Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 15, 2018

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 20Csp/122/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6417209245
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2018:6417209245.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu:

Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, v konaní
právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Gallo, s.r.o., so sídlom Jilemnického 30, Martin, IČO: 36 715
352, proti žalovanej: I. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G.Ý. Z. XXX, v konaní o zaplatenie 178,61
Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanej náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.08.2017 žiadal pôvodný žalobca Consumer Finance

Holding a.s. uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť sumu 178,61 Eur s úrokom z omeškania 8,05 % ročne
od 30.10.2014 do zaplatenia a nahradiť trovy konania z titulu zmluvy o pôžičke tvrdiac, že poskytol
žalovanej sumu 600,- Eur, ktorú mala vrátiť v 60 mesačných splátkach po 20,- Eur, no doteraz uhradila
len 785,20 Eur a tak došlo k vyhláseniu okamžitej splatnosti celého dlhu.

2. Uznesením č. k. 20Csp/122/2017-33 zo dňa 15.02.2018 súd rozhodol, že v konaní pokračuje so
spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s. ako právnym nástupcom pôvodného žalobcu, ktorý

zanikol ku dňu 01.01.2018.

3. Žalovaná prevzala žalobu spolu s príslušnými poučeniami dňa 01.12.2017, no k veci sa nevyjadrila.

4. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania s poukazom na § 297 písm. b) Civilného
sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z.), nakoľko sa jednalo o spotrebiteľskú vec, išlo iba o
otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez

príslušenstva neprevyšovala 1.000,- Eur.

5. Na základe žalobcom predložených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že žalovaná síce
dňa 26.11.2012 podpísala formulárovú žiadosť o poskytnutie pôžičky č. XXXXXXX, ktorá následne dňa
11.12.2012 bola schválená veriteľom Consumer Finance Holding, a.s. ako to vyplýva z (nedatovaného)
akceptačného listu na č. l. 7 spisu, no tento schválil žalovanej pôžičku s úplne inými parametrami než
aké ona požadovala svoju žiadosťou. Súd tým nemal preukázané dva obsahovo zhodné prejavy vôle

právneho predchodcu žalobcu a žalovanej, v dôsledku ktorých zhody by došlo k vzniku zmluvy podľa
§ 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ten určuje, že zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu
na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť.6. Podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí, že prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady,
obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh.

7. V tomto smere zo žiadosti o pôžičku vyplýva, že žalovaná ako dlžník žiadala o pôžičku vo výške
2.000,- Eur so splatnosťou 60 mesiacov, no veriteľ Consumer Finance Holding, a.s. odsúhlasil pôžičku
(list č.l. 7 spisu) pre žalovanú len vo výške 600,- Eur so splatnosťou 60 mesiacov. Veriteľ teda odsúhlasil
pôžičku žalovanej ale v inej výške. Tým veriteľ odmietol návrh žalovanej na uzavretie zmluvy o pôžičke
a predostrel jej nový návrh zmluvy. Prijatie tohto návrhu žalovanou v písomnej forme podľa § 46 ods.

2 Občianskeho zákonníka však žalobca už nepreukázal. Pritom pokiaľ bol v bode VII. formulárovej
žiadosti o pôžičku (ktorá bola evidentne pripravená veriteľom) uvedený text, podľa ktorého je veriteľ po
vyhodnotení podmienok žiadateľa oprávnený znížiť požadovanú výšku pôžičky a že sa to nepovažuje
za protinávrh zo strany veriteľa, tak toto znenie je v rozpore s kogentným ustanovením § 44 ods. 2
Občianskeho zákonníka a je tak absolútne neplatným podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Povaha tohto
ustanovenia totiž podľa súdu nedovoľuje odchylnú úpravu dohodou účastníkov v tom smere, že prijatím

návrhu je aj akceptácia obsahujúca iné podmienky, než boli obsiahnuté v návrhu na uzavretie zmluvy,
lebo to odporuje základnému princípu vzniku zmlúv - zmluvnému konsenzu.

8. Vzhľadom na formálnu stránku navrhovanej zmluvy a právne postavenie účastníkov niet pochýb,
že pokiaľ ide o právne posúdenie, malo sa jednať o spotrebiteľský úver podľa § 1 ods. 2 a § 2 písm.

a) a b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 01.01.2013 a právny
predchodca žalobcu mal postavenie veriteľa a žalovaná postavenie spotrebiteľa. Citovaný zákon v §
9 ods. 1 stanovoval, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu a každá zmluvná
strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré
je dostupné spotrebiteľovi.

9. Zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 01.01.2013 tiež v § 11 ods. 1
písm.a)určoval,žeposkytnutýspotrebiteľskýúversapovažujezabezúročnýabezpoplatkov,akzmluva
o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu. Toto ustanovenie však dopadá na situácie, kedy došlo
ku konsenzu veriteľa a spotrebiteľa na spotrebiteľskom úvere, no tento nebol pretavený do zákonom

vyžadovanej písomnej formy. Preto ho nemožno aplikovať na situáciu ako v prejednávanej veci, že k
vzniku zmluvy vôbec nedošlo. Občiansky zákonník ako všeobecná právna úprava právnych úkonov
nepozná kategóriu ničotných (neexistujúcich) právnych úkonov - non negotium. Aj napriek tomu sú však
takéto právne úkony postihované absolútnou neplatnosťou podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Ten
určuje, že je neplatným právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho

obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

10. Všeobecnou náležitosťou právneho úkonu je prejav vôle (§ 34 Občianskeho zákonníka). Pokiaľ ide
o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, táto pre svoj vznik ako každý dvojstranný právny úkon vyžaduje
obsahovo zhodný prejav vôle oboch strán a tento v danom prípade absentoval. Preto zmluva o

spotrebiteľskom úvere účastníkmi uzavretá nebola a z objektívneho hľadiska teda ani neexistuje. Z
logického hľadiska možno potom povedať, že ak niečo neexistuje, tak to neplatí a teda je podľa súdu
namieste konštatovať jej neplatnosť podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

11. Vzhľadom na skutočnosť, že teda zmluva o spotrebiteľskom úvere bola absolútne neplatnou,

účastníci sú podľa § 457 Občianskeho zákonníka povinní vrátiť si všetko, čo podľa nej dostali. Žalovanej
bolo poskytnutých 600,- Eur, pričom vrátila viac než túto sumu a tak nie je už žalobcovi nič dlžná. Čiastka
785,20, ktorú žalovaná už uhradila prevyšuje ňou získané bezdôvodné obohatenie v sume 600,- Eur
na základe neplatnej zmluvy. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka totiž platí, že bezdôvodným
obohatením je majetkový prospech získaný plnením z neplatného právneho úkonu a podľa § 451 ods.

1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 456 Občianskeho zákonníka platí, že kto sa na úkor iného
bezdôvodne obohatí, musí predmet obohatenia vydať tomu, na úkor koho bol získaný. Súd tak musel
žalobuakonedôvodnú(vrátaneúrokovzomeškania)zamietnuť,lebozáväzokžalovanejvydaťžalobcovi
bezdôvodné obohatenie už zanikol splnením podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka a teda v čase
vyhlásenia rozsudku už neexistoval.

12. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a vyslovil, že plne úspešnej
žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznáva, nakoľko jej (ne)účasťou v spore žiadne nevznikli.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.