovaný v roku 2009
nebol ani zamestnancom ani samostatne zárobkovo činnou osobou, súd dospel k presvedčeniu, že

neobstojí údaj v úverovej zmluve, že si žalovaný bral úver od obchodnej spoločnosti Pohotovosť na
výkon povolania.

37. Vyplnenie údaja o účele poskytnutého úveru „na výkon povolania“ vo formulárovej úverovej zmluve
uvádzanej vyššie, súd považoval za jednu z nekalých obchodných praktík obchodnej spoločnosti

Pohotovosť. Súdu je totiž z rozhodovacej činnosti v iných obdobných sporoch ale aj v iných sporoch
proti obchodnej spoločnosti Pohotovosť s.r.o. vedených spotrebiteľmi, prípadne touto obchodnou
spoločnosťou proti spotrebiteľom, známa skutočnosť, že reprezentanti tejto obchodnej spoločnosti ako
veriteľa vypĺňali údaj o účele úveru na výkon zamestnania povolania, či zamestnania aj osobám,
ktoré už povolanie nevykonávali, prípadne nepodnikali (ženám na materskej dovolenke, dôchodcom,

nezamestnaným a pod.) a to v snahe vyhnúť sa tomu, aby úverová zmluva bola podriadená režimu
Zákona o spotrebiteľských úveroch.

38. Súd je hlboko vnútorne presvedčený, že takto tomu bolo aj v prípade žalovaného, ktorý podľa
vykonaného dokazovania žiadne zamestnanie, povolanie v roku 2009 v čase uzavretia úverovej zmluvy

nevykonával a ani nepodnikal. Protistrana, teda žalobca navyše neprodukoval žiadny dôkaz, čím
by vyvrátil tvrdenia žalovanej strany ohľadne spotrebiteľského charakteru kauzálneho vzťahu medzi
pôvodným veriteľom a dlžníkom, teda žalovaným.

39. Súd bol preto toho presvedčenia, že žalovaný mal postavenie spotrebiteľa pri uzatváraní úverovej

zmluvy medzi ním a obchodnou spoločnosťou Pohotovosť dňa 14. 10. 2009 a túto skutočnosť nie je
možné vyvrátiť tým, že mal v zmluve vyhlásiť, že si úver berie na výkon povolania.40. Podľa § 52 ods. 3 Obč. zák. (zák. č. 40/1964 Zb.), dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

41. Podľa § 52 ods. 4 Obč. zák., spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

42. V konaní nebol produkovaný dôkaz, že by žalovaný pri uzatváraní úverovej zmluvy konal v rámci
svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti a preto podľa presvedčenia súdu je spotrebiteľom v

zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 52 ods. 4 Obč. zák..

43. Ďalšou otázkou však je, či zmluva, ktorú uzavrela obchodná spoločnosť Pohotovosť s.r.o. so sídlom
v Bratislave so žalovaným, je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle vtedy platného zákona č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a to v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, čiže ku dňu 14.
10. 2009. Len za predpokladu, že by úver, ktorý bol žalovanému ako spotrebiteľovi poskytnutým, spadal

pod režim Zákona o spotrebiteľských úveroch, bolo by možné skúmať ho z pozície tam uvedených
zákonných ustanovení, vzhľadom na námietky žalovanej strany.

44. Definíciu spotrebiteľského úveru vymedzuje zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom k 14. 10.
2009 v ust. § 1.

45. Podľa § 1 ods. 1 citovaného zákona, tento zákon upravuje niektoré poskytovania spotrebiteľského
úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsoby počtu celkových nákladov spotrebiteľa
spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

46. Podľa § 1 ods. 2 písm. f/, zákona sa nevzťahuje na zmluvy, na základe ktorých sa vyžaduje,
že spotrebiteľ úver splatí v lehote nepresahujúcej 3 mesiace alebo maximálne 4 splátkami v lehote
nepresahujúcej 12 mesiacov.

