Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 26Sd/98/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015200407
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6015200407.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľa V.

X., nar. XX. W. XXXX, bytom X. Y. č. XXX, okres Z., právne zastúpeného JUDr. Jánom Vinarčíkom,
advokátom, AK so sídlom v Banskej Bystrici, Tatranská ul. č. 16, proti odporkyni Sociálnej poisťovni
- ústrediu so sídlom v Bratislave ul. 29. augusta 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia
odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 21. septembra 2015 o zrušení rozhodnutia odporkyne z 23. februára
2015 a rozhodnutia odporkyne totožného čísla z 21. septembra 2015 o priznaní invalidného dôchodku
takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 21.septembra 2015 o zrušení rozhodnutia odporkyne

z 23.februára 2015 potvrdzuje.
Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 21.septembra 2015 o priznaní invalidného dôchodku
potvrdzuje.
Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím z 23. februára 2015 odporkyňa priznala navrhovateľovi podľa § 70 ods. 1, § 274 a § 82
zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení invalidný dôchodok od 11. decembra 2014 vo výške
260,40 EUR mesačne, zvýšený od 1. januára 2015 na 263,10 EUR mesačne. V odôvodnení rozhodnutia
konštatovala, že navrhovateľ bol uznaný invalidným so 45 % poklesom jeho pracovnej schopnosti

dňom 11. decembra 2014 a k uvedenému dňu splnil aj ďalšie zákonné predpoklady pre možnosť
priznania invalidného dôchodku. Výšku invalidného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení určila
ako súčin jeho priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia spolu s
pripočítaným obdobím, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a percentuálneho poklesu jeho schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 164,60 EUR mesačne. Pretože navrhovateľ bol zamestnaný vo
zvýhodnenej pracovnej kategórii, sumu jeho invalidného dôchodku určila aj podľa právnych predpisov
účinnýchdo31.decembra2003t.j.podľazákonač.100/1988Zb.osociálnomzabezpečenívychádzajúc

z jeho priemerného mesačného zárobku vo výške 135 EUR. Určila ho ako 67,5 % priemerného
mesačného zárobku, t. j. vo výške 91,20 EUR mesačne so zvýšením za jeden rok zamestnania v I.
AA pracovnej kategórii o 2,70 EUR mesačne vo výške 93,90 EUR mesačne. K tejto sume pripočítala
úpravy podľa zákona č. 306/2002 (147,50 EUR mesačne) a podľa zákona č. 222/2003 Z. z. o 14,50
EUR mesačne na celkovú sumu 255,90 EUR mesačne. Pretože suma invalidného dôchodku určená
podľa zákona o sociálnom zabezpečení (255,90 EUR mesačne) prevýšila sumu invalidného dôchodku
určenú podľa zákona o sociálnom poistení (164,60 EUR mesačne) priznala navrhovateľovi invalidný

dôchodok vo vyššej sume s tým, že ho odo dňa priznania až ku dňu rozhodovania zvýšila na základe
zákonnej valorizácie na celkovú priznanú sumu 263,10 EUR mesačne. Prílohou rozhodnutia bol osobný
list dôchodkového poistenia a lekárska správa zo 7. januára 2015.Rozhodnutím z 21. septembra 2015 odporkyňa podľa § 112 zákona o sociálnom poistení zrušila svoje
rozhodnutie z 23. februára 2015 o priznaní invalidného dôchodku, pretože po opätovnom posúdení
zdravotného stavu navrhovateľa v rámci odvolacieho správneho konania bol konštatovaný dátum vzniku

jeho invalidity dňom 11. decembra 2014 avšak so 70 % poklesom jeho pracovnej schopnosti.

Ďalším rozhodnutím z 21. septembra 2015 odporkyňa priznala navrhovateľovi podľa § 70 ods. 1, § 274 a
§ 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení invalidný dôchodok od 11. decembra 2014 vo výške
296 EUR mesačne, zvýšený od 1. januára 2015 na 298,70 EUR mesačne. V odôvodnení rozhodnutia

bolo konštatované, že navrhovateľ bol uznaný invalidným dňom 11. decembra 2014 so 70 % poklesom
jeho pracovnej schopnosti, k uvedenému dňu získal 30 rokov a 117 dní dôchodkového poistenia,
nevznikol mu nárok na starobný dôchodok ani mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok, čím
boli naplnené všetky zákonné predpoklady pre možnosť priznania invalidného dôchodku. Jeho suma
bola určená podľa § 73 ods. 2 zákona o sociálnom poistení ako súčin priemerného osobného mzdového
bodu, zisteného vo výške 0,9110, obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím,

