Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, November 30, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/966/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814203725
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7814203725.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľa CD D., s.r.o., V. vězňů XXXX/XX, K. Q., V. 1,
E. republika, H. XX XXX XXX, zastúpeného advokátskou kanceláriou E. V., s.r.o., F. 4, O., IČO XX
XXX XXX, proti odporcovi H. S., nar. XX.X.XXXX, bytom O., O. XXX, o zaplatenie 1.217,01 eur s
príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 8C/86/2014-26
zo dňa 8.8.2014 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o
náhrade trov konania a v zrušenom rozsahu vec v r a c i asúdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
zmenkovú sumu vo výške 1.217,01 eur spolu so 6 % ročným úrokom od 11.6.2014 do zaplatenia a
zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 4,06 eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku a žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. Zároveň vyslovil že žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania.

V odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľ v konaní uplatnil peňažnú
pohľadávku podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa

ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu a navrhol, aby súd zaviazal odporcu
na zaplatenie zmenkovej sumy 1.217,01 eur s príslušenstvom.

Návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil
odporca dňa 5.2.2010 na zmenkovú sumu 1.217,01 eur a zaviazal sa zaplatiť aj zmenkový úrok vo

výške 0,25 % denne od 1. januára 2011. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového
veriteľa. Uviedol, že indosant predložil zmenku k zaplateniu, vystaviteľ však doposiaľ neposkytol žiadnu
úhradu. Poukázal na to, že zmenková listina bola opatrená doložkou „bez protestu“, vyššie uvedené
skutočnosti indosant nenechal zistiť verejnou listinou. Navrhovateľ pripojil k návrhu originál zmenky, z
ktorej práva uplatňuje a nežiadal nariadenie pojednávania.

Súd prvého stupňa zistil, že navrhovateľ je zahraničnou právnickou osobou so sídlom na území Českej
republiky a odporca je fyzickou osobou, ktorá má bydlisko na území Slovenskej republiky, žalovaná
zmenka bola vystavená na území Slovenskej republiky, kde je aj platobné miesto. Konštatoval, že
právomoc súdu konať a rozhodnúť vo veci je daná ustanovením čl. 2 ods. 1 Nariadenia rady ES č.
44/2001, o právomoci a o uznávaní a o výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach.Citujúc čl. 2 ods. 1, čl. 4 bod 1, čl. 5 ods. 1 - 3, čl. 7 ods. 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady
(ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, súd
prvého stupňa uviedol, že v súlade s čl. 5 ods. 2 Nariadenia bolo doručované odporcovi na odpoveď

vzorové tlačivo „C“, odporca sa k veci nevyjadril.

Nárok zo zmenky uplatnený navrhovateľom posúdil súd prvého stupňa podľa § 5 ods. 1 až 3, § 10 ods.
1 a 2, § 12 ods. 1, § 13 ods. 1 a 2, § 14 ods. 1 a ods. 2 písm. b/, § 17, § 48 ods. 1, § 75, § 76 ods. 1

až 4 a § 77 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. zmenkového a šekového, § 2 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.
z. o cenných papieroch a § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a uviedol, že
zmenka je listinný cenný papier, ktorý môže slúžiť ako zaistenie peňažného záväzku a zmenku možno
uplatniť až potom, čo povinnosť na základe pôvodného peňažného záväzku nebola splnená. Uviedol,
že zmenku možno prevádzať rubopisom (indosamentom), ktorým je písomné vyhlásenie zmenkového
veriteľa, teda majiteľa zmenky (indosanta), na rube zmenky alebo na jej prívesku, v ktorom indosant

vyjadruje svoj úmysel previesť zmenku, určí indosatára, teda nového majiteľa zmenky a obsahuje podpis
indosanta. Zdôraznil, že takýmto prevodom práv zo zmeniek indosatár nadobúda právo zo zmenky, nie
však právo predchádzajúceho majiteľa. Súd prvého stupňa poukázal na to, že v čase vystavenia zmenky
dňa 5.2.2010 bolo možné zabezpečenie úverového vzťahu vystavením zmenky, čo však v súčasnosti
podľaplatnýchprávnychpredpisovužmožnénieje.Zozmenkyvyplynulo,žemiestomjejvystaveniabola