47. Je zjavné po nahliadnutí do úverovej zmluvy, že zmluvné strany sa dohodli na tom, že úver vo výške

800 € sa poskytuje za poplatok 240 € a bude zaplatený v 2 mesačných splátkach po 520 €, pričom prvá
splátka bola zročná k 23. 11. 2009 z čoho vyplýva, že ďalšia splátka bola zročná 23. 12. 2009. Je potom
len zrejmé, že tento úver spadal medzi výnimky uvedené v § 1 ods. 2 písm. f/ vyššie citovaného Zákona
o spotrebiteľských úveroch, pretože mal byť splatený v lehote nepresahujúcej 3 mesiace. Preto aj keď
sa jednalo o žalovaného, ktorý bol v pozícii spotrebiteľa, podľa presvedčenia súdu tento úver nespadal

pod režim zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

48. Vzhľadom na túto skutočnosť sa podľa presvedčenia súdu nevzťahovali naň ani podmienky uvedené
v ust. § 4, ktoré obsahujú náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere ale ani obmedzenie upravované
v § 4 ods. 6 citovaného zákona, podľa ktorého v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo

inej osobe zakazuje sa splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo
šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru len, ak ide o zabezpečovaciu zmenku a
zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského
úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere) vo výške maximálne vo výške 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú,

resp.vyplnenúveriteľomvrozporespredchádzajúcouvetouveriteľnesmieprijaťajepovinnýjudlžníkovi
kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky
alebo postúpenia právo zo zmenky.

49. Napriek tomu, že podľa presvedčenia súdu sa právne vzťahy vyplývajúce z vyššie uvedenej

úverovejzmluvy,nespravovalizákonomospotrebiteľskýchúveroch,malbyťžalovanýchránenývzmysle
všeobecných predpisov daných na ochranu spotrebiteľa, ktoré sú predovšetkým uvádzané v ust. § 52 a
nasl. Obč. zák. ale aj v ustanoveniach zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

50. Súd posudzoval dohodu o vyplnení zmenky aj z ust. § 53 ods. 1, 2, 4 a 5 Obč. zákonníka. Nestotožnil

sa s názorom žalovanej strany, že by bola zmenka neplatná pre rozpor s ust. § 4 ods. 6 zákona
o spotrebiteľských úveroch, keďže podľa presvedčenia súdu, z ktorého vychádzal pri svojom prvom
rozsudku vyhlásenom dňa 5.5.2016, úver poskytnutý žalovanému nebol spotrebiteľským úverom a preto
sa, pokiaľ ide o zabezpečenie úveru zmenkou na žalovaného ale aj na žalobcu, nevzťahovalo ust. §4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd vychádzal zo skutočnosti, že zmenka bola vyplnená
platne, že zmenka bola platná a zaviazal žalovaného, aby žalobcovi zaplatil zmenkovú sumu vo výške
1.200,83 €, 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy 1.200,83 € od 14.6.2010 do zaplatenia a zmenkovú

odmenu vo výške 1/3-iny % zmenkovej sumy, teda v sume 4 €, všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. Vo zvyšku uplatneného nároku a to v časti, kde žalobca požadoval priznať zmenkový úrok
v sadzbe 0,25 % denne považoval súd dohodu o zmenkovom úroku za neplatnú a v tejto časti žalobu
zamietol.

51. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

52. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný a Krajský súd v Žiline ako súd druhej inštancie
svojím uznesením sp. zn. 14Co/64/2016 zo dňa 23.11.2017 rozsudok Okresného súdu Martin sp. zn.
10C/224/2013 zo dňa 5.5.2016 v napadnutom výroku, ktorým okresný súd uložil žalovanému zaplatiť
zmenkovú sumu vo výške 1.200,83 €, 6 % ročný úrok z tejtozmenkovej sumy od 14.6.2010 do zaplatenia

a zmenkovú odmenu vo výške 1/3-iny % zmenkovej sumy, teda v sume 4 €, zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie v tejto časti na ďalšie konanie.

