Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, September 28, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 15Sd/130/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3014200404
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Zaťková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3014200404.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne samosudkyňou JUDr. Elenou Zaťkovou v právnej veci navrhovateľa: PhDr. H.
F., Q., bytom Z. XXXX/XX, I., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa Bratislava, so sídlom v Bratislave ul.
29. augusta 8, o preskúmanie rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 05. februára 2014 v
spojení so zmenovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12. decembra 2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd p o t v r d z u j e rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 05. februára

2014 v spojení so zmenovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12. decembra 2014
ako zákonné a vecne správne.

Krajský súd n e p r i z n á v odporkyni náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom - odvolaním zo dňa 31.3.2014 domáhal, aby súd preskúmal
rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 5.2.2014 (ďalej len napadnuté rozhodnutie), ktorým
muodporkyňapodľa§21zákonač.100/1988Zb.osociálnomzabezpečenívzneníneskoršíchpredpisov

a § 82, § 112 ods. 1, § 259 ods. 1, § 293k a § 293l ods.1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
(ďalej len zákona) v znení neskorších predpisov zvýšila starobný dôchodok od 11.9.2010 na sumu
137,40 € mesačne, spolu s príslušnou valorizáciou, ktorá výplata od 1.1.2014 predstavuje sumu 162,80
€ mesačne. Starobný dôchodok mu bol zvýšený podľa čl. 50 ods. 2 a 3 čl. 52 ods. 1 a 3 nariadenia
(ES) Európskeho parlamentu a Rady č.883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v
znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/209. V návrhu žiadal o znovu posúdenie

nárokunastarobnýdôchodokzdôvodov,žesadomnieva,žesplnilzákonnépodmienkynajehopriznanie
podľa zákona č.461/2003 Z. z. Poukázal na to, že aj keď dovŕšil dôchodkový vek pred 1.1.2004, v
tomto období bol zamestnaný, teda nie je pravdivá okolnosť, že k určitej dobe, ktorú vyžaduje zákon,
nebol zamestnaný. Neskôr bol zamestnaný až do r.2008 a v tomto roku požiadal o starobný dôchodok.
Vzhľadom k týmto okolnostiam je názoru, že dôchodok mu mal byť zvýšený v súlade s § 63 ods. 2
zákona v znení zákona č. 310/2006 Z. z.. V opačnom prípade sa jeho situácia javí diskriminačne
a takto uspokojený nárok by bol pre neho spravodlivý a zadosťučinením, aj s ohľadom na to, že získal

celkovú dobu poistenia cca 29 rokov v zamestnaniach v I., resp. v II. pracovnej kategórie. Na podklade
uvedeného navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie, s tým, aby
mu bol upravený starobný dôchodok v zmysle jeho návrhu.

Odporkyňa na podklade podaného odvolania zaslala krajskému súdu písomné vyjadrenia zo dňa
30.4.2014, 9.1.2015, 2.4.2015 a 22.6.2015, v ktorých žiadala pôvodne napadnuté rozhodnutie v spojení

so zmenovým, ako vecne správne potvrdiť. Popísala v nich celú genézu navrhovateľovho prípadu a
poukázalanaokolnosť,ženavrhovateľovivznikolnároknastarobnýdôchodokpodľazákonač.100/1988
Zb. o sociálnom zabezpečení a podľa § 142 ods. 4 písm. b) tohto zákona o dávkach dôchodkovéhozabezpečenia rozhoduje pokiaľ ide o vojakov z povolania Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia.
Keďže navrhovateľovi vznikol nárok na starobný dôchodok za účinnosti skoršieho zákona (účinného
do 31.12.2003), nie je možné postupovať pri výpočte starobného dôchodku podľa novšieho zákona

bez splnenia podmienky nepretržitého zamestnania uvedeného v § 261 ods.1 zákona. Uviedla, že pri
vydávanínapadnutéhoazmenovéhorozhodnutiasúčasnepostupovalapodľazovšeobecnenéhonázoru
platnej judikatúry a aplikačnej praxe Najvyššieho súdu SR.

Krajský súd následne vykonal dokazovanie oboznámením sa s odvolaním navrhovateľa, jeho ďalšími

písomnými podaniami, napadnutým rozhodnutím, zmenovým rozhodnutím, písomnými vyjadreniami
odporkyne, komplexným administratívnym spisom odporkyne, výsluchom navrhovateľa a zástupkyne
odporkyne, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi a dospel k záveru, že opravnému prostriedku
navrhovateľa nie je možné priznať úspech.

Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 5.2.2014 odporkyňa navrhovateľovi podľa

§ 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a § 82, §
112 ods. 1, § 259 ods. 1, § 293k a § 293l ods. 1 zákona v znení neskorších predpisov zvýšila
starobný dôchodok od 11.9.2010 na sumu 137,40 € mesačne, spolu s príslušnou valorizáciou, ktorá
výplata od 1.1.2014 predstavuje sumu 162,80 € mesačne. Starobný dôchodok mu bol zvýšený podľa
čl. 50 ods. 2 a 3 čl. 52 ods. 1 a 3 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a rady č. 883/2004 o

koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(ES) č.988/2009. Zmenovým rozhodnutím toho istého čísla zo dňa 12.12.2014 odporkyňa rozhodla
spôsobom, že výrok rozhodnutia oproti pôvodnému zostal nezmenený a doplnila časť jeho odôvodnenia.
V odôvodnení oboch rozhodnutí skutkovo opísala ďalšie skutočnosti, na podklade ktorých rozhodla
spôsobom uvedeným vo výrokoch rozhodnutí.

Krajský súd napadnuté rozhodnutie z 5.2.2014 v spojení s rozhodnutím z 12.12.2014 preskúmal vo
všetkých jeho častiach a dospel k záveru, že rozhodnutia sú vecne správne.

Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľove nároky týkajúce sa dôchodkového

zabezpečenia bolo nutné posúdiť z hľadiska histórie poistenia u viacerých nositeľov sociálneho
zabezpečenia- konkrétne Slovenskej a Českej republiky. Podľa potvrdenia Vojenského úradu
sociálneho zabezpečenia Bratislava, je preukázané že navrhovateľ je poberateľom výsluhového
dôchodku od 1.4.2002. Pre jeho nárok a výšku mu bola zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej
služby od 1.10.1965 do 30.9.1967 a doba výkonu služby dôstojníka z povolania od 1.10.1973

do 31.3.2002. Z rozhodnutia Ministerstva obrany Českej republiky, Vojenského úradu sociálneho
zabezpečenia Praha o priznaní starobného dôchodku bolo zistené, že od 18.6.2008 je navrhovateľ
poberateľom čiastkového starobného dôchodku, pričom doba poistenia v ČR je zhodnotená od
25.8.2003 do 17.6.2008. V ďalšom bolo zistené, že navrhovateľ podal žiadosť o priznanie starobného
dôchodku (v pobočke spísaná dňa 22.8.2008, ústrediu odporkyne doručená dňa 27.8.2008), s tým,

že ho žiadal priznať od 18.8.2008. Odporkyňa dňa 6.11.2008 posúdila nárok len z dôb poistenia,
ktoré navrhovateľ získal podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, bez dôb poistenia, ktoré boli
zhodnotené na nárok na výsluhový dôchodok v súlade s § 255 ods. 5 zákona. Z dôvodu, že podľa
právnych predpisov SR nezískal navrhovateľ potrebný počet rokov na nárok na starobný dôchodok
(15 rokov), odporkyňa požiadala nositeľa poistenia ČR o zaslanie formulára E 205 CZ s potvrdenou

dobou poistenia, ktorú získal podľa právnych predpisov ČR a zároveň bol uplatnený nárok na jeho
starobný dôchodok u tohto nositeľa. Nakoľko pri zisťovaní potrebných údajov najprv v ČR, neskôr v
SR (nesprávny postup pracovníčky odboru zahraničných agend) nebolo možné definitívne rozhodnúť o
starobnom dôchodku, dňa 15.6.2010 bol navrhovateľovi priznaný preddavok na starobný dôchodok od
18.8.2008 do času zistenia rozhodujúcich údajov potrebných na určenie sumy dôchodku (určenie

vymeriavacieho základu za dobu od 1.10.1969 do 31.10.1973, kedy navrhovateľ pracoval vo B. L.A.,
a. s. V.). Odporkyňa v ďalšom konaní žiadala českú stranu o zaslanie evidenčných listov potrebných
pre dopočítanie dôchodku (min.4x), keď napokon dňa 4.10.2011 rozhodla o nároku navrhovateľa. Jej
rozhodnutím č.XXX XXX XXXX X zo dňa 4.10.2011 podľa § 65 ods. 1 a § 82 zákona v znení neskorších
predpisov a podľa čl. 46 ods. 2 nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 o uplatňovaní systémov

sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a členov ich rodín
pohybujúcichsavrámcispoločenstvapriznalanavrhovateľoviod18.8.2008starobnýdôchodokvsume3
281,-Skmesačne,ktorýmubolpodľaplatnéhovalorizačnéhomechanizmuzvýšenýod1.1.2011nasumu122,40 € mesačne (dôchodkový vek XX rokov). Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odporca ho
opravným prostriedkom nenapadol.

