Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 1, 2018

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 24Cb/10/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416206325
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Šalamún

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2018:6416206325.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Vladimírom Šalamúnom v právnej veci

žalobkyne: Mgr. Diana Procházková - DANAE, s miestom podnikania Dolné Rudiny 17, 010 01 Žilina,
IČO: 33 857 083, zastúpenej: Lexpert s.r.o., so sídlom Horná 15, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45
976 856, proti žalovanej: Ida Celderová - OPTIK, s miestom podnikania Bratská 489/6, 969 01 Banská
Štiavnica, IČO: 34 545 352, zastúpenej: JUDr. Adriána Šebestová, advokátka, so sídlom SNP 600/96,
965 01 Žiar nad Hronom, o zaplatenie 2 927,87 €, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 1 037,13 € z a s t a v u j e .

II. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou dňa 12.06.2016 si žalobkyňa uplatnila voči žalovanej nárok na zaplatenie sumy
2 927,87 € titulom zaplatenia úrokov z omeškania v dôsledku omeškania žalovanej s úhradou ceny
dodaného tovaru. Žalobkyňa sa tiež domáhal a náhrady trov konania.

2. Žalobkyňa v žalobe uplatnený nárok odôvodnila tým, že žalovaná si u nej objednala tovar, ktorý jej

žalobkyňa riadne dodala a cenu zaň vyúčtovala faktúrami. Cenu tovaru žalovaná zaplatila v omeškaní,
a z toho dôvodu je povinná zaplatiť úroky z omeškania vo výške 3 279,87 €. Záväzok na zaplatenie
úrokov z omeškania žalovaná dňa 05.09.2013 v plnom rozsahu uznala a zaviazala sa úroky z omeškania
zaplatiť v postupných splátkach.

3. Platobným rozkazom tunajšieho súdu č.k. 24Cb/10/2016-84 zo dňa 25.07.2017 súd žalovanej uložil
povinnosť, aby zaplatil žalobkyni sumu 2 927,87 € s príslušenstvom a nahradil vzniknuté trovy konania,

alebo aby v tej istej lehote podala odpor.

4. Dňa 28.08.2017 žalovaná podala proti platobnému rozkazu odpor, v ktorom uviedla, že žalobkyňa
opiera svoj uplatnený nárok na zaplatenie žalovanej sumy - úrokov z omeškania vo výške 2 929,87
EUR o svoje tvrdenie, že žalovaná tento žalovaný nárok Splátkovým kalendárom, zo dňa 05.09.2013
v plnom rozsahu uznala. S takýmto tvrdením žalobkyne žalovaná nesúhlasí. Žalovaná poukázala na
skutočnosť, že na základe žalobcom jej doručeného návrhu Splátkového kalendára, zo dňa 05.09.2013,

tento podpísala, pričom svojím prejavom vôle v ňom uznala určitý záväzok, a to nezaplatenú výšku
kúpnej ceny za jej dodaný tovar, ktorý od žalobcu prevzala, a to i napriek tomu, že mala vedomosť
o premlčaní takejto pohľadávky na strane žalobcu. Rešpektujúc však zásadu dobrých mravov voči
svojmu obchodnému partnerovi, uznala konkrétnu vyčíslenú výšku neuhradenej ceny za dodaný tovarvo vyčíslenej výške 4 269,55 € a zaviala sa ju uhradiť podľa žalobcom predloženého splátkového
kalendára, v dohodnutých mesačných splátkach 350,00 €, s dátumom 1. splátky 20.09.2013, pričom
celková úhrada takto uznaného záväzku sa mala zrealizovať poslednou splátkou 20.10.2014. Žalobkyňa

poukázala na to, že zo samotného obsahu právneho úkonu zo dňa 05.09.2013 za žiadnych okolností
nevyplýva žiadny prejav vôle žalovanej, smerujúci k uznaniu úrokov z omeškania, tak ako to tvrdí v
žalobežalobca.To,žepredmetnýmSplátkovýmkalendáromz05.09.2013,naktorýsažalobcaodvoláva,
jednoznačne nedošlo k uznaniu záväzku - žalovaných úrokov z omeškania, nasvedčuje aj samotné
správanie sa žalobcu pred podaním žaloby. Žalobca, uvedomujúc si neuznanie úrokov z omeškania zo