53. Krajský súd konštatoval, čo bolo obsahom napadnutého rozsudku a akými úvahami sa okresný
súd spravoval a aké boli dôvody pre odvolanie žalovaného. Vo svojom uznesení krajský súd poukázal

na celé obsahové znenie spoločného stanoviska občiansko - právneho kolégia Najvyššie súdu SR zo
dňa 20.10.2015 pod č. 8/2015. Uviedol, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu
nevyplývajú úvahy o vyhodnotení argumentácie žalovaného o tom, že žalobca pri nadobúdaní zmenky
konal vedome na škodu žalovaného, keď si bol vedomý, že nadobúda zmenku od spoločnosti, ktorá
poskytuje pôžičky a úvery spotrebiteľom a zároveň tento pôvodný majiteľ zmenky nemôže zmenku

uplatniť, keďže by tým porušil zákon a súd by mu jeho zmenkový nárok v takomto konaní nikdy nepriznal.
Naviac sa okresný súd nevysporiadal s argumentáciou, že zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá
náležitosti uvedené v § 4 ods. 2 psím. a/, b/, d, až j/, k/ a l/ vtedy platného zákona o spotrebiteľských
úveroch č. 258/2001 Z.z. a krajský súd do pozornosti okresného súdu dal i časť stanoviska Najvyššieho
súdu SR, v zmysle ktorého „dobré mravy pôsobia ako korektív, najmä v takých situáciách, kedy sú

práva a povinnosti právnych strán právneho vzťahu v zjavnej nerovnováhe. Sociálno - právne chápanie
zmluvnej slobody sa môže obmedziť len za predpokladu približne vyváženého pomeru, silu účastníkov
zmluvy a len za toho predpokladu sa môže stať prostriedkom primeraného vyrovnania záujmov ako už
bolo vyslovené niekoľkokrát aj v rozhodnutiach Ústavného súdu. Krajský súd poukázal na skutočnosť,
že aj keď podľa záverov okresného súdu poskytnutý úver nie je spotrebiteľským úverom, to však nič

nemení na skutočnosti, že zmluva o úvere zo dňa 14.10.2009 je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle §
52 a nasl. Obč. zákonníka, že žalovaný pri uzatvorení a plnení mal postavenie spotrebiteľa a preto v
právnom štátne nemožno v súdnom konaní neskúmať zmluvu v súlade s platnou právnou úpravou, teda
všeobecnou úpravou o spotrebiteľských zmluvách obsiahnutou v Obč. zákonníku v§ 52 a nasl., z ktorých
dôvodov je potom súd oprávnený spotrebiteľskú zmluvu podrobiť súdnemu prieskumu.

54. Na základe vyššie uvedených zhodnotení a záverov s poukazom na tam citované rozsudky
Súdneho dvora Európskej únie bolo potom úlohou okresného súdu po vykonanom dokazovaní s tým,
že bude rešpektovaná vyvíjajúca sa rozhodovacia činnosť všeobecných súdov za vzatia do úvahy
spoločného stanoviska občiansko - právneho kolégia Najvyššieho súdu SR a obchodno - právneho

kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.10.2015, k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov
s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, vyhodnotiť nárok uplatnený žalobou
cez celé toto stanovisko a to i vzhľadom na jeho odvolacím súdom vyhodnotené ako správnej a
ustálenej judikatúry konformné konštatovanie o potrebe chránenia žalovaného i cez právnu úpravu v
Obč.zákonníku,pričomokresnýsúdposúdiprocesuzatváraniapredmetnejzmluvyanáslednevyplnenia

zmenky. Krajský súd poukázal na skutočnosť, že pokiaľ ide o dohodu o vyplňovacom práve zmenky,
tak ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej
vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre
spotrebiteľa. Okresný súd nezdôvodnil, či z uzatvorenej dohody vyplývajú informácie o dôsledkoch
vystavenia zmenky pre žalovaného. Nie je možné opomenúť, že v danom prípade ide o spotrebiteľa

