Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, April 20, 2018

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 7C/306/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515202941
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Szárazová

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2018:8515202941.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, sudkyňa JUDr. Miriam Szárazová, v spore E. C., nar. XX.XX.XXXX,

V. hrdinov XX, A. E., právne zastúpená JUDr. Marta Konkoľová, Jarmočná 79, Stará Ľubovňa,
proti žalovanému BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, Boulevard Haussmann 1, Paríž 75009,
Francúzska republika zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 90, konajúca
na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka
zahraničnej banky, so sídlom Panenská 7, Bratislava 812 36, IČO: 47 258 713, právne zastúpený
SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711 v konaní o vydanie
bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 1.495,- eur spolu s 5,05 % úrokom z omeškania ročne
od 1.3.2016 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti úrokov z omeškania zamieta.

III. Žalobkyni priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je povinný zaplatiť žalovaný, pričom
o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou zo dňa 8.6.2015 domáhala voči žalovanému vydania bezdôvodného

obohatenia vo výške 1.495,- eur s spolu s 8,05 % úrokom z omeškania ročne od 8.6.2015 a náhrady
trov konania. Žalobu dôvodila tým, že uzatvorila so žalovaným spotrebiteľskú zmluvu o úvere dňa
20.7.2006 vo výške 100.000,- Sk/3.319,39 eur, v ktorej bola zahrnutá žiadosť o poskytnutie kreditnej
karty s úverovým rámcom 20.000,- Sk/663,87 eur. Žalobkyňa má za to, že ide o spotrebiteľskú zmluvu,
na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka § 52 a násl. a ustanovenia zákona
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Žalobkyňa má za to, že zmluva neobsahuje náležitosti
v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, a to podľa § 4 ods. 2 písm. a/. Predmetná zmluva

však neobsahuje niekoľko náležitostí, na základe vyššie citovaných ustanovení, vyžadovaných, resp.
neobsahuje náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. a/ sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov, ako ani súčet týchto platieb, podľa písm. e/ adresu predávajúceho, na ktorej môže
spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, podľa písm. g/ ročnú percentuálnu mieru nákladov,
podľa písm. h/ podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená
ročná percentuálna miera nákladov, podľa písm. i/ výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c/, ktoré
neboli zhrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých

musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady, uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo
čo najpresnejší odhad. Žalobkyňa má ďalej za to, že uvedená výška RPNM v zmluve 6,76 % je
nepravdivá a skutočná RPNM je vo výške viac ako dvojnásobku uvedenej v zmluve. Zmluva taktiež
neobsahuje náležitosti podľa § 4 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch písm. a/ oprávneniaspotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri je splatení pred lehotou splatnosti podľa
§ 6. Zmluva nielenže neobsahuje oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský
úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti, a to povinnosť uhradenia úroku len za časové obdobie

od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia a dokonca predčasné splatenie úveru
spotrebiteľom sankcionuje pokutou vo výške 5 % z predčasne splatenej úverovej istiny. V
zmysle § 4 ods. 5 Zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok
alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Žalobkyňa má za to, že v
danom prípade zmluva neobsahuje ani výšku úroku, ani poplatky, ktoré je povinná hradiť, obsahuje

len ustanovenie III. - IV. - I., z ktorého vyplýva, že žalovaný nemá žiaden právny nárok na vyplatenie
úroku ako aj poplatkov. Žalobkyňa má za to, že zaplatený poplatok vo výške 2.000,- Sk/66,38 eur
nie je možné považovať za úver vyplatený žalobkyni a tento je potrebné odčítať od poskytnutého
úveru. V tomto smere poukázala na názor Krajského súdu v Prešove vyslovený v rozsudku sp. zn.
18Co/109/2011, naviac má za to, že poplatok za uzavretie zmluvy je neopodstatnený a je nepriateľkou
zmluvnou podmienkou (rozsudok KS v Prešove sp. zn. 18Co/109/2011). Žalobkyňa má za to, že zmluva

obsahuje značné množstvo neprijateľných zmluvných podmienok, a to - dohodu o zrážkach zo mzdy
pre prípad nesplácania pôžičky, ďalej ustanovenie III-1-1, III -2-1, III-4-1, III-4-4, V-3, V-4, V-5, V-6, a
v tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na rozhodnutie Okresného súdu Bardejov sp. zn. 4C/13/2014,
ktorý dospel k záveru, že uvedené články sú jednostranné výhodné pre žalovaného. Ďalej žalobkyňa
uviedla, že okrem uvedených ustanovení zmluvy za neprijateľnú podmienku zmluvy považuje aj tzv.