Rožňava, dátum vystavenie 5. februára 2010 a zmenková suma 1.217,01 eur. Odporca ako vystaviteľ
zmenky sa zaviazal v zmenke: „zaplatím na túto zmenku pri predložení na rad: PR. s.r.o., IČO XX XXX
XXX, V. XX, XXX XX O., zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava l, oddiel: Sro, vložka
číslo XXXXX/B“ sumu tisícdvestosedemnásť celých a 0,1 eur a zmenkový úrok 0,25% denne od 1.
januára 2011; splatné: V., s.r.o., V. XX, XXX XX O.; „bez protestu“; „na platenie predložiť v lehote 4 rokov

od vystavenia“.

Súdprvéhostupňaďalejuviedol,žeindosovanímzmenkydošloksituácii,kedyzmenkastratilacharakter
zabezpečovacej zmenky a stala sa zmenkou na platenie. Preto podľa § 17 Zákona zmenkového

a šekového nastala právna situácia, ktorá umožňovala odporcovi ako žalovanému zo zmenky robiť
majiteľovi zmenky námietky, ale len vtedy, ak odporca ako zmenkový dlžník preukáže, že nový majiteľ
zmenky konal v čase nadobúdania zmenky vedome na jeho škodu. Konštatoval, že v konaní nebolo
preukázané, že by odporca po vystavení zmenky, ani po jej indosovaní vzniesol nejaké námietky proti
zmenke, preto zmenku a záväzky zo zmenky posudzoval podľa Zákona zmenkového a šekového. Súd

prvého stupňa zdôraznil, že podľa § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
účinného v čase vystavenia zmenky sa zakazovalo splniť dlh zmenkou alebo šekom, dlh bolo možné
iba zabezpečiť zmenkou, a to maximálne vo výške aktuálnej istiny nesplateného spotrebiteľského úveru
a príslušenstva vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého úveru. Zmenku prijatú alebo vyplnenú
veriteľom v rozpore s týmto zákonným obmedzením veriteľ nemohol prijať a bol povinný takúto zmenku

dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. To platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia
práv zo zmenky. Súd prvého stupňa poukázal na to, že navrhovateľ predmetnú zmenku nadobudol
indosamentom, stal sa riadnym majiteľom zmenky, preto môže podľa § 48 ods. 1 a § 77 ods. 1 Zákona
zmenkového a šekového postihom žiadať od odporcu zaplatenie zmenkovej sumy, 6% úrokov odo dňa
splatnosti zmenky a požadovať odmenu vo výške 1/3% zmenkovej sumy. S poukazom na ustanovenie

§ 5 a § 77 ods. 2 Zákona zmenkového a šekového súd prvého stupňa uviedol, že v zmenkách na
videnie môže vystaviteľ zmenky ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V predmetnej zmenke bola
úroková miera uvedená sadzbou 0,25% denne, teda 91,25% ročne. Súd prvého stupňa uviedol, že
Zákon zmenkový a šekový výšku tejto úrokovej miery neupravuje a ponecháva to na vystaviteľa zmenky,
podľa § 39 Občianskeho zákonníka však súd prvého stupňa skúmal, či pre neprimeranú výšku úroku

nie je právny úkon - zápis na zmenke v rozpore s dobrými mravmi, a teda či nie je takýto úkon neplatný.

