Uznesenie Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Košice

Judgement was issued by JUDr. Zdenka Kohútová

Judgement form – Uznesenie

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/72/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109232839
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2011:7109232839.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľa: B. O., spoločnosť s ručením obmedzeným, I., M. X,
XXX XX I., IČO: XX XXX XXX, zastúpeného: I. advokátska kancelária, s.r.o., R. XX, XXX XX I., IČO: XX
XXX XXX, adresa pre doručovanie písomnosti: U. XX, XXX XX I. proti odporcovi: A. X. O., s.r.o., O. X,
XXX F. Bratislava, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného: X. kancelária C., spol. s r .o., I. XX, XXX XX I., IČO:
XX XXX XXX, o zaplatenie XX XXX,XX eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu

Okresného súdu Košice I, č.k. XXCb/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.X.XXXX, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením navrhovateľovi nepriznal oslobodenie od súdnych
poplatkov.

Toto rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil tým, že navrhovateľ v písomnom podaní, ktoré bolo
doručené súdu prvého stupňa dňa 4.2.2010 navrhol zmenu návrhu a súčasne požiadal o oslobodenie
od súdnych poplatkov. Odôvodnil to tým, že konaním odporcu sa navrhovateľ dostal do takej situácie,
že odporca mu v podstate znemožnil podnikanie, čo má za následok jeho nepriaznivú ekonomickú
situáciu a navrhovateľ preto nedisponuje voľnými finančnými zdrojmi, ktorými by mohol uhradiť súdny
poplatok za návrh. Z predloženého súpisu aktív a pasív navrhovateľa vyplýva, že jeho majetok v roku

XXXX predstavoval hodnotu XXX XXX,XX eur, v X. polroku XXXX hodnotu XXX XXX,XX eur. Podľa
navrhovateľom predloženého stavu hnuteľného a nehnuteľného majetku, má navrhovateľ v majetku
stavby v zostatkovej cene v roku XXXX - XXX XXX,XX eur a v 1. polroku XXXX v zostatkovej cene XXX
XXX,XX eur. Zostatková cena samostatných hnuteľných vecí navrhovateľa bola XX XXX,XX eur v roku
XXXXaXXXXX,XXeurvX.polrokuXXXX.Zostatkovácenadopravnýchprostriedkovnavrhovateľabola
4 XXX,XX eur v roku XXXX a 4 XXX,XX eur v 1. polroku XXXX. Zostatková cena inventára navrhovateľa

bola XXX,XX eur v roku XXXX a XXX,XX eur v 1. polroku XXXX. Podľa údajov navrhovateľa stav jeho
bankového účtu vedeného v O. sporiteľni, a.s. bol k XX.XX.XXXX - 5 XXX,XX eur a k XX.X.XXXX -
9 XXX,XX eur, stav účtu vedeného v P. S. bol k XX.XX.XXXX - XX XXX,XX eur a k XX.X.XXXX - 9
XXX,XX eur. Stav kont účtu vo A. banke, a.s. bol k XX.XX.XXXX - XX XXX,XX eur a k XX.X.XXXX
- XX XXX,XX eur. Zároveň navrhovateľ uviedol, že stav finančných prostriedkov na
bankových účtoch je zabezpečený z úverových prostriedkov cudzích zdrojov. Ďalej súd prvého stupňa

zistil, že navrhovateľ je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na T. č. XXXXX, obec Košice - O. mesto,
kat. úz. O. mesto - stavba - budova, stavba - autosalón a zastavané plochy a nádvoria. Z oznámenia
Dopravného inšpektorátu v I. vyplýva, že navrhovateľ je vlastníkom a držiteľom 8 motorových vozidiel
- nákladný príves, nákladné motorové vozidlo A. U., osobné motorové vozidlá zn. A. L. v počte 4 ks a
osobné motorové vozidlo A. R. 1 ks a osobné motorové vozidlo A. R. 1 ks. Za účtovné obdobie roku
XXXX mal navrhovateľ hospodársky výsledok 1 XXX,XX eur.Súd prvého stupňa vec posúdil podľa § 138 ods. 1 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru,
že nie sú splnené podmienky na oslobodenie navrhovateľa od súdnych poplatkov. Samotný nedostatok
finančných prostriedkov ešte neznamená, že jeho majetkové pomery odôvodňujú oslobodenie od

súdnych poplatkov. Z dokladov predložených navrhovateľom vyplýva, že jeho nepriaznivá hospodárska
situácia je dôsledkom skutočnosti, ktorých pôvod je v jeho podnikaní. Pre každú podnikateľský činnosť
je typické, že so sebou nesie riziko neúspechu v podnikaní. Nepriaznivá finančná situácia však nemôže
byť dôvodom pre oslobodenie od súdnych poplatkov, pretože by to znamenalo prenesenie časti rizika
spojeného s podnikaním na štát, čo nie je prípustné. Súd prvého stupňa preto nepriznal navrhovateľovi

oslobodenie od súdnych poplatkov. Uviedol, že potom ako navrhovateľ zmenil návrh, predmetom
konania zostala suma XX XXX,XX eur, ktorá je základom pre určenie súdneho poplatku. Výška súdneho
poplatku za návrh preto predstavuje 2 XXX,XX eur.

Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Uviedol, že s
konaním odporcu, ktoré navrhovateľ opísal v písomnom podaní zo dňa X.X.XXXX sa navrhovateľ

dostal do takej situácie, že v podstate mu odporca znemožnil podnikanie. Vyplýva to aj z vyčíslenia
ušlého zisku za rok XXXX a z vyčíslenia priamej škody za obdobie od X.XX.XXXX do XX.X.XXXX.
Priama škoda za toto obdobie predstavuje XX XXX,X eur a ušlý zisk XX
XXX,XX eur. Tento nepriaznivý finančný stav v ktorom sa navrhovateľ nachádza následkom konania
odporcu, je teda dôsledkom neplatného skončenia servisnej zmluvy uzavretej dňa X.X.XXXX a taktiež

dôsledkom takého konania odporcu, ktoré je v rozpore s nariadeným predbežným opatrením súdom
prvého stupňa v tomto konaní dňa XX.XX.XXXX. Na základe tohto konania odporcu navrhovateľ nemôže
vykonávať plnohodnotne zákaznícky servis ako zmluvný partner odporcu a tak nemôže dosahovať
potrebný príjem na zabezpečenie a vykonanie svojej podnikateľskej činnosti. Navrhovateľovi vzniká
ďalšia škoda a ďalší ušlý zisk. O nepriaznivej finančnej situácií navrhovateľa svedčí aj to, že stav

finančných prostriedkov na jeho bankových účtoch je zabezpečovaný z cudzích zdrojov. Hnuteľné a
nehnuteľné veci, ktoré navrhovateľ vlastní, potrebuje pre výkon svojej podnikateľskej činnosti a pokiaľ
by bol navrhovateľ nútený tento hnuteľný a nehnuteľný majetok speňažiť za účelom uhradenia súdneho
poplatku, znemožnil by sa výkon jeho podnikateľskej činnosti. Toto by znamenalo aj znemožnenie
prístupu navrhovateľa k nestrannému súdu. Navrhovateľ ďalej v odvolaní poukazuje na konanie odporcu

vo vzťahu k navrhovateľovi, ktoré je predmetom dokazovania v konaní o uplatnenej pohľadávke titulom
náhrady škody XX XXX,XX eur. Navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého
stupňa a priznal oslobodenie od súdneho poplatku, alebo aby zrušil rozhodnutie a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vydal vyšší súdny úradník, odvolaciemu súdu ho predložil
sudca súdu prvého stupňa s tým, že ho považuje za správne a odvolaniu nemieni vyhovieť, preto podľa
§ 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku toto odvolanie prejednal odvolací súd.

Odvolací súd prejednal odvolanie navrhovateľa v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia §

212 ods. 1, 3 Občianskeho súdneho poriadku bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.,
pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej, odvolanie smeruje proti uzneseniu a dospel
k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd podľa § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku konštatuje správnosť napadnutého

rozhodnutia a jeho odôvodnenia. Na doplnenie odôvodnenia napadnutého uznesenia a k odvolaniu
navrhovateľa, odvolací súd uvádza nasledovné:

Podľa § 138 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo
sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné

alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa
oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení
sa však nevracajú.

Súd pri rozhodovaní o návrhu účastníka konania na oslobodenie od súdneho poplatku má skúmať

„pomery účastníka konania“. Skúmanie pomerov účastníka konania, je pojem širší ako skúmanie
„majetkových pomerov účastníka konania“. Znamená to, že súd má pri rozhodovaní zohľadňovať nielen
rozsah majetku účastníka konania, z ktorého by mohol zaplatiť súdny poplatok, ale aj celkové pomery
účastníka konania.Medzi celkové pomery účastníka konania, ktoré súd skúma patrí aj to, či účastník konania je právnickou,
alebo fyzickou osobou. Fyzické osoby majú širšie dôvody (sociálne, osobné, rodinné) pre priznanie

oslobodenia od súdnych poplatkov, ako osoby právnické.

Odvolací súd poukazuje na to, že tá skutočnosť, že u právnickej osoby je nepriaznivá finančná situácia,
môže byť dôvodom pre oslobodenie od súdnych poplatkov len vtedy, ak sa v tejto situácii ocitne
nepredvídane, z dôvodov, ktoré nemajú pôvod v jej podnikaní. Taktiež u právnickej osoby je dôvod

pre oslobodenie od súdnych poplatkov len vtedy, ak výška súdneho poplatku je veľmi vysoká, ktorá je
neprimeraná k celkovému majetku účastnícka konania a k jeho celkovým podnikateľským aktivitám.

V prejednávanej veci odvolací súd zistil zo súvahy navrhovateľa k XX.XX.XXXX, teda z poslednej ročnej
súvahy podanej pred vznikom predmetnej poplatkovej povinnosti navrhovateľa za podaný návrh na
začatie konania, že navrhovateľ mal spolu majetok vo výške 1 XXX XXX,XX eur. Z toho vlastnil obežný

majetok vo výške XXX XXX,XX eur, z toho tovar v hodnote XX XXX,XX eur, mal krátkodobé pohľadávky
v hodnote XX XXX,XX eur a na finančných účtoch XX XXX,XX eur. To, že navrhovateľ vykazoval v
daňovom priznaní k dani z príjmov právnickej osoby v roku XXXX stratu, nie je právne významné
pre posudzovanie dôvodov na oslobodenie od súdnych poplatkov, pretože strata podnikateľa nie je
ukazovateľom jeho celkových majetkových pomerov.

Taktiež nie je dôvodom pre oslobodenie od súdneho poplatku to, že predmetom tohto konania je
navrhovateľom uplatnené právo na náhradu škody a ušlého zisku od odporcu za jeho nezákonné
ukončenie servisnej zmluvy. Zákonodarca v ustanovení § 4 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkochpriznalvecnéoslobodenieodsúdnychpoplatkovzaurčitédruhysporovpoplatníkomsúdnych

poplatkov. Nie je však medzi nimi druh sporu - spor o náhradu škody a ušlého zisku z podnikateľskej
činnosti. Taktiež v ustanovení § 4 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch, zákonodarca priznal osobné
oslobodenie od platenia súdnych poplatkov niektorým účastníkom konania, v závislosti od druhu
súdneho sporu. Taktiež nie je medzi týmito oslobodenými osobami uvedený navrhovateľ v konaní o
náhrade škody a ušlého zisku z predmetu podnikania.

Preto podľa názoru odvolacieho súdu nemôže byť dôvodom pre oslobodenie od súdnych poplatkov
navrhovateľa v tom konaní len to, že ide o určitý druh sporu a tiež ani to, že odporca porušil vo vzťahu k
navrhovateľovi určité svoje povinnosti, pretože to je predmetom dokazovania vo veci samej o náhradu
škody a ušlého zisku. Ak navrhovateľ v konaní preukáže, že odporca voči navrhovateľovi pri ukončení

servisnej zmluvy postupoval v rozpore so zákonom a navrhovateľ bude v konaní vo veci samej úspešný,
bude mu ako úspešnému účastníkovi konania priznaná náhrada trov konania od odporcu, vrátane
predmetného súdneho poplatku za návrh. Navrhovateľ ani v odvolacom konaní nepreukázal to, že jeho
majetkové pomery nedovoľujú zaplatiť pomerne nízky súdny poplatok za návrh 2 XXX,XX eur.

Odvolací súd preto podľa § 219 Občianskeho súdneho poplatku potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa
o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov pre navrhovateľa ako rozhodnutie vecne správne.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.