úverovú kartu v predmetnej zmluve upravenú pod písm. C), pričom táto zmluvná podmienka bola určená
OS Žilina sp. zn. 14C/86/2011 za neprijateľnú a toto rozhodnutie potvrdil ak KS Žilina rozsudkom sp.
zn. 9Co/37/2012 a taktiež i rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 11C/54/2014, rozsudkom OS
Humenné sp. zn. 11C/66/2013, rozsudkom OS Kežmarok sp. zn. 4C/372/2012, rozsudkom OS Piešťany
sp. zn. 8C/29/2013, rozsudkom KS Banská Bystrica sp. zn. 14Co/374/2012 ako aj rozhodnutí iných

súdov. Žalobkyňa s poukazom na uvedené ako aj na článok IV bod 1.1 zmluvy má za to, že prijatím
žiadosti a teda okamihom vzniku zmluvy o úvere je odoslanie oznámenia o prijatí žiadosti a poskytnutie
úverového rámca adresované klientovi bez osobitnej písomnej zmluvy, v ktorej by tento záväzkový
vzťah bol bezpodmienečne individualizovaný a v zmysle § 4 ods. 2 a 3 Zákona o spotrebiteľských
úveroch nedošlo k dodržaniu predpísanej písomnej formy ako to považuje § 4 ods. 1 a preto je zmluva o

úveru aj z tohto dôvodu neplatná. Rovnako je neplatná aj v zmysle § 4 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Žalobkyňa vyjadrila, že uvedené neprijateľné zmluvné podmienky sú neplatné a zároveň v rozpore nie
len s Občianskym zákonníkom, zákonom o spotrebiteľských úveroch a zákonom o ochrane spotrebiteľa,
ale ja v rozpore so smernicou rady 93/13/ EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. S poukazom na neplatnosť uvedených zmluvných podmienok žalobkyňa uplatňuje nárok na

vydanie bezdôvodného obohatenia zo strany žalovaného a uviedla, že žalovaný jej vyplatil od 1.12.2006
sumu 663,88 eur, dňa 12.12.2006 sumu 663,88 eur a dňa 21.5.2007 sumu 1.991,64 eur (3.319,40 eur).
Žalobkyňa neskôr čerpala dňa 23.5.2007 od žalovaného sumu 116,18 eur, dňa 25.6.2007 sumu vo výške
99,58 eur, dňa 24.9.2007 sumu 33,19 eur, dňa 9.11.2007 sumu vo výške 149,37 eur, dňa 26.11.2007
sumu 132,78 eur, teda celkovo si žalobkyňa požičala od žalovaného sumu 3.850,50 eur. Do dňa podania

žaloby žalobkyňa zaplatila žalovanému celkovo sumu vo výške 7.356,37 eur. Žalovaný sa obohatil bez
právneho dôvodu na úkor žalobkyne vo výške 3.505,87 eur, pretože žalobkyňa má za to, že zmluva
je neplatná, resp. je prinajmenšom potrebné z dôvodu absencie náležitosti skôr uvedených považovať
úver za bezúročný a bezpoplatkov. Žalobkyňa sa dozvedela o skutočnostiach naznačujúcich, že došlo
zo strany žalovaného k bezdôvodnému obohateniu koncom júna 2014 kedy prestala žalovanému platiť,

preto v zmysle § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka žiada o vydanie bezdôvodného obohatenia iba
za obdobie 3 rokov od podania žalobného návrhu teda v celkovej sume 1.495,- eur.

2. Dňa 15.4.2016 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe, v ktorej uviedol,
že s podanou žalobou nesúhlasí. V zmysle zmluvy bol žalobkyni poskytnutý klasický úver vo výške

3.319,39 eur, ktorým mala splatiť v 48 mesačných splátkach vo výške 89,82 eur. Žalobkyňa splatila
klasický úver riadne a včas, pričom žaloba sa netýka poskytnutia klasického úveru. Podľa časti C)
zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytol žalovaným žalobkyni aj revolvingový úver formou čerpania
peňažných prostriedkov z vydanej kreditnej karty. Žalobkyňa však nesplácala poskytnutý revolvingový
úver riadne a včas čím sa dostala do omeškania a z tohto dôvodu spoločnosť CETELEM vypovedal

zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Dňom účinnosti výpovede sa stal poskytnutý revolvingový úver splatný
v celom rozsahu, t.j. istina vo výške 299,06 eur, dlžné úroky, poplatky a poistné vo výške 62,64
eur a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 31,80 eur, t.j. spolu vo výške 393,50 eur.
Žalobkyňa neuhradila spoločnosti CETELEM svoj zmluvný záväzok vo výške 393,50 eur. Ďalej sažalobca vyjadril k námietkam žalobkyne a uviedol, že nesúhlasí s právnou argumentáciou žalobkyne, a
to že zmluva o spotrebiteľskom úvere je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 Občianskeho zákonníka.
Poukázal na platné a účinné znenie § 52 v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a uviedol,

že táto zmluva nie je kúpnou zmluvou, zmluvou o dielo ani inou odplatnou zmluvou podľa 8 časti
Občianskeho zákonníka a taktiež nie je zmluvou podľa § 55 Občianskeho zákonníka a teda žalovaný
nesúhlasí so skutočnosťou, že na predmetný právny vzťah sa nevzťahuje obchodný zákonník. Pokiaľ
žalobkyňa odvodzuje nepravú retroaktivitu ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka z rozhodnutia
súdu, na ktoré sa odvoláva toto podľa názoru žalovaného nie je možné uplatniť s poukazom na

rozhodnutie Ústavného súdu PL. ÚS/16/95 o nepravej retroaktivite kde je uvedené, že o nepravej
retroaktivite môže rozhodnúť iba zákonodarca, a to v prechodných ustanoveniach. Ďalej žalovaný
uviedol, že nesúhlasí s argumentáciou s tvrdením žalobkyne, že zmluva neobsahovala sumu, počet a
termín splátok istiny, pretože zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje informáciu o počte mesačných
splátok (48), výške mesačných splátok (89,82 eur) a termíne mesačných splátok (vždy k 15 dňu v
mesiaci). Taktiež nie je pravdivé tvrdenie žalobkyne o tom, že zmluva neobsahovala ročnú percentuálnu

mieru nákladov, nakoľko táto je uvedená v zmluve, a to vo výške 6,76 %. Žalovaný nesúhlasil ani
s argumentáciou žalobkyne týkajúcou sa tvrdenia, že zmluva neobsahuje oprávnenia spotrebiteľa na
zníženienákladovnaspotrebiteľskýúverprijehosplatenípredlehotousplatnostiapoukázalnaposlednú
vetu bodu 4.3. všeobecných obchodných podmienok. Ďalej žalovaný uviedol, že žaloba obsahuje
tvrdenia o neopodstatnenosti poplatku za uzatvorenie zmluvy, avšak samotný zákon č. 258/2001 o

spotrebiteľských úveroch pozná inštitút poplatku a žalobkyňa uhradila poplatok, ktorý predstavoval
administratívne náklady spojené s uzatvorením zmluvy. Ďalej tvrdenia, že dohoda o zrážkach zo
mzdy v zmluve je neplatná, pretože dohoda zo mzdy a iných príjmov nebola individuálne dojednaná.
Žalovanýpoukazujenatúskutočnosť,žekurčeniuneplatnosti(neprijateľnosti)vyššieuvedenejzmluvnej
podmienky je potrebné preukázať, že táto podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Žalovaný má za to, že skutočnosť, že žalobca
nemohol ovplyvniť obsah zmluvnej podmienky - existencie dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov
nie je sama dôvodom k tomu, aby takáto podmienka bola považovaná za neprijateľnú z dôvodu,
že spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Uvedená dohoda o
zrážkach zo mzdy nepriznáva žalovanému silnejšie právne postavenie ako žalobcovi a práve naopak

je v záujme samotného žalobkyne, keďže ak by nedochádzalo k zabezpečovaniu záväzku dlžníkov, tak
by dlžníci mali nižšiu pravdepodobnosť, že by boli schopní financovať svoje potreby prostredníctvom
spotrebiteľských úverov, keďže je zrejmé, že veritelia pri poskytovaní úverov zohľadňujú aj skutočnosť,
že pohľadávky z úverov sú zabezpečené nejakým zabezpečovacím inštitútom. Tvrdenie žalobkyne,
že použitie všeobecných obchodných podmienok je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a žalovaný k

tomuto uviedol, že žalobkyni boli VOP odovzdané v jednom vyhotovení, a to pred uzatvorením zmluvy,
pričom tieto sú v súlade s právnym poriadkom SR a nie je dôvod považovať ich za neprijateľné zmluvné
podmienky. Ďalej žalovaný uviedol, že ak žalobkyňa v žalobe uvádza vybrané ustanovenia VOP, ktoré
považuje za neprijateľné zmluvné podmienky, tak tieto nároky si spoločnosť CETELEM nikdy voči
žalobkyni neuplatňovala a nesúvisia žiadnym spôsobom so žalobným návrhom. Tvrdenia žalobkyne,

že uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere v časti týkajúcej sa poskytnutia revolvingového úveru
bolo žalobcovi vnútené vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nie je pravdou. Žalobkyňa pri podpise
zmluvy o spotrebiteľskom úvere prejavila záujem o revolvingový úver, následne jej bola doručená
kreditná karta a v prípade ak by žalobkyňa neaktivovala kreditnú kartu, nečerpala by z kreditnej karty
peňažné prostriedky, a to postupne nebola by povinná uhrádza poplatky ako ani úroky z omeškania

pri neplnení svojich zmluvných povinnosti. Žalobkyňa nebola povinná využívať túto kreditnú kartu, túto
využívala na základe svojho slobodného uváženia, a to niekoľko rokov. Nie je možné tvrdiť, že nemala
vedomosť o výške úrokovej sadzby a ostaných náležitostiach, ktoré sú obsahom zmluvy. V zmysle VOP
spoločnosti CETELEM sa záväzkový vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným riadi režimom obchodného
zákonníka. Výhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa nesplácala úver riadne a včas spoločnosť CETELEM

vypovedala zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa článku III bod 6.1 VOP ku dňu 24.2.2015, kedy
bola výpoveď doručená žalobkyni a týmto dňom sa revolvingový úver splatný v celom rozsahu, pričom
ku dňu doručenia výpovede zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere predstavovalo príslušenstvo istiny na
poistné sumu 62,64 eur a istina úveru sumu 299,06 eur. Žalovaný má za to, že konal a postupoval v
zmysle o spotrebiteľskom úvere a nedošlo z jeho strany k bezdôvodnému obohateniu. Ďalej žalovaný

uviedol, že ak by súd súhlasil s argumentáciou žalobkyne a rozhodol, že zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahovala žalobkyňou uvádzane náležitosti v dôsledku čoho by sa úver považoval za bezúročný a
bezpoplatkov nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia by bol premlčaný. Žalobkyňa podala žalobu
dňa 8.6.2015, pričom právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí najneskôr za 3 roky ododňa kedy k nemu došlo. Úroky a poplatky boli u jednotlivých predpísaných platieb uhrádzané postupne,
časť riadne predefinovaných úhrad, v ktorých údajne včas započítaná na úroky a poplatky bezdôvodným
obohatením boli vykonané pred 8.6.2012, teda viac ako 3 roky pred podaním žaloby, a tak právo na

vydanie prípadného bezdôvodného obohatenia z titulu, že časť úhrad sa započítavala na úroky je
premlčané v 3 ročnej objektívnej premlčacej dobe. Premlčacia doba plynie samostatne pre každé
čiastkové plnenie a počíta sa od pripísania jednotlivých úhrad, splátok na účet spoločnosti CETELEM.
Vzhľadom na uvedené považuje žalovaný nárok žalobkyne za premlčaný a preto žiadal žalobu v celom
rozsahu zamietnuť.