Zmenkový úrok a úrok z pôžičky alebo úveru plní funkciu odmeny za poskytnuté peňažné prostriedky
a musí byť primeraný, podľa záveru súdu prvého stupňa však za primeraný nemožno považovať ročný

úrok, ktorý sa rovná dlžnej istine alebo ju prevyšuje. Poukázal na to, že podľa údajov zistených z
internetovej stránky NBS v čase vystavenia zmenky boli úrokové sadzby uplatňované bankami pri
spotrebiteľských a ostatných úveroch pre domácnosti nižšie ako 14% ročne, dohodnutý zmenkový úrok
vo výške 0,25% denne, t. j. 91,25% ročne teda túto sadzbu viacnásobne prevyšuje. Súd prvého stupňapreto takúto úrokovú doložku na zmenke považoval za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi, v zmysle
§ 39 Občianskeho zákonníka, a preto žalobu v časti o zaplatenie úrokov 0,25% denne zamietol.

Súd prvého stupňa zaviazal odporcu na zaplatenie zmenkovej sumy 1.217,01 eur a 6% ročného úroku
zo zmenkovej sumy odo dňa zročnosti zmenky, v prejednávanej veci odo dňa nasledujúceho po doručení
návrhu odporcovi z dôvodu, že navrhovateľ nepredložil dôkaz, kedy pred podaním návrhu predložil
zmenku odporcovi k zaplateniu, teda kedy sa stala zmenka zročnou. Súd prvého stupňa vychádzal

z toho, že za predloženie zmenky na platenie sa všeobecne uznáva aj uplatnenie práva zo zmenky
na súde, preto navrhovateľovi priznal 6% ročný úrok zo zmenkovej sumy od 11.6.2014, teda odo dňa
nasledujúceho po doručení návrhu odporcovi a v prevyšujúcej časti návrh o zaplatenie 6% úrokov zo
zmenkovej sumy zamietol.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p. tak, že žiadny z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania, pretože navrhovateľ bol v konaní čiastočne úspešný čo do
priznanej zmenkovej istiny vo výške 1.217,01 eur a zmenkovej odmeny, bol však neúspešný v časti
nepriznaného zmenkového úroku 0,25% denne z dlžnej sumy, čo niekoľkonásobne prevyšuje žalovanú
istinu.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Odvolaním napadol
výrok, ktorým súd prvého stupňa zamietol zmenkový úrok 0,25% denne zo zmenkovej sumy, ako aj
výrok, ktorým súd prvého stupňa čiastočne zamietol 6% ročný úrok a výrok o nepriznaní náhrady trov

konania navrhovateľovi. Odvolanie odôvodnil tým, že konanie na súde prvého stupňa má vadu, ktorá
mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, účastníkovi konania sa postupom súdu prvého stupňa
odňala možnosť konať pred súdom a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Uviedol, že predmetnú zmenku vystavil odporca, ktorú dobrovoľne podpísal a sadzba zmenkového
úroku 0,25% denne napísaná na zmenke bola odporcovi známa v čase vystavenia zmenky. Navrhovateľ

poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Českej republiky,
ktoré konštatovali, že z povahy zmenky ako abstraktného a nesporného záväzku vyplýva, že majiteľ
zmenky nemusí pri jej predložení na zaplatenie a vymáhanie preukazovať, že odporca zmenkovú
sumu aj skutočne dlhuje. Táto nespornosť záväzku odporcu zo zmenky sa vzťahuje na celý záväzok
obsiahnutý na zmenke, teda aj na zmenkový úrok. Ďalej navrhovateľ citoval z viacerých rozhodnutí

okresných súdov Slovenskej republiky v obdobných veciach a z rozsudku Krajského súdu v Nitre, ktorý
vyslovil, že zmluvná pokuta vo výške 0,25% za každý deň omeškania nie je neprimeraná vzhľadom na
účel, ktorý zmluvná pokuta ako zabezpečovací inštitút zabezpečuje. Účelom zmluvnej pokuty je donútiť
dlžníka hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu plateniu záväzku a zároveň má sankčný charakter, lebo
dlžníka, ktorý poruší zmluvnú povinnosť, trestá v podobe ďalšej povinnosti zaplatiť peňažnú čiastku

v dohodnutej výške. Zmluvná pokuta 0,25% zo žalovanej istiny 533,00 eur za každý deň omeškania
predstavuje 1,33 eur denne, čo nie je neprimeraná účelu, ktorý bol dohodou o zmluvnej pokute
sledovaný.

