Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/150/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115202642
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7115202642.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti I. Ö. nar. XX.X.XXXX a O. Ö. nar.
XX.X.XXXX zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach detí
rodičov Ing. Ľ. Ö. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v G. na J. ul. č. X zastúpeného JUDr. Ivanom Vankom
advokátom so sídlom v Košiciach na Floriánskej ul. č. 19 a Ing. Z. Č.P. nar. X.X.XXXX bývajúcej v G.
na G. ul. č. X zastúpenej JUDr. Richardom Kovalčíkom advokátom so sídlom v Košiciach na Rázusovej

ul. č. 1 v konaní o zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti o odvolaní otca proti
uzneseniu Okresného súdu Košice I z 9.3.2016 č.k. 11P 20/2015-156 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením priznal znalkyni PhDr. S. H. odmenu za vypracovanie
znaleckého posudku č. 5/2016 predloženého súdu 22.2.2016 v sume 630,80 € a upravil učtáreň súdu,

aby odmenu v tejto výške poukázala znalkyni do 15 od doručenia právoplatného uznesenia predbežne z
finančných prostriedkov štátu. Tarifnú odmenu priznal znalkyni za úkony 1. štúdium spisového materiálu
7 hodín po 13,28 €, 2. psychologické vyšetrenie 11 hodín po 13,28 €, 3. psychologické vyšetrenie -
zhodnotenie 9 hodín po 13,28 €, 4. spracovanie záveru 9 hodín po 13,28 €, kompletizácia a spísanie
posudku 10 hodín po 13,28 €, ďalej paušálnu odmenu za prevzatie a prvotné oboznámenie sa so
spisom 19,92 €. Rozhodnutie právne odôvodnil poukazom na ust. § 139 ods. 2 O.s.p., § 3 ods.

1, 2 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, § 3 ods. 1 a § 14 ods. 3
vyhlášky č. 491/2004 Z.z. o odmenách, náhradách výdavkov a náhradách za stratu času pre znalcov,
tlmočníkov a prekladateľov a konštatoval, že priznané znalečné za vypracovaný znalecký posudok
zodpovedá kvalite znaleckého posudku, časovému fondu potrebnému na jeho vypracovanie a je v
súlade s vyhláškou č. 491/2004 Z.z., nakoľko znalecký posudok bol zadaný za účinnosti tejto vyhlášky.
Pri rozhodovaní o odmene znalkyne vychádzal z rozsahu znaleckého posudku, z rozsahu úkonov

potrebných k vyhotoveniu znaleckého posudku a dospel k záveru, že odmenu znalkyni je potrebné
priznať v rozsahu, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. Pri rozhodovaní o odmene znalkyne
vzal do úvahy aj vyúčtované odmeny za porovnateľné znalecké posudky iných znalcov z tohto istého
odboru a odvetvia.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec prostredníctvom právneho zástupcu a

navrhol, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa a priznal znalkyni odmenu najviac vo
výške 391,76 €. Jednotlivé vyúčtované a priznané úkony za vyhotovenie znaleckého posudku považoval
za neprimerané a zjavne nadhodnotené. V položke č. 1 - štúdium spisového materiálu má za to, že pri
študovaní predmetného spisu nemohol znalec prekročiť čas maximálne 4 hodiny vzhľadom na rozsah
predmetného spisového materiálu. V položke č. 2 - psychologické vyšetrenie uviedol, že vyšetrenie
matky detí dňa 29.1.2016 mohlo trvať maximálne do 2 hodín. Jeho vyšetrenie dňa 26.1.2016 trvalo niečo

cez 2 hodiny. K vyšetreniu detí 3.2.2016 uviedol, že k nemu fakticky ani nedošlo, tak ako to uvádza
znalkyňa v znaleckom posudku, nakoľko deti boli príliš rozcitlivené. Vyšetrenie detí 3.2.2016 trvalomaximálne 1,5 hodiny. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že aj s časovým nadhodnotením psychologických
vyšetrení boli vykonané maximálne v rozsahu 7 hodín a nie 11 hodín. K položke č. 3 - psychologické
vyšetrenie - zhodnotenie uviedol, že nie je odborne fundovaný ako psychológ, avšak aj napriek tomu

