Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 19, 2018

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 16C/1/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717208422
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Šabľová
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2018:8717208422.3

Uznesenie

Okresný súd Poprad v právnej veci žalobkyne: C.. W. I., O.. X.X.XXXX, Z. V. Š. XXXX/XX, Z., právne
zast. JUDr. Alena Zadáková, advokátka, AK so sídlom Kováčska 32, Košice, proti žalovanému: E. V.,
O.. XX.X.XXXX, Z. V. R. XXXX/XX, P. - U., právne zast. JUDr. Tatiana Pribylincová, advokátka, AK so
sídlom Okružná 789/16, Poprad, v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov s
prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Konanie z a s t a v u j e.

II. Žiadna zo sporových strán n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 28.1.2011 domáhala, aby súd rozhodol o neplatnosti
Dohody o vyporiadaní BSM a zároveň vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo bývalých manželov v

súlade so zásadou vyjadrenou v § 150 Občianskeho zákonníka. Podaním doručeným súdu 14.4.2011
na výzvu súdu právny zástupca žalobkyne doplnil žalobu a zároveň aj upravil žalobný petit. O
pripustení zmeny žalobného petitu súd rozhodol na pojednávaní dňa 27.9.2012. Žalobkyňa sa domáha
vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré manželstvo vzniklo dňa 13.8.2005
a zaniklo dňa 14.11.2009, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok o rozvode manželstva zo dňa
21.10.2009 sp. zn. 13C/100/2009. Dňa 14.12.2009 uzatvorili sporové strany Dohodu o vyporiadaní

BSM, ktorou mali byť vyporiadané ich vzájomné práva a povinnosti vyplývajúce z BSM. Nakoľko
uvedenú dohodu možno považovať za neplatnú, žalobkyňa sa v tomto konaní domáha, aby konajúci
súd posúdil platnosť resp. neplatnosť uvedenej dohody a určil, že dohoda je neplatná. Ust. § 150 OZ
predstavuje zásadu, z ktorej treba vychádzať pri vyporiadaní BSM a predmetom vyporiadania je všetko,
čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a existovalo v čase jeho zániku, spravidla v deň právoplatnosti
rozsudku o rozvode manželstva. Pri oceňovaní vecí patriacich do BSM sa vychádza zo stavu vecí ku

dňu zániku BSM, avšak z ceny v čase, kedy dochádza k vyporiadaniu. Z toho dôvodu nie je hodnota
hnuteľných vecí uvedená v napadnutej dohode správna (naviac hodnota vecí uvedená v dohode je
vyššia, než bola ich nadobúdacia hodnota) a pre potreby súdneho konania bude potrebné vyčísliť
hodnotu hnuteľných vecí v čase vyporiadania BSM. V žalobe sa uvádza, že žalobkyňa pred uzavretím
manželstva uzatvorila s Istrobankou, a.s. Zmluvu o hypotekárnom úvere dňa 30.6.2003, na základe
ktorej jej bola poskytnutá suma 300.000,- Sk s ročným úrokom vo výške 4,75 %. Tieto prostriedky

použila na rekonštrukciu a zariadenie bytu, ktorý mala vo svojom výlučnom vlastníctve a ktorý rovnako
nadobudla pred uzavretím manželstva so žalovaným. Predmetom vyporiadania v zmysle dohody je
okrem iného splatená časť hypotekárneho úveru poskytnutého žalobkyni vo výške 7.980,- eur a s
tým súvisiaci záväzok žalobkyne zaplatiť žalovanému finančné vyrovnanie vo výške 3.990,- eur ako
náhradu za uhradené splátky úveru. Výška úhrnných splátok hypotekárneho úveru uhradených za
trvania manželstva nie je vyčíslená v súlade s reálnym stavom, a preto má za to, že je potrebné zistiť

