Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, January 15, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15CoE/49/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8612202985
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8612202985.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35724803,
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária,
so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti povinnému: T. X., nar. XX.X.XXXX,
Q. Y. XX, XXX XX Q. Y., o vymoženie 3.040,09 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Svidník zo dňa 30.7.2013, č. k. 3Er 409/2012-33 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

V odôvodnení svojho rozhodnutia citoval ustanovenia §§ 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Exekučný poriadok“), §§ 4 ods.
1-3, 45 ods. 1, 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení platných a účinných
predpisov, §§ 53 ods. 1 prvej vety, 53 ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom
a účinnom znení do 31.12.2007, §§ 3 ods. 3, 4 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa
a uviedol, že rozhodcovská doložka bola upravená iba ako zmluvný odkaz na všeobecné podmienky
zmluvy a splýva s ostatnými dojednaniami. V danom prípade rozhodcovská doložka nebola osobitne

dojednaná v zmluve, nebola ani osobitne zmluvnými stranami podpísaná a nevyplýva z nej, že povinný
bol oboznámený o tom, že spory medzi zmluvnými stranami môžu byť riešené aj pred rozhodcovským
súdom. Prvostupňový súd mal za to, že nedošlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, preto
vo veci rozhodoval orgán, ktorý nemal právomoc vydať rozhodnutie, ktoré by bolo vykonateľným
exekučným titulom.

Protiuzneseniuvzákonnejlehotepodalodvolanieoprávnený.Namieta,žesúdprvéhostupňanesprávne
právne posúdil vec, keď prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril zák. č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov. S poukazom na ust.
§ 35 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a ust. § 159 O.s.p. je toho názoru, že zákon o
rozhodcovskom konaní upravuje účinky právoplatného rozhodcovského rozsudku rovnako, ako je to
v úprave danej Občianskym súdnym poriadkom pri rozsudkoch všeobecných súdov. Súd, ktorý koná

vo veci exekúcie je príslušný konať vo veci iba ako exekučný súd, z čoho vyplýva, že exekučný súd
nie je vecne príslušný konať vo veci ako súd vyššej inštancie. Ak by exekučný súd meritórne skúmal
súlad plnenia, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok, či je v súlade s hmotným právom, pôsobil
by exekučný súd ako súd konajúci o opravnom prostriedku voči rozhodnutiu, ktoré je exekučným
titulom, čiže ako súd tretej inštancie. Takýto výklad je neprístupný najmä z dôvodu, že platný právny
poriadok SR neupravuje takýto postup exekučného súdu, keďže mu nezveruje právomoc konať vo

vzťahu k rozhodcovskému rozsudku ako súdu, ktorý rozhoduje vo veci samej, a teda napríklad nemá
právomoc vykonať vo veci samej dokazovanie, alebo právomoc rozsudok zrušiť, alebo zmeniť jehovýrok. V tejto súvislosti poukázal na Nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 5/02 zo dňa 21. mája 2003. Pri
výklade ust. § 45 ods. 1 písm. c) zák. o rozhodcovskom konaní, treba mať na zreteli to, že exekučný
súd pri zastavení exekúcie nie je príslušný na meritórny hmotnoprávny prieskum exekučného titulu a

skúma len vlastnosti uloženej povinnosti, nie rozhodnutie samotné. Cieľom takéhoto prieskumu je zistiť,
či povaha samotného plnenia je v súlade s právom. Aj s poukazom na rozhodnutie NS ČR zo dňa
30.10.2009 sp. zn. 33Cdo 2675/2007 poukazuje na to, že existenciu, resp. neexistenciu dôvodu pre
zastavenie exekúcie je možné skúmať len priamo z výroku rozhodcovského rozsudku. Odkazuje aj na
rozsudokSúdnehodvoraEÚC40/08,ktorýsazaoberáprávomocouvnútroštátnehosúdurozhodujúceho

o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti
spotrebiteľa. Podľa Súdneho dvora zásada procesnej autonómie nemôže vyžadovať, aby vnútroštátny
súd kompenzoval nielen opomenutie procesného charakteru spotrebiteľa, ktorý nepozná svoje práva a
ani to, aby exekučný súd úplne nahradil celkovú pasivitu spotrebiteľa v spore pred rozhodcami, ak sa
spotrebiteľ nezúčastní na rozhodcovskom konaní a nepodá ani žalobu o neplatnosť rozhodcovského
rozsudku. Súdny dvor postavil svoj záver na zásade rovnocennosti, podľa ktorej ochrana garantovaná

spotrebiteľovi pri posudzovaní právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v rámci exekučného konania
musí byť porovnateľná s ochranou garantovanou mu vnútroštátnym právom v rámci exekučnej fázy
iných rozhodnutí. Vzhľadom na uvedené nemožno vyvodiť z Európskeho práva za súčasného právneho
stavu záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak
pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. Rovnako z uvedeného