má za to, že 9 hodín na zhodnotenie psychologických vyšetrení je neprimerane dlhá doba, naviac ak
v znaleckom posudku je zhodnotenie psychologických vyšetrení uvedených na 6 stranách. K položke
č. 4 - spracovanie záveru uviedol, že tento úkon považuje za úkon spojený buď s položkou č. 3
alebo s položkou č. 5 a má za to, že znalkyňa pri spracovaní záveru vychádzala z úkonu označeného
ako psychologické vyšetrenie - zhodnotenie. Ak tento úkon je úkon samostatný v rámci vyhotovenia

znaleckého posudku, tak za primeraný čas v spojení s inými úkonmi považuje maximálne 4 hodiny. K
položke č. 5 - kompletizácia a napísanie posudku uviedol, že znalecký posudok má spolu 21 strán,
pričom prvých 7 strán je opísanie skutkových okolností predmetného prípadu zo spisového materiálu a
samotnýznaleckýposudokjevrozpätí13strán.Mázato,žeobjektívnyčasnakompletizáciuanapísanie
predmetného posudku je maximálne 6 hodín. Navrhol teda priznať znalkyni v 1. položke úkony v rozsahu
4 hodín, v 2. položke 7 hodín, v 3. položke 7 hodín, v 4. položke 4 hodiny a v 5. položke 6 hodín, ako aj

paušálnu odmenu 19,92 €, čo je spolu 391,76 €. Poukázal na uznesenie NS SR 5Obo 51/2009. Rozpätie
hodín potrebné na vypracovanie predmetného znaleckého posudku, tak ako je uvedené v napadnutom
uznesení považuje za neúčelné vynaloženie práce znalca.

Znalkyňa vo vyjadrení k odvolaniu otca vyjadrila názor, že výkon a práca vypracovania jej znaleckého

posudku v čase 46 hodín je adekvátne ohodnotená a správne honorovaná, čo nakoniec zhodnotil a
uznal aj súd prvého stupňa na základe množstva empiricky preštudovaných, zhodnotených a zároveň
vyplatených znaleckých posudkov z rôznych odborov. K položke č. 2 (psychologické vyšetrenie) uviedla,
že matka sa podrobila psychologickému znaleckému dokazovaniu 29.1.2016 v čase od 9.00 hod. do
11.45 hod., čo je 2 hodiny a 45 minút. Otec sa podrobil psychologickému vyšetreniu 26.1.2016 v čase od

9.00 hod. do 11.30 hod., kedy sa nepodarilo nadviazať interakciu s maloletými deťmi. Celkové vyšetrenie
a interview trvalo 2 hodiny a 30 minút. Maloletý O. bol pri prvom stretnutí 26.1.2016 pod výrazným
emocionálnym tlakom, sedel a komunikoval len v prítomnosti sestry I.. Stretnutie trvalo cca 40 minút
a bolo ukončené s nariadením ďalšieho stretnutia na 3.2.2016 z dôvodu, že sa rozcitlivel a rozplakal.
Pri opakovanom stretnutí sa už cítil komfortnejšie a klinické vyšetrenie trvalo 2 hodiny. Maloletá I. pri

prvom stretnutí 26.1.2016 bola tiež pod výrazným emocionálnym tlakom, sedela a komunikovala len v
prítomnosti brata. Rovnako aj u nej došlo k rozcitliveniu a plaču ako u brata, teda celé sedenie trvalo
40 minút, bolo ukončené s termínom ďalšieho stretnutia 3.2.2016, ktoré trvalo 2 hodiny, pričom tretie
stretnutie bolo realizované opätovne z dôvodu, aby dieťa prišlo na znalecké vyšetrenie z prostredia, kde
bolo momentálne, teda od otca, pričom vyšetrenie sa uskutočnilo v nedeľu, kde ho otec priniesol o 14.00

hod. a tento úkon trval 45 minút. Samostatne bolo nariadené stretnutie oboch rodičov na 10.2.2016, a to
v následnosti otec, matka a následne spoločné stretnutie oboch, ktoré trvalo 2 hodiny 15 minút. Celkovo
teda psychologické vyšetrenie, klinické interview a znalecké dokazovanie priamo s účastníkmi trvalo
presne 12 hodín, pričom ona si účtovala len 11 hodín. K štúdiu materiálov uviedla, že celkový obsah
spisu bol cca 800 strán, z toho 3 znalecké posudky a niekoľko lekárskych a odborných správ. Znalec