strany žalovanej v Splátkovom kalendári z 05.09.2013, sa uznania tohto premlčaného záväzku snažil
dosiahnuť od žalovanej dodatočne, a to predložením nového návrhu splátkového kalendára a návrhu
na uznanie úrokov z omeškania vo výške 2 929,87 €, ktorých sa predmetnou žalobou domáha, ako
aj návrhom Dohody o vzájomnom zápočte pohľadávok, ktoré záväzky však žalovaná rázne odmietla
uznať, návrhy dokumentov zaslané jej žalobcom nepodpísala, a telefonicky tento svoj zamietavý postoj
žalobcovi aj osobne oznámila. Žalovaná v plnom rozsahu namietla premlčanie celého uplatňovaného

nároku žalobcom, ktoré nebolo uplatnené v zákonnej premlčacej dobe v súlade s ustanoveniami
Obchodného zákonníka. Z vyššie uvedených dôvodov žalovaná žiada, aby okresný súd vydaný platobný
rozkaz, napadnutý týmto odporom v plnom rozsahu zrušil, po vykonanom dokazovaní žalobu v plnom
rozsahu zamietol a žalovanej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

5. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 24Cb/10/2016-98 zo dňa18.09.2017 súd zrušil platobný rozkaz č.k.
24Cb/10/2016-84 zo dňa 25.07.2017, pretože žalovaný podal proti platobnému rozkazu včas odpor s
vecným odôvodnením.

6. Žalobkyňa vo vyjadrení k odporu zo dňa 09.10.2017 uviedla, že žalovaná bola povinná zaplatiť

cenu za odobratý tovar v lehote splatnosti dotknutých faktúr. Medzi stranami je nesporné, že žalovaná
cenu včas nezaplatila a priamo zo zákona jej vznikla povinnosť zaplatiť úroky z omeškania, ktorých
výška vyplýva z právnych predpisov. V zmysle ustanovenia § 369 ods. 1 ObZ, ak sa dlžník dostane
do omeškania, je povinný zaplatiť veriteľovi z nezaplatenej sumy úroky z omeškania. V dôsledku
omeškania dlžníka nevzniká medzi účastníkmi nový (ďalší) záväzkový právny vzťah. Ak teda vznikne

dlžníkovi povinnosť zaplatiť veriteľovi úroky z omeškania, dochádza tým k zmene v obsahu práv
veriteľa a povinností dlžníka, teda k zmene v obsahu záväzkového právneho vzťahu spočívajúcej v
tom, že okrem povinnosti splniť záväzok hlavný (zaplatenie istiny) je dlžník povinný splniť tiež záväzok
vedľajší- akcesorický (úroky z omeškania). Uznanie záväzku v zmysle ustanovenia § 323 ods. 1
ObZ vyžaduje uznanie záväzku bez špeciálnych požiadaviek na jeho určitosť. Uznanie záväzku v

obchodnoprávnej úprave nevyžaduje určenie výšky ani právneho dôvodu záväzku, ktorý sa uznáva,
stačí, ak je obsah záväzku identifikovateľný hoc aj odkazom na iný dokument (napr. faktúry ako v
tomto prípade). Z obsahu splátkového kalendára vyplýva, že došlo k uznaniu záväzku, špecifikovaného
označenými faktúrami, výškou istín a tiež dátumami splatností istín. Z uznania záväzku jasne vyplýva,
že žalovaná uznala záväzok, pri ktorom bola v omeškaní s plnením žalobkyni. Súčasťou záväzku

uznaného žalovanou boli aj zákonné úroky z omeškania bez akéhokoľvek obmedzenia. Keďže rozsah
uznaného záväzku nebol nijakým spôsobom obmedzený, došlo k uznaniu záväzku v celom rozsahu.
Súčasné výhrady žalovanej, že neuznala určitý záväzok sú účelové a nedôvodné. Ide o záväzok medzi
dvomi podnikateľmi z obchodných vzťahov a bol uznaný v dostatočne určiteľnej forme. Skutočnosť,
že v splátkovom kalendári nebola uvedená konkrétna suma úroku z omeškania, ako teraz žalovaná

vytýka, neznamená, že žalovaná neuznala aj nárok žalobkyne na úroky z omeškania. Keď žalobkyňa
zistila, že si žalovaná v celom rozsahu nesplnila povinnosť v zmysle splátkového kalendára zo dňa
05.09.2013, tak dala žalovanej novú ponuku. V záujme rozvíjania vzájomných obchodných vzťahov a pri
zohľadnení faktu, že žalovaná z uznaného záväzku uhradila aspoň istinu, žalobkyňa v podstate ponúkla
žalobkyni odpustenie úrokov z omeškania, ak by žalovaná odobrala od žalobkyne tovar vo výške a v