a aj keď platí princíp „neznalosť zákona neospravedlňuje“, v konkrétnych súvislostiach ustupuje na
strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Okresný súd bližšie
neozrejmil,čižalovanýbezakýchkoľvekpochybnostínezhoršilsvojezmluvnépostavenie,keďžepotreba
vystavenia a odovzdania zmenky právnemu predchodcovi žalobcu pri tom pre žalovaného priamovyplývala zo všeobecných podmienok poskytnutia úveru. V tejto súvislosti je právne významné ust. §
54 ods. 1, 2 Obč. zákonníka. Žalobcom predložená zmenka bola tzv. blankozmenkou, preto súd prvej
inštancie, aj keď posudzoval túto dohodu cez právnu úpravu ust. § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z.,

neposudzovaljuvrovineúpravyObč.zákonníka,tedanapr.čivprípadedohodyovyplnenízmenkynejde
o individuálne dohodnutú podmienku úverovej zmluvy a či dohoda o vyplnení zmenky uvedená v tomto
prípadevčl.14všeobecnýchpodmienokposkytnutiaúveru,ktoráumožňovalavystavenieblankozmenky
s tým, že zmenková suma v čase vyplnenia je ponechaná na veriteľa a táto suma nemôže byť v čase
vyplnenia v rozpore s právnou úpravou týkajúcou sa ochrany veriteľa, nie je minimálne obchádzaním

zákona. Veriteľ ako dodávateľ, ktorý úver poskytoval s tým, že táto činnosť bola jeho podnikateľskou
činnosťou, bol povinný postupovať tak, aby nedochádzalo z dôvodu zjavného nepomeru dohodnutých
zmluvných podmienok v neprospech spotrebiteľa ku vzniku škody na jeho strane. Odvolací súd pre
úplnosť pripomenul, že neuniklo jeho pozornosti, že veriteľ vyhotovil predtlač zmenky ako zmenku
„na rad“ a nie zmenku „nie na rad“, na základe čoho bolo možné jednoduchým prevodom zmenky
sťažiť postavenie zmenkového dlžníka voči novému majiteľovi zmenky. Zmenku teda pripravil veriteľ,

ktorý mohol na zmenke uvedením poznámky „nie na rad“ vylúčiť indosáciu zmenky. Okresný súd však
nevyhodnotil ani dohodu o vyplnení zmenky v tej rovine, či v nej sú uvedené dostatočné informácie o
tom, čo veriteľ do zmenky vyplní ako zmenkovú sumu, v dohode uvedený údaj „bude pozostávať zo
všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktorému vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky“, nie je
presný a zrozumiteľný. Uvedené skutočnosti je nutné vyhodnotiť pre záver, či bola dohoda o vyplnení

zmenky (ne)prijateľnou zmluvnou podmienkou a je preto (ne)platná. Odvolací súd si je vedomý, že
aj keď prípadná neplatnosť dohody o vyplnení zmenky nespôsobuje neplatnosť zmenky podľa zákona
zmenkového a šekového, mohla by však zakladať dôvodnú obranu dlžníka proti povinnosti zaplatiť túto
zmenku a tiež je nevyhnutnosťou pre záver, či záväzok spotrebiteľa k založeniu zmenkovej obligácie
je platný.

55. V intenciách zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu sa potom súd znova zaoberal sporom na
nariadenom pojednávaní dňa 31.1.2018, kde znovu prečítal všetky listiny pripojené so súdneho spisu,
prihliadal na výsledky doposiaľ vykonaného dokazovania a svoje predchádzajúce právne úvahy, ktoré
ale korigoval v zmysle právneho názoru súdu druhej inštancie.

56. Súd zotrval na svojom právnom názore, že uzavretá úverová zmluva nebola zmluvou, ktorá
podliehala režimu vtedy platného zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. a preto v súvislosti
so zmenkou neplatili limity stanovené v ust. § 4 ods. 6 citovaného zákona, avšak opätovne prehodnotil
túto zmluvu, ktorá je nepochybne zmluvou spotrebiteľskou v zmysle ust. § 53 a nasl. Obč. zákonníka.