Navrhovateľ v odvolaní považoval za nesprávny záver súdu prvého stupňa, ktorým nepriznal
navrhovateľovi 6% ročný úrok zo zmenkovej sumy odo dňa zročnosti zmenky, ale priznal tento úrok
až odo dňa nasledujúceho po doručení návrhu v tejto veci odporcovi. Uviedol, že súd prvého stupňa
nedoručil navrhovateľovi vyjadrenie odporcu na tlačive „C“, čím zmaril navrhovateľovi možnosť vyjadriť
sa v konaní pred súdom prvého stupňa, a preto ak odporca tvrdí, že predložené doklady o úhradách

predstavujú platby na zmenku, žiadal navrhovateľ, aby odporca toto svoje tvrdenie v konaní preukázal,
a to tým, že preukáže, že zmenka bola v čase jednotlivých úhrad už splatná, teda že bola odporcovi
predložená na platenie. Ďalej uviedol, že nie je mu známe, aby niektorý z účastníkov konania splatnosť
zmenkovej pohľadávky tohto konania spochybňoval. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok tak, že
návrhu na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovie.

Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrila.Odvolací súd prejednal odvolanie navrhovateľa v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 a
3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.

2 O. s. p., pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej, na prejednanie ktorého by bolo
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 214 ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie
je čiastočne dôvodné.

Výrok rozsudku, ktorým súd prvého stupňa uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu
1.217,01 eur spolu so 6% ročným úrokom od 11.6.2014 do zaplatenia a zmenkovú odmenu 4,06 eur
nebol odvolaním napadnutý, stal sa právoplatným a nebol odvolacím súdom preskúmavaný.

Odvolací súd považuje v tomto konaní za nesporné, že na prejednávanú vec je potrebné aplikovať

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje
Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Neznamená to však, že ak navrhovateľ predložil
v tomto konaní ako jediný listinný dôkaz prvopis zmenky, že súd podľa čl. 4/4 Nariadenia, ak sa
domnieva, že informácie, ktoré poskytol navrhovateľ nie sú dostatočne jasné alebo primerané a pokiaľ
sa pohľadávka nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, že nemôže navrhovateľovi

uložiťdoplniťinformáciealebodokumentyvlehoteurčenejsúdom.Natentoúčelvnútroštátnysúdpoužije
vzorové tlačivo B, ktoré je uvedené v prílohe II Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
861/2007. Podľa čl. 5/1. tohto Nariadenia je Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu
písomné,avšaksúdmôženariadiťústnepojednávanie,aktopovažujezapotrebné,aleboakotopožiada
niektorá zo strán. Preto súd prvého stupňa v tomto konaní o vydanie rozsudku môže od navrhovateľa

požadovať okrem predloženej zmenky aj iné listinné dôkazy.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vo veci nepostupoval podľa Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie

vo veciach s nízkou hodnotou sporu, pretože navrhovateľovi nedoručoval podľa prílohy 2 Nariadenia
„tlačivo B“, a to žiadosť súdu na doplnenie návrhu na uplatnenie pohľadávky, aj keď navrhovateľ k návrhu
na uplatnenie pohľadávky podľa Nariadenia predložil ako jediný listinný dôkaz iba predmetnú zmenku z
5.2.2010 na sumu 1.217,01 eur. Súd prvého stupňa vo veci rozhodol rozsudkom len na základe zmenky.