celkom v rozsahu 44,5836 rokov, aktuálnej dôchodkovej hodnoty vo výške 10,2524 a percentuálneho
poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť t. j. vo výške 291,50 EUR mesačne. Zároveň bola
suma invalidného dôchodku určená aj podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, pretože
navrhovateľ pracoval vo zvýhodnenej pracovnej kategórii. Jeho suma bola určená vo výške 255,90
EUR mesačne vychádzajúc z priemerného mesačného zárobku 135 EUR zisteného z kalendárnych

rokov 2005, 2006, 2009, 2012 a 2013, so započítaním celkovej doby zamestnania v rozsahu 42
rokov po dovŕšení 18. roku veku a suma invalidného dôchodku bola určená ako 67,5 % priemerného
mesačného zárobku s príslušnými zvýšeniami. Pretože suma invalidného dôchodku určená podľa
zákonaosociálnompoistení(291,50EURmesačne)prevýšilasumuinvalidnéhodôchodkuurčenúpodľa
zákona o sociálnom zabezpečení (255,90 EUR mesačne) priznala navrhovateľovi invalidný dôchodok vo

výške určenej postupom podľa zákona o sociálnom poistení a ďalej ho ku dňu rozhodovania valorizovala
na celkovú sumu 298,70 EUR mesačne. Prílohou rozhodnutia bol osobný list dôchodkového poistenia
a lekárska správa posudkového lekára z 19. augusta 2015.

Navrhovateľ sa odvolal voči obidvom rozhodnutiam o priznaní invalidného dôchodku, pretože výsledok

posúdenia jeho zdravotného stavu nepovažoval za adekvátny rozsahu jeho zdravotného postihnutia.
Konkretizoval svoje zdravotné ťažkosti i priebeh liečby a žiadal, aby krajský súd zmenil rozhodnutie
odporkyneapoklesjehopracovnejschopnostivyjadrilvovyššejmiere.Najskôrsadomáhal60%poklesu
jeho pracovnej schopnosti, po vydaní rozhodnutia z 21. septembra 2015 žiadal, aby bol pokles jeho
pracovnej schopnosti stanovený na úrovni viac ako 70 %. Namietal, že posudkový lekár nezohľadnil

jeho ďalšie zdravotné ťažkosti a nedostatočne zdôvodnil zmenu vo vyslovenom posudkovom závere,
keď mu najskôr bol priznaný 45 % a neskôr 70 % pokles jeho pracovnej schopnosti. Poukázal aj na to,
že podľa odborných lekárskych nálezov nebude tolerovať ani redukovanú záťaž, preto nie je schopný
pracovať. Žiadal, aby súd nariadil znalecké dokazovanie na posúdenie miery jeho zníženej pracovnej
schopnosti a domáhal sa priznania invalidného dôchodku spätne od 11. decembra 2011, pretože mu v

roku 2007 bol invalidný dôchodok odňatý protizákonne.

Na pojednávaní pred krajským súdom zotrval na podanom odvolaní a predložil ďalšie výsledky z
odborných vyšetrení ako dôkaz o tom, že v dôsledku jeho nepriaznivého zdravotného stavu došlo k
vyššiemu percentuálnemu poklesu jeho pracovnej schopnosti než bol posudkovým lekárom zhodnotený.

Uviedol, že viac ako rok užíva silné neurologické lieky od bolesti, pretože po operácii chrbtice, ktorá
je stabilizovaná skrutkami, mu tieto dráždia miechu, čo má nepriaznivý účinok na jeho končatiny a trpí
bolesťami. Absolvoval dve operácie chrbtice a po druhej operácii, ktorá bola vykonaná v septembri
2014 sa začal jeho zdravotný stav zhoršovať. Nemohol absolvovať ani všetky liečebné a rehabilitačné
úkony. Konkretizoval svoje zdravotné ťažkosti aj ich liečbu s tým, že sa prejavujú aj nepriaznivé účinky

aplikovanej liečby v zmysle problémov s pamäťou a pískaním v uchu. Zdôraznil, že nebolo v jeho moci
a kompetencii rozhodovať o tom, akým spôsobom bude jeho zdravotný stav zisťovaný, aké vyšetrenia
mu budú nariadené a kedy ich absolvuje. Jeho zdravotný stav je dlhodobo nepriaznivý ale v závislosti
od vyššie uvedeného ho bolo možné objektivizovať až s odstupom času. Psychiatrická medikácia na
ovplyvnenie bolesti nie je účinná, jeho zdravotný stav sa postupne zhoršuje, čo na pojednávaní pred

