Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 16, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 16C/136/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112220774
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Drimák
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8112220774.10

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Michalom Drimákom, PhD. v právnej veci žalobcu: G.. H.W. F.,
nar. X.X.XXXX, bytom H. XXXX/X, XXX XX F., štátneho občana Slovenskej republiky, zastúpeného
JUDr. Marekom Radačovským, advokátom, so sídlom Štefánikova 26, 040 01 Košice, proti žalovanému
KOMUNÁLNA POISŤOVŇA, a. s. Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31
595 545, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Dalibor Tverďák, so sídlom Krmanova 1, 040 01 Košice

o zaplatenie sumy 5 998 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3.076 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy
3.076 eur od 9.7.2012 do zaplatenia.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

III. Zamieta návrh žalobcu na prerušenie konania.

IV. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 76 %, o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Súdny znalec P.. F. Q. má nárok na náhradu trov konania za znalecké úkony voči žalovanému v
rozsahu 88 % a voči žalobcovi v rozsahu 12 %.

VI. Súdny znalec P.. N. M. má nárok na náhradu trov konania za znalecké úkony voči žalovanému v
rozsahu 88 % a voči žalobcovi v rozsahu 12 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobným návrhom súdu doručeným 9.7.2012 domáhal toho, aby súd uložil žalovanému

zaplatiť mu spolu sumu 5 998 Eur s 10 % úrokom z omeškania ročne od 9.7.2012 do zaplatenia, žiadajúc
taktiež, aby súd žalovanému uložil zaplatiť mu náhradu trov s konaním mu vzniknutých.

2. V odôvodnení žalobného návrhu uviedol, že dňa 12.12.2011 utrpel pri dopravnej nehode, ktorú z
nedbanlivosti spôsobil jeho brat ťažkú ujmu na zdraví a škodu na veciach. Motorové vozidlo, ktorým bola
spôsobená dopravná nehoda bolo v čase nehody povinne zmluvne poistené u žalovaného. Nakoľko

je v zmysle právnej úpravy oprávnením poškodeného priamo sa domáhať voči poisťovateľovi náhrady
škody, toto svoje oprávnenie využil a u žalovaného si náhradu škody uplatnil. Žalovaný mu bolestné
zaplatil za 737,5 boda, čiže v hodnote 11 343 Eur, krátiac ho o 335 bodov, čiže o sumu 5 143 Eur. Podľa
žalobcu žalovaný ku kráteniu bolestného nemal pristúpiť, nebol na to zákonný dôvod, čo vyplýva aj z
posudku znalca, ktorý si dal vyhotoviť. Žalobca poukázal na to, že z § 5 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z.
vyplýva, že pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia

sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia
ohodnotilo v lekárskom posudku. Žalobca uviedol, že okrem toho, že mu žalovaný neposkytol úhradubolestného v plnej výške, neposkytol mu ani náhradu škody na veciach, ktoré boli pri dopravnej nehode
zničené.Škodunaveciachvyčíslilnačiastku855Eur.Okremnotebooku,taškynanotebook,bolizničené
aj odevy, ktoré mal v čase dopravnej nehody na sebe, a to pánsky sveter, zimná vetrovka, nohavice a

tričko. Oblečenie bolo v nemocnici rozstrihané a vyhodené a čo sa týka notebooku, je nefunkčný a jeho
oprava je nerentabilná.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobnému návrhu uviedol, že žalobný návrh podaný bol nedôvodne. Čo
sa týka nároku na doplatok bolestného, na úhradu za položku 134c, t. j. posun úlomkov pri zlomenine

kľúčnej kosti, nie je nárok, nakoľko posun úlomkov preukázaný nebol a čo sa týka úhrady poistného
plnenia za položky 145d, 115, 118b, 156d a 114, postupoval podľa ustanovenia § 9 ods. 7 a 8 zákona
č. 437/2004 Z. z., z ktorého vyplýva, že ak je poškodenie na zdraví už svojimi znakmi zahrnuté v
položke iného poškodenia na zdraví, bolesť za takéto poškodenia na zdraví sa nehodnotí osobitne a ak
poškodený utrpel súčasne viac poškodení na zdraví, hodnotí sa bolesť za každé poškodenie na zdraví
osobitne a bodové hodnotenia sa sčítavajú. Ak sa však viac poškodení na zdraví vzťahuje na ten istý

