Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, March 14, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/76/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316208126
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1316208126.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a členov
senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Ivony Hrčekovej v právnej veci žalobcu: E-VO, s. r. o., Námestie
slobody 11, Bratislava, IČO: 47 197 331, práv. zast. JUDr. Petrom Škriečkom, advokátom, Námestie
slobody 11, Bratislava, proti žalovanému: Automobilové opravovne Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky, a. s., Sklabinská 20, Bratislava, IČO: 44 855 206, práv. zast. Okenica Šula & Co. s. r. o.,

Pražská11,Bratislava,IČO:36866512,ozaplatenie3180,-EURspríslušenstvomaoodvolanížalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č.k. 23Cb 165/2016-133 zo dňa 6.2.2017,
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č.k. 23Cb 165/2016-133 zo
dňa 6.2.2017 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť
žalovanému trovy konania s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobou zo dňa 11.5.2016 žiadal žalobca, aby mu
žalovaný uhradil sumu 3.180,- EUR s príslušenstvom s odôvodnením, že dňa 4.10.2014 uzatvorili

žalobca a žalovaný zmluvu o poskytovaní služieb, na základe ktorej poskytoval žalobca pre žalovaného
služby v oblasti verejného obstarávania. Dňa 27.11.2014 bol medzi žalobcom a žalovaným podpísaný
Dodatok č. 1 k zmluve, ktorým bolo dohodnuté účtovanie DPH k odplate v dôsledku skutočnosti, že
žalobca sa stal v priebehu mesiaca november 2014 platcom DPH v zmysle príslušných právnych
predpisov. V zmysle čl. IV ods. 1 zmluvy v znení dodatku č. 1 sa žalovaný zaviazal uhrádzať žalobcovi
za poskytovanie služieb podľa zmluvy odplatu v sume 1.300,- EUR + DPH mesačne. V zmysle čl.

IV ods. 2 zmluvy mal žalobca popri odplate nárok aj na náhradu hotových výdavkov vynaložených v
súvislosti s poskytovaním služieb podľa zmluvy, a to najmä náhradu výdavkov na poštovné a balné,
kancelárske potreby, kolky, ceniny, správne alebo súdne poplatky a preklady do alebo z cudzieho jazyka.
V zmysle čl. IV. ods. 4 zmluvy bol žalobca oprávnený vystaviť faktúru na odplatu a náhradu hotových
výdavkov podľa zmluvy v prvý deň mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa odplata a náhrada
hotových výdavkov platila. Splatnosť faktúry bola dohodnutá na 14 dní od jej doručenia žalovanému.

Dňa 27.4.2015 uzatvorili žalobca a žalovaný dohodu o ukončení zmluvy o poskytovaní služieb, v ktorej
sa dohodli na ukončení zmluvy ku dňu 30.4.2015. Dňa 1.4.2015 vystavil žalobca žalovanému faktúru
č. 150014, ktorou vyfakturoval žalovanému odplatu za poskytovanie služieb v mesiaci marec 2015
vo výške podľa zmluvy, t.j. v sume 1 300,- EUR + DPH a náhradu hotových výdavkov spočívajúcu v
náhrade za poplatok za elektronickú aukciu v sume 50,- EUR + DPH, t.j. spolu čiastku 1 350,- EUR +
DPH. Dňa 1.5.2015 vystavil žalobca žalovanému faktúru č. 150027, ktorou vyfakturoval žalovanému

odplatu za poskytovanie služieb v mesiaci apríl 2015 vo výške podľa zmluvy, t.j. v sume 1 300,- EUR
+ DPH. Obe faktúry boli doručené žalovanému v deň ich vystavenia, a to na e-mailovú adresu vedúcejekonomického oddelenia žalovaného v súlade so zaužívanou praxou, ktorú medzi sebou žalobca a
žalovaný zaviedli ohľadne doručovania faktúr. Žalovaný faktúru č. 150014 ani faktúru č. 150027 v lehote
splatnosti neuhradil. Žalobca žalovaného na úhradu faktúr opakovane vyzýval e-mailovými výzvami. Na

výzvu na úhradu faktúry č. 150014, ktorú odoslal žalobca žalovanému dňa 13.7.2015, dostal žalobca
dňa 14.7.2015 odpoveď od vedúcej ekonomického oddelenia žalovaného, že faktúru nemá uhrádzať na
pokyn generálneho riaditeľa žalovaného. Na výzvu na úhradu faktúry č. 150027, ktorú odoslal žalobca
žalovanémudňa13.7.2015,dostalžalobcadňa14.7.2015odpoveďodvedúcejekonomickéhooddelenia
žalovaného, že faktúra bude žalobcovi vrátená bez bližšieho zdôvodnenia.

3. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz, proti ktorému však žalovaný podal v lehote odpor s vecným
odôvodnením. Žalovaný sa v priebehu konania bránil predovšetkým tvrdením, že paušálna odmena
patrila žalobcovi iba v prípade, ak v príslušných mesiacoch reálne poskytol žalovanému služby v zmysle
zmluvy. Navyše žalovaný zastával názor, že žalobca si nesplnil povinnosti a neposkytol žalovanému
služby v zmysle bodu 2.5 a 2.6 zmluvy spočívajúce vo vedení evidencie súťaží žalovaného, ich
výsledkov, archivácii dokumentácie súvisiacej so súťažami, v plnení publikačnej činnosti v súlade s

predpismi o verejnom obstarávaní a zabezpečovaní administratívnej agendy súvisiacej s činnosťou
žalovaného ako verejného obstarávateľa, pričom o neprevzatí a neposkytnutí týchto služieb žalovaný
žalobcu informoval s tým, že až v prípade ich poskytnutia bude žalobcovi vyplatená odmena. Žalobca
naopak v priebehu celého konania argumentoval najmä tým, že nárok na odmenu za mesiac marec a
apríl 2015 mu vznikol bez ohľadu na to, či predmetné služby v daných mesiacoch vykonával alebo nie,

nakoľko žalovaný sa zaviazal platiť paušálnu odplatu, čo znamená, že žalobcovi na ňu vznikol nárok
bez ohľadu na vykonanie služieb v príslušnom období alebo akékoľvek preukazovanie činnosti.
4. Súd prvej inštancie uviedol, že vo veci vykonal potrebné dokazovanie výsluchom právnych zástupcov
strán sporu, svedka JUDr. M. A. a listinnými dôkazmi s tým, že svedka Ing. W. navrhovaného právnym
zástupcom žalovaného nevypočul z dôvodu jeho zlého zdravotného stavu.

5. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie právne posúdil v zmysle § 1 ods. 1 a 2, § 2 ods. 2, § 261
ods. 1 a 8, § 269 ods. 1 a 2, § 272 ods. 1 a 2, § 324 ods. 1, § 340a ods. 1, § 365 ods. 1 zákona č.
513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len ,,Obch. zák.“) s odkazom na prechodné ustanovenia Obch.
zák., ďalej podľa § 1 ods. 2, § 516 ods. 1 a 2, § 570 ods. 1 a 2, § 571 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník (ďalej len ,,Obč. zák.“), podľa § 5 ods. 14 a § 21 ods. 1 zč. 25/2006 Z. z. zákona o verejnom

obstarávaní v znení účinnom v čase platnosti predmetnej zmluvy o poskytovaní služieb uzavretej medzi
stranami sporu.
6. Súd prvej inštancie na základe zisteného skutkového stavu a uvedených zákonných ustanovení
skonštatoval, že medzi žalobcom ako poskytovateľom služby a žalovaným ako objednávateľom služby
bola uzatvorená dňa 4.10.2014 zmluva o poskytovaní služieb, na základe ktorej poskytoval žalobca

pre žalovaného služby v oblasti verejného obstarávania. V danej veci vznikol medzi stranami sporu
záväzkovo obchodný vzťah, ktorý súd posúdil v súlade s § 269 ods. 2 Obch. zák. ako nepomenovanú
zmluvu (inominátny kontrakt), podľa ktorého účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je
upravená ako typ zmluvy, pričom pri použití tohto zákona je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku
záväzkového vzťahu a táto ich povaha bola taká, že boli podnikateľmi ako bolo vyššie uvedené. Súd