krajským súdom konkretizoval. Zdôraznil, že posudkoví lekári nie sú špecialistami na posúdenie jeho
zdravotných ťažkostí a preto žiadal, aby bolo nariadené znalecké dokazovanie za účelom zistenia
skutočného poklesu jeho pracovnej schopnosti.Odporkyňa navrhla potvrdiť rozhodnutie odporkyne o priznaní invalidného dôchodku z 21. septembra
2015. Poukázala na to, že o priznanie invalidného dôchodku navrhovateľ požiadal až od 11. decembra
2014 a ani v podanom odvolaní sa nedomáhal priznania invalidného dôchodku spätne. Invalidný

dôchodok mu bol priznaný odo dňa skončenia poberania nemocenských dávok. Zdôraznil, že zdravotné
ťažkosti navrhovateľa boli vyhodnotené na základe všetkých odborných lekárskych nálezov, ktoré mali
posudkoví lekári k dispozícii s tým, že sú odborníkmi v oblasti posudkového lekárstva aj ďalších
medicínskych oblastí. Svoje posudkové závery ohľadom percentuálneho poklesu pracovnej schopnosti
navrhovateľa i dátumu vzniku jeho invalidity náležite zdôvodnili.

Krajský súd preskúmal označené rozhodnutia odporkyne i konanie, ktoré im predchádzalo v súlade s
ust. § 250l ods. 1 O.s.p. vypočul účastníkov, oboznámil sa s ich písomnými podaniami, s obsahom
administratívneho spisu, najmä so žiadosťou navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku, s
prvým rozhodnutím o priznaní invalidného dôchodku a s rozhodnutím odporkyne o jeho odňatí, s
ďalšou žiadosťou navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku zo 7. januára 2015, s lekárskymi

správami posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne, so zdravotnou dokumentáciou
navrhovateľa a prvotnými podkladmi relevantnými pre určenie výšky dôchodkovej dávky a dospel k
presvedčeniu, že označené rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom, preto ich podľa § 250q ods.
2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Z ust. § 71 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení vyplýva, že poistenec je invalidný, ak
pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako
40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný
stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov
lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles pracovnej schopnosti poistenca sa posudzuje

na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, zhodnotenia liečby s určením
diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných
funkčných vyšetrení a ich záverov. Prihliada sa na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť
(§71ods.4).Mierapoklesuschopnostivykonávaťzárobkovúčinnosťvpercentáchsaurčujepodľadruhu
zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a

so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú, ale pokles pracovnej schopnosti priznaný pre
rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných
postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne je tento dôsledkom
viacerých zdravotných postihnutí, podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Miera poklesu

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 (§ 71 ods. 5, 6, 7, 8 citovaného
zákona).

Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení kapitoly XV, oddiel E, položka 4, písm. c/ možno
pokles pracovnej schopnosti poistenca pre stav po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek,

s nepriaznivým reziduálnym funkčným nálezom a trvalými prejavmi dráždenia nervov, s parézami a
svalovými atrofiami a s poruchou funkcie zvieračov vyjadriť v rozpätí 70 % - 80 %. Konkrétne percento
zníženej pracovnej schopnosti poistenca sa určí podľa stupňa funkčného postihnutia aj jeho vplyvu na
ostatné systémy a orgány. Samotné RTG zistené degeneratívne zmeny pokles pracovnej schopnosti
poistenca nezapríčiňujú.

Podľa § 73 ods. 2 zákona o sociálnom poistení suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má
percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 %, sa určí ako súčin
percentuálneho poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného
mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný

dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia
dôchodkového veku, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Určenie obdobia dôchodkového poistenia,
osobnéhovymeriavaciehozákladu,osobnéhomzdovéhobodu,priemernéhoosobnéhomzdovéhobodu,
či aktuálnej dôchodkovej hodnoty vyplýva zo zákonných ustanovení § 60 - § 64 citovaného zákona.

Podľa § 274 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do
I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023. Suma invalidného dôchodku, na ktorý
vznikne nárok podľa odseku 1, nesmie byť nižšia ako suma určená podľa predpisov účinných do 31.
decembra 2003, vrátane úpravy dôchodku a jeho zvýšenia prislúchajúcich podľa osobitného predpisu.Spôsob určenia sumy invalidného dôchodku podľa zákona č. 100/1988 Zb. (právny predpis účinný do
31. decembra 2003) je upravený v zákonných ustanoveniach § 30 a § 31.

Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľ bol uznaný čiastočne invalidným podľa § 37 ods. 3
zákona č. 100/1988 Zb. a od februára 1988 bol poberateľom čiastočného invalidného dôchodku, pričom
v tom čase bola jeho invalidizujúcim ochorením tuberkulóza pľúc, v roku 1994 bola vykonaná zmena
základnej diagnózy a jeho čiastočná invalidita trvala pre stav po operácii neurinómu. Jeho čiastočná

invalidita bola oduznaná od 4. januára 2007 s tým, že od 1. septembra 2004 bola popri čiastočnej
invalidite podľa zákona o sociálnom zabezpečení konštatovaná aj jeho invalidita podľa § 71 ods. 1
zákona o sociálnom poistení so 60 % poklesom jeho pracovnej schopnosti.

Aktuálne preskúmavanú žiadosť o priznanie invalidného dôchodku navrhovateľ podal 7. januára
2015 a invalidný dôchodok žiadal priznať od 11. decembra 2014. Za účelom rozhodnutia o tejto

žiadosti posudzoval jeho zdravotný stav posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom v
Banskej Bystrici. V posudku zo 7. januára 2015 vychádzal posudkový lekár okrem vlastného klinického
vyšetrenia navrhovateľa z prepúšťacej správy z neurochirurgickej hospitalizácie zo septembra 2014 a z
neurologického a traumatologického vyšetrenia z roku 2014 a za jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie
označil poruchy krčných medzistavcových platničiek, t. j. ochorenie podporného a pohybového aparátu

v mysle kapitoly XV, oddiel E, položka 4, písm. b/ prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pokles
jeho pracovnej schopnosti vyjadril 45 % (z možných 35 % - 45 %). V posudku bolo uvedené, že 48 ročný
navrhovateľ s odborným vzdelaním bol v minulosti operovaný pre neurinóm v oblasti krčnej chrbtice s
úpravou neurologického deficitu. Od decembra 2013 sa postupne zvýrazňovali bolesti krčnej chrbtice
a porucha jemnej motoriky horných končatín. Potvrdené bolo vyklenutie medzistavcovej platničky a

bola indikovaná neurochirurgická liečba. V septembri 2014 bola vykonaná náhrada stavca, operácia
medzistavcovejplatničkyaodstránenievýrastkov.Kontrolnéneurologickévyšetrenie jebezzvýraznenia
neurologického deficitu, reflexy, citlivosť aj pohyblivosť sú bez obmedzenia. V roku 2012 utrpel
podvrtnutie pravého členka liečené konzervatívne, následne bol opakovane vyšetrený pre pretrvávanie
bolestí členka. Vo februári 2014 bola ortopédom na základe MRI vyšetrenia potvrdená počínajúca

bionekróza talu s indikovanou konzervatívnou liečbou s výrazným zlepšením. Obmedzenie pohyblivosti
ani porucha stability udávané neboli, liečba bola ukončená. Vzhľadom na uvedené považoval za
jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie stav po opakovanej operácii chrbtice a vzhľadom na krátky
odstup od operačnej liečby, skončenie podporného obdobia ako aj stupeň vzdelania stanovil 45 %
pokles jeho pracovnej schopnosti so vznikom invalidity dňom ukončenia poberania dávok v nemoci.

Svoje posudkové stanovisko nezmenil ani po podaní odvolania navrhovateľom a po posudkovom
zhodnotení neurologických, neurochirurgických a ortopedických vyšetrení z roku 2015 a prepúšťacej
správy z kúpeľnej liečby z mája 2015. V posudku doplnil, že kontrolné neurologické vyšetrenie je bez
zvýraznenia neurologického deficitu, reflexy sú výbavné, citlivosť aj pohyblivosť sú bez obmedzenia. V
máji 2015 absolvoval kúpeľnú liečbu, podľa nálezu je pohyblivosť chrbtice bez obmedzenia, Thomayer

10 cm, svalová sila primeraná, zlepšila sa dynamika chrbtice, Aktuálne navrhovateľ udával zvýraznenie
subjektívnych ťažkostí v zmysle parestézy, po liečbe Lyricou sa tieto ťažkosti zlepšili, kontrolné
objektívne nálezy nepreukázali zhoršenie neurologického deficitu. Vo vzťahu k utrpenému podvrtnutiu
pravého členka, ktoré bolo liečené konzervatívne doplnil, že chôdza je samostatná a bez nutnosti
opory. Uvedené posúdenie zdravotného stavu navrhovateľa bolo podkladom pre vydanie rozhodnutia

odporkyne o priznaní invalidného dôchodku z 23. februára 2015.