57. Podľa § 53 ods. 1 vtedy platného Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia a
cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

58. Podľa § 53 ods. 2 Obč. zák., za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s
ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

59. Podľa § 53 ods. 5 vtedy platného Obč. zák., neprijateľné podmienky ustanovené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

60. Súd dospel k presvedčeniu, že určite nebola individuálne dojednaná dohoda o vyplňovacom práve v
čl. 14 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktorý bol nazvaný „dohodou o vyplnení zmenky“. Súd
si osvojil názor odvolacieho súdu v tom smere, že žalovaný ako priemerný spotrebiteľ si nemohol byť

vedomý právnych následkov, ktoré z takéhoto spôsobu zabezpečenia jeho záväzku zo spotrebiteľskej
zmluvy plynú.

61. Keďže dohoda o vyplnení zmenky bola súčasťou predtlačeného vopred pripraveného zmluvného
formulára, žalovaný nemal možnosť ju odmietnuť bez toho, aby neodmietol celú úverovú zmluvu, ktorej

text obsahovala lícna časť zmluvného formulára.

62. Je nutné stotožniť sa s názorom v tom smere, že dohoda o vyplnení zmenky vzhľadom na
skutočnosť, že presne nešpecifikovala, aké svoje nároky má právo veriteľ do blankozmenky doplniť,nebola dostatočne určitá. Už táto skutočnosť podľa názoru súdu spôsobuje jej neplatnosť v zmysle
ust. § 37 ods. 1 Obč. zákonníka, podľa ktorého právny úkon musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne, inak je neplatný. Vzhľadom na charakter zmenky, striktnosť a formálnosť zmenkového

práva, žalovaný, ktorý nepoznal dopad vystavenia zmenky veriteľom na základe takto koncipovanej
dohody, nepochybne zhoršil svoje zmluvné postavenie oproti veriteľovi a preto si súd osvojil záver, že
uzavretá dohoda o vyplnení zmenky je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle ust. § 53 ods. 1
Obč. zákonníka a ako taká je preto v zmysle ust. § 53 ods. 5 Obč. zákonníka neplatná.

63. Pôvodný majiteľ zmenky, teda remitent, vyhotovil predtlač zmenky ako tzv. „ordre zmenku“, teda
zmenku „na rad“, v dôsledku čoho bolo možné jednoduchým prevodom zmenky sťažiť postavenie
zmenkového dlžníka voči majiteľovi zmenky vzhľadom na vtedy platné ust. § 17 zákona zmenkového
a šekového č. 191/1950 Sb. a je tiež nutné konštatovať, že žalobca pri nadobúdaní zmenky vzhľadom
na znalosť podnikateľskej činnosti remitenta, teda pôvodného majiteľa zmenky, konal vedome na škodu
dlžníka, o ktorom musel vedieť, že je spotrebiteľom, ktorý aj v prípade priemernej informovanosti o

zmenkovom práve vzhľadom na zložitosť zmenkového práva nie je schopný náležite sa proti nárokom
zo zmenky brániť.

64. Preto súd vyhodnotil dohodu o vyplnení zmenky ako neprijateľnú zmluvnú podmienku obsiahnutú
v čl. 14 všeobecných úverových podmienok veriteľa a ako takú ju vyhodnotil ako neplatnú v zmysle

ust. § 53 ods. 5 Obč. zákonníka. Za takýchto okolností potom nie je platný ani záväzok spotrebiteľa
k založeniu jeho zmenkovej obligácie podľa podmienok dohodnutých v neplatnej dohode o vyplnení
zmenky a predloženie takto „vyprodukovanej“ zmenky žalobcom a uplatnenie nárokov z tejto zmenky je
podľa presvedčenia súdu výkonom práva, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi a preto nemôže požívať
právnu ochranu v súlade s ust. § 3 ods. 1 Obč. zákonníka.

65. Súd preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

66. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 C. s. p. a úspešnému žalovanému proti
neúspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

67. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku súd
prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia

rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.