Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Friday, February 24, 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 14C/229/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113216423
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Šulek

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2113216423.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Jozefom Šulekom u v právnej veci žalobkyne: . V. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom XXX XX V. XXX, právne zastúpená: JUDr. Romanom Klimekom, advokátom so
sídlom Radničné nám. č.5, 902 01 Pezinok, proti žalovanému 1./: L. J., nar. 01.XX.XXXX, bytom XXX
XX V. XXX, (adresa pre doručovania M. XX, XXX XX H.), žalovanému 2./: W. J., nar. XX.XX.XXXX,
bytom M. XXXX/XX, XXX XX H., právne zastúpení: JUDr. Andreou Čechovičovou, advokátkou so sídlom
Dolné bašty 2, 917 01 Trnava, o určenie neplatnosti právneho úkonu a určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

I. Určuje sa, že Darovacia zmluva pod V XXXX/XX uzavretá medzi darcom L. J., nar.: XX.XX.XXXX,

bytom XXX XX V. XXX a obdarovaným W. J., nar.: XX.XX.XXXX, bytom XXX XX H., M. XXXX/XX, vklad
povolený dňa 23.04.2013 o prevode spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/2- ica k nehnuteľnostiam
parcele registra ,,C“ KN číslo XXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 452
m2, parcele registra ,,C“ KN číslo XXXX/XX, druh zastavané plochy a nádvoria o výmere 1750 m2,
parcele registra ,,C“ KN číslo XXXX/XX, druh zastavané plochy a nádvoria o výmere 23 m2, stavbe
- poľnohospodárska budova bez súpisného čísla na pozemku parc. č. XXXX/X, ktoré sú vlastnícky
vedené na Okresnom úrade Trnava odbor katastrálny na LV č. XXXX pre okres: Trnava, obec: Voderady,

katastrálne územie: Voderady je neplatná.

II. Súd určuje, že nehnuteľnosti:

- parcela registra ,,C“ KN číslo XXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 452 m2
- parcele registra ,,C“ KN číslo XXXX/XX, druh zastavané plochy a nádvoria o výmere 1750 m2
- parcele registra ,,C“ KN číslo XXXX/XX, druh zastavané plochy a nádvoria o výmere 23 m2
- stavba - administratívna budova súpisné číslo XXX na parc. č. XXXX/XX,

- stavba - poľnohospodárska budova bez súpisného čísla na pozemku parc. č. XXXX/X

ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor na
liste vlastníctva číslo XXXX pre okres: Trnava, obec: Voderady, katastrálne územie: Voderady patria do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov - žalobkyne a žalovanému v 1. rade v podiele 1/1.

III. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalovanému v I. a II. rade .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 14.06.2013 sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil, že Darovacia zmluva
pod V XXXX/XX uzavretá medzi darcom L. J., nar.: XX.XX.XXXX, bytom XXX XX V. XXX a obdarovaným
W. J., nar.: XX.XX.XXXX, bytom XXX XX H., M. 12XX/XX, vklad povolený dňa 23.04.2013 o prevode
spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/2- ica k nehnuteľnostiam parcele registra ,,C“ KN číslo XXX/X,druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 452 m2, parcele registra ,,C“ KN číslo XXXX/XX,
druh zastavané plochy a nádvoria o výmere 1750 m2, parcele registra ,,C“ KN číslo XXXX/XX, druh
zastavané plochy a nádvoria o výmere 23 m2, stavbe - poľnohospodárska budova bez súpisného čísla

na pozemku parc. č. XXXX/X, ktoré sú vlastnícky vedené na Okresnom úrade Trnava odbor katastrálny
na LV č. XXXX pre okres: Trnava, obec: Voderady, katastrálne územie: Voderady je neplatná.

2. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným 1./ uzavrela dňa 13.10.2001 pred Matričným úradom v
Budmericiach manželstvo. Žalovaný 1 podal návrh na rozvod manželstva, ktorý je vedený pod sp.zn.

11P/36/2013 pred Okresným súdom v Pezinku. Ďalej žalobkyňa uviedla, že z informácii na GKÚ
Bratislava zistila, že žalovaný 1./ spoluvlastnícky podiel 1/2 na nehnuteľnostiach zapísaných LV č.
XXXX previedol na svojho brata - žalovaného 2./ darovacou zmluvou, ktorej vklad bol povolený pod
č. XXXX/XX, dňa 23.04.2013. Žalobkyňa uviedla, že k prevodu spoluvlastníckeho podielu došlo počas
manželstva pri nehnuteľnostiach nadobudnutých počas manželstva, pričom žalovaný 1./ žalobkyňu
neinformoval o prevode spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach. Žalobkyňa má za to, že aj

keď pri kúpe nehnuteľností nebola uvedená ako nadobúdateľ, má však za to, že nehnuteľnosti patria
do bezpodielového spoluvlastníctva (ďalej len „BSM“) manželov, pričom pri prevode spoluvlastníckeho
podielu (ďalej len „SP“) nešlo o bežnú, pričom má za to, že ide o relatívne neplatný právny úkon, ktorého
neplatnosti sa dovoláva.