si musí spisový materiál dôkladne prečítať, urobiť poznámky, aby nedošlo k omylu ako u Dr. Y., ktorej
záver znaleckého posudku bol stanovený na základe nepravdivej výpovede a tvrdenia otca u znalkyne.
V konečnom dôsledku bola znalkyňa z toho dôvodu z konania vylúčená. Preto jej štúdium materiálov
s podrobnou chronologizáciou udalostí trvalo viac ako 7 hodín. Pokiaľ ide o psychologické vyšetrenie -
zhodnotenie, pre vyhodnotenie použitej testovacej batérie je pre osobnostné dotazníky pre dospelých -

EPQ-R, IVE čas podľa noriem u dospelých 2 hodiny, pre RAVEN u dospelého cca 1 hodina, u RAVEN
pre deti cca 1 hodina, pre Stanford - Binetovu skúšku inteligencie cca 2 hodiny, dotazník afektivity 30
minút, dotazník agresivity B.P.A.I. 40 minút, kresby postavy, stromu 10 minút, testu rodinných vzťahov 40
minút, pozorovanie a klinické interview cca 2 hodiny. Celkové psychologické vyšetrenie a zhodnotenie
teda trvalo 9 hodín a 20 minút, pričom účtovala len 9 hodín. Pokiaľ ide o spracovanie záveru, uviedla, že

všetky informácie, dokumenty, doklady a koncepty zo spisu sa kompletizujú a myšlienkovo analyzujú,
syntetizujú vo fáze spracovania záveru, čo pri tak náročných spisoch ako bol predmetný spis s počtom
strán nad 800 trvá aj niekoľko hodín, v jej prípade 9 hodín. Znalec si musí vytvoriť priestor na podstatné
skutočnostiprípadu,naaktuálnezisteniaanienaopisniekoľkomesiacovstarýchdokladov,mnohokrátaj
neaktuálnych, aby posudok v samotnom závere napísal objektívne, nestranne, v záujme maloletých detí

a vysoko odborne a hlavne aktuálne. Práve preto je práca v tejto fáze najdôležitejšou a najpodstatnejšou
po obsahovej stránke, aby sa neskôr jedna zo strán nespokojná so záverom znaleckého posudku mohla
odvolať k práci znalca. Pokiaľ ide kompletizáciu a napísanie posudku, v tejto fáze sa u znalca prejavuje
jedinečnosť logického uvažovania, systému práce s informáciami, s ich vhodnosťou a použitím pre blahoklienta, ako mu to určuje Etický kódex psychológa. Pri danej vysoko odbornej práci ako je kompletizácia
posudku je nemožné písať ho v jednom časovom úseku, preto sa tento čas delí na niekoľko etáp a
v prejednávanom prípade je to celkovo 10 hodín. Zdôraznila, že napísanie posudku ohľadne dvoch

dospelých ľudí a dvoch detí je vysoko zodpovedná práca, a to najmä, keď sa ich vzájomná narušená
komunikácia medzi dospelými a následne aj deťmi prolonguje už minimálne 6 rokov. Zdôraznila, že už
pred ňou zopár znalcov rodinu vyšetrovalo, pričom to dopadlo tak, že spis mal cca 800 strán. Väčšina
argumentov otca je postavená na jeho subjektívnych a v zásade jemu neprináležiacich hodnotiacich
výrokoch.

Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v zmysle zásad vyplývajúcich z § 212 O.s.p. bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v platnom znení znalec, tlmočník alebo prekladateľ sa môže dohodnúť so
zadávateľom na zmluvnej odmene; ak sa nedohodnú, patrí mu tarifná odmena.

Podľa § 3 ods. 2 písm.a/ citovaného zákona výška tarifnej odmeny u znalcov sa určí časovým spôsobom

s prihliadnutím na skutočný počet hodín, ktoré znalec vynaložil na svoju činnosť.

Podľa § 3 ods. 5 písm.b/ citovaného zákona tarifná odmena sa zníži alebo neprizná, ak znalec, tlmočník
alebo prekladateľ vykonal úkon oneskorene, neúčelne alebo nekvalitne.

Podľa § 3 ods. 1 a 2 vyhlášky MS SR č. 491/2004 Z.z. o odmenách, náhradách výdavkov a náhradách
za stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov v platnom znení hodinová odmena za jednu
aj začatú hodinu výkonu znaleckej činnosti je 13,28 eura, ak nie je ďalej ustanovené inak. Hodinová
odmena nepatrí znalcovi za čiastkové úkony, za ktoré mu patrí len paušálna odmena alebo len podielová
odmena.

Podľa § 5 písm.b/ citovanej vyhlášky znalcovi patrí paušálna odmena za prevzatie a prvotné
oboznámenie so spisom 19,92 eura.

Podľa§139ods.2O.s.p.,akbolpodanýznaleckýposudok,vznikáprávonanáhraduhotovýchvýdavkov,

náhradu za stratu času a na odmenu (znalečné). Osobitný zákon ustanovuje, komu sa znalečné vypláca.
O znalečnom súd rozhodne do 30 dní od vykonania tohto dôkazu (§ 127 ods. 1). Ak bolo potrebné
vykonať doplnenie alebo opravu znaleckého posudku, lehota 30 dní plynie odo dňa vykonania dôkazu
doplneným alebo opraveným znaleckým posudkom.

Znalecká činnosť je špecializovaná odborná činnosť vykonávaná znalcom. Znalec je vzhľadom ku
svojmu vzdelaniu, odbornej príprave, zručnostiam alebo skúsenostiam považovaný za toho, kto je
kvalifikovaný a koho znalosti v špecifickom odbore prevyšujú vedomosti a skúsenosti bežnej osoby.
Ide teda nielen o činnosť technického charakteru, ale aj o rozsiahlu tvorivú duševnú činnosť (vnímanie,
pozorovanie, analyzovanie, vyhodnocovanie), ktorej náročnosť je potrebné skúmať pri konkrétnom

prípade osobitne (2Obo 110/2010).

V snahe stanoviť objektívne kritérium určenia znalečného je v našom právnom systéme všeobecne
záväzný predpis, ktorým je Vyhláška MS SR č. 491/2004 Z.z. o odmenách, náhradách výdavkov a
náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov v znení neskorších predpisov. V

uvedenej vyhláške je stanovený spôsob určenia a výšky odmeny znalca, ktorá odmena v sebe zahŕňa
okrem iného aj kompenzáciu za vyvinutú tvorivú činnosť. Vyhláška ďalej ustanovuje spôsob určenia a
výšku náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času za znaleckú činnosť.

V rámci zásady hospodárnosti súdneho konania, ktorého súčasťou sú i náhrady výdavkov a odmeny

znalca, je znalec povinný dbať na to, aby súdne konanie nebolo zbytočne zaťažované neadekvátnymi
výdavkami. Od znalca sa vyžaduje určitá profesionalita, samozrejme čo sa týka vedomostí a
skúseností,aleurčiteajvsúvislostishospodárnosťoupredkladaniaznaleckéhoposudkuakodôkazného
prostriedku. Preto pri stanovení výšky náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času a odmenyznalcovi je potrebné vychádzať nielen z hľadiska odbornosti potrebnej k vypracovaniu znaleckého
posudku, resp. k vykonaniu jednotlivých úkonov, ale aj z množstva účelne vynaloženej práce (5Obo
51/2009).

Z ust. § 3 ods. 5 písm.b/ zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov vyplýva povinnosť súdu skúmať i dôvody pre zníženie alebo nepriznanie
znaleckej odmeny, ak znalec vykonal úkon oneskorene, neúčelne alebo nekvalitne, teda nielen skutočný
počet hodín, ktoré znalec vynaložil na svoju činnosť v zmysle § 3 ods. 2 písm.a/ citovaného zákona.

Odvolací súd preskúmal vyúčtovanie znaleckej odmeny jednak z hľadiska citovaného ust. § 3 ods.
2 písm.a/, ale aj ods. 5 písm.b/ zákona č. 382/2004 Z.z. a nezistil dôvody pre zníženie znaleckej
odmeny v súlade s odvolacím návrhom otca. V prvom rade konštatuje, že znalecký úkon nebol podaný
oneskorene ani nekvalitne. Pokiaľ ide o účelnosť znaleckých úkonov, nezistil žiadne skutočnosti, ktoré
by spochybňovali časový rozsah úkonov znalkyne s tým, že znalkyňa podrobne špecifikovala jednotlivé

úkony predovšetkým vo vzťahu k samotnému psychologickému vyšetreniu účastníkov konania, pričom
odvolacia argumentácia otca vychádza z ničím nepodložených laických úvah. Zároveň je potrebné
uviesť, že zo špecifikácie znalkyne a ani z odvolania otca nevyplýva, že by niektoré úkony hlavne vo
vzťahu k psychologickému vyšetreniu prebiehali kontinuálne u viacerých osôb, a teda že by znalkyňa
účtovala úkony duplicitne. Pokiaľ ide o vlastné štúdium spisu nad rámec prvotného oboznámenia sa

so spisom spojeným s jeho prevzatím, zahŕňa prípravu znalca na daný prípad a oboznámenie sa
so všetkými skutkovými okolnosťami prípadu, ktoré okrem jeho vlastných zistení budú predmetom
odborného posúdenia. Z tohto pohľadu je potom relevantný aj rozsah súdneho spisu. Je samozrejmé,
že na štúdium spisu v rozsahu napr. 20 strán vynaloží znalec podstatne kratší čas ako na štúdium 123
strán (toľko strán mal spis v čase znaleckého vyšetrenia), prípadne štúdium pripojených spisov, ktorých

rozsah znalkyňa odhaduje približne na 800 strán. Oboznámenie sa znalkyne s obsahom aj pripojených
spisov nemožno považovať za neúčelné vzhľadom na viacero konaní, ktoré sa týkali starostlivosti súdu
o maloleté deti, v rámci ktorých bolo vykonávané znalecké dokazovanie, pričom predmetom terajšieho
konania je zmena úpravy výkonu rodičovských práv a povinností. Pokiaľ ide o ďalšie znalecké úkony
ako zhodnotenie výsledkov psychologického vyšetrenia, spracovanie záveru, kompletizácia a napísanie

posudku, odvolací súd zdôrazňuje, že pre jednotlivé diagnostické metódy v rámci psychologického
vyšetrenia, rovnako aj pre ich vyhodnotenie a interpretáciu platia špecifické pokyny a časové limity,
ktoré nemôžu byť v žiadnom prípade menené. Sumarizácia výsledkov psychologického vyšetrenia a
vypracovanie posudku v písomnej forme je duševnou činnosťou, ktorú nie je možné normovať a je
vždy závislá od okolností konkrétneho prípadu (zložitosti prípadu). Z týchto dôvodov nie je možné

len laickým odhadom vyhodnotiť počet hodín, ktoré znalcovi postačovali na spracovanie podkladov
a vypracovanie znaleckého posudku v písomnej forme. Celkové zhodnotenie potrebného času pre
vypracovanie znaleckého posudku takto nemôže spočívať len v mechanickom spočítaní hodín, ktoré
mali znalcovi postačovať na jednoduché napísanie textu posudku. Navyše znalec musí svoje odborné
zistenia reprodukovať do podoby čitateľnej aj pre neodbornú verejnosť. O zložitosti prejednávaného

prípadu svedčí i skutočnosť, že maloleté deti nemohli byť riadne vyšetrené pri prvom stretnutí so
znalkyňou z dôvodu ich emotívneho naladenia končiaceho až plačom, pričom mal. I. bola vyšetrená aj
tretíkrát, dokonca v nedeľu, v čase, keď bola bezprostredne v starostlivosti otca. Navyše maloleté deti
majú závažné poruchy učenia druhého a tretieho stupňa, dyslexiu, dyskalkúliu, dysortografiu, sú vedené
v špeciálno-pedagogickej poradni, ako aj psychiatrickej ambulancii MUDr. F.. Odvolací súd takto dospel

k záveru, že vyúčtovanie znaleckej odmeny bolo v súlade s platnou právnou úpravou, zároveň nezistil
žiadne dôvody pre zníženie znaleckej odmeny v súlade s odvolacím návrhom otca a zodpovedalo aj
množstvu účelne vynaloženej práce znalkyne, preto uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods.
1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.