Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, November 25, 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 18C/65/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112211545
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Zdenka Zamecová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2112211545.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou Zdenkou Zamecovou v právnej veci navrhovateľov: 1. Z.. T. R., nar.

X.X.XXXX, XXX XX T. XXX, zastúpený JUDr. Milošom Chrenkom, advokátom, Hlavná 23, Trnava, 2. Z..
J. R., nar. X.X.XXXX, F. XXX, XXX XX T. Q. W. proti odporcovi: STAVOIMPEX Holíč, spol. s r.o., IČO:
36234311, Nám. mieru 20, 905 51 Holíč, zastúpený JUDr. Lászlóm Lengyelom, advokátom, Ružová
dolina 6, 821 08 Bratislava, o zriadenie vecného bremena, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r i a ď u j e na pozemkoch nachádzajúcich sa v obci T., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX
pre k.ú. T. ako parcela reg. „O.“ č. XX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2 a parcela
registra„O.“č.XX/XX-zastavanéplochyanádvoriaovýmereXXXm2aparcelaregistra„O.“č.XX/XXX.

- zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2 vecné bremeno, spočívajúce v práve prechodu pešo
a prejazdu motorovými vozidlami, a to v nevyhnutnom rozsahu vymedzenom geometrickým plánom č.
18C/65/12 vypracovanom dňa 5.2.2015 Z.. W. J., znalkyňou z odboru geodézia a kartografia, geodézia,
autorizačne overeným dňa 21.4.2015 Z.. D.Z. pod č. XXX/XXXX, ktorý je súčasťou tohto rozsudku, a to
v prospech každodobého vlastníka bytu č. X, nachádzajúceho sa na X. podlaží bytového domu súpisné
č. XXX, postaveného na parcele č. XX/XX, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. T., pričom
toto vecné bremeno sa zriaďuje bezodplatne.

II. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľom trovy konania v sume 599,50 eur, v lehote do
troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

III. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi v 1. rade trovy právneho zastúpenia v sume
498,40 eur, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia

IV. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť na účet tunajšieho súdu z titulu trov štátu sumu 539,98 eur, v

lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia sa svojím návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 5.6.2012 domáhajú voči odporcovi
zriadenia vecného bremena na pozemkoch nachádzajúcich sa v obci T., zapísaných na liste vlastníctva
č. XXXX pre k.ú. T. ako parcela reg. „O.“ č. XX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX
m2 a parcela registra „O.“ č. XX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, spočívajúceho
v práve prechodu pešo a prejazdu motorovými vozidlami, a to v nevyhnutnom rozsahu vymedzenom
geometrickým plánom vyhotoveným v rámci tohto konania, a to v prospech každodobého vlastníka bytu

č.X,nachádzajúcehosanaX.podlažíbytovéhodomusúpisnéč.XXX,postavenéhonaparceleč.XX/XX,
zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. T., pričom toto vecné bremeno sa zriaďuje bezodplatne.
Súčasne sa domáhali náhrady trov konania a právneho zastúpenia.Navrhovateliavosvojompodanídoručenomsúdudňa17.3.2015navrhli,abysúdpripustilzmenunávrhu.
Svoj návrh odôvodnili tým, že medzičasom došlo k zmene skutkovej situácie, keď boli vytvorené na
dotknutom mieste nové pozemky a došlo tiež k zmenšeniu výmery niektorých existujúcich pozemkov. V

dôsledku toho tak prístup navrhovateľov k bytovému domu vedie nielen cez pozemky parc. č. XX/XX a
č. XX/XX, ktorá má zmenšenú výmeru, ale aj cez novovytvorený pozemok parc. reg. „O.“ č. XX/XXX. -
zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2.

V dôsledku uvedeného uznesením tunajšieho súdu č.k. 18C/65/2012-208 zo dňa 27.3.2015 súd pripustil

zmenu petitu v znení:

„Súd zriaďuje na pozemkoch nachádzajúcich sa v obci T., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre
k.ú. T. ako parcela reg. „O. č. XX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2 a parcela
registra „O.“ č. XX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a parcela registra „O.“ č. XX/
XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2 vecné bremeno, spočívajúce v práve prechodu

pešoaprejazdumotorovýmivozidlami,atovnevyhnutnomrozsahuvymedzenomgeometrickýmplánom
vyhotoveným v rámci tohto konania, a to v prospech každodobého vlastníka bytu č. X, nachádzajúceho
sa na X. podlaží bytového domu súpisné č. XXX, postaveného na parcele č. XX/XX, zapísaného na liste
vlastníctva č. XXXX pre k.ú. T., pričom toto vecné bremeno sa zriaďuje bezodplatne.