3. Žalobkyňa k žalobe pripojila: 1) výpis z listu vlastníctva č. XXXX(č.l.X-X) 2), list adresovaný
žalovanému 1./ s dovolaním sa neplatnosti vrátane doručenky (č.l.8-10), 3) kópiu návrhu na rozvod
manželstva (č.l.12-15),

4. Žalovaní sa k prvotnej výzve súdu na vyjadrenie, napriek riadnemu doručeniu (č.l.18 nevyjadrili. Na

pojednávaní dňa 27.06.2014 sa žalovaný bránili tým, že nehnuteľnosti nepatria do masy BSM, nakoľko
boli získané za prostriedky patriace do výlučného vlastníctva žalovaného 1./. Žalovaní súčasne namietol
nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení.

5. Súd vyžiadal kópiu katastrálnych spisov V XXXX/XX (č.l.44-450) a a V XXX/XX (č.l.51-89).

6. Žalobca doručil súdu na pojednávaní dňa 19.09.2014 zmenu žaloby, ktorú súd pripustil uznesením č.k.
14C/229/2013-94 zo dňa 29.10.2014. Zmeneným petitom sa žalobkyňa domáha určenia tak neplatnosti
dotknutej darovacej zmluvy, ako aj určenia, že parcela registra ,,C“ KN číslo 172/9, druh pozemku
zastavané plochy a nádvoria o výmere 452 m2, parcele registra ,,C“ KN číslo XXXX/XX, druh zastavané

plochy a nádvoria o výmere 1750 m2, parcele registra ,,C“ KN číslo XXXX/XX, druh zastavané plochy
a nádvoria o výmere 23 m2, stavba - administratívna budova súpisné číslo XXX na parc. č. XXXX/XX,
stavba - poľnohospodárska budova bez súpisného čísla na pozemku parc. č. XXXX/X, ktoré sú zapísané
v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor na liste vlastníctva číslo
XXXX pre okres: Trnava, obec: Voderady, katastrálne územie: Voderady patria do bezpodielového

spoluvlastníctva manželov - žalobkyne a žalovanému v 1. rade v podiele 1/1.

7. Žalovaní na pojednávaní dňa 04.02.2015 zotrvali na tvrdeniach, že vec slúžila v súlade s vôľou
oboch manželov výlučne žalovanému v rade 1./, pričom tento na kúpu použil výlučne svoje prostriedky,
nepatriacedoBSM.Žalovanívrade1./ďalejuviedol,ženehnuteľnostibolizakúpenézaúčelom,abytieto

boli v spoluvlastníctve jeho, jeho bratov a švagra, pričom brat na žalovaného naliehal, aby nehnuteľnosť
na neho previedol, nakoľko žalobkyňa uviedla, že nebude rešpektovať ich spoluvlastníctvo. Žalovaný
1./ ďalej uviedol, že na kúpnej cene sa podieľali všetci štyria, pričom pozemok kúpil on a žalovaný 2./
brat. Cenu za budovu vo výške 3.153,42 eur (95000,- Sk) zaplatil žalovaný 1./ podľa svojho vyjadrenia
zo svojich prostriedkov, ktoré mal pred manželstvom stým, že zostatok na účte v Slovenskej sporiteľni

mal ku koncu roku 2001 vo výške 3.651,33 eur (110.000,- Sk), pričom mu prichádzalo na účet z BMG
INVESTU suma vo výške 8.000265,55 eur (8.000,- Sk). Žalovaný tvrdil, že prostriedky boli výlučne
jeho, o čom žalobkyňa vedela. Záverom uviedol, že žalobkyňa nevedela o prevode nehnuteľností v roku
2013 od neho, nakoľko sa nerozprávali. Žalovaný 1./ sa v rámci doplňujúceho výsluchu vyjadril, že mal
doma prostriedky v hotovosti vo výške 200.000,- Sk, ktoré používal na podnikanie, pričom časť týchto

prostriedkov si vzala žalobkyňa vo výške 40.000,- Sk. Ďalšie prostriedky mal žalobca v BMG investe a
v DRUKUSE, odkiaľ mu chodili mesačné platby vo výške 12.500,- Sk (8.000,- SK na účet a 4.500,- Sk
poštou). Žalovaný 1 uviedol, že daroval polovicu SP žalovanému 2/, nakoľko sa tak dohodli s ostatnými
účastníkmi pôvodnej dohody.8. Žalovaní 2./ na pojednávaní dňa 04.02.2015 uviedol, že považuje darovaciu zmluvu za platnú,
pretože nehnuteľnosti kúpil spolu s bratmi a švagrom. Žalovaný 2./ nevedel uviesť z akých prostriedkov

vyplatil cenu za budova a pozemok. Žalovaný 2./ súčasne uviedol, že spoločné podnikanie malo ten
charakter, že žalovaní vykonávali činnosť popri zamestnaní, pričom nešlo o podnikanie, kde by bola
povinnosť si viesť účtovníctvo, ale také, kde si dochovali pre seba ošípané a urobili výrobky pre seba,
ktoré si vzájomne rozobrali, pričom sem tam niečo predali, ako predaj z dvora. Od roku 2008 tam
prevádzkoval žalovaný 1./ pneuservis, ktorý následne odpredal ako spoločnosť s ručeným obmedzeným

svojmu bratovi O..

9. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 04.02.2015 vypovedala, že nehnuteľnosti zakúpili za cenu 12.647,88
eur (381.030,- Sk ) a 5.169,99 eur (155.751,- Sk). Žalobkyňa na pojednávaní tvrdila, že účet č.
XXXXXXXXXX/XXXX, ktorý žalovaný označil za svoj vlastný účet, bol spoločným účtom, aj keď
dispozíciu s ním mal len žalovaný 1./. Žalobkyňa taktiež uviedla, že na účet boli vložené prostriedky vo

výške 3.983,27 eur (120.000,- Sk) predstavujúce svadobný dar.

10. Na pojednávaní dňa 01.04.2015 svedok O. J. (brat žalovaných) uviedol, že nehnuteľnosti kúpili do
spoločného vlastníctva so žalovanými a švagrom, pričom na kúpnu cenu sa poskladali všetci štyria.
Nehnuteľnosť bola napísaná na žalovaného 1./, pričom následne tam chovali ošípané pre vlastnú

potrebu. V rámci výpovede doplnil, že nevie koľko chovali ošípaných, nevie koľko utŕžili za ne peňazí, ale
robili to s cieľom dosiahnuť zisk. Svedok ďalej uviedol, že použil žalovaný 1./ na kúpu svoje prostriedky.
Svedok uviedol, že v nehnuteľnosti podnikali, viedli účtovníctvo, ktoré však nevie predložiť vzhľadom na
odstupčasu,nepamätalsi,čiplatilidane,myslísi,ževidelpôvodnékúpnezmluvy,pričomnemápísomné
dôkazy o poskytnutí peňažných prostriedkov. Svedok súčasne uviedol, že sa cíti byť spoluvlastníkom

nehnuteľností v podiele 1/3, nakoľko v roku 2008 vyplatili švagra p. R.. Súd konštatuje, že svedok na
otázku právneho zástupcu žalovaných, či mu niekto hovoril ako má vypovedať, v prvom bezprostrednom
momente vypovedal áno, pričom následne na opakujúcu otázku odpovedal, že to zle pochopil, a teda
nikto ho neovplyvňoval.

11. Na pojednávaní dňa 01.04.2015 svedok W. R. uviedol, že nehnuteľnosti nadobudli do vlastníctva
žalovaní spolu s ním a O. J., pričom sa cítil ako vlastník dotknutých nehnuteľností, až do roku 2007, kedy
mu žalovaní vrátili 90.000,- Sk tj. sumu, ktorú do nehnuteľností vložil. Svedok sprvu uviedol, že kúpna
cena bola 380.000,- Sk, a skladali sa po 90.000,- Sk, čiže 360.000,- Sk, následne sa opravil.

12. Svedok V. B. pri výpovedi uviedol, že na svadbe sa do venca vybralo 120.000,- Sk, pričom podľa
neho peňažné prostriedky vložili na účet, uvedené však osobne nevidel. Svedok ďalej uviedol, že
pomáhal žalovanému a žalobkyni nadobudnúť nehnuteľnosti, pričom ak by mali byť tieto nadobudnuté
len do výlučného vlastníctva žalovaného 1./, tak by mu svedok nepomáhal. Svedok tiež uviedol, že
žalobkyňa a žalovaný 1./ 11 rokov bývali u nich, až do vzniku vážnych manželských rozporov.

13. Svedkyňa E. J. na pojednávaní dňa 17.06.2015 uviedla, že podľa jej vedomosti nehnuteľnosti
nadobúdali do vlastníctva žalovaní, O. J. a W. R., pričom každý podľa nej dával rovnaký diel na kúpnu
cenu. Svedkyňa uviedla sumu 100.000,- Sk, pričom šlo o výlučné peniaze jej manžela. Následne sa
tam chovali ošípané a kúpili žalovaní pozemky pod nehnuteľnosťou. Ďalšie skutočnosti uviesť svedkyňa

nevedela.
.
14. Z obsahu výpisov z účtu od Slovenskej sporiteľne (č.l.125-129), plynie, že žalovaný 1./ mal v čase
uzavretia manželstva na účte 91.012,- Sk, pričom následne mu prišlo z BMG INVEST, s.r.o., platby vo
výške 20.250,- Sk a boli pripísané úroky vo výške 577,10 Sk. V januári 2002 došlo k pripísaniu sumy