mal v konaní z predložených listinných dôkazov a zhodných tvrdení právnych zástupcov strán sporu
jednoznačne preukázané, že dňa 27.11.2014 bol medzi žalobcom a žalovaným podpísaný Dodatok
č. 1 k zmluve, ktorým bolo dohodnuté účtovanie DPH k odplate v dôsledku skutočnosti, že žalobca
sa stal v priebehu mesiaca november 2014 platcom DPH v zmysle príslušných právnych predpisov.
Dňa 27.4.2015 uzatvorili žalobca a žalovaný dohodu o ukončení zmluvy o poskytovaní služieb, v ktorej

sa dohodli na ukončení zmluvy ku dňu 30.4.2015. Dňa 1.4.2015 vystavil žalobca žalovanému faktúru
č. 150014, ktorou vyfakturoval žalovanému odplatu za poskytovanie služieb v mesiaci marec 2015
v sume 1 300,- EUR + DPH a náhradu hotových výdavkov spočívajúcu v náhrade za poplatok za
elektronickú aukciu v sume 50,- EUR + DPH, t.j. spolu čiastku 1 350,- EUR + DPH a dňa 1.5.2015 vystavil
žalobca žalovanému faktúru č. 150027, ktorou vyfakturoval žalovanému odplatu za poskytovanie služieb

v mesiaci apríl 2015 v sume 1 300,- EUR + DPH. Zo zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 4.10.2014
vyplývalo, že v čl. IV ods. 1 sa žalovaný zaviazal uhrádzať žalobcovi za poskytovanie služieb podľa
zmluvy odplatu v sume 1 300,- EUR + DPH mesačne. Podľa čl. II. ods. 1 bolo predmetom záväzku
žalobcu poskytovať pre žalovaného služby v oblasti verejného obstarávania špecifikované v čl. II. ods. 2
zmluvy. Podľa čl. II. Ods. 3 mal žalobca tieto služby vykonávať podľa požiadaviek a pokynov žalovaného.

Podľa čl. IV ods. 2 mal žalobca popri odplate nárok aj na náhradu hotových výdavkov vynaložených
v súvislosti s poskytovaním služieb podľa zmluvy, a to najmä náhradu výdavkov na poštovné a balné,
kancelárske potreby, kolky, ceniny, správne alebo súdne poplatky a preklady do alebo z cudzieho jazyka.
Podľa článku III. bod 8 mal žalobca právo na zaplatenie odplaty aj za mesiac, v ktorom neposkytovalžalovanému služby riade a včas iba v prípade, že sa tak stalo z dôvodov na strane žalovaného. Podľa čl.
IV ods. 4 bol žalobca oprávnený vystaviť faktúru na odplatu a náhradu hotových výdavkov podľa zmluvy
v prvý deň mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa odplata a náhrada hotových výdavkov platila.

Z dohody o ukončení zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 27.4.2015 súdu vyplývalo, že podľa čl. II.
bod. 1 zmluvný vzťah zo zmluvy o poskytovaní služieb skončí dňa 30.4.2015. V čl. II ods. 2 sa zmluvné
strany dohodli, že sa žalobca zaviazal do dňa 30.5.2015 odovzdať žalovanému všetku dokumentáciu
týkajúcu sa organizácie súťaží, ktoré boli predmetom jeho poskytovania služieb vrátane všetkej jeho
komunikácievmenežalovaného.Včl.IIods.4sazmluvnéstranydohodli,žeposplnenízáväzkužalobcu

dohodnutého v čl. II. ods. 2 sa zaviazal žalovaný zaplatiť žalobcovi odmenu v sume 1.300,- EUR bez
DPH. V čl. III ods. 1 sa zmluvné strany dohodli, že všetky vzájomné záväzky vyplývajúce zmluvným
stranám zo zmluvy o poskytovaní služieb sú vysporiadané okrem povinností z čl. II. tejto dohody.
7. Z vyššie uvedených písomných zmluvných aktov súd prvej inštancie zastával názor, že uzavretím
dohody o ukončení zmluvy o poskytovaní služieb zmluvné strany ukončili výslovne platnosť predmetnej
zmluvy a navyše v tejto dohode v čl. III. ods. 1 uviedli, že všetky vzájomné záväzky z predmetnej

