Uznesenie Judgement was issued on Friday, November 14, 2014

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 1Er/576/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314210737
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martina Horňáková
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2014:4314210737.1

Uznesenie

Okresný súd Levice v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35807598, so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zastúpený Advocate, s.r.o., IČO: 36865141, so sídlom Pribinova 25,
811 09 Bratislava, proti povinnému: Q. A., N. XX.X.XXXX, C. A. V. XXXX/XX, XXX XX R., o vymoženie
pohľadávky 1.120,87 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd zamieta žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie zo dňa 20.03.2014 doručenú Okresnému súdu Levice dňa 09.05.2014.

o d ô v o d n e n i e :

Okresnému súdu Levice bola dňa 09.05.2014 doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého so sídlom v Bratislave, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej na tunajšom súde
pod spisovou značkou 1Er/576/2014 a u súdneho exekútora pod spisovou značkou EX 16029/14, na
podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok č. SR 00530/11 vydaný dňa 30.9.2013

Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom
Karloveské rameno 8, Bratislava, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.10.2013 a vykonateľnosť dňa
31.10.2013, pre vymoženie istiny 1.120,87 € s príslušenstvom.

V exekučnom titule bola uložená povinnému povinnosť zaplatiť sumu 1.120,87 eur spolu so zmenkovým
úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.120,87 eur od 2.12.2010 do zaplatenia, zákonným úrokom

vo výške 6 % ročne zo sumy 1.120,87 € od 27.12.2010 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského
konania vo výške 313,63 eur, to všetko v mesačných splátkach vo výške 120,00 € splatných vždy k
poslednému dňu v mesiaci na účet žalobcu s tým, že prvá splátka sa stáva splatnou k poslednému dňu
v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozhodnutia, až do úplného zaplatenia dlhu, a to pod
následkom straty výhody splátok a výkonu rozhodnutia v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky
riadne a včas. Žalobca a žalovaný zabezpečili svoj iný záväzkový vzťah (zmluvu o úvere) neúplnou

zmenkou (blankozmenkou) vystavenou dňa 26.5.2010, kde žalovaný vystupuje ako vystaviteľ a žalobca
ako remitent. Žalovaný si svoju povinnosť vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu nesplnil, čím sa stal dlh v
zmysle dohodnutých podmienok splatný vcelku dňa 2.12.2010. Žalobca vyplnil dňa 20.12.2010 zmenku
žalovaného v zmysle Dohody o vyplnení zmenky na sumu 1120,87 eur s dátumom začiatku úročenia
dňa 2.12.2010 a táto bola žalovanému predložená na zaplatenie dňa 27.12.2010. V odôvodnení sa ďalej
uvádza, že účastníci konania sa dohodli v zmysle rozhodcovskej doložky, že všetky spory, ktoré vzniknú

z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody
o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenie práv z takto vyplnenej zmenky,
vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom,
zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s.,
1Er/576/2014ak žalujúca strana podá žalobu na rozhodcovskom súde. V tomto prípade rozhodcovské konanie má
byť vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným
podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu.

Súčasťou Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je v článku 15. Rozhodcovská doložka v článku
15. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa účastníci dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú
z tejto zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, vrátane sporu o ich platnosť, výklad alebo zrušenie,
ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a

uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú
riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s.
so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35922761, zapísanou v Obchodnom registri
Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca
strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných
predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov

rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá
žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).
Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie
akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, vrátane sporu o ich
platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj sporu, ktorý vznikne z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej

túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporu o jej platnosť, výklad
alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto
rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde
bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s
vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.

Podľa § 41 odsek 2 písmena d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), podľa tohto
zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a
zmierov nimi schválených.

Podľa § 44 odsek 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenie na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd

zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 57 odsek 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z
ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Z ustanovenia § 35 zákona č. 244/2002 Z. z o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov
(ďalej len „ZRK“) plynie, že rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 ZRK, má
pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.
1Er/576/2014

ÚčinkyprávoplatnéhorozsudkuvObčianskomsúdnomporiadkuniesúupravené.Teóriavšakrozoznáva
dvojaké účinky právoplatnosti: tzv. formálne a tzv. materiálne. Formálna právoplatnosť rozhodnutia
vyjadruje, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, teda že žiadne
opravné prostriedky už nemajú odkladný (suspenzívny) účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia

vyjadruje, že medzi účastníkmi, medzi ktorými má táto právoplatnosť účinky, sa nastolil kvalitatívne
nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku (rei iudicatae), o ktorom nemožno znova konať
a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Kým formálna právoplatnosť je vždy
bezvýnimočná, teda rozhodnutie buď je alebo nie je napadnuteľné riadnymi opravnými prostriedkami,
materiálna právoplatnosť sa vyznačuje omnoho väčšou flexibilitou. V právnom poriadku tak existujú

rozhodnutia, ktoré síce sú v zásade materiálne právoplatné, ale pre určité okruhy právnych vzťahov (pre
určité právne normy) sa na ne hľadí, akoby materiálne právoplatné neboli.Podľa § 45 odsek 1 ZRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných
predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku,
konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 odsek 2 ZRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon
rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní
nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 45 odsek 3 ZRK, proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok.

Už z vyššie uvedeného vyplýva, že materiálna právoplatnosť rozhodnutí nie je bezvýnimočná, ale z
vážnych dôvodov existujú z nej výnimky. Medzi takéto výnimky patria aj mimoriadne opravné prostriedky
a aj ustanovenie § 45 ZRK. Tento v sebe zahŕňa prieskumný inštitút, a teda umožňuje exekučnému súdu
zastaviť exekučné konania ohľadom nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom, ak tento vykazuje
niektorú z vád uvedenú v predmetnom ustanovení § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. V zmysle tohto

ustanovenia exekučný súd je oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný
nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk uvedených v § 45. Exekučný súd je teda oprávnený
a zároveň aj povinný posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Preto ak súd prvého stupňa
posudzoval rozhodcovský rozsudok v tomto zmysle, nekonal nad rozsah zákona.

Ak bolo podľa zákona o rozhodcovskom konaní zistené, že povinný bol zaviazaný k plneniu, ktoré
je právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, tak exekučný súd konanie zastaví a podľa
Exekučného poriadku, ak súd zistí rozpor exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie uznesením zamietne a až následne konanie zastaví. Zákonná úprava teda dáva

exekučnému súdu právo preveriť a vecne posúdiť rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska, či plnenie
uložené vo výrokovej časti rozsudku

1Er/576/2014

je dovolené a či zároveň nie v rozpore s dobrými mravmi. Uvedené posudzuje exekučný súd ako
predbežnú otázku predtým, ako vydá poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie.

Exekučný súd na základe citovaných ustanovení z úradnej povinnosti - ex offo skúmal, či žiadosť o
vydanie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul sú v súlade so zákonom a zistil, že

uvedenépodanianiesúvsúladesozákonom,pretoževychádzajúzexekučnéhotitulu-rozhodcovského
rozsudku, ktorý zaväzuje povinného na plnenia, ktoré sú v rozpore so zákonom a dobrými mravmi, teda
na plnenia právom nedovolené, čo znamená, že exekučný titul má vady z materiálnej stránky.

Oprávnený sa vyjadril, že podľa jeho názoru je nepochybné, že rozhodcovská doložka v úverovej zmluve

je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa
ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Z tohto
pohľadu podľa názoru oprávneného rozhodcovská zmluva nevyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

V predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo zmluvy o úvere, ktorú súd posúdil ako spotrebiteľskú
zmluvu, aj napriek tomu, že sa zmluva uzavrela podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Súd
dospel k názoru, že zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou (vzhľadom na všeobecnú úpravu
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, najmä § 52, konkrétne § 52 odsek 2 Občianskeho
zákonníka), pretože ju uzavrel dodávateľ - veriteľ, vyplýva to z obsahu zmluvy a z výpisu z obchodného

registra veriteľa - poskytovateľa úverov z vlastných zdrojov, so spotrebiteľom-dlžníkom, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Zmluva o
úvere predstavuje predtlačený formulár, ktorý je určený veľkému počtu dlžníkov. Oprávnený s povinným
uzavreli Zmluvu o úvere č. 403700343 dňa 16.5.2010, na základe ktorej poskytol oprávnený povinnémuúver vo výške 500 eur. Povinný sa zaviazal vrátiť uvedenú čiastku oprávnenému spolu s príslušným
poplatkom vo výške 484 eur, teda spolu 984 eur v 12. mesačných splátkach po 82,00 €, počnúc dňom
18.6.2010. V zmluve je uvedené, že finančné prostriedky boli poskytnuté na výkon zamestnania.

Pri právnom posudzovaní predmetného vzťahu, t.j. či neexistuje rozpor žiadosti o udelenie poverenia,
návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, súd vychádzal jednak z
vnútroštátnych právnych noriem, a jednak z noriem európskeho práva.

Podľa § 52 odsek 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy
(ďalejlen„Občianskyzákonník“),spotrebiteľskouzmluvoujekaždázmluva,bezohľadunaprávnuformu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

1Er/576/2014

Podľa § 52 odsek 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 odsek 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 odsek 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej
inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o spotrebiteľských úveroch“). Tento právny

predpis v ustanovení § 2 písmena a) definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo
v inej právnej forme. Veriteľom v zmysle ustanovenia § 3 odsek 1 zákona č. 258/2001 Z. z. je fyzická
alebo právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, a spotrebiteľom podľa
ustanovenia § 3 odsek 2 zákona č. 258/2001 Z. z. fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský

úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa§53odsek1Občianskehozákonníka,spotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli

neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 odsek 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 odsek 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

V odseku 4 § 53 Občianskeho zákonníka sú demonštratívne uvedené neprijateľné podmienky. Pod

písmenom r) je uvedená ako neprijateľná podmienka aj rozhodcovská doložka, teda ak sa v rámci
dojednanej rozhodcovskej doložky vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní.

To, že v tzv. úverovej zmluve, ktorú uzatvoril oprávnený s povinným bola dojednaná rozhodcovská

doložka vyplýva zo Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú súčasťou zmluvy, konkrétne
v bode 15. a aj zo samotného rozhodcovského rozsudku, ktorý túto skutočnosť konštatuje vo svojom
odôvodnení.1Er/576/2014

Podľa § 54 odsek 1 prvej vety Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou

zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.

Krajský súd v Prešove v uznesení zo dňa 19.5.2011 spisová značka 6CoE/60/2011 judikoval,
že „Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve alebo v obchodných podmienkach
inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje

od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby
na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na
udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa
nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo
rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému
konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súd pri

zisťovaní, či nejde o nekalú rozhodcovskú doložku, skúma všetky dôležité skutočnosti, ktoré vyvolávajú
hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech
spotrebiteľa. Za také okolnosti možno považovať napr. neprijateľné miesto rozhodcovského konania,
ktoré môže spotrebiteľa odradiť od uplatnenia svojich práv alebo pravidlá rozhodcovského konania,
ktoré ukladajú povinnosti, ktoré predpisy upravujúce občianske súdne konanie neupravujú a ktoré sú v

neprospech spotrebiteľa.“

Podľa čl. 6 odsek 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky
použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich

vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok
naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 2 písmena a) smernice, na účely tejto smernice „nekalé podmienky“ znamenajú zmluvné
podmienky definované v článku 3.

Podľa čl. 3 odsek 1 smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 odsek 3 smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré
môžu byť považované za nekalé.

Podľa prílohy smernice 93/13/EHS odsek 1 písmena q), neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu
brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä

vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou,
nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by
podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27.6.2000 Océano Grupo Editorial SA

proti Roció Murciano Quintero, cieľ Článku 6 Smernice (93/13/ES), ktorý od členských štátov vyžaduje
stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa
1Er/576/2014

zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takých

podmienok.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa María Mostaza Claro
proti Centro Móvil Milenium SL bod 38, povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza
ochrana, ktorú smernica (93/13/ES) zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňujú to, že vnútroštátny

súd má posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá
existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 4.6.2009 Pannon GSM Zrt. proti
Erzsébet Sustikné Győrfi bod 43, vnútroštátnemu súdu prislúcha posúdiť, či možno zmluvnú podmienku
kvalifikovať v zmysle článku 3 odsek 1 smernice (93/13/ES) ako nekalú. Podľa bodu 32 tohto

rozhodnutia, je teda úlohou súdu, ktorý vo veci rozhoduje, zabezpečiť potrebný účinok ochrany, ktorú
sledujú ustanovenia smernice. Úloha, ktorú v konkrétnej oblasti vnútroštátnemu súdu udeľuje právo
Spoločenstva, preto nie je vymedzená len možnosťou vysloviť sa k prípadnej nekalej povahe zmluvnej
podmienky, ale zahŕňa taktiež povinnosť preskúmať ex offo túto otázku hneď potom, ako je súd
oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, vrátane, ak nastolil otázku

o svojej vlastnej miestnej príslušnosti.

Podľa vnútroštátneho práva, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa však v zmysle
§ 54 odsek 1 prvej vety Občianskeho zákonníka nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od
ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Podľa názoru súdu je však dojednanie
rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle § 53 odsek

5 Občianskeho zákonníka neplatná. Svoj názor súd opiera o to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s
dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň
informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom
bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v predmetnom prípade povinný
nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú aj

Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Povaha zmluvy je teda adhézna, tzn. spotrebiteľ ju mohol
prijať buď ako celok resp. odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený.
Len veľmi ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou
dojednanie rozhodcovskej doložky nesie.

Je namieste si uvedomiť aj okolnosť, že zriaďovateľom rozhodcovského súdu, ktorý v predmetnej
veci rozhodoval je podnikateľský subjekt - obchodná spoločnosť, právnická osoba založená v zmysle
Obchodného zákonníka za účelom podnikania, ktorého cieľom je dosahovanie zisku. Oprávnený
zmluvy o úvere uzatvára rovnako v rámci svojej podnikateľskej činnosti, pričom za prejednanie veci v
rozhodcovskomkonanízaplatilrozhodcovskémusúdupoplatok.Záujmomzriaďovateľarozhodcovského

súdu teda zrejme bude, aby bol tento ustanovený na rozhodovanie v čo najväčšom množstve
prípadov, za prejednanie ktorých bude prislúchať odmena. Uvedená okolnosť môže mať vplyv na jeho
rozhodovanie. Rozhodcovský súd ako z predmetného rozhodcovského rozsudku vyplýva, absolútne
opomenul aplikovanie príslušných kogentných vnútroštátnych a európskych noriem týkajúcich sa
ochrany spotrebiteľa. Rozhodcovský súd veľmi starostlivo posúdil postavenie a podnikateľské riziko

oprávneného, avšak ochrane spotrebiteľa ako v zmluvnom vzťahu
1Er/576/2014

slabšej strany náležitú pozornosť nevenoval. V predmetnom právnom vzťahu nielenže neskúmal
neprijateľnézmluvnépodmienkyuvedenévpredmetnejspotrebiteľskejzmluve,alepriznaloprávnenému

aj plnenie v rozpore s dobrými mravmi, a to zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne, čo predstavuje
91,25 % ročne. Dojednanie sankcie za neplnenie zmluvnej povinnosti v tejto výške je nielen v rozpore
s príslušnými ustanoveniami vnútroštátneho a európskeho práva o ochrane spotrebiteľa, ale pre rozpor
s dobrými mravmi je aj v príkrom rozpore so zásadou ekvity, ktorá je pre oblasť súkromného práva
určujúcou.

Rovnako súd považuje z tých istých dôvodov za neprijateľnú podmienku aj celú dohodu o zabezpečení
úveru blankozmenkou a predovšetkým dohodu o ľubovoľnom vyplnení zmenkovej sumy vyplývajúcej
z pohľadávky veriteľa zo zmluvy o úvere. Takéto zabezpečenie úveru spôsobuje celkom zjavne
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Nie je možné v spotrebiteľskom
práve kumulovať a nabaľovať sankcie a zabezpečenia za to isté porušenie zmluvy zo strany spotrebiteľa

tak, že to má za následok platiť ako kompenzáciu tak vysoké sumy oproti sume reálne poskytnutého
úveru, respektíve aj oproti sume pozostávajúcej z reálne poskytnutého úveru, zmluvnej odmeny a
poplatku za uzavretie zmluvy. Takýmto spôsobom ide o neprimerané podmienky, ktoré sú neplatné.

Vzhľadom k tomu súd preskúmal rozhodcovský rozsudok spolu s návrhom na vykonanie exekúcie

a žiadosťou súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a dospel k záveru,
že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko zmluvná podmienka
v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31.12.2007 alebo vo všeobecných obchodných
podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná aktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni
tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným
titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce

spotrebiteľ podľa nej mal možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa
takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému
konaniu. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo
svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia §

52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež smernice 93/13/EHS.

Na základe uvedeného, súd žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia
zamietol.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je

odvolanie vždy prípustné ( § 374 odsek 1 prvej vety O. s. p. ).

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Levice v 3-och písomných vyhotoveniach.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a
musí byť podpísané a datované.
1Er/576/2014

V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom

sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 odsek 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodných skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

V Leviciach, dňa 14. novembra 2014
Mgr. Martina Horňáková

vyššia súdna úradníčka