8.100,- Sk od BMG INVEST, s.r.o., a vkladu v hotovosti vo výške 15.000,- Sk. Následne došlo k výberu
sumy 45.000,- Sk a 65.000,- Sk a vkladu vo výške 476.000,- Sk. Následne došlo k opätovným výberom
vo výške 50.000,- Sk, 170.000,- Sk a 60.000,- Sk a vkladu 174.000,- Sk. Potom k opätovným výberom
vo výške 44.000,- Sk a 20.000,- Sk, a vkladu vo výške 70.000,- Sk. Dňa 31.01.2003 bola uhradená
kúpna cena za nehnuteľnosť vo výške 381.030,- Sk. Následne bolo na účte vykonaných viacero vkladov,

výberov, úhrad, až dňa 19.11.2004 bola vykonaná úhrada kúpnej ceny ďalších nehnuteľností vo výške
155.751,- Sk.15. Svedok R.. V. E. uviedol, že žalovaný 1./ prišiel s tým, že má záujem o odkúpenie budovy, pričom
muselo ísť o samostatne hospodáriaceho roľníka. Uvedené podmienky žalovaný 1./ spĺňal, pričom konal
spolu s bratom a ešte s niekým. Zúčastnil sa uvedeného aj p. B., ktorý bol v tom čase za šéfom.

16. Žalovaný 1./ na pojednávaní dňa 25.09.2015 sa nevedel vyjadriť k pôvodu vkladu vo výške 15.000,-
Sk, uviedol, že mohlo sa niečo predať, pričom uviesť presne pôvod prostriedkov nevedel. Žalovaný 1./
k pôvodu prostriedkov vo výške 476.000,- Sk vložených na účet uviedol, že tieto prostriedky vkladali
žalovaní a O. J. a W. R., každý rovným dielom 120.000,- Sk. Žalovaný 1./ ďalej uviedol, že vloženú

sumu tam nenechali, pričom ju následne používali na hradenie nákladov na ošípané a krmiva, pričom
peniaze utŕžené z predaja ošípaných opätovne vkladali na účet. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že
kupovali v rozhodnom čase aj motorové vozidlo v hodnote 350.000,- Sk, pričom nevie uviesť, z čoho túto
sumu vyfinancoval, uviedol, že čiastočne uvedená suma bola hradená zo svadobných darov v rozsahu
120.000,- Sk, 50.000,- Sk dostali od otca žalobkyne, 50.000,- dala žalobkyňa, a zvyšok nevie z čoho
uhradili s tým, že možno použili peniaze, ktoré mali našetrené (výplata žalobkyne, žalovaného 1./).

Žalovaný 1./ pripustil, že vybral aj prostriedky z účtu. Žalovaný 1./ na otázku súdu, či vie preukázať, že
použil prostriedky na kúpu na neho pripadajúceho podielu z vlastných prostriedkov uviedol, že v čase
vzniku manželstva mal prostriedky na účte vo výške 120.000,- Sk a asi 200.000,- Sk doma, pričom na
účte uskutočňoval vklady aj výbery po vzniku manželstva.

17. Žalovaní podaním doručeným súdu dňa 18.08.2016 oznámili, že nedisponujú listinami z rozhodného
obdobia, nakoľko mzdové listy sa archivujú 10 rokov, pričom nedisponujú ani výplatnými páskami.
Súčasnežalovaný1./poodchodezospoločnejdomácnostinedisponujevšetkýmilistinamiohľadneúčtu,
nakoľko ich ponechal v domácnosti žalobkyne. Žalovaný 1./ predložil kópie výpisov z účtu z rozhodného
obdobia.

18. Na pojednávaní dňa 24.02.2017 žalovaní uviedli, že prostriedky vybraté ako svadobný dar boli
použité na kúpu motorového vozidla, ktoré bolo následne dofinancované darom otca žalobkyne vo výške
50.000,- Sk, prostriedkami žalobkyne vo výške 50.000,- Sk a prostriedkami žalovaného 1./.

19. Súd vec posúdil podľa nasledovných ustanovení zákona.

20. Podľa. § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

21. Podľa. § 136 ods. 2 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové.

Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi. Z vykonaného dokazovania tak
vyplynula skutočnosť, že účastníci konania sú podielovými spoluvlastníkmi sporného pozemku každý v
spoluvlastníckom podiele, ako bolo vyššie uvedené.

22. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo

môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. 3)

23. Podľa § 143a ods. 1 Občianskeho zákonníka, Manželia môžu dohodou rozšíriť alebo zúžiť zákonom
určený rozsah bezpodielového spoluvlastníctva. Obdobne sa môžu dohodnúť aj o správe spoločného
majetku.

24. Podľa §143aods.2Občianskehozákonníka, dohodapodľaodsekov1a2vyžadujeformunotárskej
zápisnice. Manželia sa môžu voči inej osobe na túto dohodu odvolať len vtedy, ak jej je táto dohoda
známa.