Pretože navrhovateľovi nebolo na pobočke Sociálnej poisťovne vyhovené v zmysle navýšenia
percentuálnej miery jeho zníženej pracovnej schopnosti, zaoberal sa posúdením jeho zdravotného stavu
v rámci odvolacieho správneho konania aj posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne pracovisko v

Banskej Bystrici.

V posudku z 19. augusta 2015 vychádzal z vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľa, z
totožných odborných lekárskych nálezov ako prvoposudzovateľ i z doplnených neurologických,
neurochirurgických, traumatologických, ortopedických, fyziatrických vyšetrení, z MR vyšetrenia krčnej

chrbtice a z prepúšťacej správy z hospitalizácie na neurologickom oddelení z priebehu roku 2015.
Za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľa označil rovnako ako prvoposudzovateľ poruchy
krčných medzistavcových platničiek, t. j. ochorenie podporného a pohybového aparátu, avšak stav
po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek označil za nepriaznivý z hľadiska reziduálnehofunkčného nálezu, s trvalými prejavmi dráždenia nervov, preto ho zaradil pod položku 4, písm. c/
oddielu E, kapitoly XV. prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pokles pracovnej schopnosti
navrhovateľa vyjadril na dolnej hranici možného percentuálneho rozpätia. Dátum zmeny miery poklesu

jeho pracovnej schopnosti určil dňom vzniku jeho invalidity, t. j. 11. decembra 2014. V posudku
uviedol, že 48 ročný navrhovateľ s odborným vzdelaním mal bolesti v oblasti krčnej chrbtice od r.
1992 s tŕpnutím oboch horných končatín. Bol zistený neurinóm v oblasti II. krčného stavca vľavo,
ktorý bol operačne odstránený. Po operácii došlo k zlepšeniu tŕpnutia oboch horných končatín a k
zlepšeniu funkcie v krčnej chrbtici. K zhoršeniu zdravotného stavu došlo v decembri 2013, kedy sa

zvýraznilo tŕpnutie oboch horných končatín, sánky, tváre, mal nestabilitu pri chôdzi. Nebola zistená
recidíva neurinómu ale vyklenutá a vysunutá medzistavcová platnička C4-5 s útlakom predného okraja
miechy (myelopatiou), preto bola odporučená neurochirurgická operácia krčnej chrbtice. Vykonaná
bola v septembri 2014 s náhradou tela stavca C5 a komplexnou rekonštrukciou na krčnej chrbtici,
so stabilizáciou dynamickou dlahou. Napriek vykonanej operácii u navrhovateľa pretrváva výrazne
obmedzená pohyblivosť krčnej chrbtice so spazmom paravertebrálneho svalstva, prítomné sú závraty,

pískanie v ľavom uchu, tŕpnutie horných končatín a trvalé bolesti hlavy. Neurológ pri vyšetrení v júni a
auguste 2015 popísal exacerbáciu cervikobrachiálneho algického syndrómu s prítomnou sekundárnou
neuropatickou bolesťou a polyradikulárnu symptomatológiu C6-8 obojstranne s pásovitou poruchu
citlivosti C2 až Th2 obojstranne. Vzhľadom na uvedené určil pokles jeho pracovnej schopnosti na úrovni
70 % pre stav po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek s nepriaznivým reziduálnym funkčným

nálezom a s trvalými prejavmi dráždenia nervov. Dolnú hranicu možného percentuálneho rozpätia
stanovil preto, že v klinickom obraze neboli popísané svalové atrofie ani parézy ani porucha funkcie
zvieračov. Dátum zmeny miery poklesu jeho pracovnej schopnosti, ktorý bol stotožnený s dátumom
vzniku jeho invalidity určil po skončení poberania nemocenských dávok. Stav po poúrazovej bionekróze
pätovej kosti považoval za zlepšený, čo bolo preukázané magnetickou rezonanciou z augusta 2014.

Nebola zistená porucha funkcie v oblasti členka pravej nohy, prítomná je bolesť pri dostupovaní, nemá
instabilitu v dôsledku poškodenia pätovej kosti. Z uvedeného dôvodu nepovažoval toto zdravotné
postihnutie za posudkovo významné. Uvedené posúdenie zdravotného stavu navrhovateľa bolo
podkladom pre vydanie rozhodnutia odporkyne z 21. septembra 2015 o priznaní invalidného dôchodku.

V rámci preskúmavacieho konania krajského súdu boli dodatočne posudkovo vyhodnotené ďalšie
odborné lekárske nálezy, ktoré navrhovateľ súdu predložil a to algeziologické, neurologické a
psychiatrické vyšetrenia z priebehu roku 2015 a 2016 a MR vyšetrenie C chrbtice zo 6. apríla
2016. Posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne k nim zaujal stanovisko v posudku z 12. mája
2016 s tým, že vyslovený posudkový záver nezmenil. Vyjadril sa aj k navrhovateľom namietanému

dátumu vzniku jeho invalidity. Uviedol, že z prepúšťacej správy z algeziologickej kliniky z decembra
2015 vyplynulo akútne zhoršenie bolestí v krčnej chrbtici (predsunuté držanie hlavy, vynútený postoj,
šija s poruchou dynamiky ťažkého stupňa, s obmedzením rotácie a flexie, skrátené paravertebrálne
svalstvo, trapézy, palpačná bolestivosť svalov a tŕňov celej krčnej aj hrudnej chrbtici), preliečený bol
komplexnou liečbou, po ktorej došlo k miernemu zlepšeniu ťažkostí. Následne bol v ambulantnej

liečbe algeziológa, ktorý vo svojom vyšetrení z februára 2016 konštatoval, že u menovaného sa
podľa reakcie na rehabilitačnú liečbu predpokladá výrazná senzitizácia centrálneho nervového systému,
preto je potrebné ovplyvniť centrálnu zložku bolesti a zahájiť adekvátnu antidepresívnu liečbu po
vyšetrení psychiatrom. Psychiatrické vyšetrenie absolvoval 14. marca 2016, objektívny psychiatrický
nález je úplne negatívny v zmysle psychického ochorenia. Psychiater stav hodnotil ako reaktívny

depresívny syndróm podmienený základným ochorením. Napriek normálnemu psychiatrickému nálezu
ordinoval antidepresívnu liečbu v snahe ovplyvniť chronickú bolesť chrbtice. Kontrolné vyšetrenie krčnej
chrbtice magnetickou rezonanciou z apríla 2016 dokumentovalo stav po operácii krčnej chrbtice bez
znovuobjavenia sa nezhubného nádoru - neurinómu a stav po stabilizačnej operácii chrbtice. Postavenie
osteosyntetického materiálu je správne, stav po operácii je primeraný, popísané sú len mierne RTG

zmeny v zmysle cervikálnej spondyloartrózy, čo sú počínajúce degeneratívne zmeny na stavcoch a
medzistavcových platničkách. Neurologickým nálezom z júna 2015 bol popísaný chronický recidivujúci
vertebrogénny algický syndróm s ťažkou poruchou statiky a dynamiky krčnej a hrudnej chrbtice, s
polyradikulárnou chronickou symptomatikou v oblasti C6 - C8 obojstranne, s pásovitou poruchou
citlivosti, ktorý pretrvával aj po stabilizačnej operácii. Pri tomto vyšetrení neurológ popísal inklinácie,

rotácie a antiflexiu obmedzenú až o 80 %. Chrbtica je v postoji s vynútenou antalgickou polohou, s
obrazom laterokolis a tortikolis doľava, prítomné sú spazmy extenzorov šije vrátane krátkych extenzorov.
Uvedené zodpovedá ťažkej poruche statiky a dynamiky chrbtice po stabilizačnej operácii, s prejavmi
koreňového dráždenia, čo je nepriaznivý reziduálny funkčný nález. Vzhľadom na neprítomnosť paréz,svalových atrofií a poruchu zvieračov zotrval na poklese jeho pracovnej schopnosti na dolnej hranici
možného percentuálneho rozpätia. Neurologické vyšetrenie z 24. februára 2016 preukázalo zlepšenie
funkcie krčnej, hrudnej a driekovej chrbtice (objektívny neurologický nález bol fyziologický, porucha

dynamikykrčnej,hrudnejadriekovejchrbticebolasreflexnýmiparavetebrálnymispazmami,spočetnými
stuhnutiamisvalovasporuchoucitlivostivpravomhornomkvadrante),polyradikulárnasymptomatológia
popísaná nebola. Pri vyšetrení krčnej chrbtice bola šija voľná, rotácie bez obmedzenia. Na základe
tohto neurologického nálezu by pokles pracovnej schopnosti navrhovateľa zodpovedal maximálne 45 %,
keďže však v klinickom obraze u navrhovateľa dominuje chronická bolesť, pre ktorú je intenzívne liečený

