Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, November 30, 2012

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoE/175/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111238737
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Harbuta
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4111238737.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Piešťany,
Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, zast. JUDr. Petrom Pečeným, advokátom so sídlom Holíč,
Námestie sv. Martina 9, proti povinnému: P. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. XXX, o vymoženie 581,39
eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 30. 05.
2012 č. k. 9Er/1327/2011-11, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdnej exekútorky JUDr. Adriany
Juhásovej, so sídlom Exekútorského úradu v Trnave, Matuškova 1, o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Vychádzal zo zistenia, že súdna exekútorka na základe návrhu oprávneného požiadala
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie sumy 581,39 eura s

príslušenstvom. Za exekučný titul označil rozhodcovský rozsudok sp. zn. PEC-DUO-D 37/2011, vydaný
JUDr.RadimomKuchtom,rozhodcomsosídlomvHolíčidňa29.06.2011,ktorýnadobudolprávoplatnosť
dňa 20. 07. 2011 a vykonateľnosť dňa 24. 07. 2011. Poukázal na odôvodnenie vyššie uvedeného
rozhodcovského rozsudku, podľa ktorého právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvy o
úvere, v ktorej sa účastníci okrem iného dohodli, že majetkové spory, vzniknuté z úverovej zmluvy alebo
v súvislosti s ňou budú rozhodované jediným rozhodcom. Opierajúc sa o ust. § 41 ods. 2 písm. d) a

§ 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný
poriadok), preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie
a exekučný titul, a zistil, že tieto sú v rozpore so zákonom. Zmluvný vzťah medzi oprávneným a
povinným, založený zmluvou o úvere, posúdil ako spotrebiteľský úver podľa § 2 písm. a), b), § 3 ods.
2 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a aplikoval naň ust. § 52 ods. 1-4, § 53 ods. 1,
2, 4 písm. r), 5, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako i Smernicu Rady č. 93/13/EHS z 05. 04.

1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Dospel k záveru, že v danom prípade
rozhodcovská doložka dojednaná účastníkmi vo všeobecných úverových podmienkach ( hlava 14 § 18 )
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko nedáva zmluvným stranám na výber riešenie sporov
cestou príslušného súdu. Spotrebiteľ tak ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa
voči nárokom dodávateľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Naviac spotrebiteľ si ju osobitne
nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mal

len možnosť zmluvu ako celok odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým úverovým podmienkam, a teda
i rozhodcovskému konaniu. Uzavrel, že dojednaná rozhodcovská doložka spôsobuje hrubý nepomer
v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa, nebola
spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť
rozhodcovskému konaniu. Svoj záver argumentačne podporil i rozhodnutiami Súdneho dvora Európskej
únie vo veci C-240/98, C-168/2005, C-243-2008 a C-40/2008 Asturcom Telecomunicaciones SL proti

Cristina Rodríguez Nogueira. V intenciách ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a § 45 ods. 1 písm.c), 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní preto žiadosť súdnej exekútorky JUDr. Adriany
Juhásovej o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa ním jeho zmeny a
vyhovenia žiadosti súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie predmetnej exekúcie. Dôvodil,
že súd prvého stupňa nesprávne právne vec posúdil a jeho závery nemajú oporu vo vykonanom
dokazovaní. Poukazoval na dobrovoľné uzatvorenie úverovej zmluvy povinného s oprávneným, ktorý
nemal k návrhu úverovej zmluvy žiadne pripomienky a pri podpise na neho nebol vyvíjaný žiadny

nátlak. Nesúhlasil s tvrdením súdu prvého stupňa o tom, že rozhodcovské konanie prebehlo bez účasti
povinného, nakoľko rozhodcovský súd ho vyzval, aby sa vyjadril k návrhu oprávneného, pričom povinný
sa v stanovenej lehote nevyjadril. Konštatoval, že povinný mal k dispozícii niekoľko inštitútov, ktorými
mohol dosiahnuť nápravu rozhodnutia, resp. alternatívu konania, pričom ani jeden z nich nevyužil.
Namietal tiež právomoc exekučného súdu substituovať preskúmavanie súdneho rozhodnutia a jeho
rozhodnutie považoval za popierajúce zmysel a účel rozhodcovského konania, t. j. umožniť mimosúdne