obdobiach špecifikovaných žalobkyňou. Žalobkyňa tak dala možnosť žalovanej, aby miesto platenia
úrokov z omeškania táto radšej platila za odber ďalšieho tovaru, ktorý mohla žalovaná využiť pre svoju
obchodnú činnosť. Ďalší návrh splátkového kalendáru už bol len o tom, že v ňom boli aj presne vyčíslené
kapitalizované úroky z omeškania vo výške v akej ich mienila žalobkyňa uplatňovať, pričom uznaním
záväzku v zmysle tohto splátkového kalendára malo dôjsť len k ďalšiemu predĺženiu premlčacej doby.

7. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 27.02.2018 v súvislosti s obsahovou koncepciou samotného právneho
úkonu - Splátkového kalendára zo dňa 05.09.2013 poukázala na to, že tento právny úkon naformuloval
a predložil žalovanej samotný žalobca, ktorý sa odvoláva práve na jeho zovšeobecňujúcu formuláciu,začal následne svojvoľne jednostranne vykladať v neprospech žalovanej, tvrdiac, že v sebe obsahuje
aj záväzok žalovanej zaplatiť úroky z omeškania z dlžnej kúpnej ceny. V tejto súvislosti poukázala aj
na Nález ÚS SR z 19. júna 2008 (ÚS SR, sp. zn. I.ÚS 243/07), ktorým Ústavný súd SR konštatoval,

že na posudzovanie výkladu právnych úkonov je potrebné aplikovať základný výkladový princíp „contra
proferentem", ako všeobecne platný princíp, pričom jeho aplikovateľnosť je možné vzhliadnuť aj v
prejednávanom súdnom spore. Ústavný súd SR vyslovil záväzný názor, podľa ktorého: „Ak sú v zmluve
použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, javí sa byť spravodlivým vykladať ich v
neprospech toho, kto ich do zmluvy vložil. Zmyslom tohto princípu je neumožniť strane naformulovať v

zmluve ustanovenie pripúšťajúce viacvýznamový výklad a následne v zlej viere zneužiť mnohoznačnosti
tohto ustanovenia na úkor záujmov druhej zmluvnej strany.“ Žalovaná mala jednoznačne za to, že
žalobcom žalovaná výška úrokov z omeškania 2 929,87 € je v plnom rozsahu nedôvodná, keďže
Splátkovým kalendárom, zo dňa 05.09.2013 nedošlo na základe žalovanou prejavenej vôle k uznaniu
záväzku v podobe úrokov z omeškania a uplynutím 4 ročnej premlčacej doby podľa § 397 ObchZ, ktorá
začala pre úroky z omeškania plynúť dňom, nasledujúcim po dni splatnosti jednotlivých fakturovaných

neuhradených súm, sa právo na zaplatenie úrokov z omeškania z nich už premlčalo, keďže dňom
05.09.2013 nedošlo k predĺženiu tejto premlčacej doby vo vzťahu k úrokom z omeškania o ďalšie 4
roky (pre začatie plynutia premlčacej doby úrokov z omeškania poukázala na Rozsudok NS SR 1 Cdo
157/2009). Na záver poukázala žalovaná na skuto ku dňu podania žaloby, t.j. ku dňu 18.07.2016 bol
nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 946,61 € premlčaný, keďže toto právo bolo na súde

žalobcom uplatnené po márnom uplynutí max. zákonnej 10 ročnej premlčacej doby odo dňa, kedy sa
právo mohlo uplatniť na súde po prvý raz.(§ 408 ods. l ObchZ).

8. Na pojednávaní konanom dňa 01.03.2018 sporové strany zotrvali na svojich vyjadreniach. Žalobkyňa
prostredníctvom svojho právneho zástupcu zobrala žalobu späť, v časti sumy 139,19 € v súvislosti s

faktúrou FVŠ - 2854/2006, čo do sumy 90,52 €, čo je úrok z omeškania, pri faktúre FVŠ - 3091/2006, čo
do sumy 210,46 €, v súvislosti s faktúrou FVŠ - 4196/2006, čo do sumy 307,49 €, ako úroku z omeškania
v súvislosti s faktúrou FVŠ - 4427/2006, čo do sumy 152,34 €, ako úroku z omeškania pri faktúre FVŠ
- 5107/2006, čo do úroku z omeškania vo výške 137,13 € v súvislosti s faktúrou FVŠ - 5789/2006 a
teda žiadam, aby v tejto časti súd konanie zastavil, t.j. celkovo v časti o zaplatenie úroku z omeškania

vo výške 1 037,13 €.

9. Súd vykonal vo veci dokazovanie a po oboznámení sa so žalobou podanou dňa 12.06.2016,
plnomocenstvo právneho zástupcu žalobcu zo dňa 24.06.2016, Splátkovým kalendárom zo dňa
05.09.2013, predžalobnou výzvou zo dňa 27.06.2016, vyjadrením žalobkyne zo dňa 20.01.2017,

faktúrami žalobkyne č. FV-159/2008, č. FV-661/2008, č. FV-1364/2008, č. FV-1765/2008, č.
FV-1990/2008, č. FV-2580/2008, č. 61200008, č. 61400008, č. 61500008, č. 62000008, č. 62100008,
č. 62400008, č. 62500008, č. 62700008, č. 62800008, č. 62900008, č. 63000008, č. 63100008, č.
63300008, č. 63400008, č. 63500008, č. 84400008, č. FVŠ-8537/2010, č. FVŠ-8571/2011, výpismi z
účtu žalobkyne, vyjadrením žalobkyne zo dňa 17.03.2017, odporom proti platobnému rozkazu podaným

dňa 28.08.2017, splnomocnením právnej zástupkyne žalovanej zo dňa 21.08.2017, výpisom z účtu
žalovanej, návrhom Splátkového kalendára na sumu 3279,87 €, návrhom Dohody o vzájomnom zápočte
pohľadávok a záväzkov (VZ-97/2015), faktúrou FVU-1/20165, vyjadrením žalobkyne zo dňa 09.10.2017,
vyjadrením žalovanej zo dňa 27.02.2018, výpisom z účtu žalovanej, zistil nasledovný skutkový stav:

8. Dňa 05.09.203 žalobkyňa, ako dodávateľ a žalovaná, ako odberateľ, uzatvorili Splátkový kalendár
v zmysle bodu I.1 dodávateľ na základe objednávok dodal odberateľovi objednaný tovar a jeho cenu
odberateľmi vyúčtoval 24 faktúrami s dátumami splatnosti medzi 19.04.2006 a 21.12.2010, ktorými bola
fakturovaná cena v celkovej výške 4 448,25 € a zostala neuhradená cena vo výške 4 269,55 €. V
zmysle bodu I.2 svoj záväzok z vyššie uvedených faktúr odberateľ nesplnil z dôvodu prechodného

nedostatku finančných prostriedkov. Odberateľ svoj záväzok vyplývajúci z vyššie uvedených faktúr týmto
voči dodávateľovi uznával a zaväzoval sa ho uhradiť v mesačných splátkach s minimálnou výškou
konštantnej splátky 350,00 € a dátumom prvej splátky 20.09.2013. Celková úhrada záväzku sa mala
zrealizovať do termínu 20.10.2014. Žalovaná uhradila žalobcovi splátkami spolu sumu 47080,00 €.

9. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.10. Keďže žalobca na súdnom pojednávaní konanom dňa 01.03.2018 zobral žalobu v časti o zaplatenie
sumy 1 037,13 € späť, súd konanie v tejto časti v súlade s § 145 ods. 2 CSP zastavil.

11. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z
omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
Podľa § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka, prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad,
treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila.
Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je

upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie
je uzavretá.
Podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá
sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď
pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.

Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej
zákonom.

Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka, premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany
nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí

premlčacej doby.

Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.

12. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi stranami sporu došlo dňa 05.09.2013
vzmyslevyššiecitovanýchustanoveníObchodnéhozákonníka,kplatnémuuzatvoreniunepomenovanej
zmluvy, ktorú zmluvné strany nazvali Splátkový kalendár. Takáto zmluva nie je upravená ako typ
zmluvy v tretej časti Obchodného zákonníka. Podľa dohody účastníkov konania sa spravovala
ustanoveniami Obchodného zákonníka, ktorý ako minimálny obsah takejto zmluvy a predpoklad jej

vzniku stanovuje dostatočné určenie predmetu záväzkov zmluvných strán. Pri uzatváraní uvedenej
zmlúv sa naplno prejavil princíp zmluvnej voľnosti účastníkov obchodno-právnych vzťahov, kedy sa
každý z nich mohol slobodne rozhodnúť, či a s kým takéto zmluvy uzavrie a aký si určí jej obsah.
Žalovaná v Splátkovom kalendári uznala svoj záväzok vyplývajúci z 24 neuhradených faktúr v celkovej
výške 4 269,55 € a zaviazala sa ho uhradiť v období od 20.09.2013 do 20.10.2014 v mesačných