presnú výšku týchto splátok vyplatených banke za obdobie trvania BSM ako aj to, v akej výške bol
uhrádzaný úver hradený zo spoločných prostriedkov patriacich do BSM a v akej výške bol hradený zvýlučných prostriedkov žalobkyne či žalovaného. Obaja brali rovnakým spôsobom úžitky z vecí, ktoré
boli za poskytnutý úver nadobudnuté, obaja žili v byte, ktorý bol zrekonštruovaný práve z prostriedkov
poskytnutých bankou výlučne žalobkyni. Za rozporné považuje žalobkyňa ust. bodu 2 dohody, keď

uvádza, že k rekonštrukcii bytu došlo ešte pred uzatvorením manželstva, a preto nie je zrejmé, aké
ďalšie výdavky na rekonštrukciu mali byť zo strany žalovaného z jeho výlučných prostriedkov hradené.
Uvedené výdavky sú v dohode upravené duplicitne, jednak ako splácanie hypotekárneho úveru zo
spoločných prostriedkov a jednak ako vynaložené náklady na rekonštrukciu bytu z výlučných finančných
prostriedkov žalovaného, čo je v rozpore so zásadami vyporiadania BSM. Duplicitne sa tým zvýšila

povinnosť žalobkyne vyplatiť žalovanému prislúchajúci podiel na vyrovnaní, čím sa žalovaný dostal do
výhodnejšieho postavenia. Za rozporný tiež považuje záväzok uvedený v bode 1.1 písm. B) dohody,
pričom žalobkyňa popiera, aby záväzok v čase zániku BSM existoval, nakoľko za trvania manželstva
im nebola poskytnutá pôžička zo strany Ing. Ivety Bočkaiovej vo výške 13.800,- eur. Podľa žalobkyne
dohoda odporuje zákonným ustanoveniam vzťahujúcim sa na základné zásady vyporiadania BSM a
zároveň odporuje dobrým mravom. Predmetom vyporiadania BSM v zmysle dohody je viac, než v

skutočnosti malo byť. Do vyporiadavaného majetku boli zahrnuté také hodnoty, ktoré ku dňu zániku
BSM neexistovali a ak existovali, tak mali byť zahrnuté v inej výške. Dohodu z tohto dôvodu je možno
považovať za absolútne neplatný právny úkon a na túto neplatnosť súd musí prihliadať aj bez návrhu
z úradnej povinnosti.

2.Predmetné konanie bolo vedené pod sp. zn. 21C/14/2011. Súd čiastočným rozsudkom č. k.
21C/14/2011-256 zo dňa 18.5.2017 určil, že Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov a vzájomných majetkových záväzkov uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným dňa
14.12.2009 je neplatná, žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu konania v rozsahu 100
% účelne vynaložených trov konania a tretím výrokom čiastočného rozsudku konanie o vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného vylúčil na samostatné konanie, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 26.7.2017. Voči prvým dvom výrokom rozsudku podal žalovaný odvolanie.
KrajskýsúdvPrešoverozsudkomz27.12.2017potvrdilrozsudoksúduprvejinštancieapriznalžalobkyni
nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému. Rozsudok nadobudol právoplatnosť
1.2.2018.Natermín22.3.2018súdvpredmetnejvecivytýčilpojednávanie,ktorénásledneboloodvolané

z dôvodu žiadosti právnej zástupkyne žalovaného, ktorá čerpala v čase nariadeného pojednávanie
dovolenku a stanovil nový termín pojednávania na 19.4.2018.

3.Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.4.2018 právna zástupkyňa žalobkyne súdu doručila
podanie, ktorým oznámila, že medzi sporovými stranami došlo k mimosúdnej dohode, nežiadala

pokračovať v konaní a konanie navrhla zastaviť s tým, že žiadna zo sporových strán si neuplatňuje nárok
na trovy konania. Podaním doručeným v rovnaký deň právna zástupkyňa žalovaného sa vyjadrila, že
súhlasí so zastavením konania, pričom sa obe strany dohodli, že si nebudú uplatňovať náhradu trov
konania.

Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.

Podľa § 145 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

4.Z uvedeného dôvodu súd postupoval podľa §§ 144, 145 CSP a konanie v celom rozsahu zastavil,

keďže došlo k dohode medzi sporovými stranami.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa§256ods.1CSPakstranaprocesnezavinilazastaveniekonania,súdpriznánáhradutrovkonania
protistrane.

5.O trovách konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 256 ods. 1
CSP. Súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania prihliadol na dohodu sporových strán,

ktorej obsahom bolo, že žiadna zo strán sporu si nebude uplatňovať nárok na náhradu trov konania. A v
súlade s touto dohodou rozhodol tak, že žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal.Poučenie:

1.Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 28.1.2011 domáhala, aby súd rozhodol o neplatnosti
Dohody o vyporiadaní BSM a zároveň vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo bývalých manželov v

súlade so zásadou vyjadrenou v § 150 Občianskeho zákonníka. Podaním doručeným súdu 14.4.2011
na výzvu súdu právny zástupca žalobkyne doplnil žalobu a zároveň aj upravil žalobný petit. O
pripustení zmeny žalobného petitu súd rozhodol na pojednávaní dňa 27.9.2012. Žalobkyňa sa domáha
vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré manželstvo vzniklo dňa 13.8.2005
a zaniklo dňa 14.11.2009, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok o rozvode manželstva zo dňa
21.10.2009 sp. zn. 13C/100/2009. Dňa 14.12.2009 uzatvorili sporové strany Dohodu o vyporiadaní

BSM, ktorou mali byť vyporiadané ich vzájomné práva a povinnosti vyplývajúce z BSM. Nakoľko
uvedenú dohodu možno považovať za neplatnú, žalobkyňa sa v tomto konaní domáha, aby konajúci
súd posúdil platnosť resp. neplatnosť uvedenej dohody a určil, že dohoda je neplatná. Ust. § 150 OZ
predstavuje zásadu, z ktorej treba vychádzať pri vyporiadaní BSM a predmetom vyporiadania je všetko,
čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a existovalo v čase jeho zániku, spravidla v deň právoplatnosti

rozsudku o rozvode manželstva. Pri oceňovaní vecí patriacich do BSM sa vychádza zo stavu vecí ku
dňu zániku BSM, avšak z ceny v čase, kedy dochádza k vyporiadaniu. Z toho dôvodu nie je hodnota
hnuteľných vecí uvedená v napadnutej dohode správna (naviac hodnota vecí uvedená v dohode je
vyššia, než bola ich nadobúdacia hodnota) a pre potreby súdneho konania bude potrebné vyčísliť
hodnotu hnuteľných vecí v čase vyporiadania BSM. V žalobe sa uvádza, že žalobkyňa pred uzavretím

manželstva uzatvorila s Istrobankou, a.s. Zmluvu o hypotekárnom úvere dňa 30.6.2003, na základe
ktorej jej bola poskytnutá suma 300.000,- Sk s ročným úrokom vo výške 4,75 %. Tieto prostriedky
použila na rekonštrukciu a zariadenie bytu, ktorý mala vo svojom výlučnom vlastníctve a ktorý rovnako
nadobudla pred uzavretím manželstva so žalovaným. Predmetom vyporiadania v zmysle dohody je
okrem iného splatená časť hypotekárneho úveru poskytnutého žalobkyni vo výške 7.980,- eur a s

tým súvisiaci záväzok žalobkyne zaplatiť žalovanému finančné vyrovnanie vo výške 3.990,- eur ako
náhradu za uhradené splátky úveru. Výška úhrnných splátok hypotekárneho úveru uhradených za
trvania manželstva nie je vyčíslená v súlade s reálnym stavom, a preto má za to, že je potrebné zistiť
presnú výšku týchto splátok vyplatených banke za obdobie trvania BSM ako aj to, v akej výške bol
uhrádzaný úver hradený zo spoločných prostriedkov patriacich do BSM a v akej výške bol hradený z

výlučných prostriedkov žalobkyne či žalovaného. Obaja brali rovnakým spôsobom úžitky z vecí, ktoré
boli za poskytnutý úver nadobudnuté, obaja žili v byte, ktorý bol zrekonštruovaný práve z prostriedkov
poskytnutých bankou výlučne žalobkyni. Za rozporné považuje žalobkyňa ust. bodu 2 dohody, keď
uvádza, že k rekonštrukcii bytu došlo ešte pred uzatvorením manželstva, a preto nie je zrejmé, aké
ďalšie výdavky na rekonštrukciu mali byť zo strany žalovaného z jeho výlučných prostriedkov hradené.