Podľa § 65 ods. 1 zákona v znení zákona č. 555/2007 Z. z. poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak
bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Podľa ods. 2 vyššie citovaného
ustanovenia zákona, dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak. Iný
dôchodkový vek sa pripúšťa len pre ženy, ktoré zodpovedajú podmienkam uvedeným v § 65 ods. 4 až
8 zákona a pre poistencov, ktorí do 31.12.2000 získali dobu zamestnania vo zvýhodnenej I. pracovnej

kategórii (§ 274 zákona).

Odlišne zákon určuje dôchodkový vek v prechodnom ustanovení § 274 zákona, podľa ktorého sa
zachovávajú nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnania do I. a II. pracovnej kategórie, ktoré sa
priznávajú podľa právnych predpisov účinných do 31.12.2003.Nároky vyplývajúce z výkonu služby
v I. kategórii funkcií vzhľadom na § 274 zákona sa zhodnocujú bez ohľadu na to, či išlo o výkon

služby policajtov a vojakov, alebo o výkon iného zamestnania, alebo o kombináciu takýchto činností.
Zachovanie týchto nárokov spočíva aj v znížení vekovej podmienky potrebnej na nárok na starobný
dôchodok a na určenie dôchodkového veku sa pri rozhodovaní konkrétne postupuje podľa § 21 a § 174
zákona č. 100/1988 Zb.

Podľa § 21 zákona č.100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, okrem iného
poistenec má nárok na starobný dôchodok aj vtedy, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 25 rokov
a dovŕšil dôchodkový vek aspoň - podľa písm. a) -55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov
v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v
uránových baniach; - podľa písm. b) - 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní

uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov
uvedených v § 12 ods. 3, písm. d) a e); - podľa písm. c) - 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov
v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h); - podľa písm. d) - 58 rokov, ak bol zamestnaný
najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2, písm. i) až l); alebo písm. e) - 60 rokov. V
týchto kategóriach navrhovateľ nezískal dôchodkové poistenie, čím pre vznik nároku nesplnil zákonné

podmienky.

Navrhovateľ nesplnil ani podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 174 zákona
č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, podľa ktorého poistenec má
nárok na starobný dôchodok, ak vykonával pred 1.1.2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne

službu I. a II. kategórie funkcií, má po 31.12.1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný
najmenej 25 rokov a dosiahol vek predpokladaný v písm. a) až e) vyššie uvedeného ustanovenia a za
podmienok tam uvedených.

Podľa § 14 ods. 4 zákona č.100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov ako

zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1.1.2000 hodnotí služba vojakov z
povolania (§ 129) zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti
tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie
I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b) až h) zákona č.100/1988 Zb. v znení zákona č.
235/1992 Zb.

Ustanovenia § 21 ods. 1 písm. b) a c), § 132 ods. 1 písm. b) a § 174 ods. 1 a 2 zákona č.100/1988 Zb. v
znení neskorších predpisov o určení dôchodkového veku sa aplikujú na posúdenie nároku na starobný
dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok
a sirotský dôchodok, ktorých nárok vznikne najneskôr 31.12.2023.

Podľa § 132 ods. 1 písm. b) zákona č.100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, vojak z povolania má
nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 57 rokov, ak
vykonával najmenej 20 rokov službu v ostatných prípadoch.

Keďže navrhovateľ získal 28 rokov doby v I. a II. kategórii funkcií, jeho dôchodkový vek je 57 rokov.
Nárok na starobný dôchodok mu vznikol v čase, keď sa na vzniknuté nároky vzťahovala V. časť zákona
č. 100/1988 Zb., v znení neskorších predpisov. Neskorší zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom
zabezpečenípolicajtovavojakovaozmeneadoplneníniektorýchzákonovvzneníneskoršíchpredpisova ani žiaden ďalší predpis nestanovil zánik nároku na dávky dôchodkového zabezpečenia podľa V. časti
zákona č.100/1988 Zb. a právo na tieto dávky podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona nezaniká uplynutím
času.

Podľa § 259 ods. 1 zákona v znení neskorších predpisov, v konaniach o nárokoch na dávky a ich
výplatu z nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, o nároku na úpravu dôchodku z
dôvodu jediného zdroja príjmu, o nárokoch na náhradu škody spôsobenú pracovným úrazom alebo
chorobou z povolania, o nároku zamestnanca z pracovného pomeru, ktoré sa uspokojovali z garančného

fondu (ďalej len "peňažná náhrada") a o nároku na podporu v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred 1.
januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo
zmene sumy dávky, náhrady škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania alebo
podpory v nezamestnanosti za obdobie pred 1. januárom 2004, aj keď o uvedenej dávke, náhrade škody,
peňažnejnáhradealebopodporevnezamestnanostiužboloprávoplatnerozhodnuté,sarozhodnepodľa
predpisov účinných do 31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými.