3. Právny zástupca žalobkyne dňa 20.10.2017 doručil súdu špecifikáciu uplatneného nároku a
opakovanezdôraznil,žežalovanýnemánaúrokyapoplatkynárok,atočiužzdôvoduneplatnostizmluvy
o poskytnutom úvere v časti C) úverová karta, prípadne bezúročnosti a bezpoplatkovosti daného úveru z
dôvodu absencie, prípadne nesprávneho výpočtu už uvedených obligatórnych náležitostí. Keďže ako to
z prezentovaného žalobkyňou vyplýva v danom prípade ide už iba o režim bezdôvodného obohatenia s

poukazom na skutočnosť, že žalobkyňa uhradila celkovo viac ako jej bolo na základe predmetnej zmluvy
poskytnuté a teda je zrejmé, že žalovaný sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil. Podanou žalobou
sa žalobkyňa domáha o vydanie bezdôvodného obohatenia, resp. splátok, ktoré žalobkyňa uhradila
žalovanému za obdobie 3 rokov spätne odo dňa podania žaloby, t.j. od 13.8.2012 až do 13.6.2014, a
to v celkovej výške 1.495,- eur.

4.Elektronickýmpodanímdoručenýmsúdudňa16.2.2018právnyzástupcažalovanéhopodalvyjadrenie
k špecifikácii uplatneného nároku zo strany žalobkyne a uviedol, že návrh žalobkyne považuje za
nedôvodný, keďže zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru nemožno považovať za bezúročnú
a bezpoplatkov. Ďalej uviedol, že z výpisu z úveru účtu žalobkyne je zrejmí prehľad obratov za

obdobie od 1.12.2006 do 31.5.2014, pričom z prehľadu zároveň aj vyplýva ako boli úhrady/splátky
žalobkyne pripisované na úhradu istiny, úroku a poistenia a teda žalobkyňa nemá nárok na úhradu
údajného bezdôvodného obohatenia vo výške 1.495,- eur. Ďalej poukázal na vznesenú námietku
premlčania plnenia z titulu bezdôvodného obohatenia. Opätovne poukázal, že úroky ako aj poplatky boli
žalobkyňou uhrádzané postupne, časť úhrad, ktoré boli započítané na istinu a poistenie nemôžu byť

považované za údajné bezdôvodné obohatenie. Zároveň žalobkyňa nepreukázala kedy sa o údajnom
bezdôvodnom obohatení dozvedela a teda kedy začína plynúť 2 ročná subjektívna premlčacia doba.
Žalovaný mal za to, že konal a postupoval v súlade so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a podľa jeho
názoru ak žalobkyňa plnila žalovanému na základe platnej zmluvy, tak nemohlo dôjsť k bezdôvodnému
obohateniužalovaného.VtomtosmerepoukázalajnarozsudoksúdnehodvoravoveciC-377/14,ktorýv

prejednávanej veci aplikoval ustanovenia a smernice Európskeho parlamentu a rady 2008/48/ES. Ďalej
žalovaný poukázal na to, že výška, počet a termín splátok a poplatkov a povinnosť ich úhrad je zrejmá už
v čase uzatvorenia zmluvy, a keďže žalobkyňa nesplácala poskytnutý revolvingový úver riadne a včas
dostala sa do omeškania a do dnešného dňa neuhradila spoločnosti CETELEM zmluvný záväzok vo
výške 393,50 eur.

5. Uznesením zo dňa 19.12.2017 súd rozhodol o pokračovaní s právnym nástupcom žalovaného
CETELEM SLOVENSKO, a.s., a to s BNP PARABIS PERSONAL FINANCE SA.

6. V priebehu konania žalobkyňa i žalovaný zotrvali na svojej skutkovej i právnej argumentácii.

Súd na základe vykonaného dokazovania a oboznámením sa s listinnými dôkazmi za preukázané
skutkové tvrdenia považuje:
7. Dňa 4.7.2006 právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovanou žiadosť - zmluvu o poskytnutí
spotrebiteľského úveru predmetom, ktorej bolo poskytnutie klasického úveru B vo výške 3.319,39 eur

s dohodnutým počtom mesačných splátok 48, splatnosťou vždy k 15 dňu v mesiaci, RPNM vo výške
6,76 %, mesačnou splátkou 89,82 eur, s uvedením prvej splátky dňa 15.7.2006, poplatkom za uzavretie
žiadosti/zmluvy splatný v deň čerpania úveru vo výške 66,38 eur. Ďalej v časti C) úverová karta je
uvedenéďalejžiadam,abymaspoločnosťCETELEMSLOVENSKOa.s.zaradiladozoznamužiadateľov
o poskytnutie úverového rámca, poskytla mi úverový rámec vo výške 2.000,- Sk a vydala úverovú kartu

na moje meno. Beriem na vedomie, že moja žiadosť o vydanie úverovej karty bude posudzovaná najmä
na základe údajov uvedených v žiadosti o poskytnutie klasického úveru a priebehu jeho splácania a že
v prípade, že po vyhodnotení aktuálnej situácie nebude možno vyhovieť tejto žiadosti v plnom rozsahu,
môže CETELEM SLOVENSKO a.s. zmeniť navrhovanú výšku úverového rámca na ním stanovenúnižšiu výšku. Zaväzujem sa splácať čerpaný úver a príslušné náklady v pravidelných mesačných
splátkach vo výške minimálne 5 % mne poskytnutého úverového rámca, ak nebude dohodnuté inak, a
spôsob splácania je zhodný s možnosťou zvolenou v časti B. Úroková sadzba platná ku dňu podpisu

žiadosti/zmluvy je 1,95 % mesačne. Poplatok za správu revolvingového úveru platný ku dňu podpisu
žiadosti/zmluvy je 45 Sk mesačne. Príklad RPNM pri výške 1. čerpania 20.000,- Sk pri pravidelnom
splácaní je 14,12 %.

8. Dňa 20.2.2015 žalovaný vypovedal zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a zosplatnil tento

úver v celom rozsahu, vyzval žalobkyňu na úhradu dlžnej sumy 393,50 eur.

9.Zvýpisuzúverovéhoúčtužalobkynemásúdpreukázanúskutočnosť,žežalobkynibolposkytnutýúver
vo výške 3.319,40 eur, ktorý jej bol vyplácaný priebežne, a to dňa 1.12.2006 vo výške 663,88 eur, dňa
12.12.2006 vo výške 663,88 eur a dňa 21.5.2007 vo výške 1.991,64 eur. Následne žalobkyňa čerpala
z revolvingového úveru celkovo sumu 531,10 eur a to tak, že dňa 23.5.2007 vykonala výber vo výške

116,18 eur, dňa 25.6.2007 sumu 99,58 eur, dňa 24.9.2007 sumu 33,19 eur, dňa 9.11.2007 sumu 149,37
eur a dňa 26.11.2007 sumu 137,78 eur, teda celkovo žalobkyni bola poskytnutá zo strany žalovaného
suma 3.850,50 eur. Z uvedeného prehľadu má súd za preukázané, že žalobkyňa ku dňu podania žaloby
zaplatila celkovo žalovanému sumu 7.356,37 eur.

Súd vec právne posúdil najmä podľa týchto zákonných ustanovení:
10. Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 634/1992 Z.z. ochrane spotrebiteľa, predávajúci je povinný vo vzťahu k
spotrebiteľovi dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania v poskytovaní tovarov a služieb ustanovenú
osobitným zákonom. Predávajúci najmä nesmie odmietnuť predať spotrebiteľovi výrobky, ktoré má
vystavené alebo inak pripravené na predaj, alebo odmietnuť poskytnutie služby, ktoré je v jeho

prevádzkových možnostiach; nesmie takisto viazať predaj výrobkov alebo poskytnutie služieb na predaj
iných výrobkov alebo poskytnutie iných služieb, pokiaľ nejde o obmedzenie rovnaké pre všetky prípady
a v obchodnom styku obvyklé. To neplatí v prípadoch, v ktorých spotrebiteľ nespĺňa podmienky, ktoré
musí spĺňať podľa osobitných predpisov.

11. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch Zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
12. Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch Zmluva ďalej obsahuje a)
oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou
splatnosti podľa § 6, b) sankcie za porušenie zmluvy, c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku

alebo šek, d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy, e) práva spotrebiteľa podľa § 7.
13. Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch Ak spotrebiteľ splatí spotrebiteľský
úver pred lehotou splatnosti, má právo na zníženie celkových nákladov spojených so spotrebiteľským
úverom tak, ako je uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

14. Podľa § 6 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch Spotrebiteľ má povinnosť uhradiť
úrok len za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia.

15. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) Spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna
zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa

§ 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
16. Podľa § 52 ods. 2 OZ Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
17. Podľa § 52 ods. 3 OZ Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
18. Podľa § 53 ods. 1 OZ Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka").
19. Podľa § 53 ods 2 OZ Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.

20. Podľa § 53 ods. 3 OZ Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,

c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ

neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,

i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.
21. Podľa § 53 ods. 4 OZ Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

22. Podľa § 54 ods. 1 OZ Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
23. Podľa § 54 ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

24.Podľa§3ods.1OZ,výkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnychvzťahovnesmiebez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

25. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo

ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

26. Podľa § 451 ods. 1, ods. 2 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový

prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

27. Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

28. Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.

29. Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

30. Podľa § 100 ods.1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§
101 až 110 ).

31. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná

a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

32. Podľa § 107 ods. 1, ods. 2 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí
za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho
úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a

ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

33.Podľa§191ods.1C.s.p.dôkazysúdhodnotípodľasvojejúvahy,atokaždýdôkazjednotlivoavšetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.34. Podľa § 215 ods. 1 C.s.p. súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

Súd dospel k záveru:
35. Vzhľadom na skutočnosť, že uplatnený nárok je plnením zo spotrebiteľskej zmluvy, v ktorej jedným
zo zmluvných strán je spotrebiteľ, jedná sa o vzťah občianskoprávny. V tejto súvislosti súd poukazuje na
ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vždy,

ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Citované ustanovenie preto ukladá orgánu
aplikujúcemu právo použiť v prospech spotrebiteľa všetky ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa ako
slabšiu zmluvnú stranu priaznivejšie. Preto súd pri skúmaní každej otázky má aplikovať právnu úpravu,
ktorá je priaznivejšia pre spotrebiteľa. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že samotný zmluvný vzťah
založený medzi pôvodným veriteľom a žalobkyňou je tzv. absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom,
ktorý sa riadi režimom Obchodného zákonníka, bez ohľadu na povahu zmluvných strán. Spotrebiteľská

zmluva nie je samostatným zmluvným typom, ale ide o osobitný druh zmluvy, ktorý sa vyskytuje tak v
občianskoprávnych ako aj v obchodnoprávnych vzťahoch.

36. Ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka aj v znení účinnom do 31.12.2014 treba vykladať tak, že
v prípade dualistickej právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy

nepoužije obchodné právo (Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa
postavenie spotrebiteľa oproti občianskoprávnej úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom
transpozície čl. 8 smernice. Smernica síce nevyžaduje transpozíciu v prípade dualistickej úpravy
inštitútov súkromného práva, no na druhej strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54
ods. 1 OZ a ktoré bráni akémukoľvek zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti tomuto zákonu (rozumej

Občianskemuzákonníku,§54ods.1).Súdpoznamenáva,žeajprávnaúpravavObčianskomzákonníku
dopadánaobidvestranyvsúladesprincípomrovnosti,nojecitlivejšia,zohľadňujeaspektinformovanosti
spotrebiteľa, explicitne priznáva rovnaké práva aj ručiteľovi, garantuje efektívnejšie uplatnenie práva
pri plynutí času pri zlom úmysle veriteľa a pod. Nemožno prehliadnuť fakt, že sú to predovšetkým
dodávatelia, ktorí uplatňujú veci na súde. Spory vyvolané spotrebiteľmi sú len veľmi zriedkavé, a preto

argument o obchodnom práve a rovnosti ,,pre všetkých“ je objektívne značne relativizovaný.

37. Vzhľadom na uvedené, nepopierajúc povahu úverovej zmluvy ako absolútneho obchodu, súd na
posúdenie úverového vzťahu zo spotrebiteľskej zmluvy aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka,
ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Takéto pravidlo je ustálené aj v aplikačnej praxi súdov (napr.

uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.01.2011 sp. zn. 5MCdo/20/2009, rozsudok Krajského
súdu v Trenčíne zo dňa 23.11.2011 sp. zn. 17Co/167/2011, rozsudok Krajského súdu v Prešove zo
dňa 11.06.2013 sp. zn. 6Co/218/2012, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/26/2012 a
6Co/81/2012), ktoré riešenie odobril aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení pod sp. zn. I. ÚS
402/2013-10 zo dňa 19. júna 2013, v ktorom skonštatoval, že prednostným uplatnením Občianskeho

zákonníka na prospech spotrebiteľa na úver ako absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku,
nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa.

38. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z.z. definitívne normatívne
vyriešila (doplnením ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka), že na všetky právne vzťahy, v ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď
by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Z autentického výkladu zákonodarcu vyplýva, že
Občiansky zákonník bude použitý, pokiaľ ide o posudzovanie otázky premlčania, otázky úpravy ručenia,
zmluvnej pokuty, uznania záväzku a podobne, aj keby sa na právny režim mala použiť právna úprava
Obchodného zákonníka. Hoci účinnosť tohto ustanovenia bola posunutá až na 1. apríl 2015, predmetné

ustanovenie poníma výkladový status a jeho cieľom je iba expressis verbis vyjadriť aj doposiaľ platné
pravidlo prednostného použitia režimu Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské záväzky. V súvislosti
s uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.03.2013, sp. zn. 6 MCdo/4/2012 súd uvádza, že Najvyšší
súd SR v posudzovanej kauze nevyslovil právny názor, že na premlčanie nárokov vyplývajúcich zo
spotrebiteľských zmlúv sa nepoužije úprava priaznivejšia pre spotrebiteľa napr. občianskoprávna v

zmysle ust. § 52 ods. 2 a § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

39. Súd taktiež poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3MCdo 14/2014,
podľa ktorého ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetkyprávne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy
založené pred jeho účinnosťou. Najvyšší súd SR v tomto rozhodnutí zamietol mimoriadne dovolanie

generálneho prokurátora, ktorý namietal postup prvostupňového súdu aj odvolacieho súdu, ktoré oba
zhodnevsporezozmluvyospotrebiteľskomúvereaplikovaliust.§5bzákonač.250/2007Z.z.oochrane
spotrebiteľa v znení účinnom od 01.05.2014 a na premlčanie aplikovali § 101 Občianskeho zákonníka.
Rovnaký právny názor vyslovil Najvyšší súd SR aj v rozhodnutí z 26.11.2015 sp. zn. 4
MCdo17/2014.

40. V zmluve zo dňa 4.7.2006 žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 3.319,39 eur, o ktorý žalobkyňa
požiadala, avšak na základe tejto úverovej zmluvy zároveň je bola vnútená úverová karta a revolvingový
úver, na základe ktorej je bol a vystavená úverová karta s úverovým rámcom 20.000,- Sk/663,87 eur.
Žalovaný dňa 20.2.2015 vypovedal zmluvu o revolvingovom úvere a vydaní kreditnej karty, zosplatnil
revolvingový úver v celom rozsahu a vyzval žalobkyňu k úhrade celej dlžnej sumy 393,50 eur. Súd

má za to, že žalovaný porušil § 6 ods. 1 zák. č. 634/1992 Z.Z., keď viazal poskytnutie služby na
poskytnutie inej služby a vnútil žalobkyni aj poskytnutie revolvingového úveru, o ktorý nežiadala a
nemala ho možnosť vylúčiť zo zmluvných dojednaní. Tento revolvingový úver nespĺňa náležitosť
písomnej zmluvy v zmysle § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. a preto ani nevznikla platná zmluva. Naviac,
zmluvnápodmienka,ktorouautomatickypodpisomzmluvyospotrebiteľskomúverespotrebiteľžiadaajo

poskytnutie revolvingového úveru je v rozpore s ustanovením § 6 ods. 1 druhá veta zák. č. 634/1992 Z.z.,
nakoľko viaže poskytnutie spotrebiteľského úveru na obstaranie úveru na žiadosť o poskytnutie ďalšieho
revolvingového úveru, ktorý spotrebiteľ pri takomto type zmluvy nemá možnosť odmietnuť. Takáto
zmluvná podmienka spôsobuje následky, že ak by spotrebiteľ nechcel uzatvoriť Zmluvu o poskytnutí
revolvingového úveru, nemohol by uzatvoriť ani zmluvu o spotrebiteľskom úvere, lebo predtlačené

ustanovenie tejto zmluvnej podmienky, ktorou žiada spotrebiteľ o zaradenie do zoznamu žiadateľov o
poskytnutierevolvingovéhoúveru,nemôžespotrebiteľvylúčiť.Niejepodstatnéčidodávateľmuposkytne
alebo neposkytne revolvingový úver, keďže to závisí vyslovene od jeho rozhodnutie, ani či dôjde k
jeho čerpania, lebo fakticky schválením žiadosti o poskytnutie úverovej karty je daný spotrebiteľovi k
dispozícii úver, o ktorý nežiadal. Podmienky takéhoto revolvingového úveru nie sú v súlade s § 3 ods.

3 zák. č. 258/2001 Z.z. Samotná táto zmluvná podmienka je formulovaná tak, že vnucuje spotrebiteľovi
ďalší produkt doručením platobnej úverovej karty ho napadá k jej použitiu, pričom pôvodne spotrebiteľ
o takýto produkt neprejavil záujem. Takéto konanie dodávateľ je v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku a spotrebiteľ je takto zbavený možnosti voľby medzi inými ponukami obdobných
úverovinýmiposkytovateľmi.Takátozmluvnápodmienkanebolaindividuálnedojednaná,alejesúčasťou

vopredpripravenéhoformulára,ktorýspotrebiteľmôželenprijaťaleboneprijaťakocelok.Totospôsobuje
značnú nerovnováhu v práva a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto takáto
zmluvná podmienka v zmysle § 53 ods. 1 a § 53 ods. 5 občianskeho zákonníka je neprijateľnou zmluvou
podmienkou a z tohto dôvodu neplatnou.

41. Naviac súd uvádza, že formulárová zmluva, ktorá bola uzatvorená medzi sporovými stranami bola
posudzovania už mnohokrát súdmi a tieto vyslovili, že táto formulárová zmluva obsahuje neprijateľnú
zmluvnú podmienku v časti C) - úverová karta, rozsudok OS Martin sp. zn. 11C/54/2014, OS
Humenné sp. zn. 11C/66/2013, OS Košice okolie sp. zn. 17C/107/2011, KS Banská Bystrica sp. zn.
14Co/374/2012, OS Prešov sp. zn. 15C/313/2015, OS Piešťany sp. zn. 8C/29/2013. Táto skutočnosť

musí byť žalovanému dobre známa.

42. V zmysle § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka platí, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienka za neplatnú

z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto
podmienky dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým
významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na
základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo
zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

43. Nakoľko právny úkon - Zmluva o revolvingovom úvere je po posúdení súdom absolútne neplatným
právnym úkonom, je možné vzťahy medzi zmluvnými stranami vyporiadať v zmysle príslušných
zákonných ustanovení o plnení z neplatného právneho úkonu podľa § 451 ods. 2 OZ v spojení s § 457OZ. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a hľadí sa naň, ako keby nebol
urobený.
44. Bezdôvodné obohatenie je právny inštitút, ktorý vznik obohatenia viaže na to, že na takéto

obohatenieniejeprávnydôvod,ideoobohatenieneoprávnené.Prevznikzodpovednostizabezdôvodné
obohatenie nie je nevyhnutné, aby k tomuto došlo úmyselne alebo nejakým protiprávnym úkonom,
aj keď to nie je vylúčené. K vzniku bezdôvodného obohatenia môže dôjsť aj úplne bez vôle
zúčastnených subjektov. Bezdôvodným obohatením je predovšetkým majetkový prospech získaný
plnením bezprávneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, plnením z právneho dôvodu ktorý

odpadol, z nepoctivých zdrojov a bezdôvodne sa obohatí aj ten, za koho sa plnilo to, čo podľa práva
mal plniť sám. V danom prípade prichádza do úvahy vznik bezdôvodného obohatenia z neplatného
právneho úkonu.
45. Vo vzťahu k vydaniu bezdôvodného obohatenia bola zo strany žalovaného vznesená námietka
premlčania. Pre vydanie bezdôvodného obohatenia platí kombinovaná premlčacia lehota subjektívna
2-ročná a objektívna 3-ročná, v prípade úmyselného bezdôvodného obohatenia platí objektívna 10-

ročná premlčacia lehota. Objektívna premlčacia doba je určená nezávisle na subjektívnych dôvodoch
dotknutých osôb a vždy začína plynúť odo dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo. Pri úmyselnom
bezdôvodnom obohatení musí byť nespochybniteľným spôsobom preukázaný úmysel, a to či už priamy
alebo nepriamy smerovaný k bezdôvodnému obohacovaniu sa a musí existovať v čase získania
bezdôvodného obohatenia. Nepostačuje, ak bolo bezdôvodné obohatenie získané neúmyselne a

následne by si ho príjemca úmyselne ponechal. Úmysel v zmysle ust. § 15 Tr. zák. je priamy alebo
nepriamy, pričom o priamy úmysel ide vtedy, ak ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil vedel,
alebo vedieť mal, že svojim konaním získa bezdôvodné obohatenie a súčasne že ho získať chcel
(prítomnosť vedomostnej i vôľovej zložky). O nepriamy úmysel ide vtedy, ak ten, kto sa na úkor iného
obohatil vedel, že svojim konaním môže získať bezdôvodné obohatenie a pre prípad že sa tak stane,

bol s týmto uzrozumený. Takéto úmyselné konanie musí byť posudzované na každom jednotlivom,
konkrétnom prípade s poukázaním na okolnosti uzavretia konkrétnej zmluvy.
46. Za dôvodné považoval súd priznať bezdôvodné obohatenie žalobkyni získané na jej úkor žalovaným,
z uhradených splátok pred podaním žaloby v lehote 3 rokov, čo je objektívna premlčacia lehota
vychádzajúc z vyjadrenia žalobkyne, že o bezdôvodnom obohatení žalovaného sa dozvedela až v júni

2014, kedy prestala splácať splátky.
47. Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčuje za 2 roky odo dňa, keď sa
oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, ako aj k tomu, kto sa na jeho úkor bezdôvodne
obohatil, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za 3 roky a v
prípade úmyslu za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Žalobkyňa má tak z pohľadu súdu právo na

vydanie bezdôvodného obohatenia za uhradené splátky do 3 rokov pred podaním žaloby. Žaloba bola
podaná 8.6.2015 a žalobkyňa má nárok na vrátenie splátok uhradených od 8.6.2012. Súd tak priznal
žalobkyni nárok na uhradenie splátok zaplatených v prospech Zmluvy o revolvingovom úvere v sume
60,- eur pripísanej na účet žalovaného dňa 13.8.2012, v sume 60,- eur dňa 13.9.2012, v sume 60,- eur
dňa 5.10.2012, v sume 60,- eur dňa 19.11.2012, v sume 60,- eur dňa 11.12.2012, v sume 60,- eur dňa

15.1.2012, v sume 60,- eur dňa 12.2.2012, v sume 60,- eur dňa 11.3.2013, v sume 60,- eur dňa 5.4.2013,
v sume 60,- eur dňa 7.5.2013, v sume 100,- eur dňa 7.6.2013, v sume 75,- eur dňa 11.7.2013, v sume
60,- eur dňa 14.8.2013, v sume 60,- eur dňa 9.9.2013, v sume 70,- eur dňa 10.10.2013, v sume 80,-
eur dňa 15.11.2013, v sume 70,- eur dňa 19.12.2013, v sume 60,- eur dňa 13.1.2014, v sume 60,- eur
dňa 21.2.2014, v sume 60,- eur dňa 10.3.2014, v sume 80,- eur dňa 14.4.2014, v sume 60,- eur dňa

12.5.2014, v sume 60,- eur dňa 13.6.2014. Spolu tak súd priznal žalobkyni bezdôvodné obohatenia v
sume 1.495,- eur.

48. Súd priznalžalobkynii úrok z omeškania s poukazom na § 517 ods. 1, 2 OZ a § 3 nariadenia vlády SR
č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013. Podľa citovaného ustanovenia výška úrokov z omeškania

je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba európskej centrálnej banky platná
k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

49. Podľa § 563 OZ ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

50. V danom prípade sa žalovaný dostal do omeškania odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby
(žaloba bola doručená žalovanému dňa 29.2.2016). Od 1.3.2016 vznikol zodpovednostný záväzkový
vzťah, z ktorého vyplynul uplatnený nárok. Preto pre výšku úrokov z omeškania nie je rozhodujúci dátumpodania žaloby, ale vznik zodpovednostného záväzkového vzťahu. Súd preto priznal úroky z omeškania
podľa citovaného nariadenia len vo výške 5,05% ročne a keďže žalobkyňa žiadala úroky z omeškania
vo väčšom rozsahu, súd žalobu v prevyšujúce často ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd rozhodol takto:
51. Podľa § 255 CSP ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

52. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

53. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

54. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

55. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 CSP, nakoľko žalobkyňa bola
v spore plne úspešná súd jej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. V súlade s § 262 ods. 2
CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým

sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch
písomných vyhotoveniach.

Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané.

Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP)
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku