Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, July 31, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3CoZm/9/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114210133
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Brixiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7114210133.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a členov

senátu JUDr. Jozefa Vancu a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o.,
Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 264 29 705 proti žalovanému: E. L., nar.
XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/X, XXX XX D.-S., o zaplatenie 695,17 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 19.1.2016 č.k. 26CbZm/4/2014-80 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u jrozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o náhrade
trov konania.

II. Stranám sporu n e p r i z n á v anárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške
0,19% denne zo sumy 715,17 eur od 6.4.2011 do 24.7.2011 a zo sumy 695,17 eur od 25.7.2011 do
zaplatenia zastavil; v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa podaným návrhom došlým súdu dňa 17.4.2014 domáhal
voči žalovanej zaplatenia zmenkovej sumy 695,17 eur, zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zo
sumy 715,17 eur od 6.4.2011 do 24.7.2011 (čo predstavuje sumu 196,67 eur) a zo sumy 695,17 eur

od 25.7.2011 do zaplatenia, 6% ročného úroku zo sumy 715,17 eur od 9.5.2011 do 24.7.2011 (čo
predstavuje 9,17 eur) a zo sumy 695,17 eur od 25.7.2011 do zaplatenia a zmenkovej odmeny vo výške
1/3% zmenkovej sumy, teda 2,38 eur. Ďalej žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov konania.

3. Žalobca návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú
vystavila žalovaná dňa 23.8.2010 na zmenkovú sumu 715,17 eur. Indosovaná zmenka je vistazmenkou
opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Žalovaná mala zaplatiť za

túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu,
žalovaná doposiaľ zaplatila iba 20,00 eur. Uviedol, že žalovaná neuhradila zmenkovú sumu 695,17 eur,
zmenkový úrok vo výške 0,25% denne zo sumy 715,17 eur od 6.4.2011 do 24.7.2011 (čo predstavuje
sumu 196,67 eur) a zo sumy 695,17 eur od 25.7.2011 do zaplatenia, 6% ročný úrok zo sumy 715,17 eur
od 9.5.2011 do 24.7.2011 (čo predstavuje 9,17 eur) a zo sumy 695,17 eur od 25.7.2011 do zaplatenia a
zmenkovú odmenu vo výške 1/3% zmenkovej sumy, teda 2,38 eur, preto žiadal, aby ju súd v zmysle čl.
7 Nariadenia európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 k tejto povinnosti zaviazal rozsudkom.

Žalobca je obchodnou spoločnosťou so sídlom na území Českej republiky. Žalovaná ako fyzická osoba
má bydlisko na území Slovenskej republiky. Žalovaná zmenka bola vystavená na území Slovenskej
republiky, kde je i platobné miesto. Predmetom konania je cezhraničný spor v zmysle čl. 3 bodu 1
nariadenia Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciachs nízkou hodnotou sporu, nakoľko žalobca má sídlo v Českej republike, teda v členskom štáte inom ako
v členskom štáte súdu, konajúceho vo veci. Hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na
uplatnenie pohľadávky Okresnému súdu Košice I nepresahuje 2.000,00 eur bez akýchkoľvek úrokov,

výdavkov a nákladov, a preto sa podľa čl. 2 bodu 1 nariadenia Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007,
ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, na tento spor uplatňuje
nariadenie Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu. Žalovaná má bydlisko v obvode Okresného súdu Košice I, ktorý je z tohto
dôvodu v zmysle uvedeného nariadenia príslušným súdom na konanie vo veci. Takto určená právomoc

súdu je i v súlade s čl. 16 bodu 2 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 Z.z. z 22.12.2000 o právomoci a
o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach. Predmetom konania je spor zo
zmenky. Žalobca v podaniach z dní 4.6.2015 a 27.7.2015 uviedol, že konanie inicioval postupom podľa
čl. 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 a preto nie sú splnené podmienky
na nariadenie ústneho pojednávania. Tvrdil, že v preskúmavanej veci sa nejedná o prípad uplatňovania
pohľadávky zjavne neopodstatnenej, ani o podanie zjavne neprípustného návrhu. Uviedol, že vo svojom

návrhu uplatnil nárok zo zmenky. Zmenka je podľa žalobcu samostatným abstraktným záväzkom,
neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú v zmenke
uvedené. Poukázal na ust. § 17 zák. č. 191/1950 Sb., ktorý hovorí, že ten, kto je žalovaný zo zmenky,
nemôže robiť majiteľovi zmenky námietky, ktoré zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k výstavcovi
alebo neskorším majiteľom okrem prípadu, keď majiteľ pri nadobúdaní zmenky jedná vedome na škodu

dlžníka. Mal za to, že žalovaná vo všeobecnosti nie je oprávnená vznášať tzv. kauzálne námietky voči
majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jej vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. V sporovom konaní
to nemôže urobiť žalovaná a ani sám súd. Poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn.
5Obo/3/2008 zo dňa 22.10.2008. Dôkazné bremeno teda spočíva na odporcovi (povinnom) a nie na
navrhovateľovi (oprávnenom). Pokiaľ povinný dôkazné bremeno neunesie, bude nútený podľa zmenky

plniť. Za určitých okolností je síce prípustné uplatňovať kauzálne námietky, ale námietka musí byť
vznesená zo strany žalovaného, ktorý nesie dôkazné bremeno svojich tvrdení. Nie je prípustné, aby
túto aktivitu prevzal na seba súd. V odpovedi odporcu ako reakcie na návrh navrhovateľa, ktorý
odporcovi súd zaslal s výzvou na vyjadrenie na tlačive C odporca uviedol, že dlh odporcovi sčasti
uhradil. Vo vyjadrení nie je ani zmienka o tom, že by voči navrhovateľovi a nároku zo zmenky vzniesol

relevantné námietky, prípadne, že by navrhol vykonať nejaké dôkazy. Postup okresného súdu, keď
predvolal účastníkov na pojednávanie bez toho, že by to bol ktorýkoľvek z nich navrhol, že vykonal
dokazovanie, ktoré nenavrhol ani jeden z účastníkov konania sám, ex offo a že skúmal spotrebiteľský
vzťah, ktorého právne posúdenie nie je predmetom tohto konania, nie je správny. Takýto postup súdu
je v rozpore nielen s Nariadením , ale aj s Občianskym súdnym poriadkom a to najmä preto, že

účastníci nenavrhli vykonať žiadne dokazovanie a toto vykonával súd bez akýchkoľvek námietok zo
strany odporcu, ktoré jedine by ho na postup, ktorý zvolil oprávňovali. Z obsahu spisového materiálu
tak vyplýva, že prvostupňový súd vykonal dokazovanie podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p., ktoré účastníci
konania nenavrhli z dôvodu, že ich vykonanie bolo podľa jeho názoru nevyhnutné pre rozhodnutie vo
veci. Faktom však je, že súdom vykonané dokazovanie nebolo vykonané na tvrdenia navrhovateľa,

ktorý jasne, úplne a zrozumiteľne v tlačive A uplatnil práva zo zmenky a ktorý uviedol, že nie je jej
pôvodným majiteľom, ale je indosatárom, ale ani na tvrdenia odporcu, ktorý voči forme a obsahu zmenky
nevzniesol žiadne námietky a ani žiadne návrhy na vykonanie ďalších dôkazov, ktoré by boli nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Zmenka je cenným papierom vydaným v zákonom stanovenej forme, ktorým
sa zmenkový dlžník zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť v mieste a čase uvedenom v zmenke čiastku

v nej určenú. Ide tak o záväzok, ktorý je priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný. Zákon dáva
dlžníkom z takejto zmenky len možnosť podať námietku proti majiteľovi, avšak neupravuje, že by takáto
listina nebola platnou zmenkou. S tým potom súvisí aj dôkazná povinnosť na strane dlžníkov, ktorí
musia namietať a preukázať, že šlo pôvodne o blankozmenku, ktorá mala byť vyplnená inak, a teda
musia preukázať obsah vyplňovacieho práva ako aj to, že blankozmenka bola vyplnená v rozpore s

vyplňovacím vyhlásením a teda aj s udeleným vyplňovacím právom čo sa v prejednávanej veci nestalo.
Ak by bola zmenka stále v dispozícii pôvodného majiteľa, ktorému bola na vyplnenie odovzdaná, bol
by odporca na takéto námietky oprávnený, avšak len voči nemu. Ak však bola zmenka prevedená na
iného majiteľa tak, ako je tomu v prejednávanej veci, musí dlžník preukázať, že nový majiteľ bol pri
nadobúdaní zmenky v zlej viere alebo že sa previnil aspoň hrubou nedbanlivosťou. Splatnosť zmenky

nastáva v momente jej predloženia, pričom predložiť ju je možné podľa § 34 ods. 1 Zákona zmenkového
a šekového v lehote 4 rokov od jej vystavenia a až po jej predložení v lehote 4 rokov nastáva jej
splatnosť. Nie je preto daná žiadna postupná splatnosť tak, ako to okresný súd v odôvodnení nesprávne
uviedol. Za daného stavu, keď dlžník, aj keď v pozícii spotrebiteľa nepreukázal, že nový majiteľ zmenkykonal pri jej nadobúdaní vedome na jeho škodu a keď nepodal žiadne námietky vyplývajúce z jeho
vzťahu k navrhovateľovi a ani zo záväzkovo-právneho vzťahu, ku ktorému sa zmenka viazala a teda voči
remitentovi, ako skoršiemu majiteľovi zmenky, nie je možné takýto výklad okresného súdu akceptovať.

Navrhovateľ v konaní uplatňuje záväzok odporcu, že za zmenku zaplatí sumu, ktorú doplnil do zmenky
pôvodnýmajiteľ,pričomsúdposudzovalnavrhovateľomuplatnenýnárokakozmluvnýzáväzokvzniknutý
zo spotrebiteľskej zmluvy, a nie ako nárok zo zmenky, čo je neprípustné. Skutočnosť, že zmenková suma
vyplnená do zmenky presahovala maximálnu zmenkovú sumu upravenú v § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001
Z. z. v dôsledku čoho bola vyplnená v rozpore so zákonom mohla mať za následok len vznik práva na

náhradu škody, avšak nemohla spôsobiť absolútnu neplatnosť zmenky. Dlžník preto nemôže namietať
voči povinnosti zaplatiť zmenku, ktorá vyplýva z jeho pôvodného vzťahu s Pohotovosťou s.r.o., a to
práve z toho dôvodu, že došlo k jej indosácii. Ak je návrhom uplatnený nárok zo zmenky, nie je možné
bez ďalšieho v takomto konaní rozhodovať o záväzkoch zo zmluvy, ani keď je nepochybné, že s danou
zmenkou súvisia. Podľa zákona zmenkového a šekového bol preto súd oprávnený skúmať len to, či
zmenka obsahuje všetky náležitosti, ktoré sa musia preto jej platnosť zo zákona povinne do nej uviesť,

nie však podmienky jej vystavenia a ani jej neprípustnosť.“

4. Žalobca predložil v konaní vlastnú zmenku, ktorá obsahuje nasledovné údaje: Označenie, že sa jedná
o zmenku - číslo zmluvy: XXXXXXXXX., meno, priezvisko, rodné číslo a podpis vystaviteľa - žalovanej,
Miesto vystavenia: v Košiciach, dátum vystavenia: 23. augusta 2010, zmenková suma: 715,17 eur,

vyhlásenie vystaviteľa: „Zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO 35
807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zmenkový úrok 0,25 % denne od 6. apríla 2011“, splatné:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, doložka: "bez protestu", "na platenie predložiť v
lehote 4 rokov od vystavenia", na rube zmenky sa nachádza indosament (rubopis), ktorým bola zmenka
prevedená na žalobcu.