psychiatrom aj algeziológom, pokles jeho pracovnej schopnosti určil naďalej 70 %. Dátum vzniku jeho
invalidity resp. zmenu miery poklesu jeho pracovnej schopnosti zo 45 % na 70 % určil dňom skončenia
poberanianemocenskýchdávok.Kzhoršeniubolestichrbticesícedošlovnovembri2013,kedyneurológ
popísal panikulitídu krčnej chrbtice a chrbta v krčnohrudníkovej oblasti, stav si vyžadoval zahájenie
konzervatívnejliečby,ktorátrvalapočasjehopracovnejneschopnostiaždoseptembra2014,kedysapre
neúspech konzervatívnej liečby neurochirurg rozhodol pre operačné riešenie. Nakoľko operácia chrbtice

bola vykoná v septembri 2014 a jednoročné podporné obdobie poberania nemocenských dávok skončilo
10. decembra 2014, dátum vzniku jeho invalidity bol stanovený dva mesiace po operácii, pretože ešte
nebola ukončená kompletná rehabilitačná liečba. Operácia chrbtice bola vykonaná za účelom zlepšenia
funkcie chrbtice a odstránenie bolestí. Podľa predložených odborných lekárskych nálezov konštatoval,
že sa funkcia chrbtice zlepšila, naďalej však pretrvávajú chronické bolesti.

Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľa a lekárskymi správami posudkových
lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne dospel krajský súd k presvedčeniu, že záver o
poklese pracovnej schopnosti navrhovateľa na úrovni 70 % prijal posudkový lekár ústredia na poklade
potrebných odborných lekárskych nálezov, ktoré zobral do úvahy komplexne a bez rozporov. Jeho

posudkové stanovisko bolo podrobne, vecne a logicky zdôvodnené v súlade s aktuálne zistenými a
objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami navrhovateľa, posudkovými a zákonnými kritériami a v rámci
možností daných platnou právnou úpravou. Krajský súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by závery
posudkového lekára ústredia Sociálnej poisťovne spochybnila, preto si ich osvojil a pri posudzovaní
vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia z nich vychádzal.

S ohľadom na vyššie uvedené konštatoval, že konanie odporkyne, ktoré predchádzalo vydaniu
označených rozhodnutí bolo realizované v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne boli i
označené rozhodnutia. Správny orgán postupoval správne, keď za účelom rozhodnutia o žiadosti
navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku posudzoval mieru poklesu jeho schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť, pretože platná právna úprava vznik invalidity poistenca podmieňuje poklesom
pracovnej schopnosti pod zákonom stanovenú hranicu. Správne vychádzal z posudkov posudkových
lekárov sociálneho poistenia, pretože oni sú podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení výlučnými
kompetentnými subjektmi na posudzovanie zdravotného stavu poistencov pre účely ich prípadnej
invalidizácie. Odporkyňa postupovala správne, keď po zistení (v rámci odvolacieho správneho konania),

že u navrhovateľa došlo k zmene v percentuálnom vyjadrení jeho zníženej pracovnej schopnosti, zrušila
svoje prvé rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku (z 23. februára 2015) v rámci autoremedúry,
ktorá je predpokladaná v ustanovení § 217 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Z
uvedených dôvodov považoval krajský súd rozhodnutie odporkyne z 21. septembra 2015, ktorým bolo
zrušenérozhodnutieodporkynez23.februára2015opriznaníinvalidnéhodôchodkuvsúvislostiso45%

mierou jeho zníženej pracovnej schopnosti za správne, pretože odporkyňa po zistení, že rozhodnutie z
23. februára 2015 nezodpovedalo zistenému skutkovému stavu veci, pristúpila k jeho zrušeniu z dôvodu
jeho nesprávnosti.

Na základe objektivizovaných aktuálnych zdravotných ťažkostí navrhovateľa dospela odporkyňa

prostredníctvom posudkového lekára ústredia Sociálnej poisťovne k správnemu označeniu jeho
rozhodujúceho zdravotného postihnutia i k jeho správnemu zaradeniu v rámci prílohy č. 4 k zákonu o
sociálnom poistení s ohľadom na reziduálny funkčný nález po vykonanej operácii chrbtice. Pokles jeho
pracovnej schopnosti na dolnej hranici možného percentuálneho rozpätia bol podrobne, logicky, vecne
a v súlade s posudkovými kritériami zdôvodnený tak, ako to z vyššie citovaného posudku posudkového

lekára ústredia Sociálnej poisťovne vyplynulo. S ohľadom na posudkové a zákonné kritériá nemal
krajský súd pochybnosti o správnom zhodnotení miery zníženej pracovnej schopnosti navrhovateľa.
V tejto súvislosti nepovažoval za potrebné ani nariadenie znaleckého dokazovania pre zhodnotenie
miery zníženej miery pracovnej schopnosti navrhovateľa, pretože posudkoví lekári majú potrebnúodbornosť v oblasti posudkového lekárstva a zdravotný stav navrhovateľa a jeho vplyv na jeho pracovnú
schopnosť bol presvedčivo zhodnotený a odôvodnený v súlade s posudkovými kritériami. Za logické a
správnepovažovalajzdôvodneniedátumuvznikuinvaliditynavrhovateľa,pretožepreukázaniedlhodobo

nepriaznivého, liečbou neovplyvniteľného zdravotného stavu je základným zákonným kritériom pre
prípadnú invalidizáciu poistenca. K skoršiemu priznaniu invalidného dôchodku nebolo možné pristúpiť
ani v súvislosti s podanou žiadosťou navrhovateľa o jeho priznanie, keď ho žiadal priznať len od 11.
decembra 2014 a priznanie invalidného dôchodku je popri splnení zákonných podmienok pre jeho
priznanie závislé od podanej žiadosti.

Na základe vyššie uvedeného dospel krajský súd k presvedčeniu, že skutkový stav veci, dotýkajúci
sa aktuálnych zdravotných ťažkostí navrhovateľa a ich vplyvu na jeho pracovnú schopnosť bol zistený
úplne a správne. Na základe objektivizovaných zdravotných ťažkostí a v súlade s posudkovými a
zákonnými kritériami bol správne určený percentuálny pokles jeho pracovnej schopnosti i dátum vzniku
jeho invalidity. Keďže okrem invalidity navrhovateľ splnil aj ďalšie zákonné podmienky pre možnosť

priznania invalidného dôchodku odporkyňa správne rozhodnutím z 21. septembra 2015 navrhovateľovi
odo dňa vzniku jeho invalidity a súčasne od podanej žiadosti o priznanie invalidného dôchodku invalidný
dôchodok od 11. decembra 2014 priznala.

Samotná výška priznanej dôchodkovej dávky nebola navrhovateľom spochybnená z hľadiska zisteného

obdobia jeho dôchodkového poistenia či zárobkov, dosiahnutých v rozhodujúcom období a ani krajský
súd nezistil žiadne pochybenia pri výpočte priznanej dôchodkovej dávky. Obdobie dôchodkového
poistenia navrhovateľa bolo v celosti a správne zistené z prvotných evidenčných podkladov a správne
bolo prenesené do osobného listu dôchodkového poistenia, ktorý bol prílohou napadnutého rozhodnutia.
Pri aplikácii správnych zákonných ustanovení a správnym matematickým postupom bol zistený

priemerný osobný mzdový bod a správne bola zistená aj aktuálna dôchodková hodnota platná v
čase vzniku invalidity navrhovateľa a určená zákonom. Suma invalidného dôchodku navrhovateľa
bola správne určená podľa zákona o sociálnom poistení aj podľa zákona o sociálnom zabezpečení,
pretože navrhovateľ počas svojho aktívneho pracovného života vykonával zamestnanie vo zvýhodnenej
pracovnej kategórii, preto mu právna úprava priznáva invalidný dôchodok vo vyššej sume, ku ktorej

odporkyňa dospeje po výpočte sumy invalidného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení, aktuálne
platného a účinného ale i podľa zákona o sociálnom zabezpečení, ktorý bol účinný do 31. decembra
2003. V podrobnostiach krajský súd poukazuje na výpočet sumy invalidného dôchodku, ktorý bol
obsahom odôvodnenia rozhodnutia odporkyne z 21. septembra 2015, pretože bol realizovaný v súlade
so zákonom a správnym matematickým postupom.

Náhradu trov konania krajský súd navrhovateľovi nepriznal, pretože v konaní pred súdom nebol úspešný
rozhodujúc podľa § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím ust. § 250l ods. 2 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia, písomne vo dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom
konajúceho súdu na Najvyšší súd SR v Bratislave.
Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v ust. § 205
ods. 2 O.s.p.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3

O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom roz-
sahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.