zmluvy o poskytovaní služieb sú uzavretím tejto dohody vysporiadané, čo v zmysle § 516 ods. 1
Obč. zák. má za následok, že táto neskôr uzavretá písomná dohoda o zániku pôvodnej zmluvy o
poskytovaní služieb a s uvedením, že zmluvné vzájomné záväzky z tejto zmluvy sú uzavretím tejto
dohody vysporiadané má za následok zmenu vzájomných práv a povinností. Zároveň súd zastával
názor, že nakoľko v predmetnej dohode sa nielen vysporiadali vzájomné záväzky zo zaniknutej zmluvy,

alesanazákladezmluvouoposkytovaníslužiebvzniknutéhozáväzkovéhovzťahumedzistranamisporu
dohodli nové vzájomné zmluvné povinnosti (povinnosť žalobcu odovzdať všetku dokumentáciu týkajúcu
sa organizácie súťaží, ktoré boli predmetom jeho poskytovania služieb vrátane všetkej jeho komunikácie
v mene žalovaného a povinnosť žalovaného za toto zaplatiť 1 300,- EUR bez DPH), čím v zmysle §
570 Obč. zák. predmetná dohoda nielenže zrušila pôvodnú zmluvu o poskytovaní služieb, ale úpravou

a zmenou vzájomných práv zmluvných strán nahradila túto pôvodnú zmluvu o poskytovaní služieb.
Súd preto neposudzoval nárok žalobcu, vyplývajúci zo zmluvy o poskytovaní služieb, ani neskúmal, či
žalobca si plnil svoje zmluvné povinnosti z tejto zmluvy riadne a včas, rovnako či tak robil žalovaný,
nakoľko odo dňa uzavretia dohody o ukončení zmluvy o poskytovaní služieb, teda odo dňa 27.4.2015
mal záväzkový vzťah medzi stranami sporu formu písomnej zmluvy, ktorou bola v zmysle § 269 Obch.

zák. ako nepomenovaná zmluva práve predmetná dohoda, nakoľko jednak výslovne uvádzala, že
vzájomné práva a povinnosti z pôvodnej zmluvy o poskytovaní služieb sú vysporiadané a zároveň
nanovo upravovala zmluvné povinnosti zmluvných strán tak, ako je to vyššie uvedené. Na základe toho
bol teda žalobca povinný do dňa 30.5. 2015 odovzdať žalovanému všetku dokumentáciu týkajúcu sa
organizácie súťaží, ktoré boli predmetom jeho poskytovania služieb vrátane všetkej jeho komunikácie

v mene žalovaného a po splnení tejto jeho povinnosti bol žalovaný povinný „zaplatiť žalobcovi odmenu
v sume 1 300,- EUR bez DPH. Z uvedeného bolo podľa súdu zrejmé, že nárok na uvedenú odmenu
patril žalobcovi len vtedy, ak odovzdal uvedenú dokumentáciu do 30.5.2015 žalovanému, inak mu
nárok na uvedenú odmenu nevznikol. Žalobca v konaní nepreukázal žiadnym hodnoverným dôkazom,
že by do dňa 30.5.2015 nielenže odovzdal predmetnú dokumentáciu žalovanému, ale ani že tak bol

pripravený urobiť, i keď skutočnosť, že by tak bol pripravený urobiť, neznamenalo splnenie uvedenej
zmluvnej povinnosti, ktorou bolo jednoznačne odovzdanie príslušnej dokumentácie. Žalovaný v konaní
sícepredložilakodôkazynapreukázaniesvojichtvrdení,žesitútosvojuzmluvnúpovinnosťsplnilvýzvou
žalobcu žalovanému na splnenie zmluvnej povinnosti zo dňa 1.12.2015, výzvou žalovaného žalobcovi
na splnenie zmluvnej povinnosti zo dňa 16.12.2015, oznámenia žalobcu žalovanému o trvaní omeškania

so splnením zmluvnej povinnosti zo dňa 12.1.2016 a mailovou komunikáciou strán sporu, avšak súd po
oboznámení sa s týmito listinnými dôkazmi skonštatoval, že všetky tieto žalobcom predložené listinné
dôkazy sa týkali odovzdania príslušnej dokumentácie, avšak až po dni 30.5.2015 a žalobca nepreukázal
žiadnym dôkazom, že zaslal, doručil, odovzdal alebo akýmkoľvek iným spôsobom dostal do sféry
dispozície žalovaného predmetnú dokumentáciu do 30.5.2015.