splátkach min. vo výške 350,00 €. Uznanie záväzku predstavuje zabezpečovací inštitút, ktorý
zlepšuje procesné postavenie veriteľa tým, že mu uľahčuje vymôcť splnenie svojej pohľadávky. Uznanie
záväzku nespôsobuje zánik pôvodného záväzku a jeho nahradenie novým záväzkom. Obchodný
zákonník umožňuje uznanie aj premlčanej pohľadávky. Z hľadiska obsahu Obchodný zákonník vyžaduje
uznanie jednoznačne určeného záväzku. V danom prípade je uznaný záväzok vymedzený ako záväzok

vyplývajúcich v Splátkovom kalendári uvedených faktúr, pričom tieto faktúry sú definované číslom
variabilným symbolom, kódom Fi, názvom firmy, rokom plnenia, dátumom plnenia a dátumom splatnosti,
fakturovanou cenou a neuhradenou cenou, ktorá spolu činila 4 269,55 €. Nie je sporné, že text
Splátkového kalendára pripravila žalobkyňa a preložila ho žalovanej k podpisu. Nie je sporné ani to, že
sporové strany vedeli v čase uzatvorenia Splátkového kalendára, že predmetom uznania sú premlčané

záväzky žalovanej vyplývajúce z neuhradených faktúr v ňom uvedených. Sporným sa medzi stranami
sporu stal výklad uznania záväzku a to, či ním žalovaná uznala len premlčaný záväzok vo výške
neuhradenej ceny 4 269,55 € alebo aj príslušné úroky z omeškania z dlžnej ceny. Vzhľadom k tomu,
že sa v Splátkovom kalendári a v ňom uvedenom uznaní záväzku nenachádza zmienka o úrokoch
z omeškania, súd sa zaoberal povahou tohto právneho inštitútu. Úroky z omeškania sú v zmysle §

121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky a predstavujú zákonnú sankciu za to,
že dlžník mešká so splnením peňažného záväzku, dôsledkom čoho je, že veriteľ nemôže disponovať
svojimi peňažnými prostriedkami a dlžník ich zasa neoprávnene, bez súhlasu veriteľa, využíva vo
svoj prospech. Definícia príslušenstva pohľadávky obsiahnutá v ustanovení § 121 ods. 3 OZ platí aj
pre obchodno-záväzkové vzťahy. Príslušenstvo tvoria veci samostatné, ktoré môžu byť samostatným

predmetom právnych vzťahov a ich právny režim nesleduje zo zákona bez ďalšieho režimu hlavnej veci.
Samostatná povaha príslušenstva spôsobuje, že právne úkony týkajúce sa hlavnej veci sa bez ďalšieho
prejavu vôle nevzťahujú aj na príslušenstvo. Na to, aby došlo k účinkom právneho úkonu týkajúceho sa
hlavnej veci aj na príslušenstvo, treba predmetom tohto právneho úkonu urobiť aj príslušenstvo. Nakoľkoplatná právna úprava umožňuje aj uznanie časti záväzku, rozsah uznania záväzku bol stanovený v texte
Splátkového kalendára výškou neuhradenej ceny tovaru dodaného žalovanej, do uznania premlčaného
záväzku neboli sporovými stranami výslovne zahrnuté aj úroky z omeškania, text Splátkového kalendára

sa v zmysle výkladových pravidiel právnych úkonov Obchodného zákonníka pri pochybnostiach vykladá
na ťarchu žalobkyne , ako strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila a ustanovenie o uznaní
záväzku do Splátkového kalendára vložila, súd dospel k záveru, že žalovaná záväzok vyplývajúci z
neuhradených faktúr v Splátkovom kalendári uznala len rozsahu neuhradenej ceny dodaného tovaru
vo výške 4 269,55 € a uznanie záväzku sa nevzťahovalo aj na príslušenstvo pohľadávky žalobkyne v

podobe úrokov z omeškania, ktoré bolo v čase podania žaloby už premlčané, čo v konaní žalovaná
namietla, a preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

13. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

14. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojitosti s § 255 ods.
1 CSP. V konaní mal žalovaný plný celkový úspech a preto mu súd vo výroku tohto rozhodnutia priznal
nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej

inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie

vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,

ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní

došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení

neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Exekúciuvykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 Exekučného
poriadku) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak
(§ 29 Exekučného poriadku).