5. Zo zmluvy o úvere č. 904100097 zo dňa 23.8.2010 uzavretej medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ,
s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom súd
zistil, že veriteľ sa zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver v sume 350,00 eur a dlžník sa zaviazal zaplatiť
veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 3.466,00 eur, t.j. celkom zaplatiť čiastku

696,00 eur v 12 mesačných splátkach po 58,00 eur počnúc dňom 20.9.2010 na účet veriteľa. Dlžník v
zmluve vyhlásil, že súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane
tejto zmluvy.

6. Žalobca podal na okresné súdy v Slovenskej republike niekoľko stoviek identických návrhov. Z

rozhodovacej činnosti súdu je známe, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova
25, 811 09 Bratislava ako remitent (osoba, ktorej sa má platiť zo zmenky) uvedená na predmetnej
vlastnej zmenke, poskytovala a poskytuje spotrebiteľské úvery a vedie množstvo súdnych a exekučných
sporov na súdoch v SR o vymáhanie peňažných pohľadávok zo spotrebiteľských úverov a na
zabezpečenie týchto pohľadávok vystavovala a prijímala zmenky. Zmenky sa týkajú formulárových

úverových zmlúv s identickým obsahom. Boli použité rovnaké predtlače zmeniek. Zmenky zabezpečujú
úver poskytnutý spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava.
V tomto konkrétnom prípade sa jedná o úver poskytnutý žalovanej na základe zmluvy č. 904100097 zo
dňa 23.8.2010. Úver bol žalovanej poskytnutý bez akejkoľvek súvislosti s jej prípadnou podnikateľskou
činnosťou. V zmysle ust. § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Zb. sa jednalo o spotrebiteľský úver.

7. Súd mal za to, že žalobca vzhľadom na niekoľko stoviek prevedených zmeniek musel vedieť o
podnikateľskej činnosti spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., teda o tom, že rubopisom prevedené zmenky
zabezpečujú splatenie spotrebiteľských úverov. Na základe uvedeného je teda i vo vzťahu k žalobcovi
na mieste posúdenie záväzkového vzťahu žalovanej voči remitentovi, ktorý viedol k vydaniu predmetnej

zmenky. Súd mal za to, že žalobca konal pri nadobudnutí predmetnej zmenky vedome na škodu
dlžníka (žalovanej), lebo vedel (musel vedieť) z okolností svojich vzťahov k remitentovi, že zmenka sa
týka spotrebiteľského úveru.

8. Zásada abstraktnosti zmenky môže byť prelomená vtedy, ak pôjde o konanie úplne zakázané -

v rozpore so zákonom. V takom prípade neplatnosť zmenky sa nezakladá na omyle, ale na rozpore
zmenky s právom podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Súd preto v konaniach kde sú uplatňované práva
veriteľov zo spotrebiteľských zmlúv, vrátane spotrebiteľských úverov, na základe prvopisu zmenky má
podľa § 39 Občianskeho zákonníka skúmať, či uplatnenie práv veriteľa zo zmeniek nie je konaním,ktoré je v rozpore s právom podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s kogentnými ustanoveniami
zákonov na ochranu spotrebiteľa, ak spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky
podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a preto by takéto neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej

zmluve podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka boli neplatné.

9. Súd mal za to, že zmluva o úvere uzavretá medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., ako veriteľom
a žalovanou ako dlžníkom je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka,
pričom žalovaná je spotrebiteľom a menovaná spoločnosť dodávateľom. Súd dospel k záveru, že

predmetná úverová zmluva je nevyvážená, jednostranná a úžernícka a v rámci podmienok zmluvy (úrok
vo výške 1/3 zo sumy 350,00 eur, t.j. viac ako 32%, poplatky vo výške 230,66 eur, zmenkový úrok 0,25%
denne, čo predstavuje 91,25% ročne) je značne nemravná aj ďalšia požiadavka na zabezpečenie úveru
blankozmenkou. V rozpore s dobrými mravmi je aj postup spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
spočívajúci v hromadnom prevode zabezpečovacích zmeniek na žalobcu vrátane predmetnej zmenky,
pričom obe spoločnosti museli byť vedomí toho, že tým bránia klientom - spotrebiteľom v účinnom

uplatnení kauzálnych námietok.

10. Je nepochybné, že predmetná spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky
podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, keď sa predmetnou zmenkou požaduje od
žalovanej ako spotrebiteľa zmenkový úrok 0,25% denne, čo predstavuje 91,25%-ný úrok ročne. Na tejto

skutočnosti nemení ani čiastočné späťvzatie žalobcu o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19%
denne.

11. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že zmenková dohoda uzavretá medzi žalovanou
a spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. je absolútne neplatná pre rozpor so zákonom podľa § 39

Občianskeho zákonníka, podľa ust. § 17 ods. 3 zák. č. 129/2010 Z.z. a podľa ust. § 53 ods. 4 písm.
k) v spojení s ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je neplatná aj predmetná zmenka. Žalobca
uplatnilsvojnároktitulomvystavenejzmenky.Nazákladeuvedenýchskutočnostíavsúladescitovanými
zákonnými ustanoveniami súd dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, preto ju v prevyšujúcej časti
zamietol.

12. Rozhodnutie právne odôvodnil čl. I § 75 zák.č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch, čl. I § 11 ods.
1, čl. I § 5 ods. 1, čl. I § 48 ods. 1 bodu 2, § 33 ods. 1, § 34 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového,
§ 39 Občianskeho zákonníka, § 52 a § 52a Občianskeho zákonníka, § 53, § 53b, § 53c Občianskeho
zákonníka, § 54 Občianskeho zákonníka, § 1, § 2, § 9 a § 17 zák.č. 129/2010 Z.z., § 96 a § 142 ods.

1 O.s.p..

13. Proti rozsudku súdu prvej inštancie a to výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku
o náhrade trov konania podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok Okresného
súdu Košice I zo dňa 19.1.2016 sp.zn. 26CbZm/4/2016-80 tak, že návrhu na uplatnenie pohľadávky v

celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 51,45 eur.

14. Odvolanie odôvodnil tým, že a/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (ust. § 205 ods. 2 písm.b/ O.s.p.); b/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.
1 O.s.p. - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (ust. § 205 ods. 2

písm.a/ O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm.f/ O.s.p.); c/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (ust. § 205 ods. 2 písm.f/ O.sp.).

15. Uviedol, že zo strany súdu jeho konaním, ako aj napadnutým rozhodnutím došlo k porušeniu práva
Európskej únie, konkrétne k porušeniu čl. 4, 5 a 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.

861/2007z11.júla2007.Nariadeniemávšeobecnúpôsobnosťajezáväznévovšetkýchsvojichčastiach
a priamo aplikovateľné v Slovenskej republike. Prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia
uviedol, že vo veci vykonal dokazovanie o.i. oboznámení sa s úverovou zmluvou, exekučným spisom
a ďalšími listinnými dôkazmi. Žalobca podľa dostupných informácii ani žalovaný však dokazovanie
úverovou zmluvou, exekučným spisom či ďalšími listinnými dôkazmi nenavrhli. Podľa ust. § 120 O.s.p.

dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že súd vychádza len
zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli.16. Predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Zmenka
je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine ako takej samo právo žalobcu. Žalovaný mohol na
základe čl. 5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak tak však neurobil, musia

byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej
Nariadením. Prvostupňový súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych
predpisov, ako aj nesprávnej interpretácii príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie.

17. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať,

či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Prvostupňový súd sa aplikáciou
príslušných ustanovení o zmenke upravených v zákone čl. 191/1950 Sb. vôbec nezaoberal a ignoroval
predmet sporu.

18. Poukázal na rozsudok Nejvyššího soudu ČR zo dňa 22.8.2002 sp.zn. 25Cdo/1839/2000 (uverejnený
v Sbírke soudních rozhodnutí a stanovisek č. 59/2004) ako aj na uznesenie Krajského súdu v Prešove

sp.zn. 10Co/79/2013 zo dňa 5.9.2013, ktoré bolo vydané v skutkovo a právne zhodnej veci žalobcu.

19. Zdôraznil, že abstraktnosť záväzku zo zmenky má za následok, že zákon neviaže vznik zmenkových
nárokov na žiadne iné okolnosti, než na splnenie formalít, ktoré predpisuje. Jedná sa teda o záväzok
platobný, ktorý nie je viazaný na iné vzťahy. Nespornosť záväzku zo zmenky je daná tým, že majiteľ

zmenky nemusí pri predkladaní zmenky na zaplatenie, ani neskôr pri jej vymáhaní, preukazovať
nič iného, než to, že je vlastníkom zmenky. Je výlučne na dlžníkovi zo zmenky, aby tento v rámci
prípadného súdneho konania vzniesol svoje námietky a tieto v súdnom konaní aj preukázal, pokiaľ
podanie týchto námietok nevylučuje § 17 Zákona zmenkového a šekového. Vznikom zmenky sa zakladá
celkom samostatný záväzkový vzťah, ktorý existuje nezávisle na hospodárskom dôvode jeho vzniku.

Zásada abstraktnosti zmenkových záväzkov sa zvyšuje v prípade, že remitent ako prvý majiteľ zmenky
indosamentom (rubopisom) prevedie zmenku na nového majiteľa - indosatára. V dôsledku toho priamy
zmenkový dlžník môže voči takémuto poslednému majiteľovi zmenky robiť len také námietky, ktoré sa
zakladajú na ich vlastných vzťahoch. Len v prípade, že zmenkový dlžník takúto námietku vznesie a
preukáže, môže následne na svoju obranu vzniesť aj kauzálne námietky vyplývajúce z jeho vzťahu

k remitentovi, či iným skorším majiteľom zmenky. Dokazovanie na preukázanie dôvodnosti takýchto
kauzálnych námietok je totiž možné vykonať výlučne len za predpokladu, že žalovaný v lehote do 30
dní po doručení tlačiva a návrhu na uplatnenie pohľadávky, sa vyjadrí k podanému návrhu. Pokiaľ však
samotná odpoveď žalovaného k podanému návrhu na uplatnenie pohľadávky nie je doručená súdu v
lehote 30 dní po doručení tlačiva návrhu žalovanému, musí súd vydať rozsudok.

20. Vzhľadom na vyššie uvedené má žalobca za to, že záväzky zo zmenky, aj keď vznikli z konkrétnych
zmluvných záväzkov, sú záväzkami samostatnými, a preto nie je možné súhlasiť s názorom okresného
súdu, že sú závislé na úverovom vzťahu. Ak je návrhom uplatnený nárok zo zmenky, nie je možné bez
ďalšieho v takomto konaní rozhodovať o záväzkoch zo zmluvy, ani keď je nepochybné, že s danou

zmenkou súvisia. Podľa Zákona zmenkového a šekového bol preto súd oprávnený skúmať len to, či
zmenka obsahuje všetky náležitosti, ktoré sa musia pre jej platnosť zo zákona povinne do nej uviesť,
nie však podmienky jej vystavenia a ani jej neprípustnosť.

21. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia

pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

22. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje
správnosť dôvodov rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

23. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 31.7.2017 o 9.30 hod.
v pojednávacej miestnosti č. dverí 200/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia boli zverejnené dňa 21.7.2017 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v
Košiciach v súlade s § 219 ods. 1, 3 C.s.p..

24. Na zdôraznenie správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza:

25. Dňa 20.10.2015 prijalo občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a
obchodnoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky stanovisko k postupu súdov nižšiehostupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa v
nasledujúcom znení:

I. Ak žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu
procesného nástroja, ktorý žalobca použil, že :

1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku

v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;
2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúcich ich rozsah a
povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie.

II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.

III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či
je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu

posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

31. Stanovisko je uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky 8/2015 pod číslom 93.

32. Z vyššie citovaného stanoviska vyplýva, že ak vystaviteľom zmenky je spotrebiteľ, čo nepochybne
bolo preukázané aj v prejednávanej veci, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená, v danom prípade
zákon 258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu 16.3.2009.

33.Taktopostupovalajsúdprvejinštancie,keďpozistení,žežalovanáuzavrelasprávnympredchodcom
žalobcu zmluvu o spotrebiteľskom úvere, súčasťou ktorej je aj dohoda o vyplnení zmenky (článok 17
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru), skúmal (ne)platnosť tejto dohody o vyplňovacom práve z
hľadiska jej súladu so zákonom 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 1.1.2008

do 31.12.2010.

34. Napriek skutočnosti, že žalovaná v konaní výslovne nenamietala, že zmenka je neplatná, súd
správne skúmal jej platnosť, vychádzajúc zo záveru, že princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ (právo
patrí bdelým) v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu,

ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. Uvedené opakovane skonštatoval Najvyšší súd Slovenskej
republiky (uznesenie zo 16. januára 2013 sp. zn. 6MCdo/9/2012, z 21. marca 2012 sp. zn.
6Cdo/1/2012 a uznesenie sp. zn. 5Cdo/61/2012). Aj v prípade tohto princípu platí, že v konkrétnych
súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany
spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov, realite praktického života

odporuje požiadavka podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov spotrebiteľmi. Na túto vec
sa vzťahuje viacero právnych predpisov (Občiansky zákonník, zákon o ochrane spotrebiteľa, zákon o
spotrebiteľských úveroch, zákon o zmenkách), pričom je nepochybné, že vzhľadom na rozsiahlosť a
dynamickosť právnej úpravy spotrebiteľ nemôže dokonale poznať každý z vyššie uvedených zákonov.
Neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti mu nemôže byť

na ujmu. Účelom spotrebiteľského práva je poskytnúť spotrebiteľovi ochranu v prípadoch, keď môže
dodávateľ zneužiť neinformovanosť spotrebiteľa tým, že do zmluvy zakomponuje zmluvné podmienky,
ktoré sú v neprospech spotrebiteľa. Úlohou súdu je v takýchto prípadoch ex offo skúmať prijateľnosť
zmluvných podmienok a v prípade, že sú neprijateľné, zabezpečiť rýchlu a účinnú ochranu spotrebiteľa.

35. Ani samotné Nariadenie neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by zakazovalo alebo neumožňovalo
súdu skúmať kauzálne vzťahy, na ktorých krytie je zmenka určená. Článok 7 ods. 3 Nariadenia hovorí,
že súd v prípade pasivity žalovaného „vydá rozsudok“ nehovorí, že žalobe musí vyhovieť.36. Z uvedeného plynie, že nič nebráni súdu, aby ex offo skúmal, či základom zmenky je spotrebiteľská
zmluva a či táto zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky.

37. V slovenskom právnom poriadku navyše platí ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z., ktoré ukladá orgánu
rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliadať aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

38. V prípade tzv. spotrebiteľských zmeniek povinnosťou súdu je ex offo prihliadať na námietky, ktoré by
mohol vzniesť spotrebiteľ, a to aj v prípade, že sa ich sám nedovoláva. Táto povinnosť súdu je výslovne
zákonom upravená, pričom vyššie citované ustanovenie má procesnoprávny charakter, lebo upravuje
procesnú činnosť súdu a vzťahuje sa teda aj na konania začaté na súde pred účinnosťou novely zák.
č. 438/2015 Z.z. vzhľadom na chýbajúce prechodné ustanovenia zák. 438/2015 Z.z. k úprave účinnej

od 23.12.2015. Procesná norma odo dňa nadobudnutia svojej účinnosti pôsobí na všetky živé spory
prebiehajúce na súdoch, za situácie, že zákonodarca nestanovil osobitný (intertemporálny) režim.

39. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobcu nedôvodné a nespôsobilé
spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, z ktorého dôvodu odvolací súd napadnutý

rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 CSP potvrdil.

40. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255
ods. 1 C.s.p.. Žalobca bol v konaní neúspešný, preto nemá nárok na náhradu trov konania. Úspešnej
žalovanej trovy konania nevznikli, preto odvolací súd stranám náhradu trov konania nepriznal.

41. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).