riešenie sporov a tým odbremeniť všeobecné súdy od konaní, ktoré sa dajú pred rozhodcom vyriešiť
k spokojnosti oboch sporových strán. Porovnávaním originálnej verzie smernice Rady 93/13/EHS
so slovenským a českým jazykovým prekladom dospel k názoru, že slovenský preklad Prílohy tejto
smernice v bode 1, písm. q) nevyjadruje rovnaký význam ako originálne znenie, v zmysle ktorého
zmluva nesmie od spotrebiteľa vyžadovať, aby súhlasil s predkladaním sporov vyvstávajúcich zo

zmluvy osobitným typom rozhodcovského konania, ktoré by nebolo upravené právnymi predpismi a
kde rozhodcovia nie sú povinní uplatňovať hmotnoprávne i procesnoprávne predpisy. Konštatoval, že
podstatná časť odôvodnenia zamietnutia návrhu na vykonanie exekúcie je postavená na úniovom práve
a nemá relevantnú oporu v ustanoveniach slovenskej právnej úpravy. Uzavrel, že rozhodcovská doložka
je platne dojednaná a je v súlade so zákonom.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212 ods. 1 OSP ) prejednal odvolanie
oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že
odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Predmetom tohto konania je žiadosť súdnej exekútorky JUDr. Adriany Juhásovej, so sídlom
Exekútorského úradu v Trnave, Matuškova 1, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, predloženej
súdu prvého stupňa dňa 19. 12. 2011. Spolu s ňou bol predložený i návrh oprávneného, ktorým sa
domáha od povinného vymoženia sumy 581,39 eura spolu s úrokom vyčísleným súčtom čiastky vo
výške 266,99 eura a čiastky stanovenej vo výške 9 % ročne z čiastky 581,39 eura od 29. 11. 2011 do

zaplatenia, trov konania vo výške 168,38 eura a trov exekúcie a exekučný titul, ktorým je rozhodcovský
rozsudok sp. zn. PEC-DUO-D 37/2011, vydaný dňa 29. 06. 2011 rozhodcom JUDr. Radimom Kuchtom,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20. 07. 2011 a vykonateľnosť dňa 24. 07. 2011. Súčasťou spisu je i
zmluva o úvere zo dňa 22. 12. 2006 a úverové zmluvné podmienky oprávneného.

Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok.

Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených ( § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku ).

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na
podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení
neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie, alebo návrhu na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému
bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konaniezastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa§45ods.2zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaní,súdpríslušnýnavýkonrozhodnutia
alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak
zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie zákonom

stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. K procesným
podmienkamexekúciepatriaspôsobilosťúčastníkov,právomocapríslušnosťsúdu,akoispôsobilýnávrh
a listina, o ktorej oprávnený tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné predpoklady
exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi, ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a pokračovaniu
exekučného konania, ale bráni prípustnosti samotnej exekúcie. Dôvody zastavenia exekúcie uvedené v
ust. § 45 ods. 1 ZRK preto nie sú procesnými podmienkami exekučného konania, ale hmotnoprávnymi

predpokladmi prípustnosti exekúcie ako takej. Z toho plynie, že súlad rozhodcovského rozsudku ako
exekučného titulu s ust. § 45 ZRK je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie. Keďže ust.
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku zakotvuje pre exekučný súd povinnosť už pri rozhodovaní o udelení
poverenia na vykonanie exekúcie preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom, je preto povinný
aj v tejto fáze konania prihliadnuť na to, či sú tu dôvody neprípustnosti exekúcie vykonávanej na

základe rozhodcovského rozsudku, tak ako tieto vyplývajú z ust. § 45 ZRK. V prípade ich zistenia
preto súd musí žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuť. Jediným obmedzením
exekučného súdu v tejto fáze je, že vzhľadom na neúčasť povinného v tejto etape konania, sa nemôže
zaoberať tými dôvodmi neprípustnosti exekúcie, na ktoré môže prihliadnuť len na návrh ( § 45 ods.
1 písm. a) v spojení s ods. 2 ZRK ). Takýto postup je nielen v súlade so zásadou hospodárnosti

exekučného konania a logikou veci, ale je plne súladný i s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej
únie vo veci C-40/08 Asturcom Telecominicaciones SL proti Cristina Rodrígues Noguiera. V tejto veci
Súdny dvor zaujal stanovisko, podľa ktorého vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený
výkon právoplatného rozhodcovského nálezu, vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí aj bez návrhu
posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky, obsiahnutej v zmluve, uzavretej predávajúcim alebo

poskytovateľom so spotrebiteľom, a ak ide o neprimeranú doložku, prináleží tomuto súdu vyvodiť
všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že spotrebiteľ nebude
uvedenou doložkou viazaný.

Právnym základom ochrany spotrebiteľa a spotrebiteľskej zmluvy je článok 153 Zmluvy o založení

Európskej únie a smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách. Spotrebiteľská zmluva je v našom právnom poriadku definovaná ust. § 52
Občianskeho zákonníka ako každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými
stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ, pričom jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje

do zmluvného vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, bez možnosti
spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na
formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu tejto zmluvy, alebo jej zmeny.

Odvolací sud posudzujúc prejednávanú vec vo svetle zhora uvedených záverov, ako i citovanej právnej

úpravy, dospel k záveru o vecnej správnosti preskúmavaného rozhodnutia súdu prvého stupňa. Niet
totiž sporu o tom, že právnym základom zmluvného vzťahu účastníkov je zmluva o úvere, uzatvorená
účastníkmi konania dňa 22. 12. 2006, predmetom ktorej je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
povinnému vo forme úveru. Nepochybne ide o zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, uzatvorenú štandardným formulárovým systémom, a preto súd prvého stupňa správne

postupoval, keď bez návrhu podrobil túto zmluvu súdnej kontrole a zisťoval, či plnenie uplatnené v
tomto konaní sa nevymáha na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky v nej obsiahnutej. V plnom
rozsahu sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa o tom, že rozhodcovská doložka dohodnutá
v hlave 14, § 18 všeobecných podmienok poskytnutia úveru je neprijateľnou zmluvnou podmienkou
a s poukazom na ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka tým i absolútne neplatnou, keďže celkom

zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, a to v
neprospech spotrebiteľa. Takto predstavuje výrazný zásah do práv a povinností účastníkov zmluvy,
pretože nie súd, ale rozhodca rozhodne o právach a právom chránených záujmoch a výsledkom je
nový kvalifikovaný záväzok. Podstatnou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednaniaje skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a celkom zjavne
spotrebiteľ nemal reálnu možnosť ju ovplyvniť, resp. toto dojednanie vylúčiť. Sú preto namieste obavy,
že povinný si z takéhoto fakticky nerovnovážneho vzťahu ďalší postup vo veci, akým je rozhodcovský

proces, nedokázal náležite uvedomiť, pričom naviac ani nemal iný výber vzhľadom na splynutie
rozhodcovskej doložky s ostatnými štandardnými podmienkami, zmluvu ako celok buď odmietnuť, alebo
podrobiť sa všetkým všeobecným podmienkam poskytovania úveru, a teda aj rozhodcovskému konaniu.
Významnou je i skutočnosť, že podmienka bola paušálnym spôsobom v zmluve zakotvená ešte pred
vznikom samotnej zmluvy i napriek tomu, že má zásadný dopad na vzťahy medzi dodávateľom a

spotrebiteľom. Je notorietou, že v spotrebiteľských veciach zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti
rozhodcovského procesu s ohľadom na ochranu spotrebiteľa ako slabšiu stranu v konaní, pričom
i ostatné podmienky rozhodcovského konania sú skôr len indikátorom, do akých polôh môže viesť
dojednávanie rozhodcovského konania so slabšou stranou zmluvného vzťahu. Je preto dôvodný
záver, že takto formulovaná rozhodcovská doložka je neplatná, ako už bolo vyššie uvedené. Pokiaľ
teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je

nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť ( a to
ani sčasti ) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol
nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne

podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.