8. Keďže súd prvej inštancie nemal preukázané splnenie si zmluvnej povinnosti žalobcu, vyplývajúce
výslovne z čl. II ods. 2 Dohody o ukončení zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 27.4.2015, nemohol
mu ani vzniknúť nárok na zaplatenie odmeny 1.300,- EUR bez DPH v zmysle čl. II ods. 4. Dohody o
ukončení zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 27.4.2015. Keďže v uvedenej dohode, ako bolo vyššie
uvedené, zmluvné strany výslovne vyhlásili, že všetky vzájomné záväzky zo zmluvy o poskytovaní

služieb zo dňa 4.10.2014 sú ku dňu uzavretia Dohody o ukončení zmluvy o poskytovaní služieb zo
dňa 27.4.2015 vysporiadané, nemal žalobca nárok na domáhanie sa plnenia akýchkoľvek zmluvných
povinností žalovaného zo zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 4.10.2014. Keďže žalobca žalovaný
nárok vykonanými dôkazmi na základe vyššie uvedeného nepreukázal, súd jeho žalobu ako nedôvodnúzamietol. Obranu žalovaného, že neplnením zmluvnej činnosti žalobcu vznikla žalovanému škoda vo
výške žalovanej istiny súd vyhodnotil ako nedôvodnú a nepreukázateľnú, nakoľko takúto eventuálnu
škodu žalovaný nielenže nevyčíslil, ale ani nepreukázal ďalšie náležitosti nároku na náhradu škody,

ktorými sú preukázanie jej vzniku, preukázanie porušenia zmluvných povinností žalobcu a preukázanie
príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a zavinením žalobcu.
9. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol s odkazom na § 255 ods. 1 a 262 ods. 1 a 2 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) s tým, že ich náhradu priznal žalovanému
ako úspešnej strane sporu.

10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote žalobca odvolanie z dôvodov
podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/, h/ C.s.p.. Za nesprávny a v rozpore s vykonaným dokazovaním a
tvrdeniami strán sporu považoval žalobca záver súdu o tom, že žalobou uplatnený nárok zanikol v
dôsledku uzavretia Dohody o ukončení zmluvy. Uviedol, že žalovaný ani v jednom zo svojich podaní
alebo prednesov neuviedol, že dôvodom nevyplatenia odmeny za mesiace marec a apríl 2015 mal
byť zánik nároku na túto odmenu z dôvodu uzatvorenia uvedenej dohody. Tento dôvod neuviedol

ani JUDr. A. vo svojej výpovedi. Jediným dôvodom bolo to, že žalobca podľa ich názoru nepredložil
kompletnú agendu a svoje služby tak neposkytol riadne, pričom žalovaný bol pripravený predmetnú
odmenu žalobcovi vyplatiť v prípade ak si splní svoju povinnosť riadneho predloženia agendy. Žalobca
zdôraznil, že premetom sporu je to, či boli služby v mesiacoch marec a apríl 2015 vykonávané riadne,
čím sa však súd vôbec nezaoberal a predmet sporu si vymedzil sám, keď posudzoval vec z hľadiska

zániku žalovaného nároku z dôvodu uzavretia Dohody o ukončení zmluvy a teda žalobca ani žalovaný
nemalimožnosťzaujaťstanoviskokuskutočnostiam,ktorémalivplyvnazáversúduozánikužalovaného
nároku. Súd teda odňal stranám možnosť jednak zaujať stanovisko a prípadne navrhnúť dôkazy
preukazujúce ich tvrdenia. V súvislosti s uvedeným žalobca poukázal na nález Ústavného súdu SR
sp. zn. III. ÚS 303/08 s tým, že zo strany súdu došlo k porušeniu zásady kontradiktórnosti civilného

procesu a rovnosti strán sporu. K záveru súdu, že žalobca sa v podstate uzavretím Dohody o ukončení
zmluvy platne a účinne vzdal nároku na zaplatenie odmeny za marec a apríl 2015 žalobca uviedol, že
tento záver vychádza len z doslovného textu dohody bez toho, aby sa súd zaoberal ostatnými dôkazmi
vykonanými v konaní. Záver súdu neobstojí, pretože aj po uzatvorení predmetnej dohody žalovaný
naďalej od žalobcu požadoval splnenie povinností podľa čl. 2.5 a 2.6 zmluvy. Žalobca zastával názor,