orgán alebo končatinu, nesmie súčet bodového hodnotenia prekročiť bodové hodnotenie za anatomickú
alebo funkčnú stratu orgánu alebo končatiny. Pokiaľ znalec v znaleckom posudku, ktorý súdu predložil
žalobca maximálny možný súčet bolestného prekročil, nepostupoval v súlade so zákonom. Čo sa týka
uplatneného nároku na náhradu vecnej škody, povinnosťou poškodeného je tento nárok preukázať,
pričom poisťovňa je povinná plniť až vtedy, ak dôjde k ukončeniu zisťovania rozsahu jej povinnosti plniť

a k preukázaniu nároku doložením dokladov. Žalovaný poukázal na to, že pristúpil k úhrade škody na
veciach vo výške 560,41 eura, pričom táto suma bola 30.7.2012 schválená na uhradenie.

4. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 16C 136/2012-91 z 23.10.2012 súd zastavil konanie v časti o
zaplatenie sumy 560,41 eura s 9 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 9.7.2012 do zaplatenia

v dôsledku dispozičného úkonu žalobcu odôvodneného tým, že po podaní žaloby žalovaný mu titulom
náhrady škody na veciach túto čiastku zaplatil.
5. Z dôvodu ďalšieho plnenia v pôvodnom prvostupňovom konaní po vykonanom dokazovaní, nahradení
škody na veciach v rozsahu 211,02 eura a bolestného 154 Eur, vzal žalobca na pojednávaní 3.2.2015
späť svoj nárok v časti prevyšujúcej sumu 4 989 Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy

od 9.7.2012 do zaplatenia, žiadajúc, aby predmetom konania zostal len nárok na zaplatenie zvyšného
bolestného 4 989 Eur s úrokom z omeškania z tejto sumy, ako žalobou uplatnil; žalovaný so späťvzatím
žalobného návrhu v časti, ako žalobca navrhol, súhlasil, súd preto konanie v časti prevyšujúcej sumu 4
989 Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 4 989 Eur od 9.7.2012 do zaplatenia zastavil, ako
je uvedené vo výroku rozhodnutia, a to na základe ustanovenia § 96 ods. 1 a 2 O. s. p.

6. Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 16 C 136/2012-231 zo dňa 3.2.2015 súd zastavil konanie
v časti prevyšujúcej sumu 4.989 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 4 989 Eur
od 9.7.2012 do zaplatenia, žalobu zamietol a o trovách konania vyslovil, že bude rozhodnuté po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že

presvedčenie žalobcu o správnosti jeho úvah nemá však oporu v právnej úprave. Nárok na bolestné je
zodpovednostným nárokom satisfakčnej povahy. Je totižto viac ako pravdepodobné, že každá osoba sa
zmieri a radšej podstúpi opakované množstvo operačných zákrokov, pri ktorých bude znášať aj bolesť
na končatine, ak by výsledkom týchto operačných zákrokov malo byť zachovanie končatiny bez jej straty
či už anatomickej alebo funkčnej, t. j. anatomická alebo funkčná strata končatiny rozhodne predstavuje

väčšie telesné a duševné utrpenie ako niekoľkonásobné operačné zákroky, preto bol zákonodarcom
zvolený maximálny limit plnenia, ako vyplýva z citovaného ustanovenia § 9 ods. 7 zákona č. 437/2004
Z. z. Ak teda žalovaný zaplatil žalobcovi bolestné vychádzajúc z právnej úpravy, zaplatil ho v správnej
výške a žaloba bola preto ako nedôvodná súdom zamietnutá.

7. Proti tomuto rozsudku sa v zákonnej lehote odvolal žalobca, ktorý v dôvodoch svojho odvolania
uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný. Poukázal na nesprávnosť výkladu § 9
ods. 7 zákona 437/2004 Z. z. a uviedol, že podľa jeho názoru bodovým hodnotením za anatomickú
alebo funkčnú stratu orgánu alebo končatiny sa nerozumie bodové hodnotenie bolestného, ale bodové
hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Poukázal na nespravodlivosť vyplývajúcu z takejto

aplikácie zákona, kedy takýto výklad zvýhodňuje poškodených s ľahšími poraneniami, zatiaľ čo
poškodení s ťažšími poraneniami by prichádzali rádovo až o 15.000 eur na jednej končatine. Je
nepochybné, že strata či už anatomická alebo funkčná je následok nejakého poranenia, čiže pojem
nezlučiteľný s položkami bolestného. Uviedol, že zavádzanie akéhokoľvek limitu odškodnenia prebolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia je priamo v rozpore s tým, čo zákon sleduje ako svoj účel
a popiera jeho zmysel odškodniť poškodených primerane podľa vytrpenej bolesti.

8. Odvolací súd uznesením č. k. 23 Co 66/2015-246 zo dňa 29.2.2016 zrušil rozsudok vo výroku o
zamietnutí žaloby a vo výroku o trovách konania a v rozsahu rušenia vec vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie, pričom svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žaloba zamietnutá s odôvodnením,
že žalovaný zaplatil žalobcovi bolestné vychádzajúc z právnej úpravy. Takýto záver nezodpovedá
vykonanémudokazovaniu.Zrozsudkuniejezrejmé,zakéhodôvodubolacelážalobazamietnutá,pokiaľ

z posudku súdom ustanoveného znalca vyplýva, že bodové hodnotenie bolestného bolo 937,5 bodu,
znalec oslovený žalobcom stanovil bodové ohodnotenie bolestného vyjadrené 1072,5 bodu a žalovaný
doposiaľ žalobcovi zaplatil len za 737,5 bodu.

9. Súd prvej inštancie na pojednávaní 19.1.2017 doplnil dokazovanie po zrušujúcom uznesení
odvolacieho súdu viazaný jeho právnym názorom v tom rozsahu, že oboznámil stranám sporu obsah

celého spisu s tým, že na č. l. 1 a nasledujúcich sa nachádza samotná žaloba, na č. l. 15 a nasledujúcich
je znalecký posudok č. XX/XXXX znalca P.. N. M., na č. l. 150 a nasledujúcich sa nachádza znalecký
posudok č. XXX/XXXX znalca P.. F. Q., na č. l. 171 a 172 sa nachádza vyjadrenie žalovaného, že nemá
výhrady voči znaleckému posudku č. XXX/XXXX vypracovaného P.. F. Q., na č. l. 178 a nasledujúcich
sa nachádza vyjadrenie P.. M. k svojmu znaleckému posudku, resp. k metodike jeho vypracovania, na

č. l. 212 a nasledujúcich sa nachádza vyjadrenie P.. F. Q., znalca, k námietkam znaleckému posudku
č. XXX/XXXX, na č. l. 231 a nasledujúcich sa nachádza rozsudok tunajšieho č. k. 16 C 136/2012-231
zo dňa 3.2.2015, ktorým bolo rozhodnuté tak, že bolo zastavené konanie v časti prevyšujúcej sumy 4
989 Eur s 9% úrokom z omeškania z tejto sumy od 09. 07. 2012 do zaplatenia v prevyšujúcej časti
bola žaloba zamietnutá a o trovách konaniach malo byť rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo

veci samej, na č. l. 234 a nasledujúcich sa nachádza odvolanie žalobcu prostredníctvom je právneho
zástupcu a napokon na č. l. 246 a nasledujúcich sa nachádza uznesenie Krajského súdu v Prešove č.
k. 23Co/66/2015-246 zo dňa 29. 02. 2016, ktorým bol zrušený rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku
o zamietnutí žaloby a vo výroku o trovách konania v rozsahu zrušenia, vec vrátená súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.

10. Súd prvej inštancie ďalej na pojednávaní konanom 19.1.2017 vykonal dokazovanie výsluchom
znalcov P.. Q. a P.. M., pričom po takto doplnenom dokazovaní zistil tento skutkový stav:

11. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX, vypracovaného P.. N. M., znalcom v odbore Zdravotníctvo

a farmácia, odvetvie Traumatológia, vyplýva odškodnenie za bolesť žalobcu vo výške 1072,5 bodu,
pričom podľa znalca žalobca utrpel otras mozgu, úrazový šok, viacpočetné drobné rezné a tržné
rany tváre s kožnými odreninami a pomliaždeninami, tržnú zmliaždenú ranu krídla nosa vľavo a
na pravom obočí ošetrenú zašitím, podvrtnutie krčnej chrbtice, pomliaždenia hrudníka, pomliaždenie
driekovej oblasti - obličky s krvácaním do moču, zlomeninu tela oboch kostí pravého predlaktia liečenú

operačne 2x, zlomeninu tela oboch kostí ľavého predlaktia liečenú operačne, zlomeninu vonkajšej hlavy
- kondylu pravej píšťaly zasahujúcu do kĺbu liečenú operačne, zlomeninu tela ihlice vpravo s posunom
úlomkov,tržnúzmliaždenúranupravéhopredkolenia,zlomeninupravejkľúčnejkosti,neúplnúamputáciu
tretieho prsta pravej ruky s úplným prerušením šľachy vystierača v oblasti medzi záprstnou kosťou
a základným článkom prsta, otvorenú trieštivú zlomeninu stredného článku tretieho prsta pravej ruky

liečenú operačne, tržnú zmliaždenú ranu koncového článku štvrtého prsta pravej ruky, viacpočetné tržné
rany na pravom predlaktí a na chrbte pravej ruky.

12. Na vyššie uvedenom pojednávaní znalec P.. M. pred súdom prvej inštancie vypovedal, že človek
s viacerými poraneniami je znevýhodnený oproti človeku s jedným závažným poranením vo vzťahu

k bolestnému. Uviedol, že anatomická strata končatiny predstavuje stratu časti anatomického útvaru
tela, pričom funkčná strata končatiny znamená, že končatina je zachovaná, avšak stráca svoju funkciu,
resp. funkcie. Vo vzťahu k výške bolestného konštatoval, že dochádza k súčtu jednotlivých položiek a
nedochádza k nahrádzaniu nejakou jednou položkou. Znalec ešte konštatoval, že

13. Súdom ustanovený znalec P.. F. Q., znalec z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Chirurgia,
traumatológia,plastickáchirurgia,vznaleckomposudkuč.XXX/XXz13.3.2013stanovilvýškubodového
ohodnotenia bolestného žalobcu, ktoré je v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 12.12.2011
na 937,5 bodu. Čo sa týka znaleckého posudku P.. M., znalec uviedol, že formálne správne boloohodnotené bolestné každého poranenia príslušným počtom bodov. Toto formálne správne ohodnotenie
však nebolo v súlade so zákonom, nakoľko v prípade poranení pravej hornej končatiny výsledná hodnota
súčtu jednotlivých položiek bolestného o 125 bodov prekračuje hranicu určenú zákonom. Podľa znalca

položky 145d, 115, 118b, 156d a 114 je potrebné nahradiť jednou položkou - položkou 159a, čo je 150
bodov. Pokiaľ žalovaný pri odškodnení položku č. 159a zvýšil o 100 %, išlo o zvýšenie za operačný
spôsob liečby a bolestivý spôsob liečby. Bodový súčet tak predstavuje 300 bodov. V znaleckom posudku
znalec P.. Q. pôvodne uviedol, že čo sa týka bodového ohodnotenia zlomeniny kľúčnej kosti, malo ísť o
bodové ohodnotenie podľa položky 134b, zlomeninu pravej kľúčnej kosti bez posunu úlomkov, neskôr

tento svoj záver korigoval tak, že správne bodové ohodnotenie malo byť položkou 134c - zlomenina
pravej kľúčnej kosti s posunom úlomkov, za čo bodové ohodnotenie prináleží vo výške 35 bodov a nie 25.

14. Na vyššie uvedenom pojednávaní znalec P.. Q. pred súdom prvej inštancie vypovedal, že z
lekárskeho hľadiska je hodnotenie P.. M. správne, ale nie je v súlade so zákonom č. 437/2004,
hoci tento svojim znením poškodzuje pacienta. Uviedol, že anatomická strata končatiny je v podstate

chýbanie tejto končatiny, pričom funkčná strata predpokladá, že končatina síce je pri tele, avšak nie
je zachovaná jej funkčnosť, napríklad ochrnutie. Konštatoval, že bolestné a sťaženie spoločenského
uplatnenia majú položky, ktoré ich definujú, jedna je pre bolestné, iná pre sťaženie spoločenského
uplatnenia. Podľa výpovede tohto znalca je to obvyklý postup, že sa prirovnáva bolestné, napr. k
strate pravej hornej končatiny aj pri strate funkčnosti, pričom musí ísť o čo najbližší pomer hodnotenia

predmetného poranenia. Znalec ešte uviedol, že ak by išlo o amputáciu končatiny z následkom úrazu,
vtedy by postupoval podľa položky 159 a) predmetného zákona pri bolestnom a položky 324 pri sťažení
spoločenského uplatnenia.

15. Na základe vyššie zisteného skutkového stavu ako aj doterajšieho priebehu konania súd právne

uzatvára:

Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

Podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka, rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla,
motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení, zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (v ďalšom aj len „zákon č. 381/2001 Z. z.), poistenie

zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z., poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ
za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z. náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje
na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského
uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti.

Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského

uplatnenia ak niektoré poškodenie na zdraví nie je uvedené v sadzbách podľa odseku 2, použije sa
sadzba za iné poškodenie na zdraví, s ktorým ho možno z hľadiska sťaženia spoločenského uplatnenia
najlepšie porovnať.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z., pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za

sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo
sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku.Podľa § 9 ods. 7 zákona č. 437/2004 Z. z., ak poškodený utrpel súčasne viac poškodení na zdraví,
hodnotí sa bolesť za každé poškodenie na zdraví osobitne a bodové hodnotenia sa sčítavajú. Ak sa však
viacpoškodenínazdravívzťahujenatenistýorgánalebokončatinu,nesmiesúčetbodovéhohodnotenia

prekročiť bodové hodnotenie za anatomickú alebo funkčnú stratu orgánu alebo končatiny.

Podľa § 9 ods. 8 zákona č. 437/2004 Z. z., ak je poškodenie na zdraví už svojimi znakmi zahrnuté v
položke iného poškodenia na zdraví, bolesť za takéto poškodenie na zdraví sa nehodnotí osobitne.

Podľa § 10 ods. 8 zákona č. 437/2004 Z. z. ustanovenia § 9 ods. 7 a 8 sa vzťahujú aj na hodnotenie
sťaženia spoločenského uplatnenia.

16. Súd prvej inštancie vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu ako aj z citovaných právnych
ustanovení konštatuje, že predmetom konania v jeho aktuálnej fáze zostáva určiť, ktorý zo znaleckých
posudkov oboch znalcov je potrebné akceptovať, čo sa týka výšky bodového ohodnotenia vo vzťahu k

bolestnému žalobcu (znalec P.. Q. 937,5 bodu a znalec P.. M. 1072,5 bodu).

17. Je nesporné, že citovaný zákon č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenskéhouplatneniavosvojichustanoveniachupravilsamostatnenáhraduzabolesťasamostatne
náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, čo je vyjadrené aj zásadách pre ich hodnotenie. Tzv.

bolestné a výška jeho bodového ohodnotenia je právne zakotvená v prílohe č. 1 zákona (časť I. a III.) a
tzv.sťaženiespoločenskéhouplatneniajevrovnakejprílohe,avšakvčastiachII.aIV.,čoindikujeúmysel
zákonodarcu odčleniť jednotlivé nárokové zložky. Neobstojí preto tvrdenie žalobcu vo vzťahu § 10 ods.
8 spomínaného zákona k § 9 ods. 7 zákona, pretože hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia
nemožnovykonaťpodľapoložkyprehodnoteniebolestnéhokvôlivyššieuvedenejkategorizáciiuvedenej

v prílohe č. 1 zákona.

18. V § 9 ods. 7 zákona č. 437/2004 Z. z. je uvedené, že sa hodnotí bolesť za každé poškodenie
na zdraví osobitne a bodové hodnotenia sa sčítavajú, avšak s dôvetkom, že ak sa viac poškodení
na zdraví vzťahuje na ten istý orgán alebo končatinu, nesmie súčet bodového hodnotenia prekročiť

bodové hodnotenie za anatomickú alebo funkčnú stratu orgánu alebo končatiny. Limitovaná je teda
výška bodového ohodnotenia len vo vzťahu k jednej končatine pri viacerých poškodeniach zdravia
porovnávajúc tieto poškodenia s anatomickou resp. funkčnou stratou končatiny, avšak pri poraneniach
na viacerých orgánoch alebo končatinách je pochopiteľne už takýto limit možné prekročiť.

19. Súd prvej inštancie si v žiadnom ohľade nedovoľuje spochybniť bolesť a utrpenie prežité žalobcom
po autonehode, avšak paragrafované znenie platného a účinného zákona je pre súd zaväzujúce a súd
môže rozhodovať len v intenciách jeho právnych ustanovení.

20.Žalovanýuhradilžalobcovi,čosatýkabolestného,za737,5bodusumu11.343eur,neskôreštesumu

154 eur, preto súd rozhodoval o zostávajúcom nároku vo výške 4989 eur. Zo znaleckého posudku znalca
ustanoveného súdom P.. Q. vyplýva, že žalobcovi by titulom bolestného patrila náhrada za bodové
ohodnotene vo výške 937,5 bodu. S týmto sa súd prvej inštancie stotožnil, zvlášť za stavu, keď samotný
žalovaný vo svojom vyjadrení k znaleckému posudku znalca P.. F. Q. uviedol, že nemá výhrady voči
tomuto znaleckému posudku (č. l. 172 spisu). Keďže žalovaná zaplatila žalobcovi náhradu za bolestné

v rozsahu 737,5 bodu, súd priznal žalobcovi ešte náhradu za zostávajúcich 200 bodov x 15,38 eur za
bod, čo v úhrne predstavuje sumu 3.076 eur. V prevyšujúcej časti žalobu s ohľadom na vyššie uvedené
dôvody zamietol.

21. Právny zástupca žalovaného ešte na pojednávaní konanom 19.1.2017 navrhol, aby súd prerušil

konanie a požiadal Súdny dvor Európskej únie o rozhodnutie o predbežnej otázke v znení:

Má sa článok 3 ods. 1 smernice Rady 72/166/EHS z 24. apríla 1972 o aproximácii právnych predpisov
členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami
a kontroly plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti a článok 1 ods. 1 a 2 druhej smernice

Rady 84/5/EHS z 30. decembra 1983 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa
poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, zmenenej a doplnenej
smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/14/ES z 11. mája 2005, to všetko v znení Smernice
Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo 16. septembra 2009 o poistení zodpovednosti za škoduspôsobenúprevádzkoumotorovýchvozidielaokontroleplneniapovinnostipoisteniatejtozodpovednosti
(ďalej len ,,Smernica 2009/103/ES“), vykladať v tomto zmysle, že bránia takej vnútroštátnej právnej
úprave, ktorá limituje režim odškodňovania vyplývajúcej z ujmy na zdraví v dôsledku ťažkých zranení na

zdraví a trvalých následkov v dôsledku týchto poranení spôsobených cestnými dopravnými nehodami
bodovým limitom 150, 300 resp. 900 bodov za všetky poškodenia na jednej končatine jedného
poškodeného tak v položkách bolestného ak aj sťaženia spoločenského uplatnenia ?

22. Svoj návrh odôvodnil tým, že každé vnútroštátne ustanovenie musí byť v súlade s právom EÚ, aby
sa mohlo uplatniť - tzv. eurokonformný výklad, v súlade s tzv. nepriamym účinkom smerníc. Dôvodil, že
v zmysle čl. 3 ods. 1 prvej motorovej smernice v súlade s čl. 4 má každý členský štát prijať primerané
opatrenia, aby zabezpečil, že zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou vozidiel obvykle sa
nachádzajúcich na jeho území je pokrytá poistením. Poukázal na rozsudok Drozdovs, C-277/12, kde
Súdny dvor spresnil, že ak členský štát priznáva nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, nemôže jej

maximálnu výšku stanoviť nižšie než sú výšky minimálneho poistného krytia stanovené v prvej smernici,
t. j. v súčasnosti 1 milión eur na poškodeného alebo v prípade viacerých poškodených 5 miliónov eur
na nehodu.

23. Podľa § 162 ods. 1 písm. c) CSP súd konanie preruší, ak podal návrh na začatie prejudiciálneho

konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská
republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí
ministerstvu spravodlivosti.

Podľa § 162 ods. 3 CSP o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím

vo veci samej.

Podľa § 164 CSP ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo
správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd
dal na také konanie podnet.

24. Citované zákonné ustanovenie upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania. Predmetné
ustanovenie dopadá na procesné situácie, v ktorých súd môže konanie prerušiť, no nemusí tak urobiť.
Prerušenie konania je tu na úvahe vec prejednávajúceho súdu a je upravené ako procesná možnosť
tohto súdu, nie však ako jeho povinnosť. Prerušenie konania v zmysle vyššie citovaného zákonného

ustanovenia predpokladá, že prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre
rozhodnutie súdu. Z hľadiska kritéria významu riešenej otázky pre rozhodnutie súdu môže ísť iba o
otázku, ktorá je pre rozhodnutie súdu podstatná. Ak by sa v inom konaní riešila len celkom okrajová
otázka, prípadne otázka, od ktorej posúdenia rozhodnutie súdu nezávisí, nebude prerušenie konania
na mieste.

25. Súd prvej inštancie zdôrazňuje, že v aktuálnom stave predmetnej sporovej veci mal súd za to, že
konanie nie je potrebné prerušiť, nakoľko z platnej a účinnej právnej úpravy, teda zo znenia zákona
č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, vyplýva,
že bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia sú vzhľadom na vyššie spomínanú systematiku

zákona dve samostatné kategórie, ktoré sa pri celkovom bodovom hodnotení tej ktorej kategórie
vzájomne nesubsumujú. Pri jednotlivých položkách sú presne špecifikované jednotlivé výšky bodových
ohodnotení, ktoré sa samozrejme, subjektívne môžu zdať ako nepostačujúce, avšak súd prvej inštancie
pri takomto striktnom vymedzení nemôže vystupovať ako korigujúci faktor vo vzťahu k zákonodarcovi.
Z uvedeného dôvodu súd návrh na prerušenie konania zo strany žalujúcej, zamietol.

26. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

Podľa § 252 CSP každý platí výdavky, ktoré mu v konaní vzniknú.

Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.27. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého strane, ktorá mala vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti

strane, ktorá vo veci úspech nemala. Žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 88 % (14.573 eur zo
žalovaných 16.495 eur), preto neúspešnej žalovanej, ktorá bola úspešná v rozsahu 12 % (1.913 eur)
súd uložil povinnosť nahradiť argumentačne úspešnému v spore žalobcovi, trovy konania v rozsahu 76
%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

28.Pokiaľideoznalečné,súdznalcomuvedenýmvovýrokovejčastirozsudku priznalnáhraduvýdavkov
v príslušnom pomere 88 % proti žalovanému a 12 % proti žalobcovi, keďže vykonanie znaleckého
dokazovania bolo v záujme oboch strán sporu. O výške náhrady trov konania za znalecké úkony bude

rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 C.s.p v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C.s.p rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne
splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.