25. Podľa ust. § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže

vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny
úkon neplatný.26. Podľa ust. § 40a Občianskeho zákonníka Ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa
ustanovení§49a,§140,§145ods.1,§479,§589,§701ods.1,§741bods.2,považujesaprávnyúkonza
platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti

sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme,
ktorú vyžaduje dohoda účastníkov(§40)). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym
predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je
takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

27. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

28. Podľa § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch
nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

29. Podľa § 47 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ak zákon ustanovuje, že k zmluve je
potrebné rozhodnutie príslušného orgánu, je zmluva účinná týmto rozhodnutím.

30. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., kataster nehnuteľností (ďalej len „kataster“) je geometrické
určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam,

a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky
vecného práva, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo
správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú
alebo majú trvať najmenej päť rokov (ďalej len „právo k nehnuteľnosti“).

31. Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods.
1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.

32. Podľa § 28 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z., práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú,
menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

33. Podľa § 28 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z., právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného
rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.

34. Podľa § 137 písm. c) a d) zákona č. 160/2015 Z.z., žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo

najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny
záujemniejepotrebnépreukazovať,akvyplývazosobitnéhopredpisu,alebourčeníprávnejskutočnosti,
ak to vyplýva z osobitného predpisu.

35. Podľa § 149 zákona č. 160/2015 Z.z., prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej

obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie
dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

36. Podľa § 150 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z.(ďalej len „CSP“), strany majú povinnosť pravdivo a úplne
uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

37. Súd konštatuje, že žalovaný 1./ nadobudol nehnuteľnosti do vlastníctva počas manželstva, pričom
uvedenú skutočnosť nesporne preukazuje obsah vykonaných listinných dôkazov, a to jednak obsah
pripojených katastrálnych spisov (č.l.44-89), ako aj výpisov z listov vlastníctva.
A) Súd obranu žalovaných, že nadobudli nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva v čase pôvodnej

kúpy vyhodnotil ako nedôvodnú z nasledovných dôvodov:
a) vlastnícke právo k nehnuteľnosti sa nadobúda na základe písomnej zmluvy (§46 OZ), preto ak
žalovaní (a prípadne ďalšie osoby) nedodržali písomnú formu zmluvy, tak táto je absolútne neplatná a
nemožno na ňu prihliadnuť.
b) súd ďalej konštatuje, že žalovaný 2./, O. J. a W. R., sa nikdy nestali spoluvlastníkmi nehnuteľnosti,

nielen pre nedostatok písomnej formy, ale aj skutočnosť, že vlastnícke právo sa nadobúda na základe
písomnej zmluvy povolením vkladu do katastra nehnuteľností. Len takto možno riadne nadobudnúť
vlastnícke právo. Tvrdená dohoda o nadobudnutí dotknutých nehnuteľností je z dôvodu nedodržania
písomnej formy a nezavkladovania (§47 OZ v spojení s § 28 zákona č. 162/1995 Z.z.) písomnevyhotovenej zmluvy s ohľadom na všetky okolnosti neplatná a takýto nedostatok nemožno žiadnym
spôsobom odstrániť.
B) Vo vzťahu k obrane žalovaného 1./, že nadobudol nehnuteľnosti zo svojich výlučných prostriedkov,

ktoré mal pred manželstvom a za účelom svojho podnikania, súd vyhodnotil ako nedôvodnú z
nasledovných dôvodov:
a) v priebehu konania bolo preukázané, že žalovaný 1./ nemal výlučne vlastné prostriedky, ale
nehnuteľnosť nadobudol za prostriedky získané od svojich bratov a švagra, ako aj z prostriedkov
patriacich do BSM. Žalovaní po celú dobu tvrdili, že prostriedky na nehnuteľnosť, ktoré vynaložili boli

spoločné, aj keď v zásade všetky skutočnosti boli len v rovine svedeckých tvrdení, a to svedeckých
tvrdení blízkych osôb žalovaného 1./. Ak by súd prijal tieto tvrdenia za nesporné, tak v dôsledku nich
nešlo o majetok nadobudnutý do vlastníctva tretích osôb, ale majetok nadobudnutý do BSM, nakoľko
peňažné prostriedky tretích osôb nepredstavujú vklad tretej osoby v prospech žalovaného 1./, ale
bezdôvodné obohatenie na strane manželov, ktoré vzniklo momentom povolenia vkladu v prospech
žalovaného v rade 1./. Už uvedená skutočnosť vyvracia tvrdenie žalovaného 1./ o jeho výlučných

prostriedkov, za ktoré nadobudol nehnuteľnosť. Súd dospel na základe vykonaných dôkazov (výpisy
z účtu a vyjadrenia žalovaných na pojednávaní) k záveru, že žalovaný nemal prostriedky ani na
svoj teoretický spoluvlastnícky podiel, nakoľko síce v čase uzavretia sobáša mal prostriedky vo
výške 91.012,- Sk, ku ktorým pribudli úroky z vkladov v BMG INVEST, s.r.o., avšak tieto prostriedky
následne použil podľa vlastného tvrdenia na podnikanie, a následne tržby z podnikania použil na nákup

teoretického 1 podielu na nehnuteľnosti, pričom však podľa vlastnej výpovede používal prostriedky
získané z podnikania na úhradu potrieb domácnosti (viď výpoveď č.l. 109 rub). Súd ako účelové
vyhodnotil tvrdenie, že žalovaný 1./ mal v čase uzavretia manželstva doma prostriedky vo výške
200.000,- Sk, pričom však následne po uzavretí manželstva v rozpore s uvedeným (a logikou veci),
vybral prostriedky z účtu, aby ich použil na úhradu podnikateľských výdavkov, pričom predtým tvrdil, že

uhrádzal podnikateľské výdavky práve z týchto prostriedkov.
b) súd vyhodnotil obranu žalovaných o nadobudnutí nehnuteľností za účelom výslovne podnikateľských
aktivít žalovaného 1./ ako účelovú. Súd pri tomto vyhodnotení vychádzal zo skutočnosti, že vyjadrenia
žalovaných ako aj svedecké výpovede príbuzných žalovaných boli účelové, pričom sa vzájomne
rozchádzali. Žalovaný 1./ uviedol viackrát rôzne skutočnosti, pričom v niektorých prípadoch dokázal

zodpovedať otázky veľmi detailne a v niektorých si vôbec nespomenul, pričom sa vzťahovali na
rovnaké obdobie a významovo - hodnotovo šlo o rovnaký výdaj. Žalovaný 1./nevedel uviesť, z čoho
zaplatili za motorové vozidlo sumu 350.000,- Sk, resp. časť kúpnej ceny vo výške 130.000,- Sk. Súd
vyhodnotil z výpovedí žalovaných a nimi navrhnutých svedkov, ako najvierohodnejšiu sčasti výpoveď
žalovaného 2./ čo do výpovede o podnikateľských aktivitách, a to z dôvodu, že tento odpovedal na

otázky v súlade s dôkaznou situáciou, pričom jeho výpovede potvrdzujú aj dôkazy z obsahu spisového
materiálu, resp. skutočnosť, že dôkazy nie sú. Žalovaný 2./ uviedol, že podnikali popri zamestnaní za
účelom prilepšenia si do domácností, preto chovali ošípané pre vlastnú potrebu, robili z nich výrobky,
a občas niečo predávali, ako predaj z dvora, pričom nešlo o podnikanie, kde by boli povinný viesť
účtovníctvo (č.l.110 tretí odsek od spodného okraja). V časti, kde žalovaný 2./ sa vyjadroval k úhrade

kúpnej ceny za nehnuteľnosti, súd vyhodnotil jeho výpoveď, ako nevierohodnú, nakoľko žalovaný sa
nevedel vyjadriť, kde vzal prostriedky na kúpu nehnuteľností, pričom uviedol: „myslím si, že z mojich
výlučnýchprostriedkov“.Súdkonštatuje,žeajsodstupomčasu,nemôžeúčastníkuviesť,žesinepamätá
takúto podstatnú okolnosť, pričom však zároveň tvrdiť, že uhrádzal časť sumy. Súd takéto tvrdenia
musí vyhodnotiť ako nevierohodné a nepreukazné, t.j. účelové. Súd ďalej vyhodnotil ako účelové

tvrdenia žalovaného 1./ a svedka O. J., ktorý uvádzali, že viedli účtovníctvo, avšak žiadny takýto
dôkaz neoznačili, nepredložili, a na požiadavku reagovali tak, že nevedia, kde by sa takéto doklady
mohli nachádzať, nakoľko ich vyjadrenie a výpoveď je v rozpore s výpoveďou žalovaného 2./, ktorý
zásadne iným spôsobom popísal vzájomnú „podnikateľskú činnosť“. Súd má zato, že v danom prípade,
nešlo o podnikateľskú činnosť v pravom slova zmysle, tak ako je definovaná v Obchodnom zákonníku,

alebo Živnostenskom zákone, ale o napĺňanie potrieb rodín zúčastnených osôb, ktorú vykonávali popri
zamestnaní, ako vedľajšiu činnosť (čo reálne aj všetci potvrdili) a teda nejde o podnikanie, pri ktorom by
mal byť majetok chápaný výlučný majetok žalovaného 1./, ale ako majetok patriaci do BSM, nakoľko,
tento primárne mal slúžiť na uspokojovanie potrieb rodiny a nie na podnikateľský zisk. Súd ďalej
konštatuje, že svedecké výpovede svedkov navrhnutých žalovanými ako aj a vyjadrenia žalovaných

sa rozchádzali aj v časti, koľko zaplatili kúpnu cenu, keď žalovaný v rade 1./ uviedol 90.000,- Sk, O.
J. uviedol XXX.XXX,- Sk a W. R. uviedol sumu najskôr 90.000,- Sk a potom dodal, že 100.000,- Sk
im dala mama, pričom uvedenú skutočnosť žiadny zo žalovaných, alebo svedkov predtým neuviedol.
Súd na základe uvedených skutočností má pochybnosti o vierohodnosti svedkov a nimi uvádzanýchskutočností, ktoré nemožno vziať za preukázané, vzhľadom na svoje vzájomné rozpory a obsahové
nezhody. Súd súčasne vyhodnotil ako účelový aj prevod spoluvlastníckeho podielu žalovaného 1./ na
jedného z bratov, keď podľa tvrdení, chceli dať veci do poriadku, pričom podľa tvrdeného stavu, by mali

byť spoluvlastníkmi všetci traja bratia.
c) súd v súvislosti s tvrdeniami žalovaných o podnikateľských aktivitách žalovaného 1./ má za to, že
žalovaní neuniesli dôkazné bremeno, kedy reálne nepreukázali, že by vykonávali podnikateľskú činnosť,
ostatne to žalovaný 2./ ani netvrdil. Súd uvádza, že žalovaní nepredložili žiaden listinný dôkaz, ktorý
by preukazoval ich podnikateľskú aktivitu, a to ani výpis zo štatistického registra organizácii, žiadne

účtovníctvo,prípadneinédoklady,adokoncasauvedenémubránili,keďtvrdili,žetakétodokladynemajú
k dispozícii s ohľadom na čas kedy boli vystavované. Súd v tejto súvislosti poukazuje na výpoveď
žalovaného 2./, ktorý uviedol, že takéto doklady ani neexistovali. V súvislosti s námietkou žalovaných
na čas od vystavenia dokladov, súd konštatuje, že v čase začatia konania tieto doklady boli povinný ešte
archivovať, pričom ich strata v priebehu konania, ak existovali, sa javí ako účelová.
d) súd konštatuje, že z verejne prístupného štatistického registra organizácii vyplýva, že žalovaný 1./

podnikal ako samostatne hospodáriaci roľník od 15.11.2001 do 01.05.2006.
C) Vo vzťahu k výpovedi svedka B., súd konštatuje, že čo do jeho účasti na získaní nehnuteľnosti
(v časti urýchlenia konania,) nebola jeho výpoveď rozporovaná, čo do zámeru získať nehnuteľnosť aj
pre žalobkyňu áno. Vo zvyšku v zásade nemala výpoveď svedka B. pre konanie význam, preto ju súd
nerozoberal do podrobností.

38. Súd konštatuje, že uznesením č.l. 94 pripustil zmenu žaloby, pričom aj keď je uvedené, že ide o
alternatívny petit, z povahy žalobného petitu ide o eventuálny petit, preto súd druhý nárok nezamietal,
nakoľko rozhodnutie by bolo zmätočné v tom, že v prvom petite, by žalobe o určenie vyhovel a v
alternatívnom petite s totožným obsahom, by žalobu zamietol.

39. Vo vzťahu k žalobnému návrhu súd na základe vyššie uvedených skutočností (uvedených v ods. 37)
rozhodol tak, že žalobnému návrhu v celom rozsahu vyhovel. Súd konštatuje, že naliehavosť právneho
záujmu na požadovanom určení videl v súlade s novými ustanoveniami § 137 CSP v tom, že OZ
výslovne predpokladá, že manžel, ktorý nesúhlasí s nakladaním so spoločnou vecou sa neplatnosti

dovolá, a teda podľa uvedeného zákonného ustanovenia súd mal za to, že môže určiť neplatnosť
dotknutého právneho úkonu, nakoľko naliehavosť právneho záujmu vyplýva priamo z OZ a možnosti
danej druhému manželovi. Súčasne stav, ktorý nastal, kedy spoluvlastníctvo, ktoré by malo svedčiť
bývalým manželom, ale svedčí tretím osobám, vytvára stav, kedy je naliehavý právny záujem na
požadovanom určení, nakoľko žalobkyňa za daného stavu je v právnej neistote, ktorú možno odstrániť

len určovacím výrokom súdu. Súd má za to, že aj keď medzičasom došlo k rozvodu, nedošlo k
takej zmene okolností, kedy by na požadovanom určení nebol naliehavý právny záujem, nakoľko
neprebieha iné súdne konanie, kde by mohla byť riešená takáto otázka, a teda žalobkyňa je stále v
stave objektívnej právnej neistoty, ktorú treba odstrániť. Súd konštatuje, že úkon darovania vyhodnotil
ako relatívne neplatný, nakoľko nehnuteľnosti patria do BSM žalobkyne a žalovaného 1./, nakoľko tieto

neboli nadobudnuté za výlučné prostriedky žalovaného 1./, ktorý uvedenú skutočnosť nepreukázal,
ale iba tvrdil. Súd opätovne poukazuje na skutočnosť, že už len tvrdené skutočnosti o poskytnutí
finančných prostriedkov bratmi žalovaného 1./ vyvracajú skutočnosť, že by nadobudol nehnuteľnosť z
výlučných prostriedkov. Súd tak ako uviedol v ods. 37 v bode A) a B) má za to, že žalovaný 2./ sa v
minulosti nestal spoluvlastníkom dotknutých nehnuteľností pre nedostatok formy úkonu, a nedodržanie

zákonného postupu pri nadobúdaní vlastníckeho práva, a jeho prípadný výdavok, ak aj bol vynaložený,
zakladá mu len nárok z bezdôvodného obohatenia voči bratovi a prípadne jeho bývalej manželke.

40. Súd konštatuje, že posúdenie veci bolo náročné z toho pohľadu, že jednotlivé strany, a to
predovšetkým žalovaní, ale aj žalobkyňa postavili svoju dôkaznú situáciu na tvrdeniach a svedeckých

výpovediach, pričom aj po zákonnom poučení na poslednom pojednávaní dňa 24.02.2017, strany
nemali žiadne návrhy na doplnenie dokazovania, na preukázanie svojich tvrdení. Vzhľadom na okolnosti
prípadu súd pri posudzovaní veci, musel vyhodnotiť, ktoré tvrdenia a svedecké výpovede sú pravdivé,
a ktoré nie. Súd ich vyhodnotil v súlade s ods. 37 (39). Súd pri vyhodnocovaní pravdivosti tvrdení
vychádzal aj z toho, že nehnuteľnosť - administratívna budova súpisné číslo XXX ležiaca na parcele

č. XXXX/XX bola zapísaná na list vlastníctva č. XXXX v roku 2009 na základe Z 1466/09: žiadosti
o zápis stavby zo dňa 04.05.2009 ROUSČ č. OcÚ-705/2009 zo dňa 07.04.2009 + geom. plán č. XX/
XXXX- vz. 99/09, tj. z listu vlastníctva má súd preukázané, že nehnuteľnosť stavba súpisné číslo
XXX vznikla jednoznačne po vzniku manželstva bola zapísaná na list vlastníctva podľa vyhotovenéhogeom. plánu č. XX/XXXX -v.z. 99/09 a obec jej svojím rozhodnutím ROUSČ č. OcÚ-705/2009 zo dňa
07.04.2009 určila súpisné číslo XXX, pričom výlučným vlastníkom tejto budovy bol zapísaný žalovaný
1./. Súd konštatuje, že uvedeným geometrickým plánom bola odčlenená časť pôvodnej parcely č.

XXXX/XX (pôvodná výmera 1773 m2), pričom vznikla nová parcela č. XXXX/XX o výmere 23 m2, na
ktorej je postavená dotknutá nová stavba č. XXX (porovnaj č.l. 6 a č.l. 47 a nasl.). Súd má za to,
že ak by žalovaný 1./, žalovaný 2./ a svedkovia uvádzali svoje tvrdenia pravdivo, nič im nebránilo,
aby novú stavbu administratívnej budovy postavili ako novú vec do spoločného vlastníctva. Uvedenú
skutočnosť však žalovaní ani ich brat nerealizovali, ale naopak novú stavbu zapísali na list vlastníctva

ako vlastníctvo žalovaného 1./, a teda súd má za to, že táto nehnuteľnosť čo do novovytvorenej
stavby ako aj odčlenenej parcely patrí do BSM, a preto súd vo výroku rozhodnutia rozhodol aj ohľadne
tejto nehnuteľnosti. Až následne s odstupom štyroch rokov daroval žalovaný 1./ aj podiel na týchto
nehnuteľnostiach bratovi, avšak v rozpore s tvrdenými skutočnosťami ohľadne spoluvlastníctva tretieho
brata. Súd ďalej konštatuje, že z obsahu spisového materiálu má preukázané, že žalovaný 1./ previedol
podiel v s.r.o. na svojho brata O., (podľa výpovede žalovaného 1./ a 2./ č.l.110 druhý odsek od spodného

okraja) tesne pred podaním návrhu na rozvod manželstva, kde už uvádza, že je poberateľom podpory v
nezamestnanosti s príjmom 400,- eur. Súd má vzhľadom na všetky uvedené okolnosti za to, že žalovaný
1./ postupoval účelovo v tomto konaní, ako aj v konaní o rozvod manželstva, s cieľom zabezpečiť si
lepšie postavenie, pri rozvode a vyporiadaní BSM. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti rozhodol
súd tak, že žalobe v celom rozsahu ako dôvodnej vyhovel, majúc za to, že nehnuteľnosti, pri ktorých

sa žalobkyňa domáha určenia, že patria do BSM, skutočne do BSM patria, a súčasne, že žalovaný 1./
previedol bez súhlasu druhého manžela majetok, na ktorý potreboval jeho súhlas, ktorý nemal, a teda
vyhovel aj žalobe, čo do určenia neplatnosti darovacej zmluvy.

41. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

42. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

43. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa vyššie uvedených citovaných zákonných ustanovení

tak, že nárok na ich náhradu má žalobkyňa ako účastník plne úspešný v konaní voči žalovaným 1./ a 2./.
O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia

prostredníctvom Okresného súdu Trnava ku Krajskému súdu v Trnave.

V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje,
musí byť podpísané. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho

sa odvolateľ domáha.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.