vyplýva,žekomunitárneprávoneukladávnútroštátnemuexekučnémusúdužiadneinépriamepovinnosti
preskúmať vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, okrem prípadu, že by bola narušená zásada
rovnocennosti. Zároveň poukázal na to, že v období do 31.12.2007 sa vzťahovali ustanovenia § 52 až
54 OZ len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v 8. časti OZ, ako aj na zmluvu
podľa § 55 OZ. Zmluva o úvere bola upravená len v Obchodnom zákonníku a v zákone č. 258/2001

Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V dôsledku toho sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala
povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení § 879f ods. 3 OZ. Novelizovaným ustanovením § 52 ods.
1 OZ sa nespravujú nároky vzniknuté pred 1.1.2008 a neposudzuje sa ani platnosť právnych úkonov
vzniknutých pred 1.1.2008 (§ 879 OZ). To znamená, že pokiaľ pred dňom 1.1.2008 bola uzavretá zmluva
o úvere (kde bol dlžník spotrebiteľom), nie je možné práva a povinnosti vzniknuté pred 1.1.2008 z

tejto zmluvy posudzovať podľa ust. § 52 až 54 OZ. Právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej pred
1.1.2008 sa v súlade s § 261 ods. 1 písm. b) ObZ spravujú ObZ bez ohľadu na povahu účastníkov. Ak
je účastníkom spotrebiteľ je potrebné aplikovať ust. zákona o spotrebiteľských úveroch (lex specialis),
práva a povinnosti, ktoré nie sú v tomto zákone tak ObZ a podľa § 1 ods. 2 ObZ. Právna dovolenosť, či
rozporsdobrýmimravmimôžubyťposudzovanélenpodľaprávnychpredpisovplatnýchvčaseuzavretia

zmluvy. Na základe uvedeného žiadal napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Sudca súdu prvého stupňa po oboznámení sa s podaným odvolaním rozhodol o predložení veci
odvolaciemu súdu. Vec tak bola predložená odvolaciemu súdu v súlade s § 374 ods. 4 O.s.p.. Odvolací

súd prejednal vec podľa § 251 ods. 4, § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania. Pri
preskúmavaní napadnutého uznesenia bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej
miery, že nebol oprávnený uznesenie súdu prvého stupňa preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli
výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po takomto preskúmaní napadnutého

uznesenia i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že uplatnené odvolacie
dôvody nemôžu privodiť zmenu, či zrušenie napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Odvolací súd si osvojuje odôvodnenie prvostupňového súdu, na ktoré poukazuje a v súvislosti s
odvolacími námietkami na potvrdenie správnosti záverov súdu prvého stupňa uvádza:

Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú správne súd prvého stupňa aj bez návrhu prioritne riešil, je otázka
platnosti rozhodcovskej doložky (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 3Cdo
146/2011, 6Cdo 143/2011, uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach IV. ÚS 55/2011,
IV. ÚS 60/2011 a nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1.11.2011).

Ak Všeobecné podmienky poskytnutia úveru obsahujú aj iné zmluvy, ako je v danom prípade
rozhodcovská zmluva, potom tieto zmluvy musia spĺňať všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje. V
zmysle § 4 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva môže mať formuosobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. V oboch prípadoch však rozhodcovská
zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Tzv. rozhodcovská doložka vo všeobecných podmienkach (čl. 29), že spory medzi účastníkmi budú
rozhodované pred rozhodcovským súdom, predpokladá uzavretie písomnej dohody a nepostačuje len
odkaz na všeobecné podmienky poskytnutia úveru.

Ak teda rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v písomnej forme, potom je neplatná, čo malo za

následok, že nebola daná právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať tento spor. Ak tak rozhodcovský
súd urobil, ide o rozhodnutie, ktoré nemôže byť exekučným titulom, pretože na vydanie takéhoto
rozhodnutia ho strany sporu nezmocnili.

Súd prvého stupňa odôvodnil rozhodnutie tým, že k platnému uzavretiu rozhodcovskej doložky nedošlo.
Rozhodcovský súd preto nemohol prejednať spor. Ide o zásadné rozhodnutie a odvolací súd sa s ním

stotožňuje(porov.uznesenieNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky2Cdo245/2010zodňa30.11.2011).

Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší

proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-
I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací
súd so zreteľom na neplatnú rozhodcovskú doložku nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými
odvolacími námietkami.

Preto odvolací súd uznesenie prvostupňového súdu s osvojením si odôvodnenia ako správne potvrdil
(§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.