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľom trovy tohto konania, ako budú tieto vyčíslené v písomnom
vyhotovení rozsudku a to v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.“

Navrhovatelia sa svojho nároku domáhali na základe toho, že uzatvorili s odporcom dňa 24.5.2006
Zmluvu o výstavbe bytu v dome č. XXXX, na základe ktorej zmluvy sa účastníci dohodli, že odporca

zabezpečí v uvedenom bytovom dome výstavbu bytu a navrhovatelia nadobudnú po právoplatnosti
kolaudačného rozhodnutia vlastnícke právo k D. bytu č. X vo výmere XX,XX m2, pričom navrhovatelia
sa zároveň zaviazali uhradiť cenu za byt a za spoločné časti a zariadenia bytu, pričom v čistej cene
bytu je započítaná aj cena za jedno parkovacie miesto prislúchajúce k bytu. Odporca ako predávajúci
a navrhovatelia ako kupujúci spolu s ďalšími nadobúdateľmi ostatných bytov nachádzajúcich sa v

predmetnom bytovom dome uzavreli Kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bola najskôr kúpa pozemku s
parc. č. XX/XX, evidovaný na LV č. XXXX a následne došlo k uzavretiu Dodatku č. 1 k tejto zmluve,
predmetom kúpy na základe tohto Dodatku sa stali pozemky s parc. č. XX/XX, XX/XX, XX/XX a XX/XX
evidované na LV č. XXXX ako zastavané plochy a nádvoria a ostatné plochy, vedené Správou katastra
W., pre k.ú. T., obec T., okres W.. Súčasne bola medzi účastníkmi uzavretá aj Zmluva o výstavbe domu,

ktorej účelom bolo vyporiadať spoluvlastnícke vzťahy medzi vlastníkmi bytov ohľadne spoluvlastníckych
práv k spoločným častiam a spoločným zariadeniam v bytovom dome. Na základe uvedených zmlúv
odporca previedol vlastnícke práva k nehnuteľnostiam, a to k bytu č. X, v dome so súpisným číslom
XXX, k pozemku pod stavbou (parc. č. XX/XX), k pozemku priľahlom výlučne pod strechou bytového
domu (parc. č. XX/XX, XX/XX) a k pozemku slúžiacom na parkovanie (parc. č. XX/XX).

Navrhovatelia ďalej uviedli, že využívali od momentu kúpy nehnuteľností patriacich navrhovateľom až do
17.8.2011 bezodplatne pozemok na prechod medzi nehnuteľnosťami a verejnou komunikáciou a späť -
teda využívali pozemok nachádzajúci sa na parcele č. XX/XX a XX/XX, ktorý leží bezprostredne medzi
bytovým domom a verejnou komunikáciou. Odporca, ktorý nehnuteľnosti navrhovateľom odpredal,

pri podpise kúpnych zmlúv ani následne nepožadoval žiadnu odplatu za prechod cez uvedené
nehnuteľnosti až do uvedeného dátumu 17.8.2011, kedy bol podaný návrh na Okresný súd Trnava,
ktorým si odporca uplatňuje vydanie bezdôvodného obohatenia ako odplatu za užívanie priľahlého
pozemku a iných pozemkov nachádzajúcich sa v blízkosti nehnuteľností patriacich navrhovateľom.
Konanie je vedené pod sp.zn. 10C/127/2011. Navrhovatelia uviedli, že z bytového domu, v ktorom sú

vlastníkmi bytu, prístup k verejnej komunikácii je možný iba cez pozemok patriaci odporcovi, ich prístup k
stavbe nemožno zabezpečiť inak a je teda daný zákonný predpoklad pre rozhodnutie v predmetnej veci
zriadením vecného bremena s tým, že toto bude zriadené bezodplatne, a to vzhľadom na to, že Zmluvu
o výstavbe bytu, Zmluvu o výstavbe domu ako aj Kúpnu zmluvu o prevode pozemkov uzatváral odporca
ako podnikateľ v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Navrhovatelia tieto zmluvy uzatvárali

ako fyzické osoby, nepodnikatelia, požívajú teda ochranu spotrebiteľa s poukazom na ustanovenia § 52
ods. 1,3,4 a § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Navrhovatelia poukázali na to, že v priebehu rokovaní
o výstavbe, kúpe a predaji nehnuteľností vo vlastníctve navrhovateľov boli uisťovaní zo strany odporcuv tom zmysle, že cestná komunikácia, cez ktorú sa domáhajú zriadenia vecného bremena, bude v
budúcnosti prevedená do majetku obce.

Ďalším dôvodom podvodného konania zo strany odporcu je tá skutočnosť, že nadobúdacími titulmi
nehnuteľností patriacich navrhovateľom nie je Zmluva o výstavbe bytu, ako to bolo pôvodne dohodnuté
medzi zmluvnými stranami, o čom svedčí ich prejav vôle overený notárom, ale Zmluva o výstavbe domu
a Kúpna zmluva o prevode pozemkov. Tento fakt sa dozvedeli navrhovatelia až v čase bezprostrednom
pred podaním tohto návrhu, nakoľko sa dobromyseľne spoliehali, že odporca Zmluvu o výstavbe bytu

s notársky overenými podpismi v súlade s touto zmluvou (jej článok III. ods. 2) zavkladoval do katastra
nehnuteľností, a všetky dodatky uzatvárané a podpisované následne boli len opravami nedôsledne
upraveného zmluvného vzťahu na základe Zmluvy o výstavbe bytu, ktorú sám odporca pripravoval.
Navrhovatelia túto zmluvu predložili aj ako podklad pre poskytnutie úveru zo strany banky pre účely
financovania kupovaných nehnuteľností.

V Zmluve o výstavbe bytu, v Zmluve o výstavbe domu a následne v Kúpnej zmluve o prevode pozemkov
sú nezrovnalosti, konkrétne v článku IV ods. 4 Zmluvy o výstavbe bytu, kde sa uvádza, že v čistej cene
bytu je započítané aj jedno parkovacie miesto prislúchajúce k bytu. Následne Zmluva o výstavbe domu
ani Kúpna zmluva takéto dojednanie o parkovacom mieste neobsahujú.

Navrhovatelia ďalej uviedli, že pozemky s parc. č. XX/XX ako cesta a XX/XX ako chodník sú
nevyhnutné k tomu, aby sa navrhovatelia mohli riadne dostať z verejnej pozemnej komunikácie k svojím
nehnuteľnostiam, preto zriadenie vecného bremena spočívajúce v práve prejazdu cesty cez priľahlý
pozemok v rozsahu určenom súdom tak, ako to prípadne vyplynie z geometrického plánu zisteného v
rámci tohto konania, je v tomto prípade nevyhnutné. S ohľadom na skutočnosť, že tento právny stav,

kedy je nutné takto zriaďovať vecné bremeno, vyvolal vedome samotný navrhovateľ, a to so zrejmým
zámerom získať peňažnú odplatu za využívanie týchto pozemkov, preto navrhovateľ navrhuje, aby súd
zriadil toto vecné bremeno viažuce sa k nehnuteľnostiam patriacim navrhovateľom bezodplatne.

Navrhovatelia poukázali na to, že odporca nijakým spôsobom nepreukázal, že mal náklady s

vybudovaním prístupovej cesty v ním tvrdenej sume i keď tieto investície sú pre účely konania o zriadení
vecnéhobremenairelevantné.Všetkyvýdavky,ktoréodporcamalsvýstavboubytovéhokomplexuvobci
T., premietol do cien bytov, ktoré za trhové ceny predal kupujúcim a zisk z predaja s určitosťou značne
prevýšil výdavky odporcu nielen na výstavbu bytových domov samotných, ale i na výstavbu všetkých
periférií ako sú prístupové cesty a pod. Odporca ako vlastník nezabezpečuje údržbu ciest a túto musí

realizovať (najmä v zimnom období) obec na vlastné náklady, hoci nie je vlastníkom pozemkov a teda
vykonáva to, čo by mal realizovať (a financovať) odporca. Ak odporca uvádza, že zriadením vecného
bremena by sa jeho majetok znehodnotil a teda ako vlastník pozemkov by utrpel ujmu, toto tiež nie je
pravdou. Je potrebné si totiž uvedomiť, že predmetné pozemky sú účelovo určené na prechod a prejazd
vlastníkmi či užívateľmi bytov v danej lokalite a tým, že sú na nich vybudované cesty a chodníky, ani iné

účelové využitie mať nemôžu. Nie je teda možná ani zmena druhu pozemkov, ani iný spôsob nakladania
s pozemkami (napr. ich využitie na výstavbu a pod.). Na daných pozemkoch sa nedá realizovať ďalšia
výstavba, nie je ich možné využiť na nijaký iný účel, než akému reálne slúžia v súčasnosti. Zriadenie
vecného bremena, ktoré právne zakotví súčasný faktický stav, nijakým spôsobom nepoškodí odporcu,
ani reálne nezníži hodnotu jeho majetku a teda mu ani nevznikne žiadna škoda, resp. iná ujma. Nie

je preto ani z tohto aspektu dôvod pre odopretie zriadenia vecného bremena v súlade so zákonom a
naším návrhom.

Odporca žiadal návrh zamietnuť s poukazom na to, že navrhovatelia sa domáhajú zriadenia vecného
bremena aj pre tretie osoby, t.j. v „prospech vlastníkov“ nehnuteľností uvedených na LV č. XXXX a

„osôb, ktoré majú súhlas s užívaním týchto nehnuteľností, nie sú teda aktívne vecne legitimované, aby
sa domáhali zriadenia vecného bremena v prospech iných osôb. Poukázal na č.l. 11 ods. 4 Listiny
základných práv a slobôd, podľa ktorého „vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva
je možné len vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za náhradu. Zriadenie vecného bremena
predstavuje nútené obmedzenie vlastníckeho práva, preto súd môže zriadiť vecné bremeno len za

náhradu. Poukázal na ustanovenie § 151 ods. 3 OZ, vychádzajúc z ktorého v danom prípade nie je
splnená podmienka, že prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, nakoľko odporca je ochotný
poskytovaťmožnosťprechoduaprejazducezpredmetnépozemkyzaobvyklúcenu.Tiežpoukázalnato,
že navrhovatelia aj v súčasnej dobe užívajú pozemky, ku ktorým sa domáhajú zriadenia práva vecnéhobremena. Danú situáciu nevyvolal odporca, nakoľko od obce T. mal prísľub, že obec odkúpi predmetné
pozemky, avšak obec tento prísľub nesplnila. Tiež uviedol, že medzi účastníkmi konania je rozpor len v
tom, že navrhovatelia majú platiť za užívanie predmetných pozemkov a ak áno, akú sumu.

Konateľ odporcu - H. Y. na pojednávaní konanom dňa 19.6.2013 uviedol, že nemá námietky voči tomu,
aby súd zriadil vecné bremeno tak, ako to žiadajú navrhovatelia - právo prechodu a prejazdu, nie však
bezodplatne, ale za odplatu, a to z dôvodu, že odporca za odkúpenie pozemkov od pôvodného vlastníka
muselzaplatiť,napozemkochvybudovalnavlastnénákladykomunikácieaparkoviská,zapozemkyplatí

daň z nehnuteľnosti, z komunikácií sa odvádzajú dažďové vody, ktoré sú odvádzané cez lapače olejov,
ktoré musia byť každoročne čistené. Potvrdil, že sa vyjadril v tom smere, že predmetná komunikácia
bude odpredaná obci, alebo po odpisovom čase cca 20 rokov bude prevedená bezodplatne na obec T..
Vecné bremeno v zmluve dojednané nebolo z dôvodu, nakoľko navrhovatelia a ani žiadny z vlastníkov
bytov zriadenie vecného bremena - právo prechodu cez cestu - nepožadoval. Všetkým vlastníkom bytov
oznámil, že majú právo zriadiť si vecné bremeno za úplatu. Podľa jeho názoru by navrhovatelia mesačne

mali platiť 5 eur za právo prechodu, prejazdu a parkovacie miesto o výmere 2,4 x 5 m.

Svedok Z.. Z. D. - starosta obce T. uviedol, že v predmetnej lokalite, kde sa nachádzajú bytové
domy a pozemky, cez ktoré sa navrhovatelia domáhajú práva prechodu, resp. zriadenia vecného
bremena, bola pôvodne naplánovaná výstavba rodinných domov s požiadavkou, aby obec v tejto

lokalite vybudovala inžinierske siete a prístupové cesty. Pre nedostatok finančných prostriedkov tieto
práce neboli zrealizované, následne došlo k zmene územného plánu a k výstavbe rodinných domov
nedošlo, ale došlo k výstavbe bytov odporcov. Svedok uviedol, že má vedomosť o tom, že podmienkou
pri výstavbe bytov v zmysle platnej legislatívy je aj vybudovanie príslušného počtu parkovacích
miest a prístupovej komunikácie, inak by nebolo vydané kolaudačné rozhodnutie. Obec v uvedenej

lokalite zabezpečuje odvoz komunálneho odpadu a bezplatne spravuje osvetlenie parkovacích miest a
prístupovej cesty. Tento svedok v rovnakom zmysle vypovedal aj na pojednávaní konanom dňa 4.6.2013
vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp.zn. 10C/127/2011, kde uviedol, že komunikácie a parkoviská
k obytným domom boli súčasťou stavebného povolenia a mali by byť aj predmetom odpredaja tak, aby
boli zahrnuté v cene bytu. V roku 2011, keď nastúpil do funkcie starostu, rokoval s pánom Y. v tom

zmysle, aby previedol pozemky bezodplatne od obce, čo pán Y. odmietol. Podľa názoru svedka užívanie
ciest vlastníkmi bytov je oprávnené, keďže tieto sú verejné a vlastník pozemkov nepožiadal, aby boli
neverejné.

Svedok J. S. - vlastník bytu v predmetnej lokalite uviedol, že nemá s odporcom uzatvorenú zmluvu o

zriadení vecného bremena. Prístupovú cestu používa, parkovacie miesto nevyužíva. Pri kúpe bytu mu
odporca oznámil, že prístupová cesta bude prevedená na obec a vlastníci bytov nebudú mať žiadne
problémy s jej užívaním. Keď požiadal odporcu, aby v kúpno-predajnej zmluve bolo zriadené aj vecné
bremenospočívajúcevpráveprechoducezprístupovúcestu,odporcasavyjadril,žetotomožnénebude,
nakoľko keby všetkým vlastníkom bytov zriadil vecné bremeno, následný prevod cesty na obec by bol

problematický. Vyjadril sa, že odporca prístupovú cestu neudržuje, a to ani v zime.

Zo Zmluvy o výstavbe bytu v dome uzavretej dňa 24.5.2006 medzi odporom ako stavebníkom -
obstarávateľom stavby a navrhovateľmi v 1. a 2.rade ako stavebníkmi vyplýva, že odporca sa za
podmienok uzavretých zmluve zaviazal zabezpečiť výstavbu bytu v spoločnom bytovom dome a

navrhovatelia sa zaviazali prevziať a zaplatiť cenu za predmet plnenia vymedzený ako výstavba bytu
vrátane spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva domu vo T., bytový dom U Podľa čl. IV
bod 4 čistá cena bytu vrátane DPH je 1.441.627 Sk. V čistej cene bytu je započítané aj jedno parkovacie
miesto prislúchajúce k bytu.

Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. 10C/127/2011 súd zistil, že rozsudkom zo dňa 10.3.2014 č.k.
10C/127/2011-265 súd zaviazal navrhovateľov spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcovi sumu 154,56
eur s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkov - nehnuteľností
zapísaných v registri „O.“ listu vlastníctva č. XXXX k. ú. T. ako parcela č. XX/XX, XX/X, XX/XX, XX/XX,
XX/XX, XX/XX., a v reg. „O.“ listu vlastníctva č. XXXX k. ú. T. ako parc. č. XX/XX, XX/XX, XX/XX, XX/

XX, obec T., okres W.iní mesačne 0,077 eura, ročne 0,92 eura, v období od 18.8.2009 do 17.8.2012, keď
súd skonštatoval, že v prejednávanej veci ide tak o prípad získania bezdôvodného obohatenia plnením
bez právneho dôvodu s tým, že samotné plnenie, ktorým tak došlo k presunu majetkovej hodnoty z
majetkovejsférynavrhovateľadosférynavrhovateľov,spočívalovužívanínehnuteľnostínachádzajúcichsa v katastrálnom území T., zapísaných v Liste vlastníctva číslo XXXX ako parcela číslo XX/XX -
zastavané plochy a nádvoria, vo výmere XXXX m2, parcela číslo XX/XX - zastavané plochy a nádvoria,
vo výmere XXX m2, zapísanej v Liste vlastníctva číslo XXXX ako parcela číslo XX/XX - zastavané

plochy a nádvoria, vo výmere XX m2, a nedostatok právneho dôvodu na plnenie spočíval v tom, že
navrhovateľ plnil neexistujúci záväzok voči navrhovateľom, nakoľko odporca nebol k navrhovateľom v
žiadnom právnom vzťahu, rovnako nekonal za iného. Predmetné nehnuteľnosti užívali navrhovatelia
v rozhodnom období nepretržite bez akéhokoľvek právneho dôvodu vo vzťahu k odporcovi. Získaním
neoprávneného majetkového prospechu navrhovateľmi na úkor odporcu vznikol občianskoprávny

zodpovednostný vzťah medzi navrhovateľmi a odporcom z bezdôvodného obohatenia, obsahom
ktorého zodpovednostného vzťahu je povinnosť navrhovateľov vydať získané bezdôvodné obohatenie
a oprávnenie odporcu ako subjektu, na úkor ktorého bolo bezdôvodné obohatenie získané, požadovať
vydanie bezdôvodného obohatenia, takže súd považoval nárok odporcu na vydanie bezdôvodného
obohatenia voči navrhovateľom za dôvodný.

Rozsudok Okresného súdu Trnava bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 17.8.2015
č.k. 23co/269/2014-298.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov, znaleckým dokazovaním
- znalcom geodétom, oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:

Z Listu vlastníctva číslo XXXX, katastrálne územie T., zo dňa XX.X.XXXX súd zistil, že parcelu číslo
XX/X - zastavané plochy a nádvoria, vo výmere XXX m2, parcelu číslo XX/XX - zastavané plochy a
nádvoria, vo výmere XXXX m2, parcelu číslo XX/XX - zastavané plochy a nádvoria, vo výmere XXX m2,
parcelu číslo XX/XX - zastavané plochy a nádvoria, vo výmere XXX m2, parcelu číslo XX/XX - zastavané

plochy a nádvoria, vo výmere XXX m2, parcelu číslo XX/XX - zastavané plochy a nádvoria, vo výmere
XXX m2, vlastní navrhovateľ v celosti.

Z Listu vlastníctva číslo XXXX, katastrálne územie T., zo dňa XX.X.XXXX súd zistil, že parcelu číslo
XX/XX - zastavané plochy a nádvoria, vo výmere XX m2, parcelu číslo XX/XX - zastavané plochy a

nádvoria, vo výmere XX m2, parcelu číslo XX/XX - zastavané plochy a nádvoria, vo výmere XXX m2,
parcelu číslo XX/XX - zastavané plochy a nádvoria, vo výmere XX m2, vlastní navrhovateľ v celosti.

Z Listu vlastníctva číslo XXXX, katastrálne územie T., zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že odporcovia
X., 2. vlastnia v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov v celosti byt číslo X vo výmere XX,XX m2

na druhom nadzemnom podlaží bytového domu súpisné číslo XXX na parcele číslo XX/XX vrátane
spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti XXXX/XXXXX na spoločných častiach a zariadeniach bytového
domu.

Z Listu vlastníctva číslo XXXX, katastrálne územie T., zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že odporcovia 1.,

2. vlastnia v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov v spoluvlastníckom podiele vo veľkosti XXXX/
XXXXX parcelu číslo XX/XX - zastavané plochy a nádvoria, vo výmere XXX m2, parcelu číslo XX/XX -
ostatné plochy, vo výmere XX m2, parcelu číslo XX/XX - zastavané plochy a nádvoria, vo výmere XX
m2, parcelu číslo XX/XX - zastavané plochy a nádvoria, vo výmere X m2.

Vlastníctvo k bytu navrhovatelia nadobudli na základe Kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi
dňa 29.1.2008, predmetom ktorej bol pozemok parc. č. XX/XX, evidovaný na LV č. XXXX a dodatku k
zmluve, predmetom ktorého boli pozemky parc. č. XX/XX, XX/XX, XX/XX a XX/XX, evidované na LV č.
XXXX ako zastavané plochy a nádvoria a ostatné plochy. Súčasne medzi účastníkmi bola uzavretá aj
Zmluvaovýstavbedomudňa6.10.2006,predmetomktorejbolavýstavbabytovéhodomuvkatastrálnom

území T., parc. č. XX/XX, zapísanej na LV č. XXXX vo vlastníctve odporcu s tým, že bytový dom
bude X-podlažný, bude sa v ňom nachádzať XX bytov, spoločné časti a spoločné zariadenia domu,
byt č. X navrhovateľov sa bude nachádzať na II. podlaží, po kolaudácii budú stavebníci - navrhovatelia
zapísaní ako vlastníci nebytových priestorov a bytov - navrhovatelia budú spoluvlastníkmi, každý v
podiele X/X bytu č. X na X. podlaží s prislúchajúcim podielom na spoločných častiach a spoločných

zariadeniach a pozemku. Súd mal ďalej preukázanú skutočnosť, že navrhovatelia od momentu kúpy
nehnuteľnosti až do 30.8.2011 (kedy bol vydaný platobný rozkaz vo veci vedenej na tunajšom súde pod
sp.zn. 10C/127/2011), užívali bezodplatne pozemky parc.č. XX/XX a XX/XX za účelom prechodu, resp.
prejazdu z verejnej komunikácie k bytovému domu, v ktorom sú spoluvlastníkmi bytu č. X.Súd mal tiež preukázané, že navrhovatelia ako vlastníci bytu v bytovom dome nie sú vlastníkmi
priľahlého pozemku, pričom prístup k bytu by nemohli zabezpečiť inak. Odporca so zriadením vecného

bremena v zmysle návrhu navrhovateľov súhlasil, požaduje však za jeho zriadenie odplatu. Súd mal
ďalej preukázané, že navrhovatelia sa už pri uzatváraní kúpno-predajných zmlúv zaujímali o zriadenie
vecného bremena, zo strany odporcu dostali ubezpečenie, že toto potrebné nie je, nakoľko prístupové
pozemky budú prevedené do vlastníctva obce T., ktorú skutočnosť potvrdzuje aj svedok S.. Údržba
prístupovej cesty a chodníkov zo strany odporcu zabezpečovaná nie je, s údržbou nemá spojené žiadne

náklady, nakoľko túto údržbu vykonáva obec T..

Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Podľa § 151o
ods.1-3) Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v
spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného

orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom
práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho
vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. Zmluvou môže zriadiť vecné bremeno
vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám. Ak nie je vlastník
stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak,

súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v
práve cesty cez priľahlý pozemok.

Podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku
a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon

vlastníckeho práva k stavbe.

Podľa § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožniť na
nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky prípadne na stavby na nich stojace,
pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Vecné bremeno spočíva v obmedzení vlastníka nehnuteľnosti v prospech inej fyzickej alebo právnickej
osoby. Možno ho zriadiť iba v nevyhnutnej miere, tak, aby sa čo najmenej zasahovalo do práv vlastníka.
Vecné bremená môže vzniknúť písomnou zmluvou; závetom, ak sa rozhodnutím o dedičstve toto právo
potvrdí; dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, ktorú musí schváliť súd; rozhodnutím príslušného
orgánu (najmä súdu, ale aj stavebného a pozemkového úradu) a zo zákona. Súd môže zriadiť vecné

bremeno pri úprave vzťahov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby, ak vlastník stavby nie
je zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak.
Návrh na zriadenie vecného bremena môže podať vlastník stavby, v prospech ktorého sa zriadi
vecné bremeno spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok. Priľahlý pozemok je pozemok, cez
ktorý sa vlastník stavby môže dostať ku komunikácií, prípadne k pozemku z ktorého má možnosť

dostať sa ku komunikácii. Vecné bremeno súd zriadi za náhradu. Náhrada sa musí opierať o
cenový predpis. V prípade zriadenia vecného bremena vlastnícke vzťahy zostávajú zachované. Súd
na základe geometrického plánu zriadi vlastníkovi nehnuteľnosti vecné bremeno, ktoré je účelovo
zamerané a súčasne aj obmedzené na nevyhnutný výkon vlastníckych práv vlastníka stavby. Vecné
bremeno zriadené rozhodnutím súdu ako aj práva im zodpovedajúce sú spojené s vlastníctvom určitej

nehnuteľnosti a preto prechádzajú s vlastníctvom týchto nehnuteľností na nadobúdateľa. Nie sú teda
obmedzené len na určité konkrétne osoby a sú časovo neobmedzené vyjmúc vecné bremeno, ktorému
zodpovedajú práva viazané na určitú konkrétnu osobu.

Predmetom tohto konania po úprave návrhu je zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve

prechodu pešo a prejazdu motorovými vozidlami, a to v nevyhnutnom rozsahu na pozemkoch
nachádzajúcichsavobciT.,zapísanýchnalistevlastníctvač.XXXXprek.ú.T.akoparcelareg.„O.č.XX/
XX-zastavanéplochyanádvoriaovýmereXXXX m2aparcelaregistra„O.“č.XX/XX-zastavanéplochy
a nádvoria o výmere XXX m2 a parcela registra „O.“ č. XX/XXX. - zastavané plochy a nádvoria o výmereXXXX m2 vecné bremeno, spočívajúce v práve prechodu pešo a prejazdu motorovými vozidlami, a to
v nevyhnutnom rozsahu vymedzenom geometrickým plánom vyhotoveným v rámci tohto konania, a to
v prospech každodobého vlastníka bytu č. 5, nachádzajúceho sa na 2. podlaží bytového domu súpisné

č. XXX, postaveného na parcele č. XX/XX, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. T..

Súd skonštatoval, že v danom prípade sú splnené všetky podmienky pre zriadenie vecného bremena v
zmysle citovaných zákonných ustanovení, keď mal preukázané, že navrhovatelia nemajú inú možnosť
dostať sa do svojho bytu, resp. na svoje parkovacie miesto, jedinou možnosťou je prechod cez

pozemky vo vlastníctve odporcu, preto súd návrhu vyhovel a zriadil vecné bremeno tak ako je
vymedzené geometrickým plánom, znaleckým posudkom č. XX/XXXX vypracovaného znalkyňou Z.. W.
J., znalkyňou z odboru geodézia a kartografia, v rozsahu vymedzenom znaleckým posudkom, ktorý je
súčasťou tohto rozsudku.

Keďže súd mal preukázané, že navrhovatelia k svojim nehnuteľnostiam priamy prístup z verejnej

komunikácie nemajú, práve v tejto okolnosti súd videl ich naliehavý právny záujem na zriadení vecného
bremena.

Pokiaľ ide o otázku náhrady za zriadenie vecného bremena, súd vzhľadom na konkrétne okolnosti
predmetnej veci, zriadil toto vecné bremeno bez náhrady, keď skonštatoval, že navrhovatelia za

predmetnénehnuteľnostidefactozaplatili,nakoľkopôvodnázmluva,ktoroumalinadobudnúťvlastníctvo
bytu, obsahovala aj kúpu sporných nehnuteľností, vrátane parkovacieho miesta, čo bolo zahrnuté
už v dohodnutej kúpnej cene. Až následne v dôsledku pochybenia odporcu boli vypracované nové
zmluvy, v ktorých už parkovacie miesto nebolo predmetom kúpy, avšak dohodnutá kúpna cena
ostala nezmenená. Túto skutočnosť navrhovatelia zistili až po uplynutí piatich rokov od nadobudnutia

vlastníctva k nehnuteľnosti, keď si začal odporca voči nim uplatňovať nárok na nájomné. Súd mal
pritom preukázané, že zo strany budúcich vlastníkov bytov bol záujem o zriadenie vecného bremena
spočívajúceho v práve prechodu, resp. prejazdu cez pozemky vo vlastníctve odporcu, k zriadeniu
vecného bremena v uzatvorených kúpnych zmluvách však nedošlo práve v dôsledku tvrdení odporcu,
že predmetné komunikácie budú prevedené do vlastníctva obce T., resp. zavádzal budúcich vlastníkov

v tom smere, že pokiaľ by sa viacerí domáhali zriadenia vecného bremena, prevod komunikácií do
vlastníctva obce T. by bol sťažený. Vzhľadom na uvedené konanie odporcu s poukazom na ustanovenie
§3ods.1Občianskehozákonníkasúddospelkzáveru,žetakétokonanieodporcujevrozporesdobrými
mravmi, konanie odporcu podľa názoru súdu smerovalo k tomu, aby dosiahol zisk za prejazd a prechod
vlastníkov bytov cez jeho pozemky, a to buď formou nájomného, prípadne zriadením vecného bremena,

avšak za odplatu. Podľa názoru súdu zriadenie vecného bremena za odplatu by bolo nedôvodné aj z
dôvodu, že odporca by si tieto nároky uplatňoval voči všetkým vlastníkom bytov, pričom v skutočnosti
aj uzatvoril s viacerými vlastníkmi bytov zmluvy, na základe ktorých vlastníci bytov platia nájomné za
prechod, resp. prejazd cez pozemky odporcu, za rovnaké miesto prechodu, resp. prejazdu, resp. za
to isté miesto mu viacerí nájomníci platia nájomné a podľa názoru súdu sa týmto spôsobom odporca

obohacuje, avšak podľa názoru súdu spôsobom, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi. Z uvedených
dôvodov súd vecné bremeno zriadil bezodplatne.

O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a
zaviazal odporcu zaplatiť v konaní úspešným navrhovateľom náhradu trov konania v sume 499,50

eur z titulu zaplateného súdneho poplatku v sume 99,50 eur a z titulu zložených preddavkov na
znalecké dokazovanie každým navrhovateľom v sume 200 eur. Súčasne súd zaviazal odporcu zaplatiť
navrhovateľovi v 1.rade trovy právneho zastúpenia v sume 498,40 eur, ktorá suma pozostáva zo 4
úkonov právnej služby á 61,87 eur (prevzatie a príprava zastúpenia dňa 14.12.2014, úprava žaloby dňa
8.4.2014, zastupovanie na pojednávaní dňa 4.6.2014, zastupovanie na pojednávaní dňa 3.11.2014) +

režijný paušál 4 x 8,04 eur, 3 úkony právnej služby á 64,53 eur (vyjadrenie k znaleckému posudku dňa
17.7.2015,zastupovanienapojednávanídňa19.10.2015,zastupovanienapojednávanídňa25.11.2015)
+ režijný paušál 3 x 8,39 eur.

V zmysle § 151 ods. 6 O.s.p. zaviazal súd odporcu zaplatiť na účet tunajšieho súdu z titulu trov štátu

sumu 539,98 eur v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktorá suma predstavuje
trovy znaleckého dokazovania, ktoré predstavovoali spolu sumu 939,98 eur, znalečné v sume 400 eur
bolo vyplatené z preddavkov zloženými navrhovateľmi v 1. a 2. rade.Poučenie:

Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolaniedo15dníodjehodoručeniaprostredníctvomtunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
-doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz

neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov; ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.