že súd napokon vec aj nesprávne právne posúdil, keď nesprávne interpretoval ustanovenia Dohody o
ukončení zmluvy a následne nesprávne aplikoval § 516 ods. 1 a § 570 Obč. zák.. Žalobca zdôraznil,
že odmena v sume 1.300,- EUR uvedená v predmetnej Dohode o ukončení zmluvy predstavuje v
podstate protihodnotu súhlasu žalobcu s predčasným ukončením zmluvy a vyplatenie tejto odmeny
žalovaný podmienil odovzdaním všetkej dokumentácie, ktorú mal žalobca k dispozícii počas trvania

zmluvy. Táto odmena však v žiadnom prípade nenahrádza odplaty za mesiace marec a apríl 2015,
na ktoré vznikol žalobcovi nárok ešte pred ukončením Zmluvy o poskytovaní služieb, práve naopak je
ešte ďalším nárokom žalobcu, ktorý však žalobca vo svojej žalobe neuplatnil, nakoľko ho považoval
za sporný. Teda skutočným účelom dohody sa súd vôbec nezaoberal, pričom z čl. III bodu 1 dohody
nevyplýva, že by sa žalobca vzdával svojich nárokov za zaplatenie odmeny za poskytovanie služieb v

období predchádzajúcom uzatvoreniu predmetnej dohody. Žalobca dodal, že odmenu za mesiac marec
2015 riadne vyfakturoval, faktúru eviduje vo svojom účtovníctve a DPH musel riadne odviesť v súlade
so svojimi daňovými povinnosťami, pričom nemá podklad na to, aby túto faktúru mohol vystornovať
zo svojho účtovníctva. Žalobca skonštatoval, že ustanovenia čl. III bodu 1 dohody je navyše natoľko
neurčité, že je spochybnená jeho platnosť, nakoľko z neho nemožno jasne vyvodiť, na aké záväzky zo

zmluvy o poskytovaní služieb sa vzťahuje. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové prejednanie a rozhodnutie alebo
aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie. Pre prípad úspechu v konaní
si žalobca uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

11. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

12. Krajský súd v Bratislave prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia pojednávania
v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

13. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva vtakej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

14. Podľa § 389 ods. 1 písm. c/ C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie
je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

15. Podľa § 391 ods. 1 až 3 C.s.p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť

vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť
konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak
bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie
konanieanovérozhodnutie,jepovinnývodôvodnenírozhodnutiauviesťajto,akomásúdprvejinštancie
vo veci ďalej postupovať.

16. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. Podľa názoru
odvolacieho súdu je rozhodnutie súdu prvej inštancie arbitrárne, nakoľko súd sa v odôvodnení svojho
rozhodnutia nezaoberal predmetom sporu, ktorý vyplýva zo žaloby podanej žalobcom s poukazom na
prednesy a vyjadrenia strán v priebehu konania a nereagoval tak na zásadnú, žalobcom v žalobe

prednesenú námietku súvisiacu s predmetom súdnej ochrany, ktorej sa žalobca v danom prípade
domáha. Nemožno sa stotožniť so záverom súdu, že neposudzoval nárok žalobcu zo zmluvy o
poskytovaníslužiebakoanito,čisisplnilsvojepovinnostiztejtozmluvyvyplývajúce,nakoľkotátozmluva
bola nahradená Dohodou o ukončení zmluvy, ktorá nanovo upravila práva a povinnosti strán sporu ako
zmluvných strán tejto dohody. Takéto odôvodnenie súdu prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu

nemožno akceptovať, nakoľko súd sa vôbec nezaoberal uplatneným nárokom žalobcu na zaplatenie
odmeny za poskytovanie služieb za mesiace marec a apríl 2015 na podklade Zmluvy o poskytovaní
služieb zo dňa 4.10.2014 a obranou žalovaného s tým súvisiacou. Preto ani nie je zrejmé, na základe
čoho súd dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná. Súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu
nesprávne interpretoval ustanovenia Dohody o ukončení zmluvy a na úkor nároku uplatneného žalobou

a skúmania jeho dôvodnosti a oprávnenosti sa zaoberal splnením povinností vyplývajúcej z čl. II bodu
2 Dohody o ukončení zmluvy a s ňou súvisiacim nárokom na odmenu žalobcu v zmysle čl. II bodu
4 dohody. Tento nárok však nebol predmetom nároku uplatneného žalobcom a nebol ani predmetom
sporu medzi žalobcom a žalovaným a bol v podstate ďalším nárokom žalobcu, ktorého by sa mohol
domáhať v prípade nesplnenia povinnosti žalovaného zaplatiť mu odmenu v sume 1.300,- EUR bez