Odvolaciemu súdu aj súdu prvého stupňa z ich rozhodovacej činnosti je známe, že obchodná spoločnosť
V. s.r.o., V. XX, O. ako remitent (osoba, ktorej sa malo platiť zo zmenky) uvedená na predmetnej vlastnej
zmenke, poskytovala a poskytuje spotrebiteľské úvery a vedie množstvo súdnych a exekučných sporov
na súdoch v Slovenskej republike o vymáhanie peňažných pohľadávok zo spotrebiteľských úverov. Na

zabezpečenie týchto pohľadávok zo spotrebiteľských úverov vystavovala a prijímala zmenky, ktoré mali
zabezpečovaciu funkciu k jeho pohľadávkam zo spotrebiteľských úverov voči spotrebiteľom podľa §
4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v období od 1.8.2008, kedy
tento Zákon o spotrebiteľských úveroch umožňoval zmenkou len zabezpečiť nároky zo spotrebiteľských
úverov. Znamená to, že predmetná zmenka vystavená dňa 5.2.2010 mohla byť vystavená len na

zabezpečenie dlhu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a len v rozsahu určenom v citovanom ustanovení
Zákona o spotrebiteľských úveroch.

Súd prvého stupňa preto nemohol vo veci rozhodnúť len na základe jedného dôkazu predloženého

navrhovateľom - zmenky z 5.2.2010, lebo zo zmenky nemohol zistiť, či bola vystavená v súlade s
obmedzením daným ustanovením § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

Navrhovateľ v tomto konaní uplatnil peňažnú pohľadávku podľa Nariadenia Európskeho parlamentu

a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu, preto súd prvého stupňa mal vec prejednať podľa tohto nariadenia a nie podľa § 175
Občianskehosúdnehoporiadku,ktorýmsaupravujekonanieovydaniezmenkovéhoplatobnéhorozkazu
iba na návrh navrhovateľa. Nemal preto prejednávanú vec právne posudzovať len podľa Zákona č.191/1950 Zb. zmenkového a šekového, lebo navrhovateľ vo veci nenavrhol vydať zmenkový platobný
rozkaz. Predložená zmenka je v tomto konaní podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
861/2007 z 11.7.2007 iba jedným z dôkazov na vydanie navrhovaného rozsudku. Nie je však dôkazom

jediným, ako je to v konaní podľa § 175 O. s. p. o vydanie zmenkového platobného rozkazu.

Navyše odvolací súd udáva, že súd prvého stupňa nie je zmenkovým súdom podľa § 10 Zákona č.
371/2004Z.z.osídlachaobvodochsúdov,pretoaninemoholvovecirozhodovaťnazákladepredloženej

zmenky ako jediného predloženého dôkazu. Taktiež súd nemôže z platnej zmenky ako jediného dôkazu
čiastočne vyhovieť návrhu a čiastočne návrh zamietnuť.

Odvolacísúdpretopodľa§221ods.1písm.h/O.s.p.zrušilrozsudoksúduprvéhostupňavnapadnutom
výroku o zamietnutí žaloby a o trovách konania, pretože súd prvého stupňa vec nesprávne právne

posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav veci.

Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude vo veci konať podľa Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach

s nízkou hodnotou sporu tak, ako to navrhol navrhovateľ v návrhu. Súd prvého stupňa preto vyzve
navrhovateľa tlačivom „B“ - žiadosť súdu o doplnenie návrhu, pretože podľa čl. 4/4 Nariadenia informácie
a dokumenty, ktoré predložil navrhovateľ spolu s návrhom, nie sú dostatočné. Vyzve navrhovateľa, aby
predložil listinné dôkazy alebo iné dôkazy svedčiace o oprávnenosti uplatnenej peňažnej pohľadávky,
pretože predmetná zmenka nie je podľa Nariadenia v tomto konaní postačujúcim listinným dôkazom. Ak

navrhovateľ na túto výzvu súdu prvého stupňa na základe tlačiva „B“ podľa Nariadenia, nebude reagovať
alebo odmietne predložiť súdu iné dôkazy, súd podľa čl. 4/4 vety druhej Nariadenia návrh zamietne.

Súd prvého stupňa je podľa § 226 ods. 1 O. s. p. viazaný právnym názorom odvolacieho súdu

vysloveným v tomto zrušujúcom uznesení.

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne podľa § 224 ods. 3 O.s.p. aj o trovách tohto
odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.