Podľa § 261 ods. 1 zákona suma starobného dôchodku poistenca, ktorý splnil podmienky nároku na
tento dôchodok pred 1. 1. 2004, je po vzniku nároku na starobný dôchodok nepretržite zamestnaný
k 31.12.2003 a nepoberal starobný dôchodok, invalidný dôchodok alebo ich časť, sa určí podľa tohto
zákona. Náhradné doby získané po vzniku nároku na starobný dôchodok sa posudzujú podľa predpisov

účinných do 31.12.2003.

K základnej námietke navrhovateľa treba uviesť, že je preukázané, že jeho služobný pomer skončil dňa
31.3.2002(potvrdenieB.č.XXXXXXXXXXXXXXz20.1.2014)apodľaevidenčnýchlistovdôchodkového
poistenia, ktoré sú v evidencii odporkyne, bol následne zamestnaný až od 23.9.2002. Táto skutočnosť

napokon vyplýva aj z jeho žiadosti o priznanie starobného dôchodku, ktorú vlastnoručne podpísal (dňa
22.8.2008). Navrhovateľ nesplnil zákonnú podmienku nepretržitého zamestnania po vzniku nároku na
starobný dôchodok k 31.12.2003, preto jeho nároky nebolo možné posúdiť podľa § 261 ods.1 zákona.

Je treba poznamenať, že v posudzovanej veci odporkyňa rozhodla v súlade s platnými právnymi

predpismi a aplikačnou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozsudok NR SR č.
7So/138/2011). Starobný dôchodok navrhovateľovi zvýšila podľa §112 ods. 1 zákona od 11.9.2010, t.j. 3
roky spätne od doručenia žiadosti o zosúladenie nároku na starobný dôchodok. Odporkyňa tiež posúdila
stav veci podľa čl. 50 ods. 2 a 3 čl. 52 ods. 1 a 3 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu
a Rady č.883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia Európskeho

parlamentu a Rady (ES) č.988/2009, podľa ktorých o nároku rozhodla, priznala ho vo výške uvedenej v
napadnutých rozhodnutiach a tým ho považovala za plne zhodnotený.

Podľa § 244 a nasl. O.s.p. súd má kompetenciu na preskúmanie zákonnosti napadnutých
rozhodnutí správnych orgánov, teda či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali

príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy. Inými slovami, súd preskúmava zákonnosť konkrétneho
rozhodnutia, ktoré je napadnuté opravným prostriedkom a teda predmet súdneho konania je vymedzený
tým, čo bolo predmetom rozhodnutia a inými nárokmi, ktoré neboli riešené napadnutým rozhodnutím
správneho orgánu nemá právomoc sa zaoberať.

Podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom
rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.

Podľa § 250q ods. 2 veta prvá O.s.p., o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým
preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.

Podľa názoru krajského súdu, vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu v čase vydania napadnutého
rozhodnutia, (ktorý je pre súd v zmysle § 250i ods. 1 O.s.p. rozhodujúci) postupu odporkyne,
ktorý predchádzal vydaniu preskúmavaného rozhodnutia a ani samotnému rozhodnutiu nemožno v
zmysle námietok navrhovateľa vytýkať porušenie zákona odôvodňujúce jeho zrušenie. Preskúmavané

rozhodnutie spolu so zmenovým rozhodnutím zodpovedá zákonu. Odporkyňa ich vydala na podklade
predložených a dostupných dôkazov. Napadnuté rozhodnutia sú zrozumiteľné, logické, v dostatočnom
rozsahu odôvodnené, a preto aj súdom preskúmateľné (§ 209 zákona).Na podklade uvedených skutočností bolo potom potrebné rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX
X zo dňa 5.2.2014 v spojení so zmenovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 12.12.2014 ako
vecne správne a vydané v súlade so zákonom potvrdiť.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250l ods. 2 O.s.p. za použitia § 250k ods. l O.s.p., podľa
ktorého, ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú
alebo čiastočnú náhradu trov konania. Navrhovateľ v konaní nebol úspešný, preto mu súd náhradu trov
konania nepriznal a odporkyni sa v zmysle § 250k O.s.p. trovy konania nepriznávajú.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa
jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky. V odvolaní sa
musí uviesť, kto ho podáva, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka a čo sa odvolaním sleduje,
odvolanie musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s
prílohamitak,abyjedenrovnopiszostalnasúdeaabykaždýúčastníkdostaljedenrovnopis.Akodvolateľ

nepredloží odvolanie v potrebnom počte rovnopisov a s prílohami, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V
odvolaní je potrebné najmä uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje (dátum vydania rozhodnutia a
spisová značka), v čom sa vidí nesprávnosť výroku rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolateľ
domáha.