DPH za odovzdanie všetkej žalovaným požadovanej dokumentácie do 30.5.2015.

17. Dohodou o ukončení platnosti zmluvy zo dňa 27.4.2015 sa strany dohodli na ukončení Zmluvy o
poskytovaní služieb zo dňa 4.10.2014, a to ku dňu 30.4.2015. To znamená, že až do dňa 30.4.2015 boli
strany viazané obsahom predmetnej zmluvy so všetkými právami a povinnosťami z nej vyplývajúcimi.

Išlo o synalagmatický vzťah, resp. záväzok, teda odplatný, vzájomný záväzok, pri ktorom sú vzájomné
práva a povinnosti zmluvných strán vo vzájomnej korelácii, teda právu jednej zmluvnej strany zodpovedá
vždy povinnosť druhého účastníka právneho vzťahu. V danom prípade to znamená, že žalovaný je
povinný zaplatiť žalobcovi odmenu za poskytovanie služieb počas celej doby trvania ich zmluvného
vzťahu, t. j. aj za marec a apríl 2015. Teda žalobou uplatnený nárok nezanikol v dôsledku uzavretia

Dohody o ukončení zmluvy o poskytovaní služieb, v súvislosti s čím je potrebné vysporiadať sa aj s
vyhlásenímzmluvnýchstránuvedenýmvčl.III.bode1tejtodohody,zktorého niejemožnéjednoznačne
vyvodiť, na aké vzájomné záväzky sa toto ustanovenie vzťahuje. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca
fakturoval žalovanému odplatu za služby poskytnuté v mesiacoch marec a apríl 2015, tieto faktúry boli
žalovanému riadne doručené a žalobca ich eviduje vo svojom účtovníctve. Odplatu za poskytnuté služby

žalobca fakturoval v súlade s čl. IV zmluvy, pričom táto odplata bola dohodnutá ako paušálna odplata
v sume 1.300,- EUR mesačne. Odvolací súd zdôrazňuje, že paušál predstavuje fixný poplatok alebo
odmenu, pevne stanovenú a dohodnutú sumu na úhradu vopred neurčených, väčšinou pravidelných
nákladov, ktoré však nemusia vzniknúť počas trvania zmluvného vzťahu pravidelne či v rovnakej výške.
Žalovaný sa bránil, že služby zo strany žalobcu neboli riadne poskytnuté, a preto žalobca nemá nárok

na zaplatenie predmetnej odplaty. S poukazom na uvedené je zrejmé, že predmetom konania bolo
či žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie odplaty za uvedené obdobie v zmysle Zmluvy o poskytovaní
služieb zo dňa 4.10.2014, avšak to všetko pri zohľadnení spôsobu dohodnutej odplaty (paušál). Súdprvej inštancie však, ako už bolo uvedené vyššie, nerozhodol o predmete konania v intenciách podanej
žaloby a vykonaného dokazovania, pričom zistený skutkový stav nesprávne právne posúdil.

18. Na základe uvedeného záveru a názoru odvolacieho súdu bude preto povinnosťou súdu
prvej inštancie v ďalšom konaní opätovne preskúmať žalobcom uplatnený nárok a v súlade so
zisteným skutkovým stavom a zodpovedajúcimi zákonnými ustanoveniami posúdiť jeho dôvodnosť a
oprávnenosť.

19. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ zrušil a
vec v zmysle § 391 C.s.p. vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

20. O nároku na náhradu trov konania vrátane trov odvolacieho konania rozhodne v zmysle § 396 ods.
3 C.s.p. súd prvej inštancie v novom rozhodnutí vo veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho
súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak
bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ

musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania
dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa
popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ

domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).