Uvedené výdavky sú v dohode upravené duplicitne, jednak ako splácanie hypotekárneho úveru zo
spoločných prostriedkov a jednak ako vynaložené náklady na rekonštrukciu bytu z výlučných finančných
prostriedkov žalovaného, čo je v rozpore so zásadami vyporiadania BSM. Duplicitne sa tým zvýšila
povinnosť žalobkyne vyplatiť žalovanému prislúchajúci podiel na vyrovnaní, čím sa žalovaný dostal do
výhodnejšieho postavenia. Za rozporný tiež považuje záväzok uvedený v bode 1.1 písm. B) dohody,

pričom žalobkyňa popiera, aby záväzok v čase zániku BSM existoval, nakoľko za trvania manželstva
im nebola poskytnutá pôžička zo strany Ing. Ivety Bočkaiovej vo výške 13.800,- eur. Podľa žalobkyne
dohoda odporuje zákonným ustanoveniam vzťahujúcim sa na základné zásady vyporiadania BSM a
zároveň odporuje dobrým mravom. Predmetom vyporiadania BSM v zmysle dohody je viac, než v
skutočnosti malo byť. Do vyporiadavaného majetku boli zahrnuté také hodnoty, ktoré ku dňu zániku

BSM neexistovali a ak existovali, tak mali byť zahrnuté v inej výške. Dohodu z tohto dôvodu je možno
považovať za absolútne neplatný právny úkon a na túto neplatnosť súd musí prihliadať aj bez návrhu
z úradnej povinnosti.

2.Predmetné konanie bolo vedené pod sp. zn. 21C/14/2011. Súd čiastočným rozsudkom č. k.

21C/14/2011-256 zo dňa 18.5.2017 určil, že Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov a vzájomných majetkových záväzkov uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným dňa
14.12.2009 je neplatná, žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu konania v rozsahu 100
% účelne vynaložených trov konania a tretím výrokom čiastočného rozsudku konanie o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného vylúčil na samostatné konanie, ktorý

nadobudol právoplatnosť dňa 26.7.2017. Voči prvým dvom výrokom rozsudku podal žalovaný odvolanie.KrajskýsúdvPrešoverozsudkomz27.12.2017potvrdilrozsudoksúduprvejinštancieapriznalžalobkyni
nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému. Rozsudok nadobudol právoplatnosť
1.2.2018.Natermín22.3.2018súdvpredmetnejvecivytýčilpojednávanie,ktorénásledneboloodvolané

z dôvodu žiadosti právnej zástupkyne žalovaného, ktorá čerpala v čase nariadeného pojednávanie
dovolenku a stanovil nový termín pojednávania na 19.4.2018.

3.Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.4.2018 právna zástupkyňa žalobkyne súdu doručila
podanie, ktorým oznámila, že medzi sporovými stranami došlo k mimosúdnej dohode, nežiadala

pokračovať v konaní a konanie navrhla zastaviť s tým, že žiadna zo sporových strán si neuplatňuje nárok
na trovy konania. Podaním doručeným v rovnaký deň právna zástupkyňa žalovaného sa vyjadrila, že
súhlasí so zastavením konania, pričom sa obe strany dohodli, že si nebudú uplatňovať náhradu trov
konania.

Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.

Podľa § 145 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

4.Z uvedeného dôvodu súd postupoval podľa §§ 144, 145 CSP a konanie v celom rozsahu zastavil,
keďže došlo k dohode medzi sporovými stranami.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa§256ods.1CSPakstranaprocesnezavinilazastaveniekonania,súdpriznánáhradutrovkonania

protistrane.

5.O trovách konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 256 ods. 1
CSP. Súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania prihliadol na dohodu sporových strán,
ktorej obsahom bolo, že žiadna zo strán sporu si nebude uplatňovať nárok na náhradu trov konania. A v

súlade s touto dohodou rozhodol tak, že žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal.