Uznesenie ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Friday, January 13, 2017

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 8C/12/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7809200598
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Dušáková
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2017:7809200598.12

Uznesenie

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Jarmilou Dušákovou v právnej veci žalobcu C. Y., nar. XX.
X. XXXX, bytom D., G. Č.. XX, zastúpený JUDr. Ladislavom Csákóom, advokátom AK so sídlom v
Rožňave, Hviezdoslavova č. 4 proti žalovaným 1/ Ladislavovi Číkovi, Rožňava, Šafárikova č. 3714,
IČO: 33 002932, zastúpený JUDr. Alexandrom Milkom, advokátom AK so sídlom v Rožňave, Ul. Cyrila
a Metoda č. 4 a 2/ I. A., nar. X. X. XXXX, bytom D., U. B. Č.. XXXX/X, zastúpený JUDr. Ladislavom

Törökom, advokátom AK so sídlom v Rožňave, Ul. Šafárikova č. 8, o náhradu škody, o trovách konania,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný 2/ je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania v celom rozsahu - 100 %.

II. Žalovanému 1/ súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Predmetom tohto konania bolo zaplatenie sumy 19 916,35 Eur s 8,5 % ročným úrokom z omeškania
od 31. 10. 2008 do zaplatenia, z titulu náhrady škody pôvodne žalovanými 1/, 2/, ktorú škodu žalobcovi
mal spôsobiť žalovaný 1/ nesprávnym a vadným vykonaním kontroly originality terénneho motorového
vozidla Mitsubishi Pajero a žalovaný 2/ tým, že predal vozidlo, pochádzajúce z trestnej činnosti, teda
vec, ktorá mu vlastnícky nepatrila.

2. Tunajší súd rozsudkom zo dňa 21. 4. 2009 zaviazal žalovaných v 1/, 2/ zaplatiť žalobcovi spoločne
a nerozdielne sumu 19.916,35 Eur s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 31.10.2008 do zaplatenia,
v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku a uložil žalovaným v 1/, 2/ povinnosť zaplatiť spoločne a
nerozdielne k rukám právneho zástupcu žalobcu trovy konania vo výške 3.092,76 Eur, v lehote 15 dní
od právoplatnosti rozsudku.

3. Svoje rozhodnutie súd založil na zistení, že žalovaný 1/ ako živnostník vykonával kontrolu originality
motorových vozidiel. Žalobca si v lete roku 2005 kúpil terénne motorové vozidlo Mitsubishi Pajero
od žalovaného 2/, ktoré malo v tom čase pridelenú Š. R. XXX Q.. Keďže chcel mať istotu, že
vozidlo nepochádza z trestnej činnosti, objednal si u žalovaného 1/ vyhotovenie posudku originality
tohto motorového vozidla. Na základe jeho objednávky žalovaný v 1/v ten istý deň vystavil odborný
posudok pod č. 001949, v zmysle ktorého mal žalobca potvrdené, že číslo karosérie a motora

sú nedotknuté a nie sú na nich žiadne viditeľné stopy neoprávneného vonkajšieho zásahu. Keďže
klasifikácia posudzovaného motorového vozidla bola úplne jasná, bez akýchkoľvek pochybností a bola
označená písmenom "A", práve na základe jasného a jednoznačného vyjadrenia žalovaného v 1/sa
žalobca rozhodol pre kúpu označeného vozidla dňa 24. 8. 2005, t.j. vozidlo od žalovaného 2/ (hneď na
druhý deň po vyhotovení posudku) aj odkúpil. Neskôr dňa 1. 3. 2007 bolo vozidlo zaistené policajnými
orgánmi, pretože vzniklo podozrenie, že pochádza z trestnej činnosti. Napokon sa podozrenie potvrdilo,

a to na základe odborného vyjadrenia kriminálno-expertízneho ústavu PPZ sp. zn. U.-XXX/KEÚ-B.-
V.-XXXX zo dňa 23. 3. 2007. Žalobca náhradu škody od žalovaného 1/ odvodzoval na základe tejskutočnosti, že žalovaný 1/ mu spôsobil škodu vo výške hodnoty vozidla, pretože mu vyhotovil odborný
posudok, na základe ktorého kúpil predmetné motorové vozidlo. Vyhotovený odborný posudok žalobcovi
totiž potvrdzoval, že vozidlo nepochádza z trestnej činnosti. Náhradu škody u žalovaného 2/ si uplatňoval

s odôvodnením, že žalovaný v 2/ mu predal vozidlo, ku ktorému nemal vlastnícke právo, keďže takéto
právo mu nikdy nemohlo vzniknúť k veci odcudzenej.

4. Súd na základe vykonaného dokazovania s poukazom na § 100 ods. 1 OZ, § 106 ods. 1 OZ, § 420
ods. 1 OZ, § 451 ods. 1,2 OZ uzavrel, že žaloba je dôvodná a opodstatnená. Žalovaný 1/zodpovedá za

škodu, v zmysle všeobecnej zodpovednosti (§ 420 ods. 1 OZ), keďže vykonaným dokazovaním bolo
preukázané, že škoda žalobcovi vznikla porušením povinnosti zo strany žalovaného1/, keď neodborným
prístupom vydal osvedčenie o originalite motorového vozidla. Žalobca na základe toho, že bol vydaný
predmetný posudok o originalite vozidla, vozidlo kúpil, a tak žalovaný 1/ zavinil , že došlo k uzavretiu
neplatnej kúpnej zmluvy, čím žalobcovi vznikla škoda vo výške vyplatenej kúpnej ceny. Konaním
žalovaného 1/, ktorý vystupoval ako oprávnený subjekt v jednaní so žalobcom na vydanie odborného

posudku kontroly originality motorového vozidla, došlo k porušeniu právnej povinnosti, a to opomenutím
toho, čo malo byť v súlade s právom vykonané, keďže žalovaný 1/ svojim prístupom porušil svoje
povinnosti a vydal odborný posudok, ktorý nezodpovedal skutočnosti. Naviac pozmenené znaky -
identifikačné číslo na karosérii motorového vozidla javilo známky pozmeňovania, čo bolo viditeľné aj
voľným okom, ako to potvrdil svedok T. B. a ako to vyplynulo aj zo znaleckého posudku I.. Š. I. -

znalcazodborucestnádopravaastrojárstvoč.107/2008,ktorýbolsúčasťoupripojenéhovyšetrovacieho
spisu. V súvislosti s porušením povinností teda došlo ku škode, ktorá je v príčinnej súvislosti s konaním
žalovaného1/,atedajetuvzťahpríčinyanásledku.Príčinnásúvislosťbolavdanomprípadepreukázaná
a vzťah medzi úkonom a vznikom škody bol bezprostredný. Občiansky zákonník síce umožňuje zbaviť
sa zodpovednosti (keď škodca musí preukázať existenciu takých okolností, z ktorých možno spoľahlivo

vyvodiť, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré bolo možné od neho
objektívne požadovať), takéto okolnosti však u žalovaného 1/ neboli zistené, keďže žalovaný 1/ nevedel
preukázať existenciu takýchto okolností. Práve naopak, vydal odborný posudok kontroly originality
motorového vozidla o nedotknuteľnosti čísla karosérie a motora s tým, že nie sú viditeľné stopy
neoprávneného vonkajšieho zásahu, čo ale nezodpovedalo skutočnosti, keďže aj voľným okom boli

viditeľné zmeny čísla karosérie a motora, čo následne vyplývalo hlavne z výpovede svedka M.. T. B..
Naviac bolo otázne, na základe akého oprávnenia žalovaný 1/ vykonával kontrolu originality motorových
vozidiel, keď od spoločnosti I. I. P.. P. D..G.. Q. Q. na to oprávnenie nemal (vyjadrenie spoločnosti I. I.
P.. P. D..G.. č.l. 239 sp.zn. 6C/131/2007).

5. Vo vzťahu k žalovanému 2/, od ktorého žalobca predmetné vozidlo kupoval ako od vlastníka, súd mal
za to, že tento žalovaný nebol vlastníkom motorového vozidla a napriek tomu predmetné vozidlo predal
a prevzal aj kúpnu cenu za motorové vozidlo. Pokiaľ žalovaný 2/ tvrdil, že bol len sprostredkovateľom
predaja motorového vozidla, túto jeho obranu vyhodnotil ako účelovú, pretože ani z jeho výpovede,
ani z výpovede žalobcu nevyplynulo, že by vystupoval ako sprostredkovateľ, naopak vystupoval ako

vlastník, čoho dôkazom bolo i priznanie, že prevzal kúpnu cenu 600.000,- Sk od žalobcu. Taktiež šiel za
žalovaným 1/ a so žalobcom, za účelom vykonania kontroly originality predávaného motorového vozidla
a investoval 100.000,-Sk do predmetného vozidla. V prípade, ak by bol len sprostredkovateľom, takúto
investíciu do predmetného motorového vozidla by zrejme nerealizoval. Vo svojej výpovedi ako svedok (v
konaní sp. zn. 6C/137/2007) taktiež potvrdil, že predmetné vozidlo predal žalobcovi, ktorý ho kupoval od

neho, za čo mu vyplatil 600.000,-Sk v hotovosti, kým on mu odovzdal technický preukaz, príslušenstvo
auta, osvedčenie o originalite a kľúče. Keďže policajnými orgánmi bolo zistené, že uvedené motorové
vozidlo pochádza z krádeže, v dôsledku čoho, bolo aj policajnými orgánmi zaistené (vyšetrovací spis
Č.: G.-XXX/XXXX G. U. Q. I., Ú., z ktorého je zrejmé, že bolo začaté trestné stíhanie voči neznámemu
páchateľovi pre trestný čin krádeže motorového vozidla Mitsubishi Pajero poškodeného J. B., ktorého

vozidlo bolo odcudzené dňa 13. 2. 2002 v Q. M. E. L. M. Č.. XX), preto kúpna zmluva medzi žalobcom
a žalovaným 2/, ktorý nebol vlastníkom motorového vozidla, v zmysle § 39 OZ, je absolútne neplatná, a
tak žalovaný 2/, ktorý prevzal kúpnu cenu motorového vozidla bez právneho dôvodu, bol povinný vydať
neoprávnený majetkový prospech, v zmysle § 451 OZ, t.j. prevzatú kúpnu cenu, keďže tomu na čí úkor
bol neoprávnený majetkový prospech získaný, vznikla škoda, ktorej náhrady sa domáhal.

6. S odôvodnením, že nebolo možné jednoznačne určiť pomer zavinenia žalovaného 1/, a 2/, resp. v
akom pomere sa ktorý škodca podieľal na vzniku škody a podľa toho stanoviť jeho podiel na náhradeškody, súd pôvodne rozsudkom žalovaných 1/ a 2/ zaviazal k zaplateniu žalovanej sumy solidárne, resp.
spoločne a nerozdielne, v zmysle § 438 ods. 1/ a § 439 OZ.

7. Žalobcovi priznal aj úroky z omeškania, v zmysle § 517 ods. 1 OZ, a to vo výške 8,5 % ročne z dlžnej
sumy od 31. 10. 2008 do zaplatenia.

8. O trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal
náhradu trov konania vo výške 3.092,76 Eur.

9. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podali odvolanie žalovaný 1/ a 2/.

10. Žalovaný 1/navrhoval napadnutý rozsudok zmeniť, žalobu voči nemu zamietnuť a priznať mu
náhradu trov celého konania. Podané odvolanie odôvodnil dôvodmi, podľa ust. § 205 ods. 2 písm.
d/, f/ O. s. p., keďže rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa jeho názoru vychádzalo z nesprávneho

právneho posúdenia veci a súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Uviedol, že podľa jeho názoru bol nárok premlčaný, keďže odborný posudok
kontroly originality motorového vozidla bol vypracovaný na základe objednávky žalobcu dňa 23. 8. 2005
a žalobca žalobou svoj nárok uplatnil voči nemu dňa 9. 1. 2009. Vytýkal súdu prvého stupňa nesprávne
právne posúdenie ním vznesenej námietky premlčania, keďže pri premlčaní práva na náhradu škody

je v ust. § 106 Občianskeho zákonníka kombinovaná premlčacia doba (subjektívna a objektívna)
a subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby. Podľa neho
objektívna lehota na uplatnenie práva žalobcom na náhradu škody začala plynúť 23. 8. 2005, resp. 24.
8. 2005 a uplynula dňom 23. 8. 2008, resp. 24. 8. 2008. Žalobca si uplatnil svoj nárok na náhradu škody
voči nemu žalobou podanou na súde dňa 9. 1. 2009, teda nepochybne po uplynutí trojročnej objektívnej

lehoty. Ďalej namietal, že z výsledkov vykonaného dokazovania nevyplývala jeho zodpovednosť za
škodu žalobcu. Poukázal na to, že v spornom období kontrola originality motorových vozidiel nebola
zákonom ustálená a išlo o činnosť, ktorá slúžila len ako pomocná, orientačná informácia o tom, či
na vozidle došlo alebo nedošlo k zmenám pôvodných identifikátorov vozidla. Výsledky kontroly boli
negatívne a posudok bol vypracovaný jeho zamestnancom dňa 23. 8. 2005, vzhľadom na jeho technické

zariadenia a možnosti zodpovedne, presne a nie ľahkovážne a nezodpovedne, ako to ustálil súd prvého
stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia. Motorové vozidlo bolo zaistené policajnými orgánmi až dňa 1.
3. 2007, teda po značnom časovom odstupe a preto je tu pochybnosť, či do vozidla nebolo zasahované
od 23. 8. 2005 inou osobou. Pokiaľ by zásahy do identifikačných údajov vozidla boli viditeľné aj voľným
okom, ako konštatoval súd prvého stupňa, je na mieste otázka, prečo tieto zásahy nevidel a nezistil sám

žalobca. Namietal, že jeho zodpovednosť nevyplýva ani zo zmluvy so žalobcom, ani zo zákona a najmä
nie zodpovednosť do výšky hodnoty vozidla a investícií doň. Podľa žalovaného 1/ si žalobca sám zavinil
to, že uzavrel neplatnú zmluvu a náležitým spôsobom si neozrejmil vlastníctvo k predmetnému vozidlu,
čím zapríčinil, že uzavrel neplatnú zmluvu. Zmluva uzavretá dňa 24. 8. 2005 o kúpe motorového vozidla
je absolútne neplatným právnym úkonom, teda nie z dôvodu, že motorové vozidlo pochádza z trestnej

činnosti, pretože keď je kupujúci dobromyseľný, nemusí ísť vždy o neplatný právny úkon, ale z dôvodu,
že auto kupoval od nevlastníka. Žalovaný 1/ v podanom odvolaní taktiež uviedol, že čo sa týka určenia
pomeru zavinenia žalovaného 1/ a 2/, v tejto časti je rozsudok nepreskúmateľný.

11. Žalovaný 2/ navrhol zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie a priznať mu náhradu trov konania. Podané odvolanie odôvodňoval nesprávnym právnym
posúdením veci súdom prvého stupňa, v zmysle § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. Poukázal na skutočnosť, že
žalobca od počiatku od neho vedel, ako aj z technického preukazu terénneho motorového vozidla, že on
nie je vlastníkom sporného motorového vozidla, keďže v technickom preukaze motorového vozidla bola
evidovaná ako vlastníčka B. B.. Práve kvôli obavám, že žalobca nepoznal vlastníka motorového vozidla,

ako ani jeho technický stav, trval na vykonaní kontroly originality. Z uvedených skutočností je zrejmé, že
on nemôže zodpovedať za škodu, v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Taktiež neprichádzala
do úvahy ani aplikácia ustanovenia § 451 ods. 1,2 OZ, keďže kúpnu cenu odovzdal pánovi F., ktorý bol
vlastníkom sporného motorového vozidla a v priebehu súdneho konania vyšlo najavo, že pán F. vymenil
svoje osobné motorové vozidlo značky Audi A6 za terénny automobil Mitsubishi Pajero s U. B. v tej istej

hodnote. Taktiež v pôvodnej žalobe žalobca uviedol, že predmetné vozidlo odkúpil od U. B.. Podľa neho
bolo teda nepochybné, že žalobca už dňa 24. 8. 2005 vedel, že automobil nie je jeho vlastníctvom, no i
napriek tomu mu vyplatil celú kúpnu cenu. Mohol sa teda domáhať vydania bezdôvodného obohatenia
od neho už nasledujúci deň, kedy mu začala plynúť premlčacia doba. Na tom základe nárok žalobcu vočinemu považoval za premlčaný. Uviedol, že z týchto dôvodov považoval rozsudok súdu prvého stupňa
za nesprávny, keďže súd sa nevysporiadal s predloženými dôkazmi a jeho rozhodnutie vychádzalo z
nesprávneho právneho posúdenia veci.

12.Vpísomnomvyjadreníkpodanýmodvolaniamžalobcanavrholpotvrdiťrozsudoksúduprvéhostupňa
vo veci samej ako vecne správny. K odvolaniu žalovaného 1/ uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo
bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že škoda mu vznikla porušením povinnosti žalovaného 1/
a objektívna a subjektívna premlčacia lehota v jeho prípade začala plynúť od 2. 3. 2007, teda dňom

nasledujúcimpotom,čomubolozaistenémotorovévozidlopolíciou.Pretonámietkapremlčanianemohla
byť dôvodná. K podanému odvolaniu žalovaného 2/ uviedol, že bol presvedčený, že peniaze dáva
vlastníkovi ako osobe oprávnenej vozidlo mu predať a nič na tom nemenilo ani to, že peniaze odovzdal
nie tej osobe, ktorá bola uvedená v technickom preukaze. Polícia nevedie zoznam vlastníkov vozidiel,
ale len ich držiteľov. Je teda úplne bežné, že vlastníkom vozidla je niekto iný, než osoba uvedená v
technickom preukaze. Tvrdil, že žalovaný 2/ sa dopustil porušenia právnej povinnosti, pretože previedol

na žalobcu viac práv než mal on sám a preto nie je rozhodujúce ako následne s utŕženými peniazmi
naložil a či ich odovzdal pánovi F.. V ďalšej časti zotrval v otázke premlčania na dôvodoch, ktoré uviedol
vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného 1/.

13. Odvolací súd na základe podaných odvolaní žalovaného 1/ a žalovaného 2/ prejednal vec podľa

§ 214 ods. 2 O. s. p. bez nariadenia pojednávania, preskúmal napadnutý rozsudok aj s konaním,
ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a dospel k záveru, že neboli splnené podmienky pre
jeho potvrdenie, ani pre zmenu, lebo súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p.), ktoré sa zároveň odzrkadlili v
nesprávnom právnom posúdení veci (§ 205 ods. 2/ písm. f/ O. s. p.), dopustil sa procesných pochybení

a vo veci rozhodol predčasne, keď jeho rozhodnutie bolo s poukazom na výsledky vykonaného
dokazovania, obsah spisu a odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nepreskúmateľné.

14. Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania vo svojom rozhodnutí dospel k záveru,
že žaloba žalobcu je proti žalovaným v 1/, 2/ dôvodná a opodstatnená, keďže žalovaný 1/ zodpovedá

za škodu, v zmysle všeobecnej zodpovednosti § 420 ods. 1/ OZ, a to tým, že škoda žalobcovi
vznikla porušením povinnosti zo strany žalovaného 1/, keď neodborným a ľahostajným prístupom vydal
osvedčenie o originalite motorového vozidla dňa 23. 8. 2005, a to aj napriek tomu, že voľným okom boli
viditeľné zásahy do predmetného motorového vozidla, čo potvrdil aj svedok T. B. a taktiež to vyplýva
zo znaleckého posudku I.. Š. I., znalca z odboru cestná doprava a strojárstvo č. 107/2008, ktorý je

súčasťou vyšetrovacieho spisu, keďže v tomto sa uvádza, že došlo k pozmeňovaniu výrobných čísel
karosérie i motora, čím vozidlo bolo znehodnotené, aj keď bolo v prevádzkyschopnom stave). Žalobca
na základe toho, že mu bol vydaný predmetný posudok o originalite vozidla žalovaným 1/ predmetné
vozidlo od žalovaného 2/ kúpil a tak žalovaný 1/ zavinil, že došlo k uzavretiu neplatnej kúpnej zmluvy,
čím žalobcovi vznikla škoda vo výške vyplatenej kúpnej ceny. Policajnými orgánmi bolo následne dňa

1. 3. 2007 motorové vozidlo zaistené, keďže uvedené motorové vozidlo pochádzalo z krádeže, kúpna
zmluva medzi žalobcom a žalovaným 2/, ktorý nebol vlastníkom motorového vozidla, bola v zmysle § 39
OZ absolútne neplatná a tak žalovaný 2/, ktorý prevzal kúpnu cenu motorového vozidla bez právneho
dôvodu, bol povinný vydať neoprávnený majetkový prospech, v zmysle § 451 OZ, teda prevzatú
kúpnu cenu, keďže tomu, na čí úkor bol neoprávnený majetkový prospech získaný, vznikla škoda, ktorej

náhrady sa domáhal žalobca. Keďže nebolo možné jednoznačne určiť pomer zavinenia žalovaného 1/,
a 2/, resp. v akom pomere sa ktorý škodca podieľal na vzniku škody a podľa toho stanoviť jeho podiel
na náhrade, súd žalovaných 1/, 2/ zaviazal k zaplateniu žalovanej sumy solidárne, v zmysle § 438 ods.
1/ a § 439 OZ. Z obsahu spisu súdu prvého stupňa sp. zn. 6 C 131/07 (pod ktorou sa pôvodne - pred
vylúčením nároku proti novým žalovaným na samostatné konanie vec viedla), ale odvolací súd zistil,

že v technickom preukaze motorového vozidla (č. l. 11 spisu) bol vykonaný záznam o prevode držby
vozidla na inú osobu - žalobcu, už dňa 10.8.2005. Z poskytnutých informácií z evidencie vozidiel zo dňa
4.8.2008 Okresným riaditeľstvom PZ Okresný dopravný inšpektorát L. XXX/X, R. P., č. p. G.-XX-XXXX/
DI-XXXX taktiež vyplýva, že motorové vozidlo L. U., V. D., F. Č.. T. ku dňu 4. 8. 2008 bolo vo vlastníctve
a držbe žalobcu a na základe informačného systému policajného zboru bolo prepísané na súčasného

majiteľa a držiteľa dňa 10. 8. 2005 (č. l. 86 spisu sp. zn. 6 C 131/2007). Taktiež v zozname vozidiel a
histórie vlastníkov predmetného motorového vozidla (č. l. 92 spisu 6 C 131/2007) bolo uvedené, že od
10. 8. 2005 je vlastníkom motorového vozidla C. Y., nar. XX. X. XXXX. V rozpore s uvedenými dôkazmi
(dávajúc do pozornosti taktiež nejasnosť v žalobných tvrdeniach, vo výpovediach účastníkov konania,ako aj svedkov v tomto smere), bolo zistenie súdu prvého stupňa, že ku kúpe predmetného vozidla
došlo až dňa 24.8.2005, t.j. hneď na druhý deň po vyhotovení posudku (dňa 23. 8. 2005) žalovaným 1/.
Žalobcasvojnároknanáhraduškodyprotižalovanému1/odvodilprávezvyhotoveniaposudkuoriginality

motorového vozidla, ktorý nezodpovedal reálnemu stavu motorového vozidla a ktorý ho mal viesť ku
kúpe motorového vozidla, dňa 24. 8. 2005 od žalovaného 2/. Z horecitovaných listinných dôkazov,
ale vyplývalo, že držiteľom a vlastníkom motorového vozidla sa žalobca stal už dňa 10. 8. 2005. S
poukazom na túto skutočnosť boli závery súdu prvého stupňa v tomto smere nepreskúmateľné, keďže
sa s týmito listinnými dôkazmi v rámci vykonaného dokazovania a taktiež aj odôvodenia svojho rozsudku

nevysporiadal.

15. Odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení, sp. zn. 4 Co 75/2009 - 98 uložil súdu prvého stupňa
doplniť dokazovanie, hlavne na zistenie existencie zákonných predpokladov zodpovednosti žalovaného
1/ za škodu žalobcu, podľa § 420 Občianskeho zákonníka, vyporiadať sa vzhľadom na čas vystavenia
posudku originality žalovaným 1/ a čas nadobudnutia vlastníctva predmetného motorového vozidla

žalobcom od žalovaného 2/, podľa dojednaných zmluvných podmienok, s existenciou najmä príčinnej
súvislosti medzi škodou a protiprávnym konaním žalovaného 1/, odstrániť v tomto smere rozpory
vyplývajúce z listinných dôkazov a tvrdení účastníkov, resp. svedkov, vyporiadať sa aj s ďalšími dôvodmi
odvolaní žalovaných a znovu vo veci rozhodnúť po každej stránke preskúmateľným rozhodnutím (§ 157
ods. 2 O. s. p.) a zodpovedajúcim výsledkom vykonaného dokazovania.

16. Súd v intenciách rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach doplnil dokazovanie a opätovne vypočul
účastníkov konania.

17. Na základe vykonaného dokazovania, ako aj vychádzajúc zo záverov rozhodnutia Krajského súdu

v Košiciach, ktoré rozhodnutie je pre prvostupňový súd záväzné, dospel k tomu právnemu záveru, že
žaloba žalobcu je dôvodná a opodstatnená voči žalovanému 2/, v zmysle ustanovenia § 451 ods. 1/,
2/ OZ, ktorý z titulu bezdôvodného obohatenia bol povinný majetkový prospech, získaný plnením z
neplatného právneho úkonu vydať. Súd žalobu voči žalovanému 1/zamietol s tým, že o náhrade trov
konania rozhodne po právoplatnosti vo veci samej.

18. Nesporne v predmetnom konaní bolo preukázané, že žalovaný 2/ tým, že získal finančné prostriedky,
t. j. kúpnu cenu za motorové vozidlo, ktorého nebol vlastníkom, ktoré vozidlo dokonca pochádzalo z
trestnej činnosti, napriek tomu na základe ústnej kúpnej zmluvy žalobcovi vozidlo odpredal a kúpnu
cenu za motorové vozidlo prevzal. Medzi žalobcom a žalovaným 2/ nebola uzavretá písomná kúpna

zmluva, z ktorej by jednoznačne vyplynulo, kedy žalobca nadobudol vlastníctvo k motorovému vozidlu,
došlo medzi nimi len k ústnej dohode ohľadne kúpy sporného motorového vozidla, hoci z ich výpovedí
nesporne vyplynulo, že vlastníctvo k spornému motorovému vozidlu prešlo na žalobcu po zaplatení
kúpnej ceny a následným odovzdaním motorového vozidla žalobcovi, k čomu došlo až po vykonanom
posudku originality t. j. 24. 8. 2005 (nasledujúci deň po vykonanom teste originality), kedy došlo aj k

prihláseniu vozidla na G. F. D. na meno žalobcu.

19. Skutočnosť, že žalobca bol držiteľom motorového vozidla už od 10. 8. 2005, ako to vyplývalo z
policajných záznamov, mala mať vplyv na zodpovednosť žalovaného 1/ za vzniknutú škodu žalobcovi,
absentuje však príčinná súvislosť medzi škodou, ktorá vznikla žalobcovi a protiprávnym konaním

žalovaného 1/, t. j. keď nedošlo k naplneniu zákonných predpokladov zodpovednosti žalovaného 1/
za škodu, v zmysle § 420 OZ. Aj v technickom preukaze motorového vozidla bol vykonaný záznam o
prevode držby vozidla na žalobcu dňa 10. 8. 2005. Z listinných dôkazov teda vyplývalo, že držiteľom
motorového vozidla sa žalobca stal už dňa 10. 8. 2005. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností,
aj keď test originality motorového vozidla nezodpovedal skutočnému reálnemu stavu motorového

vozidla a zamestnancom žalovaného 1/ bol nesprávne vykonaný, predmetná prehliadka vozidla sa
takto realizovala neskôr t. j. 23. 8. 2005 potom, keď už žalobca bol vedený ako držiteľ sporného
motorového vozidla. Vzhľadom na túto skutočnosť pri zisťovaní existencie zákonných predpokladov
zodpovednosti žalovaného 1/ za škodu žalobcu, podľa § 420 OZ, ako je aj vyššie uvedené,
absentuje existencia príčinnej súvislosti medzi škodou a protiprávnym konaním žalovaného 1/, čo

bolo dôvodom zamietnutia žaloby voči žalovanému 1/. Je však potrebné poznamenať, že vyhotovený
posudok originality motorového vozidla ovplyvnil rozhodnutie žalobcu ohľadne zaplatenia kúpnej ceny
za motorové vozidlo, ktorú kúpnu cenu žalovanému 2/ uhradil až po vykonanom teste originality, hocije pravdou, že ako držiteľ predmetného motorového vozidla bol vedený už skôr, ako bol realizovaný test
originality, t. j. od 10. 8. 2005.

20. Vzhľadom na to, že k nadobudnutiu vlastníctva v danom prípade sporného motorového vozidla môže
dôjsť aj inak, než prevzatím veci t. j. ak kupujúci má predmet kúpy už u seba ako oprávnený detentor a
účastníci sa dohodnú, že terajší detentor už bude s vecou nakladať ako so svojou, prípadne vlastníctvo
k veci prejde až po zaplatení kúpnej ceny. Plnením zo zmluvy o predaji hnuteľnej veci v danom prípade
motorového vozidla je na jednej strane odovzdanie veci a na druhej strane zaplatenie kúpnej ceny.

Tieto plnenia sú vzájomne podmienené tak, že v prípade neplatnej kúpnej zmluvy treba viazať jedného
účastníka na vrátenie kúpnej ceny pod podmienkou súčasného vrátenia predmetu kúpy. Nie je vylúčené,
aby k prevzatiu veci došlo aj inak, t. j. odovzdaním jej príslušenstva, ktoré umožňuje faktické ovládanie
veci a je jeho predpokladom (napríklad kľúče od motorového vozidla). V danom prípade z vykonaného
dokazovania vyplývalo, že žalobca nadobudol vlastníctvo k spornému motorovému vozidlu zaplatením
kúpnej ceny a prevzatím motorového vozidla, hoci predmetným motorovým vozidlom , v zmysle dohody

so žalovaným 2/ nakladal už skôr, resp. sa stal jeho užívateľom.

21. Súd mal za to, že voči žalovanému 2/ bola žaloba dôvodná a opodstatnená a to z dôvodov,
ktoré súd uviedol aj v pôvodnom odôvodnení rozsudku, zo dňa 21. 4. 2009 a v plnom rozsahu
poukázal na dôvody tohto rozhodnutia. Opätovne, doplneným dokazovaním bolo nesporne preukázané,

že žalobca predmetné vozidlo kupoval od žalovaného 2/ ako od vlastníka, napriek tomu, že žalovaný
2/ vlastníkom predmetného vozidla nebol, predmetné vozidlo ale predával a prevzal aj kúpnu cenu za
motorové vozidlo. Neobstála ani obrana žalovaného 2/ spočívajúca v tom, že bol len sprostredkovateľom
predaja motorového vozidla. Takáto jeho obrana bola len účelová, pretože z vykonaného dokazovania
nevyplývalo, že by žalovaný 2/ vystupoval ako sprostredkovateľ, naopak, jednoznačne a nesporne

vystupoval ako vlastník, čo v podstate potvrdil aj vo svojich výpovediach, keď prevzal kúpnu cenu
za motorové vozidlo, predtým ešte investoval do predmetného motorového vozidla nie malú finančnú
čiastku, okolo 100 000,- Sk, čo v prípade, pokiaľ by bol len sprostredkovateľom, takúto investíciu
by do motorového vozidla neinvestoval. Znovu súd poukázal aj na jeho výpoveď ako svedka, keď
neštandardným spôsobom získal sporné motorové vozidlo na benzínovej pumpe Slovnaft v M., keď

oslovil neznámeho vodiča, a od ktorého následne sporné motorové vozidlo aj prevzal bez akejkoľvek
kúpnej zmluvy za protihodnotu 100 000,- Sk, ktorý postup realizovaný žalovaným 2/ bol v rozpore
s platnými právnymi predpismi, čomu nakoniec zodpovedala aj skutočnosť, že sporné motorové
vozidlo pochádzalo z trestnej činnosti - krádeže, v dôsledku čoho bolo následne policajnými orgánmi
zaistené. Keďže žalovaný 2/ prevzal kúpnu cenu motorového vozidla bez právneho dôvodu, získal tým

neoprávnený majetkový prospech, ktorý bol povinný vydať, v zmysle ustanovenia § 451 OZ t. j. prevzatú
kúpnu cenu, keďže žalobcovi, na koho úkor bol neoprávnený majetkový prospech získaný vznikla škoda,
ktorej náhrady sa domáhal.

22. Z dôvodov vyššie uvedených súd následne rozhodol tak, že žalobu voči žalovanému 1/ zamietol,

žalovaného2/zaviazalzaplatiťžalobcovisumu19916,35Euristinys8,5%ročnýmúrokomzomeškania
od 31. 10. 2008 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že o náhrade trov konania
súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

23. Súd na základe vykonaného dokazovania a doplneného dokazovania po zrušení predchádzajúceho

jeho rozhodnutia vo veci odvolacím súdom, s poukazom na ust. § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka
uzavrel, že žaloba je dôvodná a opodstatnená voči žalovanému 2/, ktorý z titulu bezdôvodného
obohatenia bol povinný majetkový prospech získaný plnením z neplatného právneho úkonu vydať. V
konaní bolo preukázané, že žalovaný 2/ tým, že získal finančné prostriedky, t.j. kúpnu cenu za motorové
vozidlo, ktorého nebol vlastníkom a ktoré dokonca pochádzalo z trestnej činnosti, vozidlo žalobcovi

odpredal a kúpnu cenu za motorové vozidlo prevzal. Medzi žalobcom a žalovaným 2/ nebola uzavretá
písomná kúpna zmluva, z ktorej by jednoznačne vyplynulo, kedy žalobca nadobudol vlastníctvo k
motorovému vozidlu, došlo medzi nimi len k ústnej dohode ohľadom kúpy sporného motorového vozidla,
z ich výpovedí však nesporne vyplývalo, že vlastníctvo k tomuto vozidlu prešlo na žalobcu po zaplatení
kúpnej ceny a následnom odovzdaní motorového vozidla žalobcovi, k čomu došlo až po vykonanom

posudku originality, t.j. 24. 8. 2005 (nasledujúci deň po vykonanom teste originality), kedy došlo aj k
prihláseniu vozidla na DI v D. na meno žalobcu. Tá skutočnosť, že žalobca bol držiteľom motorového
vozidla už od 10.8.2005, ako to vyplývalo z policajných záznamov, malo mať vplyv na zodpovednosť
žalovaného 1/za vzniknutú škodu žalobcovi, keď neexistuje príčinná súvislosť medzi škodou, ktorávznikla žalobcovi a protiprávnym konaním žalovaného 1/, t.j. avšak nedošlo k naplneniu zákonných
predpokladov zodpovednosti žalovaného 1/ za škodu, v zmysle ust. § 420 Občianskeho zákonníka. Aj
v technickom preukaze motorového vozidla bol vykonaný záznam o prevode držby vozidla na žalobcu

dňa 10. 8. 2005. Z listinných dôkazov teda vyplývalo, že držiteľom motorového vozidla sa žalobca stal
už 10. 8. 2005. Aj keď test originality motorového vozidla nezodpovedal skutočnému reálnemu stavu
motorového vozidla a zamestnancom žalovaného 1/ bol nesprávne vykonaný, predmetná obhliadka
vozidla sa realizovala neskôr, t.j. 23. 8. 2005, po tom, keď už žalobca bol vedený ako držiteľ sporného
motorového vozidla. Uzavrel, že vzhľadom na túto skutočnosť absentuje existencia príčinnej súvislosti

medzi škodou a protiprávnym konaním žalovaného 1/, čo bolo dôvodom zamietnutia žaloby voči tomuto
žalovanému.Vyhotovenýposudokoriginalitymotorovéhovozidlaovplyvnilrozhodnutiežalobcuohľadom
zaplatenia kúpnej ceny za motorové vozidlo, ktorú kúpnu cenu žalovanému 2/ uhradil až po vykonanom
teste originality.

24. Pokiaľ sa žalovaný 2/ bránil proti žalobe tým, že bol len sprostredkovateľom predaja motorového

vozidla, uzavrel, že jeho obrana bola len účelová, pretože z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by
žalovaný 2/ vystupoval ako sprostredkovateľ, naopak, jednoznačne a nesporne vystupoval ako vlastník,
čo potvrdil aj vo svojich výpovediach, keď prevzal kúpnu cenu za motorové vozidlo a predtým ešte
investoval do tohto vozidla nie malú finančnú čiastku (okolo 100.000,- Sk), čo by v prípade, že by bol len
sprostredkovateľom, neinvestoval. Súd poukázal aj na jeho výpoveď ako svedka, keď neštandardným

spôsobom získal sporné motorové vozidlo na benzínovej pumpe Slovnaft v M., keď oslovil neznámeho
vodiča, od ktorého následne sporné motorové vozidlo aj prevzal bez akejkoľvek kúpnej zmluvy za
protihodnotu 100.000,- Sk, ktorý postup realizovaný žalovaným 2/ bol v rozpore s platnými právnymi
predpismi, čomu nakoniec zodpovedala aj skutočnosť, že sporné motorové vozidlo pochádzalo z trestnej
činnosti - krádeže, v dôsledku čoho bolo následne policajnými orgánmi zaistené. Keďže žalovaný 2/

prevzal kúpnu cenu motorového vozidla bez právneho dôvodu, získal tým neoprávnený majetkový
prospech, ktorý bol povinný vydať podľa ust. § 451 Občianskeho zákonníka.

25. Vo vzťahu k námietke premlčania vznesenej zo strany žalovaných súd uzavrel, že predmetný nárok
premlčaný nie je, pretože žalobca sa o skutočnosti, že auto je kradnuté dozvedel až 1.3.2007, kedy

mu bolo vozidlo zaistené a tak premlčacia lehota začala plynúť od 2.3.2007 a uplynula dňa 2.3.2009. V
tejto lehote žalobcom nárok uplatnený bol. Poukázal na subjektívnu a objektívnu premlčaciu dobu pre
právo na náhradu škody a následne na dve zložky subjektívneho prvku významného pre začatie plynutia
subjektívnej premlčacej doby. Osobitne poukázal na začatie plynutia subjektívnej premlčacej doby v
prípade absolútne neplatného právneho úkonu v súvislosti s bezdôvodným obohatením a konštatoval,

že nárok žalobcu premlčaný nie je, keďže premlčacia lehota mu začala plynúť len od 2.3.2007, t.j. od
zaistenia motorového vozidla, kedy sa dozvedel, že toto vozidlo pochádza z trestnej činnosti a jeho nárok
voči žalovaným bol uplatnený najneskôr 9.1.2009, tj. v zákonnej premlčacej lehote do 2.3.2009. Preto
vznesenú námietku premlčania žalovanými nepovažoval za dôvodnú s tým, že hoci voči žalovanému
1/žalobu zamietol, nestalo sa tak z dôvodu premlčania nároku, ale z dôvodu, že neexistuje príčinná

súvislosť medzi škodou žalobcu a protiprávnym konaním tohto žalovaného.

26. Z týchto dôvodov prvostupňový súd žalobe vyhovel len proti žalovanému 2/, ktorého zaviazal aj
zaplatením 8,5 % ročných úrokov z omeškania z dlžnej sumy s poukazom na ust. § 517 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka a Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Zb.

27. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil poukazom na ust. § 151 ods. 3 O. s. p., podľa ktorého,
súd v zložitých prípadoch najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu
nárokov uplatňovaných v konaní môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

28. Proti predmetnému rozsudku podali odvolanie žalobca a žalovaný 2/.

29. Žalobca navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí
žaloby voči žalovanému 1/ zmeniť a žalobe (v tejto časti) vyhovieť a zároveň mu priznať náhradu

všetkých trov konania. Svoje odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi, podľa ustanovenia § 205 ods.
2 písm. d) a f) O.s.p. Poukázal na úpravu odvolacieho súdu v jeho uznesení zo dňa 21.9.2010 sp. zn.
4Co/75/2009, ktorým zrušil predchádzajúci rozsudok súdu prvého stupňa, z ktorej vyplýva, že odvolací
súd vzhľadom na záznam o prevode držby vozidla na inú osobu v technickom preukaze nemal zapreukázané, kedy došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, k zaplateniu kúpnej ceny, k odovzdaniu a prevzatiu
motorového vozidla a teda aké boli dojednania účastníkov ohľadom prevodu predmetného motorového
vozidla a bola to teda jedna z úloh, s ktorými sa prvostupňový súd mal vyporiadať v ďalšom konaní.

Zdôraznil, že záznam o prevode držby vozidla zo dňa 10. 8. 2005 bol vykonaný bez jeho vedomia, pri
tomtoodhlásenínebolprítomnýanavyšežalovaný2/ajpotvrdil,ženadiktovaljehoúdajeužneviepresne
komu, čím potvrdil jeho tvrdenia. Kým zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie
zmluvy nadobúda účinnosť, kým o prihlásení držby motorového vozidla na inú osobu, táto nemusí mať
ani tušenie.

30. Vo vzťahu k otázkam, kedy došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, zaplateniu kúpnej ceny, k odovzdaniu a
prevzatiu motorového vozidla a aké boli dojednania účastníkov ohľadom prevodu tohto vozidla poukázal
na to, že počas celého súdneho konania uvádzal, že motorové vozidlo bol ochotný kúpiť len pod
podmienkou, že nepochádza z trestnej činnosti, a teda „prejde“ testom originality. Vychádzajúc z jeho
tvrdenia, ako aj z tvrdenia žalovaného 2/, že bol ochotný zaplatiť kúpnu cenu až po uskutočnení kontroly

originality je jasné, že do doby, pokým táto nebola uskutočnená, nebol ochotný kúpiť motorové vozidlo
(uzavrieť kúpnu zmluvu) a zaplatiť kúpnu cenu. K uzavretiu kúpnej zmluvy, zaplateniu kúpnej ceny a
odovzdaniu predmetu kúpy došlo až po vykonanom teste originality, čo potvrdzuje i výpoveď žalovaného
2/ v tom smere, že on vyplatil cenu za test originality a teda sa do toho času správal ako vlastník
vozidla.Namietal,žesúdprvéhostupňanajednejstranekonštatovalnadobudnutievlastníctvažalobcom

k spornému motorovému vozidlu zaplatením kúpnej ceny a prevzatím motorového vozidla s tým, že
cena bola žalovanému 2/ vyplatená až po vykonanom teste originality a teda k prevodu vlastníckeho
práva došlo až po vykonanom teste originality a na jeho základe, je nepochopiteľné, prečo potom podľa
odôvodnenia jeho rozsudku absentuje príčinná súvislosť.

31. Z obsahu odvolania žalovaného X/ I. A. vyplývalo, že žalovaný 2/ navrhol rozsudok súdu prvého
stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým bolo žalobe voči nemu vyhovené zmeniť a
žalobu proti nemu zamietnuť. Žiadal priznať náhradu všetkých trov konania, vrátane trov právneho
zastúpenia. Svoje odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d) a
f) O.s.p. Namietal, že súd prvého stupňa nesprávne posúdil ním vznesenú námietku premlčania,

keď odôvodňoval len subjektívnu premlčaciu lehotu, ktorá však môže plynúť iba v rámci objektívnej
premlčacej doby, ktorú nemôže prekročiť. Nezdôvodnil, kedy podľa jeho názoru začala plynúť objektívna
premlčacia lehota. Poukázal na to, že Občiansky zákonník stojí na princípe premlčania so všeobecnou
trojročnou premlčacou dobou, ktorá plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz (objektívne
vymedzený začiatok od slova mohlo a nie mohol). Právo môže byť vykonané prvý raz, keď vznikne

možnosť podať na jeho základe žalobu, teda keď je actio nata. Tento okamih je daný objektívne a
nezávislé na subjektívnej okolnosti (napr. na tom, že oprávnený nevedel o svojom práve). Žalobca
náhradu škody proti nemu uplatnil z dôvodu, že mu mal predať vec, ku ktorej nemal vlastnícke právo.
Túto skutočnosť však žalobca vedel od počiatku jeho záujmu o kúpu predmetného vozidla a svedčí o
tom aj samotný fakt, že pôvodne podanou žalobou (podanou na súde prvého stupňa dňa 23.8.2007)

sa domáhal náhrady škody od B. B., ktorú vo svojej žalobe označil za vlastníčku sporného vozidla, ba
dokonca osobu, s ktorou uzavrel dňa 24.8.2005 kúpnu zmluvu, t.j. od ktorej vozidlo kupoval. Ak teda
žalobca vyplatil kúpnu cenu jemu, vedel, že ju vypláca nie vlastníkovi predmetného vozidla, a teda
mohol sa domáhať vydania bezdôvodného obohatenia od neho po prvýkrát nasledujúci deň, kedy mu
zároveň začala plynúť premlčacia doba. Počiatok plynutia objektívnej premlčacej lehoty je daný právnou

udalosťou, v ktorej má škoda svoj pôvod, t.j. v danom prípade dňom 24.8.2005, kedy bola uzavretá
kúpna zmluva a napriek týmto skutočnostiam uplatnil svoj nárok na náhradu škody voči nemu až dňa
9.1.2009, teda nepochybne po uplynutí trojročnej objektívnej lehoty. V uvedenej súvislosti poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR uverejnené v Zbierke III komentára OZ, podľa ktorého je nesprávny
názor, že by sa objektívna premlčacia lehota (§ 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka) predlžovala o

premlčaciu dobu subjektívnu (§ 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka), ak začiatok subjektívnej premlčacej
doby dopadne ešte do plynutia objektívnej premlčacej doby (poškodený sa dozvie o škode a o tom,
kto za ňu zodpovedá pred skončením objektívnej premlčacej doby). Súd prvého stupňa vyhodnotil,
že premlčacia doba (nepochybne subjektívna) začala plynúť od 2.3.2007 a mala skončiť 2.3.2009,
objektívna premlčacia lehota však začala plynúť 24.8.2005 a skončila 24.8.2008 a túto nie je možné za

žiadnych okolností predlžiť o plynutie subjektívnej lehoty do 2.3.2009.

32. Tiež vytýkal súdu prvého stupňa, že nesprávne vyhodnotil tvrdenia žalobcu ohľadom kúpy terénneho
motorového vozidla L. U. od neho a jeho vlastníctva k motorovému vozidlu. On nikdy nebol vlastníkomsporného motorového vozidla, lebo nikdy neuzavrel žiadnu zo zmlúv, ktorými možno vlastníctvo
nadobudnúť a o tejto skutočnosti žalobca od počiatku vedel a to od neho. Po celý čas vystupoval
ako sprostredkovateľ a tiež z technického preukazu vozidla bolo zrejmé, že ako vlastníčka sporného

automobilu bola evidovaná B. B.. Práve kvôli obavám, že žalobca nepoznal vlastníka vozidla, ako ani
jeho technický stav, trval na vykonaní kontroly originality. S týmto on súhlasil, automobil pristavili k
žalovanému 1/ a výsledok kontroly bol bez akýchkoľvek pochybností a bol označený písmenom „A“ na
základe čoho sa žalobca rozhodol pre kúpu vozidla. Na tom základe je toho názoru, že k pozmeneniu
identifikačných znakov vozidla mohlo dôjsť až po 24.8.2005. On teda nemôže zodpovedať za škodu,

v zmysle ustanovenia § 420 ods. 1/ Občianskeho zákonníka, nakoľko sa nedopustil porušenia žiadnej
právnej povinnosti a neprichádzalo do úvahy ani ustanovenie § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka,
lebo sa bezdôvodne neobohatil na ničí úkor, keďže kúpnu cenu odovzdal pánovi F., ktorý podľa jeho
názoru bol vlastníkom sporného terénneho vozidla. V priebehu konania vyšlo totiž najavo, že pán F.
vymenil svoje osobné motorové vozidlo zn. Audi A6 za terénny automobil Mitsubishi Pajero s U. B. v
tej istej hodnote. Odovzdaním veci sa stal vlastníkom práve pán F., ktorému v konečnom dôsledku bola

odovzdaná aj kúpna cena za vozidlo Mitsubishi Pajero.

33. Vzhľadom na uvedené považoval rozsudok prvostupňového súdu za nesprávny, nakoľko dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádzalo z
nesprávneho právneho posúdenia veci.

34. Žalovaný 1/ C. Č. navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bola žaloba proti
nemu zamietnutá a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Poukázal na svoju obranu v priebehu
celého konania, predovšetkým na vznesenú námietku premlčania a plynutie premlčacích lehôt, na ktorej
zotrval v plnom rozsahu. Zotrval aj na námietke, že v tomto spore nie je pasívne legitimovaný, keďže

v D. bola zriadená prevádzka I. I. centrály pre expertné stanice kontroly originality so sídlom L. W. Č..
XX, Q. Q.. Poukázal na to, že žalobca si od počiatku nebol vedomý, od koho vozidlo kupuje a tiež na
to, že k prepisu vozidla nedošlo bez vedomosti žalobcu, a teda samotný test originality nebol už taký
podstatný, ako to uvádzal v žalobe žalobca.

35. Odvolací súd na základe podaných odvolaní vec prejednal, preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa
vintenciáchust.§212ods.1O.s.p.ajskonaním,ktorémupredchádzalo adospelkzáveru,žepodaným
odvolaniam nemožno vyhovieť.

36. Súd prvého stupňa rozhodol vecne správne, keď žalobe vyhovel len proti žalovanému X/ I. A. a

žalobu voči žalovanému X/ C. Č. zamietol, aj keď vo vzťahu k žalovanému 1/ z iných dôvodov, ako
uzavrel prvostupňový súd.

37.Súdprvéhostupňazamietnutiežalobyvočižalovanému1/odôvodnilnedostatkompríčinnejsúvislosti
medzi protiprávnym konaním tohto žalovaného a škodou žalobcu, pre ktorý neboli naplnené zákonné

predpoklady zodpovednosti za škodu, podľa ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka. S týmto
záverom súdu prvého stupňa by sa nebolo možné stotožniť, keďže je v logickom rozpore s jeho zistením,
že „vlastníctvo“ k dotknutému terénnemu motorovému vozidlu prešlo na žalobcu po zaplatení kúpnej
ceny a odovzdaní vozidla, k čomu došlo až po vykonanom posudku originality, t.j. 24. 8. 2005. So
zreteľom na uvedené zistenie by totiž záznam o prevode držby vozidla v evidencii vozidiel na Okresnom

dopravnom inšpektoráte v R. P. a v technickom preukaze motorového vozidla dňa 10. 8. 2005 bol bez
právneho významu, keď kúpa vozidla žalobcom naďalej zostala podmienená výsledkom testu originality.
Žalobcovi napriek tomu proti tomuto žalovanému právo na náhradu škody nebolo možné priznať, a to z
dôvodu premlčania, keďže žalovaný v 1. rade sa premlčania tohto práva dovolával.

38. V prejednávanej veci počiatok behu objektívnej premlčacej doby je určený protiprávnym úkonom
žalovaného 1, spočívajúcim v nesprávnom a vadnom vykonaní kontroly originality predmetného
terénneho motorového vozidla. Žalovaný 1/ odborný posudok kontroly originality motorového vozidla
vypracoval dňa 23. 8. 2005, preto trojročná objektívna premlčacia doba začala plynúť dňom 24. 8. 2005
a uplynula dňom 24. 8. 2008. Žalobca proti tomuto žalovanému (a tiež proti žalovanému X/ I. A.) svoj

nárok uplatnil až podaním doručeným súdu prvého stupňa osobne, dňa 30.10.2008 (č.l. 218 pôvodného
spisu sp. zn. 6 C 131/2007), preto sa tak stalo po uplynutí objektívnej premlčacej doby. Žalovaný 1/ sa
premlčania dovolával, preto premlčané právo už nebolo možné proti nemu žalobcovi priznať (§ 100 ods.1 Občianskeho zákonníka). Odvolanie žalobcu proti zamietajúcemu výroku napadnutého rozsudku bolo
preto nedôvodné.

39. Rovnako nedôvodné bolo aj odvolanie žalovaného 2/ proti vyhovujúcej časti rozsudku súdu prvého
stupňa. V tejto časti nárok uplatňovaný žalobcom proti žalovanému 2/ bolo potrebné posúdiť ako
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z neplatnej zmluvy, podľa ustanovenia § 457 Občianskeho
zákonníka. Podľa tohto ustanovenia, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Z dokazovania vykonaného v predmetnej

veci nepochybne vyplynulo, že žalobca kúpnu zmluvu o kúpe predmetného motorového vozidla
značky Mitsubishi Pajero uzavrel so žalovaným 2/, ktorý ale platne vlastníctvo k tomuto vozidlu nikdy
nenadobudol a preto nemohol platne vlastníctvo k tomuto vozidlu ani previezť na žalobcu. Podľa
zásady, že nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako sám má, je predmetná zmluva od počiatku
absolútne neplatným právnym úkonom podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Nemožno sa totiž
stotožniť s obranou žalovaného 2/ v jeho odvolaní, že pri predaji vozidla žalobcovi, vystupoval len ako

sprostredkovateľ kúpy, keďže vlastníkom nebol. Žalobca od počiatku, t.j. už pri podaní prvej informácie
po zaistení motorového vozidla orgánmi policajného zboru jednoznačne uviedol, že vozidlo zakúpil
od I. A., t.j. žalovaného 2/, aj keď bolo evidované na majiteľku z R. P. (č.l. 97 vyšetrovacieho spisu
Okresného riaditeľstva PZ v Q. I. č. ČVS: OUV- 209/2002). B.D. B., na ktorú bolo vozidlo evidované vo
svojej svedeckej výpovedi pred Okresným súdom v R. P. ako dožiadaným súdom (č.l. 55 pôvodného

spisu 6C/131/2007), ale aj na pojednávaní súdu prvého stupňa (č.l. 98 a nasl. pôvodného spisu)
jednoznačne uviedla, že so žalobcom nikdy nejednala, kúpnu cenu za odpredané vozidlo neprevzala,
ani ju nedohadovala a ani vozidlo nikdy neponúkla na predaj. Vozidlo totiž vrátila R. A., vydatej Q.Č.,
od ktorej ho pôvodne nadobudla zámenou za jej motorové vozidlo značky Mercedes a zároveň ju aj
splnomocnila na spätný prepis vozidla, k čomu však nedošlo. Sama nepoznala ani žalovaného 2/ a

nebola s ním v nijakom kontakte. Žalovaného 2/ sprostredkovaním predaja vozidla nepoverila ani R. A.
vydatá Q., ktorá rovnako ako jej manžel T. Q. vo svedeckej výpovedi uviedla, že žalovaného 2/ nepozná,
vozidlo Mitsubishi Pajero po vzájomnom si vrátení vozidiel P. B. B. následne si opäť vymenili s nejakým
pánom z Rožňavy (nie so žalovaným 2/) za jeho vozidlo Audi A6. Napokon z výpovede samotného
žalovaného 2/ na pojednávaní súdu prvého stupňa dňa 15.10.2008, na ktorom bol vypočutý ešte ako

svedok jednoznačne vyplývalo, že vozidlo Mitsubishi Pajero získal jeho kamarát U. F. výmenou za svoje
motorové vozidlo Audi a následne ho previedol na neho. Výslovne totiž uviedol, že žalobca mu vyplatil
za vozidlo 600.000,- Sk, dal mu peniaze v hotovosti, žiadnu zmluvu nerobili, lebo sa dobre poznajú a tie
peniaze zostali jemu, lebo on vyplatil za vozidlo Audi pánovi F..

40. Krajský súd rozsudkom, sp. zn. 4 Co 197/2011 - 170 zo dňa 30. 1. 2014 potvrdil rozsudok súdu
I. stupňa, ktorým žaloba voči žalovanému 1/ bola zamietnutá. Žalovanému 2/ bola uložená povinnosť
zaplatiť žalobcovi 19 916,35 Eur z istiny s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 31. 10. 2008 do
zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň vyslovil, že o náhrade trov konania
rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

41. Žalovaný 2/ proti rozsudku Okresného súdu D., zo dňa 17. 2. 2011 pod sp. zn. 8 C 12/2009 - 133 v
spojení s rozsudkom KS Košice zo dňa 30. 1. 2014, pod sp. zn. 4 Co 197/2011 - 170 podal dňa 30. 5.
2014 dovolanie, ktorým sa domáhal zrušenia vyššie citovaných rozsudkov a vrátenia veci na Okresný
súd D. na ďalšie konanie. Najvyšší súd SR, uznesením sp. zn. 3 Cdo 506/2014 dovolanie žalovaného

2/ odmietol s tým, že dovolanie žalovaného 2/

42. Najvyšší súd SR považoval za neprípustné, keďže sa nepotvrdila existencia procesnej vady, tvrdenej
žalovaným 2/ a v dovolacom konaní nevyšli najavo ani iné procesné javy konania, vymenované v § 237
O. s. p. O trovách dovolacieho konania uložil rozhodnúť súdu prvého stupňa, keďže doposiaľ vo veci

samej nebolo o trovách prvostupňového a odvolacieho konania rozhodnuté.

43. Predmetom tohto konania takto zostalo len rozhodnutie o trovách konania. Súd s poukazom na
tú skutočnosť, že žalovaný 2/ bol v konaní neúspešný, resp. žalobca bol voči žalovanému 2/ v plnom
rozsahu úspešný, súd žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % a to vo vzťahu k

žalovanému 2/. S poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1/ CSP, v zmysle ktorého ustanovenia súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.44. Súd žalovanému 1/ nepriznal náhradu trov konania, s poukazom na ustanovenie § 257 CSP,
v zmysle ktorého ustanovenia, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody
osobitného zreteľa. Predmetné ustanovenie je moderačným právom súdu zmierniť dôsledky uplatnenia

právnychnoriem,upravujúcichnáhradutrovkonania,dávasúdumožnosť,abyzasplneniapredpokladov
v tomto ustanovení uvedených, nepriznal náhradu trov konania úspešnému účastníkovi konania,
u ktorého sú inak splnené predpoklady pre priznanie náhrady celkom, alebo sčasti. Predmetné
ustanovenie umožňuje takto zabezpečiť spravodlivú ochranu práv a oprávnených záujmov účastníka a
docieliť tak pokiaľ možno spravodlivú ochranu práv, čo aplikácia zásady úspechu alebo zodpovednosti

za výsledok vždy neumožňuje. Musí ale ísť o výnimočný prípad k riešeniu situácie, v ktorej je
nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil svoje porušené alebo ohrozené práva, alebo právom
chránené záujmy, získal náhradu trov, ktoré pri tomto konaní dôvodne vynaložil. Rozhodnutie súdu,
podľa ktorého ten, kto v konaní uspel, ale napokon má znášať svoje náklady, bude spravodlivé iba
vzhľadom na výnimočnosť situácie. Súd dôvody hodné osobitného zreteľa vidí hlavne v tom, že
žalovaný 1/ vyhotovil na požiadanie žalobcu ako aj žalovaného 2/, ktorý predával žalobcovi sporné

motorové vozidlo odborný posudok originality motorového vozidla, ktorý bol predmetom kúpy, ktorá
skutočnosť aj ovplyvnila samotnú kúpu motorového vozidla žalobcu, ktorý pred kúpou, hlavne pred
samotným odovzdaním kúpnej ceny za motorové vozidlo chcel mať potvrdené odborným posudkom
žalovaného 1/, že číslo karosérie a motora sú nedotknuté a nie sú na nich žiadne stopy neoprávneného
vonkajšieho zásahu. Žalovaného 1/ žalobca zažaloval z titulu náhrady škody, ktorá mu vznikla

zakúpením predmetného motorového vozidla, ktoré motorové vozidlo mu následne bolo odňaté, pretože
bolo preukázané, že pochádzalo z trestnej činnosti. Aj keď bola žaloba voči žalovanému 1/ zamietnutá
z dôvodu, že v čase zistenia „vadného posudku“ žalobcovi už uplynula objektívna premlčacia doba, to
však nemení na okolnosti, že jeho odborný posudok bol nesprávny, pretože nezodpovedal skutočnému
stavu. Žalobca bol presvedčený, že vozidlo nepochádza z trestnej činnosti, čo mu vlastne „potvrdil“

odborný posudok originality, vyhotovený u žalovanému 1/, ktorý posudok ale nebol správny, ako je aj
vyššie uvedené a žalobcovi bolo motorové vozidlo následne odňaté, čím mu vznikla škoda vo výške
vyplatenej kúpnej ceny motorového vozidla, ktorá škoda t. j. v sume 19 916,35 Eur vznikla žalobcovi
práve z dôvodu, že vyhotovený posudok originality motorového vozidla ovplyvnil jeho rozhodnutie, keď
predmetným posudkom bol ubezpečený, že vozidlo nepochádza z trestnej činnosti, v dôsledku čoho

zaplatil kúpnu cenu za motorové vozidlo žalovanému 2/. Súd v tejto súvislosti poukazuje hlavne na
tú skutočnosť, že zo strany žalobcu k zaplateniu kúpnej ceny a odovzdaniu predmetu kúpy došlo až
po vykonanom teste originality, čo potvrdila aj výpoveď žalovaného 2/. Test originality pre žalobcu
bol podstatný a rozhodujúci pre samotnú kúpu motorového vozidla. Je predsa nemysliteľné, aby test
originality motorového vozidla nezodpovedal skutočnému stavu vozidla, v dôsledku čoho takto žalobca

prišiel o vozidlo, za ktoré zaplatil vysokú kúpnu cenu, ktoré vozidlo v dôsledku toho, že pochádzalo
z krádeže, bolo zaistené a bolo mu následne odňaté. Je potrebné poznamenať, že z vykonaného
dokazovania jednoznačne vyplývalo, že žalobca by nebol pristúpil ku kúpe motorového vozidla, pokiaľ by
test originality potvrdil, že bol realizovaný zásah do motorového vozidla a to v dôsledku trestnej činnosti
krádežemotorovéhovozidla.Pokiaľsažalovaný1/bránil,ževkonanínebolpasívnelegitimovaný,keďže

nemal oprávnenie, aby vykonával kontrolu originality motorových vozidiel, pretože takéto oprávnenie
mala spoločnosť I. I. P.. D.. G.. Q. Q., takýto test originality žalovaný 1/ už vôbec nemal realizovať
a vydať vadný posudok, pretože takto konal v rozpore s platnými právnymi predpismi. Ani prípadná
úvaha o tom, že k pozmeneniu identifikačných znakov vozidla mohlo dôjsť až po 24. 8. 2005 nemá
žiadne opodstatnenie a už vôbec žiadnu logiku, pretože žalobca by jednoducho nemal dôvod takýto

úkon realizovať. Práve žalobca testom originality mal záujem sa utvrdiť v tom, že do vozidla nebol robený
žiadny zásah. Pokiaľ by zo strany žalovaného 1/ bolo dané osvedčenie o originalite motorového vozidla,
ktoré by zodpovedalo skutočnému stavu vozidla, žalobcovi, ako je aj vyššie uvedené, by nebola vznikla
škodaspočívajúcavhodnotevozidla,ktorémuboloodňaté,aktoré,akoboloneskôrzistené,pochádzalo
z trestnej činnosti resp. krádeže. Žalobca by nebol pristúpil k samotnej kúpe motorového vozidla, pokiaľ

by bol uzrozumený tým, že bol robený zásah do vozidla, boli robené zmeny v označení čísla karosérie
a motora a takto by sa predišlo aj kúpe a následnej škode, ktorá žalobcovi vznikla. Bolo by predsa v
rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ by súd priznal žalovanému 1/ trovy konania, s poukazom na jeho
neodborný a nezodpovedný prístup pri vyhotovení odborného posudku.

45. S poukazom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia s tým, že s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1/ CSP, priznal žalobcovi náhradu
trov konania v rozsahu úspechu, to znamená, v konečnom rozsahu 100 %, nakoľko miera úspechu
predstavuje rozdiel medzi úspechom žalovaného 2/ a žalobcu, kým žalovanému 1/ súd trovy konanianepriznal s poukazom na ustanovenie § 257 CSP, z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ako je aj
vyššie uvedené.

46. V zmysle § 262 ods. 2/ CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Protitomutouzneseniujeprípustnéodvolanie,vzmysle§355ods.2/CSPa§357písm.m/CSPvlehote
15 dní od dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach prostredníctvom Okresného súdu Rožňava.

Podľa ustanovenia § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.